{"guid": "1b158886-bb34-428f-9074-f4f2957a8440:5df28ec4-bb7c-4ad4-a15e-5270451dd77f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1", "spisova_znacka": "7Cdo/42/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2026, sp. zn. 7Cdo/42/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1", "identifikacne_cislo": "4118209374", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5df28ec4-bb7c-4ad4-a15e-5270451dd77f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/42/2025\n4118209374\n24. 02. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. F., narodeného XX. U. XXXX, K., X. XXX/XX,\nzastúpeného Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, Galanta, Staničná 1702/10, IČO:\n51412802, proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31335004,\n2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36233935, zastúpenej PETKOV\n& Co s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50430742, 3/ Bc. V. W., narodenému\nXX. U. XXXX, Y. č. XX, zastúpenému Jakub Polák ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Nitra, Mostná\n2937/56, IČO: 55860753, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníctva, vedenom na\nOkresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/93/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 08. augusta 2024 č. k. 9Co/76/2023 - 561 v spojení s opravným uznesením z 08. októbra 2024\nč. k. 9Co/76/2023 - 583, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k. 17C/93/2018-414 zo dňa 24.\nnovembra 2022 žalobu v časti určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných\nna LV č. XXX, kat. úz. Y., obec Y., okres Nitra, parcela registra „C\" evidovanej na katastrálnej mape\nako parcela registra CKN XXX/X, súp. číslo XX, rodinný dom na parcele CKN č. XXX, výmera 727 m2 ,\nparcela CKN č. XXX/X o výmere 554 m2 , druh: záhrady a parcela CKN č. XXX/X o výmere 362 m2 , druh\nstavby: zastavané plochy a nádvoria, zamietol (výrok I.). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov\nbude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).\n1.1. Uviedol, že predmetom konania boli dva určujúce nároky, a to nárok žalobcu o určenie, že\ndobrovoľná dražba je neplatná a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O prvom nároku,\nže dobrovoľná dražba je neplatná súd prvej inštancie rozhodol predchádzajúcim rozsudkom, ktorým\nžalobu zamietol a tento výrok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „odvolací\nsúd\") sp. zn. 9Co/91/2021-372 zo dňa 21. 04. 2021 a vo výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho\npráva bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie\nz dôvodu, že týmto výrokom sa súd prvej inštancie nezaoberal, neriešil naliehavý právny záujem,\nani neodôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne nároku o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom\npredmetných nehnuteľností.\n1.2. V ďalšom konaní sa v zmysle intencií odvolacieho súdu zaoberal žalobným nárokom, ktorým sa\nžalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom si riešil primárne\notázku, či žalobca má na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\") naliehavý právny záujem, pričom\nexistenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca a tento musí existovať nielen\nv čase konania, ale aj v čase, kedy je rozsudok vyhlásený.\n\n1.3. Opätovne uviedol, že žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v\ntomto výroku bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá a rozsudok súdu prvej inštancie bol v\ntejto časti potvrdený aj odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutím žaloby o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby bolo vykonanie dražby platné, čiže dražba je platná. Z Osvedčenia o\npriebehu dobrovoľnej dražby, spísaného formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX zo dňa 16. 05.\n2018 na mieste samom, vyplynulo, že licitátor udelil príklep účastníkovi dražby s dražobným číslom 1vydražiteľovi, pričom vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby,\nsa stal Bc. V. W., t. j. žalovaný 3/. Z povahy dobrovoľnej dražby vyplýva, že následkom úspešnej\ndobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby na inú osobu.\nDobrovoľná dražba je teda osobitná právna skutočnosť, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo.\nVzhľadom na skutočnosť, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola zamietnutá, súd mal\nza to, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom, sa\nudelením príklepu stal žalovaný 3/. Dodal, že neplatná je iba taká dražba, ktorú za neplatnú určí súd,\npričom súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak je preukázané porušenie ustanovení zákona o\ndobrovoľných dražbách. Keďže žalovaný 3/ sa udelením príklepu stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti,\nsúd má za to, že nie je naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej\nnehnuteľnosti, a to z dôvodu, že otázka vlastníctva predmetnej veci bola vyriešená práve určením, že\nsúd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, z čoho jednoznačne vyplýva, že dražba\nbola úspešná a následkom toho došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného 3/.