{"guid": "a5cbf1f5-dcb6-43c7-9dd9-fd622de1fc7d:200eaad1-cad4-4bb8-91e2-7d1d337168e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. 8Cdo/17/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "identifikacne_cislo": "4418200871", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": "Podmienky postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (predchádzajúca písomná výzva, splatnosť pohľadávky a nepretržité omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 dní) musia byť splnené už v čase postúpenia; zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá v čase uzavretia ešte nebola splatná a jej postúpenie bolo viazané na odkladaciu podmienku neskoršieho vyhlásenia splatnosti, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a neplatné sú aj nadväzujúce postúpenia, takže ďalší postupník sa nestáva ani záložným veriteľom. Ak odvolací súd túto otázku vyriešil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné; otázky, na riešení ktorých napadnuté rozhodnutie nespočívalo, prípustnosť dovolania založiť nemôžu. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením veci ani rozhodnutie vydané po zopakovaní dokazovania a po splnení poučovacej povinnosti podľa § 382 CSP nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala, aby sa žalovaná 1/ ako postupník bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru zdržala výkonu záložného práva k jej bytu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd ju však voči žalovanej 1/ zmenil a žalobe vyhovel, keďže prvé postúpenie pohľadávky z banky na zahraničný faktoringový subjekt sa uskutočnilo v čase, keď pohľadávka ešte nebola splatná, a bolo viazané na odkladaciu podmienku jej neskoršieho zosplatnenia, čo odvolací súd považoval za obchádzanie § 92 ods. 8 zákona o bankách a zmluvu za absolútne neplatnú; neplatné boli preto aj ďalšie postúpenia. Žalovaná 1/ v dovolaní namietala prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázky výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách, čl. 14 nariadenia Rím I a § 526 ods. 1 OZ (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd dovolanie odmietol: rozhodnutie nebolo prekvapivé, lebo bolo vydané po zopakovaní dokazovania, po poučení strán podľa § 382 CSP a v nadväznosti na skorší zrušujúci právny názor dovolacieho súdu, a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP. Otázka neplatnosti postúpenia nesplatnej bankovej pohľadávky je ustálene vyriešená (R 60/2018, R 4/2021, 7Cdo/26/2017) a odvolací súd sa od nej neodklonil; ostatné nastolené otázky (maďarské právo, Rím I, oneskorené oznámenie postúpenia) neboli pre rozhodnutie určujúce, preto bolo dovolanie v tejto časti odmietnuté podľa § 447 písm. f) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-494", "nazov": "§ 494 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-494", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-494"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "nazov": "§ 526 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-494", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/200eaad1-cad4-4bb8-91e2-7d1d337168e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/17/2025\n4418200871\n19. 08. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. K., narodenej XX. O. XXXX, Š., K. XXX/\nXXX, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Bratislava, Železničiarska 13, proti žalovaným\n1/ Blackside, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 48, IČO: 48 191 515, zastúpenej spoločnosťou AB Legal\ns. r. o., Bratislava, Lachova 32, IČO: 56 769 563, 2/ Auctioneer s. r. o., Bratislava, Špitálska 2256/61,\nIČO: 45 881 014, zastúpenej advokátom Mgr. Marianom Hrbáňom, Bratislava, Jelačičova 1, o určenie,\nže nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.\nzn. 5C/12/2018, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. júla 2024 sp. zn.\n9Co/113/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5C/12/2018-392 zo 16.\njanuára 2020 žalobu zamietol; žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v\nrozsahu 100 % a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 34, § 36 ods. 1 a 2, ods. 5, § 52 a nasl., § 100 ods.\n2, § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),\n§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne\ntým, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej 1/ (OTP Banka Slovensko, a. s.) bola\nuzavretá zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečeného nehnuteľnosťou č.\nXXX/XXXX/XXSU z 22. septembra 2008, predmetom ktorej bol spotrebný úver v sume 19.916,35 eura\ns ročným úrokom vo výške 8,15 %, s počtom splátok 240, výškou splátky 168,46 eura a konečnou\nsplatnosťou 20. septembra 2028. Na zabezpečenie pohľadávky bola uzavretá záložná zmluva č. ZZ1 k\nÚZ č. XXX/XXXX/XXSU k bytu č. XX, vchod XXX, X. poschodie v bytovom dome so súpisným č. XXX,\nnachádzajúcim sa na pozemku registra ,,C“ parcelného č. XXXX/XX a podiel na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, vedenom\nna liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX pre k. ú. Š., obec Š.V., okres J.. Z dôvodu nesplácania splátok\núveru riadne a včas, veriteľ zosplatnil úver k 26. augustu 2021 s vyčísleným nedoplatkom vo výške\n20.635,29 eura. Žalobkyňa bola veriteľom súčasne oboznámená, že pokiaľ zosplatnenú pohľadávku\nv stanovenej lehote neuhradí, veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva. Predčasnú splatnosť úveru\nžalobkyňa nespochybnila. Naopak tvrdila, že nasledujúcim dňom začala veriteľovi