{"guid": "775c0efa-328e-46f8-992f-716ac6cf942f:8c57e011-c4db-41ea-9101-414733567794", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2", "spisova_znacka": "2Obdo/14/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/14/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2026, sp. zn. 2Obdo/14/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2", "identifikacne_cislo": "4113204747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19b.odsek-2", "nazov": "§ 19b ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-19b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19b.odsek-3", "nazov": "§ 19b ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-19b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-663"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-664", "nazov": "§ 664 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-664", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-664"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-665", "nazov": "§ 665 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-665", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-665"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "nazov": "§ 371 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-673", "nazov": "§ 673 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-673", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-673"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-674", "nazov": "§ 674 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-674", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-674"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504", "nazov": "zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-51a.odsek-6", "nazov": "§ 51a ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-51a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-51a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-19b", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-40a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-100", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-663", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-664", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-665", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-371", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-673", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-674", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-15", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-51a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c57e011-c4db-41ea-9101-414733567794", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/14/2025\n4113204747\n26. 02. 2026\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:4113204747.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a\nčleniek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: IMA INVEST s.r.o., so\nsídlom Hviezdoslavova 41, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, zastúpeného Advokátska kancelária\nJUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, proti žalovaným:\n1/ Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, so sídlom Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, IČO: 42 063\n043, zastúpenej MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, 2/ LIGNEUS, s.r.o., so sídlom 023 02 Krásno nad Kysucou\n1682, IČO: 36 413 151, zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný\nVal 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200 a BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo\ndňa 5. septembra 2012 a iné, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/15/2013, o dovolaní\nžalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2023, č. k. 15Cob/95/2021-2689, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 27. mája 2021, č. k. 28Cb/15/2013-2477,\nurčil, že Nájomná zmluva zo dňa 05. 09. 2012 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom\na žalovaným v 2. rade ako nájomcom, je neplatná (I. výrok); ďalej určil, že odstúpenie žalovaného v 1.\nrade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009,\nuzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, listom zo dňa\n12. 07. 2013, je neplatné (II. výrok); určil, že odstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č.\n1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1.\nrade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, listom zo dňa 09. 03. 2015, je neplatné (III. výrok);\nurčil, že odstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení\nDodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom\nako nájomcom, listom zo dňa 20. 05. 2015, je neplatné (IV. výrok); určil, že nájomný vzťah založený\nNájomnou zmluvou č. 1/2009 uzavretou dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009,\nmedzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, trvá (V. výrok) a priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným\nuznesením (VI. výrok).\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c) CSP, § 19b ods. 2, ods. 3, § 34, § 37 ods.\n1, ods. 2, ods. 3, § 39, § 40 ods. 1, ods. 2, § 40a druhá a tretia veta, § 48 ods. 1, ods. 2, § 100, § 101, §\n663, § 664, § 665, § 671 ods. 1, ods. 2, § 673, § 674 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2,\n§ 15 zákona č. 504/2203 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a\nlesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (účinný v čase uzavretia nájomnej zmluvy, t. j. 31. 08.\n\n2009), § 51a ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 470 ods. 1, § 471 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.\n3. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že 5. septembra 2012 medzi žalovaným v 1. rade ako\nprenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom, bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú\nod 01. 02. 2012 do 01. 02. 2043, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného\nv 1. rade, totožné s predmetom prenájmu, uvedeného v nájomnej zmluve zo dňa 01. 06. 2009 č.\n1/2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť,\nže zmluva zo dňa 05. 09. 2012 bola ukončená dňa 11. 10. 2013 dohodou zmluvných strán ku dňu\npodpísania dohody, a že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\ntejto zmluvy. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2019 č. k.\n15Cob/97/2018-1686 (bod 21. odôvodnenia) a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n11. 12. 2019, sp. zn. 2ObdoV/11/2019 (zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 04/2020\npod č. 47.), bola naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o nájme zo dňa\n05. 09. 2012, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade daná, keďže odstránenie\nneistoty v právnom vzťahu možno dosiahnuť len určovacím deklaratórnym výrokom. Bol toho názoru,\nže žalovaný v 1. rade v období trvania Zmluvy o nájme č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 27. 07. 2009 nemohol platne uzavrieť so žalovaným v 2. rade Zmluvu o nájme dňa 05.\n09. 2012, na obdobie prenájmu od 01. 02. 2013 do 01. 02. 2043 z dôvodu, že na totožný predmet\nprenájmu bola platne uzavretá zmluva o nájme dňa 01. 06. 2009, uzavretá na dobu určitú, a to od 01.\n06. 2009 do 31. 12. 2024, ktorá bola ku dňu 05. 09. 2012 stále platná. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení\nzo dňa 21. 10. 2013 tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže\ndošlo k dohode o ukončení nájomnej zmluvy medzi ním a žalovaným v 2. rade. Žalobca vo vyjadrení\nzo dňa 04. 11. 2013 sa bránil tým, že zmluva je absolútne neplatná a absolútne neplatnú zmluvu nie je\nmožné ukončiť ani dohodou, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona a hľadí\nsa naň ako keby nebol urobený (R 39/1998). Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k skončeniu nájomnej\nzmluvy dohodou. Žalovaný v 2. rade tak nemohol užívať predmetné nehnuteľnosti a naplniť účel zmluvy,\nna ktorý bola zmluva uzavretá, a preto súd prvej inštancie plnenie vplývajúce zo zmluvy zo dňa 05.\n09. 2012 považoval za nemožné a zmluvu o nájme zo dňa 05. 09. 2012 uzavretú medzi žalovaným\nv 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom, za absolútne neplatnú podľa §\n37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalobca bol oprávnený užívať nehnuteľnosti v súlade so\nzmluvou (účel nájmu bol dohodnutý v článku II.) a príslušnými zákonmi (najmä zák. č. 326/2005 Z.\nz. o lesoch), platnými lesnými hospodárskymi plánmi schválenými príslušnými orgánmi štátnej správy\nlesného hospodárstva, teda nemohol reálne tieto nehnuteľnosti užívať iný nájomca. Naviac zmluvu o\nnájme zo dňa 05. 09. 2012 považoval za absolútne neplatný právny úkon aj podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka ako právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade\nvypovedal dňa 23. 07. 2012 Nájomnú zmluvu č. 1/2009, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Nitra\nzo dňa 03. 07. 2014 č. k. 7C/134/2012-368, právoplatným dňa 25. 08. 2014 určená za neplatnú (okrem\nčasti týkajúcej a nehnuteľností využívaných za účelom ťažby nevyhradených nerastov, o ktorej rozhodol\nrozsudkom Krajský súd v Nitre zo dňa 07. 05. 2015 č. k. 9Co/752/2014-420, právoplatným dňa 12. 06.\n2015). Uzavretie ďalšej Nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012 posúdil súd ako konanie v rozpore s\ndobrými mravmi (viď Ro NS ČR z 21. 08. 2000, sp. zn. 22 Cdo 871/2000 + Ro NS ČR z 30. 07. 2013, sp.\nzn. 30Cdo 1693/2013). Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme zo dňa 05. 09. 2012 nemohol\nžalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade ukončiť nájomný vzťah dohodou zo dňa 11. 10. 2013, keďže išlo\no právny úkon, ktorý bol od počiatku neplatný. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd\nurčil, že Nájomná zmluva zo dňa 05. 09. 2012 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom\na žalovaným v 2. rade ako nájomcom, je neplatná.\n4. Predmetom zmluvy o nájme č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom\na žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom podľa § 663 a nasl. OZ a § 20 a nasl. zák. č. 504/2003\nZ. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov\na o zmene niektorých zákonov, bol odplatný prenájom nehnuteľností vo vlastníctve prenajímateľa\nšpecifikovaných v článku I. zmluvy na dočasné užívanie za dohodnutých podmienok. Podľa čl. II.\nbod 2. zmluvy, obvyklým spôsobom užívania lesných pozemkov v zmysle bodu I. tohto článku sa\nrozumel výkon všetkých práv a povinnosti vyplývajúcich pre nájomcu nielen z tejto zmluvy, ale aj z\npríslušných zákonov, najmä zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, platných lesných hospodárskych plánov\nschválených príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj zo všetkých súvisiacich\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Najmä sa tým rozumela ťažba dreva a s ňou súvisiace\n\nčinnosti až po predaj dreva, obnova každého lesného pozemku po jeho vyťažení, riadne pestovanie\nmladých lesných pozemkov vrátane výchovných ťažbových zásahov, ochrana lesných pozemkov\nproti škodlivým činiteľom a opatrenia na predchádzanie škodám v lese (na lesných pozemkoch).\nSprístupňovanie lesných porastov udržovaním jestvujúcich a výstavbou nových zvážnic a lesných\nciest, ako aj ochranných chodníkov a tiež všetky ostatné lesnícke činnosti, podrobne nevymenované,\nktoré sú v súlade s obvyklou lesníckou praxou. Podľa čl. II. bod 2. a bod 3. zmluvy, ostatné druhy\npozemkov, tvoriace časť predmetu nájmu bude nájomca využívať na poľnohospodársku výrobu a výkon\nrybárskeho práva podľa platných právnych predpisov. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú odo\ndňa podpisu do dňa 31. 12. 2024. V článku III. bod 2. si strany dohodli, že nájomca po skončení\nnájmu uplynutím dohodnutej doby mal prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, a to\nza rovnakých podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. V. zmluvy bod 1. je nájomca povinný\nobhospodarovať predmet nájmu v súlade so schváleným LHP, pričom je povinný dodržiavať všeobecne\nzáväzné právne predpisy a súčasne ustanovenia tejto zmluvy. Hospodárenie s predmetom nájmu bude\nzabezpečovať prostredníctvom odborného lesného hospodára. V článku VII. si strany dohodli skončenie\nnájmu nasledovne: uplynutím doby na ktorú bol nájom dohodnutý a pred uplynutím dohodnutej doby\nmohol nájom skončiť písomnou dohodou zmluvných strán, písomnou výpoveďou prenajímateľa (aj bez\nudania dôvodu) so 6 mesačnou výpovednou lehotou, alebo odstúpením prenajímateľa od zmluvy podľa\nbodu 3. tohto článku. Prenajímateľ bol oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, ak nájomca závažným\nspôsobom poruší ustanovenia tejto zmluvy. Za závažné porušenia ustanovení tejto zmluvy zo strany\nnájomcu sa pritom považuje a/ ak nájomca bez súhlasu prenajímateľa podstatným spôsobom zmenil\ndruh pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu, b/ ak nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým\núčelom nájmu podľa čl. II. tejto zmluvy alebo v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, c/ ak nájomca\nnezaplatil nájomné alebo svoj akýkoľvek iný finančný záväzok (najmä alikvotná časť nájomného, kaucia\natď.) spôsobom a v lehote splatnosti podľa príslušných ustanovení tejto zmluvy, d/ ak nájomca dal do\npodnájmu predmet zmluvy alebo jeho časť, e/ ak nájomca umožnil užívanie predmetu zmluvy alebo jeho\nčasti tretej osobe, f/ ak konaním alebo nekonaním nájomcu bola na predmete nájmu spôsobená škoda\nveľkého rozsahu, alebo ak spôsobenie škody veľkého rozsahu na predmete nájmu hrozí, g/ ak nájomca\nnesplní svoju povinnosť podľa čl. V. bodu 15. tejto zmluvy, h/ nájomca preukázateľne poškodí dobré\nmeno Rímskokatolíckej cirkvi, preukázateľne poškodí Rímskokatolícku cirkev na majetku alebo vedie\nsúdny spor proti Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. V deň skončenia nájmu bol nájomca povinný\nprotokolárne odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi. Podľa článku IX. bod 2. zmluvu bolo možné\nupraviť, zmeniť alebo doplniť písomnými číslovanými dodatkami, podpísanými zmluvnými stranami. Za\nprenajímateľa zmluvu podpísal Mons. Doc. PhDr. Tomáš Galis, PhD. - diecézny biskup a za nájomcu\nIvan Holečka - konateľ spoločnosti. Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 sa strany dohodli na zmene a\ndoplnení pôvodnej zmluvy v článku I. ods. 4 a v článku II. sa na konci vložili nové odseky č. 4 a 5. Nový\nodsek 4 v znení: Prenajímateľ zároveň prenajíma nájomcovi predmet nájmu na prípadné vykonávanie\ndobývania nevyhradených nerastov, ktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu, a to najmä\npozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v k. ú. M., ktoré sú v zmysle identifikácie parciel č. j. 366/97 zo\ndňa 04. 08. 1997 vyhotovenej Okresným úradom Zlaté Moravce, odbor katastrálny zlúčené do parcely č.\nXXX/X vo vlastníctve prenajímateľa. Nový odsek 5 v znení: Nájomca si je vedomý, že prípadné využitie\npredmetu nájmu na účely dobývania nevyhradených nerastov je podmienené získaním súhlasov, resp.\npovolení vydaných podľa zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 51/1988 Zb.\nv znení neskorších predpisov miestne príslušným banským úradom, a že prenajímateľovi vznikne právo\nna odplatu podľa týchto predpisov.\n5. Zo zmluvy o nájme vyplynulo, že zmluvné strany si odstúpenie od zmluvy dohodli v článku VII.\nzmluvy. Vo všeobecnosti platí, že ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak,\nodstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zánik\nvšetkých práv a povinností, ktoré účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývajú z uzavretej\nzmluvy. Odstúpenie od zmluvy, ktoré nezodpovedá hmotnoprávnym požiadavkám zákona, môže byť\ndruhou stranou napadnuté žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia podľa § 137 písm. c) CSP, ak je na\ntom naliehavý právny záujem. Právo odstúpiť od zmluvy sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej\ndobe (R 22/95), ktorá plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (keď nastala právna\nskutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie). Toto právo sa vzťahuje tak na prípad, keď sa odstúpenie\ndohodlo v zmluve, ako aj na prípad, keď právo na odstúpenie od zmluvy vyplýva zo zákona.\n6. Žalobca sa domáhal určenia, že odstúpenie žalovaného v 1. rade zo dňa 12. 07. 2013 od Nájomnej\nzmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom\n\nako nájomcom a od Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 zo dňa 27. 07. 2009, je neplatné. Ako\ndôvod odstúpenia žalovaný v 1. rade uviedol porušenie čl. VII. ods. 3 písm. g) a čl. V. ods. 15 zmluvy,\nkeďže žalobca neuzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu,\nnajneskôr do 90 dní od prebratia predmetného nájmu a ďalším dôvodom odstúpenia bolo porušenie\nčl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy, t. j. poškodenie dobrého mena Rímskokatolíckej cirkvi (ďalej aj „RKC“),\npreukázateľné poškodenie Rímskokatolíckej cirkvi na majetku a dôvod podľa čl. VII. ods. 3 písm. f)\nzmluvy keď žalobca svojim konaním mal poškodiť prenajímateľa o sumu minimálne 643 656 eur, čo v\nzmysle zmluvy čl. VII. ods. 6 predstavuje škodu veľkého rozsahu. Žalobca nepovažoval odstúpenie za\nplatné a k dôvodu porušenia čl. VII. ods. 3 písm. g) a čl. V. ods. 15 zmluvy vzniesol námietku premlčania\npodaním zo dňa 22. 01. 2018 a opätovne dňa 04. 11. 2020. Žalobca tvrdil, že k protokolárnemu prebratiu\npredmetu nájmu nikdy nedošlo a do užívania predmetu nájmu vstúpil dňom 01. 06. 2009 a keďže\nbol povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu a\npredložiť fotokópiu poistnej zmluvy prenajímateľovi najneskôr do 90 dní odo dňa vstupu do užívania\npredmetu nájmu, t. j. najneskôr do 30. 08. 2009, počnúc dňom 31. 08. 2009 mal prenajímateľ právo v\nprípade nesplnenia uvedenej povinnosti nájomcu odstúpiť od nájomnej zmluvy. Uvedeným dňom začala\nprenajímateľovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 31. 08. 2012. Prenajímateľ však\nodstúpil od zmluvy listom zo dňa 12. 07. 2013, t. j. po uplynutí premlčacej doby, čím sa jeho právo na\nodstúpenie od nájomnej zmluvy premlčalo.\n7. V konaní nebolo sporné, že preberací protokol uvedený v čl. V. bod 15. zmluvy vyhotovený nebol\n(viď rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/163/2018) a sporné nebolo ani to, že predmet nájmu\nzačal nájomca užívať dňom podpisu nájomnej zmluvy, t. j. dňom 01. 06. 2009. V zmysle bodu 15. čl. V.\nzmluvy mal nájomca predložiť zmluvu o poistení, ktorú povinnosť si nesplnil. K okolnostiam predloženia\npoistnej zmluvy vypovedal svedok ThDr. C. J., PhD. zamestnanec žalovaného v 1. rade, ktorá výpoveď\nbola oboznámená z pripojenej zápisnice (č. l. 2213) zo dňa 20. 11. 2014 z konania sp. zn. 25C 233/2013,\nktorý potvrdil, že žalobca predložil poistnú zmluvu na poistenie majetku a podnikateľskej činnosti a\nzhodli sa na tom, že nebude potrebné, aby predkladal aj zmluvu o poistení zodpovednosti na škode na\npredmet nájmu. Svedok uviedol, že žalovaný v 1. rade neurgoval žalobcu na predloženie poistnej zmluvy.