{"guid": "83531018-ad9b-41e1-910e-3dbdfbe00630:ce3e9ca1-a3f0-4eda-84a8-fecc586a011a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2", "spisova_znacka": "2CdoNš/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoNš/8/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 2CdoNš/8/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2", "identifikacne_cislo": "3824205597", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak súd po riadnom poučení strany podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP neprihliadne na návrh na vykonanie dôkazu, ktorý strana zastúpená advokátom mohla pri starostlivom postupe uplatniť v určenej lehote, ale urobila ho až na pojednávaní, ide o uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania zverené úvahe súdu, ktoré nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP ani tzv. opomenutý dôkaz, pokiaľ súd nevykonanie dôkazu odôvodnil. Z § 178 CSP nevyplýva povinnosť súdu odročiť pojednávanie, aby strane vytvoril osobitný časový priestor na prípravu otázok pri výsluchu protistrany prítomnej na pojednávaní. Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP (predbežné právne posúdenie) nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv a nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (poisťovací garančný fond) sa domáhal regresnej náhrady plnenia za škodu spôsobenú nepoisteným vozidlom; súdy žalobu zamietli pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný vozidlo pred nehodou previedol kúpnou zmluvou na brata, ktorý škodu spôsobil a pri nehode zomrel. Žalobca spochybňoval pravosť kúpnej zmluvy, no znalecké dokazovanie z odboru grafológie navrhol až na pojednávaní, hoci bol štyri mesiace predtým poučený podľa § 153 CSP; súd prvej inštancie návrh pre oneskorenosť a nehospodárnosť zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal prílišne formalistické uplatnenie sudcovskej koncentrácie, nevykonanie navrhnutého dôkazu, výsluch žalovaného bez odročenia pojednávania na prípravu otázok a absenciu predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy sa vykonajú, patrí súdu, uplatnenie koncentrácie konania je vecou jeho úvahy a súdy svoj postup riadne odôvodnili; § 178 CSP nezakladá povinnosť odročiť pojednávanie na prípravu otázok pre výsluch strany a zo zápisnice vyplýva, že predbežné právne posúdenie bolo vyslovené, pričom jeho prípadné porušenie by ani tak nebolo vadou zmätočnosti.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-157.odsek-1", "nazov": "§ 157 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-157.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-178", "nazov": "§ 178 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-178", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce3e9ca1-a3f0-4eda-84a8-fecc586a011a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoNš/8/2026\n3824205597\n27. 05. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:3824205597.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Bratislava,\nBajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zast. Remedium Legal, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov,\nPrievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému N. Y., narodenému K., P., zast. advokátom JUDr.\nPavlom Gráčikom, Nitra, Farská 40, o zaplatenie 1.124,80 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Prievidza pod sp. zn. 8C/73/2024, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nz 30. septembra 2025 sp. zn. 8Co/53/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 3.\napríla 2025 č. k. 8C/73/2024-76 výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovanému priznal nárok voči\nžalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom žaloby vrátane jej\npríloh, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadreniu k odporu a ďalších listín zistil, že dňa 31. júla 2021\nbola spôsobená vozidlom AUDI s EČV: E. škoda na zdraví poškodenému G. W.. Keďže k predmetnému\nvozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie, žalobca poskytol poškodenému\npoistné z poistného garančného fondu sumu 972,30 eur a 264,98 eur, pričom suma 88,39 eur a 24,09 eur\npredstavovala delegačný poplatok. Z predloženej kúpnej zmluvy z 2. apríla 2021 vyplynulo, že žalovaný\ndňa 31. júla 2021 už nebol majiteľom motorového vozidla zn. AUDI s EČV: E., ktorého prevádzkou\nbola spôsobená škoda, nakoľko dané vozidlo žalovaný kúpnou zmluvou z 2. apríla 2021 previedol na\nsvojho brata E. Y., ktorý danú škodu spôsobil. Z vlastnej činnosti súdu na základe dedičského konania\ntamojšieho súdu sp. zn. 12D/132/2021 mal zistené, že E. v deň dopravnej nehody zomrel.\n1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 24 ods. 2, 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, § 427 ods. 1, 2 Obč. zák., § 116 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a vychádzal tiež z ustanovení § 151 ods. 1, 2, § 149 a § 153 CSP.\n1.3. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca označil žalovaným predloženú rukou napísanú\nkúpnu zmluvu za zakrývací úkon, ktorý bol vytvorený až po udalosti, v dôsledku čoho nemalo dôjsť\nk prevodu vlastníctva na E. Y., k týmto tvrdeniam nepredložil relevantné dôkazy a nenavrhol vykonať\ndôkazy riadne a včas, čím predmetné tvrdenia pred súdom účinne nepoprel. Aj keď žalobca navrhoval\nvykonanie dokazovania znalcom z odvetvia grafológie na overenie pravosti podpisu kupujúceho E. Y.,\nneurobil tak ale riadne a včas, pretože svoju obranu ohľadom kúpnej zmluvy a nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie predniesol žalovaný už vo svojom odpore z 27. novembra 2024 (č. l. 45 a nasl. spisu)\n\nproti platobnému rozkazu zo 7. novembra 2024 č. k. 8C/73/2024-43, ktorý odpor bol doručený žalobcovi\ndňa 29. novembra 2024 (pozn. dovolacieho súdu: pozri č. l. 53a rub spisu správne 5. decembra 2024)\na žalovaný svoju obranu uviedol aj vo svojom vyjadrení, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 6.\nmarca 2025. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalobca dostatočný časový priestor účinne popierať\ntvrdenia protistrany a predkladať k tomu dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania. Návrh na znalecké\ndokazovanie predniesol žalobca až na pojednávaní dňa 3. apríla 2025, čo by si vyžadovalo odročenie\npojednávania a ďalšie úkony súdu. Vzhľadom na ustanovenie § 149 CSP v spojitosti § 153 CSP, v zmysle\nktorých strany riadne a včas poučil, označil takéto dokazovanie za neprípustné a návrh na znalecké\ndokazovanie zamietol.\n1.4. Ďalej dôvodil tým, že nevykonal znalecké dokazovanie na overovanie pravosti podpisu okrem\nzásady sudcovskej koncentrácie aj z dôvodu, že výpoveď žalovaného na pojednávaní bola plynulá,\nkonzistentná, a že na otázky súdu vypovedal bez rozporov a v súlade s tvrdeniami strán sporu v\nich písomných podaniach a dôkazmi predloženými stranami. Žalovaný vypovedal bez spornosti o\nokolnostiach vzniku a podpisu kúpnej zmluvy, o predaji vozidla svojmu bratovi, o následných opravách\na údržbách predmetného vozidla a takisto aj o okolnostiach, prečo nedošlo k prepisu predmetného\nvozidla na dopravnom inšpektoráte príslušného policajného zboru. Výpoveď žalovaného nebola zo\nstrany žalobcu účinne popretá a nebol preukázaný opak tvrdení žalovaného. Aj na základe výpovede\nžalovaného súd považoval návrh na doplnenie dokazovania okrem toho, že nebol navrhnutý riadne a\nvčas, za nehospodárny a neúčelný.\n1.5. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že zo strany žalovaného ako predávajúceho a jeho brata ako\nkupujúceho nedošlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva v príslušnej evidencii, a preto považuje\npredloženú kúpnu zmluvu za tendenčnú a antedatovanú, súd prvej inštancie poukázal na to, že zápis\nv evidencii motorových vozidiel nemá konštitutívny účinok, ako je tomu napr. pri vkladovom konaní pri\nnehnuteľnostiach do katastra nehnuteľností a takýto zápis má len evidenčné účinky. Skutočnosť, že\nsa jedná o správny delikt v prípade oneskoreného alebo žiadneho nezaevidovania zmeny vlastníctva\nvozidla, nemá v danom prípade právny význam vo vzťahu k preukázanému nadobudnutiu vlastníctva k\npredmetnému vozidlu. Dôvodil tým, že pokiaľ E. Y. pri predmetnej nehode zomrel, už ako mŕtvy nemohol\ndodatočne podpísať predmetnú zmluvu a ak obsah a podpisy na predmetnej zmluve neboli účinne\npopreté a dôvodne spochybnené, žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o účelovosti predloženej kúpnej\nzmluvy. Dospel preto k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a žalobu zamietol.\n1.6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku zák. č.\n160/2015 Z. z. (ďalej aj ,,CSP“) a plným úspechom žalovaného v predmetnom spore.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu\nrozsudkom z 30. septembra 2025 č. k. 8Co/53/2025-112, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvý\nvýrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, konštatujúc správnosť dôvodov jeho rozhodnutia\na v podrobnostiach naň odkazujúc. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal (druhý výrok).\n2.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci dňa 5. decembra 2024\ndoručil právnemu zástupcovi žalobcu odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu spolu s\nvýzvou na vyjadrenie sa k jeho obsahu a s poučením o možnosti označiť a produkovať ďalšie skutočnosti\na dôkazy na preukázanie svojich tvrdení spolu s poučením podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP a podľa\n§ 167 ods. 3 CSP s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí\nprihliadnuť. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 20. januára 2025 vyplynulo, že\nžalobca namietol dôvodnosť procesnej obrany žalovaného tvrdením o nehodnovernosti kúpnej zmluvy\nuzatvorenej dňa 2. apríla 2021 medzi žalovaným a E. Y. argumentujúc tým, že išlo o tendenčnú, ručne\nnapísanú zmluvu po vzniknutej škode, čomu nasvedčuje skutočnosť, že na jej základe nedošlo ani\nk zmene v evidencii vozidiel v zmysle zákona o cestnej premávke. Žalobca v predmetnom vyjadrení\nnenavrhol vykonanie dokazovania na ním tvrdené skutočnosti o účelovom (dodatočnom) vytvorení\nkúpnej zmluvy a nereagoval ani na tvrdenia žalovaného v jeho replike, ktorá mu bola doručená dňa 6.