plynúť trojročná\npremlčacia lehota na uplatnenie jeho práva, a keďže si veriteľ z úverového vzťahu v tejto lehote svoje\nprávo relevantným spôsobom neuplatnil, došlo k premlčaniu jeho peňažného nároku voči žalobkyni, a\nteda aj k premlčaniu záložného práva. Z uvedeného dôvodu sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným\n1/ a 2/ zdržania sa výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou. Zmluvou o postúpení\npohľadávky č. 1/2010 z 30. júla 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom OTP\n\nBanka Slovensko, a. s. ako postupcom a OTP Faktoring Követeléskezelő Zrt. Budapešť, Maďarská\nrepublika, IČO: 01-10-043876 ako postupníkom, následne ďalším postúpením na OTP Factoring Zrt.,\npotom na OTP Factoring Slovensko, s. r. o., Bratislava, IČO: 45 730 008. Zmluvou o postúpení\npohľadávky č. 51/2011-053 z 20. apríla 2011 bola pohľadávka postúpená na žalovanú 1/, ktorá bola do\nkonania pripustená uznesením č. k. 5C/12/2018-311 zo 4. júna 2019 s právoplatnosťou od 26. júna 2019.\n1.2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalobkyne, týkajúcimi sa nesplnenia podmienok pre\npostúpenie bankovej pohľadávky, ako aj vo vzťahu k nadobudnutiu účinkov postúpenia pohľadávky v\nsúvislosti s dojednanou odkladacou podmienkou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná\npohľadávka patrila do tzv. druhého balíka pohľadávok, pri ktorých bolo účinné postúpenie podmienené\nvyhlásením ich splatnosti a následným oznámením tejto skutočnosti postupníkovi. Táto odkladacia\npodmienka bola splnená po zosplatnení úveru, keď bolo oznámenie o splatnosti doručené postupníkovi\ndňa 25. novembra 2010. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že účinky postúpenia nastali až po\nzosplatnení pohľadávky, teda v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.\n483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon č. 483/2001\nZ. z.“), keď bola žalobkyňa v omeškaní dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve veriteľa. Postúpenie\npohľadávky preto považoval za platné a účinné. K otázke premlčania pohľadávky poukázal na dohodu\no splátkach zo 16. mája 2012 uzavretú medzi veriteľom a žalobkyňou, podľa ktorej okrem dojednaného\nsplátkového kalendára došlo žalobkyňou aj k uznaniu záväzku (opätovne aj v roku 2013) v zmysle §\n588 Občianskeho zákonníka, pričom v čase uznania dlh premlčaný nebol. Keďže k obom uznaniam\ndlhu došlo ešte počas plynutia pôvodnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po zosplatnení\núveru, uznanie dlhu spôsobilo začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Táto lehota ku dňu podania žaloby ani ku dňu rozhodovania súdu prvej\ninštancie neuplynula. Z uvedeného dôvodu teda súd dospel k záveru, že pohľadávka z úverového vzťahu\nnebola premlčaná, a preto nebolo premlčané ani záložné právo, ktoré ju zabezpečovalo. Zároveň sa súd\nnestotožnil s námietkou žalobkyne týkajúcej sa postavenia veriteľa ako silnejšej zmluvnej strany, ani s\nuplatnenou argumentáciou. Zdôraznil, že veriteľ namiesto okamžitého výkonu záložného práva vyhovel\nžiadostiam žalobkyne o splátkový kalendár a umožnil jej splácať dlh postupne. Súčasné uznanie dlhu\npovažoval za štandardný a zákonom predvídaný zabezpečovací inštitút slúžiaci na ochranu veriteľa pred\npremlčaním pohľadávky. Skonštatoval, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola k podpisu dohôd\nnútená alebo že by ich obsah bol nezrozumiteľný či neprijateľný. Naopak, postup veriteľa považoval\nza ústretový, rešpektujúc jej nepriaznivé finančné pomery. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd prvej inštancie\nzamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že nebola účastníčkou\núverovej, ani záložnej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami\n§ 251, § 262 v spojení s § 255 ods. 1 a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí druhým rozsudkom z 25. júla 2024 sp. zn.\n9Co/113/2023 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej 1/ uložil povinnosť\nzdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti\nZZ1kUZ č: XXX/XXXX/XXSU z 22. septembra 2008 vo vzťahu k nehnuteľnostiam, zapísaným na\nLV č. XXXX, okres J., obec Š., k. ú. Š. ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného\ndomu súpisného č. XXX postaveného na pozemku parcelného č. XXXX/XX na ulici K., vchod č.\nXXX, pozemok registra C parcelného č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 764 m2,\nvrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu\na spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve\nžalobkyne; potvrdil napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanej 2/; žalobkyni priznal proti žalovanej 1/\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; žalovanej 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 3, § 54 ods.\n1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 39, § 151, § 558, § 100 ods. 1 a 2, §101, § 103 Občianskeho\nzákonníka, čl. 14 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom\npráve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím I“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Zaoberal\nsa tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a teda či sa stala žalovaná 1/ veriteľom pohľadávky\na záložným veriteľom voči žalobkyni. Poukázal na to, že postúpenie pohľadávky spočíva v zmene osoby\nveriteľa, pričom do existujúceho záväzku namiesto pôvodného veriteľa vstupuje nový veriteľ. Keďže sa\ntým nemenia práva ani povinnosti dlžníka, na platnosť postúpenia sa nevyžaduje jeho súhlas. Cieľom\n\nprávnej úpravy je zabrániť zhoršeniu postavenia dlžníka, preto mu zostávajú zachované všetky námietky\nvoči postúpenej pohľadávke aj možnosť započítať svoje vzájomné pohľadávky. Následkom postúpenia je\nstrata pohľadávky postupcom vrátane jej príslušenstva a súvisiacich práv, zatiaľ čo postupník nadobúda\npostavenie veriteľa so všetkými právami spojenými s pohľadávkou. Vzhľadom na význam tejto zmeny,\nObčiansky zákonník vyžaduje písomnú formu postúpenia a vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno\npostúpiť. Osobitné predpisy môžu zároveň stanoviť odlišné alebo dodatočné podmienky postúpenia v\nšpecifických prípadoch.