\nNepredloženie a dôvody jej nepredloženia uviedol žalovaný v 1. rade v dovolaní zo dňa 10. 10. 2017 proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/124/2016-1394, v ktorom priznal, že žalovaný mal vedomosť\no tom, že žalobca ako nájomca mal uzavretú poistnú zmluvu na poistenie majetku a podnikateľskej\nčinnosti, ktorú žalovanému v 1. rade aj predložil. Žalobca a žalovaný v. 1 rade (ekonomický vikár a biskup)\nsa zhodli na tom, že nebude potrebné, aby nájomca predkladal aj zmluvu o poistení zodpovednosti na\nškode za predmet nájmu. V danom prípade žalovaný v 1. rade poukázal na porušenie povinnosti žalobcu\npredložiť poistnú zmluvu až odstúpením zo dňa 12. 07. 2013 a následne žalobou zo dňa 08. 08. 2013. Z\nuvedeného vyplýva, že žalovaný 1. mal vedomosť o tom, že žalobca poistnú zmluvu uvedenú v nájomnej\nzmluve nepredložil a až dňa 12. 07. 2013 túto skutočnosť ako dôvod odstúpenia od zmluvy namietal. V\nprehlásení zo dňa 17. 07. 2013 potvrdil C. J., že konateľ žalobcu predložil žalovanému v 1. rade poistnú\nzmluvu č. 401001072 pre poistenie o zodpovednosti za škodu. Nájomca neprevzal protokolárne predmet\nnájmu, avšak fakticky ho prevzal uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 01. 06. 2009. Do 90 dní od prevzatia\npredmetu nájmu, t. j. do dňa 30. 08. 2009 mal predložiť poistnú zmluvu. Žalovanému začala plynúť\ntrojročná premlčacia doba dňom 31. 08. 2009 a uplynula dňa 31. 08. 2012. Keďže žalovaný v 1. rade\nodstúpil od zmluvy z tohto dôvodu listom zo dňa 12. 07. 2013, súd prvej inštancie prihliadol na námietku\npremlčania vznesenú žalobcom a dospel k záveru, že právo žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa na\nodstúpenie od zmluvy číslo 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, z\ntohto dôvodu sa premlčalo a účinky odstúpenia od zmluvy voči žalobcovi nenastali.\n8. Ďalším dôvodom odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 bolo porušenie čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy\n- poškodenie dobrého mena žalovaného v 1. rade, keď mal žalobca poskytnúť Novému Času, ktorý\nuviedol článok zo dňa 07. 02. 2013 a v časopise Plus 7 dní zo dňa 01. 04. 2013, skresľujúce informácie,\nktoré mali navodiť stav, ktorý hrubým spôsobom poškodil prestíž a dobré meno žalovaného v 1.\nrade. V týchto článkoch sa uviedli slová: „určití kňazi Žilinskej diecézy prepadli mamonu a neriadia\nsa kresťanskou morálkou“, ktoré žalovaný v 1. rade považoval za slová poškodzujúce dobré meno\nRímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, čím mali byť dané podmienky na odstúpenie od zmluvy v zmysle\nčl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru, ktorá považuje za neoprávnený\nzásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,\nktoré zasahuje dobrú povesť právnickej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 03. 09.\n2002 sp. zn. 22Cdo/2794/2000). Ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n4Cdo/212/2007 z 23. 09. 2009, podľa ktorého právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle\nvyššie citovaných ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,\nže takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nkonštatovania konateľa žalobcu nemožno považovať za vulgárne či hanobiace. Takéto stanovisko\nnemohlo znevážiť ich postavenie a žalovaný v 1. rade nepreukázal, že by k tomu došlo. Zásah do dobrej\npovesti, či ohrozenie tejto povesti, slovami: „určití kňazi Žilinskej diecézy prepadli mamonu a neriadia sa\nkresťanskou morálkou“, nebolo v danom prípade preukázané, pretože nebola preukázaná pravdivosť\ninformácií v uvedených článkoch. Žalovaný v 1. rade, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal,\nako bolo vyjadrením žalobcu, resp. uvedenými novinovými článkami, poškodené jeho dobré meno, resp.\nako žalobca uvedenými článkami neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti. Žalovaný v 1. rade\nbol povinný toto tvrdenie preukázať a nielen poukázať na citované články, ale uviesť konkrétne, akým\nspôsobom a v čom neoprávnene zasiahli do jeho dobrej povesti a ako, resp. akým spôsobom poškodili\njeho dobré meno. V konaní nebolo preukázané, že došlo k poškodeniu dobrého mena Rímskokatolíckej\ncirkvi (aj z dôvodu, že sa ochrany žalovaný 1. na súde nedovolával), čím nebol daný dôvod odstúpenia od\nnájomnej zmluvy podľa čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy, a preto súd určil, že odstúpenie žalovaného 1. zo\ndňa 12. 07. 2013 z tohto dôvodu je neplatné. Okrem toho poukázal na písomné prehlásenie emeritného\narcibiskupa I. D. zo dňa 09. 09. 2014 a čestné prehlásenie zo dňa 05. 09. 2014 farára Mgr. I. T., ktorými\npotvrdili, že konateľ žalobcu Ivan Holečka svojimi skutkami opakovane konal dobro a nezištne pomáhal\ncirkvi.\n9. Ďalším dôvodom odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 malo byť preukázateľné poškodenie žalovaného v 1.\nrade na majetku, keď žalobca nezaplatil faktúru na sumu 34 560 eur za 72 000 ton kameňa. Zaplatenie\ntejto sumy je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/43/2013, v rámci\nktorého bola žaloba právoplatne zamietnutá. Žalovaný v 1. rade sa v tomto konaní domáhal zaplatenia\nsumy 34 560 eur za realizovanú ťažbu kameňa za rok 2011, z fa. č. 20120024, splatnej dňa 07. 08. 2012.\nSúd prvej inštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2012\nsp. zn. 1Cdo/44/2010, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov č. 3/2013, a na rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29. 04. 2010 považoval za právoplatne vyriešenú otázku, týkajúcu sa\npovinnosti žalobcu platiť odmenu za vyťažený kameň v rozsahu 40 centov za každú vyťaženú tonu. V\nrozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/43/2013-477 zo dňa 16. 03. 2018, právoplatný dňa 03. 05.\n2018 vo výroku I. a II. a dňa 29. 11. 2019 vo výroku III. a IV. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre\nč. k. 15Cob/148/18-635 zo dňa 17. 09. 2019 súd vyslovil právny názor o tom, že nebolo preukázané\npoškodenie žalovaného v 1. rade na majetku nájomcom nezaplatením faktúry č. 20120024, splatnej\ndňa 07. 08. 2012 na sumu 34 560 eur, pretože žalobca nebol povinný platiť žalovanému odmenu za\nvyťažený kameň v rozsahu 40 centov za každú vyťaženú tonu (bod 66. odôvodnenia). V danom prípade\nsúd nepovažoval dôvod odstúpenia od zmluvy podľa čl. VII. bod 3. písm. h) zmluvy za daný a určil\nneplatnosť odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 od Zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009, v znení\nDodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009.\n10. K dôvodom odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 podľa čl. VII. ods. 3 písm. f) zmluvy, žalovaný 1.\nrade uviedol, že žalobca svojim konaním poškodil prenajímateľa o sumu minimálne 643 656 eur, čo v\nzmysle zmluvy čl. VII. ods. 6 predstavuje škodu veľkého rozsahu. Podľa žalovaného v 1. rade žalobca\nv roku 2011 vyťažil 152 590 ton kameňa a rozdiel vo výške 102 412 eur neuhradil a súčasne mal\nporušiť § 23 ods. 9 zák. č. 326/2005 Z. z. a aj nájomnú zmluvu vyťažením naviac 12 301 m3 dreva,\nčím podstatným spôsobom porušil zmluvne dohodnuté podmienky a bol daný dôvod odstúpenia od\nzmluvy v zmysle čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy. Žalobca tým, že zvýšenú ťažbu nezaplatil, vzniklo\nbezdôvodné obohatenie vo výške 556 028 eur (12 301 m3 x 44 eur/m3 = 541 244 eur). V súvislosti s\ntýmto dôvodom odstúpenia súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa\n30. 01. 2015 č. k. 6Co/10/2015-224 a rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/43/2013-477 zo dňa\n16. 03. 2018, v rámci ktorých konaní súdy nemali za preukázané, že žalobca spôsobil žalovanému v\n1. rade škodu veľkého rozsahu a ani porušenie nájomnej zmluvy a ani porušenie § 23 ods. 9 zák. č.\n326/2005 Z. z., ani vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za daného skutkového stavu\nsúd prvej inštancie dôvod odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 od zmluvy podľa čl. VII. ods. 3 písm. f) zmluvy\nnepovažoval za daný. Pokiaľ išlo o bezdôvodné obohatenie, touto otázkou sa zaoberali súdy v konaní\nvedenom pod sp. zn. 20Cb/43/2013 a sp. zn. 15Cob/148/2018 a dospeli k záveru o neexistencii nároku\nžalovaného v 1. rade na bezdôvodné obohatenie vo výške 556 028 eur a konštatovali nepreukázanie\nporušenia nájomnej zmluvy a § 23 ods. 9 zák. č. 326/2005 Z. z. vyťažením naviac 12 301 m3 dreva.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/146/2014 sa žalovaný v 1. rade domáhal\n\nzaplatenia sumy 102 412 eur s príslušenstvom za vyťažený kameň v roku 2011 v množstve 152 590 ton.\nKrajský súd v Nitre v rozhodnutí č. k. 6Co/10/2015-224 konštatoval, že ustanovenie článku 5 dodatku\nžiadnym spôsobom nezmenilo ustanovenie čl. IV. nájomnej zmluvy, v ktorej si účastníci dohodli nájomné\nza užívanie nehnuteľnosti vo výške 83 000 eur bez DPH ročne. Nebolo preukázané tvrdenie, že sa\nv bode 5. dodatku č. 1 dohodli na odplate 0,40 eura za tonu bez DPH. Dobývanie nevyhradených\nnerastov začal žalobca využívať na základe povolenia Banského úradu Bratislava č. 13-1039/2011 od\n24. 05. 2013. Žalobca a žalovaný v 1. rade pritom mali snahu dohodnúť sa na odplate za nevyhradené\nnerasty, ktorú skutočnosť preukazoval návrh vyhotoveného dodatku č. 2 k zmluve o nájme č. 1/2009,\nv ktorom okrem iného upravili povinnosť nájomcu oznámiť prenajímateľovi využitie ďalších pozemkov,\nktoré sú predmetom nájmu, do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia Obvodného banského\núradu v Bratislave o povolení dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a povinnosť nájomcu platiť\nprenajímateľovi odplatu vo výške 0,20 eura za každú tonu odpredaného nevyhradeného nerastu, a\nto ročne spätne, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, ktorá mala vychádzať z údajov o\nmnožstve odpredaného nevyhradeného nerastu, poskytnutých prenajímateľovi najneskôr do 31. januára\nnasledujúceho roka nájomcom. K podpísaniu tohto dodatku však nedošlo.\n11. Pokiaľ išlo o porušenie § 23 ods. 8 zák. č. 326/2005 Z. z., súd prvej inštancie uviedol, že žalobca\nžiadosťou zo dňa 28. 09. 2009 požiadal Krajský lesný úrad o zmenu predpisu lesného hospodárskeho\nplánu (LHP), ktoré nebudú mať za následok prekročenie deceniálneho etátu. O tejto žiadosti rozhodol\nKrajský lesný úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 16. 12. 2009, ktorým rozhodol o zmene LHP schváleného\nna roky 2003-2012 pre Lesný užívateľský celok Sipox I. tak, že zmenil LHP celkový objem dreva\npredpísaný na ťažbu týmto LHP pre lesy vo vlastníctve RKC žilinskej diecézy z pôvodného objemu\ndreva predpísaného na ťažbu: 49 708 m3 na: 51 669 m3. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu v\nNitre vyplýva, že počas nájmu došlo ku zmene LHP. Zmluva neobsahovala ustanovenia, ktoré by takúto\nzmenu nepripúšťali, resp. ustanovenia o tom, že by takáto zmena mala vplyv na výšku dohodnutého\nnájomného. Tým, že žalobca ako nájomca požiadal príslušný úrad o zmenu LHP, na základe ktorého\nrozhodnutia ďalej postupoval, a teda obvyklým spôsobom na predmete nájmu hospodáril, vykonával\npráva a povinnosti v zmysle zmluvy, zákona č. 326/2005 Z. z., platných lesných hospodárskych plánov\nschválených príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, nebolo zistené a preukázané\nhospodárenie žalobcu v rozpore so zmluvou a uvedenými právnymi predpismi, ani porušenie § 23 ods.\n9 zák. č. 326/2005 Z. z., ktoré dôvody žalovaný v 1. rade uviedol ako dôvod odstúpenia od nájomnej\nzmluvy. Vyťaženie dreva o 12 301 m3 naviac vychádzalo z rozhodnutia Krajského lesného úradu v\nNitre zo dňa 16. 12. 2009. Všeobecné konštatovanie žalovaného v 1. rade o porušení zmluvných\npodmienok žalobcom vyťažením dreva o 12 301 m3 naviac, považoval súd za nedostatočné a tento\ndôvod odstúpenia nemal za preukázaný. Žalovaný v 1. rade nepreukázal povinnosť žalobcu zaplatiť za\nzvýšenú ťažbu dreva, nepreukázal splnenie predpokladov, na základe ktorých vznikol záväzkový právny\nvzťah z bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Analýza stavu hospodárenia\nnezistila porušenia LHP, či závažné nedostatky. Rovnako tak príslušné úrady vykonávajúce kontrolu\nplnenia a dodržiavania LHP nezistili žiadne pochybenia. Žalobca pravidelne predkladal bilančný výkaz\nlesnej hospodárskej produkcie a ročnú evidenciu výkonov v lesných porastoch. Súd prvej inštancie\nnezistil hospodárenie žalobcu v rozpore so zmluvou a uvedenými právnymi predpismi a určil neplatnosť\nodstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009 v znení\nDodatku č. 1 z tohto dôvodu. Žalovaný v 1. rade v odstúpení zo dňa 12. 07. 2013, uvádzal rôzne\ndôvody odstúpenia od zmluvy, avšak jednotlivé dôvody skončenia nájmu boli uvedené dosť všeobecne a\nneurčito, neprehľadne až chaoticky. V konaní nebol preukázaný ani jeden z dôvodov, pre ktorý žalovaný\n1. odstúpil od nájomnej zmluvy.\n12. Dňa 09. 03. 2015 odstúpil žalovaný v 1. rade (druhýkrát) od Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06.\n2009 v znení Dodatku č. 1, v zmysle čl. VII. bod 3. písm. b) zmluvy z dôvodu, že Dodatok č. 1\nnájomnej zmluvy, je neplatný. V odstúpení uviedol, že Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 01. 06. 2009\nnespĺňa náležitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ a je absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto smere\nžalovaný v 1. rade v odstúpení neuviedol dôvod na základe ktorého považoval Dodatok č. 1 zo dňa\n27. 07. 2009 za absolútne neplatný, len všeobecne poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\navšak bližšie nešpecifikoval dôvod neplatnosti právneho úkonu. Neuviedol ani nepreukázal, či právny\núkon nebol urobený slobodne, resp. či bol k právnemu úkonu prinútený určitými skutočnosťami, bez\nktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Neuviedol ani nepreukázal nevážnosť vôle konajúcich strán, či\nnedostatok vážnej vôle zmluvných strán. Neuviedol ani preukázal neurčitosť právneho úkonu. Neuviedol\nani nepreukázal, či bol právny úkon nezrozumiteľný a v čom. Podľa názoru súdu prvej inštancie údaj o\n\ndôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu,\nbez uvedenia tohto údaja nie je možné predpokladať jednostranné odstúpenie za perfektné a nemôže\nmať za následok sledované právne účinky (viď napr. rozsudky NS ČR zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn.\n21Cdo4986/2010 a z 31. januára 2012 sp. zn. 30Cdo 1233/2011, rozsudok NS SR z 30.11.2016, sp.\nzn. 3Obdo 61/2016). Keďže absentovali uvedené atribúty neplatnosti právneho úkonu - Dodatku č. 1\nzo dňa 27. 07. 2009, vyhodnotil súd prvej inštancie dodatok ako platný právny úkon a nezistil žiadny\ndôvod neplatnosti dodatku č. 1 k zmluve v zmysle uvádzaného § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nK rovnakému právnemu názoru dospel Krajský súd v Nitre v rozhodnutiach zo dňa 17. 09. 2019, č. k.\n15Cob/148/2018-635 a v konaniach vedených pod sp. zn. 6Co/10/2015 a 7Co/124/2016, v ktorých bola\nriešená platnosť Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 k zmluve č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009. Z vyjadrení\nstrán sporu v konaní sp. zn. 25C/163/2018 (25C/233/2013) vyplynulo, že zmluvu zo dňa 01. 06. 2009\na dodatok zo dňa 27. 07. 2009 č. 1 k zmluve vyhotovil žalovaný v 1. rade. S poukazom na uvedené\ndospel k záveru, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, teda že žalovaný 1. ako\nzhotoviteľ písomnej zmluvy o nájme a písomného dodatku č. 1 sa nemôže dovolávať jeho neplatnosti\nv zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy pre absolútnu\nneplatnosť Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve tak daný nebol. Naviac v rozpore s tvrdením žalovaného\nv 1. rade o absolútnej neplatnosti dodatku č. 1, sú konania vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.\nzn. 20Cb 43/2013 a 17C 146/2014, v ktorých sa domáhal zaplatenia odplaty za vyťažený kameň, ktorý\nžalobca dobýval na základe dodatku č. 1. V konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb 43/2013 žalovaný v\n1. rade poukazoval na to, že v tomto dodatku došlo k dohode o tom, že v prípade využitia predmetu\nnájmu na účely dobývania nevyhradených nerastov, vznikne prenajímateľovi nárok na odplatu a medzi\nstranami došlo k dohode o výške odplaty za tonu vyťaženého kameňa v sume 0,40 eura. Aj v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17C 146/2014 sa domáhal zaplatenia sumy 102 412 eur s príslušenstvom, za\nvyťažený kameň v zmysle dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým sa strany dohodli na tom, že nájomca\nzaplatí prenajímateľovi za dobývanie nevyhradených nerastov odplatu vo výške 40 centov za tonu.\n13. K ďalším dôvodom odstúpenia od zmluvy zo dňa 09. 03. 2015 ako užívanie predmetu nájmu v rozpore\ns dohodnutým účelom nájmu podľa čl. II zmluvy, a to výkonom banskej činnosti, ktorým konaním sa mal\nžalobca dopustiť voči žalovanému v 1. rade opakovane závažného porušenia nájomnej zmluvy, súd prvej\ninštancie poznamenal, že dodatkom č. 1 bol rozšírený účel nájmu o dobývanie nevyhradených nerastov v\nzmysle zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona č. 51/1988\nZb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Žalobca výkonom banskej činnosti tak\nneužíval nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu v rozpore so zmluvou a ani v rozpore s dodatkom č. 1\nk zmluve a v rozpore s dohodnutým účelom nájmu, či s príslušnými právnymi predpismi, v dôsledku\nčoho nemohlo dôjsť k opakovanému závažnému porušeniu nájomnej zmluvy. Dôvod prenajímateľa na\nodstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle článku VII. bod 3. písm. b) zmluvy nebol daný a súd určil, že\nodstúpenie žalovaného od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 v znení Dodatku č. 1 listom\nzo dňa 09. 03. 2015, je neplatné.\n14. Pokiaľ išlo o odstúpenie od nájomnej zmluvy (v poradí tretie) zo dňa 20. 05. 2015, z dôvodu podľa\nčl. VII. bod 3. písm. c) nájomnej zmluvy, žalovaný v 1. rade v odstúpení argumentoval neuhradením\nfaktúry č. 20150006 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 19 715,26 eura, splatnej dňa 15. 05. 2015 a faktúry\nč. 20150007 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 33 199,97 eura, splatnej dňa 15. 05. 2015. V danom prípade\nfaktúrou č. 20150006 zo dňa 06. 05. 2015 si vyúčtoval žalovaný v 1. rade užívanie pozemkov v kat. ú.\nM., M., E., doúčtovanie k 31. 12. 2014, a to za mesiac október sumu 2 596,06 eura, november 6 916,66\neura a december 6 916,66 eura. Faktúrou č. 20150007 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 33 199,97 eura\ns DPH vyúčtoval za užívanie pozemkov v kat. ú. M., M., E., za mesiace január, február, marec, apríl\n2015 (6 916,66 eura x 4 mesiace). V konaní bolo preukázané, že žalobca sa listom zo dňa 24. 11. 2014\ndomáhal zaslania faktúry za mesiac október 2014 za obdobie 19 dní od 01. 10. 2014 do 19. 10. 2014\nz dôvodu, že od 20. 10. 2014 bol žalobcovi znemožnený výkon jeho práv v zmysle nájomnej zmluvy a\npoukázal na predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Nitra dňa 01. 03. 2013, vykonateľné dňa 13.\n03. 2013. Ďalším listom zo dňa 03. 