{"guid": "80af4f3f-e0c3-41c4-8143-38e997ae749f:92de8eb0-c36d-4462-8189-acf7ba20b643", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1", "spisova_znacka": "5Cdo/129/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2025 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2026, sp. zn. 5Cdo/129/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1", "identifikacne_cislo": "4123204525", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Predpokladom vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také správanie voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov; nevďak obdarovaného pod tento pojem nepatrí a rozhodujúce je výlučne správanie samotného obdarovaného, nie správanie iných, hoci i jemu blízkych osôb. Okolnosti súvisiace so zhoršením vzťahov strán po rozvode manželstva (spoločné podnikanie a jeho ukončenie, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vzájomná konkurencia) sa netýkajú darovanej veci a nemožno ich hodnotiť ako prejavy správania obdarovaného k darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany možno odôvodniť len tým, že tvrdená skutočnosť nesúvisí s predmetom konania, že dôkaz nemá vypovedaciu potenciu alebo že je nadbytočný; paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávnom vyhodnotení dôkazu vadu podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom a kontroluje len postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako darca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k budove, ktorú daroval žalovanej (bývalej manželke), s tvrdením, že obdarovaná sa k nemu správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto mu vznikol nárok na vrátenie daru podľa § 630 OZ. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobca hrubé porušenie dobrých mravov nepreukázal, a odvolací súd rozsudok potvrdil s odkazom na princíp vzájomnosti a na to, že relevantné je len správanie obdarovaného, nie jeho blízkych osôb. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietal nevykonanie ním navrhovaného dokazovania, hodnotenie dôkazov len vo vzťahu k darovanej nehnuteľnosti a nedostatočné odôvodnenie rozsudkov. Najvyšší súd dovolanie zamietol podľa § 448 CSP: dovolateľ nijaký konkrétny opomenutý dôkaz neoznačil, odvolacie novoty mohol uplatniť len za podmienok § 366 písm. c) a d) CSP, daňové priznania súdy vykonali a vyhodnotili, správanie dcéry obdarovanej je z hľadiska § 630 OZ irelevantné a tvrdenia o vyporiadaní BSM, podnikaní a ochrannej známke nesúvisia s predmetom konania. Hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP nevykazovalo extrémny rozpor s obsahom spisu a odôvodnenia rozsudkov spĺňajú kritériá § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP; nesúhlas dovolateľa s rozhodnutím sám osebe arbitrárnosť nezakladá.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92de8eb0-c36d-4462-8189-acf7ba20b643", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/129/2025\n4123204525\n30. 07. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:4123204525.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu U.R. I., narodeného\nXX. O. XXXX, R., Š. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Kočíkovou Šiškovou, Trnava,\nKapitulská 26, proti žalovanej K.W. K., narodenej XX. V. XXXX, C. U., N. XXX/XX, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Andreou Kelemenovou, Nitra, Štúrova 1409/17, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na\nOkresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/45/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 19. februára 2025 sp. zn. 25Co/71/2024 - 415, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 04. júla 2024 č. k.\n18C/45/2023-347 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti\nv katastrálnom území P., obec a okres R., a to budovy pohrebnej služby súp. č. XXX postavenej na\nparcele č. 12, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.\n1.1. Skutkovo bolo preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu\nNitra sp. zn. 10Pc/25/2022 dňa 09. 02. 2023. Žalobca ako darca so žalovanou ako obdarovanou uzavrel\ndňa 15. 11. 2017 darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bolo\ndarovanie uvedenej nehnuteľnosti a bezodplatné zriadenie vecného bremena k predmetu darovania\nv podobe práva jeho doživotného užívania v prospech žalobcu. Výzvou zo dňa 21. 03. 