{"guid": "8af8d707-e121-49d7-b9ae-0f48b75ec5f9:b7dd556d-5621-44c6-98af-932a408a3840", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2", "spisova_znacka": "9Cdo/129/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/129/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 9Cdo/129/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2", "identifikacne_cislo": "4315209311", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": "Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP nepostačuje jednoduché matematické porovnanie žalobného petitu a výroku rozhodnutia; úspech strany treba posúdiť podľa toho, čo strany svojimi návrhmi vo všetkých podaniach žiadali, aký bol rozsah a spôsob vyporiadania podľa ich skutkových tvrdení a aké postoje v konaní zaujali, pričom v časti masy BSM, ktorej rozsah a vyporiadanie protistrana akceptovala a nerozporovala, nemožno konštatovať procesný úspech žiadnej zo strán. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením nároku na náhradu trov nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je proti rozhodnutiu o trovách konania vylúčené (§ 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "V spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania len v rozsahu 12,09 %, keď procesný úspech vypočítal iba zo spornej časti masy BSM (dlhy voči rodičom žalovanej) a v nespornej časti (82,05 % hodnoty), ktorú žalovaná akceptovala, úspech žiadnej strane nepriznal. Žalobca v dovolaní tvrdil, že na spor o vyporiadanie BSM sa vzťahujú všeobecné pravidlá o trovách a že čiastočné uznanie nároku nevylučuje náhradu trov aj v nespornej časti, čím malo dôjsť k porušeniu právnej istoty a práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) a k nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd dôsledne vychádzal z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 266/2022, stanoviska Rc 42/1972 a predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil a zohľadnil špecifiká sporu o vyporiadanie BSM, preto vadu zmätočnosti nezistil; dodal, že plný úspech jednej strany v takomto spore nie je vylúčený, ak protistrana počas celého konania popiera príslušnosť veci do BSM. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je proti rozhodnutiu o trovách, ktoré má povahu uznesenia, vylúčené. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "nazov": "§ 232 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-232", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7dd556d-5621-44c6-98af-932a408a3840", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/129/2024\n4315209311\n29. 04. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:4315209311.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu Y. N., narodeného XX. T. XXXX, L. XXX, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Bohuslavom Gelatkom, Rajec, Námestie SNP 17, proti žalovanej U. N., narodenej XX.\nH. XXXX, L. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Šebom, Levice, Mlynská 2238, o vyporiadanie\nbezpodielového vlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15C/363/2015, o\ndovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. februára 2024 sp. zn. 12Co/4/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. decembra 2019 č.\nk. 15C/363/2015-339 výrokom I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria\nšpecifikované aktíva a pasíva, výrokom II. do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal špecifikované\naktíva, výrokom III. žalobcovi na úhradu prikázal 1-inu zostatku špecifikovaného dlhu, výrokom IV. do\nvýlučného vlastníctva žalovanej prikázal špecifikované aktíva, výrokom V. žalovanej na úhradu prikázal\nzostatok špecifikovaného úveru a 1-inu zostatku špecifikovaného dlhu, výrokom VI. žalovanú zaviazal\nzaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.863,28 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku a výrokom VII. o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu\ntrov konania.\n1.1. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a keďže z hľadiska výsledku konania v prejednávanom\nspore nebola plne úspešná žiadna zo strán, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov\nkonania, keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmetom bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov\nzo zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely strán na spoločnom majetku\nje pomer úspechu strán rovnaký. V tomto spore bolo BSM strán vyporiadané konkrétnym spôsobom na\ntom základe, že podiely oboch strán sporu na BSM sú rovnaké. Obe strany sporu tak boli v spore rovnako\núspešné. Skutočnosť, na ktorú poukazoval v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie\nžalobca, že jeho návrh mimosúdnej dohody ohľadom výšky výplaty podielu žalovanej korešponduje so\nžalobou a k uzatvoreniu dohody nedošlo pre správanie žalovanej, ktorá nesprávne stanovila hodnotu\naktív a pasív s úmyslom vyplatiť oveľa nižší vyrovnací podiel, nie je takou skutočnosťou, pre ktorú by\nmal súd otázku úspechu strany v spore posudzovať inak ako je uvedené.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudkom z 25. januára\n2022 sp. zn. 12Co/38/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi voči žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\ndovolanie.\n\n3. Dovolací súd o podanom dovolaní rozhodol uznesením č. k. 9Cdo/196/2022-472 zo dňa 27.11.2023\ntak, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti náhrady trov prvoinštančného konania zrušil\na vec vrátil v tejto zrušenej časti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že právne závery\nodvolacieho súdu v časti rozhodovania o trovách konania z vykonaných skutkových zistení nevyplývali,\nzároveň odvolací súd nebol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, keď jeho\nrozhodnutie nemožno považovať za konzistentné a z celkového hľadiska presvedčivé. Odvolací súd\nna konkrétnu a špecifickú odvolaciu argumentáciu žalobcu reagoval nedostatočne a rozporuplne, keď\nna jednej strane vo všeobecnosti pripustil aplikáciu ust. § 255 CSP a teda aplikáciu zásady úspechu v\nspore, následne citoval časť stanoviska NS Rc 42/1972, nijako však tieto všeobecné závery neaplikoval\nna prejednávaný spor, s ohľadom na konkrétne odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa vzhľadom na\nkonkrétne okolnosti sporu domáhal toho, aby bola žalovaná ako neúspešná strana sporu zaviazaná na\nnáhradu trov konania. Dovolací súd zároveň poukázal na aktuálny nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. III. ÚS 266/2022 z 23.06.2022, ktorý dospel k záveru, že v rozhodnutí o náhrade\ntrov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť\nvýsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení,\nale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255\nCivilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,\nnemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný\nčiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani\njednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán.\n4. Odvolací súd následne vo veci opätovne rozhodol uznesením z 27. februára 2024 sp. zn. 12Co/4/2024\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 12,09 %. Žalobcovi voči žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi voči žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4.1. Odvolací súd pridržiavajúc sa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2022 z 23. júna\n2022, stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Rc 42/1972, ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9Cdo/196/2022 zo dňa 27.11.2023 dospel k záveru, že pre spravodlivé rozhodnutie o otázke náhrady\ntrov konania je potrebné postupovať v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v zmysle zásady procesného\núspechu v spore a priznať nárok na náhradu trov konania strane procesne úspešnej, resp. ak mala strana\nvo veci úspech len čiastočný, náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Pri posudzovaní úspechu v spore\nje nevyhnutné prihliadnuť nielen na výsledok sporu a akou mierou sa približuje k žalobnému návrhu, ale i\nna posúdenie rozsahu a spôsobu vyporiadania BSM podľa skutkových tvrdení strán, postoje oboch strán\nv priebehu súdneho sporu a ich konkrétne skutkové tvrdenia. Na tieto skutočnosti v predmetnom spore\nprihliadal aj odvolací súd. V prvom rade odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že medzi stranami sporu\nnebolo sporné, resp. strany v konaní akceptovali a stotožnili sa s tým, čo všetko patrí do masy BSM. Aj\nkeď žalovaná spočiatku namietala výšku hodnoty nehnuteľností na LV č. XXXX, k ú. L., keď predložila\nvlastný znalecký posudok na ohodnotenie ceny týchto nehnuteľností, na pojednávaní dňa 18.09.2019\nžalobca súdu uviedol, že sa strany dohodli na hodnote nehnuteľností vo výške 92.992,64 eura, pričom\nžalovaná až do rozhodnutia súdu prvej inštancie pred súdom uvedenú hodnotu nenamietala. Medzi\nstranami sporu boli sporné žalovanou tvrdené dlhy voči jej rodičom, ktorých existenciu žalobca od\npočiatku popieral, a to konkrétne dlh vo výške 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške\n10.021,89 eura a dlh vo výške 4.613,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.210,55 eura.