{"guid": "bf9f6461-f55b-448d-8ea4-7aa02af17ff7:8f75bd4e-0745-4d86-8f34-30d62ba8e287", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2", "spisova_znacka": "9Cdo/116/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/116/2024 z 27. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2026, sp. zn. 9Cdo/116/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2", "identifikacne_cislo": "4119207944", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-3", "nazov": "§ 130 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "nazov": "§ 135c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-129", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f75bd4e-0745-4d86-8f34-30d62ba8e287", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/116/2024\n4119207944\n27. 01. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:4119207944.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C.. E. B. P.., narodeného XX. F. XXXX, O., F.\nXXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Nitra, Koceľova 2, proti žalovanej Y.W.\nB., narodenej XX. D. XXXX, O., F. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Kochanským,\nNitra, Farská 33, o odstránenie neoprávnenej stavby, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\n25C/55/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. mája 2023 sp. zn.\n12Co/58/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. januára 2022 č. k. 25C/55/2019-253\nzamietol žalobu, žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 10,56 eura na účet Okresného súdu Nitra\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal odstránenia neoprávnenej stavby,\nvypratania nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaná bez oprávnenia či\nsúhlasu vlastníka pozemku - žalobcu, postavila približne 45 metrov dlhý a 2,5 metra vysoký murovaný\nplot na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXXX, parc. registra „C“ č.\nXXXX/X záhrada o výmere 249 m2, č. XXXX ostatná plocha o výmere 69 m2. Žalovaná tak neoprávnene\nužíva a zároveň bráni žalobcovi užívať minimálne 26 m2 plochy jeho pozemkov.\n1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že sporný betónový plot sa nachádza medzi\npozemkom žalobcu a susediacim pozemkom žalovanej. Na základe stavebného povolenia č. XXXX/\nX/XX-H. zo dňa 28. 04. 1997 začala žalovaná s výstavbou rodinného domu. Dom bol skolaudovaný\nv roku 2002. V roku 2003 žalovaná po dohode s predchádzajúcim vlastníkom susediaceho pozemku\npristúpila k vybudovaniu sporného plota. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo bez pochybností\npreukázané, že stred sporného plotu je od hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovanej v jednej časti\nposunutý o 0,49 m a v opačnej časti o 0,08 m. Výmera pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorú v dôsledku\nexistencie sporného oplotenia nemôže užívať, je vo výmere 26 m2. Výpoveďami svedkov a listinnými\ndôkazmi však nebolo preukázané, či bol sporný plot postavený na základoch pôvodného oplotenia\nalebo posunutím jeho základov na pozemok žalobcu. Rovnako tak jednoznačne nebolo preukázané, či\npôvodný plot medzi pozemkami žalobcu a žalovanej mal betónový základ alebo len betónové stĺpiky.\nPôvodný vlastník nehnuteľnosti žalobcu nikdy nepodnikol žiadne kroky, ktorými by namietal umiestnenie\nbetónového plotu za svojho života. Rovnako ani ostatní susedia žalovanej nevzniesli žiadne námietky.\nDňa 27. 03. 2018 bola vypracovaná kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako\nkupujúcou, predmetom ktorej mali byť pozemky nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/X a XXXX/X za\nkúpnu cenu 600 eur. Zmluva nebola nikdy podpísaná. Obhliadka na mieste potvrdila, že predmetný plot\nje priamy a prechádza medzi pozemkami žalobcu a žalovanej. Ku dňu vypracovania statického posudku\n\nv roku 2020 mal sporný pozemok podľa tohto posudku vážny konštrukčný nedostatok, ktorý ohrozuje\nstabilitu konštrukcie oplotenia.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaná priestor medzi jej pozemkom\na hranicou, na ktorej je murovaný plot umiestnený, vydržala v 10-ročnej vydržacej dobe. V konaní bolo\npreukázané, že sporný plot je umiestnený na pozemku žalobcu. Od výstavby plotu do podania žaloby\nvšak uplynulo približne 17 rokov a bolo preukázané, že sú splnené všetky podmienky pre vydržanie\ns poukazom na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Pozemok, na ktorom bolo postavené\nsporné oplotenie, je spôsobilým predmetom vydržania, bola splnená nepretržitá doba užívania viac ako\ndesať rokov a žalovaná bola oprávneným držiteľom. Plot bol postavený v roku 2003, pričom nebolo\npreukázané, že by nebol postavený na mieste, kde sa nachádzal pôvodný pletivový plot s betónovými\nstĺpikmi. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že pôvodný plot mal po celej dĺžke betónový základ.\nSvedkovia V. a W. M. síce o nejakom základe tvrdili, ale pravdepodobne išlo len o plechy alebo\nazbestové platne, ktoré sa v plote nachádzali. Táto skutočnosť, či pôvodný plot mal alebo nemal\nbetónový základ, nemala v konečnom dôsledku význam pre rozhodnutie vo veci. Plot staval svedok\nK.B., ktorý potvrdil, že nový plot stál na mieste pôvodného oplotenia. Vychádzajúc z obhliadky, je línia\nnového plotu rovná, tak ako bola aj línia pôvodného plotu. Skutočnosť, že manžel žalovanej posunul\nhranicu pozemku smerom k pozemkom L. B., nepotvrdzuje a nepreukazuje, že sa tak stalo aj na\npredmetnom plote. V čase, keď sa plot staval, bol vlastníkom vedľajšej nehnuteľnosti právny predchodca\nžalobcu, pán M.. Ani on, ani pán L. B., a ani svedkyňa Y. nevzniesli žiadne preukázateľné námietky voči\nplotom postaveným medzi ich nehnuteľnosťami a nehnuteľnosťou žalovanej. V roku 2007 nadobudol\nnehnuteľnosť pôvodne patriacu pánovi M.W. žalobca, ktorý sa pri kúpe nehnuteľnosti oboznámil s jej\nskutočným stavom a jej vymedzením v priestore, pričom až v roku 2016 sa otvorene prezentovali prvé\npochybnosti o tom, či je murovaný plot na hranici medzi pozemkami sporných strán. V konaní neboli\npreukázané spory s právnym predchodcom žalobcu ohľadne hranice pozemku a oplotenia. Tvrdenia\nžalobcu, že žalovaná nebola dobromyseľná od počiatku výstavby sporného oplotenia, a preto nemohla\ntieto pozemky zabraté sporným oplotením vydržať, neboli podľa súdu relevantné, pretože dôkazom o\nnedobromyseľnosti žalovanej mala byť skutočnosť, že žalovaná dala vypracovať geometrický plán a\nnávrh kúpnej zmluvy za účelom odkúpenia týchto pozemkov od žalobcu. V roku 2018 však už mala\nžalovaná tieto pozemky vydržané a jej snaha situáciu vyriešiť odkúpením týchto pozemkov nemohla nič\nzmeniť na skutočnosti, že v desaťročnej lehote od vybudovania sporného plota v roku 2003 do roku 2013\nmala žalovaná dobromyseľne v oprávnenej držbe spôsobilý predmet vydržania. Žalovaná tak v roku\n2013 nadobudla vlastnícke právo k pozemkom zabratým sporným oplotením titulom vydržania. Postup\nmanžela žalovanej ohľadne iných strán pozemku žalovanej mohol vyvolávať u žalobcu pochybnosti o\ndobromyseľnosti žalovanej, ale podľa názoru súdu dobromyseľnosť žalovanej dostatočne nad akúkoľvek\npochybnosť nevyvracia. Tvrdenia žalobcu, že prvýkrát informoval manžela žalovanej v roku 2007 o\nskutočnosti, že plot je postavený na jeho pozemku, neboli ničím preukázané. V rámci dokazovania\nboli naznačené posuny hraníc iných strán pozemku žalovanej, čo nie je možné automaticky považovať\nza dôkaz, že sa tak naozaj stalo. Aj v prípade preukázania takéhoto konania žalovanej vo vzťahu k\nostatným susediacim pozemkom, nedokazuje úmyselný posun hranice medzi spornými stranami. Od\nroku 2003 do roku 2016 uplynula vydržacia doba, čo malo za následok zosúladenie skutočného stavu\nso stavom právnym, a preto sa murovaný plot, ktorého odstránenia sa žalobca domáha, nachádza na\nhranici pozemkov sporných strán. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že žalovaná postavila plot neoprávnene na\npozemkoch v jeho vlastníctve. Z vykonaného dokazovania nad akúkoľvek pochybnosť vyplynulo, že\nvlastnícke právo k pozemkom nadobudla žalovaná titulom vydržania. Technická kvalita vybudovania\nmúru nebola predmetom sporu. Predložený statický posudok jednoznačne nekonštatoval, že by daná\nstavba ohrozovala okolie. Toto bolo konštatované len za určitých okolností, pričom by bolo potrebné\nďalšie zisťovanie. Vzhľadom na to, že stavba sa nachádza na hranici pozemkov žalobcu a žalovanej,\nsúd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3, § 123, § 124, § 126, § 129 ods. 1, §\n130 ods. 1, 3, § 134 ods. 1, § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O\ntrovách konania rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. mája 2023 sp.\nzn. 12Co/58/2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,\npretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o\ntom, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná postavila murovaný plot medzi pozemkami sporových\nstrán na inom mieste, na akom sa nachádzalo aj pôvodné oplotenie. Súd prvej inštancie nemal síce z\nvýpovedí svedkov preukázané, že pôvodné oplotenie malo betónový základ, uvedené však nebolo podľa\nsúdu ani podstatné, keďže nebolo preukázané, že novovybudovaný murovaný plot nebol postavený\nna mieste, kde sa nachádzal pôvodný plot. Svedok C.. L. B., ktorý žalovanej a jej manželovi pozemok\npredal, nevedel potvrdiť skutočnosti uvádzané žalobcom, že murovaný plot nie je postavený na tom\nmieste, kde sa nachádzal pôvodný plot, ktorý staval ešte pán M. (č. l. 181 spisu). Potvrdil však, rovnako\nako aj jeho brat L. B., že pôvodný plot nemal murovaný základ. Ani tento svedok však nemal vedomosť,\nči pri výstavbe murovaného plotu vznikol nejaký problém medzi pánom B. a pánom M. (č. l. 248 spisu).\nSvedok V. M. potvrdil, že nový plot bol postavený na pôvodnom mieste. Neevidoval, že by bol posunutý\nna stranu pozemku jeho otca a ani otec mu nespomínal, že by bol s plotom nejaký problém (č. l. 181).\nJeho brat W. M. si nový plot, či dom na pozemku pána B. nepamätal, no tiež potvrdil, že otec v minulosti\nneuvádzal, že by mu niekto zabral pozemok. Obaja bratia však v rozpore s tým, čo uvádzali svedkovia B.\nuviedli, že pôvodný plot mal murovaný základ. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že v konaní\nnebolo nad všetku mieru pochybností preukázané, že pôvodný plot mal murovaný základ. Uvedené však\nnepovažoval ani za potrebné, pretože podstatné bolo, či v danom prípade došlo k posunutiu hranice\npri výstavbe nového murovaného plota, alebo či bol tento vybudovaný na mieste, kde sa nachádzalo\naj pôvodné oplotenie.\n2.2. Bolo práve na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že novovybudovaný múr bol\nžalovanou a jej manželom zámerne posunutý tak, že zabral časť pozemku žalobcu. Žalovaná sa v konaní\nbránila tým, že betónový múr postavila presne na mieste, kde sa nachádzal aj pôvodný plot. Jej vtedajší\nsused pán M. proti novopostavenému múru nenamietal, čo potvrdili aj jeho dvaja synovia, ktorým sa\nnikdy nezmienil o zabratí časti jeho pozemku žalovanou. Svedok V. M. dokonca potvrdil, že nový plot\nbol postavený na pôvodnom mieste. Ani svedkovia B. sa nevedeli vyjadriť k tomu, či sa žalovanou\nvybudovaný múr nachádza na pôvodnom mieste, kde stál v minulosti pôvodný plot. Svedok K. uviedol,\nže sa stavalo na mieste pôvodného oplotenia. Tvrdenie o posunutí plotu žalovanou sa snažil žalobca\npreukázať tým, že pán M. mal žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy upozorniť o zabratí a zastavaní časti\njeho pozemku žalovanou. Vyjadrenie žalovanej, že plot stavala po predchádzajúcej dohode s pánom\nM., považoval žalobca iba za jej tvrdenie. Žalobca však opomína fakt, že výpoveď žalovanej o výstavbe\nmurovaného plota na pôvodnom mieste nebola žiadnym zo svedkov spochybnená alebo vyvrátená.\nTvrdenie žalobcu o komunikácii s pánom M., v ktorej ho mal upozorniť na posun hranice pozemkov v\nsúvislosti s výstavbou murovaného plotu, žalobca ničím nepreukázal, ide len o jeho ničím nepodložené\ntvrdenie. Napokon aj obaja synovia pána M. pred súdom uviedli, že otec sa pred nimi nikdy v minulosti\nnezmienil o zabratí jeho pozemku rodinou B., resp. o existencii sporu pri výstavbe múru. Tvrdenia\nžalobcu o informovaní pánom M.W. pri uzatváraní kúpnej zmluvy, sa preto javia odvolaciemu súdu ako\núčelové. Žalobca predsa nadobudol pozemok v roku 2007, prečo neriešil výstavbu plotu v tom čase a\nčakal cca 10 rokov, kedy sa žalovaná dozvedela o údajnom zabratí pozemku (č. l. 52, 104 spisu). V\ntom čase ešte žil aj pán M., ktorý mohol skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdiť. Podľa vyjadrenia V.\nM. zomrel jeho otec v roku XXXX. Rovnako žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že manžela žalovanej\nmal o postavení plotu na jeho pozemku informovať v roku 2007. Tiež nie je pravdou, že žalovaná\npočas konania nerozporovala skutočnosť, že už v roku 2007 komunikoval žalobca s jej manželom o\nzabratí pozemkov žalobcu. Žalovaná predsa uviedla, že o postavení plotu na pozemkoch evidovaných\nna žalobcu sa dozvedela až v rokoch 2016 až 2017. Keby o žalobcom udávanej komunikácii z roku 2007\nvedela, dozvedela by sa o zabratí pozemkov skôr, ako v roku 2016 až 2017.\n2.3. O nedobromyseľnosti žalovanej pri zabratí pozemkov malo podľa žalobcu svedčať aj posunutie\nhranice pozemkov medzi žalovanou a susedmi L. Y. a L. B. a tiež vyhotovenie návrhu kúpnej zmluvy,\nktorou sa žalovaná snažila ňou zabrané časti pozemkov žalobcu odkúpiť. S uvedeným tvrdením žalobcu\nsa nemožno stotožniť, pretože obaja svedkovia sa vedeli vyjadriť len k svojim pozemkom, ktoré tvorili\nhranicu s pozemkami žalovanej, avšak sa nevedeli vyjadriť k pozemkom tvoriacim hranicu strán sporu\na k vybudovaniu sporného plota. Ani návrh kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03. 2018 nevypovedá nič o\ndobromyseľnosti žalovanej, ktorá keď sa dozvedela o námietkach žalobcu ohľadom sporného plota\na zabratí časti pozemkov evidovaných na žalobcu, sa najskôr snažila vec riešiť mimosúdnou cestou.