{"guid": "887f8d91-211e-4835-8d9f-faf36887d71e:f540adbe-8643-4a9c-8998-acc712ccf6c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1", "spisova_znacka": "5CdoS/5/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoS/5/2026 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2026, sp. zn. 5CdoS/5/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1", "identifikacne_cislo": "4421205338", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f540adbe-8643-4a9c-8998-acc712ccf6c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoS/5/2026\n4421205338\n30. 07. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:4421205338.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobkyne K. Ž., narodenej\nXX. V. XXXX, N. D., N.Á. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o.,\nPrešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a.s,\nBratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej advokátskou kanceláriou Beňo & partners\nadvokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie\nfinančného zadosťučinenia 2.016,40 eura, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.\n4Csp/157/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2023 sp. zn.\n11CoCsp/4/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 6. marca\n2023 č. k. 4Csp/157/2021-1132 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur do 3 dní po\nprávoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej uložil povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % zo sumy 100 eur s tým, že o výške rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (III. výrok).\n1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom súdneho sporu bolo zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia 2.016,40 eura podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zák. č. 250/2007 Z. z.“). Skutkovo bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka dňa 09. 07.\n2014 uzatvorila s právnym predchodcom žalovanej Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Celková čiastka, ktorú mala titulom úveru zaplatiť\nbola 9.825,60 eura bez poistenia a 10.110,60 eura s poistením. V upomínacom konaní vedenom na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/561/2018 bola žalovanej platobným rozkazom z\n05. 09. 2018, právoplatným 22. 09. 2018, uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie\n1.908,16 eura (rozdiel medzi veriteľom poskytnutou istinou úveru 5.792,80 eur a úhradami žalobkyne\nvykonanými od 22. 07. 2014 do 15. 06. 2018 sumou 7.700,96 eura). Tým bol podľa súdu prvej\ninštancie naplnený predpoklad stanovený v tretej vete §-u 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Právny\npredchodca žalovanej žalobkyni požadovanú sumu zaplatil. Žalobkyňa (spotrebiteľka) sa dostala do\nneistého postavenia, keď právnemu predchodcovi žalovanej zaplatila dlh v plnej sume vrátane úrokov\na poplatkov, hoci úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských\núveroch a právny predchodca žalovanej musel vedieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa\n\ntak bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty vyvolaného žalovanou\nnapriek tomu, že vedela o nedostatkoch zmluvy spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\nŽalobkyňa bola nútená uplatňovať svoje práva a brániť sa v iných konaniach.\n1.2. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá nie je v zákone definovaná,\nvychádzal súd prvej inštancie z jeho satisfakčnej, sankčnej a kompenzačnej funkcie zohľadniac, že\nžalovaná resp. jej právny predchodca po vydaní platobného rozkazu vyplatil žalobkyni bez rozporovania\na námietok tam žalovanú sumu. Prihliadol aj na to, že žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi\nžalovanej 168,51 eura dňa 31. 08. 2018 a 169 eur dňa 20. 09. 2018 dobrovoľne, bez akejkoľvek\nvýzvy (výzvy právneho predchodcu žalovanej boli až datované 26. 09. 2018 a 30. 09. 2018). Okresný\nsúd poukázal na to, že požadovanie nedôvodných úrokov a poplatkov žalovanou obmedzilo komfort\nspotrebiteľky, obralo ju o čas a kľud. Žalobkyňa teda bola vystavená riziku neprimeraného peňažného\nplnenia, čo malo negatívny dopad na jej život, nie však v miere odôvodňujúcej priznanie finančného\nzadosťučinenia v požadovanej sume 2.016,40 eura. Túto sumu odôvodňovala žalobkyňa hlavne\nstrachom zo straty motorového vozidla, ktoré potrebovala a odkázanosťou jej rodičov, s ktorými\nžila v spoločnej domácnosti, na prevoz motorovým vozidlom z dôvodu invalidity jedného z nich. Z\ndokazovania ale nevyplynulo, že by právny predchodca žalovanej alebo žalovaná chceli pristúpiť k\nvýkonu záložného práva a k odňatiu motorového vozidla žalobkyni. Z predložených dôkazov je zrejmé,\nže právny predchodca žalovanej vrátil žalobkyni obe ňou zaplatené splátky v sume 337,51 eur dňa\n06. 12. 2018 spolu s úrokom z omeškania a s trovami právneho zastúpenia. Pri posudzovaní výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že žalobkyňa bola\nv konaní zastúpená právnym zástupcom (mala teda poskytnutú primeranú ochranu na uplatnenie\nsvojich práv), bola schopná splácať úver (čo uviedla na pojednávaní) a žalovaná jej uhradila bez\npodania opravného prostriedku sumu 1.908,16 eura na základe žaloby o vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Zdôraznil, že je vecou úvahy súdu stanoviť so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu rozsah finančného zadosťučinenia, adekvátny skutočnostiam prejednávaného\nprípadu, sledujúci poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv\nspotrebiteľa. Okrem toho okresný súd zohľadnil aj rozhodovaciu súdnu prax a fakt, že v odlišných\nkonkrétnych skutkových okolnostiach paušalizovanie toho, čo je primerané, nie je možné. Primerané\nfinančné zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. kompenzáciu\njej