{"guid": "67f81691-2fe8-4ea8-8740-ef5217340916:05e3686b-5750-43d1-b6f2-623b19effa6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2", "spisova_znacka": "2Cdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/7/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2026, sp. zn. 2Cdo/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2", "identifikacne_cislo": "4123240163", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-1", "nazov": "§ 133 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-273", "nazov": "§ 273 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-273", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-273"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-277.odsek-1", "nazov": "§ 277 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-277.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-277"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-356", "nazov": "§ 356 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-356", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-356"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-273", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-277", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-356", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05e3686b-5750-43d1-b6f2-623b19effa6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/7/2025\n4123240163\n30. 04. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: B. L.., nar. S., C., zast. JUDr. Marek Šabík advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Moyzesova 585/2, Topoľčany, IČO: 56 121 725, proti žalovanej:\nC. H., nar. S., E., zast. JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica,\nIČO: 36 863 041, o zaplatenie 7.469,79 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod\nsp. zn. 7C/98/2023, o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Nitre zo 14. augusta 2024 sp. zn. 7Co/38/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 12. decembra 2023\nč. k. 7C/98/2023-50 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 7.469,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. z dlžnej sumy od 08. 11.\n2023 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 122 Eur,\nto všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Rozhodol, že žalobca má proti\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným\nuznesením do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 7.469,79 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na\nzáklade užívania nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu.\n1.2. Okresný súd aplikujúc § 273, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj\n„CSP“) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Konštatoval, že žalovaná bola uznesením z 31.\noktóbra 2023 vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe a uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu;\nuvedené uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk 7. novembra 2023. V uznesení bola\npoučená o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti a o možnosti súdu vydať rozsudok pre\nzmeškanie. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, z uvedeného dôvodu okresný súd postupom podľa §\n273 ods. 1 CSP rozhodol po splnení zákonných požiadaviek rozsudkom pre zmeškanie.\n1.3. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP.\n2. Žalovaná navrhla zrušenie rozsudku pre zmeškanie využijúc oprávnenie vyplývajúce z § 277 ods.\n3 CSP.\n2.1. Okresný súd uznesením z 22. januára 2024 č. k. 7C/98/2023-126 (ďalej len „uznesenie okresného\nsúdu“) návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 7C/98/2023-50 zamietol.\n\n2.2. V odôvodnení konštatoval argumentáciu žalovanej uvedenú v žiadosti o zrušenie rozsudku\npre zmeškanie; žalovaná namietala, že o doručení uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe sa dozvedela\naž koncom novembra (2023) od spolubývajúceho; pracuje a žije v zahraničí (Anglicku), žalobca mal o\njej pobyte vedomosť a jej prechodný pobyt v žalobe neuviedol, napriek tomu, že mu to Civilný sporový\nporiadok prikazuje. V 10-dňovej lehote sa tak vyjadriť nemohla a ani ustanoviť právneho zástupcu, keďže\ndoručovanie z Anglicka trvá 10 dní.