{"guid": "a2d42cbe-4b65-4ff8-9f4b-11a4da3b7f43:3521bd1a-3d2c-4aa8-b011-1688755141f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1", "spisova_znacka": "7Cdo/44/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/44/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 7Cdo/44/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1", "identifikacne_cislo": "4219202007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3521bd1a-3d2c-4aa8-b011-1688755141f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/44/2025\n4219202007\n31. 03. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. Q., narodenej XX. L. XXXX, F. XX, zastúpená\nadvokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, Bratislava, Drieňová 14, IČO: 31819508, proti žalovanej CHEM\n- UNIO, spol. s r.o., Chotín, Pri železničnej stanici 482, IČO: 36521795, zastúpená splnomocnenkyňou\nAdvokátska kancelária JUDr. Richard Schwarz, s.r.o., Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 57369259, o\nurčenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/26/2019, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2024 č. k. 5Co/43/2023 - 826, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo dňa 13. februára 2023 č. k.\n10C/26/2019 - 732 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.\nXXXX pre k. ú. C.:\n- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis\nstavby : sklad,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná plocha,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis\nstavby : sklad (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n% (výrok II.)\n1.1. Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení veci, zohľadňujúc aj právny názor odvolacieho súdu,\nobsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696 dospel k záveru,\nže kúpna zmluva od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nevznikla\nz obchodného záväzkového vzťahu, ale zo vzťahu, ktorý má občianskoprávny charakter už len z toho\ndôvodu, že predmetom kúpy podľa Obchodného zákonníka nemôžu byť nehnuteľnosti, za ktoré sa\npovažujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Súd prvej inštancie uviedol, že\nKrajský súd v Nitre (ďalej len ako „odvolací súd\") v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") z 26. novembra 2003,\nsp. zn. 5Cdo/109/2003, ktorý ustálil, že účasť spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením\nobmedzeným, nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou\ndispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich\nz jeho kapitálovej účasti v spoločnosti. V danom prípade išlo o prevod nehnuteľností, ktoré neboli\nv predmete činnosti ani jedného z účastníkov. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila na jednej strane\nobchodná spoločnosť (predávajúci) a na strane druhej fyzická osoba (kupujúci), ktorá nadobudla tieto\n\nnehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Je nanajvýš zrejmé, že právny vzťah založený touto\nkúpnou zmluvou nie je možné posúdiť podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka.\nMedzi žalobkyňou a žalovanou síce bol vzťah spoločníčky k spoločnosti, avšak ňou uplatňované\nprávo na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevzniklo zo vzťahu týkajúceho sa účasti\nna spoločnosti. Aplikácia § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ\") na\ndaný právny vzťah preto nie je vylúčená, avšak súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom\nodvolacieho súdu, podľa ktorého argumentácia žalovanej v tomto prípade neobstojí, pretože žalovaná\nnamieta tieseň a nápadne nevýhodné podmienky vo vzťahu k vtedajšiemu štatutárnemu orgánu\nspoločnosti. Tieseň je vyslovene subjektívnym stavom konajúcej osoby. Tieseň musí mať základ v\nobjektívne danom a pôsobiacom stave. Na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne\npociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Právny úkon, ktorý bol urobený v tiesni za\nnápadne nevýhodných podmienok zakladá právo účastníka, ktorý konal v tiesni, od zmluvy odstúpiť.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil, žalovaná nie je schopná\nvyvolať účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď namieta existenciu tiesne za nápadne nevýhodných\npodmienok samotnej žalobkyne, hoc aj ako konateľky spoločnosti. Tieseň a nápadne nevýhodné\npodmienky musia byť naplnené u toho istého subjektu, a to u toho, kto od zmluvy odstúpil. Keďže k\nodstúpeniu od zmluvy došlo zo strany žalovanej, bolo potrebné za pripustenia aplikácie § 49 OZ v danom\nprávnom vzťahu preukazovať tieseň žalovanej, nie však tieseň žalobkyne.\n1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd nevrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie\ndokazovania, ale z dôvodu nápravy nesprávneho právneho posúdenia, konkrétne opätovného\nposúdenia charakteru záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, pričom súd prvej inštancie mal\nzohľadniť hľadiská uvedené v bode 49. a 50. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Aj keď treba\nuznať, že argumentácia žalovanej v záverečnej reči má istý vnútorný dej a okolnosti uzavretia kúpnej\nzmluvy môžu vyvolávať otázniky, v tomto štádiu konania, kde už aj odvolací súd vyslovil smerom k\nskutkovým tvrdeniam žalovanej právny názor, bol súd prvej inštancie týmto názorom v zmysle § 391\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP\") viazaný. Na druhej\nstrane bolo ale tiež treba opraviť zástupcu žalovanej, ktorý v záverečnej reči uviedol, že odvolací súd\nv bode 50. odôvodnenia nariadil súdu prvej inštancie skúmať tieseň samotnej žalovanej. Toto ale nie\nje pravdou, odvolací súd v bode 50. odôvodnenia uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať\ntieseň žalovanej, čo je v civilnom sporovom konaní veľký rozdiel, v ktorom sporovom konaní preukazuje\nsporová strana, nie súd. Súd prvej inštancie mal za to, že argumentácia žalovanej, čo sa týka tiesne\na nápadne nevýhodných podmienok, ktorá sa napokon nezmenila ani na poslednom pojednávaní,\nvo vzťahu k štatutárovi spoločnosti, neobstojí a súd prvej inštancie žalobe opätovne vyhovel, a to aj\ns poukazom na body 49. a 50. odôvodnenia odvolacieho súdu, keďže takéto odstúpenie od zmluvy\nnemôže vyvolať zamýšľané účinky. Zároveň samotné neuznanie pohľadávky žalobkyne žalovanou, ktorá\nbola započítaná na kúpnu cenu, ani prípadné naznačené uprednostňovanie záujmov žalobkyne pred\nzáujmami žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy ešte nepreukazujú, že by žalovaná pri uzatváraní\nzmluvy konala v tiesni. Z celého priebehu konania nie je zrejmé, aká konkrétna okolnosť mala u žalovanej\nvyvolať stav tiesne, teda taký hospodársky alebo sociálny stav, ktorý by na ňu v čase uzavretia právneho\núkonu doliehal takým spôsobom, že žalovaná urobila úkon, ktorý by inak neurobila.\n1.3. Čo sa týka navrhovaného dôkazu - správ z auditu Ing. Q., tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal\nnie preto, že aplikácia § 49 OZ by bola v tomto prípade vylúčená, ale preto, že nebolo potrebné\npreukazovať, že išlo o občianskoprávny vzťah, keďže táto otázka už bola v tomto spore vyriešená a\nzároveň týmto dôkazom nebolo možné preukázať, že kúpna zmluva bola žalovanou uzavretá v tiesni,\nkeďže takéto skutkové tvrdenie dosiaľ prednesené ani nebolo.\n1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, teda\npodľa pomeru úspechu strán v spore a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 31. júla 2024, č. k. 5Co/43/2023 - 826 rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil nasledovne: Určuje sa, že žalobkyňa je aj po neúčinnom odstúpení žalovaného listom zo dňa 21.\n02. 2019 naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C.:\n- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- stavba súp. č. XXX. na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis\nstavby: sklad,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná plocha,\n- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n\n- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis\nstavby: sklad (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom\nrozsahu (výrok II.).\n2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa\n31. 07. 2024 tento doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom na základe takto\noboznámených výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a doplnením dokazovania\nodvolacím súdom bolo potrebné zo strany tohto súdu prijať záver o dostatočnom rozsahu zisteného\nskutkového stavu súdom prvej inštancie s jeho následným správnym posúdením podľa odcitovaných\nustanovení všeobecných hmotnoprávnych predpisov (OZ a Obchodný zákonník) a všeobecného\npredpisu procesnej povahy (CSP) obsiahnutých v rámci bodov 34. až 50. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Takisto aj proces hodnotenia dôkazov vykonaných v danej prejednávanej veci zo strany\nsúdu prvej inštancie je potrebné vyhodnotiť za súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej\ninštancie v poradí pri druhom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobkyne v súvislosti s\nprávnym posúdením rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu, tak ako bolo obsiahnutý v\nzrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696. Pod vplyvom takto\nzaujatého právneho záveru odvolacieho súdu bolo potom potrebné ako právne relevantné vyhodnotiť\nstanovisko súdu prvej inštancie odvíjajúce sa od jeho konštatovania, že z priebehu celého konania nie\nje zrejmé aká konkrétna okolnosť mala na strane žalovanej vyvolať stav tiesne, t. j. taký hospodársky\nalebo sociálny stav, ktorý by u tohto subjektu v čase uzatvorenia predmetného právneho úkonu doliehal\ntakým spôsobom, že žalovaná by namietaný právny úkon inak neurobila. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukázal na to, že konajúci súd na margo preukazovania tiesne na strane žalovanej vychádzajúc\npritom z obsahu bodov 49. a 50. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2022 č. k.\n6Co/64/2021-696 správne uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať tieseň a nápadne nevýhodné\npodmienky u žalovanej, ktorá od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila, pričom dôkazná povinnosť v\nnaznačenom smere nezaťažuje súd, ale v rámci unesenia dôkazného bremena žalovanú, ktorá práve\npre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12. 2018 odstúpila.\nNapriek tomu, že v danom prípade predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila žalobkyňa jednak v pozícii\nkupujúcej ako fyzickej osoby a jednak v pozícii predávajúceho ako štatutára spoločnosti CHEM-UNIO,\nspol. s r.o. bolo pre úspešné odstúpenie od danej kúpnej zmluvy žalovanou (predávajúcim) podľa § 49 OZ\npreukázať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky na strane žalovanej, a nie na strane žalobkyne, hoci\ntáto kúpnu zmluvu zo dňa 14. 12. 2018 uzatvárala v mene predávajúceho aj kupujúceho. Na neunesenie\ntejto povinnosti žalovanou dôvodne poukázal v závere bodu 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nsúd prvej inštancie s tým, že nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti je potom možné považovať za hlavný\ndôvod k vyhoveniu podanej žalobe žalobkyňou ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v k. ú. C..\n2.2. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie o dostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne\nv zmysle § 137 písm. c) CSP, tak s touto sa odvolací súd stotožnil, pretože aj podľa názoru\nodvolacieho súdu žalovaná svojím odstupujúcim prejavom od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12.\n2018 spochybnila, resp. zneistila právne postavenie kupujúcej z tejto zmluvy (žalobkyne), ktoré jej\nvlastnícke právo bolo týmto právnym úkonom zo strany žalovanej v značnej miere ohrozené. K danosti\ndostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade zo strany žalobkyne\nprispieva aj samotný fakt, že k podaniu tejto žaloby v zmysle § 80 písm. c) CSP, teraz § 137 písm. c)\nCSP bola žalobkyňa odkázaná na základe prípisu Katastrálneho odboru OÚ A. zo dňa 04. 04. 2019,\nktoré poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 6Sžo/229/2023. Taktiež ako\nje to zrejmé z aktualizovaného výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. ku dňu 30. 07. 2024 nedošlo k výmazu\nzapísanej plomby k predmetným nehnuteľnostiam, tak ako sa to uvádza v správe Katastrálneho úradu\nOÚ A. zo dňa 03. 07. 2024.\n2.3. Za stavu vyššie uvedeného konštatovania odvolacieho súdu v súvislosti s dostatočne zisteným\nrozsahom skutkového stavu súdom prvej inštancie a jeho doplnením odvolacím súdom v tomto spore,\nodvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej majúcu vzťah k nevykonanému\ndôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnutého žalovanou, a to zabezpečením správ auditu\nžalovanej od audítora Ing. P. Q. za obdobie posledných 10 rokov. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením\nprezentovaným žalovanou v rámci jej odvolania v tom smere, že predmetná kúpna zmluva bola\nuzatvorená bez vedomia druhého väčšinového spoločníka žalovanej, t. j. P. D. st., ktorý v januári 2018\nzomrel, pretože ho vyvracia samotný obsah zápisnice zo stretnutia spoločníkov spoločností CHEM UNIO, spol. s r.o., AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o. a CHEMOGRAN s.r.o., konaného dňa 27. 11. 2018 za\núčasti konateľov týchto spoločností s tým, že táto zápisnica bola vyhotovená dňa 07. 12. 2018. Z obsahu\ntejto zápisnice je zrejmé, že ju podpísala žalobkyňa a aj P. D., ako druhý spoločník spoločnosti CHEM\n\n- UNIO, spol. s r.o., IČO: 36521795, pričom z tohto obsahu je možné ďalej ustáliť, že táto spoločnosť v\npozícii predávajúceho odpredá žalobkyni ako kupujúcej tri nehnuteľnosti evidované ako parc. č. XXXX/\nX, parc. č. XXXX/XX a dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, vychádzajúc pritom z obsahu\nústnych zmlúv o úprave vzájomných obchodných vzťahov týchto spoločností vzniklých na stretnutí dňa\n27. 11. 2018 s tým, že cena za tieto nehnuteľnosti bude vyplatená započítaním existujúcej pohľadávky\nspoločníčky, t. j. žalobkyne. Predmetná zápisnica je písomným dokumentom potvrdzujúcim uzatvorenie\nústnych zmlúv uzatvorených dňa 27. 11. 2018, na existenciu ktorých poukázala aj žalobkyňa, resp. jej\nprávna zástupkyňa pred odvolacím súdom dňa 31. 07. 2024 v súvislosti s odpoveďou na položenú otázku\nodvolacím súdom v tom smere, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2018\nbolo v skutočnosti práve 7 nehnuteľností oproti v dokumente zo dňa 07. 12. 2018 uvádzaným iba trom\nnehnuteľnostiam, pretože zvyšné nehnuteľnosti boli predmetom práve už spomínaných ústnych zmlúv\nuzatvorených medzi žalobkyňou a jej vtedajším spoločníkom P. D. st..\n2.4. Odvolací súd ďalej v súvislosti s podporením vlastnej právnej argumentácie primäjúcej ho k\nvyneseniu tohto rozsudku v znení jeho výrokovej časti uviedol, že po doplnení a zopakovaní dokazovania\nv naznačenom smere zhodne so zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie tvrdí, že nezistil\ndôvody k odstúpeniu od danej zmluvy žalovanou, pričom je možné odstúpiť iba od zmluvy platne\nuzatvorenej a samotná žalovaná dôvody neplatnosti tejto zmluvy spája s dôvodmi odstúpenia, čo si\nnavzájom odporuje. Hlavným cieľom a zmyslom takto naformulovaného výroku napadnutého rozsudku\nje totiž určenie platného vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam o neplatnom odstúpení\nžalovanej od uzavretej kúpnej zmluvy dňa 14. 12. 2018 a to aj v záujme predídenia ďalším sporom ako\naj navodenia stavu právnej istoty.\n2.5. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1, 2 CSP tak, že plný nárok na ich náhradu priznal plne úspešnej žalobkyni v obidvoch stupňoch\nobčianskoprávneho konania voči neúspešnej žalovanej.\n3. Žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu. Zároveň v zmysle § 444\nods. 2 CSP navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaná si uplatnila aj nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n3.1. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka vymedzila tým, že procesným postupom\nodvolacieho súdu došlo k zásahu do práva dovolateľky na spravodlivý proces. Uviedla, že odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia nemôže mať znaky arbitrárnosti a malo by byť z neho zrejmé, na základe\nakých skutočností prišiel súd k záverom vyplývajúcim z daného rozhodnutia. Podľa dovolateľky odvolací\nsúd rozhodol svojim rozhodnutím o niečom, o čom vôbec nemal rozhodovať, t. j. nad rámec petitu žaloby.\nAk mal súd prvej inštancie alebo odvolací súd za to, že petit žaloby nie je presný a jasne formulovaný,\nmali postupovať v zmysle judikátu najvyššieho súdu označený ako R 14/2021 uznesenia dovolacieho\nsúdu sp. zn. 7Cdo/268/2019. Jeho závery boli plne aplikovateľné na uvedené konanie, ale nie ako to\nuviedol odvolací súd v bode 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde svojvoľne zmenil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie nad rámec petitu žaloby. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to v\nprospech žalobkyne, ktorá však odvolanie nepodala a prakticky „vylepšil\" rozsudok súdu prvej inštancie\nv prospech žalobkyne, čo je podľa dovolateľky neprípustné. Podľa dovolateľky odvolací súd v bode 28.\nodôvodnenia svojho rozhodnutia rozviedol úvahy odôvodnenia rozsudku, ktoré neboli konajúcimi súdmi\nprednesené, a to ani odvolacom pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2024. Úvahy o ústnej zmluve medzi\nžalobkyňou a P. D. st. neboli nikdy preukázané a úvahy o ústnych zmluvách vylúčili svedkovia B. a B.\nuž na súde prvej inštancie. Dovolateľka uviedla, že sa nemohla voči uvedeným záverom odvolacieho\nsúdu žiadnym spôsobom brániť a uviesť k nim svoje argumenty. Taktiež uviedla, že zápisnica zo dňa 07.\n12. 2018 bola písomnou deklaráciou zámeru spoločníkov usporiadať si vzájomné vzťahy, na ktorých sa\ndohodli dňa 27. 11. 2018. Táto deklarácia však bola pozmenená, a to v písomnej forme dňa 12. 12. 2018\nv časti Preambula dokumentu „Závislé zmluvy\". Žalobkyňa v rozpore s písomne deklarovanou voľou\nkonateľov a spoločníkov spoločnosti uzatvorila dňa 14. 12. 2018 kúpnu zmluvu, čím porušila ustanovenia\nzávislých zmlúv.\n3.2. Dovolateľka vymedzila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právna otázka, ktorá je podľa\ndovolateľky rozhodujúca pre rozhodovanie sporu bola dovolateľkou vymedzená nasledovne: „či je\nmožné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v prospech strany sporu, ktorá odvolanie nepodala.\"\nDovolateľka uviedla, že pri podaní odvolania má odvolací súd právo buď rozsudok súdu prvej inštancie\n\npotvrdiť, právo ho zrušiť a vrátiť späť na opätovné prejednanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie\nzmeniť na základe podaného odvolania strany sporu a rozhodnúť v zmysle odvolania a podaných\nodvolacích dôvodov. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v prospech\nžalobkyne, ktorá odvolanie nepodala. Tento mal podľa dovolateľky za preukázané, že výrok rozsudku\nsúdu prvej inštancie nezohľadňuje otázku naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách podľa\n§ 137 písm. c) CSP. Podľa dovolateľky výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie len zohľadňoval reálny\nprávny stav, keďže v katastri nehnuteľností bola a je ako vlastníčka uvedená žalobkyňa. Ak chcel\nodvolací súd postupovať v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu R 14/2021, keď vychádzal z opisu\nrozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe a rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za chybné,\nmal aplikovať § 389 ods. 1 písm. b) CSP a zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. Keďže v tomto\nprípade už bol raz rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a naliehavý právny záujem daný nebol,\nodvolací súd mal aplikovať ust. § 388 CSP a rozsudok na základe podaného odvolania zmeniť a žalobu\nzamietnuť. Dovolateľka tiež uviedla, že neplatnosť, resp. neúčinnosť kúpnej zmluvy mali súdy riešiť\nako prejudiciálnu otázku. K naliehavému právnemu záujmu poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, a to uznesenie sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 06. októbra 2017, a uznesenia sp.\nzn. IV. ÚS 790/2013 a uviedla, že v tomto prípade naliehavý právny záujem daný nebol.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade\ns ustanoveniami CSP, ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Podľa žalobkyne dovolateľka\nnenamietala postup Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na súde prvej inštancie ani\nna odvolacom súde, rovnako nenamietala ani dostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne.\nRozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od riešenia právnej otázky, ktorá ešte v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola vyriešená. Žalobkyňa uviedla, že aplikáciou právnych viet vyplývajúcich z\nuznesenia dovolacieho súdu zo dňa 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, odvolací súd nevybočil\nz medzí ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP. Navrhla dovolanie žalovanej odmietnuť a\nuplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Viac vyjadrení k dovolaniu podaných nebolo.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n7. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala (aj) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v\nzmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace\nprocesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých prípadoch,\nv ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\n\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že (i) odvolací súd svojvoľne\nzmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol nad rámec petitu, (ii) hrubé porušenie ustanovení § 382,\n§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP viedlo odvolací súd k vydaniu prekvapivého a arbitrárneho rozhodnutia.\n11. Dovolateľka predovšetkým argumentuje tým, že súd prvej inštancie rozhodol v zmysle petitu žaloby\npodanej žalobkyňou, pričom žalobkyňa počas konania tento petit nezmenila. Odvolací súd tým, že zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie, podľa žalovanej rozhodol nad rámec petitu žaloby, t. j. o niečom, o čom\nnemal rozhodovať. Zároveň žalovaná poukazuje, že ak súd mal za to, že petit žaloby nie je presne a\njasne formulovaný, mal postupovať podľa judikátu R 14/2021 a preto závery odvolacieho súdu sa mali\ntýkať poučovacej povinnosti súdov o možnej zmene petitu a nemali viesť k svojvoľnej zmene rozsudku\nsúdu prvej inštancie nad rámec petitu. Inak povedané, ak chcel odvolací súd rozsudok zmeniť, mal\npoučiť žalobkyňu o potrebe zmeny petitu a jedine v takej situácii by bol podklad pre zmenu rozsudku\nsúdu prvej inštancie.