{"guid": "d1b9dfda-5ba1-4676-b742-16c94198b6c9:d19bdd65-0602-4f34-a3ef-0cb6db6bb67d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/16/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 7CdoPr/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1", "identifikacne_cislo": "4123238907", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-55.odsek-2", "nazov": "§ 55 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-55.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 69 ods. 1 písm. a) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-319", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-55", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d19bdd65-0602-4f34-a3ef-0cb6db6bb67d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoPr/16/2025\n4123238907\n31. 03. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:4123238907.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. W., narodeného XX. P. XXXX, B. Q., Y. XXX/\nXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Valjentom, Partizánske, Jesenského 232, proti\nžalovanej GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., Nitra, Bratislavská 15, IČO: 36263044, právne zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., Nitra, Štúrova 13, IČO: 47249650, o určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde\nNitra pod sp. zn. 16Cpr/2/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. februára\n2025 sp. zn. 8CoPr/3/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 26. februára 2024 č. k.\n16Cpr/2/2023-346 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi\nlistom zo dňa 27. novembra 2019, doručeným žalobcovi dňa 03. decembra 2019, je neplatné (výrok I.)\na žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.032 eur brutto spolu s 5,00 % ročným úrokom z\nomeškania zo sumy 624 eur od 01. apríla 2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo\nsumy 624 eur od 01. mája 2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od\n01. júna 2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01. júla 2020 do\nzaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01. augusta 2020 do zaplatenia,\n5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01. septembra 2020 do zaplatenia, všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že o žalobcovom nároku rozhodol\nuž rozsudkom č. k. 5Cpr/1/2020-103 dňa 14. decembra 2020 tak, že okamžité skončenie pracovného\npomeru dané žalovanou žalobcovi listom zo dňa 27. novembra 2019 doručeným žalobcovi dňa 03.\ndecembra 2019 určil za neplatné, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 032 eur\nbrutto spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo súm a v termínoch vymedzených v II. výroku\npredmetného rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský\nsúd v Nitre (ďalej len „odvolací súd\") na podklade odvolania podaného žalovanou, rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil rozsudkom č. k. 8CoPr/2/2021-166 zo dňa 21. apríla 2022. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") rozsudok odvolacieho súdu zrušil uznesením\nsp. zn. 7Cdo/211/2022 z 27. apríla 2023, v dôsledku čoho odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Najvyšší súd konštatoval\nprekvapivosť rozsudku odvolacieho súdu a obom súdom vytkol, že nezaujali presvedčivé stanovisko k\nzásadnej argumentácii žalovanej, ktorá z predkladaných listín žalobcom je kvalifikovaným znaleckým\nposudkom v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce\").\n\n1.2. Doplnením dokazovania dospel súd prvej inštancie opätovne k záveru, že žaloba je dôvodná.\nVyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. novembra 2019, doručené žalobcovi\ndňa 03. decembra 2019 je neplatné a v danej súvislosti vzhliadol dôvodnosť aj zvyšného finančného\nnároku žalobcu.\n1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ustálil, že zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.\") je právny predpisom\nupravujúcim lekársky posudok. Nevzhliadol zákonný dôvod pre posúdenie lekárskeho posudku podľa\n§ 55 ods. 2 písm. Zákonníka práce na základe ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 a Prílohy 3c zákona č.\n355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.\") tak,\nako to v konaní preferovala žalovaná. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie poukázal na účel\npredmetného zákona, ktorý sleduje iný účel, kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného\nrizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním\nzdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že lekársky posudok v\nzmysle zákona č. 355/2007 Z. z. sa vyhotovuje výlučne na žiadosť zamestnávateľa s tým, že účelom\nzákona je definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať zdravotnú spôsobilosť na výkon práce u\nvybraných skupín zamestnancov.\n1.4. Žalovaná v konaní namietala rozdielne závery vyplývajúce z listiny vyhotovenej Sociálnou\npoisťovňou dňa 28. júna 2016 a žalobcom predkladaným lekárskym posudkom zo dňa 21. septembra\n2016. Súd prvej inštancie v tomto smere konštatoval, že posudková činnosť podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa týka výlučne sociálneho poistenia, posudkový lekár na\núčely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na práca a\npotrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, preto súd prvej inštancie uviedol, že akékoľvek závery\nvyplývajúce z predmetnej listiny Sociálnej poisťovne nie sú pre rozhodnutie prejednávanej veci právne\nvýznamné, ani nie je možné na ne v tomto konaní prihliadať. Žalovaná tiež namietala, že v posudku\nMUDr. B. zo dňa 21. septembra 2016 sa konštatuje odlišný záver o počte zlomenín v porovnaní so\nsprávou Sociálnej poisťovne. S týmto sa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že zdravotné ťažkosti\nuvedené v posudku MUDr. Q. B., a ktoré ku dňu 21. septembra 2016 znemožňovali žalobcovi vykonávať\npre žalovaného dohodnutú prácu v pracovnej zmluve, sú zadokumentované aj v rozhodnutí Sociálnej\npoisťovne. Skutočnosť, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu žalobcu je\niné zdravotné postihnutie ako ochorenie chrbtice, nemalo pre posúdenie povinnosti žalovanej preradiť\nžalobcu na inú prácu žiadnu relevanciu.\n1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že lekársky posudok zo dňa 21. septembra 2016 bol nesporne\nvyhotovený ošetrujúcim lekárom žalobcu ako oprávneným subjektom - MUDr. Q. B., špecialistom v\nodbore chirurgia. Poukazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/150/2005, ako aj na zákon\nč. 576/2004 Z. z., súd prvej inštancie uviedol, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na\núčely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci\nlekár zamestnanca (t.j. môže byť všeobecný lekár, lekár - špecialista). Keďže pojem ošetrujúci lekár\nnie je pojmom synonymickým k pojmu všeobecný lekár, ošetrujúcim lekárom žalobcu nemusí byť\nlen jeho všeobecný lekár. Námietku žalovanej o sfalšovaní podpisov na lekárskom posudku zo dňa\n21. septembra 2016 a jeho doplnení zo dňa 20. septembra 2017 vyhodnotil súd prvej inštancie ako\nnedôvodnú, keďže žalovaná v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno. Obdobne tak súd prvej\ninštancie vyhodnotil aj zistenie žalovanej, že žalobca mal v období od 01. marca 2018 do 01. marca 2021\nako živnostník povolenie na vykonávanie živnosti - nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s\ncelkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla a tiež, že v období od 15. apríla 2019 mal\nudelenú koncesiu na taxislužbu. Súd prvej inštancie uviedol, že ide o iný druh pracovnej činnosti ako\nbola práca dohodnutá v pracovnej zmluve so žalovanou.\n1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že zdravotný stav zamestnanca bol objektívne zistený a v lekárskom\nposudku z 21. septembra 2016 konkrétne vyjadrený s tým, že na uvedených záveroch nič nemení\nskutočnosť, že žalobca žalovanej predložil doplnenie lekárskeho posudku, v rámci ktorého lekár doplnil,\nže zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia zdravia,\nkeďže takýto záver lekárskeho posudku má význam na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru\nzamestnancom (§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce), o ktorý prípad sa však v danej právnej\nveci nejedná. Súd prvej inštancie uzavrel, že keďže žalovaná žalobcu na základe jeho žiadosti zo\ndňa 21. septembra 2016 nepreradila na inú prácu napriek tomu, že v zmysle lekárskeho posudku\ndlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil\npracovný pomer, žalobca nebol povinný doterajšiu prácu vykonávať a nejedná sa o opakované závažné\nporučenie pracovnej disciplíny žalobcom. Ak zamestnávateľ nepreradil zamestnanca na inú vhodnú\nprácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na\n\nstrane zamestnávateľa. Keďže žalobcovi bráni v práci zákonná prekážka, súd konštatoval, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalovanou žalobcovi\nlistom zo dňa 27. novembra 2019, je neplatné.