12. 2014 si žalobca uplatnil 100 % zľavu na nájomnom za obdobie\nod 20. 10. 2014 do 31. 10. 2014, v ktorom období nemohol užívať prenajaté nehnuteľnosti v kat. ú. M.,\nM., E. a za obdobie 01. 10. 2014 do 19. 10. 2014 zaslal prenajímateľovi alikvotnú časť nájomného vo\nvýške 5 184,72 eura vrátane DPH, ktorú platbu mu vrátil. Žalobca vrátil žalovanému v 1. rade faktúru\nč. 2014053 na sumu 3 748,38 eura, keďže obsahovala nesprávne údaje. Opakovane listom zo dňa 07.\n01. 2015 žiadal žalobca o zaslanie faktúry za nájom za mesiac október 2014 a listom zo dňa 27. 01.\n2015 žiadal o vyúčtovanie nájomného za mesiace november a december 2014 s tým, že za mesiac\n\nnovember si uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za 23 kalendárnych dní, za ktoré nemohol\nužívať nehnuteľnosti v zmysle zmluvy a za mesiac december 2014 si uplatnil zľavu na nájomnom vo\nvýške 100 % za 26 kalendárnych dní, počas ktorých nemohol užívať nehnuteľnosti. Listom zo dňa 26.\n02. 2015 si uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za 31 kalendárnych dní v mesiaci január 2015,\nza ktoré nemohol užívať nehnuteľnosti a listom zo dňa 14. 04. 2015 si uplatnil zľavu na nájomnom vo\nvýške 100 % za mesiac február a marec 2015, za ktoré nemohol užívať nehnuteľnosti v zmysle zmluvy.\nŽalovaný 1. v odpovedi zo dňa 06. 05. 2015 oznámil žalobcovi, že nájomný vzťah z titulu Nájomnej\nzmluvy č. 1/2009 v znení jej Dodatku č. 1 považoval za ukončený a právny nárok na uplatnenie zľavy\nz nájomného nie je daný a vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 52 915,23 eura najneskôr do dňa 15.\n05. 2015. Žalobca listom z dňa 11. 05. 2015 oznámil žalovanému v 1. rade, že nedodržiava povinnosť\nnariadenú predbežným opatrením a bránil žalobcovi ako nájomcovi užívanie prenajatých pozemkov.\nNásledne listom zo dňa 20. 05. 2015 si uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za mesiaci apríl 2015,\nza ktorý nemohol užívať nehnuteľnosti a súčasne vrátil faktúry č. 20150006 a č. 20150007, poukazujúc\nna nemožnosť užívania prenajatých pozemkov. Rovnako listom zo dňa 16. 06. 2015 si uplatnil 100 %\nzľavy z nájomného za 27 dní v mesiacu máj 2015 a žiadal o vystavenie faktúry za 4 dni v máji 2015 a\nlistom zo dňa 25. 06. 2015 vrátil faktúru č. 20150009 zo dňa 15. 06. 2015 vo výške 8 299,99 eura za\nmáj 2015 s poukazom na uplatnenú zľavu z nájmu listom zo dňa 16. 06. 2015. Za mesiac jún 2015 si\nuplatnil zľavu na nájomnom listom zo dňa 17. 07. 2015 za 30 dní a listom zo dňa 22. 07. 2015 vrátil\nfaktúru č. 20150013 na sumu 8 299,99 eura vrátane DPH za užívanie pozemkov kat. úz. M., M., E.,\nzaslanú za mesiac za jún 2015 z dôvodu uplatnenia zľavy z nájomného. Žalovaný v 1. rade listom zo\ndňa 02. 07. 2015 vrátil faktúru č. 20150009 zo dňa 15. 06. 2015 žalobcovi a vyzval ho na zaplatenie\nfaktúry, na ktorú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 09. 07. 2015 a žiadal žalovaného v 1. rade o\noznámenie, akým titulom si uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za mesiac máj 2015 a trval na tom,\nže žalovaný v 1. rade má nárok na zaplatenie alikvotnej čiastky nájomného za 4 kalendárne dni užívania\nv mesiaci máj 2015.\n15. Korešpondenciou žalobcu a žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie mal za preukázané, že\nžalovaný v 1. rade trval na platení nájomného za užívanie pozemkov v kat. ú. M., M., E. za obdobie od\noktóbra 2014 do apríla 2015 v plnej výške a dôvody žalobcu na uplatnenie zľavy z nájomného neuznal.\nSúd prvej inštancie mal nemožnosť užívania prenajatých nehnuteľností a hospodárenia v lesoch\nžalobcom za preukázané z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát\npôdohospodárstva zo dňa 15. 07. 2015, ktorý uložil žalobcovi opatrenie na odstránenie nedostatkov pri\nplnení povinnosti obhospodarovateľa lesa zistených pri výkone štátneho dozoru v lesoch, obsiahnutých\nv zápisnici evidovanej pod číslom: OU-NR-OOP4-2015/026277-3 zo dňa 09. 07. 2015, z odôvodnenia\nktorého vyplývalo, že odborné hospodárenie od októbra 2014, aj napriek snahám obhospodarovateľa\nlesa, nebolo zabezpečené v potrebnom rozsahu. Rovnako nemožnosť vykonávania účelu nájmu bola\npreukázaná aj nasledovnými dôkazmi: potvrdenie OR PZ Nitra, OO PZ Zlaté Moravce o podaní trestného\noznámenia zo dňa 20. 10. 2014 z podozrenia marenia výkonu úradného rozhodnutia podaného E. C.,\nčestné vyhlásenie E. C. a I. J. zo dňa 28. 10. 2014 o tom, že na nehnuteľnostiach v nájme žalobcu\nsa pohybovali odo dňa 20. 10. 2014 pracovníci bezpečnostnej služby DOMINANT J. Z. s. r. o. Žilina,\nktorí bránili zamestnancom nájomcu v práci na tam uvedených nehnuteľnostiach, ktoré skutočnosti boli\ndôvodom na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22. 04. 2015 č. k. 28Cb/15/2013-727, ktorým súd\nnariadil tretím osobám: FLORETKY s. r. o., so sídlom Kysucká cesta 8549/10A, 010 01 Žilina, IČO:\n47 895 411 a DOMINANT. J. Z. s. r. o., so sídlom Predmestská 1608/90, 010 01 Žilina, IČO: 36 842\n974, zdržať sa užívania a zároveň aj konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom žalobcovi bránil v\nužívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch podľa zákona č. 326/2005\nZ. z. v platnom znení na nehnuteľnostiach prenajatých žalobcom. Ďalej nemožnosť vykonávania účelu\nnájmu preukazovala záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 22. 05. 2015, v ktorej\nsa konštatuje obmedzovanie slobodného výkonu práce v ťažbe dreva v M. Y. a dobývaní v Lome\nT. E. W. M. osobami, ktoré sa preukázali poverením od žalovaného v 1. rade na stráženie majetku.\nŽalobca ako nájomca za obdobie mesiacov október 2014 až apríl 2015 tak nemohol prenajatú vec užívať\ndohodnutým spôsobom, ktorú nemožnosť zavinil svojim konaním žalovaný v 1. rade, a ktorá skutočnosť\nmala za následok zánik povinnosti žalobcu platiť nájomné. Súd prvej inštancie preto dôvod odstúpenia\nod nájomnej zmluvy žalovaným v 1. rade listom zo dňa 20. 05. 2015 nepovažoval za daný a určil, že\nodstúpenie zo dňa 20. 05. 2015 od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009 v znení\ndodatku č. 1, medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, je neplatné.\n\n16. Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu\na vydaným neodkladným opatreniam nemohol nehnuteľnosti užívať riadne ani v rokoch 2015 a 2016,\nčo bolo dôvodom neplatenia nájomného za uvedené obdobie. Bránenie v užívaní predmetu nájmu\npreukazuje exekučné konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 33Er 6585/2014 vedené v prospech\noprávneného (žalobcu) a v neprospech povinného (žalovaného v 1. rade), za účelom vymoženia\npovinnosti zdržať sa konania, ktorým by povinný bránil akýmkoľvek spôsobom v užívaní, vo vykonávaní\npoľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch. Skutočnosť, že sa žalovaný v 1. rade vyhýbal\nnariadenému predbežnému opatreniu uzatváraním nových nájomných zmlúv a iných zmlúv s tretími\nosobami bola konštatovaná aj v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob 5/2017-1291 zo dňa 28.\n02. 2017.\n17. Predmetom sporu bolo aj určenie trvania nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou č.\n1/2009 uzavretou dňa 01. 06. 2009 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako\nnájomcom. Keďže jednotlivé odstúpenia žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa\n01. 06. 2009 v znení Dodatku č. 1 listami zo dňa 12. 07. 2013, 09. 03. 2015, 20. 05. 2015, boli súdom\nposúdené ako neplatné, súd prvej inštancie rozhodol, že nájomný pomer založený Nájomnou zmluvou\nč. 1/2009 uzavretou dňa 01. 06. 2009 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom\nako nájomcom v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, trvá. V tomto smere mal za preukázaný\nžalobcov naliehavý právny záujem na určení trvania nájomného pomeru. Argumentáciu žalovaného v\n1. rade, že Dodatkom č. 1 vznikol medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nový záväzkový vzťah, ktorý\nnebol nájomným vzťahom, ale jeho predmetom bolo oprávnenie žalobcu spotrebovať (vyťažiť) samotnú\npodstatu veci (ložisko nevyhradeného nerastu) vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorá sa v zmenenej\nforme (ako kamenivo) vyťažením stáva vlastníctvom žalobcu, a tento existoval paralelne vedľa už skôr\nzaloženého nájomného vzťahu z Nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.\n18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech,\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n19. Na odvolanie žalovaného 1/, Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom z 13.\njúna 2023, č. k. 15Cob/95/2021-2689 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/15/2013-2477 z 27.\nmája 2021 potvrdil. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n20. Odvolací súd uviedol, že námietky žalovaného v 1. rade vo veci samej sú totožné s námietkami,\nktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09.\n2012 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom, o\nneplatnosti odstúpenia žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 v znení\nDodatku č. 1 listom zo dňa 12. 07. 2013, o neplatnosti odstúpenia žalovaného v 1. rade od Nájomnej\nzmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 listom zo dňa 09. 03. 2015, o neplatnosti\nodstúpenia žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 v znení Dodatku\nč. 1 listom zo dňa 20. 05. 2015 a o určení trvania nájomného vzťahu založenom Nájomnou zmluvou č.\n1/2009 uzavretou dňa 01. 06. 2009 v znení dodatku č. 1 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom\na žalobcom ako nájomcom. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by\nmohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku\na v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkázal.\n21. V prípade nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012 súd prvej inštancie konštatoval jej absolútnu\nneplatnosť podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie, viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu v tejto veci, podľa odvolacieho súdu správne právne posúdil otázku\nnaliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade.\nOdvolací súd zotrval na názore vyjadreného v uznesení č. k. 15Cob/97/2018-1686 zo dňa 30. 04. 2019,\nže s ohľadom na petit určovacej žaloby, ktorým sa žalobca domáha jednotlivých určení, podmienka\nkomplexného odstránenia spornosti v právnom vzťahu je splnená a previazanosť určovacích výrokov\nsa v predmetnej veci prejavuje v tom, že od výrokov o odstúpení od zmluvy je závislý aj výrok o určení,\nči právny vzťah zo zmluvy o nájme medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade trvá. Odvolací súd opätovne\nzdôraznil, že bez určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012 by bola spornosť ohľadom\nžalobcovho práva a neistota v jeho právnom postavení ďalej pretrvávala. V tejto súvislosti odvolací súd\n\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 2162/99, z ktorého vyplýva, že neistotu v právnom\npostavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie\npráva nedôvodné. Zároveň platí, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení zakladá aj\nvyhrážka neoprávneným zásahom do práva. Z uvedeného je zrejmé, že bez toho, aby určovací petit\nžalobcu obsahoval aj návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012, by podmienka\nkomplexného odstránenia spornosti splnená nebola. V danom prípade naliehavosť právneho záujmu\nžalobcu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy žalovaných je daná a odstránenie neistoty v právnom\nvzťahu možno dosiahnuť len určovacím deklaratórnym výrokom. Právny názor žalovaného v 1. rade,\nže vyhovením žalobe v tejto časti by súd len deklaroval stav v minulosti a nie v budúcnosti, pričom\npostavenie žalobcu by sa žiadnym spôsobom nezmenilo, považoval odvolací súd za nesprávny.\n22. Vo vzťahu k dôvodu odstúpenia žalovaného v 1. rade listom zo dňa 12. 07. 2013 spočívajúceho\nv porušení čl. VII. ods. 3 písm. g) a čl. V. ods. 15 zmluvy, keď žalobca neuzavrel zmluvu o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu, najneskôr do 90 dní od prebratia predmetného\nnájmu, sa súd prvej inštancie správne prednostne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcom.\nArgumentáciu odvolateľa, že právo na odstúpenie od zmluvy nepredstavuje majetkové právo, odvolací\nsúd považoval za nesprávnu. Odstúpením od zmluvy sa zasahuje do majetkových práv zmluvných\nstrán, a to v tom ohľade, že minimálne jedna zo strán musí po odstúpení od zmluvy niečo vrátiť\nspäť alebo už nezíska niečo, čo pôvodne získať mala. Keďže je právo na odstúpenie od zmluvy\njednoznačne majetkovým právom, premlčuje sa za tri roky odo dňa, kedy ho bolo možné vykonať\nprvýkrát. Bolo preto rozhodujúce posúdiť, či došlo k premlčaniu práva na odstúpenie od nájomnej zmluvy\nz dôvodu neuzavretia zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu, k\nčomu sa žalobca zaviazal najneskôr do 90 dní od prebratia predmetu nájmu. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť o tom, že žalobca poistnú zmluvu uvedenú v nájomnej\nzmluve nepredložil a až dňa 12. 07. 2013 túto skutočnosť ako dôvod odstúpenia od zmluvy namietal.\nRovnako tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k protokolárnemu prevzatiu predmetu nájmu\nžalobcom nedošlo, avšak fakticky ho prevzal uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 01. 06. 2009, ktorým\ndňom začal užívať predmet nájmu. V tomto smere je významný začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý\nnastal potom, čo mal žalobca splniť povinnosť, a to predložiť fotokópiu poistnej zmluvy prenajímateľovi\nnajneskôr do 90 dní odo dňa vstupu do užívania predmetu nájmu, t. j. najneskôr do 30. 08. 2009, to\nznamená, že dňom 31. 08. 2009 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 31. 08.\n2012, v rámci ktorej mal žalovaný v 1. rade právo v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti nájomcu\nodstúpiť od nájomnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade však odstúpil od zmluvy listom zo dňa 12. 07. 2013,\nt. j. po uplynutí premlčacej doby, čím sa jeho právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy premlčalo a\núčinky odstúpenia voči žalobcovi z tohto dôvodu nenastali. Odvolacie námietky týkajúce sa toho, že\nprávo žalovaného v 1. rade na odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu nebolo premlčané, sú preto podľa\nkrajského súdu irelevantné. Žalovaný v 1. rade v odvolaní ďalej namietal, že námietku premlčania\nvznesenú žalobcom treba posúdiť ako výraz zneužitia objektívneho práva na úkor žalovaného v 1. rade,\nkeďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že žalobca vedel, že neuzavretie predmetnej\npoistnej zmluvy a jej nepredloženie zakladá podstatné prerušenie nájomnej zmluvy, pri ktorom nebude\nmať záujem na plnení záväzkov z nájomnej zmluvy. Vznesenie námietky premlčania žalobcom za\ntýchto okolností predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu uvedená argumentácia zostala v rovine skutkových tvrdení, bez toho, aby produkoval relevantné\ndôkazy, ktoré by preukázali, že zo strany žalobcu ide o výkon práva s rozpore s dobrými mravmi podľa\n§ 3 Občianskeho zákonníka. Súdna prax a rovnako aj právna teória pritom pod premlčaním rozumie\nmárne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie\nsubjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom\npriznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného\núčastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Účelom právnej úpravy\ninštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou\nsankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné\nvznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo\npriznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného\npráva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe\ndochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych\nvzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa\nna čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta\npravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje\n\npráva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla\nefektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje\nprávo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu\nsvojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré\nzodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až\nvtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacia\ndoba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný\nsubjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 31. 7. 2009, sp. zn. 1 MCdo/8/2008). Z obsahu spisu nevyplýva, že žalovanému v\n1. rade bránila vo včasnom uplatnení si práva nejaká mimoriadne závažná objektívne existujúca, náhla,\nneprekonateľná a nepredvídateľná prekážka, pre ktorú by sa javilo nepriznanie premlčaného práva pre\nneho neprimerane tvrdým postihom. Žalovaným v 1. rade uvádzané okolnosti nie sú dôvodom na to,\naby odvolací súd nezohľadnil námietku premlčania vznesenú žalobcom. S ohľadom na okolnosti daného\nprípadu odvolací súd vznesenú námietku premlčania žalobcom nepovažoval za v rozpore s dobrými\nmravmi a poctivým obchodným stykom.\n23. K dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy, odvolací súd dodal, že\nani tento dôvod naplnený nebol. V tomto prípade žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalobca mal poskytnúť\nNovému Času, ktorý uviedol článok zo dňa 07. 02. 2013 a časopisu Plus 7 dní zo dňa 01. 04. 2013,\nskresľujúce informácie, ktoré mali navodiť stav, ktorý hrubým spôsobom poškodil prestíž a dobré meno\nžalovaného v 1. rade. V týchto článkoch sa uviedli slová: „určití kňazi Žilinskej diecézy prepadli mamonu\na neriadia sa kresťanskou morálkou“, ktoré žalovaný v 1. rade považoval za slová poškodzujúce dobré\nmeno Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Odvolací súd poznamenal, že pri aplikácii § 19 ods. 2 a\n3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje ochranu dobrého mena právnickej osoby, sa nevyžaduje,\naby poškodenie dobrého mena, malo reálne negatívny, hmatateľný následok. Postačuje objektívna\nmožnosť, že určitý škodcom verejne prezentovaný názor, je spôsobilý mať tento následok. Podmienkou\npre prípadné priznanie náhrady je však to, že verejne prezentovaný názor o právnickej osobe, je\nhanlivý, je nepravdivý, alebo skresľujúci, neobjektívny, klamlivý. Bol toho názoru, že z obsahu výroku\nkonateľa žalobcu nemožno vyvodiť, že došlo k zneváženiu postavenia žalovaného v 1. rade. Uvedené\nžalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno. Nepreukázal, ako\nbolo vyjadrením žalobcu, resp. uvedenými novinovými článkami, poškodené jeho dobré meno, resp.\nako žalobca uvedenými článkami neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti. Žalovaný v 1. rade\nbol povinný toto tvrdenie preukázať a nielen poukázať na citované články, ale uviesť konkrétne, akým\nspôsobom a v čom neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti spočíval a ako, resp. akým spôsobom\nbolo poškodené jeho dobré meno. Keďže nebolo preukázané, že došlo k poškodeniu dobrého mena\nRímskokatolíckej cirkvi (aj z dôvodu, že sa ochrany žalovaný 1. na súde nedovolával), dôvod odstúpenia\nod nájomnej zmluvy podľa čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy nebol daný, a preto súd prvej inštancie správne\npodľa odvolacieho súdu určil, že odstúpenie žalovaného 1. zo dňa 12. 