2023 žalobca\nvyzval žalovanú vlastníčku nehnuteľnosti na dobrovoľné vrátenie daru z dôvodu, že svojím konaním\nporušuje hrubým spôsobom dobré mravy. Dôvodil, že obdarovaná žalovaná konala účelovo v snahe\nzískať majetok. Vyzvala žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti napriek vecnému bremenu zriadenému v\njeho prospech, vyzýva ho, aby zrušil sídlo svojej obchodnej spoločnosti, správa sa k nemu hrubo, šíri\no ňom nepravdivé informácie medzi priateľmi a poškodzuje ho nielen ako fyzickú osobu, ale aj jeho\npodnikateľskú činnosť. Žalovaná sa o nehnuteľnosť ani o žalobcu nestará a vyhadzuje ho z každej jeho\nnehnuteľnosti.\n1.2. Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, hmotnoprávne\nposúdiac spor podľa § 628 ods. 1, ods. 2, § 630 Občianskeho zákonníka (v skratke aj „OZ“) súd\nprvej inštancie zamietol žalobu, pretože žalobca nepreukázal hrubé porušovanie dobrých mravov\nžalovanou. Spresnil, že žalobca nepreukázal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a vo výzve na vrátenie\ndaru. Preukázané nebolo, že správanie žalovanej ako obdarovanej dosiahlo značnú intenzitu alebo\nsústavnosť, teda jeho trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia\na zakladajúceho nárok žalobcu na vrátenie daru a následné určenie žalobcovho vlastníckeho práva.\n\n1.2.1. Pri odôvodnení tohto záveru súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní,\nže odišiel z domu dobrovoľne. V konaní o rozvod manželstva (pojednávanie dňa 09. 02. 2023) uviedol,\nže zo spoločnej domácnosti odišiel asi pred štyrmi mesiacmi; nepravdivé je potom žalobné tvrdenie,\nže žalovaná žalobcu vyhadzovala z nehnuteľností. Výzvy žalovanej žalobcovi na zrušenie vecného\nbremena, zrušenie zápisu adresy prevádzkarne a zápis zmeny sídla spoločnosti sa týkali nehnuteľností,\nktoré nie sú predmetom sporu (nehnuteľnosti v kat. úz. R. zapísané na LV č. XXXX).\n1.2.2. Ani vo vzťahu k tvrdeniam, že žalovaná žalobcu ohovára, poškodzuje jeho podnikateľské aktivity\na ničí jeho podnikanie, parazituje na jeho dobrej povesti, nedodržiava dohody, je vulgárna a neslušná,\nspolu s jej dcérou preberajú jeho klientov a nespláca dlhy žalobca neuniesol dôkazné bremeno\n(nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení).\n1.2.3. Zo strany žalobcu nebolo preukázané ani to, že žalovaná ho mala donútiť k darovaniu spornej\nnehnuteľnosti. Na pojednávaní žalobca prehlásil, že nehnuteľnosť daroval žalovanej, aby nemali nárok\njeho deti z bývalého manželstva.\n1.2.4. Žalobca nepreukázal ani tvrdenia, že žalovaná sa o nehnuteľnosť nestará, že investoval do\nzhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, sumu 50.000 eur. Nebolo zrejmé, či boli\ninvestované výlučne jeho vlastné finančné prostriedky, príp. prostriedky získané v rámci bezpodielového\nspoluvlastníctva ani doba, kedy mali byť investované. Súd prvej inštancie poukázal na to, že obe strany\nsporu podnikali a mali z podnikania príjem. Z ich daňových priznaní je zrejmý príjem dosahovaný\nza obdobie rokov 2010-2022. Nevyplýva z nich, že iba žalobca mal mať finančné prostriedky na\nkúpu všetkých nehnuteľností, keďže mal platiť dane v sume 14.000 eur ako tvrdil na pojednávaní. Vo\nväčšine daňových priznaní je uvádzaná u žalobcu strata, zisk bol v rozmedzí 4.000 eur až 6.000 eur.\nTvrdenie žalobcu, že „medzi účastníkmi bola dohoda, že žalovaná figuruje ako vlastníčka v evidencii\nnehnuteľností, ale reálnym a jediným skutočným vlastníkom je žalobca“ okresný súd vyhodnotil ako\nirelevantné.\n1.3. Tvrdenia ohľadom nadobudnutia nehnuteľností, ich financovania a úhrad investícií do nehnuteľností,\nktoré nie sú predmetom sporu neboli podstatnými pre rozhodovanie v danom spore.\n1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanej ako v konaní plne úspešnej súd náhradu trov konania priznal\nv rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na § 257 CSP u strán sporu ani\nv okolnostiach veci nezistil. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia\ndo 60 dní, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 19. februára 2025 sp. zn. 25Co/71/2024\n(č. k. 25Co/71/2024 - 415) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaná má nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným rozhodnutím.\n2.1. V dôvodoch rozsudku odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože tento správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.\nKonštatoval, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne odôvodnil, odvolací súd\nsa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho poukázal.\n2.2. V odpovedi na odvolacie námietky uplatnené žalobcom (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP)\nodvolací súd uviedol, že predpokladom vrátenia daru v zmysle § 630 OZ nie je akékoľvek nevhodné\nsprávanie sa obdarovaného, ale iba také správanie sa, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.