{"guid": "039e7fbc-0df4-4282-b9e3-82f3972bf695:4bc67a57-deb2-4619-9742-6bbbf47bd255", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1", "spisova_znacka": "1Cdo/79/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/79/2024 z 28. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 1Cdo/79/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1", "identifikacne_cislo": "4111204660", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": "Odvolací súd nie je povinný zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 ods. 1 CSP), ak k odlišnému právnemu záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto relatívnej neplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka dospel výlučne na základe skutočností, ktoré vykonaným dokazovaním zistil už súd prvej inštancie, hoci ich tento pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy; v takom prípade nejde o prehodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou priamosti. Povinnosť odvolacieho súdu podľa § 382 CSP vyzvať strany na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu nevzniká, ak sa jeho aplikácie v konaní domáhala jedna zo strán a súd prvej inštancie sa ním pri právnom posúdení zaoberal, hoci s odlišným výsledkom; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekvapivé.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia ako dedičia sa domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnej predchodkyni patrí byt, ktorý previedla kúpnou zmluvou na svojho vnuka (žalovaného), hoci jej vôľa smerovala len k dočasnému zapožičaniu bytu na zabezpečenie jeho hypotekárneho úveru a kúpna cena nebola zaplatená. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože zmluvu posúdil ako relatívne neplatnú pre omyl (§ 49a OZ) a právo dovolať sa neplatnosti bolo premlčané; odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, keďže vážna vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu chýbala u oboch strán, ide o simulovaný a absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, pri ktorom premlčanie neprichádza do úvahy. Žalovaný v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam bez zopakovania dokazovania, aplikoval nové ustanovenie bez výzvy podľa § 382 CSP a súdy nesprávne hodnotili výpovede svedkyne a pôvodnej žalobkyne. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Odvolací súd vychádzal len zo skutočností zistených súdom prvej inštancie a iba ich inak právne posúdil, aplikácie § 37 ods. 1 OZ sa žalujúca strana domáhala počas celého konania a súd prvej inštancie sa ňou zaoberal, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé, a v hodnotení dôkazov dovolací súd nezistil závažné deficity ani svojvoľné skutkové závery.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "nazov": "§ 429 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-48", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bc67a57-deb2-4619-9742-6bbbf47bd255", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/79/2024\n4111204660\n28. 04. 2026\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2026:4111204660.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ W. Z., rodená K., narodená XX. F. XXXX, I., B.\nXXX/XX, zastúpená: Mgr. Martin Babčaník, advokát, so sídlom Miloslavov, Oravská 1348/8 a 2/ W.. W.\nN., narodený XX. V. XXXX, G., O. XXX/XF, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.\nr. o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: R.. S. N., narodený XX. V.\nXXXX, Z., O. X, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova\n47, IČO: 47 232 773, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Nitra\npod sp. zn. 17C/46/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 09. novembra\n2022 sp. zn. 5Co/104/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému.\nŽalobcovi 2/ sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) v poradí tretím rozsudkom\nvo veci, z 12. júla 2021 č.k. 17C/46/2011-540, žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol\n(výrok I.). O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že\nžalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v spore bol úspešný, ktorú náhradu\nsú mu povinní zaplatiť žalobcovia 1/ a 2/ (výrok II.) s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).\n2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia, že do\ndedičstva po neb. G. K., rod. B. patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. I., zapísaná na LV č. XXXX a\nto byt č. XX na 7. nadzemnom podlaží bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely\nč. XXXX nachádzajúceho sa v I. na V. ul. č. X, vchod č. 1 a k tomuto bytu prislúchajúci spoluvlastnícky\npodiel (ďalej len „predmetný byt“). Podľa záverov súdu prvej inštancie predmetné nehnuteľnosti mala\nprávna predchodkyňa žalobcov, neb. G. K., previesť kúpnou zmluvou na svojho vnuka, žalovaného.