\n2.2. Záväzok žalobkyne voči pôvodnému veriteľovi OTP Banka Slovensko, a.s. vznikol zo zmluvy o\nšpecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou. Predmetnú zmluvu\npreto správne súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Odvolací súd po preskúmaní\nzmluvy o postúpení pohľadávky z 30. júla 2010, ktorou pôvodný veriteľ - OTP Banka Slovensko\na s., postúpil pohľadávku na postupníka OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkőrüen Müködő\nRészvénytársaság, Budapest zistil, že bola uzatvorená podľa maďarského právneho poriadku, čo\npovažoval za rozporné so záujmami spotrebiteľa, keďže mu to sťažilo prístup k spravodlivosti. Za\nneprípustné označil uplatnenie cudzieho práva na vzťah vzniknutý podľa slovenského právneho\nporiadku, najmä keď išlo o tzv. tiché postúpenie pohľadávky. Postúpením na maďarský subjekt sa\npodľa odvolacieho súdu zhoršilo postavenie žalobkyne pri uplatňovaní jej práv voči veriteľovi. Hoci bolo\npostúpenie žalobkyni oznámené, stalo sa tak až po približne ôsmich mesiacoch, čo nebolo možné\npovažovať za oznámenie bez zbytočného odkladu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň\ndospel k záveru, že takýto postup je v rozpore s čl. 14 ods. 1 nariadenia Rím I, a preto je podľa § 39\nObčianskeho zákonníka neplatný. Vzťah medzi žalobkyňou a OTP Bankou, a.s. sa spravoval osobitnou\nprávnou úpravou podľa zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom.\nPri postúpení pohľadávky z banky na nebankový subjekt bolo preto potrebné splniť nielen všeobecné\npodmienky postúpenia, ale aj osobitné podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Banková\npohľadávka môže byť postúpená len po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je splatná a dlžník je v\nomeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. Tieto podmienky musia byť splnené už v čase postúpenia.\nAk zákon postúpenie zakazuje alebo podmieňuje splnením podmienok, ktoré splnené neboli, zmluva\no postúpení je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto\nneplatnosť pôsobí od začiatku (ex tunc) a nemožno ju dodatočne odstrániť (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017).\n2.3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi OTP Banka Slovensko, a.s. a OTP Faktoring\nKöveteléskezelő Zártkőrüen Működő Részvénytársaság, Budapest vyplynulo, že pohľadávky zaradené\ndo balíka pohľadávok č. 2, vrátane pohľadávky žalobkyne, v čase uzavretia zmluvy ešte neboli\nsplatné. Ich postúpenie bolo podmienené tým, že veriteľ ich následne vyhlási za splatné a oznámi\ntúto skutočnosť postupníkovi. Zmluva zároveň obsahovala dohodu o tzv. tichom postúpení a záväzok\npostupcu zastupovať postupníka pri vymáhaní pohľadávok aj po ich prevode. V tejto súvislosti odvolací\nsúd dospel k záveru, že takto dohodnutá odkladacia podmienka predstavovala obchádzanie podmienok\npostúpenia pohľadávok podľa zákona č. 483/2001 Z. z., keďže pohľadávky mali byť najskôr vyhlásené za\nsplatné a až následne postúpené. Takýto postup považoval za rozporný so zákonom, a preto za neplatný.\nKeďže prvý postupník platne nenadobudol pohľadávku žalobkyne, nemohol ju platne postúpiť ani ďalším\nsubjektom. Z uvedeného dôvodu považoval za neplatné aj následné zmluvy o postúpení pohľadávky a na\nrozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky postúpenia podľa zákona č. 483/2001 Z.\nz. splnené neboli, preto sa žalovaná 1/ nestala veriteľom pohľadávky žalobkyne. Z uvedených dôvodov\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe vo vzťahu k žalovanej\n1/ vyhovel.\n2.4.\nK zamietnutiu žaloby voči žalovanej 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol,\nže žalobkyňa v odvolaní voči tomuto záveru súdu prvej inštancie neuviedla žiadne dôvody. Keďže bol\nodvolacími dôvodmi viazaný a žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, záver\nsúdu prvej inštancie nebolo z akých dôvodov preskúmavať, čo malo za následok potvrdenie tohto výroku\nv súlade s § 387 ods. 1 CSP. Vzhľadom k uvedenému považoval ďalšie odvolacie námietky žalobkyne\nza bezpredmetné, preto sa s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, nakoľko nemohli spôsobiť zmenu na\nuvedenom závere odvolacieho súdu. V závere poznamenal, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. O nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 a § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie (ďalej\nlen ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.\n1 písm. b) CSP. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala\nodôvodnenie rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zachovanie rovnosti strán a povinnosť súdu\nvysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi strán. Namietala, že odvolací súd\nsa vôbec nezaoberal otázkou, či žaloba o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva\npredstavuje vhodný a účinný procesný prostriedok ochrany práva žalobkyne. Tvrdila, že uvedená žaloba\nneriešila podstatu sporu, ktorou bola existencia alebo neexistencia záložného práva, ale iba jeden\nz možných následkov jeho existencie, teda výkon záložného práva. Rozhodnutie preto nevytváralo\npevný právny základ vzťahov medzi stranami, keďže záložné právo zostalo naďalej zapísané v\nkatastri nehnuteľnosti, avšak podľa výroku napadnutého rozhodnutia ho nesmie vykonávať. Takýto\nstav považovala za rozporný s princípom právnej istoty a za riešenie, ktoré nevedie ku konečnému\nusporiadaniu právnych vzťahov medzi účastníkmi. Taktiež namietala, že odvolací súd neposkytol\nstranám spravodlivú a účinnú ochranu práv, keď nerozhodol o otázke existencie záložného práva,\nktorá bola pre usporiadanie ich právnych pomerov rozhodujúca. Dovolateľka ďalej namietala procesný\npostup odvolacieho súdu v priebehu odvolacieho konania. Poukázala na to, že odvolací súd až\nna odvolacom pojednávaní oznámil stranám, že mieni vec posúdiť aj podľa právnych ustanovení,\nktoré súd prvej inštancie nepoužil, pričom súčasne neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Za\nsituácie, keď súd prvej inštancie žalobu zamietol a v dovtedajšom priebehu konania bola riešená najmä\nprocesná prípustnosť žaloby, považovala napadnuté rozhodnutie o vyhovení žalobe za prekvapivé.\nTakýto postup podľa dovolateľky porušil požiadavku predvídateľnosti rozhodnutia a dosiahol intenzitu\nvady zmätočnosti. Zároveň namietala nepreskúmateľnosť a nesprávnosť právnych záverov odvolacieho\nsúdu týkajúcich sa postúpenia pohľadávky z OTP Banky Slovensko, a. s. na maďarskú spoločnosť\nOTP Faktoring Követeléskezelő Zrt., Budapest. Odvolací súd nevysvetlil, na základe akých právnych\núvah dospel k záveru, že postúpením pohľadávky na zahraničný subjekt došlo k zhoršeniu postavenia\nžalobkyne ako spotrebiteľky, ani neuviedol konkrétne ustanovenia maďarského právneho poriadku, ktoré\nmali takýto následok spôsobovať. Taktiež nesúhlasila so záverom ohľadne oznámenia postúpenia\npohľadávky po ôsmich mesiacoch, ktoré odvolací súd považoval v rozpore s § 526 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a s nariadením Rím I. Z tohto dôvodu považovala závery o neplatnosti postúpenia za\nnedostatočne odôvodnené, logicky nesúdržné a nepreskúmateľné. Napokon za nesprávny považovala\naj záver odvolacieho súdu, ktorý dohodu o postúpení pohľadávky obsahujúcu odkladaciu podmienku\npovažoval za obchádzanie podmienok ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. K uvedenému podotkla,\nže ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. neupravuje čas uzavretia zmluvy o postúpení\npohľadávky, ale podmienky, za ktorých môže dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky. Odkladacia\npodmienka podľa jej názoru zabezpečovala práve splnenie zákonných predpokladov pre účinnosť\npostúpenia a nebolo ju možné preto považovať za obchádzanie zákona. Z uvedeného dôvodu záver\no absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považovala za nesprávny a nedostatočne\nodôvodnený.\n3.1. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka namietala\ndoposiaľ nevyriešené otázky, či postúpenie bankovej pohľadávky zo slovenského veriteľa na maďarský\nsubjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa spravovala maďarským právom, je\nabsolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s článkom 14 ods. 1 nariadenia Rím\nI a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne pre rozpor so záujmami spotrebiteľa a či zmena\nveriteľa zo slovenského na maďarský subjekt mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa a sťažiť jeho prístup\nk spravodlivosti. Zastávala názor, že samotná zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná, keďže\nmaďarským právom sa spravovala len zmluva o postúpení medzi postupcom a postupníkom, zatiaľ\nčo spotrebiteľský vzťah medzi veriteľom a žalobkyňou sa aj naďalej riadil slovenským právom. Zmena\nosoby veriteľa podľa nej neodporuje právu Európskej únie ani ochrane spotrebiteľa, pričom poukázala aj\nna zásadu voľného pohybu kapitálu v rámci Európskej únie. Zároveň uviedla, že prípadné oneskorené\noznámenie postúpenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka samo osebe nespôsobuje neplatnosť\npostúpenia, keďže ustálená judikatúra nevyvodzuje z porušenia tejto oznamovacej povinnosti absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu. Za ďalšiu podstatnú otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená, považovala výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., či v prípade\nuzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky v čase, kedy ešte banková pohľadávka voči žalobkyni\nako spotrebiteľke nebola splatná a pre jej postúpenie bola v zmluve dohodnutá odkladacia podmienka,\nktorej obsahom je, že pre postúpenie tejto bankovej pohľadávky voči žalobkyni ako spotrebiteľke je\n\npotrebné jej vyhlásenie za splatnú, sa potom zmluva o postúpení pohľadávky považuje za absolútne\nneplatnú pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., resp. či možno v tomto postupe vidieť\nobchádzanie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa zákona č. 483/2001 Z. z. Následne\ndovolateľka dôvodila, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., neupravuje ako podmienku\npostúpenia bankovej pohľadávky voči spotrebiteľovi čas, kedy môže byť zmluva o postúpení bankovej\npohľadávky voči spotrebiteľovi uzatvorená, ale upravuje podmienky, po splnení ktorých môže byť\nbanková pohľadávka voči spotrebiteľovi postúpená. Zakomponovanie odkladacej podmienky účinnosti\nzmeny v osobe veriteľa posudzovanej bankovej pohľadávky voči žalobkyni ako spotrebiteľke do zmluvy\no postúpení pohľadávky z 30. júla 2010 je preto súladné so zákonom č. 483/2001 Z. z. S odkazom\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2014 namietala formalistický prístup odvolacieho súdu v\nposúdení otázky platnosti zmluvy a zdôraznila, že pri výklade právnych úkonov má byť uprednostnený\nvýklad zachovávajúci ich platnosť pred výkladom vedúcim k neplatnosti. Navrhla napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno\núspešne napadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n13.