\n2.3. Súd prvej inštancie preskúmajúc dôvody žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nezistil\nexistenciu dôvodov pre jeho zrušenie. Konštatoval, že žalovaná výzvu na vyjadrenie (realizovanú\nformou uznesenia) prevzala 7. novembra 2023. Okresný súd vytýčil termín vyhlásenia rozsudku na 12.\ndecembra 2023. Ak žalovaná argumentovala tým, že žije v zahraničí a o doručení uznesenia sa\ndozvedela až koncom novembra, súd prvej inštancie zdôraznil, že do rozhodovania o žiadosti o\nzrušenie rozsudku nepreukázala, že sa zdržiavala v zahraničí, a že namietané uznesenie (výzva na\nvyjadrenie) jej nebolo doručené. Neuviedla, že predmetné uznesenie mal prevziať niekto iný, hoci sa jej\ndoručovalo do vlastných rúk; nespochybnila nesprávne doručenie. Zároveň mala možnosť kontaktovať\nsúd elektronickou správou alebo telefonicky, žiadnu z týchto možností nevyužila. Je vylúčené, že\nnemala možnosť súd kontaktovať, prípadne sa aj vyjadriť neskôr (po lehote uvedenej vo výzve); okresný\nsúd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie až 12. decembra 2023. Ak sa teda žalovaná o spore dozvedela\nkoncom novembra, mala dostatok času kontaktovať súd a realizovať podanie, prípadne požiadať o\npredĺženie lehoty na vyjadrenie. Doručovanie z Anglicka na Slovensko trvá cca 5 dní.\n2.4. Vyjadrenie žalovanej, že žalobca neuviedol adresu jej prechodného bydliska považoval súd prvej\ninštancie za irelevantné; súd mal za preukázané, že žalovaná sa v mieste trvalého bydliska zdržiava,\nnakoľko jej bola doručené súdna zásielka. V žalobe boli pritom uvedené všetky náležitosti pre riadne\noznačenie žalovanej a v prípade absencie čo len jednej by súd vyzýval na odstránenie vád žaloby.\n2.5. Okresný súd uzavrel, že postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, keď žalovanej\nbolo uznesenie doručené do vlastných rúk, čo žalovaná ani nepoprela, resp. nepreukázala dôkazom\no opaku, že jej doručené nebolo; k výzve súdu (realizovanej formou uznesenia) sa nevyjadrila,\nani dodatočne v omeškaní; o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bola vo výzve poučená. Na\nvydanie rozsudku pre zmeškanie tak boli splnené všetky zákonné podmienky.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením zo 14. augusta 2024\nč. k. 7Co/38/2024-224 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uznesenie súdu\nprvej inštancie č. k. 7C/98/2023-126 z 22. 01. 2024 potvrdil (prvá výroková veta); žalobcovi priznal proti\nžalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (druhá výroková veta).\n3.1. Odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.\n3.2. Vo všeobecných záveroch týkajúcich konania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nodvolací súd zdôraznil, že v tomto konaní sa skúma, či žalovaná preukázala existenciu\nospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a skutočnosti, že ani nemohla\nnevykonanie požadovaného úkonu ospravedlniť. Zaoberá sa teda len tým, či na strane žalovanej\nexistoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala lehotu na vyjadrenie sa k žalobe. Ak žalovaná\ntakýto dôvod preukáže, súd rozsudok uznesením zruší a nariadi pojednávanie. Po oboznámení sa s\nobsahom spisu a argumentáciou žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala\nexistenciu ospravedlniteľného dôvodu, a to ani po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie.\n3.3. Odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a konštatoval, že 7. novembra 2023 bolo žalovanej\ndoručené uznesenie okresného súdu č. k. 7C/98/2023-44 do vlastných rúk, v uznesení bola žalovanej\nuložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť\nlistiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Obsahom tohto uznesenia\nbolo poučenie o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre\nzmeškanie. Žalovaná túto povinnosť nesplnila.