\nPodľa tvrdení menovanej ju žalovaný požiadal o pomoc v súvislosti so zabezpečením hypotekárneho\núveru, ktorý si bral na kúpu svojej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia úveru. Jej úmyslom nebolo\ndarovať nehnuteľnosť žalovanému, ale tu bol úmysel predmetný byt tomuto vnukovi iba zapožičať, v\nsnahe pomôcť s hypotékou, práve z dôvodu, že byt, ktorý si chcel vnuk kúpiť v Z., chcel založiť práve\njej bytom v I.. S vnukom sa dohodli na tom, že mu byt daruje dovtedy, pokiaľ nesplatí úver, pričom nie\nje pravda, že by mu tento byt predala, resp. že by mala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu. Poprela, že by\njej zo strany žalovaného ako aj jeho nebohej matky bola vyplatená akákoľvek finančná suma. Naopak,\nžalovaný tvrdil, že o tom, že má dôjsť ku kúpe bytu sa dohodla jeho babka, neb. G. K., s jeho, dnes už tiež\nnebohou mamou, pričom nikdy sa nehovorilo o tom, že by sa mala uzavrieť darovacia zmluva. Žalovaný\n\ntvrdil, že z jeho strany, ako aj zo strany jeho matky bola vyplatená kúpna cena, pričom časť kúpnej ceny\nvo výške 200.000 Sk v tom čase uhradila jeho matka a zvyšok kúpnej ceny uhradil on v byte babky,\nkde mu na to finančné prostriedky požičal aj jeho brat. Podľa súdu prvej inštancie bolo jednoznačne\npreukázané, že zo strany neb. G. K. bol právny úkon previesť nehnuteľnosti na žalovaného slobodný a\nvážny, čo sama menovaná, v postavení pôvodnej žalobkyne v konaní, aj na pojednávaní potvrdila, keď\nuviedla, že tak urobila dobrovoľne a z dôvodov, že chcela svojmu vnukovi pomôcť a zapožičať mu byt,\naby si mohol úver zobrať s tým, že keď úver splatí, byt jej vráti. Tento právny úkon urobila dobrovoľne, bez\nnátlaku, t.j. bez fyzického donútenia, urobila ho bez právnej vyhrážky ako aj bez psychického donútenia,\npričom vzhľadom na tieto skutočnosti sa v danom prípade podľa súdu nejedná o absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu ale podpísanie kúpnej zmluvy neb. G.E. K. bolo prejavom vôle, ktorý bol uskutočnený\nv dôsledku omylu, čo znamená, že vôľa konajúceho je vadná, ide o tzv. omyl vo vôli, vnútorný omyl,\nčo znamená, že neb. G. K. mala nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnom úkone, ktorý\nurobila. K právnemu úkonu, k podpísaniu kúpnej zmluvy, došlo zo strany neb. G. K. v omyle z dôvodu,\nže táto nikdy nemala záujem previesť kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na žalovaného a právny úkon\nurobila v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá je pre daný právny úkon rozhodujúca (podstatný\nomyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom predmetný právny úkon vyvolala druhá strana,\nt.j. žalovaný, ktorý o omyle konajúcej musel vedieť, pretože ak chcel nehnuteľnosťou ručiť za úver,\nmusela byť v jeho výlučnom vlastníctve, čiže nemohol uzavrieť darovaciu zmluvu, ale iba kúpnu zmluvu,\npričom samotná kúpna cena nehnuteľnosti je podhodnotená vzhľadom na ďalší vypracovaný znalecký\nposudok. Vyplatenie kúpnej ceny žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže došlo k omylu v\nprávnom dôvode, čo znamená, že vôľa konajúcej osoby, v tomto prípade neb. G. K. smerovala k inému\nprávnemu úkonu než k tomu, ktorý chcela urobiť, teda ide o prípad, kedy sa účastník mylne domnieva,\nže jeho vôľa smeruje k určitému právnemu úkonu. Uvedená vada sa nepovažuje za takú okolnosť, ktorá\nby mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu ale iba umožňuje subjektu, ktorý bol\nuvedený do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Súd prvej inštancie tiež\npoukázal na to, že pri zmluvách, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so\nzáverom vyvolať u druhého účastníka omyl, alebo využiť jeho omyl nie je neplatná pre nedostatok vážnej\nvôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka. Ide len o dôvod relatívnej neplatnosti v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka a účastník,\nktorý bol uvedený do omylu môže sa dovolať neplatnosti úkonu v rámci 3-ročnej premlčacej doby v\nzmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Táto premlčacia doba začína plynúť vždy dňom, kedy došlo\nk urobeniu právneho úkonu. K prevodu predmetného bytu došlo dňa 04. 10. 1999, trojročná lehota\nna dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začala plynúť od 10. 02. 2000, kedy došlo k\nzavkladovaniu tejto zmluvy, pretože povolením vkladu sa žalovaný stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti.\nLehota uplynula dňa 10. 02. 2003, čo bol posledný deň, kedy sa neb. G. K. mohla domáhať relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu. Predmetná žaloba bola podaná na súd až dňa 21. 02. 2011. Námietka\npremlčania vznesená v konaní žalovaným bola preto dôvodná a z tohto dôvodu súd prvej inštancie\nžalobu žalobcov zamietol.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/\nrozsudkom 09. novembra 2022 sp. zn. 5Co/104/2021 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil,\nže do dedičstva po neb. G. K. patrí predmetný byt, žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, žalobkyni 1/ priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n4. Tento rozsudok odvolací súd odôvodnil tak, že súd prvej inštancie síce v dostatočnom rozsahu\nzistil skutkový stav, tento však nesprávne právne posúdil. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej\ninštancie nezdieľal právny záver, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu spísaná dňa\n04. 10. 