\nV súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\nnepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zachovanie\nrovnosti strán a povinnosť súdu vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi strán.\nZároveň nesúhlasila s právnym záverom odvolacieho súdu ohľadne posúdenia (ne)platnosti postúpenia\nbankovej pohľadávky na zahraničný subjekt, ako aj z dôvodu obchádzania podmienok vyplývajúcich z\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Vytkla odvolaciemu súdu nevysporiadanie právneho\nvzťahu v súlade s princípom právnej istoty, ako aj nezodpovedanie otázky, či žaloba o uloženie povinnosti\nzdržať sa výkonu záložného práva predstavuje vhodný a účinný procesný prostriedok ochrany práva\nžalobkyne.\n14.\nZ uznesenia najvyššieho súdu z 26. septembra 2023 sp. zn. 4Cdo/186/2021 o zrušení\nrozsudku odvolacieho súdu z 18. marca 2021 sp. zn. 9Co/87/2020 a vrátení mu veci na ďalšie konanie\nvyplýva, že k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, najvyšší súd uviedol,\nže ,,súdna prax akceptuje žalobný návrh o určenie neexistencie záložného práva a považuje ho za\nvhodný procesný prostriedok ochrany práva záložcu, za účelom dosiahnutia odstránenia spornosti\npráva v súvislosti s uplatnením námietky premlčania výkonu záložného práva, jeho evidenciou v\nkatastri nehnuteľností. Z okolností preskúmavanej veci je nepochybné, že vlastnícke právo dovolateľky\nje realizáciou výkonu záložného práva ohrozené, neisté, preto nesprávnym procesným postupom\nodvolacieho súdu, spočívajúcim v posúdení procesnej (ne)prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm.\nc) CSP, došlo k odopretiu jej práva domáhať sa súdnej ochrany“ (bod 24. odôvodnenia). Uvedené\nrozhodnutie bolo sporovým stranám doručené, preto posúdenie otázky existencie naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení bolo vyriešené a pre súd nižšej inštancie záväzné z titulu kasačnej\nzáväznosti (§ 455 CSP). Navyše z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľka súhlasila s použitím ustanovení\n§ 3, § 137 CSP a § 494 Občianskeho zákonníka v rámci vyjadrenia sa k výzve odvolacieho súdu\nrealizovanej v súlade s § 382 CSP (v spise na č. l. 489). Odvolací súd procesným postupom splnil\nv zmysle § 382 CSP tzv. manudukčnú (poučovaciu) povinnosť a teda zabezpečil riadny prístup k\nspravodlivému procesu. Navyše odvolací súd tak postupoval rovnako aj po zrušení a vrátení mu veci\ndovolacím súdom, pred začatím odvolacieho pojednávania nariadeného na 18. júla 2024 (v spise na\nč. l. 687).\n15.\nV zmysle judikatúry ústavného súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy,\nak vyšší súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší\nsúd, pričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom,\nteda, keď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z\nhľadiska doterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016); m. m. o\nprekvapivom rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej\núpravy, ktorý nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu (II. ÚS 570/2017).\n16.\nZ uvedených dôvodov preto napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé,\nnepredvídateľné, lebo k jeho vydaniu došlo na základe zopakovania dokazovania pred odvolacím\nsúdom. Navyše z procesného postupu odvolacieho súdu v zmysle § 384 CSP bolo predvídateľné,\nže odvolací súd pristúpi k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP,\naj v kontexte už vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn.\n4Cdo/186/2021 z 26. septembra 2023, o ktorom strany sporu, resp. ich právni zástupcovia mali\nvedomosť.\n17.\nNapokon záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva\naj z prijatého judikátu pod R 70/2023 v znení právnej vety: ,,Naliehavý právny záujem na určení, že\nnehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný“ (rozsudok\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021 publikovaný v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2023).\n18.\nVo vzťahu k namietanému nevysporiadaniu sa s podstatnými uplatnenými námietkami a s\ntým súvisiacou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že uplatnené\nnámietky nepovažoval za opodstatnené.\n18.1.