\n3.4. Ak rozsudok pre zmeškanie bol vydaný 12. decembra 2023, žalovaná, ktorá tvrdila, že sa o\nvýzve na vyjadrenie dozvedela koncom novembra (2023), mala dostatok času, aby aspoň telefonicky\n\nalebo emailom upovedomila súd o svojej situácii a požiadala o predĺženie lehoty alebo o odpustenie\nzmeškania lehoty. Takýmto spôsobom by predišla vydaniu kontumačného rozsudku. Ak tvrdila, že až\npred Vianocami 2023 prišla na adresu svojho trvalého bydliska a osobne sa oboznámila s obsahom\ndoručovaných zásielok, túto skutočnosť odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod. Uviedla\ntotiž, že ide o spor, ktorý má so žalobcom, v obdobných sporoch ju právny zástupca zastupuje\nopakovane. Ak sa teda dlhodobo zdržiava v zahraničí a je dlhodobo zastúpená tým istým advokátom,\nktorý je o jej sporoch so žalobcom oboznámený, mohla kontaktovať právneho zástupcu už na prelome\nnovembra 2023 a decembra 2023 a oboznámiť ho so skutočnosťou, že jej výzva na vyjadrenie sa\nbola doručená; právny zástupca mohol vykonať potrebné kroky, aby sa predišlo vydaniu kontumačného\nrozsudku. Aj v prípade doručovania v trvaní 10-tich dní by podanie žalovanej bolo doručené okresnému\nsúdu pred vydaním kontumačného rozsudku, ak by zaslala žiadané vyjadrenie, o ktorej povinnosti\nsa podľa vlastných tvrdení žalovaná dozvedela na prelome novembra a decembra 2023.\n3.5. Ak žalovaná namietala, že žalobca ju neoznačil adresou jej prechodného pobytu, napriek tomu,\nže o tejto adrese vedel, odvolací súd zdôraznil, že v zmysle Civilného sporového poriadku je povinnou\nnáležitosťou žaloby označenie strán konania; fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou\ntrvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Túto povinnosť si žalobca splnil;\nCSP žalobcovi neukladá povinnosť označiť stranu sporu adresou skutočného pobytu. Na uvedené\nnadväzuje ustanovenie § 116 CSP; žalovaná bola označená v zhode s údajmi vyplývajúcimi z Registra\nobyvateľov Slovenskej republiky. Práve na túto adresu bola žalovanej doručovaná žaloba spolu s\nvýzvou na vyjadrenie (realizovaná formou uznesenia); podľa údajov na informácii o výsledkoch\ndoručovania si žalovaná zásielku prevzala a aj z toho dôvodu námietku žalovanej nepovažoval odvolací\nsúd za relevantnú.\n3.6. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v zákonom stanovenej\nlehote dovolanie, ktorého prípustnosť odvodila z § 420 písm. f) CSP (v dovolaní zrejme chybou v\npísaní uviedla „42 písm. f) CSP“) namietajúc, že súdy nižších inštancií jej nesprávnym procesným\npostupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n4.1. Dovolateľka namietala, že odvolací súd jej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dáva teoretické\nrady, ako mala postupovať pri riešení záležitosti spojenej s doručením žaloby a predvolania na\npojednávanie, čo s prihliadnutím na miesto pobytu žalovanej bolo nerealizovateľné. Žalovaná od\nroku 2005 žije v cudzine a v 10-dňovej lehote nemohla vykonať žiadne relevantné procesné úkony, ako\nto uviedli súdy nižších inštancií.\n4.2. Uvedené názory považovala len za teoretické; v reálnom živote pravdepodobne prevzal zásielku\nurčenú do vlastných rúk žalovanej jej strýko G. H., ktorý si s prihliadnutím na svoj vek (XX rokov)\npravdepodobne neuvedomil nutnosť rýchleho konania v procese podania informácie žalovanej po\nprevzatí zásielok. Strýko žalovanej nemá vo svojej domácnosti žiadne telekomunikačné zariadenie, aby\ndokumenty žalovanej preposlal.\n4.3. Dovolateľka namietla krátku lehotu na podanie vyjadrenia (10 dní), v rámci ktorej sa žiadna písomná\nkorešpondencia z Anglicka nedá uskutočniť.