\nmarca 2025, a v ktorej žalovaný poprel jeho námietky o antedatovaní, resp. dodatočnom vytvorení kúpnej\nzmluvy poukázaním na skutočnosť, že nakoľko E. Y. zomrel pri škodovej udalosti, nemohol dodatočne\npodpísať predmetnú kúpnu zmluvu.\n\n2.2. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie z 3. apríla 2025 odvolací súd zistil, že žalobca až na\npojednávaní konanom dňa 3. apríla 2025 navrhol na preukázanie účelovosti kúpnej zmluvy nariadenie\nznaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie. Ďalej odvolací súd zo zvukového záznamu z\npredmetného pojednávania zistil, že po prednese žaloby žalobcom a po vyjadrení žalovaného k žalobe\nsúd prvej inštancie uviedol predbežný právny názor o platnosti predmetnej kúpnej zmluvy a oznámil\nžalobcovi (cca 10. minúta zvukového záznamu - pozn. odvolacieho súdu), že vzhľadom na sudcovskú\nkoncentráciu konania realizovanú v poučení doručenom žalobcovi dňa 5. decembra 2024 nevykoná\nznalecké dokazovanie z dôvodu, že žalobca vykonanie tohto dôkazu nenavrhol včas, v lehote uvedenej\nv poučení. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne\npoučený o svojich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovenia § 167 ods. 3 CSP a §\n153 ods. 1 až 3 CSP o uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany riadne a včas,\ns určením 10-dňovej lehoty na ich uplatnenie a s poučením, že na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Žalovaný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení\nnepostupoval, vykonanie znaleckého dokazovania v súdom určenej lehote nenavrhol.\n2.3. Odvolací súd dospel k záveru, že nič nemožno vytknúť následnému procesnému postupu súdu\nprvej inštancie, ktorý neprihliadol na žalobcom neskôr - s odstupom takmer 4 mesiacov, až na prvom\npojednávaní navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania a tento svoj postup v napadnutom rozsudku\nriadne odôvodnil tým, že žalobcovi nič nebránilo navrhnúť vykonanie takého dôkazu včas, v ním určenej\nlehote. V procesnom postupe prvoinštančného súdu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozsudku\nodvolací súd nezistil žiadne také pochybenie, ktorým by žalobcovi bolo znemožnené uskutočňovanie\njemu patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Súd prvej inštancie tiež dodržal postup v zmysle ustanovenia § 181 CSP a vyslovil predbežný\nprávny názor vo veci tak, ako to vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, preto námietka\nžalobcu o porušení jeho povinnosti vyplývajúcej z § 181 ods. 2 CSP a o prekvapivosti rozhodnutia nie\nje opodstatnená. Záver prvoinštančného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vychádza zo\nskutkového stavu zisteného na základe riadne a včas predložených skutkových tvrdení a dôkazov a\nzo správneho právneho posúdenia veci tak, ako sú tieto formulované v bodoch 13. a 14. odôvodnenia\nrozsudku.\n2.4. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému však v odolacom konaní nevznikli žiadne preukázané trovy,\npreto mu ich odvolací súd nepriznal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie výslovne podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n3.1. Dovolateľ uviedol, že ním namietaná vada vyplýva z nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu\nna pojednávaní (vykonania znaleckého dokazovania) a striktnej aplikácii sudcovskej koncentrácie\nkonania, pričom takýto postup konajúcich súdov žalobca považuje za doktrinálne formalistický prístup\na odmietnutie spravodlivosti na úkor žalujúcej strany.\n3.2. Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že predmetnú kúpnu zmluvu z 2. apríla 2021 uzavretú medzi\nbratmi Y. (za účasti svedkov, ďalších blízkych osôb) rozporoval od prvého momentu, od ktorého sa s\nňou oboznámil. Práve s ohľadom na hospodárnosť konania bolo podľa názoru žalobcu namieste, najmä\ns ohľadom na formu a obsah predmetnej kúpnej zmluvy, pred zaťažením konania ďalšími trovami v\npodobe znaleckého dokazovania, zistiť, či ju súd po právnej stránke nevyhodnotí ako neplatný právny\núkon z dôvodov uvádzaných žalobcom (obsah, forma, nerealizovanie prepisu atď.). Žalobca v tomto\nsmere poukazoval na ustanovenie § 153 ods. 1 CSP, v ktorom je pertraktovaná hospodárnosť konania,\nktorá pôsobí nielen na súd, ale aj na samotné strany sporu. CSP, pritom nepozná podmienený návrh\nna vykonanie dokazovania (na spôsob: „ak súd uzná za vhodné“), preto práve s ohľadom na zásadu\nhospodárnosti konania žalobca chcel prv poznať predbežné právne posúdenie veci a podľa neho\nnavrhnúť vykonanie dôkazu, ktorý by v konečnom dôsledku (ak by súd považoval zmluvu za pamflet)\nnemusel byť vykonaný vôbec. Žalobca považoval za prekvapivé, že mu tento priestor vytvorený nebol.