{"guid": "35cd112b-473c-4b90-82c4-00b715d538aa:8683bc33-7f78-407f-8bfd-314d956b6243", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1", "spisova_znacka": "3Cdo/46/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/46/2025 z 12. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. augusta 2026, sp. zn. 3Cdo/46/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1", "identifikacne_cislo": "4419202458", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2026-08-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd nevyhovenie dôkazného návrhu odôvodnil niektorým z troch prípustných dôvodov, t. j. nedostatkom súvislosti s predmetom konania, nedostatkom vypovedacej potencie dôkazu alebo jeho nadbytočnosťou. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekvapivé, ak je založené na aplikácii toho istého ustanovenia ako rozhodnutie súdu prvej inštancie a na skutkových i právnych otázkach, ku ktorým sa strany mohli v priebehu konania vyjadriť, hoci odvolací súd dospel k odlišnému záveru; odlišné vyhodnotenie znaleckých posudkov nie je odlišným právnym posúdením veci. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a obrany (§ 435 CSP) a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal od štátu náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na sprevádzkovanie zaisteného nákladného ťahača a v ušlom zisku, pričom za nesprávny úradný postup označil nevydanie ťahača bezodkladne po právoplatnom rozsudku ukladajúcom povinnosť ho vydať. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zmenil vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, lebo nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou ani vznik ušlého zisku. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP a namietal nevykonanie výsluchu svedka, prekvapivosť rozhodnutia a nesprávne závery o ušlom zisku a o povinnosti uhradiť náklady na sprevádzkovanie vozidla. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, pretože odvolací súd nevykonanie dôkazu riadne odôvodnil jeho nadbytočnosťou, otázky vzniku škody a príčinnej súvislosti boli predmetom konania už od odvolania žalovanej a prvého zrušujúceho rozhodnutia, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé, a námietky nesprávneho právneho posúdenia nemožno uplatniť v rámci § 420 písm. f) CSP, ale len podľa § 421 ods. 1 CSP. Na novú skutočnosť uplatnenú až v dovolaní a na ďalšie dôvody uvedené v replike po uplynutí dovolacej lehoty dovolací súd nemohol prihliadať.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8683bc33-7f78-407f-8bfd-314d956b6243", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/46/2025\n4419202458\n12. 08. 2026\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu TRUCK TRANS TRADE, s.r.o., Gbelce 1046,\nIČO: 46757651, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové Zámky,\nErnestova bašta 2, IČO: 36857751, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00151866, o náhradu škody, vedenej na\nOkresnom súde Nové Zámky, pod sp. zn. 18C/27/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre z 03. decembra 2024, sp. zn. 12Co/2/2024 takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v poradí\nprvým) z 25. septembra 2020 č. k. 18C/27/2019-245 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 01.\n2022 č. k. 18C/27/2019-357 výrokom I. zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 8.396 eur; výrokom II.\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.434,63 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku; výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť\nna účet Okresného súdu Nové Zámky náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 556,12 eura do 3\ndní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; a výrokom V. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 51,80 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\n1.1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody titulom neoprávneného zadržiavania\nžalovaného nákladného ťahača zn. Y., typ N., rok výroby 2007, e. č. S., VIN: B. spolu s ďalším\npríslušenstvom vo výške 3.192,40 eura a titulom ušlého zisku vo výške 40.096 eur.\n1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 21 ods. 1 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore (ďalej len „zákon o PZ“), § 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods.\n1 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 prvá veta a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ. z.