majetkovej škody. Na druhej strane symbolické finančné zadosťučinenie by sa zjavne minulo\núčinkom a účelu zákona. Žalobkyňou uplatnené finančné zadosťučinenie 2.016,40 eura predstavovalo\npolovicu úveru poskytnutého právnym predchodcom žalovanej. S ohľadom na intenzitu porušenia práva\nžalobkyne podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. je táto suma neprimerane vysoká a navyše, žalobkyňa\nju v konaní neodôvodnila. Uviedla len obavu z odňatia auta, no výzvu obdržala až po jej úspechu v konaní\no vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval za primerané\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zák. č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Žalobkyňa bola\núspešná v konaní, nakoľko jej okresný súd priznal nárok, ktorý závisel od úvahy súdu. Rozhodol tak,\nže žalobkyňa má voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy. Vyslovil, že o\nvýške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).\n2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. októbra 2023 sp.\nzn. 11CoCsp/4/2023 postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti II.\na III. výroku potvrdil (I. výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu (II. výrok). Žalobkyňa, ktorá požadovala primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.016,40\neura, z ktorých jej bolo priznaných 100 eur za súčasného zamietnutia zvyšku žaloby, ako odvolací\ndôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP uplatnila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietla aj, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP). Odvolací súd konštatoval, že vydaním platobného rozkazu\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/561/2018 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia\nporušenia práv spotrebiteľky umožňujúci požadovať od žalovanej ako právnej nástupkyne spoločnosti\nVÚB Leasing, a. s. právo na primerané finančné zadosťučinenie za aplikácie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007\nZ. z.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcim sa výšky\npriznaného primeraného zadosťučinenia (100 eur). Pripomenul, že primerané finančné zadosťučinenie\nsa nemusí rovnať polovici rozdielu medzi sumou, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť právnemu predchodcovi\n\nžalovanej (9.825,60 eura) podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sumou skutočne poskytnutého\núveru (5.792,80 eura). Zdôraznil, že žalobkyňa žiadnym, právne ani skutkovo relevantným spôsobom\nnevysvetlila dôvod svojho výpočtu primeraného finančného zadosťučinenia, za ktoré považovala\nsumu 2.016,40 eura (ako 50 % zo sumy 4.032,80 eura predstavujúcej rozdiel súm 9.825,60 eura a\n5.792,80 eura). Primerané finančné zadosťučinenie nemá mať likvidačný a neproporcionálny charakter;\nneproporcionalita by podľa odvolacieho súdu nastala, ak by sa primerané finančné zadosťučinenie\nrovnalo výške bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobkyňou v konaní vedenom pod sp. zn.\n22Up/561/2018 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktoré jej bolo priznané aj žalovanou zaplatené.\nOdvolací súd uviedol, že žiadne ustanovenie zákona neupravuje výšku finančného zadosťučinenia\ninak ako označením primerané. Pre ustálenie jeho výšky bolo potrebné posúdiť intenzitu zásahu\ndo práv žalobkyne ako spotrebiteľky, výšku sumy nedôvodne požadovanej žalovanou, dĺžku trvania\nzávadného stavu a objektívnu spôsobilosť konania žalovanej, resp. jej právneho predchodcu vyvolať\nnegatívne dôsledky v súkromnom, príp. spoločenskom živote žalobkyne. V súvislosti s určovaním výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 30. 11. 2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020, ktorý prešiel i testom ústavnosti (uznesenie Ústavného súdu\nSR zo dňa 14. 06. 2023 sp. zn. II. ÚS 305/2023). Konštatoval, že súd prvej inštancie správne vychádzal\nz: 1/ okolností a skutočností na strane žalovanej, resp. jej právneho predchodcu, ktorý žalobkyni po\nvydaní platobného rozkazu v konaní vedenom pod sp. zn. 22Up/561/2018 dňa 05. 09. 2018 vyplatil\nsumu 1.908,16 eura s príslušenstvom a trovami konania bez podania odporu proti platobnému rozkazu;\nsplátky úveru realizované žalobkyňou dňa 31. 08. 2018 sumou 168,51 eura a dňa 20. 09. 2018 v sume\n169 eur boli žalobkyni po podaní žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.\n10Csp/145/2018 vrátené 06. 12. 2018, resp. 07. 12. 2018 spolu s príslušenstvom a trovami konania, teda\nžalovaná ani nevyčkala na rozhodnutie súdu v merite veci, 2/ konania a okolností na strane žalobkyne,\nktorá tvrdila, že zmluvu s právnym predchodcom žalovanej o spotrebiteľskom úvere si pri podpisovaní\nneprečítala, že nevedela, prečo je v zmluve napísaný príjem domácnosti 1.750 eur, že úver vedela\nsplácať v dohodnutých mesačných splátkach v sume 168,51 eura, že sa obávala „predexekučných\nnávštev“ a toho, že v prípade nesplácania úveru jej dodávateľ zoberie motorové vozidlo, na ktoré jej\nposkytol úver, že žalovanej po podaní návrhu dňa 28. 08. 2018 na vydanie platobného rozkazu (konanie\npod sp. zn. 22Up/561/2018) zaplatila ďalšie splátky úveru dňa 31. 08. 2018 v sume 168,51 eura a\ndňa 20. 09. 2018 v sume 169 eur v obave z odňatia motorového vozidla. Odvolací súd zrekapituloval,\nže žalobkyňa pokračovala v splátkach úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj po podaní\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu (podľa jej tvrdenia dňa 28. 08. 2018) a uvedené dve splátky\nzaplatila ešte pred tým, ako jej právny predchodca žalovanej zaslal výzvu k zaplateniu zo dňa 26. 09.\n2018 a upomienku - pokus o zmier zo dňa 30. 09. 