\n3.3. Nie je vecne správny záver okresného súdu, že žalobca nerozporoval predloženú kúpnu zmluvu\n(opak je pravdou), pričom ju rozporoval účinne (s uvedením vlastných skutkových tvrdení a právnych\nzáverov). Zároveň platí, že súd nebol povinný („nemusel“) aplikovať sudcovskú koncentráciu pre návrh\n\nvznesený na pojednávaní, pričom ustanovenia § 181 ods. 4, ods. 5 CSP s týmto vyslovene počítajú, trovy\n„hoc aj“ zmareného pojednávania, by išli za žalobcom, no nemalo podľa názoru žalobcu automaticky\ndôjsť k záveru o nedôvodnosti žaloby, najmä ak všetky okolnosti nasvedčovali skôr účelovosti procesnej\nobrany a koordinovanému postupu na strane žalovaného tak, aby tento nebol zodpovedným subjektom.\n3.4. Postup súdu v tomto zmysle je o to viac nepreskúmateľnejší, pokiaľ ide o postup podľa § 181\nods. 2 CSP, podľa ktorého súd na (prvom) pojednávaní určí, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná.\nSpravidla teda na prvom pojednávaní súd rozhodne o vykonaní dôkazu - napr. v tomto prípade o\nvýsluchu žalovaného. Výsluch žalovaného tak prebehne, no spravidla nie na tomto (prvom) pojednávaní,\nkde sa rozhoduje len o jeho pripustení. Nie je tak zachovaný priestor pre žalobcu pre prípravu otázok\nna žalovaného. Rovnako nebol zložený potrebný preddavok na prípadné trovy spojené s týmto úkonom.\nPre žalobcu zostalo nevysvetlené, prečo súd na (prvom) pojednávaní pripustil dôkaz a rovno pokračoval\nk jeho vykonaniu, čím znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho práva v potrebnej miere (príprava na\ntento úkon). Vyslovene zarážajúco vyznieva odôvodnenie konajúcich súdov, predovšetkým v rámci\nodôvodnenia rozsudku okresného súdu, podľa ktorého „Výpoveď žalovaného nebola zo strany žalobcu\núčinne popretá a nebol preukázaný opak tvrdení žalovaného“ - žalobca musí na tomto mieste položiť\notázku, že akým spôsobom mohla byť žalobcom spochybnená, keď súd na jednom pojednávaní rozhodol o vykonaní dôkazu - vykonal ho a následne - rozhodol rozsudkom vo veci. Celkom\nevidentne žalobcovi nebol vytvorený procesný priestor pre prípravu otázok na žalovaného pre daný\nprocesný úkon, tobôž nie na účinné popretie alebo preukázanie opaku tejto výpovede (v tomto momente\nprestáva byť zrejmé, ako toto žalobca mal a mohol učiniť). Naopak, práve z dôvodu pripustenia tohto\ndôkazu, ktorý sa mal a mohol vykonať na ďalšom pojednávaní a v spojení s prednesením predbežného\nprávneho posúdenia veci (ohľadom potreby žalobcu skutkovo ďalej dokazovať, keďže po právnej stránke\nveci súd vzhliadol kúpnu zmluvu ako právne perfektný úkon) bolo namieste a rovnako tak v súlade s\nhospodárnosťou konania, aby súd pripustil predmetný dôkazný návrh žalobcu a na ďalšom pojednávaní\nby sa predmetné dôkazy aj vykonali.\n3.5. Podľa názoru žalobcu súd postupoval prílišne formalisticky, pričom na tomto nebol daný dostatočne\nodôvodnený záujem, resp. potreba čo do hospodárnosti, či rýchlosti pojednávania (prejednania veci).\nV konečnom dôsledku sa naopak javia žalobcovi napadnuté rozsudky konajúcich súdov ako prílišne\nformalistické, neberúc v úvahu zásady spravodlivosti (zákazu denegácie spravodlivosti). Podľa názoru\nžalobcu je povinnosťou súdu rozhodnúť nielen mechanicky a procesne rýchlo, ale aj spravodlivo. Takýto\npostup konajúcich súdov je preto neprimerane tvrdý a príliš formalistický.\n3.6. Žalovaný zastával názor, že okresný súd a rovnako tak aj krajský súd porušili žalobcovo právo\nna spravodlivý súdny proces, ak po predbežnom právnom posúdení, ktoré podľa názoru žalobcu\nani neodznelo, čo do obsahových náležitostí podľa § 181 ods. 2 CSP, nebolo žalobcovi umožnené\nďalej navrhovať dôkazné prostriedky z dôvodu striktne (prílišne formálne) uplatnenej koncentrácie\nkonania, pričom na strane druhej tu priestor bol, keďže žalovaný navrhoval dôkazy, ktoré značili\npotrebu pojednávanie odročiť, no súd na prvom pojednávaní priamo výsluch žalovaného vykonal,\nopäť bez vytvorenia procesného priestoru na strane žalobcu. Žalobca práve naopak konal maximálne\nhospodárne, ak z dôvodu zjavného, resp. vážneho dôvodu ohľadne (ne)platnosti kúpnej zmluvy,\npovažoval za nevyhnutné predbežné právne posúdenie súdu v tejto právnej otázke pred zaťažovaním\nstrán a súdu ďalšími trovami v podobe znaleckého dokazovania.\n3.7. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil a\nvec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu dovolateľa uviedol, že dovolanie žalobcu, jeho\nargumentáciu, ako aj dôkazy, o ktoré sa vo svojom dovolaní opieral, považuje za neodôvodnené.\nPreto navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol z dôvodu, že nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala advokátom zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a pričom dospel\n\nk záveru, že dovolanie ako neprípustné treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené\nv nasledujúcich bodoch.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (napr. sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(napr. sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť\ndovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).