\nŽalobca v odvolaní namietal aj to, že súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s čestným\nprehlásením svedka L. B. a jeho obsahom. Súd prvej inštancie zrejme nepovažoval uvedené čestné\n\nprehlásenie za podstatné a schopné ovplyvniť vykonané dokazovanie, pretože z jeho obsahu vyplýva,\nže svedok L. B. sa nevyjadroval k murovanému plotu, ktorý je predmetom tohto sporu. Riešil posunutie\nhranice medzi jeho pozemkom a pozemkom žalovanej. Rovnako potom vypovedal aj pred súdom na\npojednávaní konanom dňa 11. 01. 2022. Ani právny zástupca žalobcu na otázku súdu na pojednávaní\nkonanom dňa 05. 05. 2020 nepotvrdil, že čestné prehlásenie sa týka budovania plotu medzi žalobcom a\nžalovanou, pričom dodal, že k tomu sa svedok vyjadrí na pojednávaní (č. l. 149 spisu). Zároveň poukázal\nna odsek 2 tohto prehlásenia, ktorý sa týkal plotu postaveného medzi pozemkami strán sporu, pričom\nv tomto odseku svedok uviedol, že pôvodný plot nemal pevný základ, čo rovnako vypovedal aj pred\nsúdom prvej inštancie. S uvedenými tvrdeniami svedka L. B. sa však súd prvej inštancie vysporiadal a\nvyhodnotil ich aj v súvislosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi.\n2.4. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení uviedol, že „Obhliadka na mieste potvrdila,\nže predmetný plot je priamy a prechádza medzi pozemkami žalobcu a žalovanej.“ Tento záver súdu\nje podľa žalobcu neúplný a nepresný, pretože obhliadkou bolo zistené aj to, že predmetný murovaný\nplot je na jeho pozemku, pretože je voľným okom viditeľný odskok medzi žalovanou novopostaveným\nmurovaným plotom od pôvodného plota, ktorého zvyšok sa na mieste stále nachádza, a tento odskok\npreukazuje, že žalovanou novo vymurovaný plot má aj iný smer oproti smeru a línie pôvodného plota\n(ktorý bol súvislá rovná čiara, a to smerom do vnútra a na úkor jeho pozemku). Uvedené tvrdenie žalobcu\no zvyšku pôvodného plota, ktorý sa na mieste má stále nachádzať a potvrdzovať odskok od žalovanou\nvybudovaného plota, považoval odvolací súd za novotu v konaní, ktorá je podľa § 366 CSP neprípustná.\nNámietka žalobcu o zvyšku pôvodného plota, ktorý sa na mieste má stále nachádzať a potvrdzovať\nodskok od žalovanou vybudovaného plota nespĺňa ani jednu z podmienok prípustnosti novôt, a teda\nodvolací súd v súlade s ustanovením § 366 CSP na predmetnú námietku neprihliadol. Žalobcovi nič\nnebránilo, aby uvedenú námietku uplatnil pred súdom prvej inštancie. Z ohliadky súdu vyplýva opačný\nzáver. Sám právny zástupca žalobcu na ohliadke uviedol, že opticky sa javí, že pletivový múr, ktorý sa\ntiahne od N. Y., pokračuje zarovno betónového múru. Pokiaľ žalovaná opticky stavbou múru nadviazala\nna susediace oplotenie pokračujúce smerom k N. Y., nemohla si byť ani vedomá, že malo dôjsť k posunu\nmurovaného oplotenia, keď navyše v priebehu celého konania tvrdila, že stavala na mieste pôvodného\noplotenia, čo nebolo žiadnym zo svedkov spochybnené, a dvoma svedkami (V. M. a U. K.) bolo toto\njej tvrdenie dokonca potvrdené. Žalovaná sa k ohliadke súdu vyjadrila podaním zo dňa 18. 01. 2021,\npričom uviedla, že z vykonanej ohliadky vyplynulo, že „plot je v skutočnosti súvislý a zrejme pokračuje\naž k pozemku, ku ktorému je prístup z ulice N. Y., kde sa nachádza ešte pôvodné oplotenie“. Voči\nuvedeným záverom ohliadky nevzniesol žalobca žiadne námietky. Žalobca tiež poukázal na nesprávny\nzáver súdu, že plot bol postavený v roku 2003, čo je v rozpore s tvrdením žalovanej, ktorá uviedla, že\nplot stavali počas výstavby domu a s výpoveďou svedkyne Y., ktorá vypovedala, že v roku 2002, keď\npredávala pozemok, zistila, že jej žalovaná s manželom zastavali časť pozemku. Z hľadiska uplynutia\nvydržacej doby, ktorú súd prvej inštancie v rámci rozhodovania sporu riešil, nemal uvedený záver súdu\no postavení plotu v roku 2003 žiadny podstatný význam, keďže skorší dátum výstavby plotu vydržanie\nžalovanej nijako nespochybňuje, práve naopak, k vydržaniu potom muselo prísť skôr. Nestotožnil sa ani\nso záverom súdu v bode 27. odôvodnenia rozsudku, keďže nerozhodol o vzájomnej žalobe žalovanej.\nOdvolací súd posudzoval vyjadrenie žalovanej k žalobe podľa jeho obsahu (č. l. 54 spisu), a dospel k\nzáveru, že v danom prípade nešlo o vzájomnú žalobu.\n2.5. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní\nnajavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné\nnámietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v\nustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil\nako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie súčasne s konštatovaním\nvydržania zabratých nehnuteľností pragmaticky posúdil danú situáciu a svoje právne závery dostatočne\nodôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Civilného\nsporového poriadku ako aj Občianskeho zákonníka. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť\nodvolanie žalobcu ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §\n387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukázal na jeho odôvodnenie.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa\ndomáhal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a\n\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil ho tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. Podľa názoru žalobcu odvolací súd ale i súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom svoje\nrozhodnutie odôvodnili, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. V rozsudku\nabsentujú konkrétne úvahy odvolacieho súdu, ktorým by súd dôkladne vysvetlil (nielen) žalobcovi,\nako posudzoval ním tvrdené skutočnosti a právnu argumentáciu, z akého dôvodu tieto považoval za\nnesprávne a preto sa rozhodol na ne neprihliadať, a prečo je práve argumentácia súdu správna. V tejto\nsúvislosti sa odvolací súd ale i súd prvej inštancie, obmedzili iba na strohé konštatácie, v rámci ktorých\nuvádzajú zistený stav, podmienky posudzovania, aplikované právne normy a následne už prechádzajú\nk dosiahnutým záverom; to všetko bez toho, aby dostatočne podrobne opísali svoje úvahy, ktoré takto\nprijatým záverom predchádzali. Žalovaná svoju dobromyseľnosť opierala o tvrdenie, že plot vymurovala\nna pôvodnom betónovom základe pôvodného plota. Nepravdivosť tohto tvrdenia bola preukázaná\njednak výpoveďami svedkov L. a L. B. a najmä fotografiami predloženými samotnou žalovanou, ako\naj ohliadkou na mieste dňa 26. 10. 2020, kde súd videl pozostatky pôvodného plota a zistil, že tento\nnaozaj nemal žiadny betónový základ. V mieste stretu žalovanou postaveného murovaného plota a\nplota medzi pozemkami žalobcu a F.O. B. (pôvodne L. B.) je odskok spôsobený práve tým, že žalovaná\nnepostavila murovaný plot na mieste pôvodného plota, ktorý tvoril priamku s naň nadväzujúcim plotom\nmedzi pozemkami žalobcu a F. B. (pôvodne L. B.) bez odskokov. Existenciu tohto odskoku uvádza aj súd\nv zápisnici o ohliadke zo dňa 26. 10. 