1999 je relatívne neplatný právny úkon podľa § 49a Občianskeho zákonníka a prevodkyňa,\nneb. G.E. K. sa nedovolala relatívnej neplatnosti v premlčacej dobe tri roky a preto po vznesení\nnámietky premlčania žalovaným musela byť žaloba zamietnutá. Predmetný právny úkon podľa názoru\nodvolacieho súdu vykazuje esenciálne znaky absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka, pri ktorom nie je možné uvažovať o premlčaní. Čo sa týka samotnej\nurčitosti a zrozumiteľnosti posudzovanej zmluvy, tak v prospech jej hodnotenia ako právneho úkonu\nabsolútne neplatného nasvedčuje ten fakt, že uvedený právny úkon nie je ani označený ako kúpna\nzmluva. V predmetnom prípade uzavretia daného právneho úkonu absentovala vôľová zložka na strane\nkaždého účastníka tohto úkonu uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo takýto úkon stavia do pozície simulovaného\n\nprávneho úkonu subsumovateľného pod obsah § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o neb.\nG. K., táto nemala záujem uzatvoriť darovaciu a ani kúpnu zmluvu vzťahujúcu sa na predmetný byt, ale\njej záujmom bolo žalovanému ako jej vnukovi dočasne vypomôcť a to formou založenia predmetného\nbytu za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru, ktorým malo byť zabezpečené bývanie žalovaného a\nčlenov jeho rodiny. Vzťah menovanej k tomuto bytu sa fakticky vôbec nezmenil, pretože v ňom zostala\nnaďalej bývať a platila aj poplatky spojené s užívaním a čiastočnou rekonštrukciou bytu. Na strane\nžalovaného absencia vôľovej zložky uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt, ktorý bol vo vlastníctve\nneb. G. K. bola daná jednak tým, že aj prvoinštančný súd v rámci odôvodnenia svojho zamietajúceho\nrozsudku konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným v tom smere, že v konaní nepreukázal\nzaplatenie kúpnej ceny za prevádzaný byt. Podľa názoru odvolacieho súdu hlavným dôvodom na strane\nžalovaného k uzavretiu tohto právneho úkonu mala byť reparácia ním pociťovanej majetkovej krivdy\nnastalej v súvislosti so zbúraním rodinného domu v centre Mesta Nitry, pričom matke žalovaného\nnebola od Mesta Nitry poskytnutá bytová náhrada, ako to bolo v prípade neb. G. K. a jej mladšej\ndcéry, t.j. žalobkyne 1/. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal so zhodou vôle a jej prejavu na strane\nobidvoch účastníkov zmluvy. Zhodu vôle a jej prejavu vyhodnotil iba na strane neb. G. K., pričom zistenú\nnezhodu medzi prejavom a vôľou na strane žalobkyne kvalifikoval ako dôvod relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nepostupoval komplexne,\nt.j. prejav tejto vôle neposudzoval u obidvoch účastníkov tohto právneho úkonu, t.j. aj žalovaného.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný tým, že nemienil a podľa dokazovania ani nezaplatil kúpnu\ncenu za predmetný byt, nemal v skutočnosti záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo znamená, že aj v jeho\nprípade absentovala zhoda medzi vôľou a jej prejavom vôbec právny úkon kúpnej zmluvy uzatvoriť.\nHlavným stimulom k uzatvoreniu právneho úkonu tohto druhu žalovaným mala byť náprava majetkovej\nkrivdy z titulu neposkytnutia náhradného bytu jeho matke. Vzhľadom na simulovanie právneho úkonu\nkúpnej zmluvy medzi obidvoma jej účastníkmi ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, voči ktorému nie je možné úspešne vzniesť námietku premlčania. Odvolací\nsúd preto žalobný návrh považoval za opodstatnený, právny úkon zo dňa 04. 10. 1999 v dôsledku svojej\nabsolútnej neplatnosti nemohol vyvolať žiadne právne následky, a preto bolo potrebné podanej žalobe\nako dôvodnej v celom rozsahu vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu daný právny úkon vykazuje aj\nnáležitosti neplatného právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to kvôli jeho rozporu\ns dobrými mravmi (§ 3 ods. 1) narušenými konaním žalovaného voči neb. G. K. ako jeho najbližšej\npríbuznej, ktoré konanie nezodpovedá normám všeobecne akceptovaným spoločnosťou.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil podľa § 420 písm. f) CSP tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Podľa dovolateľa odvolací súd dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie bez\ntoho, aby dokazovanie zopakoval alebo náležite doplnil a takýmto nesprávnym procesným postupom\nporušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V danej veci súd\nprvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že síce vyhodnotil, že došlo k právnemu úkonu a to k\npodpísaniu kúpnej zmluvy urobeného v omyle z dôvodu, že neb. G. K. nikdy nemala záujem previesť\nkúpnou zmluvou predmetný byt na žalovaného, teda právny úkon urobila v omyle vychádzajúci zo\nskutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu\nnedošlo, pričom predmetný právny úkon vyvolala druhá strana právneho úkonu, teda žalovaný, ktorý\no omyle konajúcej musel vedieť. Jednalo sa o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a žaloba bola\npodaná po viac ako desiatich rokoch od zavkladovania kúpnej zmluvy a žalovaný tak dôvodne namietol\npremlčanie. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu mal (bod 30.\nods. 3 odôvodnenia): „...teda vyvolal ho žalovaný, ktorý o omyle konajúcej žalobkyni musel vedieť,\npretože keď chcel nehnuteľnosťou ručiť za úver, musela byť v jeho výlučnom vlastníctve, čiže nemohol\nuzavrieť darovaciu zmluvu ale len kúpnu zmluvu, …“. Odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovel, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže predmetný právny úkon je absolútne neplatným, pretože v danom prípade absentovala vôľová\nzložka na strane každého účastníka tohto úkonu uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo takýto úkon stavia\ndo pozície simulovaného právneho úkonu subsumovateľného pod obsah § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Na strane žalovaného absencia vôľovej zložky uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt\n\nbola podľa odvolacieho súdu daná jednak tým, že aj prvoinštančný súd v rámci odôvodnenia svojho\nzamietajúceho rozsudku konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným v tom smere, že v\nkonaní nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny za prevádzaný byt. Podľa názoru odvolacieho súdu hlavným\ndôvodom na strane žalovaného k uzavretiu tohto právneho úkonu mala byť reparácia ním pociťovanej\nmajetkovej krivdy nastalej v súvislosti so zbúraním rodinného domu v centre Mesta Nitry, pričom matke\nžalovaného nebola od Mesta Nitry poskytnutá bytová náhrada, ako to bolo v prípade neb. G.E. K.