\n2.2.1. Princíp vzájomnosti pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno\npovažovať za hrubé porušenie dobrých mravov znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie\ndarcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho\nsprávanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a voči členom jeho rodiny.\nPoukázal na ustálenú súdnu prax, či už súdom prvej inštancie citované judikáty č. R 88/1998, R 61/1997,\nalebo novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/44/2017, 9Cdo/44/2022,\n3Cdo/218/2010, 2Cdo/108/2007, 8Cdo/76/2023. Výnimkou by bolo také správanie sa obdarovaného,\nktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/108/2007, 8Cdo/76/2023).\n2.2.2. Zdôraznil tiež, že § 630 OZ za relevantné označuje len správanie obdarovaného, čo nemožno\nrozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako\nobdarovaného, hoci i jemu blízkych (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v\nčasopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004).\n\n2.2.3. Judikatúra najvyššieho súdu v minulosti formulovala isté všeobecné právne závery ohľadom\nposudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny (rozhodnutie\nz 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/218/2010), ale úvaha súdu, či skutkové zistenia týkajúce sa správania\nobdarovanej osoby opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630 Občianskeho\nzákonníka je v každej jednotlivej veci založená na vysoko individuálnych (odlišných) okolnostiach,\ncharakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch.\n2.3. Zo súhrnu okolností posudzovaného sporu a uvedených záverov súdnej praxe vyplýva, že pre\nvyhovenie žalobe bolo nevyhnutné, aby žalobca nespochybniteľným spôsobom preukázal správanie\nžalovanej hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalobca však podľa odvolacieho súdu iba všeobecne, bez\nakýchkoľvek konkretizácií uvádzal správanie sa žalovanej, ktoré podľa jeho subjektívneho cítenia bolo\nvoči nemu nevhodné, nevďačné, ponižujúce, bezohľadné až agresívne. Neuviedol žiadne konkrétne\nsprávanie sa žalovanej, ktoré by mohlo byť charakterizované ako hrubo porušujúce dobré mravy.\nŽalobca nepreukázal, že žalovaná mu bránila v podnikaní, že by ho vyhadzovala z nehnuteľnosti,\nktorú jej daroval, že by mu bránila v jej užívaní, že by ho v spoločnosti a medzi podnikateľskými a\nobchodnými partnermi ohovárala a brala mu klientov, že by nehnuteľnosti boli kupované výlučne z\njeho vlastných peňazí. Tvrdením, že nechcel žiadneho svedka, ktorý mal vedieť o nevhodnom správaní\nžalovanej, „ťahať pred súd“ potvrdil, že svoje tvrdenia nevie preukázať. Správne preto súd prvej inštancie\nskonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto jeho žalobe nemožno vyhovieť.\n2.4. Žalobca v odvolaní nekonkretizoval, v čom presne malo spočívať porušenie práva na spravodlivý\nproces. Z obsahu spisu, rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodov odvolania nevyplýva žiadne\nprocesné pochybenie, ktoré by malo za následok vadu konania spočívajúcu v porušení práva\nna spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie nevykazuje ani znaky nepreskúmateľnosti,\narbitrárnosti, či zmätočnosti, je riadne odôvodnený. Odvolací súd preto odvolací dôvod podľa § 365 ods.\n1 písm. b) CSP vyhodnotil ako nedôvodný a účelový.\n2.5. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť dokazovaniu a\nvyhodnoteniu dôkazov nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne a dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uviedol, odvolateľom\nspochybnená hodnotiaca úvaha (resp. jej výsledok) súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej\nlogiky a je aj preskúmateľná. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý jeho myšlienkový postup\npri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver, podľa ktorého žalovaná svojím\nsprávaním (v priebehu konania, ale ani v odvolaní nie je konkretizované) voči žalobcovi nekonala\nspôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé,\nže dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s dôrazom na to, či žalobcom produkované\ntvrdenia podporené predloženými listinnými dôkazmi (aj v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi) sú\nvôbec spôsobilými tvrdenú skutočnosť dokázať. Spôsob, akým súd prvej inštancie dospel k uvedenému\nrozhodujúcemu skutkovému zisteniu zodpovedá ustanoveniu § 191 CSP v spojení s ustanovením § 185\nCSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade so zásadami formálnej logiky a\nvýsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi zistené. Procesným postupom súdu\nprvej inštancie zodpovedajúcim právnej úprave Civilného sporového poriadku nedošlo k tomu, že by súd\nznemožnili žalovanej (správne má byť