\n1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\") tak, že žalobcovi\npriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. februára 2025 č. k. 8CoPr/3/2024-532 potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%\n(výrok II.). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktorému mu predchádzalo a\nodvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam a následne dospel k správnemu právnemu záveru.\n2.1. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)\nCSP. Primárne namietala, že v Zákonníku práce absentuje legálna definícia pojmu lekársky posudok,\nv dôsledku čoho je nutné aplikovať analógiu legis, resp. analógiu iuris, a teda skúmať právny predpis,\nktorý sa má aplikovať. Zdôraznila skutočnosť, že sú dva právne predpisy, upravujúce pojem lekársky\nposudok, a to zákon č. 576/2004 Z. z., ktorý predmetný pojem upravuje stručne a všeobecne a zákon\nč. 355/2007 Z. z., ktorý pojem upravuje pomerne detailne s tým, že príloha zákona dokonca stanovuje\nvzor lekárskeho posudku. Podľa žalovanej má aplikačnú prednosť zákon č. 355/2007 Z. z., keďže podľa\njej názoru tento právny predpis je predpisom špeciálnym vo veci posudzovania zdravotnej spôsobilosti\nna prácu.\n2.2. Odvolací súd ustálil, že v danom prípade je nepochybne fundamentálnou otázkou to, podľa akého\nprávneho predpisu je potrebné posudzovať otázky súvisiace s lekárskym posudkom, na ktorý odkazuje\nv § 55 ods. 2 písm. a) Zákonník práce. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo podstatné vyriešiť\nto, či niektorú z listín, predložených žalobcom, možno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný\nna pracovnoprávne účely v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práca, podľa akého právneho\npredpisu tento lekársky posudok mal byť vydaný, od ktorej skutočnosti sa následne odvíja posudzovanie\njeho formálnych a obsahových náležitostí. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie a zhrnul, že primárnym dôvodom vydávania lekárskeho posudku v zmysle zákona\nč. 355/2007 Z. z. je prevencia a realizácia povinnosti uloženej zamestnávateľovi, a to preventívne\npôsobiť na vytváranie a udržanie zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov. Zamestnávateľ\ntúto povinnosť realizuje tak, že z jeho iniciatívy sa zamestnanec podrobí preventívnemu lekárskemu\nvyšetreniu za účelom zistenia vplyvu pracovného rizika na jeho zdravie, s dôrazom na jeho zaradenie\ndo jednej zo štyroch týmto zákonom vymedzených kategórii. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej,\npodľa ktorej pre vznik jej povinnosti preradiť žalobcu na inú prácu preferovala aplikáciu zákona č.\n355/2007 Z. z., keďže nie je pravdou, že by primárnym účelom vydania lekárskeho posudku podľa\npredmetného zákona bolo preukazovanie dlhodobo nepriaznivého stavu zamestnanca, tak ako to má\nna mysli § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Podľa odvolacieho súdu možno súhlasiť so súdom\nprvej inštancie, že síce nemožno vylúčiť, že by bolo možné preukázať dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav zamestnanca aj lekárskym posudkom v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z., avšak uvedené nie je\nprimárnym účelom takéhoto posudku, ako to prezentovala žalovaná. Ku vzťahu špeciality zákona č.\n355/2004 Z. z. k zákonu č. 576/2004 Z. z. odvolací súd konštatoval, že tento nie je možné vykladať\ntak extenzívne ako to má na mysli žalovaná. Nesúhlasil s tým, že by existencia zákona č. 355/2007\nZ. z. úplne vylúčila aplikáciu zákona č. 567/2004 Z. z., keďže uvedené by znamenalo, že v obdobných\nprípadoch by došlo k vylúčeniu možnosti zamestnanca zistiť svoj zdravotný stav a zaznamenať jeho\nvýsledok lekárskym posudkom a tento preukázať zamestnávateľovi, iným ako lekárskym posudkom\npodľa zákona č. 355/2007 Z. z., takýmto výkladom by zamestnanec stratil možnosť zistiť svoj zdravotný\nstav samostatne, na vlastnú žiadosť a bol by odkázaný ohľadom zistenia svojho zdravotného stavu\nna to, či zamestnávateľ požiada o zistenie jeho zdravotného stavu, alebo nie. Takýto výklad žalovanej\nvyhodnotil odvolací súd ako nezohľadňujúci samotný účel vydávania lekárskych posudkov osobitne\npodľa porovnávaných právnych predpisov. Dodal, že skutočnosť, že jeden z viacerých zákonov, o\nktorého aplikácii na konkrétny stav sa vedie polemika, konkrétne upravuje formálne a obsahové\nnáležitosti lekárskeho posudku, nie je dôvodom pre jeho preferovanú aplikáciu.