\na jej mladšej dcéry, t.j. žalobkyne 1/. Práve predmetné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v\nbode 37. obsahuje podľa žalovaného odlišný skutkový záver ako ten, ku ktorému dospel súd prvej\ninštancie, pričom samotný odvolací súd k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie dospel\nbez toho, aby dokazovanie sám zopakoval alebo náležite doplnil. Okrem toho odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí aplikoval ustanovenie všeobecného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nnebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, pričom nepostupoval v súlade s ustanovením § 382\nCSP, a aj týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nproces. Súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní vo veci samej ustanovenie § 49a Občianskeho\nzákonníka, pričom možnú aplikáciu ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčil. Odvolací\nsúd vo svojom rozhodnutí však aplikoval ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom strany\nsporu nevyzval na vyjadrenie k jeho použitiu (§ 382 CSP). V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal aj hodnotenie dôkazu-výpovede svedkyne V.. Q. K. súdom\nprvej inštancie ako aj výpovede pôvodnej žalobkyne-neb. G. K., ktorá podľa neho nebola vzhľadom na\nsvoj psychický stav schopná výpovede. V tomto smere žalovaným namietané skutočnosti oba konajúce\nsúdy vôbec nevyhodnotili, ani žiadnym spôsobom vo svojich rozhodnutiach nespomenuli. Okrem toho\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje až zjavné iracionality, na ktoré v dovolaní žalovaný\npoukázal.\n7. Žalobkyňa 1/ k dovolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie nikde v odôvodnení svojho\nrozsudku nekonštatoval existenciu skutočnej vôle uzavrieť kúpnu zmluvu na strane žalovaného, t.j.\nvôle odplatne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu. Práve naopak. Súd prvej inštancie\nvychádzal z vlastných tvrdení žalovaného, že „predmetným prevodom bytu malo dôjsť k majetkovému\nvysporiadaniu, predmetný byt mal dostať z dôvodov, že jeho teta, t.j. žalobkyňa v 1. rade dostala štátny\nbyt, čiže bola zabezpečená a preto byt starých rodičov mal dostať on.“. Z viacerých častí odôvodnenia\nrozsudku prvoinštančného súdu je zrejmé, že skutkovým záverom súdu bolo, že účelom kúpnej zmluvy\nbola pomoc, o ktorú žiadal žalovaný pôvodnú žalobkyňu, so zabezpečením jeho hypotekárneho úveru\ns tým, že žalovaný úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u pôvodnej žalobkyne\nomyl, pričom súd výslovne vyhodnotil konanie na strane žalovaného ako podvodné konanie. Dokonca aj\nso žalovaným citovanej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že formu kúpnej zmluvy\nsi žalovaný zvolil účelovo preto, aby mohol nehnuteľnosťou ručiť za úver. Kúpna zmluva tak bola bez\nakýchkoľvek pochybností aj z jeho strany len simulovaným právnym úkonom. Skutočná vôľa žalovaného\nvšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nesmerovala. Odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového záveru\nako prvoinštančný súd a dovolacia námietka žalovaného v tomto smere neobstojí. To, čo bolo dôvodom\nzmeny rozsudku súdu prvej inštancie, bolo nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu\nzo strany prvoinštančného súdu. Žalobkyňa 1/ nesúhlasila ani s tým, že by došlo k porušeniu práv\ndovolateľa tým, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, pričom nevyzval strany sporu na vyjadrenie k jeho použitiu podľa § 382 CSP. Táto námietka\nžalovaného je s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu nedôvodná. V zmysle\nustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, konanie\nna odvolacom súde je poznačené vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP\nzakladajúcou prípustnosť dovolania v súvislosti s námietkou „prekvapivosti“ rozhodnutia výlučne vtedy,\nak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1/ odvolací súd vo veci meritórne rozhodol (t.j.\npotvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie), 2/ na hmotnoprávne posúdenie uplatneného\nnároku aplikoval „nové“ ustanovenie právneho predpisu (t.j. zákonné ustanovenie, ktoré bolo prvýkrát\nv priebehu súdneho sporu použité až v meritórnom rozhodnutí odvolacieho súdu), 3/ predmetné\nustanovenie bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce a zároveň 4/ odvolací súd nevyzval\nstrany sporu, aby sa k použitiu tohto „nového“ ustanovenia vyjadrili. O „nové“ ustanovenie právneho\npredpisu nejde vtedy, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, napr. v\nskoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie (zrušenom na základe použitia opravných prostriedkov), alebo\nak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu.\nRovnako nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom\nrozhodovaní použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie,\n\nak sa aplikácie tohto ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného\nkonania, alebo v odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť\n(sp. zn. 3Obdo/1/2019, 3Obdo/4/2020, 2Obdo/14/2022). V danej veci sa aplikácie ustanovenia § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka v právnom posúdení pôvodná žalobkyňa i jej nástupcovia v konaní domáhali\nv priebehu celého konania a aplikácia ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v právnom\nposúdení bola avizovaná už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (ktorým bol\nzrušený v poradí druhý rozsudok okresného súdu), bola zvažovaná prvoinštančným súdom pri jeho\nprávnom posúdení v rámci tretieho (zmeneného) rozsudku a žalovaný ako strana sporu teda mal v\npriebehu prvoinštančného i odvolacieho konania procesnú možnosť kvalifikovane sa vyjadriť k aplikácii\npredmetného ustanovenia. Nemožno preto hovoriť o vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a tzv.\n„prekvapivom“ rozhodnutí odvolacieho súdu. Nakoniec dovolateľ namietal, že konajúce súdy vyhodnotili\ndôkazy v rozpore so všeobecnými zásadami civilného sporového poriadku ako aj ustanovením § 191\nods. 1 CSP a takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jeho procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj táto námietka je podľa\nžalobkyne 1/ nedôvodná. Dovolaním nie je možné sa úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, pretože činnosť súdu spočívajúca v\nhodnotení dôkazov a prijímaní skutkových záverov je založená na zásade voľného hodnotenia dôkazov\nsúdom, ktoré nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu (R 42/1993). Žalobkyňa 1/ navrhla\ndovolanie žalovaného zamietnuť.\n8. Žalobca 2/ sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie\nje prípustné a ako také je potrebné ho odmietnuť.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n11. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba taký\npostup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna\núprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v\ntom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces. Takýto nesprávny procesný postup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv\nspojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti\nstrán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným\nzástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania v zmysle § 420 písm. f) a teda porušenie práva na\nspravodlivý proces videl v tom, že odvolací súd bez toho, aby sám doplnil alebo zopakoval dokazovanie\nzaložil svoje právne závery o absolútnej neplatnosti dotknutého právneho úkonu na odlišných skutkových\nzisteniach oproti súdu prvej inštancie, pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, pričom nepostupoval v súlade s ustanovením § 382 CSP, keď strany sporu nevyzval na\n\nvyjadrenie k jeho použitiu a nakoniec aj nesprávne hodnotil dôkazy-výpovede svedkyne V.. Q. K. a\npôvodnej žalobkyne-neb. G. K..\n14. Podľa § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n15. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n16. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd je v zásade viazaný skutkovým stavom\nzisteným súdom prvej inštancie. Iba v prípade, ak má pochybnosti o jeho správnosti, má možnosť dospieť\nk iným skutkovým záverom, a to vtedy, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tým, že\nopakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy.\n18. Inak povedané, ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde\nk záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená povinnosť odvolacieho\nsúdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy\nvykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov ide tam, kde\nmá odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce odvolací súd\nvstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzaložené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nC. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).\n19. Dovolací súd v podobných súvislostiach stabilne zastáva názor, že je neprípustné a v rozpore so\nzásadou priamosti, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam dospel len na základe\nprehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí\nv odvolacom konaní opäť vykonať (porovnaj napr. 7Cdo/83/2018, 2Cdo/298/2020, 2Cdo/121/2022). Ak\nsa má potom vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto\núpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu\nmožno uviesť, že ak odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí\njeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie\ndoplní vykonaním ďalších dôkazov (napríklad sp. zn. 2Obdo/33/2017).\n20. Dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolací súd sa v uvedenom smere žiadneho\nprocesného pochybenia nedopustil.