\nVzhľadom na túto skutočnosť, súd žalobu zamietol a zamietol aj návrhy prednesené splnomocneným\nzástupcom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré považoval za nedôvodné, keď ich vykonaním by\nnedošlo k zmene rozhodnutia, ani k zmene právneho názoru.\n1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP.\n2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 08. augusta 2024 č. k. 9Co/76/2023 - 561 v spojení s opravným\nuznesením z 08. októbra 2024 č . k. 9Co/76/2023 - 583 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok\nI.) a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu\n100% (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu, tieto\ndostatočne odôvodnil, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol pre vec rozhodujúci a prijal aj správny\nprávny záver, že žalobca na požadovanom určení vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam\nnemá naliehavý právny záujem. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia podľa odvolacieho súdu\nnevyplývala ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych noriem, ktorá by\nbola popretím ich podstaty a zmyslu. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobca sa so záverom\nsúdu prvej inštancie nestotožnil, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o neodôvodnenosti a\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\n2.2. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie\nneaplikoval dostatočne príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy SR a zákony\no spotrebiteľskom práve. Tým, že súd prvej inštancie si v zmysle vysloveného záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu riešil základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby v zmysle\n§ 137 písm. c) CSP, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom\npríslušné citované zákonné ustanovenie aj citoval vo svojom rozhodnutí, dospel k správnemu právnemu\nzáveru, že v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, resp. takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na základe\nskutkového stavu danej veci nemal. Keďže neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení je primárna procesná podmienka, a táto nebola splnená, bolo potom nadbytočné posudzovať\nvec podľa ďalších zákonných ustanovení, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu neumožňuje\nuž ďalej vec skúmať z ďalších dôvodov.\n2.3. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že zamietnutie žaloby o určení neplatnosti dražby nie\nje rozhodnutím o neplatnosti dražby, odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Odvolací súd\npoukázal na ust. § 21 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách upravujúci osobitný\ntyp žaloby, ktorou sa môže dotknutá osoba na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti\ndobrovoľnej dražby. Mal za to, že zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú\npovahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby, ale upravuje len prípady, v ktorých nie\nje možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 citovaného zákona). Z uvedených skutočností preto\nnepochybne výkladom uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 22.\napríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vyslovenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby a ktorý výrok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 21. apríla 2022\n\nč. k. 9Co/91/2021-372 a nadobudol právoplatnosť dňa 06. júna 2022, bolo určené, aj keď nie doslovným\nvýrokom, že dražba je platná. Odvolací súd uviedol, že dražba by bola neplatná len za predpokladu,\nak by bolo na základe podanej žaloby právoplatným rozsudkom určené, že dražba je neplatná. Z\nuvedeného dôvodu sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutím súdu prvej inštancie\nnebola vyslovená platnosť dobrovoľnej dražby. Zamietnutím žaloby vo výroku o neplatnosť dobrovoľnej\ndražby je potrebné prijať logický záver, že dražba prebehla v zmysle príslušného zákonného ustanovenia\na žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby, ktoré zaťažovalo\nžalobcu. Z uvedeného dôvodu, keďže o neplatnosti, resp. platnosti dražby bolo rozhodnuté právoplatným\nrozhodnutím súdu mal za to, že je potrebné z tohto rozhodnutia vychádzať. K námietke žalobcu v\npodstatnej časti svojho odvolania ohľadne neplatnosti dražby a jeho odvolacích námietok smerujúcich\nku konaniu, v ktorom sa riešila platnosť dobrovoľnej dražby, boli tieto odvolacie námietky pre konanie o\nurčenie vlastníckeho práva absolútne irelevantné, pretože predmetom odvolacieho konania bolo už len\npreskúmanie výroku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol tak, že zamietol žalobu o určenie vlastníckeho\npráva.\n2.4. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o určení\nvlastníckeho práva zamietol, považoval za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil,\nkeď žalobca nemal na požadovanom právnom určení vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP\nnaliehavý právny záujem.\n2.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 odsek 1\nCSP v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ\") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nžiadajúc, aby dovolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n3.1. Dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v súvislosti s\nnesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, keďže podľa názoru\nžalobcu ignorovali, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a súd prvej inštancie a ani odvolací súd\nneprihliadli na ustanovenia § 52 a následne o spotrebiteľských zmluvách, § 151b ods. 3, § 565 druhá\nveta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník\"), ustanovenia\nzákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon o ochrane spotrebiteľa, ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") a rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie. Dovolateľ uviedol, že oba konajúce súdy svoje rozhodnutia zamerali\nlen na jediný dôvod, pre ktorý rozhodli, a to nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení vlastníckeho práva. Odvolací súd uviedol v bode 11.2. odôvodnenia svojho rozhodnutia\nnepresvedčivé, nepreskúmateľné názory, pričom dovolateľ výslovne namietol názor odvolacieho súdu,\nže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Podľa dovolateľa takýto\nnázor nemá oporu ani v zákone a ani v dôkazoch, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. S dôrazom na\nskutočnosť, že dovolateľ je spotrebiteľ a absenciou aplikácie správnych priliehajúcich právnych noriem\ndošlo k porušeniu práva na prístup k súdu, na presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie. Poukázal\npritom na rozsudok najvyššieho súdu z 15. decembra 2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020. Podľa dovolateľa sa\nodvolací súd nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi, neposúdil konanie pred súdom prvej inštancie podľa\ntýchto dôvodov a len formálne bez relevantného posúdenia uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu nie\nsú dôvodné, pričom poukázal na nález ústavného súdu I. ÚS 407/2010. Rozsudok odvolacieho súdu\nje nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v\npredmetnej veci, pričom odvolací súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli\nv konaní predložené. Keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,\na tento nezopakoval a ani nedoplnil dokazovanie, bol povinný aplikovať ustanovenia vyššie uvedených\nprávnych predpisov, pretože ide o spotrebiteľský spor. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa\nzákonom stanovené podmienky.\n3.2. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ odôvodnil tak, že citoval z odôvodnenia\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2020 vo veci otázky zosplatnenia úveru, ktoré žalobca\nnamietal v konaní, pričom oba konajúce súdy ignorovali kogentné ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka. Od otázky zosplatnenia úveru záviselo rozhodnutie o platnosti resp. neplatnosti\nnapádanej dražby ako aj rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Mal\nza to, že bez ohľadu na skutočnosť, že žaloba o určenie napádanej dražby bola zamietnutá, doposiaľ je\n\nvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnostiam nesprávne evidované v katastri nehnuteľností, z ktorého\ndôvodu sa žalobca domáha rozhodnutia o určení vlastníckeho práva, pričom ide o sporný stav. Otázka\nvlastníctva predmetnej veci nebola vyriešená tým, že súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti\ndražby zamietol. Neexistuje žiadna právna norma ani rozhodnutie, ktorá by podporovala úvahu súdu\nprvej inštancie a otázku vlastníctva predmetných nehnuteľností je potrebné vyriešiť v tomto konaní,\npretože pre platnosť dražby nestačí zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dražby. Dovolateľ poukázal\nna Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú nemožno považovať za platnú, nakoľko\nv nej absentujú náležitosti podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu\nneplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo nikdy nevzniklo, a to z dôvodu, že záložná zmluva\nneobsahuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, preto veriteľ nemohol začať\nvýkon záložného práva.\n3.3. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ odôvodnil tak, že žiadal, aby dovolací\nsúd vyriešil otázku vlastníctva nehnuteľností, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nvyriešená s poukazom na zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Dovolateľ vymedzil právnu\notázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená nasledovne: „vyriešenie\notázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré vlastníctvo malo byť predmetom dražby, pričom predmetom\ndražby nebolo, pretože predmetom dražby nemôže byť vlastníctvo nepatriace navrhovateľovi dražby.