\n2.3. Odvolací súd dospel k názoru, že pre naplnenie zákonných predpokladov podľa § 55 ods. 2 písm.\na) Zákonníka práce je podstatné preukázanie lekárskeho posudku, ktorý objektívne hodnotí zdravotný\nstav zamestnanca tak, že tento už naďalej nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, a to bez\nvážneho ohrozenia svojho zdravia. Na uvedenom základe odvolací súd vyhodnotil argument žalovanej,\nže ani jeden zo žalobcom predložených dokumentov nie je možné považovať za lekársky posudok pre\n\npracovnoprávne účely podľa § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. a ani za lekársky posudok podľa §\n16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., ako neobstojný.\n2.4. K námietke týkajúcej sa spochybňovania pravosti podpisov MUDr. B. na žalobcom predložených\nlistinách, odvolací súd uviedol, že žalovanej nič nebránilo svoje skutkové tvrdenie preukázať. Dané\nskutkové tvrdenie však preukázané v konaní nebolo. Rovnako vyhodnotil odvolací súd aj námietku\ntýkajúcu sa všeobecnej schopnosti žalobcu viesť motorové vozidlo, čo podľa žalovanej vyvolávalo\npochybnosti o preukazovanom zdravotnom stave žalobcu. Odvolací súd uviedol, že ani v tejto súvislosti\nžalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Nestotožnil sa ani s odvolacou argumentáciou\nžalovanej, že žalobca uvedenú argumentáciu nijako nespochybnil a poukázal na písomné vyjadrenie\nžalobcu zo dňa 06. decembra 2023. Žalovaná namietala tiež závery plynúce z lekárskej správy zo dňa\n28. júna 2016, vyhotovenej za účelom žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok v porovnaní so závermi\nplynúcimi z listín vyhotovených spoločnosťou D. s.r.o., ktoré podľa názoru žalovanej deklarovali odlišný\nzáver o počte zlomením stavcov žalobcu. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd, stotožňujúc sa s\nnázorom súdu prvej inštancie, ako nedôvodnú a v plnej miere poukázal na body 43., 44. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku.\n2.5. Žalovaná tiež vytkla súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia. Odvolací\nsúd v spojitosti s touto námietkou uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade\ns § 220 ods. 2 CSP a dôvodnosť námietky nevzhliadol.\n2.6. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n3. Žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala nesprávny\npostup nižších súdov v procese dokazovania, porušenie princípu rovnosti zbraní súdmi nižších inštancií\na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľka vytkla súdom, že aj napriek\nopakovanej námietke týkajúcej sa rozdielnosti podpisov na žalobcom predkladaných dokumentoch,\nodvolací súd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie s tým, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že podpisy na\ndokumentoch neboli vyhotovené oprávnenou osobou, mala za týmto účelom predkladať alebo navrhovať\ndôkazy. Mala za to, že vzhľadom na zásadnú rozdielnosť podpisov musí byť bez ďalšieho dokazovania\ndaná pochybnosť o tom, či tieto podpisy boli vyhotovené jednou a tou istou osobou. Súdy uvedeným\npodľa dovolateľky negovali samotný účel podpisovania dokumentov a ich rozpoznávaciu a identifikačnú\nfunkciu, keď ich akceptovaním de facto vyslovili, že na forme podpisujúcej osoby nezáleží a dôkazné\nbremeno preniesli na žalovanú, čím podľa nej došlo tiež k porušeniu princípu rovnosti zbraní v jej\nneprospech. Podľa dovolateľky mali nižšie súdy pristúpiť k vyhodnoteniu odlišnosti podpisov z vlastnej\niniciatívy podľa § 150 ods. 2 alebo § 319 CSP. Dovolateľka poukázala tiež na procesnú pasivitu žalobcu\nv danej súvislosti. Obdobnou argumentáciou namietala dovolateľka aj závery súdov pri posudzovaní\nskutkovej otázky týkajúcej sa toho, že žalobcovi v čase tvrdenej straty zdravotnej spôsobilosti vzniklo\noprávnenie vykonávať viacero živností (bod 1.5.), v zmysle ktorých bola táto námietka vyhodnotená ako\nneopodstatnená a skutkové tvrdenia ako nepreukázané.