\n12. Dovolací súd prezentuje, že pokiaľ by odvolací súd skutočne v konečnom rozhodnutí obsahovo\nzmenil, alebo doplnil žalobný návrh žalobkyne tak, že by ju zbavil zodpovednosti za nedostatky vo\nvecnom vymedzení predmetu konania, došlo by k porušeniu zásady ne ultra petitum (§ 216 CSP)\na zásady rovnosti strán sporu v neprospech žalovanej. Takýto nesprávny procesný postup súdu by\nvzhľadom na jeho spôsobilosť ovplyvniť výsledok sporového konania v neprospech žalovanej zasahoval\ndo jej práv značnou, resp. relevantnou mierou, a preto by bol spôsobilý porušiť jej právo na spravodlivý\nproces (k tomu pozri rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/5/2024).\n13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností\nzapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C. : - KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a\nnádvorie, - stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\npopis stavby : sklad, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - KN\n- C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2\nostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - stavba súp.\nč. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby : sklad.\nŽalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo 14. decembra 2018 uzavretej medzi stranami\nsporu bol povolený v katastri nehnuteľností 10. januára 2019 vklad kúpnej zmluvy. Žalovaná listom z 21.\nfebruára 2019 odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola príslušným katastrálnym úradom\nvyzvaná na vyjadrenie k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v liste z 29. marca 2019 sa vyjadrila\nk odstúpeniu tak, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy a predmetné odstúpenie považuje za\nneplatné a v rozpore s dobrými mravmi. Následne príslušný katastrálny úrad listom zo 04. apríla 2019\nvyzval žalobkyňu ako účastníka zmluvy, ktorá spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, aby do 60 dní\nod doručenia tohto listu podala na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c) OSP) a zároveň podala žiadosť o\nvyznačenie poznámky na LV k predmetným nehnuteľnostiam o prebiehajúcom konaní. Keďže došlo k\nodstúpeniu od kúpnej zmluvy zo 14. decembra 2018 po povolení vkladu, žalobkyňa zapísaná v katastri\nnehnuteľností ako vlastníčka, zdôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na určení svojho\nvlastníckeho práva. Posúdenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa jej názoru predstavuje\npredbežnú otázku. V ďalšej časti žaloby sa vecne vyjadrila k neplatnosti odstúpenia od zmluvy.\n13.1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. februára 2023 č.k. 10C/26/2019-732 žalobe vyhovel a určil,\nže žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku.\n13.2. Na odvolanie žalovanej, odvolací súd po nariadení prejednania veci na pojednávaní, rozhodol\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: Určuje sa, že žalobkyňa je aj po neúčinnom\nodstúpení žalovaného listom zo dňa 21. 02. 2019 naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX pre k. ú. C..: - KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,\n- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis\nstavby: sklad, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - KN - C parc.\nč. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná\nplocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - stavba súp. č. XXX na\n\nKN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby: sklad. Odvolací súd\nkonštatoval „Hlavným a v podstate jediným dôvodom k aplikácii procesnej zmeny v zmysle § 388 CSP\n<O.> odvolacím súdom je obsah právnych viet vyplývajúcich z uznesenia NS SR zo dňa 25. 11. 2020 sp.\nzn. 7Cdo/268/2019 publikovaného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. R 14/2021, podľa ktorých obsah\nžaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento\npetit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah\npodanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V kontexte uvedeného a v reakcii na skutkové tvrdenia\nprezentované žalobkyňou v ňou podanej žalobe, odvolací súd pristúpil k zmene výroku napadnutého\nrozsudku v naznačenom smere a to aj napriek tomu, že odvolacie námietky žalovaného uvádzané v\njeho odvolaní nepovažoval za dôvodné\" (bod 22. odôvodnenia odvolacieho rozsudku).\n14. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného\nalebo porušeného práva.\n16. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.\nIde teda o prejav dispozičného princípu. Za esenciálne zložky žaloby považujeme žalobný nárok a\nžalobný dôvod. Výraz „žalobný nárok\" je sémanticky totožný s výrazom „procesný nárok\". V oboch\nprípadoch ide o individualizáciu predmetu konania, predmetu civilného sporu, teda súhrnu skutkových\na právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia nezávislým súdom v rámci civilného\nprocesu. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a\nkonkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To\npredovšetkým vyplýva z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne\ndisponuje konaním a jeho predmetom. Žalobný (procesný) nárok sa všeobecne skladá z dvoch zložiek.\nTou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca\nvyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou\nžalobného nároku je tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa\nkonkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim\nskutkovému žalobnému deju. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho\nvzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva\ntvrdeného žalobcom. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, s. 520,522,524.\n17. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ods. 1). Súd môže prekročiť žalobný\nnávrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu\nmedzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 2).\n18. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnych\nvzťahov, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na\nzáklade podanej žaloby (alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia\npodaného pred podaním žaloby). K viazanosti súdu žalobným návrhom považujeme za potrebné\npodotknúť, že táto viazanosť neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným\nznením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca\ndomáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit\nformuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh rozsudku, ak enunciát nebude doslovne zhodný s\nvyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu, vrátane\nžalobného návrhu) podľa obsahu. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, s. 867.\n19. Dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra\n2020 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n1/2021 pod R 14/2021, ktorého právna veta znie: Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom\n(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je\nviazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými\ntvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.\n\n20. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí,\nže existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétnym nárokom z tohto právneho vzťahu, ktorému\nžiada poskytnúť súdnu ochranu, druhom, výškou alebo rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada\npriznať resp. spôsobom ochrany, ktorú žiada poskytnúť formou zabezpečovacieho alebo neodkladného\nopatrenia. Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť\nformuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné\na zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným\nspôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku\nnebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje\npodanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu, podľa obsahu (pozri bližšie rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/20/2022 z 31. januára 2023).\n21. Podľa dovolacieho súdu nie je dôvodná námietka, že odvolací súd rozhodol nad rámec petitu\nprípadne, že svojvoľne zmenil petit bez návrhu žalobkyne. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy, pričom spornosť\njej vlastníckeho práva vznikla v dôsledku odstúpenia žalovanej od tejto kúpnej zmluvy po povolení\nvkladu. Posúdenie účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy tvorilo jadro substancovaných skutkových\nokolností žaloby a predstavovalo rozhodujúcu prejudiciálnu otázku pre posúdenie vlastníckeho práva\nžalobkyne. Odvolací súd pri zmene výroku rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal z rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu reprezentovanej rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020 - R\n14/2021, z ktorého správne vyvodil, že súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ale jeho obsahovým\nvýznamom, ktorý vyplýva z celého obsahu žaloby. Z uvedeného potom vyvodil, že ak odvolací súd\nvo výroku explicitne vyjadril, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností aj po neúčinnom odstúpení\nžalovanej od kúpnej zmluvy, uvedená skutočnosť nepredstavuje rozhodnutie nad petit ani prisúdenie\nviac, alebo priznanie niečoho iného, ale len precizovanie petitu v súlade so skutkovými okolnosťami,\nnevyhnutné na odstránenie právnej neistoty, ktorá bola dôvodom podania žaloby. Inak povedané, nešlo\no rozhodnutie ultra petitum, pretože odvolací súd nepriznal žalobkyni nový nárok ani nerozhodol o inom\npredmete konania, ale iba formulačne precizoval výrok tak, aby zodpovedal skutkovému základu žaloby.\nZmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu smeruje výlučne k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne\nk tým istým nehnuteľnostiam, pričom posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy bolo nevyhnutným\npredpokladom pre vyhovenie žaloby. Vyslovenie takého záveru vo výroku nemôže byť považované za\nprekročenie žalobného návrhu ako nedôvodne argumentuje žalovaná. Nedošlo k obsahovej zmene toho,\nčoho sa žalobkyňa v žalobe domáha.\n22. Dovolací súd zároveň prihliadol na to, že odvolací súd je oprávnený podľa § 388 CSP zmeniť výrok\nrozhodnutia súdu prvej inštancie tak, aby presne odrážal obsah žaloby, skutkové tvrdenia žalobkyne\na právne dôsledky z nich vyplývajúce. V predmetnom spore žalobkyňa v žalobe výslovne spochybnila\núčinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou a v opise skutkového deja uviedla dôvody, pre ktoré\nodstúpenie považovala za neplatné. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie priznal žalobkyni vlastnícke\nprávo k sporným nehnuteľnostiam, neobsahoval však explicitnú formuláciu, že toto vlastnícke právo trvá\naj po neúčinnom odstúpení žalovanej od kúpnej zmluvy. So zreteľom na stanovisko katastrálneho úradu,\nodvolací súd výrok rozsudku precizoval tak, aby komplexne zodpovedal skutkovému stavu a právnym\ndôsledkom tvrdeným v žalobe. Takáto úprava petitu neznamenala zvýhodnenie žalobkyne nad rámec\ntoho, čo vyplývalo zo žaloby a zisteného skutkového stavu. Takýto postup zodpovedá tiež judikatúre\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 podľa ktorej odvolací súd je viazaný nielen petitom, ale aj\nskutkovými tvrdeniami a súd je oprávnený formulovať výrok tak, aby presne zachytil právne dôsledky\nvyplývajúce zo žalobných tvrdení. Úpravou výroku odvolací súd nič nepridal ani neodobral z predmetu\nsporu, iba explicitne vyjadril časový a právny kontext vlastníckeho práva žalobkyne „aj po neúčinnom\nodstúpení\". Predmet žaloby tým zostal zachovaný.