2020 (č.l. 185). Žalovaná od počiatku vedela, kto je vlastníkom ňou\nneoprávnene zabratých a zastavaných častí susedných pozemkov a za tieto časti pozemkov neplatila\ndane či iné poplatky, ani si neplnila žiadne zákonné povinnosti spojené s ich vlastníctvom. Žalovaná\nchcela neoprávnene zabratú a zastavanú časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu kúpiť, pretože vedela,\nže nie je ich vlastníčkou, avšak to až v čase, kedy žalovaný už vec aktívne riešil. Konanie žalovanej\na jej manžela nemožno izolovať iba vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve žalobcu, ale aj vo vzťahu k\nostatným, neoprávnene zabratým a zastavaným susedným pozemkom, pretože sa jednalo o konanie\nv rámci realizácie jednej stavby a zároveň toto konanie ako celok preukazuje priamy úmysel posunúť\nhranice pozemkov a zväčšiť si tak vlastný pozemok. Práve skutočnosť, že žalovaná postavila murovaný\nplot tak, že ho postavila na všetkých susedných pozemkoch, čím si zväčšila vlastný pozemok do všetkých\nsmerov, vylučuje to, že by sa jednalo o omyl spôsobený posunutím hraníc pozemkov v celej oblasti,\npretože v takom prípade sa všetky hranice posúvajú iba jedným smerom.\n3.2. Závery odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie, sú podľa názoru žalobcu nesprávne, keď\noba súdy nesprávne vyhodnotili konanie žalovanej ako konanie zakladajúce jej dobromyseľnosť,\nkonštatovali že boli splnené podmienky na vydržanie a že žalovaná vydržala časti pozemkov vo\nvlastníctve žalobcu, ktoré si prisvojila a svojvoľne ich zastavala. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať\nexistenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. V rozpore s tým však odvolací súd,\nrovnako ako aj prvostupňový súd nesprávne právne posúdil resp. vyhodnotil zistený skutkový stav,\nkeď aj napriek zistenému skutkovému stavu naň aplikoval právnu normu - ustanovenia § 130 ods. 1\na § 134 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná\nnepravdivosť tvrdenia žalovanej, že plot murovala na betónových základoch pôvodného plota. Súdy\nnesprávne právne posúdili aj procesný návrh žalovanej, aby súd zriadil k predmetným neoprávnene\nzastavaným častiam pozemkov vo vlastníctve žalobcu vecné bremeno za odplatu v zmysle ustanovenia\n§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, práve z dôvodu, že nebola vo svojej držbe dobromyseľná. Súd\nprvého stupňa nikdy účastníkov neoboznámil so závermi ohliadky. Neupovedomil ich o tom, že z ohliadky\nvypracoval zápisnicu a teda žalobca ani jeho právny zástupca nemohli mať ani nemali ani vedomosť o\nobsahu tejto zápisnice, resp. závermi ohliadky. Prvýkrát sa o nich dozvedeli z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, a teda je zrejmé, že žalobca ani jeho právny zástupca nemali možnosť uplatniť námietku proti\nobsahu zápisnice resp. záverom súdu z ohliadky konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa\ndostatočne nevyporiadal ani s argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní vo vzťahu k 4. bodu odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie, kde súd zhrnul výpoveď žalobcu okrem iného v tom smere, že žalobca už\nv roku 2007 komunikoval s manželom žalovanej, že plot je postavený na jeho pozemku. Táto skutočnosť\nmá význam z pohľadu plynutia vydržacej doby, nakoľko žalovaná túto skutočnosť nerozporovala a teda\nsa v konaní považuje podľa § 151 ods. 1 CSP za preukázanú. Vo vzťahu k tejto argumentácii odvolací\nsúd uviedol v rozpore so skutkovým stavom: „Nie je pravdou, že žalovaná počas konania nerozporovala\nskutočnosť, že už v roku 2007 komunikoval žalobca s jej manželom o zabratí pozemkov žalobcu.\nŽalovaná predsa uviedla, že o postavení plotu na pozemkoch evidovaných na žalobcu sa dozvedela až\nv rokoch 2016 až 2017. Keby o žalobcom udávanej komunikácii z roku 2007 vedela, dozvedela by sa\n\no zabratí pozemkov skôr, ako v roku 2016 až 2017.“ Odvolací súd sa taktiež nezaoberal skutočnosťou,\nže žalobca podaním datovaným 1. 3. 2020 žiadal súd o opravu nesprávnej protokolácie zápisnice zo\ndňa 28. 1. 2020.\n3.3. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP formuloval tieto právne\notázky: Je konanie plnoletej osoby spočívajúce v úmyselnom, svojvoľnom s neoprávnenom prisvojení\nsi časti susedného pozemku jeho zastavaním bez súhlasu vlastníka takto zastavanej časti pozemku\nposúdiť okolnosťou vylučujúcou dobromyseľnosť držby takto konajúcej osoby? Je možno držbu, ktorá\nvznikla v dôsledku úmyselného, svojvoľného a neoprávneného prisvojenia si časti susedného pozemku\njeho zastavaním bez súhlasu vlastníka zastavanej časti pozemku posúdiť ako oprávnenú držbu takto\nkonajúcej osoby? Je konanie plnoletej osoby spočívajúce v úmyselnom, svojvoľnom a neoprávnenom\nprisvojení si časti susedného pozemku jeho zastavaním bez súhlasu vlastníka zastavanej časti pozemku\nkonaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi? Môže konanie plnoletej osoby, ktoré je v rozpore s\ndobrými mravmi založiť dobromyseľnosť takto konajúcej osoby a/alebo oprávnenosť držby?\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa\n§ 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné\nodmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\n8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\n\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania.\n11. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. V danom prípade dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n16. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n17. Dovolateľ namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií sú nedostatočne odôvodnené, namietal tiež skutkové zistenia a spôsob\nvyhodnotenia dokazovania.\n18. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n\n19. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n20. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n21. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n22. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n23. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre\nzáver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n24. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti\nv zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia\n\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý\nproces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim\nzákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah\nodvolania žalobcu, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu, jasne\na zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu\nna zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa\ns podstatnými odvolacími námietkami žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP).\n25. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevyplýva\nrozpornosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup\nodvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce\nskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (§ 220\nods. 2 CSP).