\nŽalovaná teda v priebehu konania skutkovo tvrdila a snažila sa preukázať, že uvedené dva dlhy spolu\ns úrokom z omeškania tvoria masu BSM, konkrétne pasíva masy BSM, a na strane druhej žalobca\nspochybňoval ich existenciu. Odvolací súd preto uvedené dlhy a úroky z omeškania považoval za spornú\nčasť masy BSM.\n4.2. Odvolací súd ustálil hodnotu predmetného sporu na sumu 145.684,67 eura ako súčet aktív a pasív,\nktoré strany v spore tvrdili, že tvoria masu BSM. Pri výpočte procesného úspechu a neúspechu tej ktorej\nstrany sporu odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM\npatria nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k. ú. L., finančné prostriedky na účtoch, odkupné hodnoty z\npoistných zmlúv a úver vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania. Na vyporiadaní týchto položiek masy\nBSM sa strany sporu vedeli dohodnúť, keď obe strany sporu súhlasili, aby boli vyporiadané tak ako\nich vo výrokovej časti rozsudku vyporiadal súd prvej inštancie. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva\nnázor, že v tejto časti rozsahu a vyporiadania masy BSM nie je možné priznať procesný úspech v spore\n\nžalobcovi, pretože pokiaľ žalovaná s navrhovaným vyporiadaním masy BSM v tejto časti súhlasila, nie\nje správne konštatovať jej procesný neúspech a ten priznať žalobcovi, aj keď súd v tejto časti rozhodol\nv súlade so žalobným petitom. Súd sa riadil postupom, keď prihliadol na postoj strán sporu v konaní,\npričom žalovaná nerozporovala, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k. ú. L., finančné prostriedky na\núčtoch, odkupné hodnoty z poistných zmlúv a úver vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania patria do\nmasy BSM a rovnako sa stotožnila aj s ich vyporiadaním tak ako navrhoval žalobca v podanej žalobe.\n4.3. Následne odvolací súd uviedol percentuálny výpočet procesného úspechu žalobcu v spore s\nprihliadnutím na hodnotu masy BSM ako celku. Celková hodnota masy BSM, ktorú strany pred súdom\nskutkovo tvrdili a tvorila predmet sporu predstavuje sumu 145.684,67 eura (je tvorená súčtom hodnoty\nnehnuteľností - 92.992,64 eura, zostatkov na účtoch a odkupných hodnôt poistiek - spolu v sume\n8.592,71 eura (654,39 + 2.700 + 72,46 + 2.827,50 + 1.470,27 + 697,10 + 170,99), úveru v ŠFRB 17.954,45 eura, a dlhov voči rodičom žalovanej v sume 26.144,87 eura (dlh vo výške 8.298,48 eura\n+ úrok z omeškania vo výške 10.021,89 eura + dlh vo výške 4.613,95 eura + úrok z omeškania vo\nvýške 3.210,55 eura). Časť masy BSM a jej vyporiadanie, ktoré bolo medzi stranami sporu nesporné\npredstavuje hodnotu masy BSM vo výške 119.539,80 eura (92.992,64 + 8.592,71 + 17.954,45), čo\nje 82,05 % z celkového predmetu sporu (zo sumy 145.684,67 eura). V tejto časti nemožno ani na\njednej strane konštatovať úspech v spore, pretože masa BSM a jej rozsah a samotné vyporiadanie v\ntejto časti masy bolo žalovanou akceptované a nerozporované. Žalovaná skutkovo tvrdila, že do masy\nBSM patrí dlh vo výške 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10.021,89 eura a dlh\nvo výške 4.613,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.210,55 eura (spolu 26.144,87 eura).\nSúd prvej inštancie vo veci samej rozhodol tak, že do masy BSM poňal len dlh vo výške 4.263,81\neura a v ostatnej časti mal za to, že ďalšia výška dlhov voči rodičom žalovanej preukázaná nebola\na rovnako nebolo preukázané dojednanie úrokov z omeškania. Zo spornej časti masy BSM tak súd\nmeritórnym rozhodnutím do masy BSM zaradil len dlh vo výške 4.263,81 eura. Z uvedeného teda vyplýva\npercentuálne vyjadrenie úspechu žalovanej v spornej časti masy BSM tak, že žalovaná bola úspešná\nv časti priznania dlhu vo výške 4.263,81 eura do masy BSM, čo predstavuje 2,93 % hodnoty predmetu\nsporu (zo sumy 145.684,67 eura). V ostatnej zvyšnej spornej časti masy BSM vo výške 21.881,06 eura\n(4.034,67 + 10.021,89 + 4.613,95 + 3.210,55), t. j. dlhy s úrokmi z omeškania, ktoré neboli do masy\nBSM súdom zaradené, v tejto časti bol v spore úspešný žalobca, čo predstavuje 15,02 % hodnoty\npredmetu sporu. Na základe skutočnosti, že obe strany sporu boli v spornej časti masy BSM čiastočne\núspešné a čiastočne neúspešné, odvolací súd vypočítal čistý úspech žalobcu v spornej časti masy BSM\nvo výške 12,09 % (15,02 - 2,93), a teda čistý úspech žalobcu v predmetnom spore so zohľadnením, že\nv nespornej časti masy BSM nemožno žalobcovi priznať procesných úspech v spore, predstavuje 12,09\n%. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2\nCSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,09 %.\n4.4. V súvislosti s argumentom žalobcu, že v dôsledku konania žalovanej medzi nimi nedošlo k\nuzatvoreniu mimosúdnej dohody, preto bol nútený iniciovať toto konanie odvolací súd uviedol, že z\nobsahu predložených listín vyplýva, že nielen zo strany žalobcu existovala snaha o mimosúdne riešenie\nvyporiadania BSM. Žalovaná žalobcovi tiež zaslala návrh na vyporiadanie BSM zo dňa 22.04.2014,\ns ktorým žalobca nesúhlasil. Z uvedeného je zrejmé, že obe strany sporu sa pokúšali o uzatvorenie\nmimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM a nebol to len žalobca, na ktorého strane bola vôľa uzatvoriť\nmimosúdnu dohodu. Rovnako nemožno striktne konštatovať zavinenie za neuzatvorenie mimosúdnej\ndohody len na strane žalovanej, ale je potrebné prijať záver, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody\nnedošlo v dôsledku konania oboch strán sporu, keď obe strany odmietli mimosúdne návrhy dohody\nprotistrany. Žalovaná tiež podala žalobu o vyporiadanie BSM dňa 02.12.2015, keď nemala vedomosť o\nzačatí tohto konania, pričom konanie iniciované žalovanou vedené pod sp. zn. 9C/841/2015 bolo súdom\npre prekážku litispendencie zastavené.\n4.5. Na doplnenie uvedenej argumentácie k odvolacím námietkam žalobcu ohľadne náhrady trov\nkonania odvolací súd uvádza, že je pravdou, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti\n(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, avšak v predmetnom spore bolo nevyhnutné\nzvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo\nvyjadreniach, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali, bolo potrebné prihliadnuť na postoj\nstrán sporu v konaní, keď ako už bolo vyššie uvedené, strany sporu sa zhodli na spôsobe vyporiadania\nBSM v otázke nehnuteľností, finančných prostriedkov na účtoch, zostatkov poistných zmlúv a pasíva v\nŠFRB. V tejto časti preto nie je možné považovať za procesný úspech v spore vyporiadanie v súlade\n\nso žalobným petitom, pretože sa jedná o vyporiadanie navrhované, resp. akceptované oboma stranami.\nRovnako nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v tom, že podanou žalobou sa domáhal zaplatenia\nvyrovnacieho podielu vo výške 40.089,61 eura, pričom súd mu vyhovel, keď uložil povinnosť žalovanej\nzaplatiť vyrovnací podiel vo výške 36.863,28 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 91,95 %, preto\nby mu mala byť priznaná náhrada trov konania aspoň v rozsahu 91,95 %. Výška vyrovnacieho podielu,\nktorý má žalovaná titulom vyporiadania BSM žalobcovi uhradiť je dôsledok vykonaného vyporiadania\na slúži na vyrovnanie priznaných práv a povinností medzi stranami sporu, pokiaľ jednej z nich bola\npriznaná do výlučného vlastníctva vyššia hodnota aktív BSM ako druhej alebo vyššia hodnota pasív\nBSM ako druhej. Len podľa samotnej výšky vyrovnacieho podielu, ktorý má žalovaná uhradiť žalobcovi\nnemožno vyhodnotiť úspech žalobcu v spore, pretože tá sa odvíja jednak od samotnej masy BSM, ale\naj od spôsobu vyporiadania BSM. Žalobca v podanom odvolaní tiež poukázal na to, že súd sa stotožnil\ns ním uvedenou výškou odkupných hodnôt poistiek, zostatkov na účtoch, či výškou záväzku voči ŠFRB.\nRelevantným pri zohľadnení úspechu v spore však je, že tieto položky masy BSM a ich výška boli aj\nzo strany žalovanej uznanými a žalovaná tiež súhlasila s navrhovaným spôsobom ich vyporiadania.\nPokiaľ žalobca namietal, že súd dospel k záveru, že pôžičky (dlhy), ktoré žalovaná žiadala zahrnúť\ndo pasív, sú neexistentné, na čo on od počiatku v spore poukazoval, tu odvolací súd uvádza, že na\ntúto skutočnosť prihliadol pri výpočte procesného úspechu žalobcu v spore. Žalobca tiež namietal, že\nžalovaná v konaní pred súdom vykonávala obštrukcie tým, že na každom pojednávaní predkladala\nnové návrhy na vykonanie dokazovania, čím predlžovala dĺžku konania. Tu odvolací súd konštatuje,\nže z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalovaná predkladala nové návrhy na vykonanie dokazovania za\núčelom predlžovania konania, či inak zneužívala svoje procesné práva, pričom je potrebné rešpektovať\naj právo žalovanej na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany a preukázanie svojich skutkových\ntvrdení. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v celom rozsahu. O náhrade trov dovolacieho\nkonania odvolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak,\nže v dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Proti uvedene´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du podal dovolanie žalobca „ďalej aj „dovolateľ“),\nktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu a priznania náhrady\ntrov dovolacieho konania, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na) CSP. Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, pretože konanie o vyporiadanie BSM je sporovým\nkonaním a treba naň aplikovať právnu úpravu § 251 a nasl. CSP, ktorá neuvádza žiadnu osobitnú\núpravu pre náhradu trov konania o vyporiadanie BSM. V zmysle platnej právnej úpravy a zaužívanej\nrozhodovacej praxe platí, že ak žalovaný v konaní čiastočne uzná žalobou uplatnený nárok, tak súd\nprizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj v tejto „nespornej“ (nesporná v zmysle, že sa\nohľadom nej nemusí vykonávať dokazovanie a nie, že by prestala byť súčasťou sporu - súdneho\nkonania a žalobou uplatneného nároku) časti žalobného nároku. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nekorešponduje s rozhodovacou praxou iných súdov v sporových konaniach, čím došlo k porušeniu\nprincípu právnej istoty a porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazujúc na odôvodnenie uznesenia\nÚS SR č.k. I. ÚS/54/2019-12 zo dňa 30.01.2019 bolo potrebné prihliadať k požadovanej a skutočne\npriznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci\npatria do BSM a ktoré nie. V danej veci žalobcovi ním požadovaná masa BSM bola aj skutočne priznaná.\n5.1. Zároveň naplnený aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, rozhodnutie odvolacieho súdu\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení nároku na náhradu trov konania, t.j. súd nesprávne aplikoval\n§ 255 CSP, pretože dovolateľovi nepriznal nárok na náhradu trov v časti údajne „nespornej“ masy BSM\n(t.j. 119.539,80 eura), v dôsledku čoho nestanovil skutočnú mieru jeho úspechu v konaní. Pokiaľ by sa\nujala prax, že z nespornej masy BSM nepatrí náhrada trov konania, tak v podstate žiadne takéto konanie\nnemôže skončiť rozhodnutím, že jedna zo strán bude mať nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.\nJe zrejmé, že v konaniach bude ako „nesporný“ majetok predovšetkým ten nehnuteľný, pri ktorom je\nvlastník jednoznačne určený zápisom na liste vlastníctva, pričom tento majetok bude vo veľkej väčšine\nkonaní predstavovať najväčšiu položku masy BSM. Možno očakávať, že takýto stav bude zneužívať\nmanžel, ktorý bude majetok po rozvode reálne užívať, súdy budú zahltené takýmito žalobami a žalovaní\nich budú donekonečna naťahovať, pretože ich to na konci nebude takmer nič stáť. Myslím si, že tak\nnemá vyzerať spravodlivé a rýchle súdne konanie.\n\n6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila písomne, navrhla ho ako nedôvodné zmietnuť,\nnapadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Konanie o vyporiadanie BSM je špecifické v tom,\nže nie je založené len na jedinom možnom, striktne zo zákona vyplývajúcom spôsobe uplatnenia\nnároku, ktoré by malo vopred určené presné vymedzenie voči protistrane, ako je to napr. pri uplatnení\nnároku na vrátenie sumy z pôžičky. Spôsoby vyporiadania sú závislé od mnohých faktorov, ako je\nnapr. účelné využitie vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania. V takomto konaní, napriek existencii\nsporných položiek pri vyporiadaní BSM existujú aj položky, ktoré, ako aj odvolací súd v napadnutom\nuznesení uviedol, medzi stranami nie sú sporné, avšak ich potreba vyporiadania je daná, nakoľko\ntvoria súčasť masy BSM. Nie je možné nárok na náhradu trov konania zakladať len na tom, ktorý z\nbývalých manželov ako prvý inicioval dané konanie, nakoľko dôvod podania žaloby o vyporiadanie\nBSM bol vzájomný nesúlad v pohľade na spôsob vyporiadania BSM mimosúdnou cestou. Žalobcovi nič\nnebránilo, aby predložil žalovanej návrh dohody na čiastočné vyporiadanie BSM, týkajúceho sa tých\npoložiek, ktoré medzi stranami neboli sporné, čo však neuskutočnil. Na druhej