\nPrávna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n10. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietal porušenie práva na\nspravodlivý proces súdmi nižšej inštancie v procese dokazovania (nebol vykonaný žalobcom navrhnutý\ndôkaz/znalecké dokazovanie na pojednávaní, pochybenie pri výsluchu žalovaného na pojednávaní,\nkeď súd neodročil pojednávanie za účelom jeho výsluchu a nebol zachovaný priestor pre žalobcu\nna prípravu otázok na žalovaného) a striktnú aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania. Uvedené\npovažoval dovolateľ za doktrinálne formalistický postup konajúcich súdov a odmietnutie spravodlivosti\nna jeho úkor. Tiež namietal nesprávny procesný postup súdov v rozpore s § 181 ods. 2 CSP bez\npredbežného právneho posúdenia.\n11. V súvislosti s vyjadrenou nespokojnosťou žalobcu s postupom súdov v procese dokazovania\ndovolací súd v prvom rade pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd\nvytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v\nsebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní\nviazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované\ndôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o\ntom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd\nrozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo\nnadbytočné), alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať\nza vadu zmätočnosti (viď R 125/1999). Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalobca v danej veci aj\nvyužil, nebolo mu odňaté. Pokiaľ súdy nižšej inštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré\nale nevyhodnotili podľa predstáv žalobcu, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalobcovi realizáciu\nprocesných práv priznaných mu CSP. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá\npovinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie,\n\nvo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil, čo súd prvej inštancie a odvolací\nsúd stotožniac sa s jeho postupom (súdu prvej inštancie) dodržali.\n12. Dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkových zistení; dovolací súd nemôže v dovolacom konaní\nformulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v\nkontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací\nsúd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v posudzovanom\nspore nezistil.\n13. Dovolateľ ale namietal nevykonanie ním navrhnutého dôkazu, ktorý stav potom v konaní generuje\nmožnú existenciu tzv. opomenutého dôkazu. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je opomenutým\npredovšetkým taký dôkaz, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, avšak vo\nveci konajúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia nezrealizuje, prípadne jeho vykonanie\nopomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo však dovolací súd v danom spore nezistil.\n13.1. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vrátane dokazovania vychádzal zo\nzásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, pričom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že „Návrh na znalecké dokazovanie predniesol žalobca až na pojednávaní dňa\n03. 04. 2025, čo by si vyžadovalo odročenie pojednávania a ďalšie úkony súdu. Súd s ohľadom na\nustanovenie § 149 CSP v spojitosti § 153 CSP ako o tom strany riadne a včas poučil, považoval\ntakéto dokazovanie za neprípustné a takýto návrh na dokazovanie zamietol. Súd nevykonal znalecké\ndokazovanie na overovanie pravosti podpisu okrem zásady sudcovskej koncentrácie aj z dôvodu,\nže výpoveď žalobcu (správne žalovaného, pozn. dovolacieho súdu) na pojednávaní bola plynulá,\nkonzistentná a na otázky sudcu vypovedal bez rozporov a v súlade s tvrdeniami strán sporu v\nich písomných podaniach a dôkazmi predloženými stranami. Žalovaný vypovedal bez spornosti o\nokolnostiach vzniku a podpisu kúpnej zmluvy, o predaji vozidla svojmu bratovi, o následných opravách\na údržbách predmetného vozidla a takisto aj o okolnostiach, prečo nedošlo k prepisu predmetného\nvozidla na dopravnom inšpektoráte príslušného policajného zboru. Výpoveď žalovaného nebola zo\nstrany žalobcu účinne popretá a nebol preukázaný opak tvrdení žalovaného. Aj na základe výpovede\nžalovaného súd považoval návrh na doplnenie dokazovania okrem toho, že nebol navrhnutý riadne a\nvčas, za nehospodárny a neúčelný.“ (bod 13. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie).\n13.2. Odvolací súd na vyššie uvedené nadviazal konštatujúc, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej\ninštancie riadne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovenia § 167 ods.