\nOdvolací súd sa prioritne zaoberal tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,\nteda či žalovaná 1/ nadobudla postúpenú pohľadávku voči žalobkyni a stala sa záložným veriteľom,\nktorý sa môže domáhať výkonu záložného práva. Zhrnutím zisteného skutkového stavu dospel k\nzáveru, že záväzok žalobkyne voči pôvodnému veriteľovi OTP Banka Slovensko, a.s. vznikol zo\nzmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou. Predmetnú\nzmluvu preto správne súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah\nzaložený touto zmluvou je potom potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka\no spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), nakoľko tzv. spotrebiteľské\nzmluvy predstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Z obsahu\nzmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010 z 30. júla 2010, ktorou pôvodný veriteľ - OTP Banka\nSlovensko a. s., postúpil pohľadávku na postupníka OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkőrüen Müködő\nRészvénytársaság, Budapest zistil, že táto bola uzatvorená podľa maďarského právneho poriadku,\nktorý postup je v rozpore so záujmami spotrebiteľa, ktorému bol týmto spôsobom sťažený prístup k\nspravodlivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby sa do zmluvného vzťahu medzi\nveriteľom a dlžníkom, ktorý bol uzavretý podľa slovenského právneho poriadku, vnášala právna úprava\ncudzieho štátu za situácie, keď podľa zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010 išlo o tzv. tiché\npostúpenie, t. j. nemalo byť oznamované žalobkyni. Žalobkyni ako spotrebiteľke sa týmto postupom\nzhoršilo jej postavenie vo vzťahu k dlžníkovi ako obchodnej spoločnosti so sídlom v Maďarsku podľa\nmaďarských právnych predpisov. Jej právne postavenie ako dlžníka zo záväzkového právneho vzťahu\nsa tak výrazne sťažilo vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi (subjekt viažuci sa na Maďarsko) v súvislosti\ns možnosťou plnenia, dohody o splátkach, omeškania a iné. Z predloženého oznámenia žalovanou 1/\nvyplýva, že postúpenie pohľadávky z 30. júla 2010 bolo napriek dohode o tichom postúpení, žalobkyni\noznámené dňa 18. marca 2011, t. j. s odstupom takmer 8 mesiacov od postúpenia pohľadávky, čo\nvšak nemožno považovať za oznámenie o postúpení bez zbytočného odkladu v zmysle § 526 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Takéto postúpenie pohľadávky je aj v rozpore s čl. 14 bod 1. nariadenia Rím I,\nv zmysle ktorého sa vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe\nspravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a\npostupníkom, preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné.\n18.2.\nVzťah medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom OTP Banka, a.s. vznikol zo zmluvy o\nšpecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, ktorý je regulovaný\naj špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom č. 483/2001 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu\nzákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k prvému postúpeniu pohľadávky v danej\nveci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky\npodľa Občianskeho zákonníka, bolo potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia\npohľadávky vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Uvedené ustanovenie\nsprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky\nrôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dohľadu centrálnej banky, ktorá\nje dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Predovšetkým upravuje ďalšie osobitné podmienky,\nza ktorých môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, a to ak je pohľadávka splatná,\na to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so\nsplnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti\nsú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v\nčase postúpenia pohľadávky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525\nObčianskeho zákonníka alebo podľa osobitných právnych predpisov nie je dovolená, je absolútna\nneplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k\npostúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje\nsplnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej\nneplatnosť nemožno zhojiť. Odvolací súd po preskúmaní zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010 z 30.\njúla 2010 uzatvorenej medzi OTP Bankou Slovensko, a.s., a OTP Faktoring Budapest dospel k záveru,\n\nže táto zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre jej rozpor s ustanovením §\n92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., preto neplatné sú aj následné zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.\napríla 2011 a z 15. februára 2019, na základe ktorých sa jej veriteľom stala žalovaná 1/. Z uvedených\ndôvodov, ak sa postupník nestal veriteľom postupovanej pohľadávky, následne sa ním nestal ani ďalší\nsubjekt, ktorý sa nestal ani záložným veriteľom, ktorý by bol oprávnený domáhať sa výkonu záložného\npráva.\n19.\nNadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené\nv bodoch 33. až 43. odôvodnenia vo vzťahu k žalovanej 1/ spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z\nustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne)\nnáplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie\nkonzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel,\nsú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími\nnámietkami odvolacím súdom možno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n20.\nPodľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka nevytýka žiadne nedostatky v procesnom\npostupe odvolacieho súdu, jej nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu nepredstavuje vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 54/2012, R 24/2017). Do úvahy preto neprichádza\nani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia dovolateľke\nznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že\nodvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky\nuvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali\nsporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné\nzákladné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III.