strane žalobca predložil\nžalovanej dohodu o vyporiadaní BSM (č.l. 26 a 27 súdneho spisu), kde sa domáhal voči žalovanej\nzaplatenia hodnotového rozdielu vo výške 70.682,40 eura, čo je cca dvojnásobok sumy hodnotového\nrozdielu, na ktorý zaviazal žalovanú súd. Žalovaná sa pokúšala o korektné mimosúdne vyporiadanie\nBSM, avšak bezúspešne. Preto žaloba v žiadnom prípade nebola výsledkom správania sa žalovanej,\nale rozdielny pohľad sporových strán na spôsob vyporiadania. Krajský súd v napadnutom uznesení\nzohľadnil postoj účastníkov konania od jeho začatia, ako aj v priebehu konania, ktorý bol podkladom pre\nvydané rozhodnutie, čím rešpektoval rozhodovaciu prax súdov. Tento postup je v súlade aj s nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 266/2022 z 23.06.2022, v ktorom súd vyslovil názor, že\nv rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nje nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v\nžalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Týmto dal Ústavný súd\nSlovenskej republiky jasne najavo, že samotné podanie žaloby jedným účastníkov ho nepredurčuje k\ntomu, aby bol nevyhnutne úspešným účastníkom z hľadiska náhrady trov konania, pokiaľ postoj druhej\nprocesnej strany počas konania bol v súlade s konečným rozhodnutím súdu, ktorým došlo k vyporiadaniu\nBSM.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a je potrebne´ ho odmietnuť.\n8. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania pre existenciu vady\nv zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých rozhodnutiach (8Cdo/111/2019,\n8Cdo/266/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 2Cdo/89/2020, 9Cdo/68/2021).\n9. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\n\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n11.1. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.\nSúčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n12. Dovolateľ uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nekorešponduje s rozhodovacou praxou iných súdov v sporových\nkonaniach, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty, poukazujúc na odôvodnenie uznesenia ÚS SR\nč.k. I. ÚS/54/2019-12 bolo potrebné prihliadať k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho\npodielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie.\n13. Zákonná formulácia princípu právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti\npráva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho\nštátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku je právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a\nprávne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má (podľa odseku 3 tohto článku) právo na dôkladné\na presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Inými slovami, princíp predvídateľnosti rozhodovania a\nrozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v\nskutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu\nistotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania\nspoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva\nnemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V\ntakom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl.\n2 ods. 3 CSP).\n14. Dovolací súd podrobil prieskumu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,\nvydaného po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, a dospel k záveru, že odvolací\nsúd pri svojom novom rozhodnutí o náhrade trov konania veľmi dôsledne vychádzal zo záverov\n\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2022 z 23. júna 2022, stanoviska Najvyššieho súdu\nSR č. Rc 42/1972, ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/196/2022 zo dňa 27.11.2023,\nkeď konštatoval, že pre spravodlivé rozhodnutie o otázke náhrady trov konania je potrebné postupovať\nv súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v zmysle zásady procesného úspechu v spore a priznať nárok na\nnáhradu trov konania strane procesne úspešnej, resp. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,\nnáhradu trov konania pomerne rozdeliť. Pri posudzovaní úspechu v spore bolo nevyhnutné prihliadnuť\nnielen na výsledok sporu a akou mierou sa približuje k žalobnému návrhu, ale i na posúdenie rozsahu\na spôsobu vyporiadania BSM podľa skutkových tvrdení strán, postoje oboch strán v priebehu súdneho\nsporu a ich konkrétne skutkové tvrdenia. Na tieto skutočnosti v predmetnom spore prihliadal aj odvolací\nsúd. V prvom rade odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, resp.