“), § 129 ods. 1, § 661 ods. 1 a § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„OZ“) a § 145 ods. 2 a § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n1.3. Okresný súd konštatoval, že žalovaná zadržiavala nákladný ťahač v období od 27. 12. 2013 do\n29. 08. 2016 oprávnene. V období od 27. 12. 2013 do 14. 09. 2017 bol nákladný ťahač vo faktickej\ndetencii žalovanej, ktorá sa mala o neho riadne starať. Občiansky zákonník povinnosti detentora priamo\nneustanovuje, a preto súd analogicky postupoval v zmysle § 661 ods. 1 OZ a na vec aplikoval povinnosti\nvypožičiavateľa. Zo znaleckého posudku č. 52/2017 mal okresný súd preukázané, že náklady na\nsprevádzkovanie ťahača boli vo výške 3.192,40 eura, čo zodpovedalo reálnym nákladom žalobcu, keďže\nsa žalovaná reálne o nákladný ťahač nestarala. Zo znaleckého posudku č. 1/2020 mal okresný súd\npreukázané, že žalobcovi vznikol ušlý zisk, pričom však prihliadol na to, že podľa jeho názoru mala\nžalovaná u seba ťahač neoprávnene len v období od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017. Z uvedeného dôvodu\n\npriznal žalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku za rok 2016 vo výške 3.384,23 eura a za rok 2017 vo\nvýške 3.858 eur, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\n1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,80 %, ako čiastočne úspešnej.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu a žalovanej\nrozsudkom (v poradí prvým) z 15. novembra 2022 sp. zn. 12Co/63/2022 výrokom I. potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie v zamietajúcej časti; výrokom II. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o\npovinnosti zaplatenia sumy 10.434,63 eura a vo výroku o trovách a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n2.1. Krajský súd skonštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti vecne správny,\nno vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách ho bolo potrebné zrušiť. Výroky o zastavení konania v\nčasti a o trovách znaleckého dokazovania napadnuté odvolaním neboli. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti\nkrajský súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami o odchode\nvodičov a s tým súvisiacim zníženým počtom objednávok žalobcu a poukázal na potrebu preukázania\npríčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a tvrdenou majetkovou\nujmou. Vo vzťahu k sume 3.192,40 eura za náklady vynaložené na sprevádzkovanie vozidla odvolací\nsúd poukázal na to, že okresný súd sám konštatoval oprávnenosť zaistenia ťahača žalovanou v období\nod 27. 12. 2013 do 29. 08. 2016, no na druhej strane priznal žalobcovi nárok na náhradu týchto nákladov\nza obdobie od 27. 12. 2013 do 14. 09. 2017 bez existencie nesprávneho úradného postupu, keďže sám\nžalobca za nesprávny úradný postup označil nevydanie ťahača bezodkladne po právoplatnosti rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti ťahač vydať, a nie že by sa žalovaná o ťahač riadne\nnestarala. Z uvedených dôvodov odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňalo zákonné požiadavky\npodľa § 220 ods. 2 tretej vety CSP v časti o škode predstavujúcej náklady na sprevádzkovanie ťahača\na ušlý zisk.\n3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom (v poradí druhým) z 08. augusta 2023 č. k. 18C/27/2019-555\nvo výroku I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 10.434,63 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku; vo výroku II. uložil žalobcovi zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky náhradu trov\nznaleckého dokazovania v sume 556,12 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku\nIII. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 51,80 %, o výške\nktorých rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; a vo výroku IV. nepriznal\nžiadnej sporovej strane náhradu trov odvolacieho konania.\n3.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 3 a § 21 ods. 1 a 9 zákona o PZ; § 1 ods.\n1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 prvá\nveta, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.; § 415, § 747 ods. 1 a § 749 ods. 1 OZ; § 228 ods. 1, § 232\nods. 1 a § 391 ods. 2 CSP.