07. 2013 z tohto dôvodu je\nneplatné.\n24. Vo vzťahu k dôvodom odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 podľa v čl. VII. ods. 3 písm. f) zmluvy, žalovaný\n1. rade uviedol, že žalobca svojim konaním poškodil prenajímateľa o sumu minimálne 643 656 eur, čo má\npodľa čl. VII. ods. 6 zmluvy zakladať vznik škody veľkého rozsahu. Podľa žalovaného v 1. rade žalobca v\nroku 2011 vyťažil 152 590 ton kameňa a rozdiel vo výške 102 412 eur neuhradil a súčasne mal porušiť §\n23 ods. 9 zák. č. 326/2005 Z. z. a aj nájomnú zmluvu vyťažením naviac 12 301 m3 dreva, čím podstatným\nspôsobom porušil zmluvne dohodnuté podmienky. Žalobca zvýšenú ťažbu nezaplatil a došlo k vzniku\nbezdôvodného obohatenia vo výške 556 028 eur (12 301 m3 x 44 eur/m3 = 541 244 eur). V súvislosti s\ntýmto dôvodom odstúpenia súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa\n30. 01. 2015 č. k. 6Co/10/2015-224 a rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/43/2013-477 zo dňa\n16. 03. 2018, v rámci ktorých konaní súdy nemali za preukázané, že žalobca spôsobil žalovanému v\n1. rade škodu veľkého rozsahu a ani porušenie nájomnej zmluvy a ani porušenie § 23 ods. 9 zák. č.\n326/2005 Z. z., ani vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za daného skutkového stavu\nsúd prvej inštancie dôvod odstúpenia zo dňa 12. 07. 2013 od zmluvy podľa čl. VII. ods. 3 písm. f)\nzmluvy nepovažoval za daný. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C 146/2014\nsa žalovaný v 1. rade domáhal zaplatenia sumy 102 412 eur s príslušenstvom za vyťažený kameň v\nroku 2011 v množstve 152 590 ton. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí č. k. 6Co/10/2015-224 konštatoval,\nže ustanovenie článku 5 dodatku žiadnym spôsobom nezmenilo ustanovenie čl. IV. nájomnej zmluvy, v\nktorej si účastníci dohodli nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo výške 83 000 eur bez DPH ročne. Podľa\n\nnázoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané tvrdenie, že sa v bode 5. Dodatku č. 1 dohodli na odplate\n0,40 eura za tonu bez DPH. Dobývanie nevyhradených nerastov začal žalobca využívať na základe\npovolenia Banského úradu Bratislava č. 13-1039/2011. Žalobca a žalovaný v 1. rade pritom mali snahu\ndohodnúť sa na odplate za nevyhradené nerasty, ktorú skutočnosť preukazoval návrh vyhotoveného\nDodatku č. 2 k zmluve o nájme č. 1/2009, k podpísaniu ktorého nedošlo. V konaní vedenom pod sp. zn.\n20Cb/43/2013 a sp. zn. 15Cob/148/2018 súdy dospeli k záveru o nedôvodnosti nároku žalovaného v 1.\nrade na zaplatenie odplaty za kameň vyťažený žalovaným v roku 2011 a zároveň k záveru, že nárok\nžalovaného v 1. rade nemožno priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/148 2018-635 v znení opravného uznesenia z 28. 10. 2020 č. k.\n15Cob/148/2018-765 bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Obdo/87/2020-807\nzo dňa 27. 10. 2021 zrušený a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n25. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade, ktorý znáša dôkazné bremeno, podľa krajského súdu\nnepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu ani zákonné predpoklady na vznik\nbezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade\ndošlo k osobitnej dohode o cene za ťažbu kameňa. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným v 1.\nrade bola dňa 01. 06. 2009 uzatvorená Nájomná zmluva č. 1/2009 dňa 01. 06. 2009, predmetom ktorej\nbolo prenechanie predmetu nájmu špecifikovaného v čl. I tejto zmluvy na dočasné užívanie žalobcovi\nza podmienok dohodnutých v uvedenej zmluve. Jednalo sa o užívanie predmetu nájmu za účelom\nužívania lesných pozemkov, poľnohospodárskej výroby a výkonu rybárskeho práva. Zmluvnými stranami\nsú žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ, za ktorého zmluvu podpísal štatutár Mons. Doc. ThDr. Tomáš\nGalis, PhD. a žalobca ako nájomca, za ktorého zmluvu podpísal štatutár Ivan Holečka. K uvedenej\nnájomnej zmluve bol dňa 27. 07. 2009 uzatvorený Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009, ktorý\nrovnako podpísali za zmluvné strany Mons. Doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD. a Ivan Holečka. Predmetom\ndodatku bola okrem iného úprava článku II nájomnej zmluvy, kde sa doplnili odseky č. 4 a č. 5, ktorými\ndošlo k rozšíreniu účelu nájmu o možnosť užívania predmet nájmu na prípadné vykonávanie dobývania\nnevyhradených nerastov, ktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu, a to najmä pozemkov\nparc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v k. ú. M.. Zároveň sa strany dohodli, že nájomca si je vedomý,\nže prípadné využitie predmetu nájmu na účely dobývania nevyhradených nerastov, je podmienené\nzískaním súhlasov, resp. povolení vydaných podľa zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov\na zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov miestne príslušným banským úradom a že\nprenajímateľovi vznikne právo na odplatu podľa týchto predpisov. Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve\nč. 1/2009 došlo len k zmene účelu nájmu, jeho rozšíreniu na vykonávanie dobývania nevyhradených\nnerastov, zmenil sa teda len účel nájmu, avšak výška nájomného ani spôsob jeho úhrady sa citovaným\ndodatkom nezmenili. V rámci tohto konania nebolo žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané, že\nby medzi sporovými stranami došlo k osobitnej dohode o cene za ťažbu kameňa. Zákon neurčuje, že\npri rozšírení účelu nájmu sa má zvyšovať aj cena nájmu; dodatok č. 1 tak bol uzavretý v súlade s §\n34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mailová správa, na ktorú poukazoval žalovaný v 1. rade, nebola\npísaná žalobcom, ale len zamestnankyňou bez oprávnenia konať za žalobcu. Zo zmluvných dojednaní\núčastníkov nevyplýva povinnosť informovať o množstve vyťaženého kameňa a nebola uzavretá dohoda\no ďalšej odplate za vyťažený kameň okrem ceny nájmu z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2009.\nPokiaľ išlo o stretnutie v mesiaci júl roku 2009, uvedené bolo za účelom oboznámenia sa s možnosťou\ndodávania kameňa spoločnosti EUROVIA, na ktorom pán D. ako riaditeľ spoločnosti EUROVIA prišiel\ns ponukou, ktorá prislúchala cene kameňa, v tej dobe 12 Sk za jednu tonu. Z takto ustáleného zistenia\nnie je možné konštatovať, že na danom rokovaní došlo k dohode o odplate za kameň aj medzi stranami\nžalobcu a žalovaného v 1. rade. Konateľ žalobcu pán Holečka bol na danom rokovaní prítomný v\npozícii sprostredkovateľa obchodu medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou EUROVIA. Na uzavretie\nakejkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neboli na rokovaní ani prítomné osoby,\nktoré by boli oprávnené uzatvoriť platne dohodu, keďže zo strany žalovaného v 1. rade nebol prítomný\nžiaden zo štatutárov, ktorými v danom čase boli biskup a pán D.. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že\nby nikdy nesúhlasil s bezodplatnosťou ťažby kameňa, nebola v konaní preukázaná. Zo skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že ťažbu kameňa si dohodli strany v rámci rozšírenia\núčelu nájmu pozemkov prenechaných do nájmu bez zmeny výšky nájomného. Žalobca bol oprávnený\nvykonávať dobývanie nevyhradených nerastov (ťažiť kameň na pozemkoch, ktoré boli predmetom\nnájmu), a to bez povinnosti žalovanému v 1. rade platiť inú sumu okrem nájomného.\n26. Odvolací súd dodal, že možnosť vykonávať ťažbu kameňa nájomcom pozemkov, možno stotožniť s\nbraním plodov a úžitkov z predmetu nájmu. Argumentáciu žalovaného v 1. rade, že dohodu strán o ťažbe\n\nkameňa, ktorá je obsahom Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009, nemožno považovať za súčasť\nNájomnej zmluvy č. 1/2009 a odplatu za ťažbu kameňa za súčasť nájomného, keďže takýto záväzkový\nvzťah nemôže byť podriadený pod režim nájmu, nakoľko by to odporovalo účelu nájmu, ktorým je\nprenechanie užívania majetkovej podstaty, ktorej zásadnou vlastnosťou je jej nespotrebiteľnosť a\npredmet nájmu sa podľa žalovaného v 1. rade môže opotrebovať, no nikdy nie spotrebovať, čo v prípade\nlomu znamená, že ložisko kameňa nie je plodonosnou vecou a ťažbou sa spotrebuje, nepovažoval\nodvolací súd za dôvodnú. V danom prípade predmetom nájmu sú nehnuteľnosti špecifikované v čl.\nI bod 1. Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, na základe ktorej prenechal žalovaný v 1.\nrade žalobcovi na dočasné užívanie - nájom sporné nehnuteľnosti, pričom v čl. II uvedenej zmluvy bol\ndohodnutý účel užívania predmetu nájmu, ktorý bol rozšírený Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve č.\n1/2009 o ťažbu nevyhradených nerastov. Samotná ťažba nevyhradených nerastov, ani ložisko kameňa,\nteda nie sú predmetom nájmu, ale jeho predmetom sú nehnuteľnosti, ktoré sa ich užívaním nespotrebujú.\nMožnosť brať plody a úžitky z predmetu nájmu Občiansky zákonník umožňuje.\n27. Žalovaný v 1. rade v odstúpení zo dňa 12. 07. 2013 namietal aj porušenie zmluvných podmienok\nžalobcom vyťažením dreva o 12 301 m3 naviac. Odvolací súd považoval uvedené námietky žalovaného\nv 1. rade za všeobecné a nedostatočné, v dôsledku čoho tento dôvod odstúpenia nemal za preukázaný.\nŽalovaný v 1. rade nepreukázal povinnosť žalobcu zaplatiť za zvýšenú ťažbu dreva, nepreukázal\nsplnenie určitých predpokladov, na základe ktorých vznikol záväzkový právny vzťah z bezdôvodného\nobohatenia medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Analýza stavu hospodárenia nezistila porušenia\nLHP, či závažné nedostatky. Rovnako tak príslušné úrady vykonávajúce kontrolu plnenia a dodržiavania\nLHP nezistili žiadne pochybenia. Žalobca pravidelne predkladal bilančný výkaz lesnej hospodárskej\nprodukcie a ročnú evidenciu výkonov v lesných porastoch. Súd prvej inštancie nezistil hospodárenie\nžalobcu v rozpore so zmluvou a uvedenými právnymi predpismi a určil neplatnosť odstúpenia zo dňa\n12. 07. 2013, od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009 v znení dodatku č. 1 z tohto\ndôvodu. Odstúpenie žalovaného v 1. rade od zmluvy zo dňa 12. 07. 2013 tak nemohlo vyvolať ním\nsledované právne účinky v podobe zániku zmluvného vzťahu so žalobcom ku dňu doručenia odstúpenia\nod zmluvy žalobcovi. Naviac žalovaný v 1. rade v odstúpení zo dňa 12. 07. 2013, uvádzal rôzne dôvody\nodstúpenia od zmluvy, avšak jednotlivé dôvody skončenia nájmu boli uvedené všeobecne a neurčito. V\nkonaní nebol podľa odvolacieho súdu preukázaný ani jeden z dôvodov, pre ktorý žalovaný 1. odstúpil\nod nájomnej zmluvy zo dňa 12. 07. 2013.\n28. Pokiaľ išlo odstúpenie (v poradí druhé) žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy zo dňa 01.\n06. 2009 v znení jej Dodatku č. 1 podľa čl. VII. bod 3. písm. b) zmluvy z dôvodu, že Dodatok č. 1\nnájomnej zmluvy, je neplatný v zmysle § 37 Občianskeho zákonného, odvolací súd zhodne ako súd\nprvej inštancie konštatoval absenciu vymedzenia, v čom mala spočívať tvrdená neplatnosť dodatku č.\n1. Ide len o všeobecne uvedenú námietku žalovaného v 1. rade bez jej ďalšej špecifikácie tak, aby\nbolo nepochybné, v čom má spočívať neplatnosť právneho úkonu, teda či právny úkon nebol urobený\nslobodne, resp. či bol k právnemu úkonu prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto\núkonu nedošlo. Žalovaný v 1. rade neuviedol, ani nepreukázal nevážnosť vôle konajúcich strán, či\nnedostatok vážnej vôle zmluvných strán. Neuviedol, ani preukázal neurčitosť právneho úkonu. Odvolací\nsúd dodal, že bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade v liste zo dňa 09. 03. 2015 presne vymedziť v čom\nmala neplatnosť dodatku spočívať. V prípade odstúpenia od zmluvy ako adresovaného jednostranného\nprávneho úkonu je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku\nzáväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením\nkonkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená.\nIba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe\nzániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby\ndruhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od\nzmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvu a jej ustanovenia. Naviac v\nrozpore s tvrdením žalovaného v 1. rade o absolútnej neplatnosti dodatku č. 1, sú konania vedené\nna Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/43/2013 a 17C 146/2014, v ktorých sa domáhal zaplatenia\nodplaty za vyťažený kameň, ktorý žalobca dobýval na základe dodatku č. 1 a odvodzoval svoj nárok\nod predmetného dodatku č. 1 k nájomnej zmluve. V tomto smere dodatočná špecifikácia dôvodov\nodstúpenia, nemôže podľa odvolacieho súdu konvalidovať absenciu uvedenia týchto dôvodov, ich\nzdôvodnenia a preukázania v samotnom odstúpení, ktoré je neplatným právnym úkonom. K ďalším\ndôvodom odstúpenia od zmluvy zo dňa 09. 03. 2015 ako užívanie predmetu nájmu v rozpore s\ndohodnutým účelom nájmu podľa čl. II zmluvy, a to výkonom banskej činnosti, ktorým konaním sa\n\nmal žalobca dopustiť voči žalovanému v 1. rade opakovane závažného porušenia nájomnej zmluvy,\nodvolací súd dodal, že žalobca výkonom banskej činnosti neužíval nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu\nv rozpore s nájomnou zmluvu v znení jej dodatku č. 1, pretože dodatok v 1. rade rozšíril účel nájmu\no dobývanie nevyhradených nerastov v zmysle zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného\nbohatstva (banský zákon) a zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej\nspráve. Žalovaný v 1. rade vo vzťahu k tomuto dôvodu nepreukázal závažné porušenie nájomnej zmluvy,\na preto ani tento dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy nebol daný. S poukazom na uvedené\nodstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2015, podľa krajského súdu, nemohlo\nvyvolať ním sledované právne účinky v podobe zániku zmluvného vzťahu so žalobcom ku dňu doručenia\nodstúpenia od zmluvy žalobcovi.\n29. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť aj správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu\nk odstúpeniu od nájomnej zmluvy (v poradí tretie) zo dňa 20. 05. 2015, v ktorom žalovaný v 1. rade ako\ndôvod odstúpenia uviedol, že žalobca neuhradil faktúru č. 20150006 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 19\n715,26 eura, splatná dňa 15. 05. 2015 a faktúru č. 20150007 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 33 199,97\neura, splatná dňa 15. 05. 2015. V danom prípade faktúrou č. 20150006 zo dňa 06. 05. 2015 si vyúčtoval\nžalovaný v 1. rade užívanie pozemkov v kat. ú. M., M., E., doúčtovanie k 31. 12. 2014, a to za mesiac\noktóber sumu 2 596,06 eura, november 6 916,66 eura a december 6 916,66 eura. Faktúrou č. 20150007\nzo dňa 06. 05. 2015 na sumu 33 199,97 eura s DPH vyúčtoval za užívanie pozemkov v kat. ú. M.,\nM., E., za mesiace január, február, marec, apríl 2015 (6 916,66 eura x 4 mesiace). Žalobca v konaní\npreukázal, že si za obdobie od 20. 10. 2014 do 31. 10. 2014 (list zo dňa 03. 12. 2014) uplatnil 100 %\nzľavu na nájomnom pre nemožnosť užívať predmet nájmu a za obdobie od 01. 10. 2014 do 19. 10.\n2014 zaslal žalovanému v 1. rade alikvótnu časť nájomného vo výške 5 184,72 eura vrátane DPH, ktorú\nplatbu mu bola vrátená. Za mesiac november si uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za 23\nkalendárnych dní, za ktoré nemohol užívať nehnuteľnosti a za mesiac december 2014 si uplatnil zľavu\nna nájomnom vo výške 100 % za 26 kalendárnych dní, počas ktorých nemohol užívať nehnuteľnosti. Za\nmesiac január 2015 si listom zo dňa 26. 02. 2015 uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za 31\nkalendárnych dní a listom zo dňa 14. 04. 2015 si uplatnil zľavu na nájomnom vo výške 100 % za mesiac\nfebruár a marec 2015, za ktoré nemohol užívať nehnuteľnosti v zmysle zmluvy a zľavu na nájomnom\nvo výške 100 % si uplatnil aj za mesiac apríl 2015 v liste zo dňa 20. 05. 2015. Žalovaný v 1. rade\nargumentoval tým, že nájomný vzťah z titulu Nájomnej zmluvy č. 1/2009 v znení jej Dodatku č. 1 je\nukončený a právny nárok na uplatnenie zľavy z nájomného nie je daný a trval na platení nájomného za\nužívanie pozemkov v kat. ú. M., M., E. za obdobie od októbra 2014 do apríla 2015 v plnej výške a dôvody\nžalobcu na uplatnenie zľavy z nájomného neuznal. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť užívať\nprenajaté nehnuteľností a hospodáriť v lesoch vyplývala jednak z rozhodnutia Okresného úradu Nitra,\nodbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva zo dňa 15. 07. 2015, ktorým boli žalobcovi\nuložené opatrenia na odstránenie nedostatkov pri plnení povinnosti obhospodarovateľa lesa zistených\npri výkone štátneho dozoru v lesoch, podľa záverov ktorého odborné hospodárenie od októbra 2014, aj\nnapriek snahám obhospodarovateľa lesa, nebolo zabezpečené v potrebnom rozsahu, ďalej z potvrdenia\nOR PZ Nitra, OO PZ Zlaté Moravce o podaní trestného oznámenia zo dňa 20. 10. 2014 z podozrenia\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia podaného E. C., čestných vyhlásení E. C. a I. J. zo dňa 28. 10.\n2014 o tom, že na nehnuteľnostiach v nájme žalobcu sa pohybovali odo dňa 20. 10. 2014 pracovníci\nbezpečnostnej služby DOMINANT J.Z. s. r. o. Žilina, ktorí bránili zamestnancom nájomcu v práci na\ntam uvedených nehnuteľnostiach, ktoré skutočnosti boli dôvodom na vydanie predbežného opatrenia\nzo dňa 22. 04. 2015 č. k. 28Cb/15/2013-727, ktorým súd nariadil tretím osobám: FLORETKY s. r. o., so\nsídlom Kysucká cesta 8549/10A, 010 01 Žilina, IČO: 47 895 411 a DOMINANT. J. Z. s. r. o., so sídlom\nPredmestská 1608/90, 010 01 Žilina, IČO: 36 842 974 zdržať sa užívania a zároveň aj konania, ktorým\nby akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi bránil v užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a\nv hospodárení v lesoch podľa zákona č. 326/2005 Z. z. v platnom znení na nehnuteľnostiach prenajatých\nžalobcom. Rovnako tak záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 22. 05. 2015, uvádza\nobmedzovanie slobodného výkonu práce v ťažbe dreva v M. Y. a dobývaní v Lome T. E. W. M. osobami,\nktoré sa preukázali poverením od žalovaného v 1. rade na stráženie majetku. Žalobca ako nájomca za\nobdobie mesiacov október 2014 až apríl 2015 tak nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom,\nktorú nemožnosť zavinil svojim konaním žalovaný v 1. rade, a ktorá skutočnosť mala za následok zánik\npovinnosti žalobcu platiť nájomné. Za daného skutkového stavu odvolací súd zhodne ako súd prvej\ninštancie mal za to, že dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy žalovaným v 1. rade listom zo dňa 20. 05.\n2015 nebol daný a odstúpenie zo dňa 20. 05. 2015 od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06.\n\n2009 v znení Dodatku č. 1 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom,\npovažoval za neplatné.\n30. V kontexte vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie v časti, týkajúcej sa určenia, že nájomný pomer založený Nájomnou zmluvou č. 1/2009\nuzavretou dňa 01. 06. 