\"\nUviedol, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo a patrí dovolateľovi, ktorý nikdy nenavrhol\ndražbu predmetných nehnuteľností, preto nie je možné, aby niekto iný mohol nadobudnúť jeho\nvlastníctvo v dražbe a ako v prejednávanej veci nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, keďže ani\nžalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neboli nikdy vlastníkmi nehnuteľností dovolateľa. Dovolateľ nedal nikomu\nprávo ani nikoho nesplnomocnil na to, aby jeho vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam navrhol\ndražiť. Z uvedených skutočností je nesporné, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nvyriešená otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na liste vlastníctva tak, že titulom\nnadobudnutia je osvedčenie o nadobudnutí v dobrovoľnej dražbe. Nejde o otázku, ktorá sa môže vyriešiť\nlen v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože ide o otázku vlastníctva a nie otázku platnosti resp.\nneplatnosti dražby.\n4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi\nodvolacieho súdu a považuje ich za vecne správne. Podľa žalovaného 1/ neexistuje žiaden dovolací\ndôvod podľa § 420 CSP, keďže žalobca uvádza a opisuje tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom\nodvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Mal za to, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dostatočne a rozsiahlo vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní a vykonal\nvšetky potrebné dôkazy na rozhodnutie vo veci. Postupom konajúcich súdov nedošlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Navrhol dovolanie odmietnuť.\n5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi\nodvolacieho súdu, súhlasí s ním, považuje ich za správne a zákonné. Vo vzťahu k podanému dovolaniu\nuviedol, že toto považuje za nedôvodné, neurčité a v zmysle ustanovení CSP za neprípustné. K\nargumentácii žalobcu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že nesúhlasí s názorom\nžalobcu o nedostatočnom či nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak, rozsudok\nodvolacieho súdu je, podľa názoru žalovaného 3/ veľmi jasne, zrozumiteľne a logicky odôvodnený. K\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP uviedol, že z podaného dovolania žalobcu ohľadne\notázky konkrétneho vlastníctva konkrétnej nehnuteľnosti v tomto konaní nie je otázkou právnou, ako to\npredpokladá ust. § 421 ods. 1 CSP, ale otázkou skutkovou, ktorou sa však dovolací súd nemá dôvod ani\nprávomoc zaoberať. Prípustnosť dovolania žalobcu je podľa žalovaného 3/ v tejto časti neodôvodnená.\nVzhľadom k vyššie uvedenému navrhol podľa dovolanie odmietnuť alebo podľa zamietnuť.\n6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1/. Uviedol, že tvrdenia žalovaného 1/ výslovne popiera.\nPoukázal na spotrebiteľskú zmluvu žalovaného 1/, a to Zmluvu o úvere na bývanie zo dňa 18. 07.\n2016, a najmä na nastavenie splácania spôsobom, ako to žalovaný 1/ pripravil v tejto zmluve, ktoré\nje výslovne v neprospech spotrebiteľa. Na objasnenie celej veci mal za dôvodné uviesť skutočnosti,\nna ktoré ani súd prvej inštancie ani odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadli, hoci z úradnej povinnosti\nmali prihliadnuť aj bez námietky. Ide o skutočnosti týkajúce sa napádanej dražby, ktorá je neplatná s\npoukazom na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ust. § 3 ods. 6. Pri nejednoznačnom\nvýklade problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/45/2012\nzo dňa 24. júna 2013 uprednostnil ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a odkázal taktiež na\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024. V prejednávanej veci oba nižšie\n\nsúdy postupovali v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách, keď mali za to, že\nnapádaná dražba bola úspešná ako sa vyjadrili, pričom nemohla byť úspešná z už uvedeného porušenia\nust. § 3 ods. 6 zákona. Žalobca ako spotrebiteľ, svoj nárok o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a\nurčenie vlastníckeho práva, ktorého sa v predmetnom konaní domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej\nzmluve, pričom má postavenie spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo\nveci konajúce súdy sa s postavením žalobcu a s jeho nárokom o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby\na určenie vlastníckeho práva nevysporiadali správne, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou\nvadou. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť.\n7. Viac vyjadrení k dovolaniu podaných nebolo.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. c) CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n9. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n11.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súdy oboch inštancií ignorovali\nspotrebiteľský charakter sporu a neuplatnili relevantné vnútroštátne ani európske predpisy na ochranu\nspotrebiteľa. Rozhodnutia založili výlučne na závere o neexistencii naliehavého právneho záujmu,\nktorý dovolateľ považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a bez opory v zákone a dôkazoch.