\n3.2. V ďalšom konaní súd prvej inštancie ustálil predmet konania a opakovane skonštatoval preukázané\nskutočnosti na základe vykonaného dokazovania. Okresný súd tentokrát vec posúdil v zmysle\nustanovení o zmluve o úschove a bol toho názoru, že povinnosťou žalovanej bolo vec opatrovať\nstarostlivo. Žalovaná však nevykonala žiadne úkony súvisiace s ochranou a údržbou ťahača, čím\nporušila generálnu prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ. Súd prvej inštancie tak žalobe v časti\n3.192,40 eura vyhovel. Ďalej konštatoval, že žalovaná od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017 už zadržiavala\nťahač neoprávnene, keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok, a teda žalovaná porušila zákon,\n(keďže nerešpektovala právoplatný a vykonateľný rozsudok), a tým spôsobila žalobcovi problémy v\npodnikaní, ako aj ušlý zisk. Ušlý zisk za rok 2016 predstavoval sumu 3.384,23 eura a za rok 2017\nsumu 3.858 eur. Z dôvodu právnej istoty opakovane rozhodol aj o nároku na náhradu trov znaleckého\ndokazovania.\n3.3. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom\nprvej inštancie v rozsahu 51,50 % a nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej\nsporovej strane z dôvodu ich rovnakého úspechu pred súdom odvolacím.\n4. Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 03. decembra 2024 sp. zn. 12Co/2/2024 na\nodvolanie žalovanej výrokom I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu o zaplatenie sumy\n10.434,63 eura zamietol; výrokom II. žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v celom rozsahu; a výrokom III. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil.\n4.1. Krajský súd zopakoval dokazovanie na pojednávaní dňa 03. 12. 2024 a prijal záver, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP) a vo výroku II. zrušiť.\n\n4.2. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o oprávnenosti zaistenia ťahača v období\nod 27. 12. 2013 do 29. 08. 2016, a preto predmetom konania mali zostať len nároky žalobcu za\nobdobie od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017. Za nesprávny úradný postup bolo žalobcom označené\nkonanie žalovanej spočívajúce v nevydaní ťahača bezodkladne po vydaní rozhodnutí Okresného súdu\nNové Zámky a Krajského súdu v Nitre o povinnosti vydať ťahač žalobcovi. Odvolací súd bol toho\nnázoru, že suma 3.192,40 eura ako náklady na sprevádzkovanie ťahača nebola v konaní preukázaná\nv príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, keďže znalecký posudok č. 52/2017\nbol vyhotovený na posúdenie vzniku nákladov na sprevádzkovanie ťahača za obdobie od 27. 10. 2013\ndo 14. 09. 2017, pričom súd prvej inštancie nezohľadnil oprávnenosť zaistenia ťahača žalovanou za\nobdobie do 29. 08. 2016. Výsluch svedka Q.. Q. S. považoval odvolací súd za nadbytočný. Zároveň\nskonštatoval, že v zmysle § 21 ods. 9 zákona o PZ a § 742 OZ žalovanej nevyplýva žiadna povinnosť\núhrady nákladov na sprevádzkovanie ťahača, ktorý bol v jej úschove z dôvodu zaistenia.\n4.3. Vo vzťahu k ušlému zisku odvolací súd uviedol, že znalecká organizácia (znalecký posudok č.\n1/2020) nezohľadnila pokles vozidiel v dôsledku poklesu vodičov, neodstúpenie žalobcu od žiadnej\nkonkrétnej zmluvy v danom období, nevyužívanie niektorých vozidiel žalobcu po celý rok. Krajský súd\nbol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vzniku ušlého zisku, ktorý by bol v príčinnej\nsúvislosti s nevydaním ťahača. Sám konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 25. 09. 2020 uviedol, že v\nobdobí rokov 2015 až 2017 musel časť vozidiel predať, pretože mu odchádzali vodiči, a bral aj menej\nobjednávok a na pojednávaní dňa 09. 06. 2023 uviedol, že „vozidlá, ktoré neboli využívané v jednotlivých\nrokoch, stáli preto, lebo boli na predaj, a to niečo trvá.“ Odvolací súd tak prijal záver, že keby malo dôjsť\nk ušlému zisku, tak by žalobca musel odmietnuť uzatvorenie nových zmlúv pre jeho vyťaženosť, pričom\npreukázaný bol opak. Z uvedeného dôvodu mu tak nemohol vzniknúť ani ušlý zisk v príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom žalovanej.\n4.4. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,\nže úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.\n4.5. O trovách znaleckého dokazovania bolo už právoplatne rozhodnuté vo výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie č. k. 18C/27/2019-245, a preto nebolo dôvodné, aby súd prvej inštancie o nich opätovne\nrozhodoval. Z uvedeného dôvodu výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil.\n5. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 03. decembra 2024 sp. zn. 12Co/2/2024 podal žalobca (ďalej\naj ako „dovolateľ“) dovolanie odvodzujúc jeho prípustnosť z § 420 písm. f) CSP. Nesprávny procesný\npostup odvolacieho súdu videl v tom, že súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz výsluchom svedka Q..\nĎalej považoval rozsudok krajského súdu za prekvapivý s ohľadom na predbežný právny názor súdu\nprvej inštancie považujúci znalecké posudky č. 1/2020 a 52/2017 za dostatočné. Rovnako sa nestotožnil\nani s názorom odvolacieho súdu o tom, že by mu nevznikla škoda na ušlom zisku, ktorú považoval za\nriadne preukázanú znaleckým posudkom č. 1/2020. V neposlednom rade sa nestotožnil ani s názorom\nodvolacieho súdu, že by žalovanej nevznikla povinnosť úhrady nákladov na sprevádzkovanie ťahača\nminimálne v období od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017, pričom odkázal na generálnu prevenčnú klauzulu\nv zmysle § 415 OZ.\n5.1. Dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vo\nveci sám rozhodol tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, eventuálne aby vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n6. Žalovaná odkazom na podstatu práva na spravodlivý súdny proces vo vyjadrení k dovolaniu\nuviedla, že dôvody uvedené v dovolaní nemožno vykladať ako porušenie práva na spravodlivý\nproces. Zdôraznila, že súdy nie sú povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pričom v konaní nebolo\npreukázané, že by žalobcom tvrdená škoda vôbec vznikla, že by vznikla v tvrdenej výške, ako ani v\npriamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej, titulom ktorého\nsa žalobca náhrady škody domáha. Žalovaná sa nestotožnila ani s namietanou prekvapivosťou rozsudku\nodvolacieho súdu, a ani s námietkami žalobcu týkajúcimi sa ušlého zisku. Záverom skonštatovala,\nže konanie ako celok vykazuje znaky spravodlivosti, keďže aj nevyhovenie žalobcom navrhnutému\ndôkazu bolo odvolacím súdom dostatočne, jasne a právne odôvodnené v napadnutom rozsudku, ktorý\nzároveň považuje za preskúmateľný, presvedčivý, zrozumiteľný a vydaný v súlade s platnými právnymi\npredpismi. Z dovolania tak nevyplýva relevantný dôvod naplňujúci dovolací dôvod podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n6.1. Žalovaná navrhla dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.\n\n7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že poukázal na otázku, ktorá v konaní zostala\nnevyriešená, teda na definíciu bežného opotrebenia. Bol toho názoru, že pri definícií bežného\nopotrebenia sa vychádza z predpokladu, že vozidlo je po dobu užívania v prevádzkyschopnom stave\ns pravidelnou údržbou a servisom. Bol preto toho názoru, že vzniknutá škoda na ťahači nebola\nvýsledkom bežného opotrebenia. Naďalej trval na potrebe výsluchu svedka Q.. Q. S. a trval na námietke\nprekvapivosti rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na protichodné rozhodnutia súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu. Rovnako bol toho názoru, že z § 21 ods. 9 zákona o PZ a § 742 OZ nepriamym\nvýkladom vyplýva povinnosť útvaru Policajného zboru predchádzať vzniku škôd na zaistenej veci, teda,\nak by bolo potrebné vynaložiť náklady na zamedzenie vzniku škody na zaistenej veci, tieto je povinný\nuhradiť útvar Policajného zboru vlastníkovi. Opakovane poukázal na generálnu prevenčnú klauzulu\na odkázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/679/2015. K tvrdeniam\nohľadom ušlého zisku odkázal na jeho podanie „Predloženie listinných dôkazov“ zo dňa 24. 04. 2023,\nv ktorom vysvetľoval kúpu a predaj vozidiel nižšej emisnej triedy a využívanie vozidiel vyššej emisnej\ntriedy na medzinárodnú prepravu, čím sa odvolací súd vôbec nezaoberal, pričom ide podľa jeho názoru\no podstatné skutočnosti pri rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu.\n7.1. Žalobca naďalej trval na dovolacom návrhu uvedenom v dovolaní.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnutého rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné.\n9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9.1. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n10. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení\ns § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n11. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n11.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n11.3. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420 písm. f) CSP.