2009 medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom\nv znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 trvá. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom\nurčení považoval za daný. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení\ntrvania nájomného vzťahu bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutím o takomto návrhu by sa odstránila\nneistota v právnom postavení žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vyhovením žaloby žalobcu v\ntejto časti odstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.\n31. Odvolací dôvod žalovaného v 1. rade podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní\nskutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi\nchybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku\nktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové\nzistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191\nods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to\nvzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán\nsporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové\nzistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení\ndôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov\nstrán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,\nevent. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené\nspôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné\nokolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného\ndôkazu vyplývajú. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne,\nak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz\nlen jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi\nvykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý\nnesúlad. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke\nsú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto podľa konajúceho súdu odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neobstojí.\n32. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatoval, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a\nprihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V odôvodnení\nrozsudku súdu prvej inštancie sa tento podľa odvolacieho súdu dôsledne vysporiadal so všetkými\nprávne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov\nriadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie\nsprávne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému\ns prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.\n33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1\nCSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu\nproti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP\n\n34. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný 1/ (č. l. 2758\na nasl. spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný 1/ prípustnosť dovolania vyvodzoval aj ust. § 421 ods.\n1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V zákonom stanovenej lehote podal\nproti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie aj žalovaný 2/ (č. l. 2742 a nasl. spisu), prípustnosť ktorého\nodôvodnil ust. § 420 písm. e) CSP, teda že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\n35. Žalovaný 1/ (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ 1/“) v dovolaní uviedol, že dovolací dôvod podľa §\n431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP spočíva najmä v absentujúcom, resp. vadnom odôvodnení\nnapádaného rozsudku Krajského súdu v Nitre pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu, kedy\nodvolací súd vôbec neodôvodnil, v čom konkrétne má (údajný) stav neistoty v žalobcovom právnom\npostavení spočívať, a ako konkrétne má byť určením obsiahnutým vo výroku I. rozsudku Okresného\nsúdu Nitra tento stav neistoty odstránený. Rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa názoru dovolateľa\n1/ neposkytuje vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti\nNájomnej zmluvy medzi žalovanými náležité vecné odôvodnenie na závislosť určovacích výrokov o\nodstúpení od Nájomnej zmluvy (uzavretej medzi Žalobcom a Žalovaným 1) s určením jej neplatnosti, a\nto ani s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019.\n36. Odvolací súd sa ďalej podľa dovolateľa 1/ nemal vysporiadať s jeho podstatným argumentom vo\nvzťahu k nepredloženiu poistnej zmluvy, a to v spojení s „premlčaním“ tohto dôvodu odstúpenia od\nNájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Dovolateľ 1/ zdôraznil, že v podanom odvolaní odkázal na\nanalogický prípad jednostranného ukončenia nájomného vzťahu prenajímateľom (konkrétne výpovede\nprenajímateľa ohľadom nájmu bytu, rozsudok NS Českej republiky sp. zn. 26Cdo/78/2010), kedy\ntakáto výpoveď nepodlieha premlčaniu. S týmto podľa dovolateľa 1/ podstatným právnym argumentom,\nopierajúcim sa o názor Najvyššieho súdu ČR, sa však napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre\nnevysporiadal, a preto ho možno považovať za nedostatočne odôvodnený, čo z napadnutého rozsudku\nrobí nezákonné rozhodnutie.\n37. Dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP je podľa dovolateľa 1/ dané aj pre\nabsentujúce, resp. vadné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k poškodeniu dobrého mena\nRímskokatolíckej cirkvi. Súd prvej inštancie síce podľa dovolateľa 1/ správne uviedol, že pri aplikácii §\n19b ods. 2 a 3 OZ sa nevyžaduje, aby poškodenie dobrého mena, malo reálne negatívny, hmatateľný\nnásledok. Avšak sa takéto konštatovanie nemalo preniesť do záveru rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak\nkonštatoval neunesenia dôkazného bremena žalovaného 1/ v tejto časti dôvodu odstúpenia od Nájomnej\nzmluvy so žalobcom. Dovolateľ 1/ zdôraznil, že v odvolaní poukázal na konštantnú judikatúru súdov, z\nktorej vyplýva, že tieto výroky žalobcu nespĺňali kritéria na hodnotiace úsudky. Odvolací súd sa však s\ntouto podľa dovolateľa 1/ podstatnou argumentáciou vôbec nevysporiadal, čím je napadnuté rozhodnutie\nzmätočné a nepreskúmateľné s nelogickým a vnútorne protirečivým odôvodnením.\n38. Dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP je napokon podľa dovolateľa 1/ daný\naj tým, že sa odvolací súd nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalovaným 1/ a s ním\npredloženými dôkazmi. Podľa dovolateľa 1/ krajský súd uzavrel, že nedošlo k dohode o odplate za kameň\nmedzi ním a žalobcom, avšak neposudzoval ostatné dôkazy, a to Záznam z rokovania zo dňa 28.03.2012\na návrh dodatku č. 2; Faktúru č. OF 110024; Listy žalobcu zo dňa 04.07.2012, zo dňa 30.07.2012 a zo\ndňa 07.08.2012; Svedeckú výpoveď svedka C.; Potvrdenia spoločnosti EUROVIA zo dňa 01.03.2012 a\nzo dňa 06.03.2012 - potvrdenia od spoločnosti EUROVIA (o množstve dodaného kameňa), ktoré majú\npreukazovať rozsah škody, ktorú žalobca spôsobil svojou ťažbou kameňa žalovanému 1/; Odvolanie\nžalobcu v konaní 17C/146/2014 zo dňa 28.08.2014; E-mail žalobcu adresovaný žalovanému 1/ zo dňa\n22.07.2009 vrátane preposlaného rozkladu ceny a výkresovej dokumentácie týkajúcej sa lomu „T. E.“;\n- Zápisnica o pojednávaní, sp. zn. 25C/233/2013, zo dňa 20.01.2015; Zápisnicu o výsluchu svedka\nC. M., ČVS: ORP-1239/OEK-NR-2013 JP, zo dňa 14.10.2013; Oznámenie žalobcu žalovanému 1/ zo\ndňa 26.03.2012; Nedatovaný list žalobcu podpísaný Ing. Holečkom o množstve nadrveného kameňa v\nlome „T. E.“ za obdobie v marec až august 2010; E-mail Žalobcu Mgr. C. zo dňa 26.03.2012; Faktúru\nč. 20120015 na 25.974,- EUR vystavenú žalovaným 1/ žalobcovi; List žalobcu žalovanému 1/ zo dňa\n24.04.2012.\n\n39. Odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) sa tak podľa dovolateľa 1/ vôbec argumentačne\nnevysporiadal zo zásadnými okolnosťami prípadu, t. j. s vyššie uvedenými a podľa názoru dovolateľa 1/\ns podstatnými dôkazmi a argumentami. Konajúce súdy tak vo výsledku vo svojich rozhodnutiach v tomto\nsúdnom konaní podľa dovolateľa 1/ vôbec nedali odpoveď na zásadné otázky tohto súdneho konania,\npokiaľ ide o tretí dôvod prvého odstúpenia žalovaného 1/ od Nájomnej zmluvy so žalobcom.\n40. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ďalej podľa dovolateľa 1/ závisel od vyriešenia nasledujúcej\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb) CSP), a to „či spôsobilým predmetom nájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom\n(ložisko kameňa) v prípade, keď účelom užívania predmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa,\nresp. vyťaženie ložiska kameňa, ktoré sa ťažbou celkom spotrebuje a viac neobnoví, t. j. neprináša\nopakujúce sa plody alebo úžitky, resp. - inými slovami - či vo vzťahu k pozemku prenajatému na účel\nťažby nevyhradených nerastov môže alebo nemôže byť posudzovaná ako úžitok (ius fruendi) samotná\nvyťažená hornina, ktorá má jednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter.“\n41. Ak by takýto pozemok nebol spôsobilým predmetom nájmu, resp. samotná vyťažená hornina, ktorá\nmá jednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter, nemohla byť posúdená ako úžitok (ius fruendi)\nprenajatého pozemku, nájomné vo výške 83.000,- EUR bez DPH ročne podľa Nájomnej zmluvy by\nnekrylo ťažbu kameňa (ako nesprávne podľa dovolateľa 1/ dovodili súdy nižších inštancií, resp. ako\nvyplýva aj z napadnutého rozsudku). Oprávnenie bansky dobývať lom „T. E.“, príp. tento aj vyťažiť, ktoré\nsporové strany podľa ich nespornej vôle v Dodatku č. 1 založili ako odplatné, by tak podľa dovolateľa\npredstavovalo nový samostatný záväzkový vzťah, ktorý by nebol nájomným vzťahom. Týmto dovolateľ\n1/ uzavrel, že konajúce súdy nesprávne právne posúdili vyššie vymedzenú právnu otázku s tým, že v\ninom konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb/43/2013, na ktoré odkazoval aj odvolací súd, už Najvyšší súd\nSR svojim uznesením č. k. 5Obdo/87/2020-807 z 27. októbra 2021 vyhovel dovolaniu a v súvislosti s\nDodatkom č. 1 a Nájomnou zmluvou výslovne uviedol, že v odôvodnení príslušného rozsudku „absentuje\naj vyhodnotenie, či vo vzťahu k dojednanému nájomnému vzťahu (k pozemku dodatočne prenajatému\naj na účel ťažby nevyhradených nerastov) môže alebo nemôže byť posudzovaná ako úžitok (ius fruendi)\nsamotná vyťažená hornina, ak má jednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter.“\n42. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody, žalovaný 1/ navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n43. Žalovaný 2/ (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ 2/“) v dovolaní uviedol, že pokiaľ na konanie o\nodvolaní podľa predpisov účinných do 31.05.2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Nitre, zatiaľ čo\ns účinnosťou od 01.06.2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. b) CSP funkčne\npríslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne ustanovenie explicitne\nneupravilo, že na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončí\nna súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, potom so zreteľom na princíp\nokamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 01.06.2023 na odvolacie konanie\nzačaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy\nCSP účinnej od 01.06.2023, v danom prípade Krajský súd v Bratislave. Keď napriek tomu napadnuté\nrozhodnutie vydal Krajský súd v Nitre, platí, že o odvolaní nerozhodli zákonní sudcovia, resp. odvolací\nsúd bol nesprávne obsadený, čo podľa dovolateľa 2/ zakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. e)\nCSP a túto je možné napraviť jedine zrušením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.\n44. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 1/ (č. l. 2787 až 2801 spisu) podrobne\na rozsiahlo poukázal na skutkový stav veci s tým, že v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k\ndovolateľom 1/ namietanej vade zmätočnosti uvedenej v ust. § 420 písm. f) CSP, prípustnosť dovolania\nnebola založená ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a preto žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR\ndovolanie žalovaného v 1. rade odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje prípustné a žalovaného v 1. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n45. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 2/ (č. l. 2777 až 2781 spisu) uviedol, že tento\nvoči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal, čím je jeho dovolanie neprípustné. Žalobca dodal,\nže žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade netvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov, a teda\n\nprocesný úkon žalovaného v 1. rade sa nepovažuje za procesný úkon aj pre druhého účastníka. Nič na\ntom nemení ani skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je účastníkom „zdanlivej zmluvy“ spolu so žalovaným\nv 1. rade. Žaloba (žalobcu) v konaní (pokiaľ ide o „zdanlivú zmluvu“) totiž nesmeruje k solidárnemu\nzáväzku obidvoch žalovaných, a teda každý zo žalovaných má samostatné postavenie. Okrem toho\nvýroky č. 2, č. 3, č. 4 a č. 5 rozsudku OS Nitra sa žalovaného v 2. rade ani netýkajú, pretože všetky\nštyri odstúpenia od nájomnej zmluvy učinil výlučne žalovaný v 1. rade, s tým že žalovaný v 2. rade nie je\nani zmluvnou stranou nájomnej zmluvy. Preto je žalobca názoru, že Najvyšší súd SR nie je oprávnený\nprejednať dovolanie žalovaného v 2. rade a neostáva mu nič iné konanie o dovolaní zastaviť, v opačnom\nprípade by došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu.\n46. Ďalej žalobca uviedol, že domnienka žalovaného v 2. rade uvedená v dovolaní je zjavne\nnesprávna, pretože skutočnosť či ide o obchodnoprávny (občianskoprávny) spor sa neposudzuje podľa\nspisovej značky, ale vždy výlučne podľa charakteru zmluvného vzťahu (o ktorom sa v danom spore\nrozhoduje). V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 261 ods. 1 ObZ s tým, že Žilinská diecéza\nnie je podnikateľom, pretože nespĺňa ani jeden z charakteristických znakov podnikateľa vyžadované\nObchodným zákonníkom. Z tohto hľadiska je preto posúdenie veci podľa žalobcu právne úplne\njednoznačné. Navyše uzatvorenie nájomnej zmluvy sa rozhodne netýka podnikateľskej činnosti Žilinskej\ndiecézy, ktorá podľa žalobcu mimochodom ani nijakú podnikateľskú činnosť nevykonáva. Týmto možno\npodľa žalobcu potvrdiť, že aplikácia ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka na súdený prípad\nnie je možná, a teda vzťah Žilinskej diecézy a IMA INVEST, s.r.o. nie je vzťahom obchodnoprávnym. To\nisté platí aj o vzťahu medzi Žilinskou diecézou a žalovaným v 2. rade.\n47. Žalobca taktiež zdôraznil, že ak by sa Najvyšší súd SR argumentami žalovaného v 2. rade zaoberal,\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/5/2023 a sp. zn. 5Ndob/12/2023 neprešli testom\nústavnosti, takže do budúcna nie je zrejmé, ako sa bude vyvíjať rozhodovacia prax súdov v súvislosti\ns kauzálnou príslušnosťou súdov vzhľadom na absolútne nedokonalú právnu úpravu a protichodne\nvyznievajúce ust. § 34, § 22, § 36 a § 471c CSP. Najvyšší súd SR, by preto pri rozhodovaní predmetnej\nveci na vyvrátenie argumentu žalovaného v 2. rade a jeho jediného uplatneného dovolacieho dôvodu\nmal použiť základné princípy vyjadrené v Čl. 1 a nasl. CSP (najmä Čl. 17).\n48. To, že daný právny vzťah je vzťahom občianskoprávnym napokon podľa žalobcu potvrdzujú aj ďalšie\nrozhodnutia NS SR, ktoré boli vydané v súvislosti s Nájomnou zmluvou a nárokmi z nej uplatňovanými\n(poukázali sme na ne aj v našom vyjadrení k dovolaniu žalovaného v 1.rade), a o ktorých rozhodovali\nobčianskoprávne kolégiá Najvyššieho súdu SR. Ide o konanie sp. zn. 9Cdo/179/2022, ktorým najvyšší\nsúd rozhodoval o dovolaní Žilinskej diecézy v konaní 17C/146/2014. V uvedenom konaní Žilinská\ndiecéza tvrdila, že IMA INVEST, s.r.o. ju údajne mala poškodiť na majetku, pretože nezaplatila osobitnú\nodplatu za kameň nad rámec nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy. Ďalším konaním je vec vedená\npod sp. zn. 4Cdo 82/2018, ktorým najvyšší súd rozhodoval o dovolaní Žilinskej diecézy v konaní\n25C/163/2018 (o vypratanie v rámci ktorého konania sa súdy prejudiciálne vysporiadali s absolútnou\nneplatnosťou prvých troch odstúpení od Nájomnej zmluvy). Žalobca záverom vyjadrenia uviedol i ďalšie\nspory odvíjajúce sa od predmetnej Nájomnej zmluvy medzi, ktoré boli posudzované a rozhodnuté ako\nobčianskoprávne veci podľa ustanovení občianskoprávnych predpisov, napr. OS Nitra: 7C/134/2012,\n16C/80/2018, 17C/146/2014, 18C/1/2022, 9C/336/2016, 25C/163/2018.\n49. Dovolanie žalovaného 2/ je týmto podľa žalobcu vecne neprípustné a zároveň nemá ani reálny právny\nzáklad, keďže v danom prípade ide o občianskoprávny spor. Žalobca preto navrhuje, aby Najvyšší súd\nSR konanie o dovolaní žalovaného 2/ zastavil a žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznal náhradu\ntrov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali včas žalovaný 1/ a žalovaný 2/, v ktorých neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), obaja zastúpení v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP) dospel k záveru, že dovolania žalovaného 1/ a 2/ je potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie sú dovolania prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n51. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\n\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n52. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby\n(okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody\na aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n53. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n54. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c) [resp. písm. f)] CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom,dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).\nK namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP\n55. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n56. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. „Nesprávnym procesným postupom“, ktorý\nodôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, možno zas rozumieť faktickú činnosť\nalebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu\na jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a\npráve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021).\n57. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ 1/ dôvodí\nnepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, že sa v odôvodnení rozhodnutia\nnevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou prednesenou vo vzťahu preukázania naliehavého\nprávneho záujmu žalobcu na ním požadovaných určujúcich výrokoch; s jeho argumentom vo vzťahu\nk nepredloženiu poistnej zmluvy v spojení s „premlčaním“ tohto dôvodu odstúpenia od Nájomnej\nzmluvy uzavretej so žalobcom; vo vzťahu k odstúpeniu od Nájomnej zmluvy z dôvodu poškodenia\n\ndobrého mena Rímskokatolíckej cirkvi. Dovolateľ 1/ je názoru, že uvedené pochybenia zakladajú nielen\nnepreskúmateľnosť, ale aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku.\n58. Dovolací súd vo vzťahu k uvedenej námietke, spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení súdneho\nrozhodnutia, primárne konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1\nústavy, je nesporne právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\na to také, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(viď. sp. zn. II. ÚS 383/06). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená\nv § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP.\n59. V nadväznosti na námietky dovolateľa 1/ najvyšší súd dodáva, že prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP môže založiť arbitrárnosť (svojvoľnosť) alebo zjavná\nneodôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu. Podľa ústavného súdu je arbitrárnosť alebo zjavná\nneodôvodnenosť súdneho rozhodnutia daná najčastejšie rozporom súvislostí právnych argumentov\na skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita\nmusí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(II. ÚS 302/2019). V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním\nvydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého\nrozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v\nrozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom\nvyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného\npostupu“ princíp právnej istoty.\n60. Dovolací súd viazaný označenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) s poukazom na uvedené skúmal,\nči odvolací súd v napadnutom rozsudku dal jasné odpovede na všetky pre konanie relevantné skutkové\na právne otázky súvisiace s námietkami dovolateľa 1/ tak, aby bolo zabezpečené právo žalovaného 1/\nna spravodlivý proces v dostatočnej miere.\n61. Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej\ninštancie, dovolací súd zisťuje, že súdy nižších inštancií svoje meritórne rozhodnutia založili na\npreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovaných určujúcich výrokoch, ktorým\nurčili, že Nájomná zmluva zo dňa 05. 09. 2012 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom\na žalovaným v 2. rade ako nájomcom, je neplatná (I. výrok rozsudku okresného súdu); odstúpenie\nžalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.\n07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, listom\nzo dňa 12. 07. 2013, je neplatné (II. výrok rozsudku okresného súdu); odstúpenie žalovaného v 1. rade\nod Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej\nmedzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, listom zo dňa 09. 03. 2015,\nje neplatné (III. výrok rozsudku okresného súdu); odstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy\nč. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným\nv 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, listom zo dňa 20. 05. 2015, je neplatné (IV.\nvýrok rozsudku okresného súdu); nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou č. 1/2009 uzavretou dňa\n01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom\na žalobcom ako nájomcom, trvá (V. výrok rozsudku okresného súdu).\n62. Súd prvej inštancie ohľadom naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto spore zdôraznil, že\nsa riadil právne záväzným názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v uznesení Krajského súdu v Nitre\nč. k. 15Cob 97/2018-1686 z 30. apríla 2019, kde odvolací súd vo vzťahu k určovacej žalobe uviedol,\nže v predmetnej veci je naliehavý právny záujem žalobcu daný, (odsek 21. 22. a 23. odôvodnenia),\na to aj s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019 (zverejnený v\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 04/2020 pod č. 47.). Konajúce súdy uviedli, že naliehavý\nprávny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi\nžalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným\nprávnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla (k tomu viď 5Cdo/136/2007).\nPovinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je podľa súdov nižších inštancií posúdiť, či\n\nurčovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu\nžalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom.\n63. Osobitne v súvislosti s určením trvania nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou č. 1/2009\nuzavretou dňa 1.6.2009 medzi žalovaným v1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom v\nznení jej Dodatku č. 1 zo dňa 27.7.2009, podmienku komplexného odstránenia spornosti v právnom\nvzťahu mali konajúce súdy za splnenú a previazanosť určovacích výrokov v predmetnej veci prejavenú\nv tom, že od výrokov o odstúpení od zmluvy je závislý aj výrok o určení, či právny vzťah zo zmluvy\no nájme medzi žalobcom a žalovaným v1. rade trvá. Súdy mali za preukázané, že odstúpenia od\nNájomnej zmluvy zo dňa 12.7.2013, zo dňa 9.3.2015 a zo dňa 20.5.2015 učinené žalovaným v 1. rade sú\nneplatné, ktorá skutočnosť jednoznačne preukázala dôvodnosť návrhu žalobcu na určenie, že nájomný\nvzťah založený Nájomnou zmluvou č. 1/2009 uzavretou dňa 01.06.2009 medzi žalovaným v 1. rade ako\nprenajímateľom a žalobcom ako nájomcom v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 27.7.2009, trvá.\n64. Rovnako vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia KS Nitra zo dňa 30.04.2019 č. k. 15Cob\n97/2018-1686 (bod 21. odôvodnenia) a s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 11.12.2019, sp. zn.\n2ObdoV/11/2019 (zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 04/2020 pod č. 47., ktorý\npoukázal aj na ďalšie rozhodnutia vychádzajúce z početnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu), bola\npodľa konajúcich súdov nižších inštancií naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti\nzmluvy o nájme dňa 05.09.2012, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade daná,\nnakoľko odstránenie neistoty v právnom vzťahu možno podľa konajúcich súdov dosiahnuť len určovacím\ndeklaratórnym výrokom.\n65. Dovolací súd zároveň z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie zisťuje, že súdy mali okrem iného za preukázané uzavretie nájomnej\nzmluvy č. 1/2009 zo dňa 01.06.2009 medzi prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza,\nJána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, IČO: 42 063 043 a nájomcom: IMA INVEST s.r.o. Hviezdoslavova 41,\n953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, v zmysle § 663 a nasl. OZ a § 20 a nasl. zák. č. 504/2003\nZ.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o\nzmene niektorých zákonov. Predmetom zmluvy bol odplatný prenájom nehnuteľností vo vlastníctve\nprenajímateľa špecifikovaných v článku I. zmluvy na dočasné užívanie za dohodnutých podmienok.\n66. Zo zmluvy o nájme vyplynulo, že zmluvné strany si odstúpenie od zmluvy dohodli v článku VII.\nzmluvy. Súdy nižších inštancií dôvodili všeobecnou zásadou, že ak právny predpis alebo dohoda\núčastníkov neustanovuje inak, odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje. Právnym následkom platného\nodstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností, ktoré účastníkom záväzkového právneho\nvzťahu vyplývajú z uzavretej zmluvy.\n67. Súdy nižších inštancií uzavreli, že odstúpenie od zmluvy, ktoré nezodpovedá hmotnoprávnym\npožiadavkám zákona, môže byť druhou stranou napadnuté žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia\npodľa § 137 písm. c) CSP, pričom naliehavý právny záujem mali dostatočne preukázaný, a to\nodstránením neistoty v právnom vzťahu žalobcu so žalovaným 1/ (s dosahom aj na vzťah žalovaného 1/\na žalovaného 2/), ktorý možno podľa konajúcich súdov dosiahnuť len určovacím deklaratórnym výrokom.\n68. Odvolací súd na margo vyššie uvedeného poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo 2162/99, z ktorého vyplýva, že neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie\npráva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie práva nedôvodné. Zároveň platí, že naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení zakladá aj vyhrážka neoprávneným zásahom do práva. Z\nuvedeného bolo podľa odvolacieho súdu zrejmé, že bez toho, aby určovací petit žalobcu obsahoval\naj návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012, by podmienka komplexného\nodstránenia spornosti splnená nebola. Právny názor žalovaného v 1. rade, že vyhovením žalobe v tejto\nčasti by súd len deklaroval stav v minulosti a nie v budúcnosti, pričom postavenie žalobcu by sa žiadnym\nspôsobom nezmenilo, považoval odvolací súd za nesprávny.\n69. Dovolací súd má za to, že konajúce súdy preskúmateľným spôsobom zdôvodnili, dostatočne jasne a\nzrozumiteľne vysvetlili svoje úvahy, ktorými mali naliehavý právny záujmu žalobcu na ním požadovaných\nurčujúcich výrokoch za preukázaný. Vo svojich rozhodnutiach konajúce súdy venovali pozornosť aj\n\ndovolateľom 1/ naznačenej skutočnosti, v čom má stav neistoty v žalobcovom právnom postavení\nspočívať, a to aj v súvise s výrokom I. rozsudku Okresného súdu Nitra.\n70. Dovolací súd dodáva, že posudzovanie toho, či je naliehavý právny záujem daný alebo nie, je otázkou\nprávnou a posudzuje ju súd predovšetkým na základe žalobcom tvrdených skutočností (GEŠKOVÁ,\nKatarína. 1. Pojem „naliehavý právny záujem“. In: GEŠKOVÁ, Katarína. Určovacia žaloba. 1. vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2023, s. 80, marg. č. 302.). Preto otázka posúdenia (ne)existencie naliehavého\nprávneho záujmu na žalobe na určení existencie právneho vzťahu je právnou otázkou. Zároveň dovolací\nsúd v kontexte dovolateľom uvádzaného dôvodu ohľadom určenia naliehavého právneho záujmu k\nnájomnej zmluve medzi žalovanými, ktorá bola v rozhodnom čase už vypovedania pre úplnosť dodáva,\nže „otázka naliehavého právneho záujmu sa síce skúma vo vzťahu k aktuálnemu právnemu stavu, resp.\nk aktuálnej právnej neistote, to však nijako nebráni ani minulému určeniu (ne)existencie práva, ak má\ntoto minulé určenie význam aj pre súčasné právne vzťahy. Gramatický výklad § 137 písm. c) CSP, ktorý\nhovorí, „či tu právo je alebo nie je“, a nie „či tu právo bolo alebo nebolo“, by bol nielen v rozpore s účelom\nnaliehavého právneho záujmu, ale aj s právom na súdnu ochranu (ÚS SR II. ÚS 482/2021).\n71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že dovolací dôvod opretý o preskúmanie\n(ne)existencie naliehavého právneho záujmu je nutné vymedziť „právnym posúdením“ tomu\nustanoveným spôsobom v zmysle § 421 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP, a nie v zmysle § 420\npísm. f/ CSP v spojení s § 431 ods. 1, 2 CSP, ako uvádza dovolateľ v podanom dovolaní. Dovolací súd\npreto podrobil dovolaciemu prieskumu určenie naliehavého právneho záujmu súdmi nižších inštancií v\nkontexte dovolateľom vymedzeného dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP, keďže je dovolací súd dovolacími\ndôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n72. K ďalšej dovolacej námietke dovolateľa 1/, podľa ktorej sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\nnemal vysporiadať s jeho podstatným argumentom vo vzťahu k nepredloženiu poistnej zmluvy, a to v\nspojení s „premlčaním“ tohto dôvodu odstúpenia od Nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom, dovolací\nsúd z odôvodnení súdnych rozhodnutí konajúcich súdov zisťuje, odstúpenie od nájomnej zmluvy číslo\n1/2009 uzavretej dňa 01.06.2009 medzi žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom a žalobcom ako\nnájomcom a od Dodatku č. 1 k cit. Nájomnej zmluve č. 1/2009 zo dňa 27.07.2009, z dôvodu údajného\nporušenia ustanovenia článku V. bod 15. nájomnej zmluvy, ktoré malo spočívať v nesplnení povinnosti\nspoločnosti žalobcu uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu\na predložení fotokópie tejto zmluvy prenajímateľovi najneskôr do 90 dní od protokolárneho prebratia\npredmetu nájmu. Žalobca v tomto prípade vzniesol námietku premlčania práva žalovaného v 1. rade na\nodstúpenie, a to podaním zo dňa 22.01.2018 (čl. 1480) a opätovne dňa 04.11.2020.\n73. Konajúci súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel k zisteniam, že nájomca neprevzal protokolárne\npredmet nájmu, avšak fakticky ho prevzal uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 01. 06. 2009. Okresný súd\nkonštatoval, že podpis preberacieho protokolu mal byť len technickým zavŕšením dohodnutého spôsobu\nprevzatia predmetu nájmu, no nebola to podmienka odkladu účinnosti zmluvy, alebo podmienka odkladu\nprevzatia predmetu nájmu. Rovnako bolo podľa okresného súdu nepochybné, že žalobca predmet nájmu\nuž odo dňa podpisu Nájomnej zmluvy aj užíval, za ktoré užívanie riadne platil. Nájomca preto podľa\nokresného súdu prevzal predmet nájmu do užívania 1.6.2009, t. j. v deň podpisu Nájomnej zmluvy.\n74. Do 90 dní od prevzatia predmetu nájmu, t.j. do dňa 30.08.2009 mal predložiť poistnú zmluvu.\nŽalovanému začala plynúť trojročná premlčacia doba dňom 31.08.2009 a uplynula dňa 31.08.2012.\nŽalovaný 1. odstúpil od zmluvy z dôvodu nepredloženia poistnej zmluvy listom zo dňa 12.07.2013,\nteda po dni 31.08.2012. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 100 a § 101 OZ, R22/95 a\nrozhodnutie NS ČR zo dňa 16.01.2017, sp. zn. 30 Cdo 2047/2006, prihliadol na námietku premlčania\nvznesenú žalobcom a dospel k záveru, že právo žalovaného 1. ako prenajímateľa na odstúpenie od\nzmluvy číslo 1/2009 zo dňa 01.06.2009, v znení dodatku č.1 zo dňa 27.07.2009, z vyššie uvedeného\ndôvodu sa premlčalo a účinky odstúpenia od zmluvy voči žalobcovi nenastali.\n75. Nad rámec uvedenej námietky premlčania okresný súd zdôraznil, že žalobca mal uzatvorenú\npoistnú zmluvu pre prípad zodpovednosti za škodu (ktoré poistenie sa riadilo Všeobecnými poistnými\npodmienkami poistenia podnikateľov pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou\nčinnosťou a zodpovednosti za výrobok), ktorú žalovanému v 1. rade predložil, pričom táto zmluva bola\npre žalovaného v 1. rade postačujúca. Predložením poistnej zmluvy pre prípad zodpovednosti za škodu\n\nžalobcom považovali zmluvné strany povinnosť vyplývajúcu pre žalobcu z ust. čl. V. ods. 15. Nájomnej\nzmluvy za splnenú. Túto skutočnosť v konaní jednoznačne potvrdil aj v tom čase jeden z riadiacich\nzamestnancov žalovaného v 1. rade, Mons. C. J. na pojednávaní konanom vo veci č. k. 25C/163/2018\n(predtým 25C/233/2013) dňa 20. novembra 2014. Túto skutočnosť podľa okresného súdu potvrdil priamo\ni žalovaný v 1. rade, keď v dovolaní zo dňa 10.10.2017, podanom proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 27.7.2017, č. k. 7Co/124/2016-1394 (vec OS Nitra sp. zn. 25C/233/2013) na str. 16. žalovaný v\n1. rade vyjadrením obsiahnutým v jeho dovolaní jednoznačne potvrdil, že považoval povinnosť žalobcu\n(nájomcu) vyplývajúcu pre žalobcu z ust. čl. V. ods. 15. Nájomnej zmluvy za splnenú.\n76. Odvolací súd sa stotožnil s vyššie uvedenými zisteniami a osobitne k postupu súdu prvej inštancie\nohľadom vznesenej námietky premlčania uviedol, že konajúci okresný súd sa správne prednostne\nzaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcom. Dodal, že právo na odstúpenie od zmluvy je\njednoznačne majetkovým právom, premlčuje sa za tri roky odo dňa, kedy ho bolo možné vykonať\nprvýkrát. Odvolacie námietky týkajúce sa toho, že právo žalovaného v 1. rade na odstúpenie od zmluvy\nnebolo premlčané, sú preto podľa krajského súdu irelevantné. Podľa krajského súdu zároveň z obsahu\nspisu nevyplýva, že žalovanému v 1. rade bránila vo včasnom uplatnení si práva nejaká mimoriadne\nzávažná objektívne existujúca, náhla, neprekonateľná a nepredvídateľná prekážka, pre ktorú by sa javilo\nnepriznanie premlčaného práva pre neho neprimerane tvrdým postihom. Žalovaným v 1. rade uvádzané\nokolnosti nie sú dôvodom na to, aby odvolací súd nezohľadnil námietku premlčania vznesenú žalobcom,\nktorú nepovažoval ani za v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.\n77. Dovolací súd vyššie uvedenými skutočnosťami zisťuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie poskytlo dovolateľovi 1/\ndostatočné odpovede na všetky námietky súvisiace s jeho argumentom vo vzťahu k nepredloženiu\npoistnej zmluvy, a to v spojení s „premlčaním“ tohto dôvodu odstúpenia od Nájomnej zmluvy uzavretej\nso žalobcom.\n78. Posúdenie veci odvolacím súdom (ako aj súdom prvej inštancie) sa v rámci odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia z hľadiska žalovaným 1/ predostretej argumentácie odrazilo v jasnom a\nzrozumiteľnom zodpovedaní otázky premlčania odstúpenia od nájomnej zmluvy. Žiada sa v tomto smere\naj vo všeobecnosti uviesť, že je potrebné odlišovať medzi odstúpením od nájomnej zmluvy a výpoveďou\nnájomnej zmluvy. Ide o dva rozličné právne inštitúty s odlišnými právnymi účinkami majúcimi dopad\nna nájomnú zmluvu, a to pre obe zmluvné strany. Ako je uvádzané aj vyššie, odôvodnenia rozhodnutí\nkonajúcich súdov podrobili prieskumu odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovaným 1/, a nie výpoveď\nod nájomnej zmluvy, ako to žalovaný 1/ prezentuje s odkazom na analogický prípad jednostranného\nukončenia nájomného vzťahu prenajímateľom (konkrétne výpovede prenajímateľa ohľadom nájmu bytu,\nrozsudok NS Českej republiky sp. zn. 26Cdo/78/2010), kedy takáto výpoveď nepodlieha premlčaniu.\nPreto dovolací súd takto dôvodenej dovolacej námietke nemohol priznať žiadne účinky. V tejto súvislosti\nzároveň dovolací súd osobitne zdôrazňuje, že nesúhlas dovolateľa 1/ s ustálením skutkového stavu a\njeho právnym posúdením sám osebe nie je spôsobilý založiť porušenie ním označených práv (uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2025 zo dňa 1. 10. 2025).\n79. Podľa dovolateľa 1/ ďalej trpí napádané rozhodnutie krajského súdu vadou zmätočnosti a\nnepreskúmateľnosti pre absentujúce, resp. vadné odôvodnenie vo vzťahu k poškodeniu dobrého\nmena Rímskokatolíckej cirkvi. Dovolateľ 1/ najmä zdôraznil, že v odvolaní poukázal na konštantnú\njudikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že výroky žalobcu na adresu žalovaného 1/ nespĺňali kritéria na\nhodnotiace úsudky. Odvolací súd sa však s touto podľa dovolateľa 1/ podstatnou argumentáciou vôbec\nnevysporiadal. Dovolateľ 1/ aj v dovolaní zopakoval svoju argumentáciu s dôrazom na jeho odvolanie\ns argumentáciou, že medializované defamačné výroky žalobcu o mamonárskych kňazoch Žilinskej\ndiecézy, ktorí sa neriadia kresťanskou morálkou, nepredstavovali žiadnu vecnú kritiku, neboli založené\nna žiadnych konkrétnych (objektívnych) skutočnostiach, ktorých pravdivosť by bolo možné overiť.\nSúd prvej inštancie však od žalovaného 1/ (v rozpore s odôvodnením vlastného rozsudku) vyžadoval\npreukázanie niečoho, čo zákon objektívne nevyžaduje, keďže samotný negatívny následok v podobe\npriameho porušenia dobrého mena, resp. povesti vzniknúť nemusel a žalovaný 1/ nebol povinný ho ani\npreukazovať.\n80. Dovolací súd prieskumom odôvodnenia k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, že porušenie dobrého\nmena, resp. dobrej povesti žalovaného v 1. rade, zhodnotil súd prvej inštancie so záverom, že takéto\n\nkonanie je nezlučiteľné s charakterom osoby konateľa žalobcu a s jeho presvedčením. Konajúci súd\ntento svoj úsudok vyvodil z jednotlivých dôkazov, a to najmä z vyjadrení predstaviteľov cirkvi založených\ndo spisu OS Nitra 25C/163/2018 (predtým 25C/233/2013) - prehlásenia S. G., I. D., I. T., poďakovania\nMgr. W.. Článok z 1.4.2013 a ani článok zo 7.2.2013, na ktorý poukazoval žalovaný v 1. rade, podľa\nkonštatovania súdu prvej inštancie neobsahoval skresľujúce informácie tvrdené konateľom žalobcu,\nale obsahoval zistenia a tvrdenia redakcie. Okresný súd zdôraznil, že v článku zo 7.2.2013 bolo\nmožno obsiahnuté vyjadrenie pocitov konateľa žalobcu vytvorených zo vzniknutej situácie. V konečnom\ndôsledku tým, že si niekto o niekom niečo myslí (tak ako je to v uvedenom článku obsiahnuté), podľa\nokresného súdu nepoškodzuje osobu, ktorej sa dané vyjadrenie týka. Okrem toho tvrdenia uvedené\nv článku boli podľa zistení súdu prvej inštancie zo strany redakcie skreslené a vytrhnuté z kontextu,\nnakoľko konateľ žalobcu sa podľa okresného súdu nevyjadroval o cirkvi, ale len o niektorých kňazoch.