uvedené žalobcovi, pozn. dovolacieho súdu), aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n2.6. Odvolací súd námietky, že súd prvej inštancie nehodnotil jednotlivé dôkazy v ich súhrne, v celom\nkontexte správania sa žalovanej a jej dcéry, vyhodnotil ako účelové a nedôvodné. Vychádzajúc z\npredmetu konania sa súdy mohli zaoberať správaním sa žalovanej voči žalobcovi vo vzťahu k spornej\nnehnuteľnosti. Žalobca nepredložil jediný dôkaz vo vzťahu k tvrdeniam o nevhodnom, arogantnom,\nbezohľadnom, či až agresívnom správaní sa žalovanej voči nemu a ani v odvolaní nešpecifikoval svoje\ntvrdenia, že žalovaná využila všetky možnosti ako mu poškodiť, zničiť ho, pretože mu nechce z majetku\nnič vrátiť.\n2.7. Odvolací súd aplikoval princíp vzájomnosti a hodnotil aj správanie sa žalobcu ako darcu. Vysvetlil, že\nprávny vzťah založený darovacou zmluvou zakladajúci právnu istotu požíva právnu ochranu. Záväznosť\nz toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne, preto k narušeniu tohto vzťahu\nnemôže dôjsť len zo svojvôle darcu. Bol to žalobca, ktorý opustil spoločnú domácnosť, bez uvedenia\ndôvodu odišiel a následne žiada vrátenie darovanej nehnuteľnosti. Žalobca potvrdil, že k uzavretiu\ndarovacej zmluvy nebol donútený, ale urobil tak z dôvodu, aby nehnuteľnosť nedostali jeho právni\nnástupcovia z prvého manželstva.\n2.8. Vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci) odvolací súd\nskonštatoval, že žalobca tento odvolací dôvod nekonkretizoval, neuviedol, v čom vidí nesprávnosť\n\nprávneho posúdenia veci, v čom súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení sporu. Ani odvolací\nsúd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere.\n2.9. Poznámku žalobcu o tom, že je možné pochybovať o objektivite odvolacieho súdu, odvolací\nsúd neakceptoval dodajúc, že skutočnosť, že žalovaná má mať na Okresnom súde Nitra kamarátku\nnemôže vzbudzovať pochybnosti o objektivite odvolacieho súdu. Navyše žalobca bližšie nekonkretizoval\nosobu „kamarátky“ žalovanej ani ďalšie skutočnosti, pre ktoré by mala byť objektivita odvolacieho súdu\nspochybnená. Taktiež nie je zrejmé, ako môže osoba „kamarátky“ žalovanej, pracujúca na Okresnom\nsúde Nitra, spochybniť objektivitu odvolacieho súdu. Poznámku odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil\nvýslovne ako účelovú.\n2.10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal v plnej výške voči žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie\nsamostatným rozhodnutím.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac naplnenie dovolacieho dôvodu\nvymedzeného v § 420 písm. f) CSP. Vychádzajúc z obsahu jeho dovolania (§ 124 CSP) vadu zmätočnosti\nvidel v podstate v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa nezaoberal dôkazmi\npredloženými až v odvolacom konaní preto, že ich existencia sa preukázala po rozhodnutí súdu prvej\ninštancie. Namietol aj, že súdy hodnotili dôkazy iba vo vzťahu k darovanej nehnuteľnosti.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla jeho odmietnutie z dôvodu neprípustnosti (§ 447 písm.\nc), d), f) CSP), alebo jeho zamietnutie v zmysle § 448 CSP. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho\nkonania. Zdôraznila, že dovolateľ nešpecifikoval ustanovenie zákona, podľa ktorého podáva dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý neslúži na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového\nstavu veci. Podľa jej názoru v konaní k deficitom v dokazovaní nedošlo. Všetky dôkazy navrhnuté\nžalobcom realizované boli. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, ktoré žalovaná poprela. Rozsudky sú\ndostatočne odôvodnené, keď súd musí odpovedať iba na relevantné námietky.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§\n420 písm. f) CSP) prípustné, preto skúmal jeho dôvodnosť.\n6. Vzhľadom na obsah dovolania, tvorený z väčšej časti opakovaním tvrdení a názorov totožných\ns tými, ktoré už žalobca predniesol v odvolaní, ako aj vyjadrením jeho nespokojnosti so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi súdov nižších inštancií musí dovolací súd upriamiť pozornosť na fakt, že\ndovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie ďalšie odvolanie. Dovolací súd v súdnej hierarchii nie je\ntreťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017,\n5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania (preto dovolací súd\nnemohol prihliadať na skutkové tvrdenia prednesené dovolateľom v dovolacom konaní). Na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako\nskutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum spočíva len v kontrole postupu súdu pri procese\nzisťovania skutkového stavu (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť\nvyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr.\ntzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom\nkonaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd totiž v dovolacom konaní nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie (porov. § 442 CSP).\n\n7. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú\nv § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere\n(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti).\n8.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n9. V prvej podstatnej dovolacej námietke identifikovanej dovolacím súdom žalobca (ďalej aj „dovolateľ“)\nnamietal nevykonanie ním navrhnutého dokazovania.\n9.1. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k\nzáveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich\nrozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno\nkvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III.\nÚS 332/09).\n9.2. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok).\n9.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti,\npre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho\nrozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú\nskutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n9.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018,\n5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019) vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať\ndôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež,\npokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.\n9.4.1. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je\nargument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz,\nje bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/\nnevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.\nTretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté\n\ndôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n9.5. Dovolateľ v kontexte nevykonania navrhovaného dokazovania uviedol, že súdy nižších inštancií\nnezohľadnili ním navrhované dôkazy vrátane tých, ktoré predložil v odvolacom konaní, pretože ich\nexistencia sa preukázala až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Konkrétne ale nijaké takéto dôkazy\nv dovolaní žalobca nešpecifikoval a ako vyplýva z obsahu jeho odvolania, neurobil tak ani v odvolaní\nzo dňa 18. 07. 2024, v ktorom iba uviedol cit.: „čo súd vôbec neriešil je to, že spolu s jej dcérou,\nktorá tiež v čase, keď ešte mali dobré vzťahy si založila firmu v oblasti pohrebníctva a dala si čisto\nzákerne zaregistrovať obchodné meno ako ochrannú známku, pričom jediný kto reálne vybudoval\ntúto značku bol práve žalobca“. Vo vyjadrení zo dňa 03. 10. 2024 k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu\nžalobca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne uviedol, že sa po podaní odvolania voči rozsudku\nsúdu prvej inštancie dozvedel, že „buď priamo žalovaná alebo prostredníctvom jej dcéry nahlásili na\ninternetovom prehliadači google a na všetkých ostatných internetových prehliadačoch, že „môj klient,\nktorý pod touto značkou vystupuje od vzniku jeho pohrebníctva - od roku 2004, že zneužíva ich\nochrannú známku a obchodné meno“; k vyjadreniu pridal listinu (bez uvedeného dátumu) označenú ako\nNahlásenie google. Napriek tomu, že dovolateľ v odvolacom konaní kvalifikovaný návrh na vykonanie,\nresp. doplnenie dokazovania nevzniesol (označením dôkazného prostriedku a tvrdením skutočnosti,\nktorá má byť vykonaním dôkazu preukázaná), dovolací súd pripomína, že ak žalobca mienil uplatniť\ntzv. odvolacie novoty (prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie), mohol ich v zmysle § 366 písm. c) CSP v odvolaní\npoužiť len vtedy, ak nimi malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, alebo v zmysle § 366 písm. d) CSP vtedy, ak ich bez svojej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Dovolateľ ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v\ndovolaní netvrdil, že nastala niektorá z uvedených situácií ani napr. to, kedy malo dôjsť k nahláseniu\nfirme Google, keď je tiež dôležité pripomenúť, že v zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy\nna ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n9.6. Vo vzťahu k dovolaciemu tvrdeniu, že súdy neprihliadali na daňové priznania žalovanej, z ktorých\npodľa dovolateľa vyplýva, že žalovaná nemala financie na kúpu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na\nadrese J. X v R., samotný dovolateľ uviedol, že nejde o darovanú nehnuteľnosť. Dovolací súd zistil,\nže v rozsudku súdu prvej inštancie (bod 1.6. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) je uvedené,\nže z daňových priznaní strán sporu, je zrejmý príjem žalobcu, ako i žalovanej za obdobie rokov\n2010-2022. V rozsudku odvolacieho súdu je uvedené odvolacie tvrdenie žalobcu „Súd prvej inštancie\nvôbec neprihliadal na daňové priznania žalovanej, z ktorých vyplýva, že nemala žiadne finančné\nprostriedky, z ktorých by mohla financovať kúpu nehnuteľnosti na J. X (bod 2.9., resp. 16.6. rozsudku\nodvolacieho súdu) aj odpoveď odvolacieho súdu (bod 16.6.1.): „Odvolací súd k tejto námietke žalobcu\niba dodáva, že predmetné daňové priznania nie sú podstatným dôkazom pre rozhodnutie v danej veci,\nnakoľko podstatnou skutočnosťou je vyhodnotenie, či správanie sa žalovanej voči žalobcovi bolo hrubo\nporušujúce dobré mravy. K tomuto záveru odvolací súd však nedospel. Námietku odvolateľa vyhodnotil\npreto ako účelovú a nedôvodnú“. Z uvedeného je zrejmé, že súdy nižších inštancií dokazovanie\ndaňovými priznaniami vykonali.\n9.7. Z dikcie § 630 OZ (ak sa darca voči obdarovanému....) vyplýva, že nevykonanie dokazovania\nohľadom správania sa dcéry obdarovanej žalovanej je v súvislosti s predmetom konania irelevantné.\nNa zjednanie nápravy prípadných pochybení v procese registrácie ochrannej známky slúžia iné právne\nprostriedky.\n9.8. K argumentácii dovolateľa, ktorej obsah možno zhrnúť tak, že nemohol preukázať tvrdenia o\nohováraní zo strany žalovanej, lebo „situácia na Slovensku je taká, že nikto nechce ísť svedčiť na súd“\nje potrebné iba stručne poukázať na pravidlá dokazovania v kontradiktórnom spore. Ak sa strana sporu\nrozhodne v súdnom konaní predniesť isté tvrdenie, potom je pre jej úspech v spore nevyhnutné, aby\noznačila dôkaz preukazujúci pravdivosť jej tvrdenia. Ak by žalobca označil osoby, ktoré môžu uvedenú\nskutočnosť v prípadnej svedeckej výpovedi (ústne alebo písomne) potvrdiť, bolo by vecou súdu tieto\nosoby predvolať a vypočuť, prípadne sa vysporiadať s dôvodmi odmietnutia svedeckej výpovede.\n9.9. Na základe zhorauvedeného dovolací súd uzatvára, že nedošlo k situácii, ktorá by znamenala\nporušenie práva žalobcu na spravodlivý proces vadami v procese dokazovania.\n10. Dovolateľ podľa obsahu jeho dovolania čiastočne namietal aj proces hodnotenia dôkazov súdmi\nnižších inštancií.\n10.1. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a\ndôležitosti pre rozhodnutie. Procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\n\nmajúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že\nzáver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho\nlogického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n10.2. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať zo spôsobu, akým súd hodnotenie\nvykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\ndokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), hodnotenie\ndôkazov z iných ako horeuvedených dôvodov dovolací súd preskúmavať nemôže.\n10.3. Pokiaľ sa dovolacie námietky žalobcu týkali toho, že súdy nižších inštancií nereflektovali na jeho\ntvrdenie, že žalovaná „mu odmietla vyplatiť čo i len jedno euro z titulu BSM“ a podnikla spolu s jej dcérou\na zaťom kroky smerujúce k vylúčeniu nehnuteľnosti obývanej dcérou žalovanej z BSM, tieto sa týkajú\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo vzťahu k predmetu konania o určenie\nvlastníctva založeného na vrátení daru nemôžu byť ako ničím nepodložené, resp. sporné tvrdenia\nhodnotené ako prejavy správania sa obdarovanej k darcovi. Rovnako potreba ochrany dobrého mena\na kolízne otázky týkajúce sa podnikania žalobcu a žalovanej, resp. jej dcéry nesúvisia s týmto konaním\na možno ich riešiť inými právnymi prostriedkami. To isté platí pri dovolacích tvrdeniach týkajúcich sa\nudalostí, ktoré nastali pred darovaním, za spolužitia sporových strán ako manželov a v začiatkoch\npodnikania žalovanej.\n10.4. Žalobca namietal, že súdy nehodnotili, že žalovaná „zničila jeho podnikanie, vyhodila ho z užívania,\nzrušila mu sídlo firiem, zobrala mu všetkých zákazníkov, zakázala mu užívať technické vybavenie pre\núčely podnikania, ktoré on zakúpil a ona bezplatne užíva“. K tomu je potrebné uviesť, že je ľudsky\núplne pochopiteľné, že žalobca po ukončení spolužitia so žalovanou vo vzťahu ku krokom, ktoré začala\nuskutočňovať pociťuje nespravodlivosť, cíti sa využitý a oklamaný, keď cca 20 rokov robil všetko pre\nfinančné zabezpečenie rodiny, staral sa o výchovu dcéry žalovanej, ako životný partner žalovanej\ndobrovoľne umožnil účasť na jeho podnikaní aj jej vlastné podnikanie v rovnakom odbore činnosti,\ndokonca jej daroval nehnuteľnosť z dôvodu „ochrany“ pred jeho vlastnými deťmi narodenými z jeho\niného vzťahu. Ako vyplýva aj z dovolania, všetko robil na základe vlastného rozhodnutia, spoločne\nso žalovanou chceli rozšíriť poskytované služby, dcére žalovanej dovolil založiť obchodnú spoločnosť\npod názvom O.. Žalobca zrejme nepredvídal a nepočítal so životným zvratom v podobe ukončenia\nmanželstva, ktorý sa prejaví aj v zániku majetkového a podnikateľského prepojenia a vo veciach\nna to nadväzujúcich. Skutočnosti touto zmenou vyvolané však neovplyvňujú naplnenie zákonných\npredpokladov vrátenia daru striktne daných v § 630 OZ.