\n21. Súd prvej inštancie kúpnu zmluvu, ktorou mala neb. G. K. previesť vlastnícke právo k predmetnému\nbytu na svojho vnuka-žalovaného, posúdil ako relatívne neplatný právny úkon z dôvodu, že táto\nho urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a\nžalovaný ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, o tomto omyle musel vedieť. Pri svojom závere\nvychádzal prvoinštačný súd zo zistených skutočností, že zo strany neb. G. K. bol právny úkon previesť\nnehnuteľnosti na žalovaného slobodný a vážny ale bol urobený z dôvodu, že menovaná chcela svojmu\nvnukovi pomôcť a zapožičať mu byt, aby si mohol vziať úver s tým, že keď úver splatí, byt jej vráti.\nPodpísanie kúpnej zmluvy neb. G. K. tak bolo prejavom vôle, ktorý bol uskutočnený v dôsledku omylu,\nčo znamená, že vôľa konajúceho je vadná, ide o tzv. omyl vo vôli, vnútorný omyl, čo znamená, že neb. G.\nK. mala nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnom úkone, ktorý urobila, nikdy nemala záujem\npreviesť kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie\ntiež vyplynulo, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že by jeho neb. matka\nmala vyplatiť neb. G. K. kúpnu cenu 200.000 Sk. Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom potvrdená\nani vypočutým svedkom, t.j. manželom neb. matky žalovaného, a vyplatenie kúpnej ceny jednoznačne\nnepotvrdil ani druhý svedok vypočutý v tomto spore, t.j. brat žalovaného W.. W. N.. Z odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že hlavným dôvodom na strane žalovaného k uzavretiu\n\nkúpnej zmluvy mala byť reparácia ním pociťovanej majetkovej krivdy nastalej v súvislosti so zbúraním\nrodinného domu v centre Mesta Nitry, pričom matke žalovaného nebola od Mesta Nitry poskytnutá bytová\nnáhrada, ako to bolo v prípade neb. G. K., jeho starej matky a jej mladšej dcéry-žalobkyne 1/.\n22. Oproti súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi neb. G. K. a\njej vnukom-žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon, keď vadu vo vôli konajúceho subjektu pri\nuskutočnení právneho úkonu konštatoval nielen na strane neb. G. K. ale aj na strane žalovaného, u\nktorého absencia vôľovej zložky uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt bola daná jednak tým, že\nnezaplatil kúpnu cenu za predmetný byt a hlavným dôvodom k uzavretiu zmluvy mala byť uňho reparácia\nním pociťovanej majetkovej krivdy nastalej v súvislosti so zbúraním rodinného domu v centre Mesta Nitry.\nVzhľadom na simulovanie právneho úkonu kúpnej zmluvy medzi obidvoma jej účastníkmi išlo podľa\nodvolacieho súdu o absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n23. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní hodnotil vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu\nna predmetný byt nielen na strane neb. G. K., ako súd prvej inštancie, ale aj na strane druhého účastníka\nprávneho úkonu, žalovaného a to na základe skutočností, ktoré z vykonaného dokazovania zistil už súd\nprvej inštancie, ktoré ale on sám pri svojom rozhodovaní do úvahy nevzal. Hoci odvolací súd vyslovil vo\nveci iný právny názor na platnosť dotknutej kúpnej zmluvy ako súd prvej inštancie, bol jeho právny záver\nv tejto otázke založený len na skutočnostiach, ktoré vykonaným dokazovaním zistil samotný súd prvej\ninštancie, nedošlo k prehodnoteniu dôkazov, ktoré prvoinštančný súd vykonal a ani k zmene, či doplneniu\nskutkového stavu o nové skutočnosti, ktoré by mal odvolací súd zistiť sám zo zopakovaného alebo\ndoplneného dokazovania. V procesnom postupe odvolacieho súdu tak niet dovolateľom namietanej\nnesprávnosti, ktorá by zasiahla do jeho práva na spravodlivý proces.\n24. Rovnaký záver platí potom aj pre ďalšiu dovolateľom namietanú nesprávnosť v procesnom postupe\nodvolacieho súdu. Ten podľa dovolateľa pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, pričom nepostupoval v súlade s ustanovením § 382 CSP.\n25. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie\nveci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n26. Uvedené zákonné ustanovenie a jeho dodržiavanie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých\nrozhodnutí a vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za\nkomponent princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. Predvídateľnosť rozhodnutia platí\naj pre odvolací súd a ten ju môže dosiahnuť najmä tým, že zoznámi strany so svojím odlišným právnym\nnázorom a dá i príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Strany tak vedia, že odvolací súd bude na vec\nnazerať inak a môžu tomu prispôsobiť svoje právne a skutkové námietky. Postup, keď odvolací súd\npotvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom k záveru o vecnej správnosti výroku dospeje na základe\nodlišného právneho posúdenia veci, s ktorým účastníkov nezoznámi a nedá im príležitosť sa k nemu\nvyjadriť, je odopretím práva na právne vypočutie v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n27. V predmetnej veci dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia namietali v konaní absolútnu\nneplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi neb. G. K. a žalovaným z dôvodu absencie vážnej vôle\nu oboch zmluvných strán podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pozri napríklad zápisnice o\npojednávaní na súde prvej inštancie zo dňa 27. 04. 2021 a 11. 06. 