\n22.1. Účel § 388 CSP v danom prípade umožňoval odvolaciemu súdu precizovať výrok rozhodnutia\ntak, aby zodpovedal skutkovému stavu a zabezpečoval úplnosť a presnosť rozsudku (pozri bod 22.\nodôvodnenia odvolacieho rozsudku). Zmena výroku žiadnym spôsobom nesmerovala k záveru o\ndôvodnosti odvolania žalovanej.\n23. Konkludujúc uvedené možno konštatovať, že pri posudzovaní viazanosti súdu žalobným petitom nie\nje rozhodujúce jeho doslovné znenie, ale jeho materiálny obsah vyplývajúci zo skutkových tvrdení žaloby.\nAk súd vo výroku rozsudku explicitne vyjadrí právny následok, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre\n\nvyhovenie žalobe, nejde o rozhodnutie nad rámec petitu, ale o jeho prípustnú precizáciu. Inak povedané,\nvyslovenie právneho dôsledku vo výroku, ktorý bol v žalobe obsiahnutý v rozhodujúcich skutkových\ntvrdeniach a predstavoval prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, nepredstavuje\nrozpor so zásadou ne ultra petitum.\n24. Žalovaná tiež argumentuje, že odvolací súd mal správne odstraňovať nedostatky petitu formou\npoučovacej povinnosti smerujúcej k možnej zmene petitu, a preto nemohol zmeniť výrok rozsudku prvej\ninštancie. Dovolací súd uvádza, že nutnosť poučovacej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 129 CSP by\nnastala v prípade, ak by zo žaloby vyplývajúci zámer žalobkyne nekorešpondoval so žalobným petitom,\nčo sa v danej veci nenastalo.\n25. I keď si vec prejednávajúci senát uvedomuje, že možno polemizovať s otázkou, či petit žaloby\nnezodpovedá právnej úprave podľa nového CSP (§ 137 CSP), dovolací súd je však viazaný dovolacími\ndôvodmi (§ 440 CSP), pričom takto kvalifikovane namietaná vada zo strany žalovanej uplatnená nebola.\n25.1. Dovolací súd s cieľom vyhnúť sa nadmernému formalizmu, (ktorý by bol v rozpore s princípmi\nmateriálneho právneho štátu, a súčasne rešpektujúc zachovanie princípu spravodlivého procesu pre\nobe strany sporu, nie len z aspektu dovolateľky) dospel k záveru, že v prejednávanej veci účel žaloby bol\nnaplnený. Žalobkyni bola poskytnutá ochrana tvrdeného práva a odstránená právna neistota vyvolaná\nodstúpením od zmluvy žalovanou, čo napokon reflektuje aj aktuálny stav zápisu na príslušnom liste\nvlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyžadovať za uvedenej situácie formálnu úpravu petitu bez dopadu\nna identitu uplatneného nároku by predstavovalo iba procesnú rigiditu bez reálneho významu pre\nspravodlivé vyriešenie sporu.\n26. Dovolateľka ďalej namieta, že odvolací súd v bode 28. odôvodnenia rozviedol úvahy o ústnej zmluve\nmedzi žalobkyňou a P. D. st., ktoré podľa nej neboli preukázané a nebolo jej umožnené sa k nim vyjadriť.\nUvádza, že zápisnica zo 07. 12. 2018 a deklarácia spoločníkov z 27. novembra 2018 boli pozmenené\npísomnou formou 12. 12. 2018 a žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy 14. 12. 2018 porušila tieto závislé\nzmluvy.\n27. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca\n2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).\n28. Dovolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade zo strany\nodvolacieho súdu nešlo, v rozsahu dovolacích výhrad, o prekvapivé rozhodnutie.\n28.1. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nstanoviská strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i rozhodujúce skutočnosti,\nna základe ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. Po doplnení dokazovania\npodľa § 384 ods. 2 CSP odvolací súd vyhodnotil rozsah zisteného skutkového stavu súdom prvej\ninštancie a správne aplikoval príslušné právne predpisy (odkaz na bod 34. až 50. odôvodnenia\nprvoinštančného rozsudku). Zohľadnil, že pre úspešné odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej 14.\ndecembra 2018 žalovanou podľa § 49 OZ bolo potrebné preukázať tieseň a nápadne nevýhodné\npodmienky na strane žalovanej, čo sa nepreukázalo. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej\ninštancie o danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne podľa § 137 písm. c) CSP, pretože žalovaná\nodstupujúcim prejavom od kúpnej zmluvy spochybnila postavenie žalobkyne, pričom k podaniu žaloby\npodľa § 80 písm. c) OSP bola odkázaná prípisom príslušného katastrálneho odboru a stav zápisu na\nLV č. XXXX. Nepreukázanie vnútorného presvedčenia kupujúceho spochybňujúceho kúpnu zmluvu,\nnebolo možné považovať za dôvod jej neplatnosti. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil rozporné\nvýpovede P. F. a skutočnosť, že ich nedostatky nebolo možné odstrániť, nakoľko P. F. zomrel tiež\nčasový odstup od uzavretia zmluvy (body 10.2., 11., 11.1. a 11.2. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\nPodľa názoru dovolacieho súdu vyslovené závery v kontexte so zisteným skutkovým stavom nemožno\npovažovať za celkom zjavne nedôvodné, či právne nekonformné.\n28.2. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa\nzúčastnili právni zástupcovia sporových strán. Predseda senátu podal správu o doterajšom priebehu\nkonania, v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil dokazovanie, dal slovo právnym zástupcom\n\nžalobkyne a žalovanej, ktorí dostali aj priestor k záverečným rečiam, následne bolo dokazovanie\nskončené a vo veci bol vyhlásený rozsudok (č. l. 819 až 823 spisu). Prítomný právny zástupca\nžalovanej sa na pojednávaní vyjadril aj k oboznámeným dôkazom, konkrétne k správe Okresného úradu\nkatastrálneho odboru z 03. 