\nTento dovolací dôvod vymedzil nevykonaním navrhovaného dôkazu výsluchom svedka, prekvapivosťou\nrozsudku odvolacieho súdu, nesprávnosťou právneho záveru odvolacieho súdu o nepreukázanom\nušlom zisku a neexistencii povinnosti úhrady nákladov na sprevádzkovanie ťahača.\n13.1. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n13.2. Dovolateľ namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci resp. nesprávne vyhodnotenie\nvykonaných dôkazov znaleckými posudkami. Namietal nevykonanie ním navrhovaného dôkazu\nvýsluchom svedka Q., ktorý osobne odovzdával zaistený ťahač dovolateľovi a vedel sa tak vyjadriť k\nstavu ťahača a k spôsobenej škode na zaistenom ťahači.\n14. Dovolací súd k týmto námietkam dovolateľa uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v\nrámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej\nsa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú\npotrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom súdnom\nkonaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v\nrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011\na 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované\ndôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za\nprocesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R\n125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti, (čo v\nkonečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale\nv zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993\na rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010,\n6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).\n14.1. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľ naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania.\nSúdna prax sa ustálila na názore, že, ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,\nmôže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011,\n3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).\n14.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového\nkonania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru\no jeho ústavnej neudržateľnosti.\n14.3. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Z odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom podľa\nnázoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces.\n14.4. Odvolací súd odôvodnil nevyhovenie návrhu dovolateľa na doplnenie dokazovania výsluchom\nsvedka Q., ktorý odovzdával zaistený ťahač dovolateľovi, nadbytočnosťou, a tým nehospodárnosťou\ntohto dôkazu. Skutočnosti zistené z vykonaného dôkazu by totiž neviedli k preukázaniu vzniku škody,\nktorá mala žalobcovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej,\nvzhľadom na názor odvolacieho súdu, že náklady na sprevádzkovanie vozidla, ktoré si žalobca\nuplatňuje ako škodu, nemôžu predstavovať škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej.\nNavrhovaný dôkaz nebol schopný zvrátiť prijatý záver odvolacieho súdu.\n\n14.5. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o\nvznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí\nodôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno\nodôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý\ndôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument,\npodľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje\nvypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa\nktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším\nkonaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd\npostupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu\nústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy\nzaloží nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho\nprotiústavnosť (5Cdo/151/2019). V súvislosti s námietkou strany sporu, že vo veci nebol jej skutkový\nstav dostatočne zistený a že z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, dovolací súd\nuž podľa predchádzajúcej úpravy (§ 237 ods. 1 písm. f) OSP) dospel k záveru, že to nie je dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (rozhodnutia súdov zverejnené pod č.\nR 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/85/2010, sp.\nzn. 2Cdo/29/2011, sp. zn. 3Cdo/268/2012, sp. zn. 3Cdo/108/2016, sp. zn. 2Cdo/130/2011, sp. zn.\n5Cdo/244/2011, sp. zn. 6Cdo/185/2011, sp. zn. 7Cdo/38/2012).\n14.6. Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazu, nemôže\nbez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo účastníka (teraz strany sporu - pozn. dovolacieho súdu) vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhovaného\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).\n14.7. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n15. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal prekvapivosť napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú videl v tom, že podľa neho boli až do momentu (druhého)\nrozhodnutia odvolacieho súdu znalecké posudky H. č. 52/2017 a znaleckej organizácie BT.. č. 1/2020,\nvyhodnotené odvolacím súdom v napadnutom rozsudku ako nedostatočné, súdmi akceptované.\n16. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie,\nktorým odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú\nnikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie.\nPrekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než\nrozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj 3Cdo/102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov\nkonania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch, než\nna ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v danej procesnej situácii\nnemala možnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní\n(porovnaj 5Cdo/46/2011). O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí\nsvoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie za súčasného naplnenia\ntej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana možnosť\nvyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších\nprávnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21.\nmarca 2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).\n16.1. Za prekvapivé rozhodnutie nemožno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je\nzaložené na aplikácií toho istého zákonného ustanovenia, ktoré aplikoval súd prvej inštancie, avšak\ns tým rozdielom, že odvolací súd dospeje k odlišnému právnemu záveru. Civilné sporové konanie\nje kontradiktórnym konaním, v ktorom žalobca tvrdí a preukazuje dôvodnosť aj procesnú prípustnosť\npodanej žaloby a žalovaná jej dôvodnosť a procesnú prípustnosť popiera a vyvracia.\n16.2. V prípade namietaných znaleckých posudkov nejde o rôzne právne závery súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu. Znalecké posudky sú dôkazy, ktoré slúžia na zistenie skutkového stavu veci,\nvyhodnotenie týchto dôkazov vedie k ustáleniu skutkového stavu, no nie je právnym posúdením\nveci, aj keď sa vyhodnotenie dôkazov v právnom posúdení veci následne prejaví. Dovolací súd\nna tomto mieste zdôrazňuje, že vyhláseniu napadnutého (zmeňujúceho) rozsudku odvolacieho súdu\npredchádzalo pojednávanie, na ktorom bolo odvolacím súdom zopakované dokazovanie oboma\n\nznaleckými posudkami, ku ktorým dôkazom sa mohli obe sporové strany prítomné na pojednávaní\nvyjadriť.\n16.3. Podstatné pre posúdenie danej dovolacej námietky sú vyjadrenia žalovanej počas celého konania,\nosobitne v odvolaní žalovanej proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorému odvolaniu\nbolo prvým rozhodnutím odvolacieho súdu vyhovené, a tento prvý zrušujúci rozsudok odvolacieho súdu.\nV odvolaní žalovaná spochybňovala význam znaleckého posudku č. 52/2017 IK. z dôvodu, že úlohou\nznalca bolo určiť náklady na sprevádzkovanie predmetného ťahača, a nie určiť výšku škody; v súvislosti s\ntým poukazovala, že v konaní o náhradu škody je potrebné rozlišovať medzi pojmami „sprevádzkovanie\nvozidla“ a „škoda na vozidle“ a argumentovala, že to, že žalobca vynaložil na sprevádzkovanie ťahača\nvyššie uvedenú sumu, nie je samo o sebe dôkazom preukazujúcim, že tvrdená škoda žalobcovi vznikla\nv priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej nevydaním\npredmetného ťahača žalobcovi na základe vykonateľného rozsudku. Odvolací súd vo svojom prvom\nrozsudku v ods. 21 odôvodnenia uložil súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu škody\nvo výške 3.192,40 eura ujasniť si, vo vzťahu k akému nesprávnemu úradnému postupu žalovanej si\nžalobca uplatňuje náhradu škody, a či postupom žalovanej došlo k porušeniu právnych predpisov ...\na ustáliť, v čom spočíval nesprávny úradný postup a určiť aj obdobie, po ktoré žalovaná postupovala\npri zaistení ťahača nesprávne. Zároveň treba mať na zreteli, že právo na náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. prináleží len tomu, komu bola škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom, a\nto za súčasného splnenia troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu\nverejnej moci, existencia škody a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom\na vznikom škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu ušlého zisku opierajúceho sa o znalecký posudok č.