\n3.2. Podľa dovolateľky rozhodujúcou právnou otázkou v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP bolo určenie, aký právny predpis je potrebné aplikovať pre účely definovania\npojmu „lekársky posudok\" pre pracovnoprávne účely, resp. akým spôsobom aplikovať príslušné právne\npredpisy. Kľúčovým vo veci je zodpovedať, obsahové a formálne náležitosti podľa ktorého z právnych\npredpisov musí obsahovať listina, ktorá má byť považovaná za lekársky posudok pre pracovnoprávne\núčely, keď legálna definícia pojmu absentuje v Zákonníku práce. Nesprávne právne posúdenie zo strany\nnižších súdov vzhliadla dovolateľka v tom, že v zmysle ich záverov postačuje v danom prípade aplikovať\nzákon č. 576/2004 Z. z. z dôvodu, že na to, aby mohla byť listina vystavená oprávneným lekárom\npovažovaná za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely postačuje, aby takáto listina mala formálne a\nobsahové náležitosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. (hoci žiadne takéto neobsahuje). Podľa dovolateľky\nje nutné, aby takáto listina spĺňala náležitosti v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý detailne obsahové\na formálne náležitosti určuje.\n3.3. V rámci dovolania podala dovolateľka návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu. Zároveň navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil, alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a aby jej dovolací súd voči žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov v rozsahu 100%.\n4. Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá\naj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdeným vadám zmätočnosti.\n10. Žalovaná prípustnosť dovolania založila (aj) na ustanovení § 420 písm. f) CSP, ktorým namietala\nprimárne vady v procese dokazovania súdmi nižších inštancií. V podstatnom odvolaciemu súdu vytkla,\nže aj napriek jej v konaní opakovanej námietke týkajúcej sa rozdielnosti podpisov na žalobcom\npredkladaných dokumentoch, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ\nžalovaná tvrdila, že predmetné podpisy neboli vyhotovené oprávnenou osobou, mala za týmto účelom\npredložiť alebo navrhnúť dôkazy. Žalovaná však zastávala názor, že súdy nižších inštancií mali\npristúpiť k vyhodnoteniu odlišnosti podpisov z vlastnej iniciatívy podľa § 150 ods. 2 alebo § 319 CSP.\nV ďalšom namietala porušenie princípu rovnosti zbraní súdmi nižších inštancií, nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu spočívajúcu v jeho nedostatočnom odôvodnení a tiež namietala aj\nzávery súdov pri posudzovaní skutkovej otázky týkajúcej sa toho, že žalobcovi v čase tvrdenej straty\nzdravotnej spôsobilosti vzniklo oprávnenie vykonávať viacero živností. Porušenie princípu rovnosti\nzbraní identifikovala žalovaná v postupe súdov nižších inštancií, ktoré pri hodnotení skutkových otázok\nnepožadovali odstránenie pochybností od žalobcu, naopak dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia\npreniesli na ňu.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu v prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti).\n\n12. V nadväznosti na uvedené dovolací súd pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný právnym stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd konštatuje, že tieto vady v danom prípade\nnezistil.\n13. Žalovaná vo svojej dovolacej argumentácii uviedla, že vzhľadom na „diametrálnu rozdielnosť\npodpisov žalobcom predložených dokumentoch\", mali súdy nižších inštancií túto odlišnosť vyhodnotiť z\nvlastnej iniciatívy napríklad v zmysle § 150 ods. 2 alebo § 319 CSP. Nesúhlasila s názorom nižších súdov,\nktoré vyslovili, že v uvedenej súvislosti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd v bodoch\n22.3. až 22.4. odôvodnenia svojho rozhodnutia v podstatnom vyslovil, že žalobca predložením listín\n(dokumentov) smeroval v zásade k tomu, aby tieto boli považované za pravé, resp. vydané oprávnenou\nosobou a to vrátane podpisov na nich uvedených. Následne žalovaná v rámci svojej procesnej obrany\ntieto listiny spochybnila, okrem iného aj z hľadiska, či boli podpísané MUDr. B. a to vzhľadom na odlišnosť\npodpisov na nich uvedených. Odvolací súd v tejto spojitosti uviedol, že v tomto prípade možno hovoriť\no presunutí dôkazného bremena zo žalobcu na žalovanú a upresnil, že povinnosťou strany sporu je nie\nlen kvalifikovane poprieť skutkové tvrdenie, alebo skutkovú okolnosť protistrany, ale v rámci procesnej\nobrany stranu zaťažuje už i bremeno preukázania skutkového tvrdenia, teda zaťažuje ju dôkazné\nbremeno. Dôkazná povinnosť je špecifickou procesnou povinnosťou, ktorá zaťažuje sporovú stranu\na dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne\nneunesenie dôkazného bremena viedlo v prejednávanej veci v prípade žalovanej k procesnej pasivite,\nktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Odvolací súd mal za to, že žalovaná tvrdené skutkové\ntvrdenie nepreukázala, aj keď jej v uvedenom nič nebránilo. Odvolací súd, v súlade so súdom prvej\ninštancie, v prejednávanej veci konštatoval, že v súvislosti s uvedeným skutkovým tvrdením, zaťažovalo\ndôkazné bremeno žalovanú, ktorá ho neuniesla.