\nstrany v konaní akceptovali a stotožnili sa s tým, čo všetko patrí do masy BSM. Medzi stranami sporu\nboli sporné žalovanou tvrdené dlhy voči jej rodičom, ktorých existenciu žalobca od počiatku popieral, a\nto konkrétne dlh vo výške 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10.021,89 eura a dlh\nvo výške 4.613,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.210,55 eura. Žalovaná teda v priebehu\nkonania skutkovo tvrdila a snažila sa preukázať, že uvedené dva dlhy spolu s úrokom z omeškania\ntvoria masu BSM, konkrétne pasíva masy BSM, a na strane druhej žalobca spochybňoval ich existenciu.\nOdvolací súd preto uvedené dlhy a úroky z omeškania považoval za spornú časť masy BSM.\n14.1. Následne odvolací súd uviedol percentuálny výpočet procesného úspechu žalobcu v spore s\nprihliadnutím na hodnotu masy BSM ako celku. Celková hodnota masy BSM, ktorú strany pred súdom\nskutkovo tvrdili a tvorila predmet sporu predstavuje sumu 145.684,67 eura, časť masy BSM a jej\nvyporiadanie, ktoré bolo medzi stranami sporu nesporné predstavuje hodnotu masy BSM vo výške\n119.539,80 eura, čo je 82,05 % z celkového predmetu sporu. V tejto časti nemožno ani na jednej strane\nkonštatovať úspech v spore, pretože masa BSM a jej rozsah a samotné vyporiadanie v tejto časti masy\nbolo žalovanou akceptované a nerozporované. Žalovaná skutkovo tvrdila, že do masy BSM patrí dlh\nvo výške 8.298,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10.021,89 eura a dlh vo výške 4.613,95\neura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.210,55 eura (spolu 26.144,87 eura). Súd prvej inštancie\nvo veci samej rozhodol tak, že do masy BSM poňal len dlh vo výške 4.263,81 eura, z čoho vyplynulo\npercentuálne vyjadrenie úspechu žalovanej v spornej časti masy BSM tak, že žalovaná bola úspešná\nv časti priznania dlhu vo výške 4.263,81 eura do masy BSM, čo predstavuje 2,93 % hodnoty predmetu\nsporu (zo sumy 145.684,67 eura). V ostatnej zvyšnej spornej časti masy BSM vo výške 21.881,06 eura\nbol v spore úspešný žalobca, čo predstavuje 15,02 % hodnoty predmetu sporu. Na základe skutočnosti,\nže obe strany sporu boli v spornej časti masy BSM čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, odvolací\nsúd vypočítal čistý úspech žalobcu v spornej časti masy BSM vo výške 12,09 % (15,02 - 2,93).\n15. Odvolací súd tak veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil, z akých základných východísk vychádzal\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, zohľadniac pritom podstatné špecifikum sporu o vyporiadanie\nBSM, ktorý vykazuje značné odlišnosti od bežného sporového konania, pri ktorom je ustálenie otázky\núspechu a neúspechu v konaní oveľa jednoznačnejšie. Práve preto je pomerne bežnou rozhodovacou\npraxou, že súdy o náhrade trov konania rozhodnú tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu\ntrov konania. Ako však vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí ústavného súdu aj najvyššieho súdu,\nani v sporoch o vyporiadanie BSM nemožno úplne rezignovať na snahu o ustálenie otázky úspechu a\nneúspechu v konaní, pričom práve v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2022 možno\nnájsť základné východiská riešenia tejto otázky. Ústavný súd zdôraznil, že v spore o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo\nstrany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach\nvrátane odvolaní žiadali. Z uvedeného vyplýva, že pre ustálenie otázky úspechu v konaní nepostačuje\njednoduché matematické porovnanie petitu žaloby a rozhodnutia súdu, tak ako sa snaží argumentovať\ndovolateľ. Tiež je nevyhnutné zohľadniť, že rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk\npri posudzovaní úspechu strany v konaní. Základom je posúdenie požadovanej a skutočne priznanej\nvýšky vyporiadacieho podielu a zohľadnenie výsledku sporu medzi stranami o to, ktoré veci patria do\nBSM a ktoré nie.