2018. Preukázané nebolo, že tieto splátky žalobkyňa\nzaplatila v dôsledku obavy z „predexekučných návštev“, nakoľko možnosť realizácie záložného práva\nk motorovému vozidlu bola spomenutá až v uvedenej upomienke - pokuse o zmier. Dňa 13. 11. 2018\nžalobkyňa podala na Okresný súd Nové Zámky návrh proti žalovanej (VÚB Leasing, a. s.), ktorým sa\ndomáhala zaplatenia sumy 337,51 eur s príslušenstvom a trovami konania, pričom právny predchodca\nžalovanej jej uvedenú sumu, príslušenstvo aj trovy konania zaplatil dňa 06. 12. 2018, resp. 07. 12.\n2018 (dátumy uvádzané žalobkyňou) a žalobkyňa podanú žalobu vzala späť, v dôsledku čoho súd prvej\ninštancie konanie zastavil uznesením č. k. 10Csp/145/2018-84 zo dňa 10. 01. 2019. Vychádzajúc z\ntvrdení žalobkyne a zistení súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení jeho rozsudku bol odvolací\nsúd názoru, že finančné zadosťučinenie priznané žalobkyni v sume 100 eur je vzhľadom na okolnosti\nveci primerané a jeho výška závisela v plnej miere od úvahy súdu. Odvolací súd poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2022 sp. zn. 7Cdo/92/2021 uverejnené ako judikát č. R 48/2022,\nktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil\nna súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho\nkonkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu“.\n2.2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania podľa odvolacieho súdu správne vychádzal\nz názoru, že základ nároku (existencia nároku žalobkyne na náhradu primeraného finančného\nzadosťučinenia) bol daný a výška nároku závisela od úvahy súdu. Procesný úspech sa v tomto prípade\nposudzuje len vo vzťahu k výsledku sporu ohľadne základu nároku, preto čiastočné zamietnutie žaloby\nnemalo na rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie žiadny vplyv. Aby však dôsledky\ntakéhoto rozhodnutia neboli vo vzťahu k žalovanej nespravodlivé, výška náhrady trov konania sa odvíja\nod prisúdenej sumy (100 eur) bez ohľadu na pôvodný predmet konania (2.016,40 eur). Súd prvej\n\ninštancie o trovách konania (§ 255 ods. 1 CSP) správne rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy (t. j. 100 eur).\n2.3. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej, v odvolacom konaní úspešnej v plnom rozsahu, vznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni. Podľa ust. § 262\nods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Pri stanovení výšky tarifnej odmeny\nza jednotlivé úkony právnych služieb bude súd prvej inštancie vychádzať z prisúdenej sumy ako tarifnej\nhodnoty (žalobkyňou pôvodne uplatnená suma je v tomto prípade bez právneho významu).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie tvrdiac existenciu dovolacieho dôvodu\nvymedzeného v § 420 písm. f) a v § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uplatnila si nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3.1. V prvej, najrozsiahlejšej časti dovolania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nuviedla iba celé znenia písomných podaní produkovaných stranami sporu v konaní pred súdmi nižších\ninštancií obsiahnutých v súdnom spise (žalobkyňa do textu dovolania na stranách 3 až 25 začlenila celú\npodanú žalobu, celý obsah jej podaní z 21. 2. 2022, 18. 10. 2022, 15. 12. 2022, celé vyjadrenie žalovanej\nk žalobe a jej vyjadrenie zo 14. 11 2022, výpovede právneho zástupcu žalobkyne aj žalobkyne na\npojednávaní konanom dňa 09. 02. 2023, aj obsah záverečných rečí na tomto pojednávaní prednesených\n- str. 25 až 27 dovolania, celé odvolanie žalobkyne podané proti rozsudku súdu prvej inštancie, celé\nvyjadrenie žalovanej k tomuto odvolaniu - str. 27 až 36 dovolania) a doslovne odcitovala celé body 11 až\n21 (tento obsahuje pomer hlasov, ktorým bolo rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté, pozn. dovolacieho\nsúdu) z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (viď strany 36 až polovica strany 43 dovolania).\n3.2. V ďalšej časti (od polovice str. 43 do cca prvej štvrtiny str. 45 dovolania) žalobkyňa (ďalej aj\n„dovolateľka“) označila skutočnosti, v ktorých vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP. Za procesne neudržateľný označila záver odvolacieho súdu, že odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. b) CSP nenapĺňa skutočnosť, že na pojednávaní dňa 09. 02. 2023 súd prvej inštancie\nnajprv vyhlásil dokazovanie za skončené a až následne umožnil sporovým stranám predniesť záverečné\nreči, čo odporuje § 182 CSP. Argumentovala, že Civilný sporový poriadok umožňuje stranám sporu\nnavrhnúť dôkazy aj v záverečnej reči, čo žalobkyni postupom súdu prvej inštancie umožnené nebolo a\nboli ukrátené jej procesné práva, pretože právny zástupca žalobkyne chcel na pojednávaní v záverečnej\nreči navrhnúť ďalšie dôkazy. Uviedla, že tieto dôkazy nechce „z dôvodov procesnej taktiky“ uvádzať\nani po odvolaní a ani v dovolaní, pretože „by stratili svoje momentum alebo svoj prekvapivý význam“.\nOdvolaciemu súdu vyčítala, že podmienil úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.\n1 písm. c) CSP tým, aby žalobkyňa v zákonnej lehote podala námietku zaujatosti. Súdom nižších\ninštancií dovolateľka vytkla aj to, že pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia odmietli\nzobrať do úvahy výšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a výsledky hospodárenia žalovanej,\nrespektíve jej právneho predchodcu. Napokon za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP dovolateľka označila aj výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď za\nneudržateľný označila záver, že žalobkyni boli pričítané za vinu splátky úveru uhradené po vydaní\nplatobného rozkazu. Rozhodné podľa nej nebolo, kedy bol platobný rozkaz doručený, pretože v čase\ndoručenia nebol právoplatný.\n3.3. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka\n(na zvyšnej časti str. 45 a začiatku str. 46 dovolania) ako právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená\nvymedzila otázku cit.: „či v prejednávanej veci, na účely určenia výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia, môže konajúci súd brať do úvahy aj výšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a\nalebo výsledok hospodárenia veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu“.\n3.4. Dovolanie proti výroku o náhrade trov konania podané podľa § 420 písm. f) CSP žalobkyňa (na časti\nstr. 46 a str. 47 tvoriacej záver dovolania) odôvodnila v podstate tým, že odvolací súd napriek tomu, že\nvýška plnenia závisela iba od úvahy súdu a podstatná odvolacia námietka žalobkyne smerovala proti\nvýške primeraného finančného zadosťučinenia, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu žalovanej. V tejto súvislosti dovolateľka poukázala na nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 3194/22 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n56/2017, príslušné časti ktorých odcitovala.\n\n4. Žalovaná vo vyjadrení (podanom v r. 2024, pozn. dovolacieho súdu) k dovolaniu navrhla jeho\nodmietnutie uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania. V prvej časti vyjadrenia sa venovala otázke\nzachovania lehoty na podanie dovolania, v ďalšej časti dôvodom, pre ktoré bola lehota na podanie\ndovolania zmeškaná. Ako dovolacie dôvody identifikovala ukončenie dokazovania pred prednesom\nzáverečných rečí, nezaoberanie sa námietkou zaujatosti a nesprávny postup pri určovaní výšky\nfinančného zadosťučinenia. Nepoprela, že CSP ukončenie dokazovania radí až za záverečné reči, hoci\nsprávnym by mal byť opačný postup, nakoľko záverečná reč by mala byť zhrnutím už vykonaného\ndokazovania, a nie priestorom pre navrhovaním nových dôkazov. Poukázala na to, že žalobkyňa\nv záverečnom prejave žiadne nové dôkazy nenavrhla a ak by tak urobila, odvolací súd by sa s\ntým musel vyporiadať. Žiadne dôkazy vznesené neboli, preto nemohlo dôjsť k reálnej ujme práva\nžalobkyne na súdnu ochranu. Vo vzťahu k námietke zaujatosti žalovaná odkázala na odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Postup pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia je skutkovou\notázkou, vylúčenou z dovolacieho prieskumu.\n5. Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 5. júna 2024 č. k. 4Csp/157/2021 - 1283 návrh právneho\nzástupcu žalobkyne zo dňa 27. 03. 2024 na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania\nzamietol. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny zástupca žalobkyne prevzal rozsudok Krajského súdu\nv Nitre dňa 29. 12. 2023, nasledujúcim dňom mu začala plynúť lehota na podanie dovolania. Právny\nzástupca žalobkyne podal dňa 27. 03. 2024 na súd návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie\ndovolania spolu s dovolaním z dôvodu, že bol od 29. 02. 2024 neschopný práce. Súd prvej inštancie v\ntýchto skutočnostiach dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty nezistil. Zdôraznil, že právny zástupca\nžalobkyne bol práceneschopným od 29. 02. 2024, t. j. od posledného dňa lehoty na podanie dovolania,\ntakže od 29. 12. 2023 do 28. 02. 2024 mal dostatočne dlhú dobu na vypracovanie a včasné podanie\ndovolania, keď predložil doklad o práceneschopnosti od 29. 02. 2024 do 13. 03. 2024 (o zmeškanie\nlehoty požiadal a dovolanie podal až 27. 03. 2024).\n6. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2024, právoplatným 6. novembra 2024,\nč. k. IV. ÚS 383/2024-32, bolo uznesenie okresného súdu zo dňa 5. júna 2024 č. k. 4Csp/157/2021 1283 o zamietnutí návrhu žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty zrušené.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. júla 2025 sp. zn. 5Cdo/102/2024 dovolanie\nžalobkyne (podané proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2023 sp. zn. 11CoCsp/4/2023)\nako oneskorene podané odmietol.\n8. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 11. marca 2026 sp. zn. II. ÚS 32/2026 vyslovil, že\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2024 z 31. júla 2025 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky (t. j. žalobkyne, pozn. dovolacieho súdu) na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2024 z 31. júla 2025\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“).\nUrobil tak po zistení, že uznesenie najvyššieho súdu vychádza z uznesenia okresného súdu č. k.\n4Csp/157/2021-1283 z 5. júna 2024 o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie\ndovolania. V čase rozhodovania najvyššieho súdu (31. júla 2025) už však bolo toto uznesenie zrušené\nnálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 383/2024-32 z 22. októbra 2024 (právoplatným 6. novembra 2024)\na nové rozhodnutie o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania sťažovateľkou ešte\nvydané nebolo. Napadnuté uznesenie tak vychádzalo z podkladu, ktorý zanikol kasáciou.\n9. Uznesením zo dňa 20. 01. 2026 č. k. 4Csp/157/2021-1322 okresný súd odpustil právnemu zástupcovi\nžalobkyne zmeškanie lehoty na podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n11CoCsp/4/2023-1183 zo dňa 18. 10. 2023; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 2. 2026.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP v spojení s § 122 CSP a uznesením súdu prvej\ninštancie z 20. 01. 2026 č. k. 4Csp/157/2021-1322) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie\npodmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia pojednávania (§\n\n443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP)\nprípustné, preto vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu skúmal jeho dôvodnosť.