\n26. V predmetnom spore bolo podstatným preukázať, či sa žalobca proti žalovanej dôvodne domáhal\nochrany vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, resp. či túto spornú\nčasť nehnuteľnosti užíva žalovaná oprávnene na základe vydržania v zmysle § 134 a nasl. OZ.\n27. Podstatnú skutkovú otázku tvorili okolnosti vybudovania plotu medzi susednými pozemkami žalobcu\na žalovanej. Dovolateľ namietal, že súdy nedostatočne a nesprávne vyhodnotili argumentáciu žalovanej,\nktorá svoju dobromyseľnosť opierala o tvrdenie, že plot vymurovala na pôvodnom betónovom základe\npôvodného plota. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií je však jednoznačné, že tieto\nnevychádzali z preukázania postavenia plota na pôvodnom betónovom základe pôvodného plota.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku výslovne skonštatoval, že „výpoveďami svedkov a\nlistinnými dôkazmi nebolo preukázané, či bol sporný plot postavený na základoch pôvodného oplotenia\nalebo posunutím jeho základov na pozemok žalobcu. Rovnako tak jednoznačne nebolo preukázané, či\npôvodný plot medzi pozemkami žalobcu a žalovanej mal betónový základ alebo len betónové stĺpiky.\nPlot bol postavený v roku 2003, pričom nebolo preukázané, že by nebol postavený na mieste, kde\nsa nachádzal pôvodný pletivový plot s betónovými stĺpikmi. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,\nže pôvodný plot mal po celej dĺžke betónový základ. Svedkovia V. a W. M. síce o nejakom základe\ntvrdili, ale pravdepodobne išlo len o plechy alebo azbestové platne, ktoré sa v plote nachádzali. Táto\nskutočnosť, či pôvodný plot mal alebo nemal betónový základ, nemala v konečnom dôsledku význam\npre rozhodnutie vo veci. Plot staval svedok K.B., ktorý potvrdil, že nový plot stál na mieste pôvodného\noplotenia. Vychádzajúc z obhliadky, je línia nového plotu rovná, tak ako bola aj línia pôvodného plotu.“\n27.1. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnocoval všetky relevantné skutkové okolnosti, pričom za\nrozhodujúce považoval to, že „pôvodný vlastník nehnuteľnosti žalobcu nikdy nepodnikol žiadne kroky,\nktorými by namietal umiestnenie betónového plotu za svojho života. Rovnako ani ostatní susedia\nžalovanej nevzniesli žiadne námietky. Skutočnosť, že manžel žalovanej posunul hranicu pozemku\nsmerom k pozemkom L. B., nepotvrdzuje a nepreukazuje, že sa tak stalo aj na predmetnom plote. V čase,\nkeď sa plot staval, bol vlastníkom vedľajšej nehnuteľnosti právny predchodca žalobcu, pán M.. Ani on, ani\npán L. B., a ani svedkyňa Y. nevzniesli žiadne preukázateľné námietky voči plotom postaveným medzi ich\nnehnuteľnosťami a nehnuteľnosťou žalovanej. V roku 2007 nadobudol nehnuteľnosť pôvodne patriacu\npánovi M. žalobca, ktorý sa pri kúpe nehnuteľnosti oboznámil s jej skutočným stavom a jej vymedzením v\npriestore, pričom až v roku 2016 sa otvorene prezentovali prvé pochybnosti o tom, či je murovaný plot na\nhranici medzi pozemkami sporných strán. V konaní neboli preukázané spory s právnym predchodcom\nžalobcu ohľadne hranice pozemku a oplotenia. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná nebola dobromyseľná\nod počiatku výstavby sporného oplotenia, a preto nemohla tieto pozemky zabraté sporným oplotením\nvydržať, neboli podľa súdu relevantné, pretože dôkazom o nedobromyseľnosti žalovanej mala byť\nskutočnosť, že žalovaná dala vypracovať geometrický plán a návrh kúpnej zmluvy za účelom odkúpenia\ntýchto pozemkov od žalobcu. V roku 2018 však už mala žalovaná tieto pozemky vydržané a jej snaha\nsituáciu vyriešiť odkúpením týchto pozemkov nemohla nič zmeniť na skutočnosti, že v desaťročnej lehote\nod vybudovania sporného plota v roku 2003 do roku 2013 mala žalovaná dobromyseľne v oprávnenej\ndržbe spôsobilý predmet vydržania. Žalovaná tak v roku 2013 nadobudla vlastnícke právo k pozemkom\nzabratým sporným oplotením titulom vydržania. Postup manžela žalovanej ohľadne iných strán pozemku\nžalovanej mohol vyvolávať u žalobcu pochybnosti o dobromyseľnosti žalovanej, ale podľa názoru súdu\n\ndobromyseľnosť žalovanej dostatočne nad akúkoľvek pochybnosť nevyvracia. Tvrdenia žalobcu, že\nprvýkrát informoval manžela žalovanej v roku 2007 o skutočnosti, že plot je postavený na jeho pozemku,\nneboli ničím preukázané. V rámci dokazovania boli naznačené posuny hraníc iných strán pozemku\nžalovanej, čo nie je možné automaticky považovať za dôkaz, že sa tak naozaj stalo. Aj v prípade\npreukázania takéhoto konania žalovanej vo vzťahu k ostatným susediacim pozemkom, nedokazuje\númyselný posun hranice medzi spornými stranami.“ Súd prvej inštancie na základe náležite a dostatočne\npodrobne zisteného skutkového stavu, vysporiadajúc sa pritom so všetkými relevantnými námietkami\nžalobcu, dospel k záveru, že „žalovaná priestor medzi jej pozemkom a hranicou, na ktorej je murovaný\nplot umiestnený, vydržala v 10-ročnej vydržacej dobe. Od výstavby plotu do podania žaloby uplynulo\npribližne 17 rokov a bolo preukázané, že sú splnené všetky podmienky pre vydržanie s poukazom na\nustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Pozemok, na ktorom bolo postavené sporné oplotenie,\nje spôsobilým predmetom vydržania, bola splnená nepretržitá doba užívania viac ako desať rokov a\nžalovaná bola oprávneným držiteľom.“\n28. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu, vysporiadajúc sa pritom so všetkými relevantnými\nodvolacími námietkami dostatočne jasne a podrobne odôvodnil svoje závery o dôvodnosti potvrdenia\nvecne správneho preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, aprobujúc „správny právny záver o\ntom, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná postavila murovaný plot medzi pozemkami sporových\nstrán na inom mieste, na akom sa nachádzalo aj pôvodné oplotenie. Súd prvej inštancie nemal síce z\nvýpovedí svedkov preukázané, že pôvodné oplotenie malo betónový základ, uvedené však nebolo podľa\nsúdu ani podstatné, keďže nebolo preukázané, že novovybudovaný murovaný plot nebol postavený\nna mieste, kde sa nachádzal pôvodný plot. Svedok C.. L. B., ktorý žalovanej a jej manželovi pozemok\npredal, nevedel potvrdiť skutočnosti uvádzané žalobcom, že murovaný plot nie je postavený na tom\nmieste, kde sa nachádzal pôvodný plot, ktorý staval ešte pán M. (č. l. 181 spisu). Potvrdil však, rovnako\nako aj jeho brat L. B., že pôvodný plot nemal murovaný základ. Ani tento svedok však nemal vedomosť,\nči pri výstavbe murovaného plotu vznikol nejaký problém medzi pánom B. a pánom M. (č. l. 248 spisu).\nSvedok V. M. potvrdil, že nový plot bol postavený na pôvodnom mieste. Neevidoval, že by bol posunutý\nna stranu pozemku jeho otca a ani otec mu nespomínal, že by bol s plotom nejaký problém (č. l. 181).\nJeho brat W. M. si nový plot, či dom na pozemku pána B. nepamätal, no tiež potvrdil, že otec v minulosti\nneuvádzal, že by mu niekto zabral pozemok. Obaja bratia však v rozpore s tým, čo uvádzali svedkovia B.\nuviedli, že pôvodný plot mal murovaný základ. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že v konaní\nnebolo nad všetku mieru pochybností preukázané, že pôvodný plot mal murovaný základ. Uvedené však\nnepovažoval ani za potrebné, pretože podstatné bolo, či v danom prípade došlo k posunutiu hranice\npri výstavbe nového murovaného plota, alebo či bol tento vybudovaný na mieste, kde sa nachádzalo\naj pôvodné oplotenie.“\n28.1. Odvolací súd ďalej považoval za rozhodujúce vysporiadať sa so skutočnosťou, že „žalovaná sa v\nkonaní bránila tým, že betónový múr postavila presne na mieste, kde sa nachádzal aj pôvodný plot. Jej\nvtedajší sused pán M. proti novopostavenému múru nenamietal, čo potvrdili aj jeho dvaja synovia, ktorým\nsa nikdy nezmienil o zabratí časti jeho pozemku žalovanou. Svedok V. M. dokonca potvrdil, že nový\nplot bol postavený na pôvodnom mieste. Ani svedkovia B. sa nevedeli vyjadriť k tomu, či sa žalovanou\nvybudovaný múr nachádza na pôvodnom mieste, kde stál v minulosti pôvodný plot. Svedok K. uviedol,\nže sa stavalo na mieste pôvodného oplotenia. Tvrdenie o posunutí plotu žalovanou sa snažil žalobca\npreukázať tým, že pán M. mal žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy upozorniť o zabratí a zastavaní časti\njeho pozemku žalovanou. Vyjadrenie žalovanej, že plot stavala po predchádzajúcej dohode s pánom M.,\npovažoval žalobca iba za jej tvrdenie. Žalobca však opomína fakt, že výpoveď Ž. o výstavbe murovaného\nplota na pôvodnom mieste nebola žiadnym zo svedkov spochybnená alebo vyvrátená. Tvrdenie žalobcu\no komunikácii s pánom M., v ktorej ho mal upozorniť na posun hranice pozemkov v súvislosti s výstavbou\nmurovaného plotu, žalobca ničím nepreukázal, ide len o jeho ničím nepodložené tvrdenie. Napokon aj\nobaja synovia pána M. pred súdom uviedli, že otec sa pred nimi nikdy v minulosti nezmienil o zabratí\njeho pozemku rodinou B., resp. o existencii sporu pri výstavbe múru. Tvrdenia žalobcu o informovaní\npánom M. pri uzatváraní kúpnej zmluvy, sa preto javia odvolaciemu súdu ako účelové. Žalobca predsa\nnadobudol pozemok v roku 2007, prečo neriešil výstavbu plotu v tom čase a čakal cca 10 rokov, kedy\nsa žalovaná dozvedela o údajnom zabratí pozemku (č. l. 52, 104 spisu). V tom čase ešte žil aj pán M.,\nktorý mohol skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdiť. Podľa vyjadrenia V. M. zomrel jeho otec v roku\n2019. O nedobromyseľnosti žalovanej pri zabratí pozemkov malo podľa žalobcu svedčať aj posunutie\nhranice pozemkov medzi žalovanou a susedmi L. Y. a L. B. a tiež vyhotovenie návrhu kúpnej zmluvy,\nktorou sa žalovaná snažila ňou zabrané časti pozemkov žalobcu odkúpiť. S uvedeným tvrdením žalobcu\n\nsa nemožno stotožniť, pretože obaja svedkovia sa vedeli vyjadriť len k svojim pozemkom, ktoré tvorili\nhranicu s pozemkami žalovanej, avšak sa nevedeli vyjadriť k pozemkom tvoriacim hranicu strán sporu\na k vybudovaniu sporného plota. Ani návrh kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03. 2018 nevypovedá nič o\ndobromyseľnosti žalovanej, ktorá keď sa dozvedela o námietkach žalobcu ohľadom sporného plota a\nzabratí časti pozemkov evidovaných na žalobcu, sa najskôr snažila vec riešiť mimosúdnou cestou.“\n28.2. Dovolateľ nedôvodne namietal, že odvolací súd sa nevyporiadal s jeho odvolacou argumentáciou\nv tom smere, že žalobca už v roku 2007 komunikoval s manželom žalovanej, že plot je postavený na\njeho pozemku. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku na túto námietku primerane a dostatočne\nvyčerpávajúco reagoval, keď vychádzal predovšetkým z toho, že „žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že\nmanžela žalovanej mal o postavení plotu na jeho pozemku informovať v roku 2007. Tiež nie je pravdou,\nže žalovaná počas konania nerozporovala skutočnosť, že už v roku 2007 komunikoval žalobca s jej\nmanželom o zabratí pozemkov žalobcu. Žalovaná predsa uviedla, že o postavení plotu na pozemkoch\nevidovaných na žalobcu sa dozvedela až v rokoch 2016 až 2017. Keby o žalobcom udávanej komunikácii\nz roku 2007 vedela, dozvedela by sa o zabratí pozemkov skôr, ako v roku 2016 až 2017.“ Dovolací\nsúd z hľadiska kvality odôvodnenia tejto časti preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu považuje\nza rozhodujúci záver, že zo strany žalobcu išlo len o jeho tvrdenie, nepreukázané inými dôkazmi, že\nmanžela žalovanej mal o postavení plotu na jeho pozemku informovať v roku 2007. Takéto v kontexte\ns inými dôkazmi osamotené a zároveň ničím nepreukázané tvrdenie nemohlo zásadne spochybniť\ndobromyseľnosť žalovanej.\n28.3. Odvolací súd sa náležite vysporiadal aj s namietaným vyhodnotením záverov obhliadky na mieste\na reagoval na námietku žalobcu, podľa ktorého obhliadkou bolo zistené aj to, že predmetný murovaný\nplot je na jeho pozemku, pretože je voľným okom viditeľný odskok medzi žalovanou novopostaveným\nmurovaným plotom od pôvodného plota, ktorého zvyšok sa na mieste stále nachádza, a tento odskok\npreukazuje, že žalovanou novo vymurovaný plot má aj iný smer oproti smeru a línie pôvodného plota\n(ktorý bol súvislá rovná čiara, a to smerom do vnútra a na úkor jeho pozemku). „Uvedené tvrdenie\nžalobcu o zvyšku pôvodného plota, ktorý sa na mieste má stále nachádzať a potvrdzovať odskok od\nžalovanou vybudovaného plota, považoval odvolací súd za novotu v konaní, ktorá je podľa § 366 CSP\nneprípustná. Námietka žalobcu o zvyšku pôvodného plota, ktorý sa na mieste má stále nachádzať a\npotvrdzovať odskok od žalovanou vybudovaného plota nespĺňa ani jednu z podmienok prípustnosti\nnovôt, a teda odvolací súd v súlade s ustanovením § 366 CSP na predmetnú námietku neprihliadol.\nŽalobcovi nič nebránilo, aby uvedenú námietku uplatnil pred súdom prvej inštancie. Z ohliadky súdu\nvyplýva opačný záver. Sám právny zástupca žalobcu na ohliadke uviedol, že opticky sa javí, že pletivový\nmúr, ktorý sa tiahne od N. doliny, pokračuje zarovno betónového múru. Pokiaľ žalovaná opticky stavbou\nmúru nadviazala na susediace oplotenie pokračujúce smerom k N. doline, nemohla si byť ani vedomá,\nže malo dôjsť k posunu murovaného oplotenia, keď navyše v priebehu celého konania tvrdila, že stavala\nna mieste pôvodného oplotenia, čo nebolo žiadnym zo svedkov spochybnené, a dvoma svedkami (V.\nM. a U. K.) bolo toto jej tvrdenie dokonca potvrdené. Žalovaná sa k ohliadke súdu vyjadrila podaním\nzo dňa 18.01.2021, pričom uviedla, že z vykonanej ohliadky vyplynulo, že „plot je v skutočnosti súvislý\na zrejme pokračuje až k pozemku, ku ktorému je prístup z ulice N. dolina, kde sa nachádza ešte\npôvodné oplotenie“. Voči uvedeným záverom ohliadky nevzniesol žalobca žiadne námietky.“ Pokiaľ\nžalobca v dovolaní namietal, že súd prvej inštancie nikdy účastníkov neoboznámil so závermi ohliadky\na neupovedomil ich o tom, že z ohliadky vypracoval zápisnicu, dovolací súd považuje takúto námietku\nza oneskorenú, dovolateľ ju mal uplatniť už v odvolacom konaní a dať tak odvolaciemu súdu možnosť\nsa s ňou vysporiadať. Naviac z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačné, že v rámci\nhodnotenia dôkazov vyhodnocoval aj závery vykonanej obhliadky, pričom žalobca svoje námietky voči\ntýmto záverom uplatnil v odvolaní a odvolací súd sa s nimi náležite vysporiadal, ako je už uvedené vyššie.