\n4.4. Namietala, že žalobca je niekoľko rokov predsedom veriteľského výboru v konkurznom konaní\nvedenom pod sp. zn. 2K/1/2012 na Okresnom súde Žilina a vzhľadom na tento a iné súdne spory má\nvedomosť o tom, že žalovaná dlhodobo žije v zahraničí. Žalovaná mala za to, že žalobca si povinnosť\noznačenia žalovanej nesplnil; okrem trvalého pobytu mal uviesť v žalobe aj dlhodobý pobyt žalovanej\nv zahraničí. Uvedené je možné považovať za iný identifikačný údaj potrebný na doručovanie súdnych\nzásielok tak, aby ich strana sporu (žalovaná) mohla obdržať do vlastných rúk. Vyjadrila názor, že žalobca\nprocesne úmyselným konaním neuviedol adresu pobytu žalovanej v zahraničí; predpokladal tak, že\nžalovaná na žalobu nebude včas reagovať a žalobca tak dosiahne vydanie rozhodnutia pre zmeškanie\nlehoty.\n\n4.5. Žalobca totiž v obdobných sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia bol voči žalovanej\nneúspešný, jeho žaloby boli zamietnuté z dôvodu, že doposiaľ platí nájomná zmluva uzavretá medzi\nžalovanou ako nájomcom a jej otcom, C. H. (v konkurznom konaní úpadcom) ako prenajímateľom;\nžalobca tak môže uplatňovať výšku nájmu len vo výške, ako je uvedená v nájomnej zmluve.\n4.6. Dovolateľka upozornila, že podala aj dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14.\naugusta 2024 sp. zn. 7Co/31/2024 a žiadala, aby sa dovolací súd oboznámil aj s dovolaním\npodaným v označenej veci.\n4.7. Ospravedlniteľné dôvody videla žalovaná v tom, že\n- žalobca v žalobe neuviedol adresu jej prechodného bydliska v zahraničí, čím zapríčinil, že súd o jej\nprechodnom bydlisku nemal vedomosť,\n- súd prvej inštancie jej doručoval žalobu a predvolanie na pojednávanie na adresu jej trvalého pobytu\na vyjadrenie žiadal v lehote len 10 dní,\n- súdne zásielky jej neboli doručené do vlastných rúk a prevzal ich jej XX ročný strýko G. H.,\n- žalovaná v 10-dňovej lehote nemohla na doručenie žaloby a predvolanie reagovať vzhľadom na jej\npobyt v zahraničí,\n- odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že jej zásielka bola doručená do vlastných rúk,\npodľa údajov na informácii o výsledkoch doručenia, ktoré do spisu zaslala doručovateľská pošta,\n- vyhodnotenie doručenia súdnych zásielok žalovanej nie je ničím preukázané a súdom vykonané\nposúdenie nie je v napadnutom uznesení konkretizované a nie je v ňom uvedené, kto, v akom dni, a na\nzáklade akých skutočností zásielky súdu prvej inštancie prevzal.\n4.8. Okresný súd mal uvedené skutočnosti optimálne vyhodnotiť ako preukázané ospravedlnenie\nnemožnosti podať v stanovenej lehote vyjadrenie.\n5. Žalobca v spoločnom písomnom vyjadrení k podaným dovolaniam [proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nktorým potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol\n(č. k. 7Co/38/2024-224) a proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovanej\nproti rozsudku pre zmeškanie (č. k. 7Co/31/2024-215)] považoval podané dovolania za nedôvodné;\nžalovanou vymedzené dovolacie dôvody sú vylúčené z prieskumu dovolacím súdom. Navrhol, aby\ndovolací súd dovolania žalovanej odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania proti žalovanej v rozsahu 100 %.\n5.1. Žalobca tvrdil, že postupom súdov nižších inštancií nebolo žalovanej znemožnené, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva. Bola to žalovaná, ktorá svoje procesné práva nevyužila.\nOdvolací súd v napadnutom uznesení mohol len zisťovať, či existovali ospravedlniteľné dôvody pre\nzmeškanie lehoty na vyjadrenie sa a odvolací súd správne ustálil, že žiadny takýto dôvod nenastal.\nVyjadril sa, že ide o skutkové otázky, a z toho dôvodu dovolací súd nemôže preskúmavať existenciu\nospravedlniteľných dôvodov.\n5.2. Žalobca s poukazom na obsah spisu argumentoval, že žaloba bola žalovanej riadne doručená spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa; žalovaná bola v uznesení poučená o následkoch nereagovania na výzvu\nsúdu. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie doručenie ani nenamietala; túto námietku vzniesla\naž v odvolaní. Poukázal na charakter doručenky ako verejnej listiny; považoval tvrdenia žalovanej\nspochybňujúcej doručenie za nedôveryhodné, uplatnené dodatočne a nepreukázané.