\nÚS 209/04).\n21.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby\nbol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva\nna spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity\nzrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.\n22.\nRovnako aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku\nz 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n\n23.\nNadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že v procesnom postupe odvolacieho súdu\nnezistil vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto dovolanie z tohto dôvodu nie je procesne\nprípustné, čím je daný dôvod na jeho odmietnutie v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n24.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n25. Podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n27. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n28.\nDovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 CSP\nv súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nspočívalo na riešení otázky súvisiacej posúdením (ne)platnosti postúpenia bankovej pohľadávky na\npostupníka bez predchádzajúceho dodržania osobitných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §\n92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že otázka\nposúdenia (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. je súdnou\npraxou dovolacieho súdu vyriešená ustálene, preto v rámci dovolacieho prieskumu následne dovolací\nsúd skúmal, či napadnutým rozhodnutím pri jej riešení nedošlo k odklonu (R 71/2018, R 83/2018).\nNavyše dovolací súd uvádza, že v prípade dovolania podaného pre právne posúdenie, môže byť\njeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch. Dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými\ndôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 488/2023, IV. ÚS 644/2021).\n29.\nZ rozsudku najvyššieho súdu z 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 vyplýva, že ,,zákon č.\n483/2001 Z. z. v ustanovení § 92 ods. 8 definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť\nbankovú pohľadávku inému subjektu. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec\npísomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá\nuž § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o\npostúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité\nviac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku\nzodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta obsahuje úpravu situácie, v ktorej i napriek splneniu\npodmienok postúpenia, banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient\nešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva\nsplní. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva jeho\n\nneplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu\núpravy, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z., za splnenia ktorých môže\nbanka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých\nk postúpeniu je zakázané pristúpiť. Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.\n30.\nZ rozsudku najvyššieho súdu z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, ktorý bol publikovaný v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2018 v znení\nprávnej vety vyplýva, že ,,Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. neupravuje len ochranu\nbankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky\nbanky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“.\n31. Z rozsudku najvyššieho súdu z 15. decembra 2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktorý bol publikovaný\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 4/2021 v znení\nprávnej vety vyplýva, že ,,Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31.\ndecembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia\nsplatná“. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 69/2023 zo 7. februára 2023 odmietol ústavnú sťažnosť.\n32. V kontexte uvedeného dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím pri posudzovaní\n(ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010 z 30. júla 2010, ktorou pôvodný veriteľ - OTP\nBanka Slovensko a s., postúpil pohľadávku na postupníka OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkőrüen\nMüködő Részvénytársaság, Budapest, nedošlo k splneniu osobitných podmienok vyplývajúcich z\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., lebo pohľadávky zaradené do balíka pohľadávok\nč. 2, vrátane pohľadávky žalobkyne, v čase uzavretia zmluvy ešte neboli splatné. Ich postúpenie bolo\npodmienené tým, že veriteľ ich následne vyhlási za splatné a oznámi túto skutočnosť postupníkovi. Z\nuvedených dôvodov preto odvolací súd správne považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne\nneplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001\nZ. z., ako aj následné zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. apríla 2011 a z 15. februára 2019, na základe\nktorých sa jej veriteľom stala žalovaná 1/. Ak sa postupník nestal veriteľom postupovanej pohľadávky,\nnásledne sa ním nestal ani ďalší subjekt, ktorý sa nestal ani záložným veriteľom, ktorý by bol oprávnený\ndomáhať sa výkonu záložného práva.\n33.\nVzhľadom na uvedené dôvody napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej dovolacieho súdu, preto dovolanie vo vzťahu k tejto riešenej právnej otázke nie je procesne\nprípustné, čím je daný dôvod na jeho odmietnutie v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n34.