2021 alebo odvolanie žalobkyne\n1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie). Prvoinštančný súd sa potom pri svojom rozhodovaní zaoberal\naj tým, či je dotknutý právny úkon absolútne neplatným pre nedostatok vážnej vôle podľa § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnáležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle, z čoho potom vyplýva, že právny úkon je urobený vážne,\nak vôľa naozaj smeruje k urobeniu právneho úkonu a zhodnotením skutočností zistených vykonaným\ndokazovaním dospel k záveru, že zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral\nurčitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl,\nnie je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa §\n39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Odvolací súd, ktorý dospel k odlišnému právnemu\nposúdeniu veci ako súd prvej inštancie, vyslovil záver, že dotknutý právny úkon je podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka absolútne neplatným pre vadu vo vôli oboch konajúcich subjektov.\n\n28. Z obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií je tak zrejmé, že oba súdy pri právnom posúdení veci, aj\nkeď s odlišným výsledkom, aplikovali ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácie\nsa v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\ndomáhala aj žalujúca strana. Z tohto pohľadu nemôže byť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu pre\nžalovaného prekvapivým. Žalovaný mal v priebehu konania možnosť skutkovo i právne argumentovať\nk otázke vážnosti vôle konajúcich strán pri uzatváraní dotknutej kúpnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Na strane odvolacieho súdu preto nevznikla povinnosť podľa § 382 CSP\nvyzvať strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n29. Nakoniec neobstojí ani posledná námietka, ktorou dovolateľ odôvodňoval uplatnený dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP - nesprávne hodnotenie dôkazov-výpovede svedkyne V.. Q. K. a pôvodnej\nžalobkyne-neb. G. K. súdmi nižších inštancií.\n30. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), nie strán sporu.\n31. Rovnako na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej\na druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, resp. súd prvej inštancie. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri\nktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Procesná\nprávna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe\nnezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá\nv § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že\nsudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné\nmeritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v\npodrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n32. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že dovolací súd je viazaný takou\ninterpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej\njediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť\ndovolacieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto má\ndovolací súd právo vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04, III. ÚS\n104/2022), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n33. Dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne V.. Q. K.,\nkeď konštatoval, že táto svedkyňa nepotvrdila, že mala na požiadanie matky žalovaného vyhotoviť\npráve kúpnu zmluvu ale potvrdila len skutočnosť, že bola matkou žalovaného požiadaná o pomoc pri\nvyhotovení nešpecifikovanej zmluvy a o vyhotovenie samotnej kúpnej zmluvy ju požiadal až po smrti\nsvojej matky samotný žalovaný.\n34. Dovolací súd k tomu uvádza, že skutočnosti, ktoré mal súd prvej inštancie podľa dovolateľa\nnesprávne zistiť z výpovede menovanej svedkyne neboli nijakým spôsobom relevantné pre rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, resp. odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí zo\nzáveru, že podpísanie kúpnej zmluvy neb. G. K. bolo prejavom vôle, ktorý bol uskutočnený v dôsledku\nomylu, pretože menovaná mala nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnom úkone, ktorý\nurobila, nikdy nemala záujem previesť kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na žalovaného. Vychádzal pritom\nzo zistených skutočností, že u menovanej išlo o prejav vôle smerujúci k uzavretiu darovacej zmluvy,\n\nresp. k zapožičaniu bytu na čas poskytnutia hypotekárneho úveru žalovanému ako aj jeho splatenia,\nčo jednoznačne potvrdila menovaná ako pôvodná žalobkyňa a aj v spore vypočutá svedkyňa, neskôr\nžalobkyňa 1/, t.j. jej dcéra W. Z.. Táto skutočnosť bola podľa prvoinštančného súdu potvrdená aj\nlistinnými dôkazmi preukazujúcimi to, že zo strany žalovaného žalobkyni nebola vyplatená žiadna kúpna\ncena. Úmyslu pôvodnej žalobkyne uzavrieť darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena svedčí\npodľa súdu prvej inštancie aj to, že nebohá v predmetnej nehnuteľnosti riadne bývala, túto nerušene\nužívala a sama uhrádzala všetky náklady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Uvedené skutkové\nzávery si osvojil aj odvolací súd, ktorý pri svojom závere o absolútnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy\nzohľadnil ešte aj ďalšiu súdom prvej inštancie zistenú skutočnosť svedčiacu o absencii vážnej vôle\nžalovaného pri uzatváraní tejto zmluvy - pristúpeniu k jej uzavretiu z dôvodu reparácie ním pociťovanej\nmajetkovej krivdy nastalej v súvislosti so zbúraním rodinného domu v centre Mesta Nitry. Skutočnosti,\nktoré tak mali byť súdom prvej inštancie zistené z výpovede svedkyne V.. Q. K. sa teda nijako nepremietli\ndo meritórnych záverov súdov nižších inštancií a ani prípadné nesprávne vyhodnotenie tohto dôkazu\nkonajúcimi súdmi tak nemohlo dosiahnuť intenzitu zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces.\n35. Pokiaľ ide o výpoveď pôvodnej žalobkyne - neb. G. K., žalovaný namietal dôveryhodnosť jej\nvýpovede z dôvodu jej psychického stavu, keď bola vyššieho veku, pacientkou psychiatrickej ambulancie\na pod sp. zn. 13Ps/1/2017 sa na súde prvej inštancie viedlo konanie o obmedzenie jej spôsobilosti na\nprávne úkony. Poukázal aj na to, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 28. 09. 2015 bolo\nupustené od výsluchu menovanej, nakoľko komunikačné schopnosti pôvodnej žalobkyne boli značne\nsťažené, pôvodná žalobkyňa nerozumela významu položenej otázky, na všetky otázky odpovedala\nrovnakou jednou naučenou odpoveďou, nepamätala si na udalosti z minulosti a strácala sa v časovom\nslede udalostí.\n36. Z obsahu zvukovej nahrávky z uvedeného pojednávania súdu prvej inštancie dovolací súd\nzistil, že v uvedený deň nebolo bez ďalšieho upustené od výsluchu pôvodnej žalobkyne - neb. G.\nK. ale len od ďalšieho výsluchu, keď menovaná bola už vypočutá súdom, odpovedala na viaceré\njeho otázky ako aj na otázky právneho zástupcu žalovaného. Z obsahu jej výsluchu nemožno podľa\ndovolacieho súdu usudzovať, že by odpovedala na otázky rovnakou, naučenou odpoveďou a aj keď\nvykazovala pri výpovedi určitú časovú dezorientáciu, z obsahu spisu nevyplývajú žiadne objektívne\nokolnosti, ktoré by menovanú robili v uvedený deň nespôsobilou výpovede. Posúdenie dôveryhodnosti\nvýpovede menovanej s ohľadom na skutočnosti uvádzané dovolateľom mohol najlepšie urobiť súd prvej\ninštancie, ktorý tento dôkaz priamo a bezprostredne vykonal a mal najlepšiu možnosť posúdiť stav a\nsprávanie pôvodnej žalobkyne pri jej výpovedi. Dovolací súd môže len konštatovať, že vo výpovedi\nmenovanej nezistil extrémne vnútorné rozpory, ani rozpor tejto výpovede s poznatkami získanými\nostatným vykonaným dokazovaním. Okrem toho musí dovolací súd poukázať aj na skutočnosť, že\nskutočnosti zistené výpoveďou pôvodnej žalobkyne - neb. G. K. nečerpal súd prvej inštancie len z jej\nvýsluchu dňa 28. 09. 2015 ale aj z jej predchádzajúceho výsluchu dňa 23. 11. 2011.\n37. Zhrnúc uvedené dovolací súd nezistil, že by konanie bolo postihnuté dovolateľom tvrdeným\nzávažným deficitom v dokazovaní (porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov), alebo, že by\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery boli svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ani v tomto smere tak nezistil\ndovolateľom vytýkanú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n38. Vzhľadom na uvedené závery najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol\nv celom rozsahu ako neprípustné.\n39. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia ako dedičia sa domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnej predchodkyni patrí byt, ktorý previedla kúpnou zmluvou na svojho vnuka (žalovaného), hoci jej vôľa smerovala len k dočasnému zapožičaniu bytu na zabezpečenie jeho hypotekárneho úveru a kúpna cena nebola zaplatená. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože zmluvu posúdil ako relatívne neplatnú pre omyl (§ 49a OZ) a právo dovolať sa neplatnosti bolo premlčané; odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, keďže vážna vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu chýbala u oboch strán, ide o simulovaný a absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, pri ktorom premlčanie neprichádza do úvahy. Žalovaný v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam bez zopakovania dokazovania, aplikoval nové ustanovenie bez výzvy podľa § 382 CSP a súdy nesprávne hodnotili výpovede svedkyne a pôvodnej žalobkyne. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Odvolací súd vychádzal len zo skutočností zistených súdom prvej inštancie a iba ich inak právne posúdil, aplikácie § 37 ods. 1 OZ sa žalujúca strana domáhala počas celého konania a súd prvej inštancie sa ňou zaoberal, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé, a v hodnotení dôkazov dovolací súd nezistil závažné deficity ani svojvoľné skutkové závery.", "pravna_veta": "Odvolací súd nie je povinný zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 ods. 1 CSP), ak k odlišnému právnemu záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto relatívnej neplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka dospel výlučne na základe skutočností, ktoré vykonaným dokazovaním zistil už súd prvej inštancie, hoci ich tento pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy; v takom prípade nejde o prehodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou priamosti. Povinnosť odvolacieho súdu podľa § 382 CSP vyzvať strany na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu nevzniká, ak sa jeho aplikácie v konaní domáhala jedna zo strán a súd prvej inštancie sa ním pri právnom posúdení zaoberal, hoci s odlišným výsledkom; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekvapivé.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 382 CSP", "§ 383 CSP", "§ 384 ods. 1 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 37 ods. 1 OZ", "§ 49a OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["absolútna neplatnosť právneho úkonu", "simulovaný právny úkon", "vážnosť vôle", "prekvapivé rozhodnutie", "zopakovanie dokazovania", "zásada priamosti", "hodnotenie dôkazov", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}