{"guid": "4a623e1d-c195-4a9f-aef6-0386244c05da:42836693-21fc-4093-80a4-f50955b29e40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1", "spisova_znacka": "3CdoR/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoR/12/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 3CdoR/12/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1", "identifikacne_cislo": "4622200495", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": "Hmotnoprávne podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti (spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť, súhlas aspoň jedného z rodičov, spôsobilosť tejto formy starostlivosti naplniť potreby dieťaťa a jeho najlepší záujem) musia byť splnené kumulatívne; keďže striedavá osobná starostlivosť sama osebe oslabuje stabilitu výchovného prostredia, podmienky podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine sa posudzujú striktne. Pojem „asymetrická striedavá osobná starostlivosť“ zákon o rodine nepozná, ide len o prívlastok tej istej formy starostlivosti. Vzhľadom na individuálnu povahu každej veci nemôže existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu o spôsobe úpravy styku rodiča s dieťaťom; námietky proti hodnoteniu dôkazov a zisteniu najlepšieho záujmu dieťaťa sú skutkovými námietkami, ktorými sa dovolací súd nezaoberá (§ 442 CSP) a ktoré nezakladajú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Odsťahovanie sa jedného rodiča s dieťaťom zo spoločnej domácnosti nie je porušením práv druhého rodiča, ak sú jeho rodičovské práva (informovanie o zmene bydliska, styk s dieťaťom) zachované.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, upravil výživné a styk s otcom; odvolací súd výrok o zverení potvrdil a ostatné výroky zrušil. Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie zamietnutia striedavej osobnej starostlivosti, tvrdil, že zlá komunikácia rodičov, vzdialenosť bydlísk a vek dieťaťa nemôžu byť dôvodom jej zamietnutia, a poukazoval aj na zásadu ex iniuria ius non oritur v súvislosti s odsťahovaním matky s dieťaťom. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné. Konštatoval, že rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené, zverenie dieťaťa matke bolo založené na viacerých dôvodoch (znalecký posudok, názor kolízneho opatrovníka a dieťaťa, súrodenecký vzťah, miera schopnosti rodičov dohodnúť sa) a nie izolovane na zlej komunikácii rodičov, pričom najlepší záujem dieťaťa súdy posudzovali individuálne. Podmienky striedavej osobnej starostlivosti podľa zákona o rodine musia byť splnené kumulatívne a posudzujú sa striktne; ostatné námietky boli skutkovej povahy. V časti opierajúcej sa o § 421 CSP otec nevymedzil žiadnu právnu otázku, preto bolo dovolanie odmietnuté aj podľa § 447 písm. f) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42836693-21fc-4093-80a4-f50955b29e40", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3CdoR/12/2025\n4622200495\n26. 05. 2026\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého LB.., narodeného R., zastúpeného\nkolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Nitra, Štefánikova trieda 88, dieťa\nmatky G. narodenej R., zastúpenej advokátkou JUDr. Dianou Bereseckou, Nitra, Farská 33, otca P.,\nnarodeného R. zastúpeného advokátskou kanceláriou Acta legal s.r.o., Bratislava, Drobného 27, IČO:\n54560349, v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,\nvedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. TO-10P/38/2022, o dovolaní otca maloletého proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave zo 06. marca 2025 sp. zn. 14CoP/130/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\nTO-10P/38/2022-1503 z 11. apríla 2024 rozhodol tak, že vo výroku I. zveril maloletého D. O. do osobnej\nstarostlivosti matky. Vo výroku II. oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho\nmajetok. Vo výroku III. zaviazal otca s účinnosťou od 07. 03. 2022 prispievať na výživu maloletého\nsumou 400 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred tak, že časť tejto sumy vo výške 250 eur\nplatí k rukám matky a časť tejto sumy vo výške 150 eur poukazuje na účet maloletého, ktorý za týmto\núčelom je povinná zriadiť a vinkulovať na meno maloletého matka maloletého, a to v peňažnom ústave\nSlovenskej republiky. Vo výroku IV. stanovil, že zročné výživné za čas od 07. 03. 2022 do 31. 03. 2024\nje v celkovej sume 7.000 eur, z toho suma 3.280 eur pripadá k rukám matky a suma 3.720 eur pripadá\nna tvorbu úspor maloletého. Okresný súd zročné výživné povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur\nmesačne spolu s bežným výživným do rúk matky a v splátkach po 50 eur mesačne na účet maloletého,\npod následkom straty výhody splátok. Vo výroku V. okresný súd upravil styk otca s maloletým tak, že\notec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od piatka od 16:00 hod. do nedele\ndo 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od 24. 12. od 09:00\nhod. do 30. 12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od 31. 12. od 09:00 hod. do 06. 01.\nnasledujúceho roka do 18:00 hod., počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od\nnedele predchádzajúcej jarným školským prázdninám od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00\nhod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do\nVeľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas letných školských prázdnin v období od 01. 07. do 31. 08.