\nK ďalším nastoleným otázkam týkajúcim sa posúdenia, či postúpenie bankovej pohľadávky\nzo slovenského veriteľa na maďarský subjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa\nspravovala maďarským právom, je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor\ns článkom 14 ods. 1 nariadenia Rím I a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne pre rozpor\nso záujmami spotrebiteľa a či zmena veriteľa zo slovenského na maďarský subjekt mohla zhoršiť\npostavenie spotrebiteľa a sťažiť jeho prístup k spravodlivosti, dovolací súd uvádza, že predmetné otázky\nneboli relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného žalobného návrhu. Z uvedeného dôvodu\ndovolací súd preto meritórne neposudzoval uvedené otázky, lebo na ich riešení napadnuté rozhodnutie\nnespočívalo. Právny záver odvolacieho súdu k uvedených otázkam súvisel len s vyhodnocovaním\nneprijateľných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka).\n35.\nZ uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP vo vzťahu\nk uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Vo vzťahu k\notázkam vymedzeným v bode 34. odôvodnenia dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm.\nf) CSP z dôvodu ich nevymedzenia prípustnými dovolacími dôvodmi.\n36.\nO nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods.\n1 CSP v spojení § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej v dovolacom konaní\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu nevyplývajú, ani jej žiadne trovy\ndovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).\n\n37.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala, aby sa žalovaná 1/ ako postupník bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru zdržala výkonu záložného práva k jej bytu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd ju však voči žalovanej 1/ zmenil a žalobe vyhovel, keďže prvé postúpenie pohľadávky z banky na zahraničný faktoringový subjekt sa uskutočnilo v čase, keď pohľadávka ešte nebola splatná, a bolo viazané na odkladaciu podmienku jej neskoršieho zosplatnenia, čo odvolací súd považoval za obchádzanie § 92 ods. 8 zákona o bankách a zmluvu za absolútne neplatnú; neplatné boli preto aj ďalšie postúpenia. Žalovaná 1/ v dovolaní namietala prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázky výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách, čl. 14 nariadenia Rím I a § 526 ods. 1 OZ (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd dovolanie odmietol: rozhodnutie nebolo prekvapivé, lebo bolo vydané po zopakovaní dokazovania, po poučení strán podľa § 382 CSP a v nadväznosti na skorší zrušujúci právny názor dovolacieho súdu, a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP. Otázka neplatnosti postúpenia nesplatnej bankovej pohľadávky je ustálene vyriešená (R 60/2018, R 4/2021, 7Cdo/26/2017) a odvolací súd sa od nej neodklonil; ostatné nastolené otázky (maďarské právo, Rím I, oneskorené oznámenie postúpenia) neboli pre rozhodnutie určujúce, preto bolo dovolanie v tejto časti odmietnuté podľa § 447 písm. f) CSP.", "pravna_veta": "Podmienky postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (predchádzajúca písomná výzva, splatnosť pohľadávky a nepretržité omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 dní) musia byť splnené už v čase postúpenia; zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá v čase uzavretia ešte nebola splatná a jej postúpenie bolo viazané na odkladaciu podmienku neskoršieho vyhlásenia splatnosti, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a neplatné sú aj nadväzujúce postúpenia, takže ďalší postupník sa nestáva ani záložným veriteľom. Ak odvolací súd túto otázku vyriešil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné; otázky, na riešení ktorých napadnuté rozhodnutie nespočívalo, prípustnosť dovolania založiť nemôžu. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením veci ani rozhodnutie vydané po zopakovaní dokazovania a po splnení poučovacej povinnosti podľa § 382 CSP nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.", "ustanovenia": ["§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "§ 39 OZ", "§ 524 OZ", "§ 526 ods. 1 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 382 CSP", "§ 447 písm. c) a f) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/113/2023", "guid": "e2130b2d-12b1-4ff0-9e18-f7cbdbfd4d84:5d738187-b236-4a02-a6aa-6ee494fe7a4a", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["postúpenie pohľadávky", "banková pohľadávka", "absolútna neplatnosť právneho úkonu", "záložné právo", "spotrebiteľská zmluva", "prípustnosť dovolania", "prekvapivé rozhodnutie", "odklon od ustálenej rozhodovacej praxe"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:e6d940c5-893d-464f-b1ec-f6e5f1076c14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1"}, {"guid": "ussr:77b579d0-dde4-4472-89a5-60e6b795e63c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.69.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.69.2023.1"}, {"guid": "ussr:0d380934-76d9-434f-9cee-d96dccec71df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "17009cf3-29f3-42dd-9ac1-391929be6b20:474baeed-8353-4c9f-8f5d-d5c3d7c4fe7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/113/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/113/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17009cf3-29f3-42dd-9ac1-391929be6b20:474baeed-8353-4c9f-8f5d-d5c3d7c4fe7f"}], "citovane_v": []}