\n14. Dovolací súd uvádza, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu,\nktoré konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných\nprocesných povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s\ndôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je\npovinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od\nhmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného\npráva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných\núkonov strán sporu, ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o\nkoncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu,\ntak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení\nžalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP.\nSkutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné\nospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdením sa\nreaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd\nnemusí prihliadnuť (§ 153). Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP),\nvýnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami\ntvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186\nods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť\ntvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok, komentár, C. H. Beck, 2016, 569 s.).\n15. V práve na spravodlivý proces obsiahnutá zásada „rovnosti zbraní\" v civilnom súdnom konaní (čl.\n47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 CSP) všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu\nkladené a ktoré nesmú byť neprimerané, t. j. aby každá zo strán sporu mohla obhajovať svoju vec za\npodmienok, ktoré ju, z pohľadu konania ako celku, podstatným spôsobom neznevýhodňujú vzhľadom k\n\nprotistrane. Cieľom zásady rovnosti zbraní, či príležitostí je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy\nmedzi stranami sporu. Tento všeobecný princíp rovnosti strán sporu je potom nutné premietnuť aj do\nrealizácie dokazovania, či otázok dôkazného bremena v rovine konkrétneho súdneho sporu v zmysle\nzásad spravodlivého procesu.\n16. Vo vzťahu k vytýkanému postupu nižších súdov v procese dokazovania má dovolací súd\npo preskúmaní súdneho spisu v prejednávanej veci za preukázané, že žalovaná okrem tvrdenia\nspochybňujúcich samotné listiny predložené žalobcom, vrátane podpisov na nich uvedených, v konaní\nv tejto súvislosti nenavrhla ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by preukázali jej skutkové\ntvrdenia (pričom jej v tom nič nebránilo). Vzhľadom na túto procesnú pasivitu žalovanej ako strany v\nspore, ako aj v zmysle vyššie uvedeného, dovolací súd konštatuje, že dovolacia námietka neuplatnenia\nmateriálneho korektívu v zmysle § 150 ods. 2 CSP súdmi nižších inštancií (a s tým súvisiace závery\nsúdov o neunesení dôkazného bremena žalovanou) nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd zároveň v naznačenom postupe nižších súdov nevzhliadol ani\ntvrdené porušenie princípu rovnosti zbraní.\n17. Žalovaná v dovolaní namietala (vo všeobecnosti) aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu. V súvislosti s touto námietkou dospel dovolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu spĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 393 ods.\n2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP a § 387 ods. 2 a 3 a preto ho nemožno považovať za nedostatočne\nodôvodnený. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne jasne ozrejmil, na základe čoho\ndospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je dovolaciemu súdu zrejmé aj to, že\nv súlade § 387 ods. 2 CSP konštatoval správnosť skutkových záverov a právnych záverov súdu prvej\ninštancie a na tieto odkázal.\n18. Na uvedenom základe dospel dovolací súd k záveru, že žalovaná neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n19. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n20. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n21. Žalovaná prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nkeďže podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Žalovaná sformulovala v dovolaní\notázku v znení: „Aký právny predpis je potrebné aplikovať pre účely definovania pojmu „lekársky\nposudok\" pre pracovnoprávne účely, resp. akým spôsobom aplikovať príslušné právne predpisy?\".\nDovolateľka tvrdí, že podľa názoru súdov nižšej inštancie mal byť aplikovaný zákon č. 576/2004 Z.z.\nzdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, no podľa názoru dovolateľky mal byť aplikovaný zákon č. 355/2007 Z.z. o\nochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K vymedzenej\notázke dovolateľka uviedla, že na základe voľby relevantného právneho predpisu sa následne skúmajú\nnáležitosti dokumentu predloženého žalobcom, za účelom vyhodnotenia či tento dokument je spôsobilý\nvyvolať následky predpokladané v § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, teda či dovolateľke ako\nzamestnávateľovi vznikla povinnosť preradiť žalobcu ako zamestnanca na inú pre neho vhodnú prácu.\n\n22. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n23. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n24. Najvyšší súd konštantne uvádza vo svojich rozhodnutiach, že právnym posúdením veci je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale aj\nobsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Dovolací dôvod preto dovolateľ musí vymedziť tak, že\nuvedie, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť práve\ntohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n25. V nadväznosti na uvedené nemôže byť preto v tomto smere postačujúce (keďže dovolací súd je\nviazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu), aby namietané nesprávne právne posúdenie\nveci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ vysvetlil\nprečo z jeho pohľadu zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na riešenie právnej otázky, čo v\nposudzovanom dovolaní absentovalo.\n26. Žalovanou podané dovolanie vychádza zo vzájomnej konkurencie dvoch právnych noriem s\ntým, že zákon č. 355/2007 Z.z. je tou správnou právnou normou, ktorú je nevyhnutné aplikovať\nz hľadiska vyvolania právnych následkov podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (vzniku\npovinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, z dôvodu dlhodobej straty spôsobilosti\nzamestnanca naďalej vykonávať doterajšiu prácu).\n27. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýval právny záver, ktorým\nbola riešená otázka právnych následkov vydaného lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely,\nz hľadiska ďalšieho postupu zamestnávateľa podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Z tohto\nustanovenia však nevyplývali obsahové a formálne náležitosti lekárskeho posudku. Odvolací súd ustálil,\nže v našom právnom poriadku existujú dva právne predpisy upravujúce otázku lekárskeho posudku.\nPrvým je zákon č. 576/2004 Z.z., ktorý v § 16 ods. 1 písm. a) uvádza, že lekárskym posudkom je\naj výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu a lekársky posudok vydáva ošetrujúci lekár\nna žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať. Tento právny predpis neobsahuje konkrétne\nvymedzenie náležitostí lekárskeho posudku a ani konkrétny vzor posudku. Druhým právny predpisom\nje zákon č. 355/2007 Z.z., ktorý v § 30f a nasl. presne definuje lekársky posudok a jeho obsahové\nnáležitosti, zatiaľ čo formálne náležitosti posudku upravuje príloha 3c predmetného zákona, obsahujúca\nvzor konkrétneho lekárskeho posudku. Lekársky posudok v zmysle § 30 ods. 1 písm. b) zákona č.\n355/2007 Z.z. môže byť vydaný výlučne na žiadosť zamestnávateľa.\n\n28. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že by zákon č. 355/2007 Z.z. bol špeciálnym\nzákonom vo vzťahu k zákonu č. 576/2004 Z.z. a to v súvislosti s preukazovaním dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu zamestnanca v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Odvolací súd súhlasil\ns tým, že zákon č. 355/2007 Z. z. predstavuje špeciálny zákon, ktorý sa vyvinul od všeobecnej úpravy\nlekárskeho posudku zdravotnej spôsobilosti na prácu uvedenej v zákone č. 576/2004 Z. z., avšak len\nvo vzťahu k plneniu zákonnej povinnosti zamestnávateľa a to preventívne pôsobiť na vytváranie a\nudržiavanie zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov, respektíve za účelom preventívneho\nvytvárania priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov, v rámci ktorého zamestnávateľ\nzabezpečuje preventívne zisťovanie zdravotného stavu zamestnanca s dôrazom na riziká plynúce z\nkonkrétneho pracovného prostredia a s ohľadom na zaradenie zamestnanca do pracovnej kategórie.