\n3 CSP a § 153 ods. 1 až 3 CSP o uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany riadne a\nvčas, s určením 10-dňovej lehoty na ich uplatnenie a s poučením, že na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Žalovaný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení\nnepostupoval, vykonanie znaleckého dokazovania v súdom určenej lehote nenavrhol. Odvolací súd\ndospel k záveru, že nič nemožno vytknúť následnému procesnému postupu súdu prvej inštancie,\nktorý neprihliadol na žalobcom neskôr - s odstupom takmer 4 mesiacov, až na prvom pojednávaní\nnavrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania a tento svoj postup v napadnutom rozsudku riadne\nodôvodnil tým, že žalobcovi nič nebránilo navrhnúť vykonanie takého dôkazu včas, v ním určenej\nlehote. V procesnom postupe prvoinštančného súdu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozsudku\nodvolací súd nezistil žiadne také pochybenie, ktorým by žalobcovi bolo znemožnené uskutočňovanie\njemu patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Súd prvej inštancie tiež dodržal postup v zmysle ustanovenia § 181 CSP a vyslovil predbežný\n\nprávny názor vo veci tak, ako to vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, preto námietka\nžalobcu o porušení jeho povinnosti vyplývajúcej z § 181 ods. 2 CSP a o prekvapivosti rozhodnutia nie\nje opodstatnená. Záver prvoinštančného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vychádza zo\nskutkového stavu zisteného na základe riadne a včas predložených skutkových tvrdení a dôkazov a\nzo správneho právneho posúdenia veci tak, ako sú tieto formulované v bodoch 13. a 14. odôvodnenia\nrozsudku (bod 24. a 25. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).\n13.3. Z uvedeného vyplýva, že nevykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu malo základ v\nsudcovskej koncentrácii konania, tiež vo vykonaní ďalších dôkazov, najmä výsluchu žalovaného,\nna základe čoho okresný súd považoval tento návrh za nehospodárny a neúčelný. Dovolací súd preto\nprioritne skúmal uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania v danom spore.\n14. Právna veda vo všeobecnosti k sudcovskej koncentrácii konania uvádza, že jej účelom je zabrániť\ntomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi; nie je želateľné, aby strana\nsporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať\nzmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.\nNemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na\npojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti,\nktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a\nprostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané\njeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú\nsankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon strany sporu neprihliadne a tým mu neprizná\nprocesné účinky. (...) Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré\nnie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta CSP; procesný úkon nie je vykonaný včas,\nak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne\nhľadisko). Toto pravidlo je lex generalis, neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu\nlehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. (...) Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí,\nže predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. (...) Ak\nsúd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť\nalebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť a nepriznať mu tak\nprocesnoprávne účinky. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu;\noneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže\nsúd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych\nkritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.).\n15. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný spor dovolací súd môže len konštatovať, že vo vzťahu k\naplikácii sudcovskej koncentrácie konania nezistil iné skutočnosti, ako ich zistil odvolací súd (najmä bod\n25. napadnutého rozsudku krajského súdu).\n15.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca inicioval konanie podaním návrhu na vydanie platobného\nrozkazu dňa 18. októbra 2024 (pozri potvrdenie o odoslaní č. l. 33 spisu). Proti platobnému rozkazu\nzo 7. novembra 2024 č. k. 8C/73/2024-43 podal žalovaný odpor z 27. novembra (č. l. 45 a nasl. spisu),\nv ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy z 2. apríla\n2021 (pripojil ako prílohu svojho podania, č. l. 48 spisu). Uvedený odpor bol spolu s prílohami doručený\nžalobcovi dňa 5. decembra 2024 (pozri č. l. 53a rub spisu), pričom súd prvej inštancie žalobcu vyzval\nna vyjadrenie sa k odporu žalovaného a zároveň ho poučil, že „na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť“ a citoval ustanovenia § 153 ods. 1 až 3 CSP (č. l. 54\nspisu). Na výzvu súdu reagoval žalobca svojím podaním z 15. januára 2025 (č. l. 59 a nasl.\nspisu) bez toho, aby uviedol, či navrhuje v súvislosti s doručeným odporom a argumentáciou tam\nuvedenou vykonať dôkazy. Žalovaný svoju obranu zopakoval aj vo svojom vyjadrení z 13. februára\n2025 (č. l. 65 a nasl. spisu), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 6. marca 2025, č. l. 66 rub spisu).\nNávrh na znalecké dokazovanie predniesol žalobca na pojednávaní dňa 3. apríla 2025 (č. l. 75 spisu).