\nvždy prvé dva týždne mesiaca júl a vždy prvé dva týždne mesiaca august vždy od 09:00 hod. prvého\ndňa a vždy do 18:00 hod. posledného dňa. Okresný súd zároveň zaviazal matku maloletého, aby bol\nna styk s otcom riadne pripravený a tento mu umožniť. Vo výroku VI. súd prvej inštancie maloletého a\njeho rodičom zaviazal povinnosťou podrobiť sa inému odbornému poradenstvu prostredníctvom Centra\nporadenstva a prevencie, Bernolákova 1652, 955 01 Topoľčany, pod vedením psychologičky P.. Y. H. M.,\ndodržiavať stanovené termíny a matku zaviazal povinnosťou zabezpečiť účasť maloletého na odbornom\n\npsychologickom poradenstve. Vo výroku VII. okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania\nnemá právo na náhradu trov konania.\n1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a § 28 ods. 1 až 3, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2 a 4, § 62 ods.\n1 až 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 43 a § 37 ods.\n2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej „zákon o rodine“ alebo len „ZR“). Vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie\nz vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že rodičia maloletého D. spolu nežijú od\nmarca 2022, maloletý býva s matkou a starším bratom B.. spolu so starými rodičmi z matkinej strany\nv ich rodinnom dome v obci Q., okres A.. Rodičia sa po ukončení spolužitia nevedeli dohodnúť na\núprave rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom ich vzájomný vzťah je veľmi negatívny,\nnakoľko spolu nekomunikujú. Zo zistení kolízneho opatrovníka a záverov znaleckého posudku znalca\nF.. Y. W. vyplýva, že obaja rodičia sú spôsobilí starať sa o maloletého, obidvaja k nemu majú vytvorené\npozitívne citové väzby a maloletý má pozitívny vzťah k obidvom rodičom s miernou preferenciou matky.\nObidvaja rodičia majú záujem sa o neho starať a majú na tieto účely vytvorené materiálne podmienky.\nOkresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v najlepšom záujem maloletého,\naby bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že s otcom sa môže stýkať tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Podľa názoru okresného súdu ide o najvhodnejšiu a\nnajoptimálnejšiu formu starostlivosti o maloletého, pretože s ohľadom na znalecké dokazovanie sa\nnavrhovaná striedavá starostlivosť neodporúča s prihliadnutím aj na vzdialenosť bydlísk rodičov, na riziko\npotreby navštevovania dvoch rôznych predškolských a školských zariadení a na možnosť narušenia\nsúrodeneckého vzťahu maloletého s jeho bratom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.\n1.2. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich\nnáhradu.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „odvolací súd“) v rozsudku zo 6. marca 2025 č. k.\n14CoP/130/2024-1649 rozhodol tak, že vo výroku I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti\nvýroku I. o zverení maloletého D. O. do osobnej starostlivosti matky potvrdil. Výrokom II. zvyšnú časť\nodvolaniami napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (ďalej\nako „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok odvolacieho súdu“).\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky\nsúd prvej inštancie odôvodnil výsledkom znaleckého dokazovania, záujmom na nenarušení vzťahu\nmaloletého s jeho súrodencom - bratom B. v starostlivosti matky, ako aj vzdialenosťou bydlísk rodičov\na s ňou súvisiacou potrebou pravidelného cestovania maloletého a existenciou rizika vzniku potreby\nnavštevovania dvoch predškolských alebo školských zariadení. Odvolací súd odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie v tejto časti považoval za jasné a zrozumiteľné, zodpovedajúce požiadavkám\nkladeným naň Civilným sporovým poriadkom (ďalej „CSP“) a majúce oporu aj v záveroch znalca či\nokolnostiach v konaní nesporných. Odvolací súd v ňom nenašiel nedostatky tvrdené odvolateľom.\nOdvolací súd mal za to, že nie je nedostatkom, že sa znalec nezaoberal vzťahom maloletého k jeho\nbratovi B. a ani k jeho starým rodičom z matkinej strany, pretože v konaní neboli tvrdené žiadne\nvýznamné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali negatívny vplyv týchto osôb na maloletého. Odvolací súd\npovažoval znalecký posudok za objektívny, presvedčivý, logický, jasný a zrozumiteľný. Odvolací súd\ndal za pravdu odvolateľovi, že vzdialenosť bydlísk s ohľadom na judikatúru nemôže byť prekážkou pre\nzverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, avšak uvedená skutočnosť pre záver súdu prvej\ninštancie o osobnej starostlivosti matky o maloletého nebola rozhodujúcou. Odvolací súd dodal, že\npredpokladom striedavej osobnej starostlivosti je potreba schopnosti obidvoch rodičov na intenzívnej\nkomunikácií týkajúcej sa potrieb dieťaťa, pričom postoj obidvoch rodičov neposkytuje záruky funkčnosti\nstriedavej osobnej starostlivosti, čo s ohľadom na zistený skutkový stav vyvoláva dôvodné pochybnosti\no jej efektívnom zabezpečení. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nčasti výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n2.2. Odvolací súd s ohľadom na námietky otca voči kvalite odôvodnenia rozhodnutia o jeho vyživovacej\npovinnosti mal za to, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval právne predpisy, ale neriadil sa z\nnich vyplývajúcimi zásadami, pretože pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadol na to, či\npri konštatovaní výšky príjmu rodičov ide o hrubý alebo čistý príjem, neuviedol žiadne skutočnosti k\nosobným a majetkovým pomerom rodičov pri konštatovaní o vlastníctve rodinného domu a predaji iného\ndomu otcom maloletého a ani o výške výživného poberaného na iné dieťa a príspevku matky na vedenie\ndomácnosti jej rodičov, nezaoberal sa odôvodnenými výdavkami rodičov maloletého, nespomenul ani\nďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému synovi, náklady na výživu a výchovu maloletého súd\n\nprvej inštancie uviedol iba všeobecne ich čiastočným vymenovaním a ani sa nepokúsil ustáliť ich reálnu\nmesačnú výšku, tvrdenia matky v tomto smere nevyhodnocoval a nezohľadnil ani rozsah osobnej\nstarostlivosti matky a dávky ňou poberané od štátu. Obdobne súd prvej inštancie opomenul uviesť,\naké úvahy považoval za primerané pre udržanie a rozvíjanie vzťahu s otcom maloletého pri styku v\nbežných týždňoch od piatka 16:00 hod. do nedele 18:00 hod., zároveň stanovenie styku počas letných\nprázdnin na prvé dva týždne mesiacov júl a august odvolací súd považoval za nedostatočne určité\na nejednoznačné, keďže vytvára priestor pre rozdielnu interpretáciu a tým možný konflikt. Odvolací\nsúd vzhliadol aj zásadnú procesnú vadu vo výroku, ktorým uložil výchovné opatrenia maloletému a\njeho rodičom, pretože pri vyhlásení rozsudku súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenia na dobu\njedného roka od právoplatnosti rozsudku, čo je znenie nesúladné s formuláciou obsiahnutou v písomnom\nvyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uzavrel, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie trpí v tejto časti nedostatkami v odvolacom konaní neodstrániteľnými, keďže rozhodnutie o\nvyživovacej povinnosti otca bolo vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v tejto časti\na časti o styku otca s maloletým a o uložení výchovného opatrenia neposkytuje odpovede na zásadné\notázky konania a nenapĺňa tak zákonné požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP,\na teda je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľným a porušujúcim práva účastníkov\nkonania na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach zrušil\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové\nkonanie.\n2.3. Rozhodovanie o trovách odvolacieho konania ponechal odvolací súd v zmysle § 396 CSP na súd\nprvej inštancie po tom, ako po doplnení dokazovania opätovne rozhodne.\n3. Proti výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu podal otec maloletého (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie\nvyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil\nvýrok I. rozsudku odvolacieho súdu a výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil Okresnému\nsúdu Nitra na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil výrok I. rozsudku odvolacieho súdu a vec vrátil\nKrajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Dovolateľ namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti\nzverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky trpí vadou nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia, pretože súd prvej inštancie neprihliadol na okolnosti, že matka maloletého zobrala z\nmiesta obvyklého pobytu, kde mal maloletý sociálne väzby ako druhého nevlastného brata, starých\nrodičov z otcovej strany, lekárov a kamarátov, pričom vzdialenosť medzi bydliskami rodičov je 35 km.\nSúd prvej inštancie sa nevysporiadal so súrodeneckým vzťahom medzi maloletým a jeho nevlastným\nbratom z otcovej strany a ani neuviedol dôvody, pre ktoré striedavá osobná starostlivosť je v rozpore\ns najlepším záujmom dieťaťa a neuviedol ani dôvody, pre ktoré by v budúcnosti rozhodol o striedavej\nosobnej starostlivosti. Dovolateľ mal za to, že ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd neuviedli\ndôvody, prečo ak má otec vytvorené podmienky na výchovu, starostlivosť a všestranný rozvoj maloletého\ndieťaťa, tak by mal byť jeho styk s maloletým obmedzený a byť bez striedavej osobnej starostlivosti.\nDovolateľ mal ďalej za to, že napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie, nereflektuje\ntvrdenia otca a nevyvážene a jednostranne hodnotí dôkazy, pričom neprihliada na rozhodovaciu prax\nsúdov a záujem maloletého dieťaťa. Dovolateľ mal za to, že nedostatočná komunikácia medzi rodičmi\nmaloletého nemôže byť dôvodom pre nezverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pričom\ndovolateľ počas konania namietal, že matka účelovo stroho, resp. vôbec nekomunikuje s otcom.\nDovolateľ podotýka, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom môže byť vyslovený iba na\nzáklade dôvodov vyplývajúcich zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a nie zo vzťahu medzi rodičmi\nsamotnými. Dovolateľ má tak za to, že vzdialenosť bydlísk rodičov, rôzne názory rodičov na výchovu\na vek dieťaťa nemôžu byť dôvody pre zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa,\npredovšetkým ak súd vyhodnotí, že je v záujme dieťaťa mať rozšírený styk s otcom. Z uvedeného dôvodu\nnapadnutý rozsudok trpí vadou nedostatočného a presvedčivého odôvodnenia, čím došlo k zásahu do\npráva dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia a na konanie\nspojené so zákazom svojvoľného postupu. Zároveň v napadnutom rozsudku absentuje vymedzenie\ndôvodu, pre ktorý nebolo vyhovené návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Dovolateľ\nnásledne vymedzil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP tak, že nesprávnym procesným postupom\nsúdu mu bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces z dôvodu, že napadnutý rozsudok trpí vadou\nnedostatočného odôvodnenia. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd nezaujal relevantné stanovisko\nk jeho argumentácií, nedostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo\nnedostatočne odôvodnené, čím došlo k zníženiu kvality súdneho konania. Dovolateľ namietal nesprávny\nprocesný postup v nasledovných rovinách: A) nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nv otázke záujmu maloletého v nadväznosti na zamietnutie návrhu na striedavú osobnú starostlivosť;\n\nB) rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne, nejasne a nezrozumiteľne odôvodnený čo do otázky\nzamietnutia návrhu na striedavú osobnú starostlivosť; C) nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku v otázke rozsahu asymetrickej striedavej starostlivosti, pričom napadnutý rozsudok nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní; D) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že pri\nrozhodovaní o osobnej starostlivosti odvolací súd a ani súd prvej inštancie neprihliadli na skutočnosť, že\nobaja rodičia majú vytvorené podmienky starostlivosti o maloletého; E) nedostatočná komunikácia medzi\nrodičmi maloletého nemôže byť jediným dôvodom pre zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti,\nak majú obaja rodičia výborný vzťah s maloletým; F) odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal aj s\nnámietkami otca ohľadom znaleckého posudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom\nprvej inštancie; G) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku dovolateľ vidí aj v absencií\nvysporiadania sa s časťou znaleckého posudku, ktorá hovorí o tom, že maloletý sa rád stretáva s\notcom a má s nim dobrý vzťah, otec má nadpriemerné intelektuálne schopnosti, a že otec nevykazuje\nžiadnu psychopatológiu; H) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku spočíva aj v tom, že sa\nodvolací súd a ani súd prvej inštancie nezaoberali s tým, ktorý z rodičov vzhľadom na ich minulosť\nmu môže vytvoriť stabilnejšie prostredie, pričom z ustálenej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že je\nchybou, ak sa stotožňuje názor (prianie) maloletého s jeho najlepším záujmom. Dovolateľ má za to,\nže je potrebné, aby sa súdy vyvarovali pri rozhodovaní proti striedavej osobnej starostlivosti o dieťa\nstereotypom ako vek dieťaťa, stabilita výchovného prostredia, zlá komunikácia rodičov, vzdialenosť\nbydliska rodičov a podobne, pričom ak má maloletý dobrý vzťah s obomi rodičmi, tak je potrebné\nsa v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí striedavej osobnej starostlivosti vysporiadať so všetkými\nrelevantnými dôvodmi pre takýto postup. Zároveň poukazuje na zásadu ex iniuria ius non oritur,\nkeďže právo ani právne dôsledky nemôžu vzniknúť z protiprávneho konania, pričom poukazuje na\nodsťahovanie sa matky s maloletým bez súhlasu otca. Z odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nnevyplývajú dôvody, ktoré bránia striedavej starostlivosti, keďže vzdialenosť bydlísk rodičov, vek dieťaťa\na ani zlá komunikácia medzi rodičmi nemôžu byť reálnymi dôvodmi. Na podporu svojich tvrdení dovolateľ\npoukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Okresného súdu Banská Bystrica.\n3.1. Súčasne dovolateľ požiadal dovolací súd, ak niektorý z dovolacích dôvodov označil za prípad\nprávnej otázky, ktorá nebola ešte v praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), no\ndovolací súd by dospel k záveru, že vyriešená bola, no v rozpore s tým, ako ju posúdil odvolací súd,\ntak by v takom prípade posúdil dovolanie z hľadiska rozporu s takou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n4. Vo vyjadrení k podanému dovolaniu otca matka maloletého uviedla, že sa nestotožňuje s obsahom\npodaného dovolania otca maloletého. Podľa jej názoru odvolací súd riadne a úplne zistil skutkový stav\na vysporiadal sa so všetkým prekážkami pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,\nkeď svoje rozhodnutie založil na záveroch znalca, výpovede o preferencii starostlivosti samotným\nmaloletým, pomeroch v domácnosti matky a ďalšom vykonanom dokazovaní. Matka maloletého navrhla,\naby dovolací súd dovolanie v zmysle § 448 CSP zamietol.\n5. Vo vyjadrení otca k vyjadreniu matky k dovolaniu otec uviedol, že matka sa nevyjadrila k dovolacím\ndôvodom a poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10P/38/2022 zo dňa 13. 05. 2025,\nktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletým počas prázdnin a\nsviatkov. Dovolateľ sporoval námietku matky o jeho patologickom správaní. Zopakoval, že nedostatočná\nkomunikácia medzi rodičmi nie je podstatnou okolnosťou pre zamietnutie striedavej starostlivosti, a že\nodvolací súd zamietol návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti na základe vzťahu rodičov a\nnie vzťahu otca s maloletým, čo považuje za vadu. Poukázal aj na závery znaleckého posudku ohľadom\njeho spôsobilosti starať sa o maloletého.\n5.1. Navrhol dovolaciemu súdu, aby vyhovel dovolaniu a otcovi priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v celom rozsahu.\n6. Okresná prokuratúra Topoľčany ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania - otec,\nzastúpený advokátskou kanceláriou (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania;\ndospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n\n8. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých upravenej v piatom diele\nprvej hlavy druhej časti CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa\nktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.\nKeďže § 76 až § 77a CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci starostlivosti\nsúdu o maloletých, prípustnosť dovolania bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n9. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n10. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n11. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť\nvýnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho.\n12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n14. Z obsahu podaného dovolania v danom prípade dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, (aj keď úvodom a záverom dovolania uvádzal aj ust. § 421 CSP),\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn.\n3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp. zn. 8Cdo/73/2017, sp. zn. 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n16. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (resp. účastníka konania) nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\n\n17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu (resp.\núčastníka konania), právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n18. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n19. Dovolateľ tvrdil, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú nedostatočne odôvodnené, vo veci nebol zistený\nskutočný skutkový stav a odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami otca. Vo vzťahu k časti\ndovolacej argumentácie dovolateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, dovolací súd\nvo všeobecnosti uvádza, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany\nsporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými\nprávne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu na začatie konania, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na\nstrane druhej sa účastníkovi konania, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Právo účastníka\nkonania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť\ndôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom\nstarostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci\nkonania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ak nedostatok\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto\nvada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Je potrebné zdôrazniť, že ani judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n20. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nnáležite, či presvedčivo neodôvodnil, čím by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nI.. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom\nvyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo\no takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva\ndovolateľa na spravodlivý proces. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci\nrozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania otca, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych\nargumentov účastníkov konania, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvo výroku I. potvrdil, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami\notca. Je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k dovolateľom\npodaným dovolacím námietkam nevyplýva jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť,\n\nči nepresvedčivosť. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne\nich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Dovolací súd pripomína vzhľadom na\nobsah podaného dovolania otca maloletého, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie\nskutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\nNa hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu (skutočného stavu, § 35 CMP)\nsú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (napr. tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.), a či konajúcimi súdmi\nprijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd viazaný obsahom dovolania kontrolou postupu\nsúdov nižších inštancií pri zisťovaní skutočného stavu veci (§ 35 CMP) nezistil, že by konanie bolo\npostihnuté akýmikoľvek závažnými deficitmi v dokazovaní ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery\nboli svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania\nskutočného stavu veci postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania,\na to v súlade s vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj v súlade so zachovaním princípu\nrovnosti účastníkov, najmä vo vzťahu k maloletému dieťaťu (čl. 4, čl. 5 a čl. 6 Základných princípov CMP).\n21. Dovolateľ vo svojom dovolaní uvádza, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie trpí vadou nedostatočného a nepresvedčivého rozhodnutia, pričom poukazuje\nna vágnosť, nepresvedčivosť a strohosť odôvodnenia týchto rozsudkov, ich vnútorný rozpor, absenciu\nodôvodnenia zamietnutia návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, resp. na asymetrickú striedavú\nosobnú starostlivosť a absencia dôvodov, za ktorých by v budúcnosti mohla vzniknúť striedavá osobná\nstarostlivosť, porušenie zásady proporcionality osobného styku otca s maloletým, neprihliadnutie na\nschopnosť starostlivosti otca o maloletého, vytvorené podmienky pre jeho výchovu, starostlivosť a vývin,\nbezproblémový styk a dobrý vzťah otca s maloletým, ale aj absenciu odôvodnenia ohľadom najlepšieho\nzáujmu dieťaťa vo vzťahu k vzdialenosti bydlísk, zlej komunikácií medzi rodičmi, stability prostredia,\nzásady ex iniuria ius non oritur. Zároveň sa odvolací súd nemal vysporiadať s odvolacími námietkami\ndovolateľa ohľadom nedostatočného vysporiadaním sa súdom prvej inštancie so znaleckým posudkom\na jeho závermi.\n21.1. Dovolací súd k predmetným námietkam dovolateľa uvádza, že odvolací súd a súd prvej inštancie\nv súlade s § 220 a § 393 CSP vydali rozsudky naplňujúce zákonné požiadavky na dostatočné a\npresvedčivé rozhodnutie. Dovolací súd nezistil vnútorný rozpor rozsudkov konajúcich súdov.