{"guid": "4ff7656e-cbec-4031-83ec-f4fea8976f9f:5fb47a15-e9f5-4ac2-8449-63445fda534b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1", "spisova_znacka": "1Cdo/90/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/90/2024 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 1Cdo/90/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1", "identifikacne_cislo": "4322201654", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fb47a15-e9f5-4ac2-8449-63445fda534b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/90/2024\n4322201654\n31. 03. 2026\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2026:4322201654.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, Levice,\nKu Bratke 3, IČO: 00 171 590, zastúpeného advokátkou Mgr. Renátou Mészáros, Levice, Nám. hrdinov\n7-8, proti žalovanému: T. R., narodený XX. U. XXXX, Ž., Y. XX, zastúpenému advokátom JUDr.\nTomášom Jamrichom, Vráble, Moravská 784/35, o zaplatenie 197,14 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16C/27/2022, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre z 08. februára 2024 sp. zn. 8Co/57/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 05.\napríla 2023 č.k. 16C/27/2022-573 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (I. výrok), uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % zo sumy 165,88 eura od 13. 06. 2020 do zaplatenia (II. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol\n(III. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,28 % (IV. výrok).\n1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1 a 3,\n§ 8 ods. 1 a 5, § 8a ods. 1, § 14 ods. 1 až 4, § 32c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o výkone správy, § 9 ods. 7, 8, § 8a ods.\n2, 4 a 5, § 8b ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 až 4 a 6, § 11 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení účinnom od 01. januára 2019, § 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 a 4, §\n54a, § 100, § 101, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1 a 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, §\n7 ods. 1, 2 a 3 písm. b) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z.z. ktorou\nsa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla\ndodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla (ďalej len „vyhláška“). Vecne svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v konaní v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu s poukazom na tú skutočnosť, že schôdza vlastníkov z 27. novembra 2007 sa\nnikdy neuskutočnila a o zmluve o výkone správy sa nikdy nehlasovalo. V tejto súvislosti poukázal na\nprávoplatne skončené konania (sp. zn. 11C/99/2015 a sp. zn. 9C/170/2014) medzi stranami sporu, v\nktorých súdy riešili otázku platnosti zmluvy o výkone správy ako otázku predbežnú, pričom zhodne\ndospeli k záveru, že zmluva o výkone správy je platná, pričom tieto závery boli potvrdené aj odvolacími\nsúdmi. Súd prvej inštancie uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v konaní daná podľa § 9\nods. 7 a ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\núčinnom v čase podania žaloby, s poukazom na uzavretú zmluvu o výkone správy. Rovnako mal súd\npreukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď žalovaný spornú zmluvu o výkone správy síce\nnepodpísal, avšak táto je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko ju\npodpísala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Záväznosť schválenej a podpísanej zmluvy\n\nvyplývala z princípu majority, a preto ňou bol žalovaný viazaný tiež. Súd ďalej preskúmal zmluvu o výkone\nsprávy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by\nspôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a\ntieto v predmetnej zmluve nevzhliadol. Súd tiež konštatoval, že nevzhliadol v prejednávanej veci dôvod\nna aplikáciu § 54a Občianskeho zákonníka, keď žalobcom uplatnený nárok nebol premlčaný.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania tak dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutočné náklady\nžalovaného za plnenia spojené s užívaním bytu, predstavovali za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12.\n2019 sumu 801,96 eura (A: 69,96 eura + B: 7,66 eura + C: 6,52 eura + D: 76,55 eura + E: 215,20 eura\n+ F: 15,74 eura + G: 11,27 eura + H: 399,06 eura). Z predložených výpisov účtov vyplýva, že žalovaný\nuhradil na účet bytového domu dňa 09. 01. 2019 sumu vo výške 400 eur s poznámkou „Zálohová platba\ndo fondu opráv a za energie“, dňa 18. 07. 2019 sumu 194,08 eura s poznámkou „fond opráv - nedoplatok\nza 2. polrok 2019“ a dňa 29. 05. 2019 sumu 42 eur s poznámkou „Nedoplatok na skutočných nákladoch\nza rok 2019“. Nedoplatok žalovaného tak predstavoval sumu 165,88 eura (801,96 eura - 400 eur - 194,08\neura - 42 eur), ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy\nvo výške 165,88 eura a vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny súd žalobu žalobcu zamietol.\n1.3. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 CSP zákona č. 160/2015\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý učinil na pojednávaní konanom dňa 12. 10.