\nS poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/212/2007 z 23.09.2009 okresný súd uviedol, že\nneoprávnenosť zásahu do dobrej povesti osoby je nevyhnutné objasniť a posúdiť nielen z hľadiska\npravdivosti, obsahu a dôsledkov údajov, dotýkajúcej sa povesti právnickej osoby. S poukazom na\nustanovenia o ochrane osobnosti, podľa okresného súdu nemožno konštatovania konateľa žalobcu\npovažovať za vulgárne či hanobiace. Takéto stanovisko preto podľa okresného súdu nemohlo znevážiť\nich postavenie, a žalovaný 1. toto ani nepreukázal, že by k tomu došlo.\n81. Podľa názoru konajúceho prvoinštančného súdu bol žalovaný 1/ povinný takéto tvrdenie preukázať a\nnielen poukázať na citované články, ale uviesť konkrétne ako uvedené vyjadrenie žalobcu v citovaných\nčlánkoch neoprávnene, akým spôsobom, a v čom neoprávnene, zasiahli do jeho dobrej povesti, a ako,\nresp. akým spôsobom poškodili dobré meno Rímskokatolíckej cirkvi, čo bolo dôsledkom tohto vyjadrenia,\nkonkrétne v čom bola poškodená povesť Rímskokatolíckej cirkvi. Žalovaný 1. podľa okresného súdu\nnepreukázal, že by sa z tohto dôvodu domáhal voči žalobcovi na súde primeraného zadosťučinenia.\nNad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal aj na písomné prehlásenie emeritného arcibiskupa\nI. D. zo dňa 09.09.2014 (č. l. 2250) a čestné prehlásenie zo dňa 05.09.2014 farára Mgr. I. T. (č. l. 2251),\nktorými potvrdili, že konateľ žalobcu Ivan Holečka svojimi skutkami opakovane konal dobro a nezištne\npomáhal cirkvi.\n82. Odvolací súd k tejto argumentácii okresného súdu aplikujúc § 19 ods. 2 a 3 OZ, bol tiež toho názoru,\nže z obsahu výroku konateľa žalobcu nemožno vyvodiť, že došlo k zneváženiu postavenia žalovaného\nv 1. rade. Uvedené žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno.\nNepreukázal, ako bolo vyjadrením žalobcu, resp. uvedenými novinovými článkami, poškodené jeho\ndobré meno, resp. ako žalobca uvedenými článkami neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti.\nOdvolací súd dodal, že podmienkou pre prípadné priznanie náhrady je, že verejne prezentovaný názor\no právnickej osobe, je hanlivý, je nepravdivý, alebo skresľujúci, neobjektívny, klamlivý /čo podľa jeho\nnázoru v konaní nebolo dané/.\n83. Týmto dovolací súd nevzhliadol dôvodnosť dovolacieho dôvodu, ktorou dovolateľ 1/ poukázal na\nabsentujúce, resp. vadné odôvodnenie vo vzťahu k poškodeniu dobrého mena Rímskokatolíckej cirkvi.\nDovolateľ 1/ aj v dovolaní zopakoval svoju argumentáciu s dôrazom na to, že medializované defamačné\nvýroky žalobcu o mamonárskych kňazoch Žilinskej diecézy, ktorí sa neriadia kresťanskou morálkou,\nnemuseli mať negatívny následok v podobe priameho porušenia dobrého mena, čím ho nebol ani\npovinný preukazovať. Konajúce súdy však v konaní zhodne dôvodili, že samotný odkaz na citované\nvýroky nepovažujú za spôsobilé privodiť negatívny následok v podobe priameho porušenia dobrého\nmena, resp. povesti. Z odôvodnení rozhodnutí konajúcich súdov nevplynulo, že by od žalovaného 1/ v\nzmysle jeho procesnej obrany žiadali o preukázanie priameho porušenia dobrého mena, no opakovane\nvo svojich rozhodnutiach konštatovali, že takto predložené výroky (ktorých presné znenie mali za sporné,\nviď dôvody rozhodnutí), nie je možné pripísať účinky vyžadované žalovaným 1/ tak, ako to vo svojom\ndôvode odstúpenia od nájomnej zmluvy naznačil.\n84. Dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP je napokon podľa dovolateľa 1/\ndaný aj tým, že sa odvolací súd nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalovaným 1/\na s ním predloženými dôkazmi (označenými v bode 38. tohto rozhodnutia). Dovolací súd vo vzťahu k\ntakejto námietke dovolateľa 1/ ohľadne nesprávnych, podľa názoru dovolateľa 1/ neúplných skutkových\nzistení, či záverov súdu prvej inštancie, upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442\nCSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie\nnevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom prieskumu v dovolacom\n\nkonaní nepodlieha. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel\nod súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené.\nDovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Zároveň, pokiaľ by dovolateľ dôvodil vecnou\nnesprávnosťou napadnutých rozhodnutí, je potrebné poznamenať, že správnosť právneho posúdenia\nprejednávanej veci súdom nižšej inštancie by mohol dovolací súd preskúmavať len na základe dovolania\ns dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky,\nviď nižšie).\n85. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií (vychádzajúc\nz ich vzájomnej vecnej súvislosti a prepojenosti) je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a\nakých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,\nakými úvahami sa riadil prvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd; odvolací súd\nzaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu veci, s ktorým sa stotožnil. Obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil\nodvolaciu argumentáciu žalovaného 1/ (viď body vyššie tohto rozhodnutia). Práve naopak z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa podrobne zaoberal odvolacími argumentmi\nžalovaného 1/ a ku každému sa jednotlivo aj vyjadril.\n86. Na záver dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno\npovažovať to, že súd prvej inštancie a odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa 1/. Odvolací súd dal žalovanému 1/ vo svojom rozhodnutí primeranú a dostatočnú odpoveď\nna jeho námietky vymedzené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného súdu. V tomto smere\nnajvyšší súd nezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu krajského súdu z hľadiska\ndodržania limitov daných úpravou civilného sporového súdneho konania pre zachovanie pravidiel\nspravodlivého súdneho procesu.\n87. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Vzhľadom na uvedené dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup,\nvo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom\nzmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n88. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP,\nrozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\nPokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho\nsúdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti\ndovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o\nprípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n89. Dovolateľ prioritne vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania nesprávnym právnym posúdením veci\nzo strany odvolacieho súdu, a to v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého sa jedná\no rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n90. Dovolateľ vyslovil znenie právnej otázky doposiaľ dovolacím súdom nevyriešenej nasledovne: „či\nspôsobilým predmetom nájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa)\nv prípade, keď účelom užívania predmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa, resp. vyťaženie ložiska\n\nkameňa, ktoré sa ťažbou celkom spotrebuje a viac neobnoví, t. j. neprináša opakujúce sa plody alebo\núžitky, resp. - inými slovami - či vo vzťahu k pozemku prenajatému na účel ťažby nevyhradených nerastov\nmôže alebo nemôže byť posudzovaná ako úžitok (ius fruendi) samotná vyťažená hornina, ktorá má\njednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter.“ Ak by takýto pozemok nebol spôsobilým predmetom\nnájmu, resp. samotná vyťažená hornina, ktorá má jednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter,\nnemohla byť posúdená ako úžitok (ius fruendi) prenajatého pozemku. Dovolateľ 1/ dodal, že oprávnenie\nbansky dobývať lom „T. E.“, príp. tento aj vyťažiť, ktoré sporové strany podľa ich nespornej vôle v Dodatku\nč. 1 založili ako odplatné, by tak podľa neho predstavovalo nový samostatný záväzkový vzťah, ktorý by\nnebol nájomným vzťahom.\n91. Z ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto ustanovenie pritom nemôže byť posudzované izolovane,\nale len v spojení s vyššie citovaným § 421 ods. 1 CSP.\n92. Dovolací súd zdôrazňuje, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej\npodmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá\nsa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce,\nZákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii\nprocesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v\nustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo\nmožné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/\nrozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, podľa ktorého už zo samotného znenia\n§ 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja\ndovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju\nrozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.\n93. Dovolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolateľom 1/ namietanému nesprávnemu právnemu\nposúdeniu zo strany odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie) uvádza, že všeobecne platí, že\nprávna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre\nrozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú,\nresp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré\nnemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n94. Z obsahu spisu, ako aj z rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je zrejmé, že v konaní\nbolo podrobené skúmaniu určenie, či Nájomná zmluva zo dňa 05. 09. 2012 uzavretá medzi žalovaným\nv 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom, je neplatná (I. výrok rozsudku\nokresného súdu); odstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009,\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a\nžalobcom ako nájomcom, listom zo dňa 12. 07. 2013, je neplatné (II. výrok rozsudku okresného súdu);\nodstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako\nnájomcom, listom zo dňa 09. 03. 2015, je neplatné (III. výrok rozsudku okresného súdu); odstúpenie\nžalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa\n27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom,\nlistom zo dňa 20. 05. 2015, je neplatné (IV. výrok rozsudku okresného súdu); nájomný vzťah založený\nNájomnou zmluvou č. 1/2009 uzavretou dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009,\nmedzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, trvá (V. výrok rozsudku\nokresného súdu).\n95. Konajúce súdy k jednotlivým argumentom žalobcu podali podrobné zdôvodnenie k určeniu\nneplatnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2012 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako\nprenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom; k určeniu neplatnosti odstúpení žalovaného v\n1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009\n- listami zo dňa 12. 07. 2013, 09. 03. 2015 a zo dňa 20. 05. 2015; a určenie trvania Nájomnej zmluvy\n\nč. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, medzi žalovaným\nv 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Oba súdy dospeli k totožnému záveru o\ndôvodnosti podanej žaloby na žalobcom požadovaných určeniach. Dovolací súd vzhľadom na právne\nzávery konajúcich súdov zdôrazňuje, že v prejednávanom spore kľúčovou a podstatnou právnou otázkou\npre rozhodnutie súdov nižších inštancií bola prioritne tá, či Nájomná zmluva zo dňa 05. 09. 2012 a tri\nodstúpenia žalovaného 1/ od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 27. 07. 2009 sú neplatné, resp. či Nájomná zmluva č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009,\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, trvá. Skutočnosť, či bol Dodatok č. 1 zo dňa 27. 07. 2009\nnovým zmluvným vzťahom, nebolo pre rozhodnutie konajúcich súdov kľúčové. Týmto Dodatkom č. 1\nk Nájomnej zmluve č. 1/2009 totiž došlo k zmene účelu nájmu, a to jeho rozšíreniu na vykonávanie\ndobývania nevyhradených nerastov, zmenil sa teda len účel nájmu. V súvislosti s touto skutočnosťou\nje koncipovaná aj dovolateľom 1/ nastolená právna otázka, ak ňou sleduje odpoveď na otázku, „či\nspôsobilým predmetom nájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa)\nv prípade, keď účelom užívania predmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa, resp. vyťaženie ložiska\nkameňa, ktoré sa ťažbou celkom spotrebuje a viac neobnoví...“. Ako je zdôraznené vyššie, účel nájmu\nbol rozšírený Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009,\nktorou podľa záverov konajúcich súdov nevznikol nový zmluvný vzťah. Žalobcom požadované určenia sa\ndotýkajú iných kľúčových právnych otázok, ktoré sa prioritne viažu na dôvody neplatnosti troch odstúpení\nod nájomnej zmluvy, medzi ktorými dôvodmi odstúpenia dovolateľom 1/ označená právna otázka nie\nje súdmi nižších inštancií skúmaná. Inými slovami, konajúce súdy podrobili právnemu posúdeniu tri\nodstúpenia od nájomnej zmluvy, a to z nasledovných dôvodov:\n- porušenie čl. VII. ods. 3 písm. g) a čl. V. ods. 15 zmluvy, keďže žalobca neuzavrel zmluvu o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú na predmete nájmu, najneskôr do 90 dní od prebratia predmetného\nnájmu a ďalším dôvodom odstúpenia bolo porušenie čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy, t. j. poškodenie\ndobrého mena Rímskokatolíckej cirkvi, preukázateľné poškodenie Rímskokatolíckej cirkvi na majetku a\ndôvod podľa čl. VII. ods. 3 písm. f) zmluvy keď žalobca svojim konaním mal poškodiť prenajímateľa o\nsumu minimálne 643 656 eur, čo v zmysle zmluvy čl. VII. ods. 6 predstavuje škodu veľkého rozsahu,\n- podľa žalovaného 1/ Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 01. 06. 2009 nespĺňa náležitosti v zmysle § 37 ods.\n1 OZ a je absolútne neplatným právnym úkonom. užívanie predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým\núčelom nájmu podľa čl. II zmluvy, a to výkonom banskej činnosti, ktorým konaním sa mal žalobca dopustiť\nvoči žalovanému v 1. rade opakovane závažného porušenia nájomnej zmluvy,\n- odstúpenie od nájomnej zmluvy (v poradí tretie) z dôvodu podľa čl. VII. bod 3. písm. c) nájomnej zmluvy\n- neuhradením faktúry č. 20150006 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 19 715,26 eura, splatnej dňa 15. 05.\n2015 a faktúry č. 20150007 zo dňa 06. 05. 2015 na sumu 33 199,97 eura, splatnej dňa 15. 05. 2015.\nVyššie uvedené zistenia k dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy a ich právneho posúdenia následne\nkonajúce súdy aplikovali na určenie (ne)platnosti dvoch nájomných zmlúv (medzi žalovanými 1/ a 2/;\nresp. medzi žalobcom a žalovaným 1/). Takto sú vymedzené kľúčové právne otázky súdeného sporu.\nOsobitne k dôvodu odstúpenia pre nenaplnenie náležitostí v zmysle § 37 ods. 1 OZ, dovolací súd\npoukazuje na zistenia konajúcich súdov, podľa ktorých žalovaný 1/ neuviedol dôvod na základe ktorého\npovažoval Dodatok č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 za absolútne neplatný, len všeobecne poukázal na § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, avšak bližšie nešpecifikoval dôvod neplatnosti právneho úkonu. Neuviedol\nani nepreukázal, či právny úkon nebol urobený slobodne, resp. či bol k právnemu úkonu prinútený\nurčitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Neuviedol ani nepreukázal nevážnosť\nvôle konajúcich strán, či nedostatok vážnej vôle zmluvných strán. Neuviedol ani preukázal neurčitosť\nprávneho úkonu. Neuviedol ani nepreukázal, či bol právny úkon nezrozumiteľný a v čom.“ Dovolací súd\nv tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na tzv. princíp preferencie platnosti právnych úkonov.\nÚstavný súd svojou rozhodovacou činnosťou opakovane zdôraznil, že jedným zo základných princípov\nvýkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k\nneplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie\nzmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia\nzmluvy.\nAj s odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1. 4. 2015\n„Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že\naj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným\nlen vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených\nv § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž\ntieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu\nuprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Z tohto dôvodu preferencia\n\nvýkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä\ndostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie\ndanej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú\nnaplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu.“ Neplatnosť zmluvy\nmá byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu\nuprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto\nnie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy SR (k\ntomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné\npráva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy\n(vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS\n1735/07, I. ÚS 26/2010).\n96. V danom prípade predmetom nájmu sú nehnuteľnosti špecifikované v čl. I bod 1. Nájomnej zmluvy\nč. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, na základe ktorej prenechal žalovaný v 1. rade žalobcovi na dočasné\nužívanie - nájom sporné nehnuteľnosti, pričom v čl. II uvedenej zmluvy bol dohodnutý účel užívania\npredmetu nájmu, ktorý bol rozšírený Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 o ťažbu nevyhradených\nnerastov. Samotná ťažba nevyhradených nerastov, ani ložisko kameňa, teda nie sú predmetom nájmu.\nPre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na záver odvolacieho súdu, že žalobca výkonom banskej činnosti\nneužíval nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu v rozpore s nájomnou zmluvu v znení jej dodatku č. 1,\npretože dodatok v 1. rade rozšíril účel nájmu o dobývanie nevyhradených nerastov v zmysle zák. č.\n44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona č. 51/1988 Zb. o banskej\nčinnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.\n97. Dovolací súd preto dovolaciu otázku dovolateľa 1/ „či spôsobilým predmetom nájmu môže byť\npozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa) v prípade, keď účelom užívania\npredmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa, resp. vyťaženie ložiska kameňa, ktoré sa ťažbou\ncelkom spotrebuje a viac neobnoví, t. j. neprináša opakujúce sa plody alebo úžitky, resp. - inými slovami\n- či vo vzťahu k pozemku prenajatému na účel ťažby nevyhradených nerastov môže alebo nemôže\nbyť posudzovaná ako úžitok (ius fruendi) samotná vyťažená hornina, ktorá má jednorazový spotrebný,\nneobnoviteľný charakter“, nepovažuje za rozhodujúcu (kľúčovú) pre rozhodnutie vo veci samej. Na takto\ndeterminovanej právnej otázke nie sú založené právne zistenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako\nani súdu odvolacieho. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dovolateľom zadefinovaná právna\notázka by mohla mať znaky relevantnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP iba za predpokladu,\nak by výsledok jej riešenia odvolacím súdom predstavoval jedine a výlučne tie dôvody, pre ktoré nebolo\nodvolaniu žalovaného 1/ vyhovené a pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako\nvecne správne. Dovolateľom 1/ špecifikovaná právna otázka je týmto vymedzená v rozpore s § 432 ods.\n1 a 2 CSP a z uvedeného dôvodu neprípustná.\n98. Napriek skutočnosti, že dovolateľom 1/ nastolená právna otázka nie je prípustná, dovolací súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť a poukázať na právne závery konajúcich súdov, že predmetom nájmu\nsú nehnuteľnosti špecifikované v čl. I bod 1. Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 (uzavretej v\nzmysle § 663 a nasl. OZ a § 20 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,\npoľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov), v čl. II uvedenej\nzmluvy bol dohodnutý účel užívania predmetu nájmu. Žalovaný 1/ touto nájomnou zmluvou za odplatu\nprenechal žalobcovi do nájmu lesné a poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v k. ú. M., M. a\nE., a to na účely riadneho hospodárenia s týmito pozemkami a ich užívania. Lesné pozemky mali byť\nužívané k lesníckej činnosti v súlade s obvyklou lesníckou praxou, a to najmä na ťažbu dreva a s ňou\nsúvisiace činnosti až po predaj dreva, na obnovu lesných pozemkov po takejto ťažbe či pestovanie\nmladých lesných porastov, a ostatné druhy pozemkov mali byť využívané na poľnohospodársku výrobu\na výkon rybárskeho práva. Za prenechanie pozemkov žalovanej do nájmu bolo medzi zmluvnými\nstranami dohodnuté nájomné (odplata) vo výške 83 000 eur ročne bez dane z pridanej hodnoty. Na časti\nprenajatých pozemkov, konkrétne v k. ú. M., sa nachádza kameňolom „T. E.“ (vrch J.). Medzi žalovanou\n1/ a žalobcom nebolo sporné, že v rámci tohto kameňolomu sa okrem kameňa, ktorý je potrebné vyťažiť\npriamo zo skaly, nachádzalo i približne 150 tisíc ton tzv. Fabišovho kameňa, t. j. kameňa, ktorý bol pred\nrokom 1950 vyťažený a ktorý sa desiatky rokov nachádzal v haldách na prenajatých pozemkoch.\n\n99. Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 bol rozšírený, resp. doplnený článok II. zmluvy účel nájmu o odseky 4. a 5, o ťažbu nevyhradených nerastov. Podľa odseku 4. prenajímateľ zároveň\nprenajíma nájomcovi predmet nájmu na prípadné vykonávanie dobývania nevyhradených nerastov,\nktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu a to najmä pozemkov parc. č. XXX/X a parc. V.\nv k. ú. M., ktoré sú v zmysle identifikácie parciel č. j. 366/97 zo dňa 04.08.1997 vyhotovenej Okresným\núradom Zlaté Moravce, odbor katastrálny zlúčené do parcely č. XXX/X vo vlastníctve prenajímateľa.\nPodľa odseku 5. nájomca si je vedomý, že prípadné využitie predmetu nájmu na účely dobývania\nnevyhradených nerastov je podmienené získaním súhlasov resp. povolení vydaných podľa zákona\nč. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov\nmiestne príslušným banským úradom, a že prenajímateľovi vznikne právo na odplatu podľa týchto\npredpisov. Týmto dodatkom č. 1 sa žalovaný 1/ so žalobcom nad rámec oprávnení žalobcu z nájomnej\nzmluvy týkajúcich sa možnosti ťažby dreva, lesníckej činnosti a poľnohospodárskej výroby a výkonu\nrybárskeho práva dohodli na rozšírení účelu predmetu nájmu o možnosť žalobcu vykonávať dobývanie\nnevyhradených nerastov v kameňolome „T. E.“ (po tom, čo tento získa chýbajúce banské povolenia).\nŽalovaná 1/ a žalobca zároveň dojednali právo žalovaného 1/ na odplatu za dobývanie kameňa (čl.\nII.2 dodatku č. 1). Konkrétna výška odplaty za dobývanie kameňa v lome „T. E.“ nebola v dodatku\nč. 1 dohodnutá. Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 bol uzatvorený oprávnenými osobami,\npričom k zmene nájomnej zmluvy došlo v súlade so spôsobom, ktorý si strany dohodli práve v nájomnej\nzmluve (čl. IX. bod 2 Nájomnej zmluvy č. 1/2009). Konajúce súdy v iných súvisiacich konaniach nezistili\nskutočnosti svedčiace o neplatnosti Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 a konštatovali, že žalobca\nbol oprávnený vykonávať dobývanie nevyhradených nerastov v zmysle § 3 zákona č. 44/1988 Zb. o\nochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, resp. ťažiť kameň\nna pozemkoch, ktoré boli predmetom nájmu (viď napríklad konania vedené na Krajskom súde v Nitre\npod sp. zn. 15Cob/148/2018, 6Co/10/2015).\n100. Konajúce súdy nižších inštancií zhodne diferencovali medzi predmetom nájmu a účelom nájmu, a to\ns akcentom na skutočnosť, že Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve, bol už nájomnou zmluvou vymedzený\npredmet nájmu - pozemok (nehnuteľná vec), rozšírený o ďalší účel nájmu tohto predmetu - ťažba\nnerastných surovín. Inak povedané, že dodatkom k nájomnej zmluve nevznikol samostatný právny vzťah\nmedzi stranami nájomnej zmluvy. Takto vymedzené právne posúdenie je konzistentné naprieč celým\nsúdnym konaním a dostatočne určujúce na napádané meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu, resp.\noboch súdov nižších inštancií. Uvedenému zodpovedá aj článok II. nájomnej zmluvy, ktorý sa venuje\núčelu nájmu v odsekoch 4. a 5., a to o prípadné využitie nájomnou zmluvou označenému predmetu\nnájmu. Aj z uvedeného dôvodu sa javí dovolateľom 1/ položená otázka „či spôsobilým predmetom\nnájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa) v prípade, keď účelom\nužívania predmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa, resp. vyťaženie ložiska kameňa, ktoré sa\nťažbou celkom spotrebuje a viac neobnoví“ za takú, ktorá má dopad na rozšírený účel nájmu stanovený\nDodatkom č. 1, a nie na predmet nájmu (pozemok) ako taký v zmysle Nájomnej zmluvy.\n101. Napokon, ak dovolateľ 1/ v tomto kontexte odkazuje aj na závery iného konania vedeného pod\nsp. zn. 20Cb/43/2013, kde Najvyšší súd SR svojim uznesením č. k. 5Obdo/87/2020-807 z 27. októbra\n2021 vyhovel dovolaniu a v súvislosti s Dodatkom č. 1 a Nájomnou zmluvou konštatoval absentujúce\nvyhodnotenie, či vo vzťahu k dojednanému nájomnému vzťahu (k pozemku dodatočne prenajatému aj\nna účel ťažby nevyhradených nerastov), môže alebo nemôže byť posudzovaná ako úžitok (ius fruendi)\nsamotná vyťažená hornina, ak má jednorazový spotrebný, neobnoviteľný charakter. Tak ani takýto odkaz\ndovolateľa 1/ nesúvisí s právnou otázkou položenou v tomto spore, a to „či spôsobilým predmetom\nnájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa)..“ Aj v označenom\nkonaní totiž je kladený dôraz na predmet nájmu a Dodatkom č. 1 rozšírený účel nájmu, a to z iných\nprávnych skutočností (peňažné plnenie), ako tých, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania o určenie\n(ne)platnosti právnych úkonov v zmysle žalobcom označených petitov.\n102. Preto, ak konajúce súdy nižších inštancií dospeli k takému záveru, že predmet nájmu bol daný\nNájomnou zmluvou, kedy bol tento predmet nájmu rozšírený Dodatkom o ďalší účel predmetu nájmu,\ntieto súdy týmto neposudzovali spôsobilosť pozemkov byť predmetom nájmu pre účely žaloby o určenie\ntak, ako to svojou právnou otázkou a ostatnou argumentáciou, naznačil dovolateľ 1/ v podanom dovolaní.\nDovolateľom 1/ špecifikovaná právna otázka je aj v zmysle vyššie uvedeného vymedzená v rozpore s\n§ 432 ods. 1 a 2 CSP a týmto neprípustná.\n\n103. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že uznesením najvyššieho súdu č. k. 5Obdo/87/2020-807 z 27.\noktóbra 2021 bol zrušený výlučne rozsudok odvolacieho súdu, a to bez posudzovania, či akéhokoľvek\nspochybnenia vecnej správnosti záverov súdov oboch inštancií o neexistencii osobitnej dohody o cene\nza ťažbu nerastov. Ani tento dovolací argument zároveň nemá vplyv na preskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu a nie je spôsobilá prisvedčiť dovolacej argumentácii dovolateľa 1/ o\nnepresvedčivosti, či arbitrárnosti jeho odôvodnenia.\n104. Z dôvodov vyššie uvedených dospel najvyšší súd k záveru, že je nevyhnutné v tejto časti odmietnuť\npodané dovolanie dovolateľa 1/ podľa § 447 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne\ndovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n105. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie dovolateľa 1/ v časti, v ktorej namietal vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietal\nnesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\nK namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. e) CSP\n106. Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n107. K námietke žalovaného 2/ ohľadom nesprávne obsadeného súdu namietajúc, že odvolací súd Krajský súd v Nitre nemal byť funkčne, vecne ani miestne príslušným na rozhodovanie o odvolaní, a vo\nveci mal konať a rozhodnúť Krajský súd v Bratislave, keďže na odvolacie konanie začaté a právoplatne\nneskončené do 31. mája 2023 v obchodnoprávnych sporoch je od 1. júna 2023 funkčne príslušný krajský\nsúd určený podľa Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023, dovolací súd uvádza\nnasledovné.\n108. Podľa § 34 ods. 1 CSP ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu\nrozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.\n109. Podľa § 34 ods. 2 písm. b/ CSP v znení účinnom od 1. júna 2023 na konanie o odvolaní proti\nrozhodnutiu vydanému v konaní podľa § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd\nv Bratislave.\n110. Podľa § 22 písm. d) CSP v znení účinnom od 1. júna 2023 na konanie v obchodnoprávnych sporoch\nsú príslušné Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.\n111. Medzi stranami sporu bola uzavretá Nájomná zmluva č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009 v zmysle\n§ 663 a nasl. OZ a § 20 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,\npoľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorá nájomná\nzmluva bola Dodatkom č. 1 rozšírená, resp. doplnená o článok II. zmluvy - účel nájmu o odseky 4. a\n5, o ťažbu nevyhradených nerastov.\n112. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobcu o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 05. 09.\n2012 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom;\nurčenie neplatnosti odstúpení žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009,\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 - listami zo dňa 12. 07. 2013, 09. 03. 2015 a zo dňa 20. 05.\n2015; a určenie trvania Nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č. 1 zo\ndňa 27. 07. 2009, medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom.\n113. Najvyšší súd SR zisťuje, že vo veci rozhodol Okresný súd Nitra pod sp. zn. 28Cb/15/2013 a na\nzáklade odvolania žalovaného 1/ Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom z 13. júna 2023, č. k.\n15Cob/95/2021-2689. Vec bola predložená Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu, ktorý vo veci\nsamej nerozhodol a podľa žalovaného 2/ po 1. júni 2023 nepostúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu\nv Bratislave, hoci ju prejednával ako „obchodnoprávny spor - viď spisová značka.“\n\n114. Pre použitie ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) v znení\nneskorších predpisov je rozhodujúca povaha účastníkov záväzkového vzťahu.\n115. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri\nich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n116. Podľa § 261 ods. 2 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi\nsubjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a\npodnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.\n117. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov\nzáväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou\nspoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,\nako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo\nčlenom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy\nmedzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové\nvzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia; b) medzi zakladateľmi družstva\na medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o\nprevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným\norgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia; c) z\nburzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných\npapierov; d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o\nkontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku\n(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase\n(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom\núčte (§ 716); e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).\n118. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené\nv hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa\npríslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.\n119. Podľa § 262 ods. 1 a 2 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod\nvzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.\n120. Podľa § 263 ods. 1 a 2 ObZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej\njednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,\n§ 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a,\n340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, §\n479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, §\n660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743\na 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v\ntejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.\n121. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v\ndojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.\n122. Podľa § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to\nich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.\n123. Vecou na účely Občianskeho zákonníka sa má na mysli vec hnuteľná i nehnuteľná.\nNehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 1, 2 OZ).\n124. Podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 308/1991 Zb., cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa\npodľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii\nutvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo\nnáboženskej spoločnosti. Cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby. Môžu\nsa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá.\n\n125. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až d) ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v\nobchodnom registri; osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia; osoba, ktorá podniká\nna základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov; fyzická osoba, ktorá\nvykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.\n126. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) OZ, právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických\nosôb.\n127. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v predmetnom spore je žalobca právnická osoba, podnikateľ\n(§ 2 ods. 2 ObZ) a žalovaným 1/ právnická osoba, ktorá podnikateľom nie je, ani žiadnym zo subjektom\nverejného práva. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike a jej partikulárne cirkvi (diecézy) sú\ndobrovoľným združením osôb (spoločenstvom), združujúce svojich členov na duchovnej úrovni (§ 4 ods.\n1 zákona č. 308/1991 Zb.), ktoré nie je založené ani zriadené na účel plnenia potrieb všeobecného\nzáujmu, nemá výrobný alebo obchodný charakter, nie je a financované, kontrolované alebo ovládané\nštátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom. Žalovaný 1/ teda nemá také postavenie, ktoré\nkogentne predpokladá pre vznik obchodnoprávneho vzťahu ustanovenia § 261 ods. 1 až 3 a § 263 ObZ.\nZároveň, medzi stranami dojednaná nájomná zmluva (uzatvorená na prenájom nehnuteľností), titulom\nktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti odstúpení od tejto nájomnej zmluvy žalovaným 1/, resp.\nurčenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (právnickou osobou,\npodnikateľom podľa § 2 ods. 2 ObZ) a určenie trvania Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným\n1/. Súdená vec v zmysle nájomných zmlúv (v kontexte odstúpení), preto nie je obchodným záväzkovým\nvzťahom, predpokladaným treťou časťou ObZ.\n128. Najvyšší súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v predmetnom spore nejde o\nobchodnoprávny spor, ale občianskoprávny. Na uvedenom závere pritom nič nemení ani skutočnosť, že\nspor bol na súde nižších inštancií, na Okresnom súde Nitra a na Krajskom súde v Nitre zapísaný v registri\n„Co, Cob“, do ktorého sa v zmysle Prílohy 1, časti III, písm. A, bodu 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy zapisuje žaloba a návrh na začatie konania v sporovej veci\nobčianskoprávnej povahy, ak sa nezapisujú do iných súdnych registrov.\n129. V danej veci je preto zrejmé, že vzhľadom na predmet sporu a subjekty právneho vzťahu ide o\nobčianskoprávny spor, nie obchodnoprávny spor (viď aj závery rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.\n6Ndc/61/2023; 1Ndc/42/2023). Postup Krajského súdu v Nitre, t. j. prejednanie a rozhodnutie veci, resp.\nnepostúpenie veci na rozhodnutie o podanom odvolaní na Krajský súd v Bratislave s odkazom na ust.\n§ 34 ods. 2 účinného od 1. júna 2023 CSP, bol správny. Na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný\nKrajský súd v Nitre (§ 34 ods. 1 CSP v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a\nobvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov).\n130. Preto najvyšší súd nemohol priznať účinky dovolacej námietke dovolateľa 2/ s odkazom na\nrozhodnutie sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023 publikované pod č. 43/2023 v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2023 k príslušnosti krajských súdov\nna konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vydaných v obchodnoprávnych\nsporoch podľa CSP, podľa ktorého: I. Na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31.\nmája 2023 v obchodnoprávnych sporoch je od 1. júna 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa\nCivilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023. II. Ustanovenie § 34 ods. 1 a 2 CSP\nvo väzbe na ustanovenie § 22 CSP v znení od 1. júna 2023 je potrebné interpretovať tak, že od 1.\njúna 2023 je daná funkčná príslušnosť výhradne Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v\nBratislave a Krajského súdu v Košiciach ako súdov špecializovaných na konania o odvolaniach proti\nrozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie (nielen okresným\nalebo mestským súdom v sídle krajského súdu), spadajúcimi tak do obvodov týchto troch krajských\nsúdov, ako aj do obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP. Pre úplnosť dovolací\nsúd dodáva, že určovací výrok medzi žalovaným 1/ a 2/ bol napadnutý odvolaním žalovaného 1/, čím\nsa dotýka aj žalovaného 2/.\n\n131. Dovolací súd uzatvára, že uvedená námietka žalovaného 2/ dôvodená vadou konania podľa § 420\npísm. e) CSP, nebola dôvodná.\n132. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n133. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}