\n11. Na začiatok, skôr ako sa dovolací súd vyporiada s jednotlivými nastolenými dovolacími dôvodmi\nmusí uviesť, že z obsahu celého dovolania je primárne zrejmá nespokojnosť dovolateľky so skutkovým\nzáverom v podobe ustálenia výšky prisúdeného primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj jej\nsnaha dosiahnuť jeho zvýšenie. Dovolací súd preto pripomína, že v zmysle platnej právnej úpravy\npredmetom dovolacieho prieskumu nie je správnosť skutkových záverov súdov nižších inštancií.\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie ďalšie odvolanie) a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (pozri rozhodnutia dovolacieho súdu napr. sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Správnosť súdmi riešených skutkových otázok\nnemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd totiž v dovolacom konaní nie\nje oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porov. § 442 CSP).\n12. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu\nuvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v\ntakej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a\nzáruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia\nzákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva.\n14. K zámene poradia procesného postupu daného v § 182 CSP, keď súd prvej inštancie najskôr\nuznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a potom vyzval strany na zhrnutie ich návrhov a\nvyjadreniu sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (inštitút označovaný pojmom záverečné reči,\npozn. dovolacieho súdu) treba uviesť, že ustanovenie § 182 CSP nadväzuje na právnu úpravu §\n154 CSP, upravujúceho zákonnú koncentráciu konania. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\ndokazovanie končí. V spotrebiteľských sporoch ale platí režim § 296 CSP, v zmysle ktorého spotrebiteľ\nmôže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do\nvyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej\nkoncentrácii konania sa nepoužijú.\n14.1. Zo zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09. 02. 2023 (ktorej časti\ndovolateľka skopírovala do dovolania od polovice jeho str. 25 do približne prvej tretiny str. 27) vyplýva,\nže súd prvej inštancie najskôr vyhlásil dokazovanie za skončené a následne umožnil sporovým stranám\npredniesť záverečné reči. Právny zástupca žalobkyne v úvode jeho záverečnej reči uviedol, že sa v\nplnom rozsahu pridržiava uplatnených prostriedkov procesného útoku a v závere, že výdavky členov\nrodiny skúmané neboli. Pred prednesom záverečných rečí na tomto pojednávaní predniesol, že nemá\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Do vyhlásenia rozsudku okresného súdu dňa 06. marca 2023\n\nžalobkyňa samotná ani jej právny zástupca nijaké návrhy na doplnenie dokazovania súdu prvej inštancie\n(napr. elektronicky alebo písomne) nedoručili (§ 296 CSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že žalobkyni bolo\nznemožnené v záverečnom prednese realizovanom prostredníctvom jej právneho zástupcu predniesť\nv kontradiktórnom konaní návrhy na doplnenie dokazovania; naopak napriek vyhláseniu uznesenia\no skončení dokazovania tak strana spotrebiteľského sporu mohla urobiť. Nemožno totiž opomenúť,\nže uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené (ktoré na rozdiel od iných konaní v prípade\nspotrebiteľského sporu neohraničuje moment, do ktorého môžu strany uplatniť prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany) je rozhodnutím procesného charakteru (upravuje vedenie\nkonania) a súd ním nie je viazaný (§ 237 ods. 2 CSP). Uvedené v praxi znamená, že v odôvodnených\nprípadoch (ktorým by bolo v súdenom spore vznesenie relevantných návrhov na doplnenie dokazovania\nv následne prednesenej záverečnej reči) toto uznesenie súd môže zrušiť a v konaní aj v dokazovaní\nďalej pokračovať, pokiaľ ešte nerozhodol vo veci samej. Navyše, nemožno ignorovať ani § 295 CSP\numožňujúci súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie\nvo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Dovolateľka rezignáciu súdov\nna splnenie tejto povinnosti netvrdila.\n14.2. Dovolací súd nemôže nevziať na zreteľ, že dovolateľka kvalifikovaný návrh na doplnenie\ndokazovania nevzniesla ani v odvolaní ani v dovolaní s odôvodnením, že dôkazy nechce „z dôvodov\nprocesnej taktiky“ uvádzať ani po odvolaní a ani v dovolaní, pretože „by stratili svoje momentum\nalebo svoj prekvapivý význam“. Zrejme nedopatrením opomenula existenciu svojej povinnosti riadneho\nvedenia sporu (tzv. procesnej diligencie) uloženej v čl. 8 základných princípov Civilného sporového\nporiadku aj to, že legislatívne zakotvenie koncentrácie konania ako efektívneho nástroja racionálneho\na odôvodneného zrýchlenia sporového konania bolo odpoveďou na snahy o predlžovanie súdneho\nkonania, napr. aj neustálym odročovaním pojednávaní v dôsledku potreby vykonávania dokazovania\nnekoncentrovane navrhovaného sporovými stranami. Dôvodová správa k Civilnému sporovému\nporiadku v tejto súvislosti uvádza: „Základnou ideou nového procesného kódexu je prostredníctvom\nlegislatívne upravených procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk nástroje na to,\naby svojím zodpovedným prístupom k súdnemu konaniu dokázali čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej\na spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán“. Dovolací súd vo vzťahu k uvedeným\ndovolacím tvrdeniam dovolateľky dáva do pozornosti aj § 366 CSP o tzv. novotách v odvolacom konaní,\nmedzi ktoré za použitia § 149 CSP možno zaradiť aj návrhy na vykonanie dôkazov.