\n10.5. Zásadnou bola dovolacia námietka o tom, že súdy hodnotili dôkazy iba jednotlivo (len vo vzťahu\nk darovanej nehnuteľnosti), nie však vo vzájomnej súvislosti (s ostatnými skutočnosťami týkajúcimi sa\nnadobudnutia iných nehnuteľností a podnikateľských aktivít sporových strán).\n10.6. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Zákon pri hodnotení dôkazov nepripúšťa nijakú, ani minimálnu mieru svojvôle. Hodnotenie\ndôkazov uskutočňuje súd z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti za bezvýhradného\na bezvýnimočného rešpektovania procesných predpisov a kautel z nich vyplývajúcich. Základom\nhodnotiaceho postupu sú okrem všeobecných a odborných skúseností sudcu tiež pravidlá logického\nmyslenia a aj zásada tzv. dostatočného dôvodu vyžadujúca, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne\nodôvodnené.\n10.7. Preskúmaním obsahu spisu aj odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil\nžiadne závady v procese hodnotenia dôkazov uskutočneného v základnom konaní. Súdy zobrali do\núvahy všetky pre spor rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, relevantné dôkazy vykonané na návrh\nstrán sporu hodnotili každý jednotlivo aj všetky vo vzájomnej súvislosti tak, ako je podrobne uvedené\nvyššie. Zamerali sa primárne na udalosti týkajúce sa nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporu preto,\nže ostatné parciálne okolnosti, na ktoré v okolnostiach prejednávanej veci poukazoval žalobca (spoločné\npodnikanie a jeho ukončenie po rozvode manželstva, nadobúdanie nehnuteľností pred darovaním a\npočas trvania manželstva žalobcu a žalovanej, majetkoprávne vyporiadanie rozvedených manželov,\nregistrácia ochrannej známky dcérou žalovanej, problémy spojené so vzájomnou konkurenciou v\npodnikaní vyvstavšie po rozvode manželstva) sa týkali zhoršenia vzťahov strán sporu po rozvode ich\n\nmanželstva a niektoré z nich môžu byť predmetom samostatných konaní bez toho, aby mali vplyv na\nposudzovanie správania sa obdarovanej k darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi (pod ktoré\nnevďak obdarovaného, ako vysvetlili súdy nižších inštancií, nepatrí). Vo svetle uvedeného treba vnímať\naj žalobcove tvrdenia, že ho žalovaná mala vyhadzovať z nehnuteľnosti, vyzvala ho na zrušenie vecného\nbremena, na zápis zmeny sídla spoločnosti a zrušenie zápisu adresy prevádzkárne a záver súdov, že\nišlo o skutočnosti netýkajúce sa nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu.\n10.8. Vykonané dokazovanie teda dostatočne odôvodňuje závery prijaté súdom prvej inštancie aj súdom\nodvolacím. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi nižších stupňov nezistil pochybenie, ktoré by bolo\nv extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba takéto pochybenie by totiž predstavovalo odňatie práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n11. V spojitosti s dokazovaním a hodnotením dôkazov dovolateľ namietal aj nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie tvrdiac, že obsahuje iba vyjadrenia žalobcu, žalovanej, svedkyne a to,\nže boli zabezpečené daňové priznania strán. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rovnako ani\nv opravnom konaní súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku,\nale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a\nzostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré\nje predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Dovolací súd vzhľadom na predmet\nkonania a skutkové aj právne závery, ku ktorým dospeli súdy v základnom konaní konštatuje, že\nodôvodnenia ich rozsudkov spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2\na § 393 ods. 2 CSP, preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne\narbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie rozsudkov zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia súdov je koherentná\na ich rozhodnutia konzistentné, logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich\nzáklade súdy dospeli sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd nezistil v postupe\nodvolacieho súdu (v spojení s postupom súdu prvej inštancie) nedostatky, ktoré by odôvodňovali\ntvrdenie, že závery ním prijaté boli svojvoľné, zmätočné alebo zjavne neodôvodnené. Z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vyplýva, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, a to\ns uvedením príslušných zákonných ustanovení. Vyhodnotil napr. aj tvrdenie žalobcu, že ho žalovaná\nvyhodila z domu, keď skonštatoval, že v rozvodovom konaní žalobca uviedol, že z domu odišiel\ndobrovoľne. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP)\na v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP). Zdôrazniac teoretické východiská\nproblematiky vrátenia daru a princíp vzájomnosti sa podrobne vysporiadal s hlavnými odvolacími\nnámietkami žalobcu ohľadom (i) existencie vád v hodnotení dôkazov (body 16.3. až 16.6.1. rozsudku\nodvolacieho súdu), (ii) tvrdenia, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť daňovým priznaniam\n(bod 16.6. rozsudku odvolacieho súdu), (iii) nemožnosti preukázať ohováranie žalobcu žalovanou pred\nkamarátmi (bod 14 rozsudku odvolacieho súdu), (iv) neprihliadanie na podporu poskytovanej dcére\nžalovanej (bod 16.10.1 rozsudku odvolacieho súdu) aj (v) námietke o objektivite odvolacieho súdu\n(bod 16.10. rozsudku odvolacieho súdu). Skutočnosť, že dovolateľ sa s napadnutým rozhodnutím\nodvolacieho súdu nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o jeho arbitrárnosti.\n12. Poukazujúc na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku\ndovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom bolo zaťažené vadou zmätočnosti tak, ako ju vymedzuje\n§ 420 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania dovolací súd dovolanie zamietol podľa § 448\nCSP.\n13. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej vznikli trovy dovolacieho\nkonania. Dovolací súd jej preto voči žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho\nsúdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako darca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k budove, ktorú daroval žalovanej (bývalej manželke), s tvrdením, že obdarovaná sa k nemu správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto mu vznikol nárok na vrátenie daru podľa § 630 OZ. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobca hrubé porušenie dobrých mravov nepreukázal, a odvolací súd rozsudok potvrdil s odkazom na princíp vzájomnosti a na to, že relevantné je len správanie obdarovaného, nie jeho blízkych osôb. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietal nevykonanie ním navrhovaného dokazovania, hodnotenie dôkazov len vo vzťahu k darovanej nehnuteľnosti a nedostatočné odôvodnenie rozsudkov. Najvyšší súd dovolanie zamietol podľa § 448 CSP: dovolateľ nijaký konkrétny opomenutý dôkaz neoznačil, odvolacie novoty mohol uplatniť len za podmienok § 366 písm. c) a d) CSP, daňové priznania súdy vykonali a vyhodnotili, správanie dcéry obdarovanej je z hľadiska § 630 OZ irelevantné a tvrdenia o vyporiadaní BSM, podnikaní a ochrannej známke nesúvisia s predmetom konania. Hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP nevykazovalo extrémny rozpor s obsahom spisu a odôvodnenia rozsudkov spĺňajú kritériá § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP; nesúhlas dovolateľa s rozhodnutím sám osebe arbitrárnosť nezakladá.", "pravna_veta": "Predpokladom vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také správanie voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov; nevďak obdarovaného pod tento pojem nepatrí a rozhodujúce je výlučne správanie samotného obdarovaného, nie správanie iných, hoci i jemu blízkych osôb. Okolnosti súvisiace so zhoršením vzťahov strán po rozvode manželstva (spoločné podnikanie a jeho ukončenie, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vzájomná konkurencia) sa netýkajú darovanej veci a nemožno ich hodnotiť ako prejavy správania obdarovaného k darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany možno odôvodniť len tým, že tvrdená skutočnosť nesúvisí s predmetom konania, že dôkaz nemá vypovedaciu potenciu alebo že je nadbytočný; paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávnom vyhodnotení dôkazu vadu podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom a kontroluje len postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu.", "ustanovenia": ["§ 630 OZ", "§ 628 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 366 písm. c) CSP", "§ 366 písm. d) CSP", "§ 442 CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["vrátenie daru", "hrubé porušenie dobrých mravov", "darovacia zmluva", "určenie vlastníckeho práva", "opomenutý dôkaz", "hodnotenie dôkazov", "právo na spravodlivý proces", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}