\nZ uvedeného aj podľa názoru dovolacieho súdu nevyplýva, že by žalobca nemal dostatočný časový\npriestor (štyri mesiace) účinne popierať tvrdenia protistrany a predkladať k tomu dôkazy a návrhy na\nvykonanie dokazovania, keď je zrejmé, že disponoval kúpnou zmluvou dňa 5. decembra 2024, avšak\n\nnávrh na vykonanie dokazovania znalcom z odvetvia grafológie na overenie pravosti podpisu kupujúceho\nE. Y., napriek poučeniu súdu prvej inštancie podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP dňa 5. decembra 2024, urobil\naž na pojednávaní dňa 3. apríla 2025.\n15.2. Dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v podobe\nním tvrdenej striktne uplatnenej zásady sudcovskej koncentrácie s následkom odmietnutia\nspravodlivosti na jeho úkor, nezistil ani dovolací súd, uvedená dovolacia námietka nebola spôsobilá\nzaložiť zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Koncentrácia konania predstavuje efektívny\nnástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, tvorí funkčnú a teleologickú\njednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom\narbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP).\n15.3. V danej veci nielenže strana sporu (žalobca uplatňujúci nárok na peňažné plnenie) mohla procesný\nnávrh na vykonanie dokazovania urobiť skôr (od 5. decembra 2024), ak by konala starostlivo (pasívna\nvecná legitimácia žalovaného bola žalovaným spochybnená), navyše zastúpená advokátom, a teda\ndisponujúca schopnosťou rozoznať potrebu tvrdiť a preukázať určité skutočnosti, ale podľa záverov\nokresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, tento procesný úkon neurobila včas. Napokon v\ntejto otázke peňažného plnenia nejde o neprimeranú právnu zložitosť, v prípade preukázania ktorej by\nsúd prvej inštancie mohol (ale nemusel) ospravedlniť oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného\nútoku alebo procesnej obrany.\n16. Dovolací súd tiež pripomína závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ústavný súd“) z 15. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 530/2018 s právnou vetou:\n„Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho\nkompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku, či obrany, ktorý strana mohla predložiť už\nskôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“\n17. Z uvedených dôvodov za pasivity žalobcu v podstatnej časti konania, uplatňujúceho svoj nárok\nna zaplatenie peňažnej sumy bez toho, aby už vo vyjadrení k odporu dôkaznými prostriedkami\nspochybňoval pravosť kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej nebol žalovaný pasívne vecne\nlegitimovaným, dovolací súd uzatvára, že v predmetnom spore závažný deficit v dokazovaní v podobe\nopomenutého dôkazu nezistil, ako aj nezistil pochybenie pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania,\nkeďže okresný aj krajský súd v dostatočnom rozsahu zdôvodnili svoje východiská i procesný postup v\nodôvodnení rozsudkov pri rozhodovaní o predmete sporu. Postup okresného súdu v súlade s Civilným\nsporovým poriadkom, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, nemôže byť dôvodom pre konštatovanie\nexistencie vady zmätočnosti, či odmietnutia spravodlivosti podľa § 420 písm. f) CSP. V tejto časti\ndovolacej argumentácie dovolací súd vyhodnotil dovolanie ako neprípustné, nakoľko namietanú vadu\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezistil.\n18. Dovolateľ v súvislosti s dokazovaním tiež namietal pochybenie pri výsluchu žalovaného na\npojednávaní, keď súd neodročil pojednávanie za účelom jeho výsluchu a nebol zachovaný priestor pre\nžalobcu pre prípravu otázok na žalovaného. K čomu dovolací súd akcentuje § 157 ods. 1 CSP, podľa\nktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Zákonnou povinnosťou súdu je tak zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\nžalobca obrátil na súd so žalobou na rozhodnutie. Táto povinnosť vyplýva pre súd aj z čl. 17 Základných\nprincípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n18.1. Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na\npojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej\nvýsluch. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu,\nspravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.\n18.1.1. Z citovaného § 178 CSP vyplýva povinnosť súdu vytvoriť strane, resp. jej právnemu zástupcovi\ndostatok času na prípravu na pojednávanie v rozsahu najmenej päť dní pred pojednávaním. Naopak\nz tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu vytvoriť stranám, resp. právnym zástupcom osobitne\nčasový priestor na prípravu otázok v súvislosti s vykonaním dôkazu (výsluchu protistrany) a z tohto\n\ndôvodu odročovať pojednávanie. Uskutočnenie výkladu tohto ustanovenia spôsobom, ktorý preferuje\nžalobca by bolo v rozpore so zákonom (CSP) a zásadou hospodárnosti konania. Osobitne v prípade,\nkeď strana sporu je prítomná na pojednávaní, vykonanie jej výsluchu bolo navrhnuté a konajúci súd v\nsúlade so svojou právomocou ho posúdil za dôvodný, keď vykonanie výsluchu strany sporu prítomnej\nna pojednávaní považoval za potrebné za účelom zistenia skutkového stavu.