\n14.3. Zhrnúc uvedené dovolací súd musí konštatovať, že odvolací súd sa pri posudzovaní nesprávnosti\nv procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý najskôr vyhlásil dokazovanie za skončené a následne\numožnil sporovým stranám predniesť záverečné reči nedopustil nesprávneho procesného postupu\nznemožňujúceho žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Žalobkyňa videla porušenie svojho práva na spravodlivý proces aj v tom, že odvolací súd\nnerozhodoval o odvolacom dôvode uplatnenom v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, ale zaoberal sa\nnámietkou zaujatosti, ktorá bola žalobkyňou vznesená po uplynutí zákonnej lehoty danej v prvej vete\n§-u 53 ods. 1 CSP. Nerozhodnutím o tomto odvolacom dôvode odvolací súd podľa žalobkyne naplnil\ndovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) CSP (žalobkyňa teda neuplatnila dovolací dôvod podľa § 420\npísm. e) CSP, pozn. dovolacieho súdu).\n15.1. Podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd. Obrazom ústavnej požiadavky na nezávislý a nestranný súd je\nprocesná podmienka na strane súdu, ktorou je jeho zákonné obsadenie. Prostriedkom umožňujúcim\nodstránenie nedostatku v obsadení súdu je vylúčenie sudcu/senátu tvoreného sudcami z prejednávania\na rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho/ich pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo\nosobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. K vylúčeniu\nsudcu, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť dochádza buď na základe jeho oznámenia skutočností,\npre ktoré je vylúčený, alebo v dôsledku uplatnenia námietky zaujatosti stranou sporu (§§ 49 - 53\nCSP). Ak by napriek uvedenému spor prejednal a rozhodol vylúčený sudca, nápravu možno zjednať po\nuplatnení opravného prostriedku zrušením rozhodnutia a vrátením veci na opätovné prejednanie súdom\nsprávne obsadeným. Správne obsadenie súdu znamená jeho obsadenie sudcom daného súdneho\núseku, ktorému bola vec pridelená podľa pravidiel určených v rozvrhu práce konkrétneho súdu.\n15.2. Odvolací súd v 16. bode odôvodnenia jeho rozsudku vychádzal z odvolacieho tvrdenia žalobkyne,\nže na pojednávaní dňa 09. 02. 2023 aj na pojednávaní dňa 15. 08. 2022 (ktoré nebolo ani otvorené)\nkonajúca sudkyňa opakovane a bez primeraného dôvodu neprimerane kričala na žalobkyninho právneho\nzástupcu, pričom vzhľadom na intenzitu a dĺžku tohto správania sudkyne možno mať pochybnosti o\n\njej nezaujatosti. Odvolací súd poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 09. 02. 2023, v ktorej je\nvýslovne uvedené, že právny zástupca žalobkyne nevznáša námietku zaujatosti konajúcej sudkyne.\nSkúmal potom, či námietka zaujatosti prednesená žalobkyňou v odvolaní zo dňa 03. 04. 2023 bola\nvznesená v zákonnej lehote v zmysle § 53 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že žalobkyňa sa o tvrdenej\nzaujatosti sudkyne dozvedela už na pojednávaní konanom dňa 15. 08. 2022, resp. dňa 09. 02. 2023.\nPrávny zástupca žalobkyne sa pojednávania konaného dňa 09. 02. 2023 aj pojednávania určeného na\n15. 08. 2022 osobne zúčastnil, rozsudok zo 06. 03. 2023 mu bol doručený 22. 03. 2023 a odvolanie\nobsahujúce námietku zaujatosti bolo doručené súdu prvej inštancie 06. 04. 2023. Uvedené znamená,\nže žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty upravenej v § 53 ods. 1 veta prvá\nCSP a odvolací súd na túto neprihliadal a nerozhodol o nej v zmysle § 53 ods. 1 veta druhá CSP. Zároveň\nzdôraznil, že ak by námietka zaujatosti bola žalobkyňou uplatnená v zákonom stanovenej lehote, nebolo\nby na túto prihliadnuté s poukazom na § 53 ods. 3 CSP.\n15.3. Z odvolania žalobkyne dovolací súd zistil, že žalobkyňa špecifikovala odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. c) CSP nasledovne: „Zároveň, na pojednávaní dňa 9. 2. 2023, ako aj na pojednávaní\ndňa 15. 8. 2022, ktoré konajúca sudkyňa napokon podľa nášho názoru svojvoľne neotvorila, konajúca\nsudkyňa opakovane bez primeraného dôvodu neprimerane kričala po právnom zástupcovi žalobcu.\nMáme za to, že vzhľadom na intenzitu a dĺžku takéhoto správania zo strany konajúcej sudkyne možno\nmať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Máme za to, že uvedené zakladá odvolací dôvod podľa\nust. § 365 ods. 2 písm. c) C.s.p.)“. Postupovala teda v súlade s teoretickými východiskami uvedenými\nv bode 15.1. tohto rozsudku dovolacieho súdu a domáhala sa zjednania nápravy v podobe odstránenia\npodľa jej názoru existujúcej vady v procesnej podmienke na strane súdu (prvej inštancie) spočívajúcej\nv tom, že spor prejednala a rozhodla vylúčená sudkyňa. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo skúmať,\nči skutočne došlo k naplneniu zákonných dôvodov vylúčenia sudkyne okresného súdu (pomer k sporu,\nk stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, príp. či táto neprejednávala a\nnerozhodovala ten istý spor na súde inej inštancie), čoho predpokladom bolo ustálenie, keďže táto\nsudkyňa nezistila a neoznámila skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu,\nči došlo k naplneniu predpokladov druhého spôsobu umožňujúceho prieskum existencie zákonných\ndôvodov vylúčenia sudcu, ktorým je včasné uplatnenie námietky zaujatosti stranou sporu. Zo zápisnice o\npojednávaní zo dňa 9. 2. 2023 vyplýva explicitné vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne (skopírované\naj na str. 25 jej dovolania), že nevznáša námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Odvolací súd preto\nsprávne najskôr skúmal, či dovolateľka uplatnila námietku zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie\nriadne a včas a dospel k záveru, že k jej uplatneniu až v odvolacom konaní došlo po márnom uplynutí\nlehoty stanovenej v § 53 ods. 1 CSP (čo dovolateľka ani nespochybnila). Dovolací súd vo vzťahu k tomuto\nparciálnemu dovolaciemu dôvodu uzatvára, že odvolací súd sa v rámci zhorauvedených východísk a\nzákonných limitov v odvolacom prieskume najskôr zaoberal procesnými predpokladmi umožňujúcimi\nskúmanie otázky, či o spore na súde prvej inštancie rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd tak, ako má na mysli § 365 ods. 1 písm. c) CSP a o tomto odvolacom dôvode aj rozhodol.