\n5.3. Žalobca uzavrel, že v prípade žalovanej neexistuje žiaden ospravedlniteľný dôvod; žalovaná\nneuniesla ani dôkazné bremeno, ktoré ju vzhľadom na jej tvrdenia zaťažuje.\n6. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu zotrvala na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom\nuvedených. Zdôraznila, že žalobca vedel, že sa nezdržiava v mieste bydliska a zotrvala na argumente,\nže žaloba nemá náležitosti z dôvodu absencie uvedenia miesta pobytu žalovanej. Oznámila súdu, že\nv decembri 2023 bola tehotná, v štvrtom mesiaci tehotenstva. V tejto súvislosti mala zdravotné\nproblémy súvisiace s tehotenstvom, a z týchto dôvodov nemala možnosť reagovať na podania,\nktoré jej súd zaslal na adresu trvalého bydliska. Tvrdila, že žaloba je zjavne nezákonná, nespravodlivá\na odporuje trom rozhodnutiam Okresného súdu Žilina.\n\n6.1. Osobitným podaním žalovaná dovolaciemu súdu označila ďalšie dôkazy, z ktorých má vyplývať,\nže správca konkurznej podstaty pochybil pri doručovaní výpovede z nájmu žalovanej (C. H.); výpoveď\nnebola druhej účastníčke zmluvného vzťahu nikdy doručená. Oznámenie konkurznému súdu o\nuvedenej skutočnosti bolo okrem iných podpísané B. L. ako predsedom veriteľského výboru, ktorý je\nžalobcom v prejednávanej veci.\n7. Iné relevantné podania realizované neboli.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a treba ho odmietnuť.\n9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch\nplatí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená\n(meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých\nmôže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať\nrozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017,\n5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017).\n10. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí\nto pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n12. Žalovaná uplatnila dovolací dôvod s poukazom na § 420 písm. f) CSP.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13.1. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13.2. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420\nCSP) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny\n\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\nHlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie\nveci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na\nriadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. K otázke prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o\nžiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľných dôvodov dovolací súd\npoukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára\n2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017 pod publikačným číslom R 19/2017, podľa ktorých v\nprípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma\nprimárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa\no existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy,\nak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení; ak je dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa\nkonanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k\ndovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n14.1. K tomu, či ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, sa v obdobnej veci vyjadril Ústavný súd\nSlovenskej republiky v náleze z 18. augusta 2023 sp. zn. III. ÚS 287/2023, v ktorom uviedol,\nže pojem rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nemožno interpretovať zužujúco a formalisticky tak,\nže ním je len rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, ale tak, že sa ním končí konanie\no určitej otázke. Takýto výklad je v súlade s tým, že hoci súd pre zmeškanie rozhoduje rozsudkom,\nje to skrátené rozhodnutie, ktorého zrušenia sa možno okrem štandardného opravného prostriedku\ndomáhať aj návrhom na jeho zrušenie. Proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie je podľa § 357 písm. h) CSP prípustné odvolanie, o ktorom s konečnou\nplatnosťou rozhodne krajský súd. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je v otázke zrušenia rozsudku rozhodnutím konečným,\na preto ho treba považovať za konečné rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov vád\nzmätočnosti. To platí o to viac, že v opačnom prípade by rozsudky pre zmeškanie, resp. návrhy na ich\nzrušenie zasahujúce do práv strán sporu intenzívnejšie, keď je v ich neprospech rozhodnuté bez toho,\naby sa mohli v konaní účinne brániť, zostali bez akejkoľvek súdnej kontroly zo strany najvyššieho súdu.\nPrípustnosť dovolania proti rozhodnutiam o odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP z dôvodov\nvád zmätočnosti možno vyvodiť aj z toho, že ak by ich chcel zákon vylúčiť z dovolacieho prieskumu\naj z dôvodov vád zmätočnosti, urobil by to rovnako explicitne ako pri dovolacom dôvode nesprávneho\nprávneho posúdenia podľa § 421 ods. 2 CSP.\n14.2. Vo všeobecnosti tak dovolací súd v zhode s vyššie uvedenými závermi uzatvára prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o žiadosti\no zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie o takejto žiadosti\nprávoplatne končí.\n\n15. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, z obsahu dovolania možno\nvyvodiť, že namietala\n- súdy nižších inštancií zhodne konštatovali, že zásielka obsahujúca výzvu na vyjadrenie sa (realizovanú\nformou uznesenia) jej bola doručená do vlastných rúk; odvolací súd nevyhodnotil, komu bola doručená\n- zásielku prevzal jej strýko G. H., ktorý je dôchodkového veku\n- vo výzve na vyjadrenie sa k žalobe bola stanovená krátka 10-dňová lehota na vyjadrenie sa,\n- žije v cudzine a v 10-dňovej lehote nemohla vykonať úkony,\n- žalobca vedel o tom, že žije v cudzine a tým, že uvedenú skutočnosť neuviedol v žalobe, absentujú\nnáležitosti žaloby vo vzťahu k „iným identifikačným údajom“.\n16. Pokiaľ ide o argumentáciu vo vzťahu k doručeniu výzvy na vyjadrenie sa realizovanú prostredníctvom\nuznesenia, dovolací súd uvádza, že táto nie je priliehavá vo vzťahu k žiadosti o zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie pre existenciu ospravedlniteľných dôvodov.\n16.1. K uvedenému dovolací súd poukazuje na § 273 CSP, ktorý stanovuje tri podmienky, ktoré musia\nbyť kumulatívne splnené na to, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie; a to ak 1/ uznesením\nuložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a vo svojom\nvyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, 2/ súd\nv uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti\nvydania rozsudku pre zmeškanie a 3/ doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.\n16.2. Na uvedené nadväzuje § 356 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku\npre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie\ntakéhoto rozhodnutia.\n16.3. Otázku, či bola výzva na vyjadrenie sa (realizovaná formou uznesenia) žalovanej doručená, rieši\nsúd v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie; dovolací súd dodáva, že žalovaná odvolanie\nproti rozsudku pre zmeškanie podala, o jej odvolaní odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie\nodmietol. Proti uzneseniu, ktorým odvolací súd odvolanie odmietol, bolo podané dovolanie; o tomto\ndovolaní dovolací súd rozhoduje v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo/6/2025.\n16.4. Dovolateľka vo vzťahu k doručeniu namietala, že vyhodnotenie doručenia súdnych zásielok nie je\nničím preukázané a odvolací súd posúdenie tejto otázky nekonkretizoval. Dovolací súd zdôrazňuje, že\npodľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, zásielku s výzvu na vyjadrenie určenú do\nvlastných rúk, žalovaná prevzala. Doručenka, čo aj elektronická, resp. vo forme informácie o výsledku\ndoručenia listinného rovnopisu, je verejnou listinou, u ktorej sa predpokladá správnosť údajov v nej\nuvedených, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno vzhľadom na charakter verejnej listiny bolo\nna žalovanej; žalovaná v priebehu konania pred súdmi nižších inštancií iba tvrdila, že zásielku prevzala\niná osoba, túto však konkretizovala iba v dovolaní a svoje tvrdenia o prevzatí zásielky inou osobou ničím\nnepreukázala a ani nepreukazovala.