\n16. Zároveň neobstojí ani tá námietka dovolateľa, že aprobujúc postup ustálenia úspechu v konaní,\nktorý zvolil odvolací súd, by znamenalo, že žiadne takéto konanie nemôže skončiť rozhodnutím, že\njedna zo strán bude mať nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Ak by predmetom vyporiadania BSM\nbola napríklad len nehnuteľnosť, pričom jedna strana by tvrdila a preukázala, že táto nehnuteľnosť patrí\ndo BSM a druhá strana by počas celého konania tvrdila, že nehnuteľnosť do BSM nepatrí a súd by\n\nrozhodol, že nehnuteľnosť patrí do BSM a následne by BSM vysporiadal, v takomto prípade by v zásade\nprichádzalo do úvahy konštatovanie plného úspechu na jednej strane a priznanie nároku na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n17. Vo vzťahu k uplatnenej námietke porušenia princípu právnej istoty procesným postupom odvolacieho\nsúdu dovolací súd uzatvára, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nodvolací súd sa dopustil takého nesprávneho procesného postupu, ktorým by založil procesnú vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n18. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n19. Na záver je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nezakladá.\nNajvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane\nsporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ak\nteda dovolateľ svoju dovolaciu argumentáciu založil na dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP,\nnemôže sa v rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu úspešne domáhať prieskumu správnosti či\nnesprávnosti právneho posúdenia, (k tomu por. napr. sp.zn. III. ÚS 219/2024).\n20. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa\nnepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie procesne\nneprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n21. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie o trovách konania má povahu\nuznesenia, prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je tu v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená\n(§ 357 písm. m) CSP; porov. sp. zn. 5Cdo/142/2019, 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, 5Cdo/114/2020,\n7Cdo/125/2020, 7Cdo/113/2021, uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod 27). Aj v tejto\nčasti je dovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n22. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP, žalovanej ako procesne úspešnej strane dovolacieho konania priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "V spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania len v rozsahu 12,09 %, keď procesný úspech vypočítal iba zo spornej časti masy BSM (dlhy voči rodičom žalovanej) a v nespornej časti (82,05 % hodnoty), ktorú žalovaná akceptovala, úspech žiadnej strane nepriznal. Žalobca v dovolaní tvrdil, že na spor o vyporiadanie BSM sa vzťahujú všeobecné pravidlá o trovách a že čiastočné uznanie nároku nevylučuje náhradu trov aj v nespornej časti, čím malo dôjsť k porušeniu právnej istoty a práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) a k nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd dôsledne vychádzal z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 266/2022, stanoviska Rc 42/1972 a predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil a zohľadnil špecifiká sporu o vyporiadanie BSM, preto vadu zmätočnosti nezistil; dodal, že plný úspech jednej strany v takomto spore nie je vylúčený, ak protistrana počas celého konania popiera príslušnosť veci do BSM. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je proti rozhodnutiu o trovách, ktoré má povahu uznesenia, vylúčené. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP nepostačuje jednoduché matematické porovnanie žalobného petitu a výroku rozhodnutia; úspech strany treba posúdiť podľa toho, čo strany svojimi návrhmi vo všetkých podaniach žiadali, aký bol rozsah a spôsob vyporiadania podľa ich skutkových tvrdení a aké postoje v konaní zaujali, pričom v časti masy BSM, ktorej rozsah a vyporiadanie protistrana akceptovala a nerozporovala, nemožno konštatovať procesný úspech žiadnej zo strán. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením nároku na náhradu trov nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je proti rozhodnutiu o trovách konania vylúčené (§ 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP).", "ustanovenia": ["§ 255 ods. 1 CSP", "§ 255 ods. 2 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 2 CSP", "§ 357 písm. m) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 2 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/4/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["náhrada trov konania", "vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov", "úspech v spore", "prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie rozhodnutia", "právna istota"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}