07. 2024, pričom súčasne poukázal na svoje písomné vyjadrenie, ktoré bolo\nzaložené do spisu a krátkou cestou doručené protistrane. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd\npostupoval transparentne a nemohlo ísť o prekvapivé rozhodnutie zo strany odvolacieho súdu, pretože\nodvolací súd na základe podaného odvolania žalovanej vo veci riadne nariadil pojednávanie, na ktorom\nvykonal a doplnil dokazovanie, pričom vecne posudzoval odvolanie žalovanej strany. Dovolateľka mala\nmožnosť sa aj na odvolacom pojednávaní k veci vyjadriť. Aj v kontexte uvedeného nešlo o prekvapivé\nrozhodnutie.\n29. Dovolací súd uvádza, že dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nie je v zásade nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Rovnako tak dovolací súd\npoukazuje na to, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n30. Najvyšší súd má za to, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a\nzásad CSP, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedeným postupom preto\nnedošlo k založeniu namietaných vád podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľka neopodstatnene namieta\nvady, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n31. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n31.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n31.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania.\n31.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n32. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako\naj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka\nrelevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\n(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky\npreto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.\n32.1. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka\nprávnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na\ntakú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych\núvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne\núvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so\nzreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd\nešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej\n\nale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle\ntohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).\n33. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\notázku hmotnoprávnu, (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu, (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n34. Dovolateľka vymedzila dovolací dôvod „Či je možné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v prospech\nstrany sporu, ktorá odvolanie nepodala.\" Dovolateľka uviedla, že odvolací súd môže rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdiť, zrušiť a vrátiť na nové konanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť na základe\npodaného odvolania strany sporu a rozhodnúť v zmysle odvolania a podaných odvolacích dôvodov.\nV danom prípade však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v prospech\nžalobkyne, ktorá odvolanie nepodala. Ak odvolací súd považoval rozsudok za nesprávny, mal ho zrušiť\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, avšak rozsudok už bol raz zrušený, preto mal odvolací súd podľa §\n388 CSP rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.\n35. Podľa dovolacieho súdu nastolená otázka nie je relevantná, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu\nod jej riešenia nezáviselo. Žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná. Odvolací súd\nzmenil rozsudok z dôvodov uvedených v bode 22. odôvodnenia rozsudku, ktoré boli predmetom záverov\ndovolacieho súdu (body 14. až 27.). Odvolací súd len spresnil formuláciu výroku pri zachovaní rovnakého\nvýsledku, ako bol dosiahnutý pred súdom prvej inštancie. Zmena formulácie výroku z dôvodu potreby\njeho precizovania, ktorá nemení procesný úspech strán, ani rozsah priznanej ochrany, nepredstavuje\nrozhodnutie v prospech strany, ktorá nepodala odvolanie. Dovolateľka nesprávne identifikuje právnu\notázku, od ktorej by malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd nezmenil rozsudok\nv prospech žalobkyne v odvolacom konaní, keďže jej procesný úspech a rozsah priznanej ochrany\nzostal nezmenený. Inak povedané, zmena výroku predstavovala len precizovanie záveru bez dopadu na\nvýsledok sporu, a preto na riešení otázky zákazu zmeny rozhodnutia v prospech strany, ktorá nepodala\nodvolanie, rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo.\n35.1. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP tak otázka zmeny\nrozsudok súdu prvej inštancie v prospech strany sporu, ktorá odvolanie nepodala, ktorú odvolací súd\nneposudzoval, predstavuje len akademickú polemiku bez významu pre meritórny záver napadnutého\nrozhodnutia. Za tohto stavu je nastolená otázka iba hypotetická; je pritom potrebné zdôrazniť, že cieľom\ncivilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť\nteoretické či hypotetické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných\nstrán. Predložená dovolacia argumentácia tak nepredstavuje vymedzenie kardinálnej právnej otázky\nspôsobom predpokladaným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n36. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n37. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V časti, v ktorej dovolateľka namietala nesprávne\nprávne posúdenie veci, dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v\nktorom dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}