\nOdvolací súd sa stotožnil s tým, že § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. blanketne odkazuje na\nustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý odkaz predstavuje prebratie ustanovenia\niného zákona. Nesúhlasil však s extenzívnym výkladom žalovanej a teda, že zákon č. 355/2007\nZ.z. by úplne vylúčil aplikáciu zákona č. 576/2004 Z.z., v dôsledku čoho by mohla nastať situácia\n(ako v danej veci), že ak na strane zamestnanca nastane objektívna zmena jeho zdravotného stavu,\ndošlo by k vylúčeniu možnosti zamestnanca zistiť svoj zdravotný stav a zaznamenať jeho výsledok\nlekárskym posudkom a tento preukázať zamestnávateľovi, iným ako lekárskym posudkom podľa zákona\nč. 355/2007 Z.z. a zároveň by stratil možnosť posúdenia svojho zdravotného stavu na vlastnú žiadosť,\nkeď by bol povinný pri iniciovaní zistenia jeho zdravotného stavu participovať so zamestnávateľom, ktorý\nje jediným oprávneným subjektom k požadovaniu.\n29. Žalovaná tak v dovolaní neuviedla v čom spočíva nesprávnosť uvedeného právneho posúdenia\nodvolacím súdom, založeného na aplikácii ustanovenia § 16 zákona č. 576/2004 Z.z, ako všeobecnej\nprávnej úpravy lekárskeho posudku. Odvolací súd nezaložil svoj právny záver na konkurencii dvoch\nprávnych noriem, ako ani neopomenul aplikáciu právneho predpisu z. č. 355/2007 Z. z. o ochrane,\npodpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v odôvodnení\nrozhodnutia náležite vysvetlil dôvody kvalifikovanosti predloženého lekárskeho posudku, preferujúc nie\nprávnu normu, ale jeho obsah, ktorý materiálne spĺňa zákonné požiadavky kladené na lekársky posudok\nna účely regulácie pracovnoprávnych vzťahov podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce).\n30. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľkou vymedzená právna otázka nepredstavuje právnu otázku,\nod vyriešenia ktorej by záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a v odôvodnení\ndovolacieho dôvodu absentuje uvedenie, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. V dôsledku\ntoho nebol naplnený ani predpoklad prípustnosti dovolania, že odvolací súd by nevyhnutne rozhodol\ninak, pre dovolateľku priaznivejším spôsobom, ak by nastolená právna otázka bola rozhodnutá správne.\n31. Dovolateľku zaťažovala povinnosť predložiť najvyššiemu súdu relevantnú právnu argumentáciu,\nktorej opodstatnenosť, respektíve neopodstatnenosť, v nadväznosti na kľúčové právne závery\nodvolacieho súdu, má posudzovať v rozhodnutí o dovolaní. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/74/2020). Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že sama polemika\ndovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n32. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová)\npre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré\nnemajú, respektíve v konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky,\nktoré nemajú súvis s rozhodovaným sporom. Dovolateľ, aby mohol byť v dovolacom konaní úspešný,\n(v ponímaní posúdenia ním namietaného právneho posúdenia dovolacím súdom), musí relevantným\nspôsobom (t.j. spôsobom predpokladaným v § 432 ods. 2 CSP) spochybniť v dovolaní nosnú právnu\nargumentáciu, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, k čomu v posudzovanej veci nedošlo.\n33. Meritórny dovolací prieskum preto nebolo možné uskutočniť, keďže obsah dovolania a vymedzenie\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by\ndovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu\nby pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum,\npriečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, zvolenej v\n\ncivilnom sporovom poriadku, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.\nPostup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí\nna opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n34. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v\nktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n35. Najvyšší súd ešte dodáva, že nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním)\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou\ndovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 4Cdo/144/2019, 7Cdo/129/2020 alebo 2Cdo/91/2021).\n36. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}