\nOdvolací súd sa podľa neho nevysporiadal s odvolacími dôvodmi, rozhodnutie riadne neodôvodnil\na nedostatočne preskúmal argumenty a dôkazy, čím došlo k porušeniu práva na prístup k súdu. V\nsúhrnne výhrady dovolateľa v podstate spočívali v tom, že súdy ignorovali spotrebiteľský charakter\nsporu, neaplikovali príslušné ochranné predpisy a vydali nepreskúmateľné rozhodnutie, čím porušili jeho\nprávo na spravodlivý proces (bod 3.1.).\n\n13. Dovolateľ predovšetkým namieta, že súdy sa nevysporiadali so spotrebiteľským charakterom sporu\nresp. neaplikovali vnútroštátne ani európske predpisy na ochranu spotrebiteľa a že tým došlo k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces.\n13.1. Dovolací súd prezentuje, že dovolanie bolo v tejto časti podané z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP,\nteda pre tvrdený nesprávny procesný postup súdov konajúcich súdov, ktorý mal dovolateľovi znemožniť\nuplatnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPredmetom dovolacieho prieskumu v tomto rozsahu preto nie je správnosť hmotnoprávneho posúdenia\nveci, ale výlučne posúdenie toho, či procesný postup všeobecných súdov vykazoval kvalifikovanú\nprocesnú vadu.\n13.2. Odvolací súd v bode 11.2, napadnutého rozsudku konštatoval „Rovnako odvolací súd nepovažoval\nza dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neaplikoval dostatočne príslušné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka <Z.>, ako aj Ústavy SR a zákony o spotrebiteľskom práve. Tým, že súd\nprvej inštancie si v zmysle vysloveného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu riešil základnú\nprocesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP <Z.>, a to existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom príslušné citované zákonné ustanovenie\naj citoval vo svojom rozhodnutí, dospel k správnemu právnemu záveru, že v zmysle § 137 písm. c) CSP\n<Z.> žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. takýto naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na základe skutkového stavu danej veci\nnemal. Keďže neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je primárna procesná\npodmienka, a táto nebola splnená, bolo potom nadbytočné posudzovať vec podľa ďalších zákonných\nustanovení, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu neumožňuje už ďalej vec skúmať z ďalších\ndôvodov\".\n13.3. Súd prvej inštancie aj odvolací súd založili svoje rozhodnutia na závere o neexistencii naliehavého\nprávneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP.\nPosúdenie tejto otázky predstavuje základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby, ktorú\nje súd povinný skúmať prednostne. V prípade, že súd dospeje k záveru o absencii naliehavého právneho\nzáujmu, nie je oprávnený pristúpiť k ďalšiemu dokazovaniu ani k vecnému, resp. hmotnoprávnemu\nposúdeniu uplatneného nároku (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu zo 16. júna 2021 sp. zn. II.\nÚS/327/2021 <Z.>, najvyššieho súdu zo 16. marca 2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015 a zo 16. apríla 2019\nsp. zn. 5Cdo/305/2018).\n13.4. V tomto kontexte dovolací súd zdôrazňuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v nadväznosti\nna záväzný právny názor odvolacieho súdu obmedzil na posúdenie existencie naliehavého právneho\nzáujmu a po ustálení záveru o jeho neexistencii nepokračoval v dokazovaní ani vo vecnom právnom\nhodnotení veci, bol v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Rovnako odvolací súd nepochybil, keď\ntento procesný postup aproboval a výslovne uviedol, že pri nesplnení uvedenej procesnej podmienky\nbolo nadbytočné zaoberať sa aplikáciou ďalších hmotnoprávnych ustanovení.\n13.5. Samotná skutočnosť, že dovolateľ v konaní opakovane poukazoval na svoje postavenie\nspotrebiteľa, nemôže viesť k záveru, že súdy boli povinné prekročiť rámec procesného posúdenia\nprípustnosti žaloby a zaoberať sa vecou po hmotnoprávnej stránke. Zároveň dovolací súd konštatuje,\nže závery odvolacieho súdu pri vysporiadaní sa s touto odvolacou námietkou považuje za dostatočné\na relevantné.\n13.6. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedený postup všeobecných súdov,\nnepredstavuje porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces ani inú kvalifikovanú procesnú vadu\nv zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14. Ďalej dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože odvolací súd\nsa nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami. Rozhodnutia založili výlučne na závere o neexistencii\nnaliehavého právneho záujmu, ktorý dovolateľ považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a bez\nopory v zákone a dôkazoch.\n14.1. Ak dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal nepreskúmateľnosť\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane uvádza, že\nodôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n14.2. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdu\n\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Potvrdzujúci rozsudok\nodvolacieho súdu by bolo možné považovať za nepredvídateľný len vtedy, ak by odvolací súd založil\nrozhodnutie (hoci potvrdzujúce) na nových skutkových zisteniach alebo na aplikácii úplne inej právnej\nnormy, ktorú súd prvej inštancie nepoužil, pričom by odvolací súd nedal stranám sporu možnosť vyjadriť\nsa k týmto novým skutkovým alebo právnym okolnostiam. K takejto situácii v preskúmavanej veci\nnedošlo. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie na základe tých istých dôvodov, ktoré\nuvádzal už súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožnil.\n14.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, z ktorých skutkových\nokolností vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu podanej\nžaloby. Odvolací súd zohľadnil predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa\n22. apríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 21. apríla 2022\nč. k. 9Co/91/2021-372 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby. Odvolací súd vysvetlil záver o tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pričom\nv podstatnom uviedol „keďže ohrozenie jeho postavenia možno odstrániť len právnym prostriedkom o\nurčenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo aj učinil, avšak v tejto časti bol neúspešný. Z uvedeného\ndôvodu, preto musela byť žaloba o určenie vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam\nzamietnutá z dôvodu, že právoplatným výrokom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu o neplatnosť\ndobrovoľnej dražby a v tomto výroku bol rozsudok potvrdený, došlo k určeniu, že dobrovoľná dražba\nsporných nehnuteľností, ktorá prebehla 15. 05. 2018, je platná a je potrebné konštatovať, že udelením\npríklepu a uhradením ceny vydražiteľom prešlo na vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby, a to\nudelením príklepu. Tu je potrebné zdôrazniť, že iba určením (pozitívnym) dražby za neplatnú by zanikli\núčinky príklepu ku dňu príklepu, k čomu v danom prípade nedošlo. Žalovaný v 3. rade .... sa stal výlučným\nvlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení\nvlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam. Následne sa odvolací súd podrobne a zrozumiteľne\nvysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, najmä ohľadom nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu na určení vlastníckeho práva (pozri body 10. až 12. odôvodnenia odvolacieho\nrozsudku). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nspĺňa kritériá § 393 ods. 2 CSP, z hľadiska formálnej štruktúry aj obsahového usporiadania, poskytuje\nzrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o\nzamietnutí určenia vlastníckeho práva potvrdené. V tomto zmysle nemožno konštatovať, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Konajúce súdy sa vysporiadali s podstatnými námietkami\nžalobcu, pričom irelevantné tvrdenia, ktoré nesúvisia s existenciou naliehavého právneho záujmu a\nprípustnosťou žaloby, nebolo potrebné rozoberať.\n15. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,\nktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivý proces. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľ nedôvodne namietal\nexistenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n16. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktorý spočíva v tom, že\nodvolací súd sa pri odklonil od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a neaplikoval kogentné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (§ 53 ods. 9 a § 565). Dovolateľ tvrdí, že zamietnutie žaloby o určenie\nneplatnosti dražby nevyriešilo otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a poukazuje aj na absolútnu\nneplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, čo podľa neho sťažuje platnosť dražby a vlastnícke právo.\nDovolateľ namieta odklon vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktoré sa\ntýka zosplatnenia úveru (bod 3.2.).\n17. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n17.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n17.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio juris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec\npodľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho\nposúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu,\nale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n17.3. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú\npodľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené\njeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní,\na to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n18. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku treba zahrnúť predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z\nhľadiska vecného na ne nadviazali. V zmysle R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Zároveň podľa č. 2 ods. 2 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu patrí aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre\nľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.