\n2022, s tým, že žiadal prerušiť prebiehajúce konanie až do právoplatného skončenia konaní o všetkých\npodaných žalobách. Súd však dôvody na prerušenie konania nevzhliadol majúc za to, že konania, ktoré\nsa vedú na základe žalôb podaných za iné obdobia s prejednávanou vecou nesúvisia a sú tak pre\nrozhodnutie súdu v prejednávanej veci bezvýznamné. Rovnako súd zamietol aj návrhy žalovaného na\ndoplnenie dokazovania pokiaľ ide o predloženie zmluvy o dielo vo vzťahu k realizácii opravy strechy\na tiež pokiaľ ide o predloženie zoznamu vlastníkov, ktorí majú nedoplatky, keď sa jedná o skutočnosti\nprávne bezvýznamné a nerozhodné, a teda vykonanie dokazovania v tomto smere by bolo v rozpore\nso zásadou hospodárnosti konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na §\n255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 62,28 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nsamostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolania žalobcu a žalovaného rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vo výrokoch II., III. a IV. potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 68,28 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia\nsúd prvej inštancie.\n2.1. Odvolací súd k námietkam žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o náklady na vodné a stočné, žalobca\nnepreukázal konkrétny výpočet, preto sa mu podľa odvolacieho súdu nepodarilo uniesť bremeno\ntvrdenia a teda nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.\n2.2. K odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho argumentáciu taktiež nevzhliadol ako dôvodnú. K\nnámietkam žalovaného týkajúcim sa ním tvrdeného falošného uznesenia schôdze vlastníkov z 27.\nnovembra 2007 a tým súvisiacej neplatnosti Zmluvy o výkone správy z 27. novembra 2007 uviedol,\nže ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti ohľadom prijatia uznesenia, hlasovania, zvolania schôdze,\nresp. odsúhlasenia Zmluvy o výkone správy mal sa možnosť v súlade s § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov obrátiť na súd. Za nespornú však považoval skutočnosť, že žalovaný\nžalobcovi titulom zmluvy o výkone správy finančné plnenia poskytoval, avšak vo výške ktorú si sám určil.\nĎalej konštatoval, že súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ ide o byt žalovaného, v zmysle §\n7 ods. 3 vyhlášky je potrebné ho zaradiť pod bod b) a správne ustálil, že vyhláška na skutočnosť, keď\nsú rozvody prechádzajúce cez byt odizolované, nepamätá. Rovnako tak nemožno stotožňovať súhlas\nvlastníkov na vlastné vykurovanie aj so súhlasom k neplateniu základnej zložky v roku 2019, iná situácia\nmôže nastať do budúcna, ale musí byť výslovne odsúhlasená ako odsúhlasenie vlastníkov v roku 2022.\nTaktiež neobstojí poukaz na rozhodnutie sp. zn. 2MCdo/7/2011, pretože išlo o inú situáciu, v rámci ktorej\nsa riešilo dodanie teplej úžitkovej vody a nie dodávka tepla na vykurovanie, v dôsledku čoho aj v tejto\nčasti je argumentácia žalovaného nedôvodná.\n2.3. Poslednou odvolacou námietkou žalovaného bola nesprávna aplikácia ustanovenia § 566\nObčianskeho zákonníka a to na platbu 431,43 eur. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením\nsúdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti dodal, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka\npri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,\nak dlžník neurčí inak. Uvedené sa netýka toho, že by si dlžník mohol určovať, že časť úhrady sa započíta\nna istinu, resp. úroky jednej pohľadávky a časť na istinu, resp. úroky druhej, ale ide o rozhodnutie dlžníka,\nak čiastočne plní jeden dlh, či najprv uhradí istinu a až potom úroky, alebo naopak.\n\n2.4. Pri prieskume napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol prítomnosť odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), CSP, keď súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s\nustanovením § 220 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd\nv zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil\nustanovením § 420 písm. f) CSP. Namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou aktívnej\nvecnej legitimácie, ako ani so sfalšovanou súkromnou listinou (uznesením zo schôdze vlastníkov z\n27. novembra 2007) a to malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Nižšie súdy podľa neho\nneprihliadli na ním predložené nové dôkazy, ktoré preukazovali, že takáto (uznesením potvrdzovaná)\nschôdza vlastníkov sa nekonala a namietal, že na neexistujúcu skutočnosť (neexistujúce uznesenie\nvlastníkov), nešlo viazať povinnosť podať žalobu podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Nesúhlasil\nani s poukazom nižších súdov na iné právoplatne skončené konania, v ktorých sa opakovane riešila\notázka aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa jeho názoru sa tam vychádzalo z úplne odlišných skutkových\na právnych okolností a napádaný rozsudok v prejednávanej veci nižšie súdy zaťažili podstatnou vadou.\nPoukázal tiež na to, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdov boli zdôvodnené\na presvedčivé (III. ÚS 311/07). Dovolateľ v ďalšom namietal, že odvolací súd sa pri rozpočítavaní\nnákladov na ústredné kúrenie vo výške 76,55 eura nesprávne vysporiadal s vecou a aplikoval na ňu\nnesprávne právne normy. V tejto súvislosti dovolateľ poskytol rozsiahle vysvetlenie k právoplatnému\nstavebnému povoleniu na vlastné vykurovanie bytu a jeho realizáciu a namietal nesprávne skutkové\nzistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, z ktorých dôvodov považoval nižšími súdmi\npriznaný nárok za položku ústredného kúrenia v ostatnej zhora uvádzanej sume za nezákonný, nakoľko\njeho priznanie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon dovolateľ namietal, že\nodvolací súd nesprávne aplikoval § 566 Občianskeho zákonníka na platbu vo výške 431,43 eura, ktorú\nuhradil dovolateľ za žalované obdobie roku 2019. Podľa dovolateľa odvolací súd nijakým spôsobom\nnereagoval na dôkaz, ktorý predložil, t.j. oznam o platbe zo dňa 21. 