\n21.2. Súd prvej inštancie dôvody zamietnutia návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a zverenia\nmaloletého do osobnej starostlivosti matky riadne odôvodnil v bodoch 6. až 8. s ohľadom na vykonané\ndokazovanie uvedené v bodoch 3. až 3.15.. Odvolací súd odôvodnenie súdu prvej inštancie doplnil\na upravil v bodoch 12. až 14., pričom prihliadol na odvolacie námietky dovolateľa. Dovolací súd má\nza potrebné uviesť, že pojem „asymetrická striedavá osobná starostlivosť“ nie je upravený v zákone\no rodine, pričom pojem „asymetrická“ predstavuje iba prívlastok tej istej podstaty „striedavej“ osobnej\nstarostlivosti, o ktorej odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie riadne rozhodol v dovolaním\nnapadnutom výroku. Zo zákona o rodine vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za ktorých je možné\nnariadiť striedavú osobnú starostlivosť, pričom tieto musia byť kumulatívne naplnené, a teda spôsobilosť\nrodičov vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, najlepší záujem dieťaťa, spôsobilosť\ntejto formy osobnej starostlivosti o dieťa naplniť jeho potreby, súhlas aspoň jedného rodiča s touto\nformou osobnej starostlivosti a naplnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Podľa § 24 ods. 5 ZR je súd\npri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa,\nnajmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti\nrodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dovolací súd dopĺňa,\nže striedavá osobná starostlivosť už sama o sebe naráža na oslabenú stabilitu prostredia, v ktorom\ndieťa vyrastá a je vychovávané, z uvedeného dôvodu sa podmienky stanovené v § 24 ods. 3 ZR\nmajú posudzovať striktne. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie sa s uvedenými hmotnoprávnymi\npodmienkami riadne vysporiadali vo vyššie označených bodoch odôvodnení jednotlivých rozsudkov.\n21.3. Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkou dovolateľa, že by sa odvolací súd nevysporiadal s jeho\nnámietkou v odvolacom konaní ohľadom nedostatočného vysporiadania sa súdom prvej inštancie so\nznaleckým posudkom a jeho závermi, keďže k predmetnej námietke odvolací súd zaujal svoje stanovisko\nv bode 12. napadnutého rozsudku.\n\n21.4. Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia najlepšieho záujmu\ndieťaťa odvolacím súdom. Za účelom zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa súd prvej inštancie vykonal\ndôkazy uvedené v bode 3. a opísané v bodoch 3.1. až 3.15. a najlepší záujem konštatovaný v bode\n7. rozsudku súdu prvej inštancie a bode 13. rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd dopĺňa, že\nzákon o rodine pri určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa stanovuje zásady, na základe ktorých prebieha\njeho posúdenie, ktoré z procesného postupu súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu sa javia ako\nzachované. Dovolateľ vo svojom dovolaní poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky,\ndovolacieho súdu a Okresného súdu Banská Bystrici. Dovolací súd uvádza, že rozhodnutiami ústavných\nsúdov iných štát nie je viazaný, no aj z dikcie uvedených rozhodnutí možno dospieť k dostatočným\na presvedčivým záverom odvolacieho súdu v napadnutom výroku, keďže nižší vek dieťaťa nebol\njediným dôvodom pre zamietnutie návrhu na striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, rovnako\ntak ani zlá komunikácia medzi rodičmi maloletého či vzdialenosť bydlísk rodičov neboli izolovanými\ndôvodom pre jeho zamietnutie. Odvolací súd sa rovnako vysporiadal s námietkami dovolateľa vo\nvzťahu k návrhu striedavej osobnej starostlivosti, pričom v konaní bol vypracovaný znalecký posudok\nnezávislým znalcom, ktorého objektivitu opakovane posudzoval na námietku dovolateľa aj odvolací súd.\nZ napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, na základe ktorých by bola striedavá osobná starostlivosť\nmožná, avšak za aktuálne zisteného skutkového stavu, s ohľadom na vykonané dokazovanie, nie je\nstriedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko zjavne nie je spôsobilá naplniť\njeho potreby maloletého lepšie ako pri jeho zverení do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov\n(v tomto prípade matke). Podľa názoru Ústavného súdu SR pre rozhodnutie o striedavej osobnej\nstarostlivosti nie je podmienkou iba ideálny a harmonický vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa,\nale rozhodujúca je intenzita napätia a nezhôd a tiež hodnotenie tejto skutočnosti v kontexte s ďalšími\nokolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť v každom individuálnom prípade a v rôznych časových\nintervaloch (II. ÚS 361/2016), s čím sa odvolací súd riadne vysporiadal v bode 13. napadnutého\nrozsudku.\n21.5. Dovolací súd sa nestotožnil s námietkami dovolateľa ohľadom porušenia zásady proporcionality\nosobného styku otca s maloletým, neprihliadnutie na schopnosť otca postarať sa o maloletého, na\nvytvorené podmienky pre výchovu, starostlivosť a vývin maloletého, bezproblémový styk a dobrý\nvzťah otca s maloletým, či absenciu odôvodnenia ohľadom najlepšieho záujmu dieťaťa vo vzťahu\nk vzdialenosti bydlísk, zlej komunikácií medzi rodičmi, účelovému zamedzovaniu komunikácie medzi\nrodičmi maloletého zo strany matky či stability prostredia, keďže predmetné námietky predstavujú\nskutkové posúdenie veci. S ohľadom na § 442 CSP sa dovolací súd skutkovými námietkami nezaoberá.\nDovolací súd však dopĺňa, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky\nneznamená porušenie zásady proporcionality osobného styku druhého z rodičov s maloletým. Avšak,\npri rozhodovaní o styku rodičov s maloletým všeobecné súdy sú povinné vychádzať z postulátu rovnakej\nrodičovskej starostlivosti a zabezpečiť právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov tak, aby\nusporiadanie vzťahov bol vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť\nodôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti,\no ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (II. ÚS 56/2017).