\n17. Dovolateľka namietla, že súd prvej inštancie stanovil lehotu na vyjadrenie iba 10 dní a v uvedenej\nlehote sa k žalobe nemala možnosť vyjadriť z dôvodu pobytu v cudzine.\n17.1. K uvedenému dovolací súd poukazuje na § 117 a § 118 CSP; lehota je súdom alebo zákonom\nustanovený časový úsek na vykonanie úkonu; ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu,\nmôže ju určiť súd; lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. Zároveň podľa § 167 ods. 1, ods.\n2 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu\nspolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk; spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve,\naby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,\nuviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva,\na označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n17.2. Zákon v prípade výzvy na vyjadrenie sa k žalobe ukladá súdu povinnosť určiť strane sporu lehotu\nna vykonanie konkrétneho procesného úkonu (v danom prípade vyjadriť sa k žalobe), neurčuje dĺžku\ntejto lehoty, resp. neobsahuje jej bližšie určenie. Súd sa v takomto prípade pri určovaní lehoty na\nvykonanie procesného úkonu (vyjadrenie sa k žalobe) riadi vlastným uvážením; voľná úvaha súdu v\n\ntomto smere nie je nijakým spôsobom obmedzená. Touto tzv. sudcovskou lehotou súd nie je viazaný;\nv prípade potreby ju môže primerane predĺžiť alebo určiť strane novú lehotu. Súd spravidla sudcovskú\nlehotu predĺži na základe návrhu niektorej zo strán sporu. Napokon Civilný sporový poriadok upravuje\naj možnosť odpustenia zmeškanej lehoty (§ 122 CSP).\n17.3. V sudcovskej lehote určenej na vyjadrenie sa žalovaná žiadané vyjadrenie nepodala a ani\nnepožiadala o predĺženie sudcovskej lehoty a ani pred vydaním rozsudku pre zmeškanie nepožiadala\no odpustenie zmeškania lehoty.\n17.4. V prejednávanej veci tak okresný súd určil sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa v trvaní 10 dní;\nuvedená lehota podľa názoru dovolacieho súdu nie je lehotou neprimerane krátkou na neprospech\nžalovanej, aj keď v praxi nie je neobvyklá ani dlhšia lehota (okresné súdy bežne určujú lehotu na\nvyjadrenie sa v trvaní 10-20 dní). Nie nepodstatné je, že ani v prípade, ak by súd určil lehotu 20 dní,\nani v tejto lehote od doručenia výzvy nebolo podané žiadne vyjadrenie vo veci samej a ani žiadosť o\npredĺženie lehoty a ani o odpustenie zmeškania lehoty.\n18. Dovolateľka namietla, že žalobca v žalobe neuviedol adresu jej prechodného bydliska v zahraničí,\nčím zapríčinil, že súd o jej prechodnom bydlisku nemal vedomosť.\n18.1. S uvedeným tvrdením sa dostatočne vysporiadali už súdy nižších inštancií.\n18.2. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého\npobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.\n18.3. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že údaj o prechodnom pobyte nie je obligatórnou náležitosťou\nžaloby, absencia ktorého by mala za následok postup podľa § 129 CSP. Uvedenie údaja aj o prechodnom\npobyte žalovaného je zo strany žalobcu možným, ale nie nevyhnutým postupom; uvedenie údaja o\nprechodnom pobyte môže mať vplyv na úspešné doručenie žaloby.\n18.4. Pokiaľ dovolateľka namietla, že údaj o prechodnom pobyte je „iným identifikačným údajom“ v\nzmysle § 133 ods. 1 CSP, dovolací súd uvádza, že pod pojmom „iný identifikačný údaj“ možno rozumieť\nprimárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle\nobčianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou\npodnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, možno pod pojem „iný identifikačný údaj“ subsumovať\naj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa, alebo jej IČO.\n18.5. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal, resp. mal mať vedomosť o tom, že\nžalovaná sa prechodne zdržiava v zahraničí. Pre doručovanie zásielky súdu bola rozhodná adresa\nuvedená v registri obyvateľov (a žalovaná ani netvrdila, že z registra vyplýva iná jej adresa ako tá, na\nktorú bola zásielka doručovaná); iba v prípade, že by sa nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na adresu\nuvedenú v registri obyvateľov, by bol súd prvej inštancie povinný urobiť všetky potrebné úkony potrebné\nna zistenie skutočného pobytu žalovanej.\n18.6. Ak však mal okresný súd preukázané doručenie (čo zdôraznil aj odvolací súd), na postup\npodľa § 116 CSP nebol žiaden dôvod. Procesný postup súdu v súlade so zákonom nemôže zakladať\nkonštatovanie o existencii zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n19. Právna doktrína pri ospravedlniteľných dôvodoch zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe uvádza\npobyt v nemocnici, práceneschopnosť, náhle ochorenie, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, živelná\npohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie a pod. Ďalšou podmienkou je, že ich dôsledkom\nbolo vylúčenie možnosti urobiť úkon, v danom prípade vyjadriť sa k žalobe. Určitá skutková okolnosť\nmôže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 1 CSP len vtedy, pokiaľ medzi ňou\na zmeškaním lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, je príčinná súvislosť. Príčinnú súvislosť je potrebné\npreukázať tým, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tej okolnosti a že v prípade, ak by takáto prekážka\nnenastala, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto lehotu na vyjadrenie\nzmeškal a kto žiada, aby určitá skutočnosť bola uznaná za ospravedlniteľný dôvod. Rozhodujúce sú\nvždy okolnosti konkrétneho prípadu.\n\n19.1. Súdy nižších inštancií jasne a zrozumiteľne odôvodnili, z akého dôvodu ani pobyt v\ncudzine nepovažovali za ospravedlniteľný dôvod; iba samotný pobyt v cudzine ospravedlniteľným\ndôvodom nie je, najmä pokiaľ zo spisu vyplýva doručenie zásielky súdu do vlastných rúk žalovanej, ňou\ntvrdenú vedomosť o spore a výzve súdu najneskôr na prelome mesiacov november a december 2023,\nnevyužitiu iných možností komunikácie so súdom prvej inštancie a v konečnom dôsledku aj s (neskôr)\nzvoleným právnym zástupcom a s prihliadnutím na dátum, kedy bol rozsudok pre zmeškanie súdom\nprvej inštancie vyhlásený. V konečnom dôsledku je zrejmé, že žalovaná (inak si podľa vlastných slov\nvedomá doručenia výzvy na vyjadrenie sa najneskôr na prelome novembra a decembra 2023)\nprocesne reagovala až na doručenie samotného rozsudku pre zmeškanie dňa 19. decembra 2023, a\nto práve návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie, obe\npodania datované dňom 28. decembra 2023.\n20. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovanej namietajúce vadu podľa §\n420 písm. f) CSP nie je prípustné, nakoľko k namietanej vade nesprávneho procesného postupu nedošlo.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej postupom podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n21. Iba na okraj dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľka v replike (inak podanej po uplynutí\nlehoty na vyjadrenie) poukázala na to, že v čase, keď sa mala vyjadriť k výzve súdu na vyjadrenie sa\nrealizovanej formou uznesenia, bola tehotná a práve zdravotné problémy spojené s tehotenstvom jej mali\nzabrániť relevantne procesne reagovať, ide o argumentáciu, ktorú v žiadosti o zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie, v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, neuviedla. Dovolateľka tak v rozpore s § 435 CSP\nuplatnila nové prostriedky procesnej obrany a nejde o skutočnosti a dôkazy na preukázanie prípustnosti\na včasnosti dovolania. Uvedenú argumentáciu neuviedla ani v dovolaní; s poukazom na § 434 CSP na\ntieto dôvody dovolací súd prihliadať nemohol.\n22. Dovolací súd žalobcovi, v dovolacom konaní úspešnému, priznal podľa § 453 ods. 1 s použitím §\n255 ods. 1 CSP voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}