\n16. Vo vzťahu k dovolaciemu tvrdeniu, že k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\ndošlo aj tým, že súdy nezobrali pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia do úvahy aj\nvýšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a výsledky hospodárenia žalovanej, resp. jej právneho\npredchodcu dovolací súd uvádza, že napriek aplikácii §-u 124 CSP a posudzovaniu dovolania podľa\njeho obsahu snažiac sa na jednej strane autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019), na druhej\nstrane majúc na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním\nprocesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a potrebu nenarušenia princípu\nprávnej istoty nastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu neidentifikoval, v čom mal\nspočívať nesprávny procesný postup odvolacieho súdu znemožňujúci žalobkyni, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Vyjadrené\nexplicitne, z tejto časti dovolania nevyplýva, či žalobkyňa chcela vo vzťahu k uvedenej problematike\nnamietať napr. nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií\n(citujúc časť vety z bodu 17. odôvodnenia nachádzajúcu sa na str. 20 odvolacieho rozsudku), alebo\nvady v procese dokazovania (nevykonanie niektorého/niektorých dovolateľkou v základnom konaní\nnavrhovaného/navrhovaných dôkazu/dôkazov), či pochybenia v procese hodnotenia dôkazov a pod.\nPri konštatovaní nesplnenia povinnosti dovolateľky podľa § 431 ods. 2 CSP (vymedziť dovolací dôvod\npodľa § 420 CSP tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada) sa dovolací súd touto časťou\ndovolania nemohol s plnou zodpovednosťou zaoberať. Nad rámec uvedeného dovolací súd poukazuje\naj na to, že ani v konaní pred súdmi nižších stupňov dovolateľka neuviedla konkrétny súvis medzi výškou\n\nživotného minima, výškou minimálnej mzdy alebo výsledkom hospodárenia žalovanej, príp. jej právneho\npredchodcu a individuálnou situáciou žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu primeranosti výšky priznaného\nfinančného zadosťučinenia. Z dôvodov uvedených v rozsudkoch súdov nižších inštancií vyplýva, že sa\nzaoberali vzťahom medzi určením výšky primeraného finančného zadosťučinenia a výškou životného\nminima, výškou minimálnej mzdy a výsledkami hospodárenia žalovanej, resp. jej právneho predchodcu,\nv kontexte tam uvedenom (so záverom, že výška primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa\nsa neurčuje v závislosti od výšky životného minima, výšky minimálnej mzdy a nezávisí ani od výsledku\nhospodárenia žalovanej, resp. jej právneho predchodcu).\n17. Pri dovolacom tvrdení „Za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p.\npovažujeme aj výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia“ dovolací súd iba odkazuje na\nskutočnosti uvedené v 11. odseku odôvodnenia tohto rozsudku opakujúc, že posúdenie samotnej výšky\nprisúdeného finančného zadosťučinenia je skutkovou otázkou nepodliehajúcou dovolaciemu prieskumu\n(pri nenamietaní vád dokazovania alebo hodnotenia dôkazov dovolateľkou).\n18. Pri námietke dovolateľky týkajúcej sa rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania je nevyhnutné\nvychádzať z faktu, že odvolanie je opravným prostriedkom. Opravný prostriedok je právny inštitút,\nktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonných podmienok umožňuje preskúmanie rozhodnutia a\njemu predchádzajúceho konania opravným súdom v rámci opravného konania za účelom dosiahnutia\nnápravy napadnutého rozhodnutia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.\n1184). Najvyšší súd v uznesení z 29. novembra 2021 sp. zn. 2Cdo/187/2021 publikovanom ako judikát\nč. R 21/2022 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky definoval\núčel odvolacieho konania ako prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a tak ustálenie\nprávneho vzťahu medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný\nodvolacími dôvodmi; na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď\nneboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).\n18.1. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie\n(§ 396 ods. 1 CSP). Aj v odvolacom konaní platí pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada\núspechu. Pre spôsob rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania je podstatné, ako odvolací\nsúd rozhodol o opravnom prostriedku. Žalobkyňa v odvolacom konaní s cieľom dosiahnuť zmenu\nalebo zrušenie prvoinštančného rozsudku vytkla pochybenia vymedzené Civilným sporovým poriadkom\nako odvolacie dôvody v ustanovení § 365 ods. 1 písm. c), f), h) (rozhodoval vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci). Tým vymedzila rozsah predmetu odvolacieho prieskumu a ako vyplýva z rozsudku odvolacieho\nsúdu, ani v jednom uplatnenom odvolacom dôvode nebola úspešná, pričom odvolací súd nezistil ani\nvady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré bol povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích\ndôvodoch uplatnené. Odvolací súd potom priznal náhradu trov odvolacieho konania tam úspešnej\nžalovanej. Skutočnosť, že meritórne rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu odvolací\nsúd zohľadnil v inštruktážnom pokyne pre súd prvej inštancie o tom, že pri ustálení konkrétnej výšky\nnáhrady trov konania o odvolaní bude vychádzať z prisúdenej sumy (20. odsek odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). Tieto závery odvolacieho súdu podľa dovolacieho súdu neporušujú právo žalobkyne\nna spravodlivý proces (správnosť právneho posúdenia tejto otázky žalobkyňa v dovolaní v zmysle § 421\nods. 1 CSP ani podľa jeho obsahu neuplatnila), pretože odvolací súd svoje rozhodnutie aj v tejto časti\nriadne a zrozumiteľne odôvodnil a svoj záver oprel o argumentáciu majúcu oporu v relevantnej právnej\núprave. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej priznal odvolací súd v zákonom predpokladanom\nrozsahu a na základe kritéria uvedeného v zákone.\n18.2. Vzhľadom na poukaz dovolateľky na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3194/22\ndovolací súd iba pripomína, že rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného\nsúdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod pojem ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn.\n6Cdo/129/2017). Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/2017, ktoré tiež\noznačila v dovolaní, sa zaoberalo otázkou priznania náhrady trov konania v obchodnoprávnom spore a\npredmetom riešenia bola otázka, či využitie moderačného práva súdom v konaní o náhradu škody možno\npri rozhodovaní o náhrade trov konania subsumovať pod úvahu súdu (za priznania plnej náhrady trov\nkonania), alebo ide o výsledok, ku ktorému dospel súd po zhodnotení dokazovania (a priznať náhradu\n\ntrov konania podľa pomeru úspechu v spore). Ústavný súd pri riešení zvolenom odvolacím súdom\n(priznanie pomernej časti náhrady trov konania) nezistil porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.\n19. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím\nsúdom nebolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil\nk posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n20. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nMusí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená.\n21. Žalobkyňa s odkazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP ako právnu otázku, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená vymedzila otázku, „či v prejednávanej veci, na účely určenia výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia, môže konajúci súd brať do úvahy aj výšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a\nalebo výsledok hospodárenia veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu“. Za správne právne posúdenie\ntejto otázky považovala záver, že pre účely určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je\npotrebné brať do úvahy aj výšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a výsledok hospodárenia\nveriteľa, resp. jeho právneho predchodcu.\n22. Dovolací súd vo vzťahu k takto nastolenej dovolacej otázke konštatuje neprípustnosť dovolania,\npretože v prípade dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dovolacia otázka, ktorou sa dovolateľka\nv podstate pýta, či na účely určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia môže súd zobrať\ndo úvahy aj výšku životného minima, výšku minimálnej mzdy a/alebo výsledok hospodárenia veriteľa,\nresp. jeho právneho predchodcu nebola pre vyriešenie sporu nosnou, pretože súdy na nej nielenže\nnezaložili svoje rozhodnutie, ale ju vôbec neriešili. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že\nvýška primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa sa neurčuje v závislosti od výšky životného\nminima, výšky minimálnej mzdy a nezávisí ani od výsledku hospodárenia žalovanej, resp. jej právneho\npredchodcu. To znamená, že súdy nižších inštancií sa okrajovo (hĺbkové skúmanie vzhľadom na\nprostriedky procesného útoku použité žalobkyňou nebolo potrebné) zaoberali (nevyčíslenou) výškou\nživotného minima, výškou minimálnej mzdy a výsledkom hospodárenia žalovanej, resp. jej právneho\npredchodcu iba všeobecne vo vzťahu k možnosti vziať tieto ukazovatele do úvahy ako kritérium, v\nzávislosti od ktorého sa určí výška primeraného finančného zadosťučinenia (s negatívnym výsledkom).\nNešlo o kľúčovú časť rozhodnutia, pretože súdy pri ustálení výšky finančného zadosťučinenia tak,\naby bolo primerané, vychádzali z množstva ďalších, iných kritérií na strane žalobkyne aj žalovanej\nvyplynuvších z dokazovania a neriešili túto otázku v individuálnej situácii žalobkyne, ktorá ju nastolila\nv kontexte jej konkrétneho sporu v zmysle, či konajúci súd môže/nemôže brať do úvahy výšku\nživotného minima, výšku minimálnej mzdy a/alebo výsledok hospodárenia veriteľa, resp. jeho právneho\npredchodcu pri určení (v zmysle výpočtu) primeraného finančného zadosťučinenia (t. j. nenastolila\nodvolacím súdom riešenú otázku závislosti určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nspotrebiteľa od uvedených ekonomických ukazovateľov).\n23. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné,\nale nie je dôvodné, pretože nezistil porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle tohto\nustanovenia. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné, nakoľko tento dovolací dôvod\nnie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom na odmietnutie\ndovolania podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania uplatneného podľa § 420\npísm. f) CSP však dovolací súd dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.\n\n24. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací\nsúd priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Vychádzal z charakteru dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku, zo striktnej viazanosti uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP) a z toho, že dovolateľka jednotlivo (ku každému uplatnenému dovolaciemu dôvodu osobitne) ani\nv celkovom výsledku nemala úspech (čo sú skutočnosti, na zmenu ktorých vzhľadom na obligatórne\nzastúpenie advokátom v dovolacom konaní nemôže mať vplyv ani postavenie žalobkyne ako slabšej\nstrany v spore). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP) zohľadniac výšku prisúdenej sumy.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}