06. 2019, kde výslovne uviedol,\nže žiada, aby sa uvedená platba započítala do Fondu opráv. Žalovaný v konaní poukázal na to, že\nNajvyšší súd SR na základe podaného dovolania rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zrušil, pričom\nv konaní došlo k novému rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde bol žalovaný povinný uhradiť len sumu\n156,67 eura. Preto podľa žalovaného na základe právoplatného rozhodnutia bol v čase súdneho konania\na vydania tohto rozsudku povinný uhradiť len sumu 156,67 eura a súdne rozhodnutie o povinnosti\nuhradiť sumu 431,43 eura v čase tohto konania a napádaného rozhodnutia neexistovalo. Odvolací súd\npodľa dovolateľa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v rozpore s ust. § 566 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na všetky vyššie uvádzané dôvody preto namietal, že mu\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby dovolací súd\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. K podanému dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol dovolanie v súlade s § 448 CSP zamietnuť.\nPoukázal na rozsudok rovnakého odvolacieho súdu z 20. septembra 2023 sp. zn. 11Co/7/2023, ktorým\nbol potvrdený rozsudok rovnakého súdu prvej inštancie z 22. decembra 2022 sp. zn. 15C/79/2018,\nktorý sa týkal totožných strán sporu a v ktorom bola riešená otázka aktívnej legitimácie žalobcu totožne\nako nižšími súdmi v tomto konaní, ako aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/60/2019 a\n4Cdo/50/2023.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je\n(procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalovaný vyvodzujúci prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietal\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces, pričom nesprávny procesný postup takto zasahujúci do\njeho práv podľa jeho názoru privodili najmä nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie\nveci zo strany nižších súdov. Právne závery, ktoré považoval za svojvoľné a neudržateľné a na ktorých\nodvolací súd založil napádaný rozsudok, podľa názoru dovolateľa preukazovali dôvodnosť uplatneného\ndovolacieho dôvodu (poukazujúc popritom tiež na potrebu riadneho zdôvodnenia rozhodnutia).\n11. K námietkam dovolateľa vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam nižšími súdmi je nutné\npoukázať na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Skutkový stav (hoc i prípadne nesprávne či nie celkom úplne zistený) preto\npredmetom prieskumu v dovolacom konaní byť nemôže. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní sám\nformulovať nové skutkové závery, keďže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od nižších súdov) nemá možnosť vykonávať dôkazy. Dovolací súd môže na základe § 420\npísm. f) CSP (iba) preskúmavať postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu a v rámci tejto kontroly tak\nskúmať, či konanie netrpí závažnými deficitmi v dokazovaní (akými sú napr. opomenutý dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne), resp. to, či prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (tu porovnaj 3Cdo/211/2019 a 7Cdo/121/2020).\n12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n13. Pokiaľ ide o namietanú arbitrárnosť, táto môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa\nkonštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky o arbitrárne rozhodnutie pôjde najmä\nvtedy, ak toto je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným\ndokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach jeho rozumného a prípustného\nvýkladu. Arbitrárnosť môže spočívať i v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek\nakceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej\nmožnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla\nspojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie\npredstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n\n14. V posudzovanej veci podľa názoru dovolacieho súdu dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho\nsúdu spĺňa kritériá stanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 a § 393 CSP, preto\nho nemožno považovať za rozhodnutie neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť, odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a\nnáležite vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé.\nOdvolací súd pri prejednaní sporu postupoval precízne a dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo\nodôvodnil a podporil ich aj odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu; pričom v odôvodnení rozsudku sa tiež dostatočne podrobne zaoberal všetkými\nodvolacími námietkami žalovaného. Obsah spisu a predovšetkým odôvodnenie dovolaním napádaného\nrozsudku odvolacieho súdu, tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP. Za takúto vadu pritom nemožno považovať, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd\nvšak považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za také, ktoré poskytuje odpovede na\ntie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie v spore podstatné. Prieskumom nebola zistená ani namietaná\narbitrárnosť napádaného rozsudku, keď nebol zistený extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s\nvykonaným dokazovaním alebo taký výklad zákona, ktorý by nemal oporu v medziach rozumného a\nprípustného výkladu zákona. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP preto naplnený nie je.\n15. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP), je zrejmé, že dovolateľ vo\nsvojom dovolaní podrobil kritike skutkové závery odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie. Dovolateľ\nv rámci dovolania opakovane namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď ten\npodľa jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 7 ods. 3\nvyhlášky, ako aj nesprávne právne posúdenie čerpania a tvorby fondu opráv (ktoré malo byť v rozpore so\nzákonom č. 182/1993 Z.z.), k týmto ale nevymedzil ich prípustnosť podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP\nani ich dôvodnosť podľa § 432 CSP. Pokiaľ teda dovolateľ zároveň mienil v súvislosti s ustanovením §\n420 písm. f) CSP namietať aj to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie\nspočívalo na nesprávnych právnych záveroch, dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na\nnesprávnych právnych záveroch, t.j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a\nR 24/2017). Právne posúdenie môže zakladať dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP cez prizmu niektorej\nzo skutkových podstát uvedených pod písmenom a) až c) (§ 421 ods. 1 CSP). Skutočnosť, že dovolateľ\nmá odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje tvrdenú vadu v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n16. Okrajovo dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že hodnota sporu tu bola reprezentovaná len\nsumou 197,14 eura a v roku 2022, v ktorom bola podaná žaloba (§ 422 ods. 2 CSP) činila výška\nminimálnej mzdy 646 eur [§ 1 písm. a) nariadenia vlády č. 352/2021 Z.z.] a jej dvojnásobok 1.292\neur, ktorá skutočnosť by bránila prieskumu dovolacích námietok vo vzťahu k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci, tzv. majetkový cenzus (ratione valoris).\n17. Dovolateľ dodatočne (po lehote na podanie dovolania) dovolaciemu súdu doručil oznámenie o\nnedostatku procesných podmienok, odvolávajúc sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 111/2025, ktorý vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\ndôvodiac, že aj v posudzovanom prípade je daná rovnaká procesná vada spočívajúca v nedostatku\nprocesných podmienok. Dovolací súd však uvádza, že na rozdiel od iných skôr prejednaných druhovo\ntotožných vecí, v tomto prípade nebolo v dovolaní výslovne namietané, že by zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP malo založiť prejednanie sporu a tiež rozhodnutie v ňom bez odstránenia vád\npísomných podaní žalobcu, spočívajúcich v ich podpise za predstavenstvo družstva nedostatočným\npočtom jeho členov (v rozpore s ustanovením § 243 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších zmien a doplnení) a pretože v režime dnešnej úpravy civilného sporového procesu\na osobitne úpravy dovolacieho konania nejde len o otázku procesných podmienok, ale aj o otázku\nviazanosti dovolacími dôvodmi a spôsobom ich vymedzenia (tu porovnaj odlišnosť úprav z § 440 CSP a\n§ 380 ods. 2 rovnakého zákona), na výskyt vady, o ktorej je tu reč, prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti\nsúdu (ex offo) nebolo možné (II. ÚS 488/2023).\n\n18. Dovolaciemu súdu tak po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom\nnamietanou vadou podľa § 420 písm. f) CSP, rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto\nuznesenia, teda dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP (ako neprípustné) odmietol.\n19. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/57/2023", "guid": "37b55874-e962-429c-8d53-8604499c8b5a:a279d308-5c46-4c88-a13b-b798adc98912", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a5f3746-8d6e-426e-a368-6831a8b45954", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.111.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.111.2025.2"}, {"guid": "ussr:99f8ea7e-eb9b-43c7-bcaa-a70999461d8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.488.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 488/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 488/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.488.2023.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ca4503de-80cb-45df-9944-062fb7159831:b9801f8a-3896-4df9-a036-0caa16ad3956", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1", "spisova_znacka": "3Cdo/211/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/211/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1"}, {"guid": "5e1861f1-930f-420a-bf91-e62e4eb19664:fb8f32a3-08f1-4f70-ba38-b1bacbd604eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/57/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/57/2023 z 18. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5e1861f1-930f-420a-bf91-e62e4eb19664:fb8f32a3-08f1-4f70-ba38-b1bacbd604eb"}], "citovane_v": []}