\n1/2020 žalovaná v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie argumentovala, že vzhľadom\nna preukázané skutočnosti, a to pokles vozidiel v dôsledku poklesu vodičov u žalobcu, neodstúpenie\nžalobcu od žiadnej konkrétnej zmluvy v danom období, nevyužívanie niektorých vozidiel žalobcu po\ncelý rok, výpočet ušlého zisku priemerne na jedno vozidlo na rok, tento nepreukazuje vznik ušlého\nzisku. Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovanej a v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie\npo vrátení veci v ďalšom konaní vyhodnotiť, či na strane žalobcu vôbec ušlý zisk vznikol, a či vznikol\nv príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej, či nešlo len o pravdepodobnosť\nrozmnoženia majetku, či žalobca nad všetku mieru pochybností preukázal, že pri pravidelnom behu\nvecí (nebyť protiprávneho konania žalovanej) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Obe\nsporové strany tak poznali možné alternatívy riešenia sporu a mali možnosť argumentovať nielen vo\nsvoj prospech, ale aj zaujať stanovisko, prečo argumenty protistrany považujú za neopodstatnené a\nnespôsobilé privodiť protistrane úspech v spore. Žalobca mal možnosť identifikovať a reagovať na\nspornú otázku vzniku skutočnej škody a ušlého zisku následkom nesprávneho úradného postupu\nžalovanej. Odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na nových, prekvapivých, predtým neriešených\nalebo neuplatnených skutkových alebo právnych záveroch. S poukazom na uvedené nemohlo dôjsť k\nprocesnej vade konania uvedenej v § 420 písm. f) CSP a porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.\nI keď sa odvolací súd priklonil k názoru žalovanej, v danom prípade nepoužil žiadne „nové“ závery, ktoré\nby doteraz neboli v konaní zistené, resp. ku ktorým by strany nemali možnosť v doterajšom priebehu\nkonania zaujať svoje stanovisko.\n17. Ako už bolo uvedené, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie spočíva na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci, nemožno tento záver vnímať\nako „nový“, „prekvapivý“, (t. j. založený na inom ustanovení právneho predpisu - inom právnom dôvode,\npríp. na skutočnostiach, ktoré sa dovtedy nejavili ako významné), ktorý by v doterajšom konaní nebol\nvyslovený (odprezentovaný), a ku ktorému by žalobca nemal možnosť zaujať svoje stanovisko.\n18. Dovolateľ tiež v dovolaní namietal, že sa nemôže stotožniť s názorom odvolacieho súdu, že žalovanej\nnevznikla povinnosť úhrady nákladov na sprevádzkovanie ťahača, pretože (odvolací súd) opomenul,\nže v období od 29. 08. 2016 do 14. 09. 2017 už išlo zo strany žalovanej o neoprávnenú držbu, a\ns názorom odvolacieho súdu, že dovolateľovi nevznikla škoda na ušlom zisku (názor odvolacieho\nsúdu, že dovolateľ nepreukázal odstúpenie od konkrétnej zmluvy na prepravu, neobstojí vzhľadom\nna elektronický systém ponúk prepráv). Dovolateľ tak v rámci dovolacieho dôvodu uplatneného v\nzmysle § 420 písm. f) CSP namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. K tomu\ndovolací súd poznamenáva, že vytýkaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je procesnou\nvadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto\nustanovenia (viď judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu\nalebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného\n\npri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP\n(9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020). V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že právne\naspekty posudzovania danej veci [napr. o (ne)unesení dôkazného bremena a vzniku skutočnej škody\na ušlého zisku, právna kvalifikácia uplatneného nároku podľa § 415 Občianskeho zákonníka] by mohol\ndovolací súd vecne preskúmať, avšak iba pri uplatnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a), b), c) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z uvedeného plynie záver,\nže otázka správnosti právneho posúdenia veci zostáva nedotknutou pri rozhodovaní o vade konania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n18.1. Dovolací súd zároveň v súvislosti s tvrdením dovolateľa o elektronickom systéme ponúk prepráv\npredloženým za účelom preukázania nesprávnosti názoru odvolacieho súdu o odstúpeniach žalobcu od\nzmlúv konštatuje, že v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného\ndovolania (§ 435 CSP). Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní\nvyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky\ndovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty\na návrhy odvolací súd riadne preskúmal, a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu (k tomu pozri napr. aj\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/144/2021, sp. zn. 9Cdo/140/2022). Dovolateľ takto vznesenú\n(dovolaciu) námietku, novú skutočnosť o elektronickom systéme ponúk prepráv v odvolacom konaní (viď\nvyjadrenia žalobcu k odvolaniam žalovanej proti rozsudkom súdu prvej inštancie) neuplatnil, preto ani\nodvolací súd nemal dôvod a ani priestor sa týmito námietkami (tvrdenými skutočnosťami) zaoberať.\n19. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,\nktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP), a preto dovolanie žalobcu dovolací súd ako procesne\nneprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n20. Pokiaľ dovolateľ v dovolacej replike vznáša ďalšie námietky (neriešená otázka definície bežného\nopotrebenia vozidla, opomenuté vysporiadanie sa s jeho tvrdeniami o kúpe a predaji vozidiel, ...), ide o\nďalšie (nové) dôvody, ktorými dovolateľ vymedzuje pôvodne podané dovolanie, na ktoré dovolací súd už\nnemôže prihliadať, lebo boli uplatnené po uplynutí dvojmesačnej lehoty žalobcovi na podanie dovolania.\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n21. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej\nich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil\nžalobca (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R\n72/2018).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal od štátu náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na sprevádzkovanie zaisteného nákladného ťahača a v ušlom zisku, pričom za nesprávny úradný postup označil nevydanie ťahača bezodkladne po právoplatnom rozsudku ukladajúcom povinnosť ho vydať. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zmenil vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, lebo nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou ani vznik ušlého zisku. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP a namietal nevykonanie výsluchu svedka, prekvapivosť rozhodnutia a nesprávne závery o ušlom zisku a o povinnosti uhradiť náklady na sprevádzkovanie vozidla. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, pretože odvolací súd nevykonanie dôkazu riadne odôvodnil jeho nadbytočnosťou, otázky vzniku škody a príčinnej súvislosti boli predmetom konania už od odvolania žalovanej a prvého zrušujúceho rozhodnutia, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé, a námietky nesprávneho právneho posúdenia nemožno uplatniť v rámci § 420 písm. f) CSP, ale len podľa § 421 ods. 1 CSP. Na novú skutočnosť uplatnenú až v dovolaní a na ďalšie dôvody uvedené v replike po uplynutí dovolacej lehoty dovolací súd nemohol prihliadať.", "pravna_veta": "Nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd nevyhovenie dôkazného návrhu odôvodnil niektorým z troch prípustných dôvodov, t. j. nedostatkom súvislosti s predmetom konania, nedostatkom vypovedacej potencie dôkazu alebo jeho nadbytočnosťou. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekvapivé, ak je založené na aplikácii toho istého ustanovenia ako rozhodnutie súdu prvej inštancie a na skutkových i právnych otázkach, ku ktorým sa strany mohli v priebehu konania vyjadriť, hoci odvolací súd dospel k odlišnému záveru; odlišné vyhodnotenie znaleckých posudkov nie je odlišným právnym posúdením veci. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a obrany (§ 435 CSP) a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 431 ods. 1 CSP", "§ 434 CSP", "§ 435 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "§ 415 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/2/2024", "guid": "4a47c9f2-4b20-472a-a42e-c9b5226cf108:55234256-1441-46c5-99ea-f673558b6ec1", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "prekvapivé rozhodnutie", "opomenutý dôkaz", "hodnotenie dôkazov", "nesprávny úradný postup", "náhrada škody", "príčinná súvislosť"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}