\n19. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP predpokladá, že odvolacie rozhodnutie závisí od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.\nDovolateľ v podstatnom namieta, že odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/36/2020 vo veci zosplatnenia úveru a pri jeho rozhodovaní nerešpektoval kogentné ustanovenia\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa mala táto otázka rozhodujúci význam pre\nposúdenie platnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\n20. Dovolací súd prezentuje, že označené rozhodnutie najvyššieho súdu z 15. decembra 2020 sp. zn.\n5Cdo/36/2020 bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky R 4/2021 a právna veta znie: Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje\na zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o\ntom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú\nznámu adresu spotrebiteľa. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31.\ndecembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia\nsplatná.\n20.1. Z preskúmaného spisu však vyplýva, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezameral\nna otázku zosplatnenia úveru ani na otázky, ktoré boli posudzované v označenom judikáte a to fikciou\ndoručenia spotrebiteľovi a postúpením pohľadávky banky, ako na kľúčové právne otázky, od ktorých by\nzáviselo rozhodnutie o zamietnutí určenia vlastníckeho práva žalobcu. Nosným dôvodom napadnutého\nrozhodnutia bolo posúdenie, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP\nna určení vlastníckeho práva po vykonanej dražbe. Otázka platnosti úveru a jeho zosplatnenia nebola\n\nzákladom právneho posúdenia v danom štádiu sporu. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o procesnú\npodmienku prípustnosti žaloby. Na otázke zosplatnenia úveru nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu\nzaložené, nešlo o právnu otázku kľúčovú pre výsledok sporu a jej riešenie nemohlo ovplyvniť záver o\nneprípustnosti žaloby žalobcu.\n21. Na základe uvedeného dovolanie uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, že odvolací súd sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, je neprípustné.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n22. Dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľ konkrétne vymedzil právnu\notázku takto: „Vyriešenie otázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby, pričom\npredmetom dražby neboli, pretože predmetom dražby nemôže byť vlastníctvo nepatriace navrhovateľovi\ndražby.\" Podľa dovolateľa vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo a patrí dovolateľovi, ktorý\nnikdy neudelil oprávnenie ani nesplnomocnil nikoho na návrh dražby týchto nehnuteľností. Z toho dôvodu\nnie je možné, aby niekto nadobudol vlastníctvo týchto nehnuteľností od nevlastníka prostredníctvom\ndražby. Dovolateľ poukazuje, že oba súdy neaplikovali relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka,\npredpisy o spotrebiteľských zmluvách (§ 151b ods. 3, § 565 OZ), zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch\nna bývanie, zákon o ochrane spotrebiteľa, ani relevantnú judikatúru najvyššieho súdu a rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ. Dovolateľ ďalej poukazuje, že právna otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností\npri spornom postupe dražobníka ešte nebola rozhodovaná v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Ide\no otázku vlastníctva, nie otázku platnosti dražby, a preto sa nezahŕňa do bežného konania o určení\nneplatnosti dražby. Dovolateľ zdôrazňuje, že súd sa mal vysporiadať s tým, že dražba bola vykonaná\nna základe neplatných právnych úkonov, pričom notárska zápisnica o priebehu dražby postrádala\nnáležitosti verejnej listiny, a tým nebola právne účinná pre prevod vlastníctva.\n23. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n23.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n23.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n23.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n25. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 3.3.), najvyšší\nsúd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza\nriešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie.\nNa podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje\nako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nmusí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu\nsúdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej\nje daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Sama polemika dovolateľa s\nprávnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len\nkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú\n\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).\n26. Dovolateľom zadefinovaná právna otázka „Vyriešenie otázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré mali\nbyť predmetom dražby, pričom predmetom dražby neboli, pretože predmetom dražby nemôže byť\nvlastníctvo nepatriace navrhovateľovi dražby.