\n28.4. Pokiaľ dovolateľ namietal, že sa odvolací súd nezaoberal skutočnosťou, že žalobca podaním\ndatovaným 1. 3. 2020 žiadal súd prvej inštancie o opravu nesprávnej protokolácie zápisnice zo dňa 28.\n1. 2020, dovolateľ nešpecifikoval, ako toto prípadné pochybenie mohlo ovplyvniť podstatné skutkové či\nprávne závery súdov nižších inštancií. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že intenzitu porušenia\npráva na spravodlivý proces a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) v spojení s § 431 CSP\nzakladá len nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Inak povedané, nie každé pochybenie v procesnom postupe súdov automaticky nadobúda\n\nintenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré by malo za následok zmätočnosť v procesnom\npostupe súdu vedúcu k potrebe zásahu do právoplatného rozhodnutia s tým, aby sa o veci znova konalo\na rozhodlo. Pre naplnenie zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne\nsplnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný\npostup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu\ndosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je súčasťou doktríny i súdnej\npraxe, že nestačí spravidla jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania. Nevyhnutnou podmienkou,\naby rozhodnutie odvolacieho súdu pri dovolacom prieskume obstálo, je, aby ako celok vykazovalo znaky\nspravodlivosti (7Cdo/27/2019, 2Cdo/44/2020, 9Cdo/83/2022).\n29. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n30. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom\nmusia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v\nzásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované\nporušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci,\nalebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre\nrozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu\nneobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú,\nsú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I.\nÚS 301/06). Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho\nsúdu spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP, preto ich\nnemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n31. Dovolateľ zároveň namietal nedostatky v hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dovolací\nsúd vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v\nkontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). Hodnotenie skutkových\nokolností, na ktoré odvolací súd pri svojich úvahách vzal zreteľ, dovolaciemu prieskumu nepodlieha.\nPokiaľ dovolateľ, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP, namietal aj nesprávne\nvyhodnotenie dokazovania a záver, že žalovaná dostatočne nepreukázala svoju dobromyseľnosť,\nnajvyšší súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\npovažované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v tomto smere najvyšší súd poukazuje na\nnaďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000,\nako aj na rozhodnutia 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,\n7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9Cdo/159/2022). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS\n465/2017, II. ÚS 404/2023). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi\nsúdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čo však v preskúmavanom spore nenastalo. Rovnako\nnemožno konštatovať zo strany súdov nižších inštancií akúkoľvek logickú, funkčnú či teleologickú\nnekonzistentnosť v procese hodnotenia dôkazov.\n\n32. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil\nurčitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. Hodnotenie\ndôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho\nsúdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej\nz ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov\nCSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných\ndôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup\nsudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti\nrozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\nV prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa §\n237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý proces nie je\niné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu. Ako už\nbolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a jeho závery aj náležite\nvyhodnotil.\n33. Na záver je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nezakladá.\nNajvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane\nsporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ak\nteda dovolateľ svoju dovolaciu argumentáciu založil na dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP,\nnemôžu sa v rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu úspešne domáhať prieskumu správnosti či\nnesprávnosti právneho posúdenia, (k tomu por. napr. sp.zn. III. ÚS 219/2024).\n34. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil\nzákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie procesne\nneprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n35. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, namietajúc\nnesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP formuloval tieto právne otázky: Je konanie plnoletej osoby spočívajúce\nv úmyselnom, svojvoľnom s neoprávnenom prisvojení si časti susedného pozemku jeho zastavaním\nbez súhlasu vlastníka takto zastavanej časti pozemku posúdiť okolnosťou vylučujúcou dobromyseľnosť\ndržby takto konajúcej osoby? Je možno držbu, ktorá vznikla v dôsledku úmyselného, svojvoľného\na neoprávneného prisvojenia si časti susedného pozemku jeho zastavaním bez súhlasu vlastníka\nzastavanej časti pozemku posúdiť ako oprávnenú držbu takto konajúcej osoby? Je konanie plnoletej\nosoby spočívajúce v úmyselnom, svojvoľnom a neoprávnenom prisvojení si časti susedného pozemku\njeho zastavaním bez súhlasu vlastníka zastavanej časti pozemku konaním, ktoré je v rozpore s dobrými\nmravmi? Môže konanie plnoletej osoby, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi založiť dobromyseľnosť\ntakto konajúcej osoby a/alebo oprávnenosť držby?\n36. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\n\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n37. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n37.1. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n37.2. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n38. Dovolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia vydržania vlastníckeho práva v prospech\nžalovanej, z formulácie dovolacích námietok však bolo zjavné, že nimi spochybňuje predovšetkým\nvyhodnotenie dôkazov súdmi nižších inštancií, ktoré ich viedli k záveru o splnení zákonných podmienok\nvydržania vlastníckeho práva v zmysle § 134 OZ, konštatujúc dobromyseľnosť žalovanej pri užívaní\nspornej časti pozemku. Dovolací súd však nie je treťou inštanciou, a preto sa pred ním nemožno\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/8/2020, 9Cdo/216/2021).