\n21.6. Dovolateľ poukázal aj na v našom právnom systéme uplatňovanú starú zásadu ius ex iniuria\nnon oritur (právo nevzniká z bezprávia), ktorá znamená, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu\nochranu, nemožno zakladať iné práva (II. ÚS 346/08). Z dovolania však nevyplýva konkrétne namietané\nnesprávne procesné postupy všeobecných súdov. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná pojem\n„vnútroštátny rodičovský únos“ a odsťahovanie sa matky s maloletým zo spoločnej domácnosti s otcom\nnepredstavuje porušenie práva dovolateľa za predpokladu, že v súlade s čl. 4 a § 28 ZR sú rodičovské\npráva otca zabezpečené, a to informovaním o zmene bydliska maloletého či osobným stykom s ním.\n21.7. Dovolací súd k námietke dovolateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia zamietnutia striedavej\nosobnej starostlivosti vo vzťahu k vzdialenosti bydlísk rodičov maloletého uvádza, že s predmetnou\nnámietkou sa odvolací súd riadne a vyčerpávajúco vysporiadal v bode 13. napadnutého rozsudku.\nAko už bolo vyššie uvedené, odvolací súd poukázal na viacero dôvodov pre zamietnutie návrhu na\nzverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z uvedeného dôvodu nemožno\ndať za pravdu dovolateľovi, že by zlá komunikácia medzi rodičmi maloletého bola samostatným dôvodom\nzamietnutia návrhu otca. Z rozhodnutí všeobecných súdov jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie\no zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky bolo odôvodnené výsledkom znaleckého\ndokazovania, názorom kolíznej opatrovníčky po prešetrení pomerov v domácnostiach obidvoch\nrodičov, názorom prokurátorky Okresneho prokuratúry v Topoľčanoch, názorom samotného maloletého,\nzáujmom na nenarušení vzťahu maloletého s jeho súrodencom - bratom B. v starostlivosti matky,\nvzdialenosťou bydlísk rodičov, potrebou pravidelného cestovania, rizikom vznik potreby navštevovania\n\ndvoch predškolských alebo školských zariadení, silnejšou vzťahovou väzbou maloletého k matke,\nmierou schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosťou intenzívnej komunikácie medzi rodičmi maloletého,\npričom ich vzájomné správanie neposkytovalo záruky funkčnosti striedavej osobnej starostlivosti a\nvhodnosti tejto formy starostlivosti o maloletého.\n22. Vychádzajúc z rozsudku dovolacieho súdu zverejneného pod číslom R 7/2022, cit.: „Najdôležitejším\nhľadiskom pri rozhodovaní súdu o spôsobe realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom v prípade\nrodičov žijúcich v rôznych miestach bydliska musí byť najlepší záujem dieťaťa, pričom tento treba\nposudzovať s ohľadom na okolnosti každého prípadu individuálne a pri zachovaní spravodlivej\nrovnováhy medzi záujmami dieťaťa a rodičov.“ dovolací súd uzatvára, že nemožno konštatovať, že\nby všeobecné súdy posudzovali najlepší záujem dieťaťa izolovane vo vzťahu, k tej ktorej okolnosti\nvyplývajúcej z vykonaného dokazovania. Ako dovolací súd uviedol v bode 21.7. tohto rozhodnutia,\nvšeobecné súdy prihliadali na okolnosti prejednávaného prípadu individuálne s prihliadnutím na všetky\nskutočnosti, ktoré v konaní vyšlo najavo a pri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami dieťaťa\na rodičov rozhodli tak, ako je uvedené v dovolaním napadnutom výroku.\n23. Rovnako nemožno o napadnutom rozsudku hovoriť, že by bol prekvapivým rozhodnutím v zmysle\nrozhodovacej praxe ústavného i najvyššieho súdu. Dovolateľ bol s možnosťou, že bude dieťa zverené\ndo starostlivosti matky v konaní viackrát konfrontovaný, voči nej sa aj vymedzil a k takémuto riešeniu\nsa aj vyjadroval. Prekvapivým rozhodnutím sa rozumie rozhodnutie odvolacieho súdu založené na\niných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti iným\n(odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne\nargumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu\nprvej inštancie nejavili ako významné (uznesenie dovolacieho súdu z 25. 11. 2021 sp. zn. 6Cdo/56/2021,\nuznesenie z 25. 09. 2023 sp. zn. 4Cdo/100/2023; porov. uznesenie z 15. 05. 2024 sp. zn. 8Cdo/9/2024).\n24. Zákon o rodine a ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá\npre zverenie maloletého dieťaťa, tomu ktorému rodičovi do osobnej starostlivosti a s tým súvisiace\nstanovenie spôsobu realizácie styku druhého rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach\nstarostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v\nzmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu\nmedzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu\nmaloletého dieťaťa. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom,\nsúdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci\n(možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom,\npotrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom\nmôže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom\nkonaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a\nzachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na\ntejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch,\npretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo\npre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. novembra 2017 sp. zn. 5Cdo/87/2017 a rozsudok z 26. 11. 2025 sp. zn.\n8CdoR/9/2025).\n25. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zásadnú skutočnosť, že je chybou, ak sa stotožňuje\nnázor (prianie) maloletého s pojmom „záujem dieťaťa“. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť\nna úprave práv a povinností k ich maloletým deťom, je to práve všeobecný súd, komu prináleží\nvyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v kontexte individuálnych okolností, toho ktorého\nprípadu a tieto vyhodnotiť (I. ÚS 162/2020, sp. zn. 5Cdo/141/2021, sp. zn. 5Cdo/168/2021). Najlepší\nzáujem dieťaťa v rámci judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Hromadka and Hromadkova v. Rusko,\nč. 60393/13 z 18. 7. 2017 a vo veci Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok\nVeľkej komory zo 6. 7. 2010) je definovaný cez perspektívu osobnostného rozvoja dieťaťa a závisí od\nrôznorodých individuálnych okolností, veku dieťaťa, jeho stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie\nrodičov, faktorov jeho prostredia a skúseností. Z odôvodnenia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie\nnemožno konštatovať, že by sa ktorýkoľvek z konajúcich súdov pri riešení uvedenej otázky odklonili\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Názor maloletého bol správne zisťovaný v zmysle zásad\n\nnajlepšieho záujmu dieťaťa, keďže každé dieťa schopné formulovať svoje vlastné názory má právo tieto\nnázory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom daným názorom\nvšeobecné súdy musia venovať patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a úrovni v zmysle čl.\n12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vykonanie dôkazu výsluchu maloletého je nevyhnutným pre\nzistenie skutočného skutkového stavu veci. Objektívnym explicitne ustanoveným zákonným kritériom na\nrozhodnutie vo veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je najlepší záujem maloletého dieťaťa,\nktorý musí súd vyhodnotiť s prihliadnutím na okolnosti danej veci (II. ÚS 101/2022, 9CdoR/8/2025). Z\nbodu 13. napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že názor maloletého nebol zamieňaný za pojem\n„najlepší záujem maloletého“, pričom predmetný názor bol zisťovaný v súlade so zásadami najlepšieho\nzáujmu maloletého a správne naň všeobecné súdy prihliadli, pričom sa nejednalo o jediný, izolovaný\ndôvod pre ustálenie záveru ohľadom najlepšieho záujmu maloletého.\n26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je\ndovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP. Pre úplnosť\ndovolací súd uvádza, že v danom prípade otec maloletého v podanom dovolaní namietal aj nesprávne\nprávne posúdenie uvádzajúc v úvode dovolania ustanovenie § 421 CSP bez bližšej špecifikácie a bez\nvymedzenia akejkoľvek právnej otázky. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie otca, ktorým\nprípadne mienil namietať nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP odmietol podľa\n§ 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v\n§ 431 až § 435 CSP.\n27. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP a §\n52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, upravil výživné a styk s otcom; odvolací súd výrok o zverení potvrdil a ostatné výroky zrušil. Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie zamietnutia striedavej osobnej starostlivosti, tvrdil, že zlá komunikácia rodičov, vzdialenosť bydlísk a vek dieťaťa nemôžu byť dôvodom jej zamietnutia, a poukazoval aj na zásadu ex iniuria ius non oritur v súvislosti s odsťahovaním matky s dieťaťom. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné. Konštatoval, že rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené, zverenie dieťaťa matke bolo založené na viacerých dôvodoch (znalecký posudok, názor kolízneho opatrovníka a dieťaťa, súrodenecký vzťah, miera schopnosti rodičov dohodnúť sa) a nie izolovane na zlej komunikácii rodičov, pričom najlepší záujem dieťaťa súdy posudzovali individuálne. Podmienky striedavej osobnej starostlivosti podľa zákona o rodine musia byť splnené kumulatívne a posudzujú sa striktne; ostatné námietky boli skutkovej povahy. V časti opierajúcej sa o § 421 CSP otec nevymedzil žiadnu právnu otázku, preto bolo dovolanie odmietnuté aj podľa § 447 písm. f) CSP.", "pravna_veta": "Hmotnoprávne podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti (spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť, súhlas aspoň jedného z rodičov, spôsobilosť tejto formy starostlivosti naplniť potreby dieťaťa a jeho najlepší záujem) musia byť splnené kumulatívne; keďže striedavá osobná starostlivosť sama osebe oslabuje stabilitu výchovného prostredia, podmienky podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine sa posudzujú striktne. Pojem „asymetrická striedavá osobná starostlivosť“ zákon o rodine nepozná, ide len o prívlastok tej istej formy starostlivosti. Vzhľadom na individuálnu povahu každej veci nemôže existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu o spôsobe úpravy styku rodiča s dieťaťom; námietky proti hodnoteniu dôkazov a zisteniu najlepšieho záujmu dieťaťa sú skutkovými námietkami, ktorými sa dovolací súd nezaoberá (§ 442 CSP) a ktoré nezakladajú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Odsťahovanie sa jedného rodiča s dieťaťom zo spoločnej domácnosti nie je porušením práv druhého rodiča, ak sú jeho rodičovské práva (informovanie o zmene bydliska, styk s dieťaťom) zachované.", "ustanovenia": ["§ 24 ods. 3 zákona o rodine", "§ 24 ods. 5 zákona o rodine", "§ 28 zákona o rodine", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) a f) CSP", "čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["striedavá osobná starostlivosť", "najlepší záujem dieťaťa", "zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti", "rodičovské práva a povinnosti", "odôvodnenie rozhodnutia", "prípustnosť dovolania", "skutkové námietky"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}