\" by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) CSP iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom\npredstavoval jediný a výlučný dôvod, a pre ktorý bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie\no zamietnutí žaloby o určení vlastníckeho práva žalobcu. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal\ntým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či v prípade\nžalobcom nastolenou právnou otázkou, ide o takú otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Pre rozhodnutie o prípustnosti dovolania je nevyhnutné nastolenú otázku premerať\nkritériom relevancie pre rozhodovanú vec (obdobne pozri IV. ÚS 79/2023). Úlohou dovolacieho súdu\nje posúdiť relevanciu otázky nastolenej žalobcom, či od vyriešenia práve tejto právnej otázky záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, resp. či bolo jej vyriešenie určujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu,\nčo zodpovedá kontextu osobitostí dovolacieho konania v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania. Kvalifikované vymedzenie relevantnej právnej otázky je sine qua non prípustnosti\ndovolania podľa § 421 CSP, keďže v prípade jeho absencie dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny\ndovolací prieskum.\n27. Nosným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu bol záver, že žalobca nemá naliehavý právny\nzáujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP. Odvolací súd vychádzal z toho,\nže žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola právoplatne zamietnutá, čím bolo záväzne\nustálené, že predmetná dobrovoľná dražba prebehla platne a vyvolala svoje zákonné účinky. Z platnej\ndobrovoľnej dražby pritom vyplýva prechod vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam na\nvydražiteľa, a to udelením príklepu a zaplatením ceny. Keďže jediným právnym prostriedkom, ktorým\nmožno spochybniť účinky dražby, je žaloba o určenie jej neplatnosti, ktorú žalobca síce podal, ale v\nnej nebol úspešný, nemohol sa následne domáhať ochrany svojho postavenia prostredníctvom žaloby\no určenie vlastníckeho práva. Určovacia žaloba za tohto stavu nemohla viesť k odstráneniu právnej\nneistoty ani k zmene právneho postavenia žalobcu, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca\nnemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žaloba musela byť z tohto procesného dôvodu\nzamietnutá.\n27.1. Dovolateľ opiera dovolanie v tejto časti o polemiku s hmotnoprávnymi otázkami týkajúcimi\nsa zosplatnenia úveru, platnosti záložnej zmluvy, oprávnenia navrhovateľa dražby a nadobudnutia\nvlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe. Ide však o otázky, ktoré konajúce súdy pre absenciu\nnaliehavého právneho záujmu neriešili a ktoré neboli rozhodujúce pre výsledok konania. Dovolateľ sa\nsnaží v dovolacom konaní otvoriť hmotnoprávne otázky, ku ktorým sa súdy pre absenciu procesnej\npodmienky určovacej žaloby vôbec nedostali. Z obsahového hľadiska dovolanie podané žalobcom\nnespĺňalo predpoklady na to, aby dovolací súd mohol realizovať meritórny prieskum napádaného\nrozhodnutia.\n27.2. Dovolací súd preto v časti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uzatvára,\nže dovolanie nie je prípustné, keďže dovolateľ nevymedzil takú právnu otázku, od ktorej by záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, a jeho námietky smerujú výlučne k hmotnoprávnym otázkam, ktoré v\nnapadnutom rozhodnutí neposudzovali.\n28. Dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje, že už zo samotného obsahu žaloby vyplýva,\nže žalobca oprel oba žalobné nároky, jednak nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako\naj nárok na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o totožný skutkový a právny\nzáklad (porovnaj č. l. 1 až 15 spisu). Žaloba o určenie vlastníckeho práva tak nebola koncipovaná\nako samostatný nárok nezávislý od výsledku sporu o neplatnosť dražby, ale ako jej priamy dôsledok.\nUvedené potom tvorilo podklad rozhodnutí nižších súdom o právoplatnom zamietnutí nároku na určenie\nneplatnosti dražby. Za tejto procesnej situácie, keď žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola\nprávoplatne zamietnutá, dospeli konajúce súdy k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na\nžalobe určení vlastníckeho práva, keďže jeho právne postavenie nemožno odstrániť iným spôsobom\nnež úspechom v spore o neplatnosť dražby. Po neúspechu v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby,\nsa žaloba o určenie vlastníckeho práva stáva za danej situácie procesne neprípustným prostriedkom\nochrany.\n\n29. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol podľa §\n447 písm. c) CSP (dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP) a podľa § 447 písm. f) CSP (dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a),b) CSP), bez možnosti jeho vecného prejednania.\n30. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}