\n39. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze č.k.\nIII. ÚS 72/2025-39 z 26. marca 2025, v ktorom uviedol, že ústavný súd už judikoval, že ak sú dôvody\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP koncipované tak, že dovolateľ nerozporuje ustálený skutkový stav\nako výsledok dokazovania a následného hodnotenia dôkazov, ale kritizuje (ne)použitie právnej normy\nna zistený skutkový stav, ide o formuláciu právnej otázky. Dovolanie je potom prípustné aj napriek tomu,\nže právna otázka súvisí s právnou kategóriou, ktorej široká formulácia a široký aplikačný záber prakticky\nznemožňujú tvorbu právnych viet v podobe zovšeobecnených judikátov. Nemožno totiž zabúdať, že\naj dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP slúži ochrane subjektívnych práv sporových strán a nejde len o\nnástroj zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov. Odlišným prípadom je kritika (ne)použitia právnej\nnormy, avšak na podklade spochybňovania skutkových záverov nižších súdov v podobe nevykonania\nnavrhovaných dôkazov či nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov ústiaceho do ustálenia\nskutkového stavu. Skutočnou podstatou nespokojnosti dovolateľa potom nie sú otázky právne, ale\nskutkové, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladajú, a preto nejde o odmietnutie\nspravodlivosti, ak dovolací súd na takto koncipované dovolanie nedá meritórne odpovede (III. ÚS\n295/2024, ZNaU č. 18/2024).\n40. Dovolateľ pri formulovaní svojich právnych otázok vychádzal zo skutkového predpokladu, že\nžalovaná pri stavbe plotu medzi jej pozemkom a pozemkom žalobcu konala úmyselne a svojvoľne.\nPreskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu však bolo založené na úplne opačnom skutkovom\nzáklade, keď súdy nižších inštancií dospeli na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná\npostavila (dala postaviť) predmetný plot na mieste pôvodného plotu, a teda nepovažoval za preukázané,\nže by pri výstavbe plotu konala úmyselne a svojvoľne, neoprávnene si prisvojac časť susedného\npozemku. Je pritom evidentné, že pokiaľ by žalovaná konala úmyselne a svojvoľne, teda s vedomím,\n\nže stavbou plotu zasahuje do susedného pozemku, nemohla by byť dobromyseľnou a oprávnenou\ndržiteľkou, a teda nemohla by splniť základnú zákonnú podmienku vydržania v zmysle § 134 OZ.\n41. Právne posúdenie veci odvolacím súdom vychádzalo z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, podľa ktorej tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí\nbyť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po\ncelú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/91). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti\nv dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné hodnotiť nielen podľa subjektívnych predstáv držiteľa, ale i\npodľa objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje\nvznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec\nprisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové\nokolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu (uznesenie\nnajvyššieho súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/183/2020). Oprávnenou môže byť len dobromyseľná\ndržba. K posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho\nhľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť\ndržby; vždy je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný, v obdobnej situácii sa nachádzajúci držiteľ pri\nbežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,\nnemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera\ndržiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda\naj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o\nexistujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), omyl držiteľa musí byť\nale vždy ospravedlniteľný (napr. uznesenie najvyššieho súdu z 23. mája 2012 sp. zn. 3Cdo/84/2012).\nPri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré\nsa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi\nzákladné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol\n- či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul (9Cdo/68/2023).\n42. Najvyšší súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť\nprávneho posúdenia a danosť dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, robí tak\nneopodstatnene. Dovolací súd, poznajúc svoju vlastnú judikatúru súčasne nezistil, že by v danej veci išlo\no naplnenie niektorého z dovolacích dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) resp. písm. c) v spojení s §\n432 CSP. Dovolanie v posudzovanej veci preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,\nv dôsledku čoho najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne\nneprípustné.\n43. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP, žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli, preto jej dovolací súd\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal (R 72/2018).\n44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/58/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5545cc2-dc67-4570-8548-7887c04560b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.72.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.72.2025.2"}, {"guid": "ussr:e5e2fdaf-c253-4148-bc3a-7cfea8abb36f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.295.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.295.2024.1"}, {"guid": "ussr:51661bb6-d800-4638-a9e3-01a1f1b4fad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 219/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 219/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1"}, {"guid": "ussr:14e1dcd6-9d10-4e2d-b14b-8d4c441239c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2023.1"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "1d7fb23b-1830-4f01-a759-411bad91789b:03520cc5-44e3-4012-a9c7-8e2b347b5e26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2319202815.1", "spisova_znacka": "9Cdo/68/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/68/2023 z 29. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2319202815.1"}, {"guid": "b2ba104d-486a-4616-879a-f861c5b29c80:14183fb8-97e8-4a25-b6e3-fa9c4e4bba8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8421200085.1", "spisova_znacka": "9Cdo/159/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/159/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8421200085.1"}, {"guid": "0e91ab6f-41ad-4798-8b91-14759bf1218c:7c0f36b9-b467-464d-965f-41d5be8fd28b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2107232182.1", "spisova_znacka": "9Cdo/216/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/216/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2107232182.1"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}], "citovane_v": []}