\n18.2.\nZo zápisnice o pojednávaní okresného súdu dňa 3. apríla 2025 nevyplýva, že by strany\nsporu vrátane žalobcu neboli riadne predvolané na pojednávanie prostredníctvom právnych zástupcov\nv súlade s § 178 ods. 2 CSP (č. l. 74 a nasl. spisu). Uvedené predvolanie strany sporu na nariadené\npojednávanie prostredníctvom právneho zástupcu ale nebráni strane sporu, aby bola prítomná na\nnariadenom pojednávaní za účelom prejednania veci, a tak realizovala svoje právo na prerokovanie/\nprejednanie veci za jej prítomnosti (čl. 48 ods. 2 ústavy). Žalovaný v danom spore uvedené právo\nrealizoval, na pojednávanie sa dostavil a došlo k jeho výsluchu, ktorý postup nie je v nesúlade s CSP.\n18.3. Ak teda dovolateľ osobitne namietal pochybenie okresného súdu, keď neodročil pojednávanie\nza účelom výsluchu žalovaného a nevytvoril priestor pre žalobcu pre prípravu otázok na žalovaného,\ns ktorým postupom sa odvolací súd stotožnil, dovolací súd môže len konštatovať, že takáto\npovinnosť pre okresný súd nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia CSP a súdy nižšej inštancie\nnepostupovali v nesúlade s CSP, preto je predmetná dovolacia námietka neopodstatnená. K čomu\ndovolací súd dodáva, že pojednávanie nie je procesným nástrojom len na vykonanie dokazovania, ale\ni osobitným spôsobom bezprostredného konania súdu so stranami, z ktorého môžu vyplynúť\nďalšie okolnosti, ktoré prispejú k plynulému skončeniu konania. Osobitne v niektorých druhoch sporov\nmôže prítomnosť strany sporu i pre celé konanie prispieť k tomu, že priamo na pojednávaní\n(nevylučujúc aj na prvom pojednávaní) budú vyriešené niektoré sporné skutočnosti, strany doplnia svoje\nskutkové tvrdenia, prípadne dôjde i k vyhláseniu rozhodnutia, či k skončeniu sporu uzavretím zmieru\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 712 s.).\n18.4. Navyše dovolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu nevyplývajú žalobcom vznesené návrhy,\nnámietky na nesprávnosť protokolácie, či doplnenie zápisnice o pojednávaní, ani námietky proti jej\nzneniu, pričom uvedené platí aj vo vzťahu k postupu súdu a prípadným námietkam žalobcu vo vzťahu\nk vedeniu pojednávania, či výsluchu žalovaného bezprostredne po pripustení návrhu na jeho výsluch,\nprípadne neskôr.\n18.5. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu (účastníka konania), aby sa súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby\nbola strana sporu úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.\nNie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\núčastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.\n19. Dovolací súd ešte pripomína už dávnejšiu judikatúru najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000) a ďalšiu na ňu nadväzujúcu rozhodovacia prax najvyššieho súdu (pozri\nrozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023),\nktorá nepovažovala prípadnú neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov bez\nďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Aj aktuálne podľa CSP platí, že dôvodom\nzakladajúcim zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.\nSúlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval ústavný súd a nedospel však k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n20. Zhrnúc uvedené dovolací súd konštatuje, že v procese dokazovania v postupe súdov nižších\ninštancií nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba takéto pochybenie\nby totiž predstavovalo odňatie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru,\nže také pochybenia súdov v procese dokazovania, ktoré by znamenali porušenie práva dovolateľa na\nspravodlivý súdny proces v zmysle § 420 písm. f) CSP z obsahu spisu nevyplýva, preto prípustnosť\ndovolania v tejto časti nie je daná.\n\n21. Dovolateľ namietal porušenie povinností v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej\ninštancie, keď neodznelo predbežné právne posúdenie, dôsledkom čoho mala byť nemožnosť\nuplatňovať jeho práva a navrhovať dôkazy.\n21.1. Najvyšší súd už viackrát uviedol, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú\naktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania\nk tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje\nstranu sporu pri realizácii jej procesných práv (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/92/2018,\n2Obdo/56/2020, 7Cdo/45/2020, 7Cdo/111/2020, 9Cdo/139/2021, 9Cdo/317/2021) a nie je procesnou\nvadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n21.2. Aplikačná prax ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu je jednotná v závere, že súd až\nv samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP, vyjadrí svoj\ndefinitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj napr. IV. ÚS 16/2012, II.\nÚS 366/2018 a sp. zn. 5Cdo/211/2013, 3Cdo/3/2016, 7Cdo/279/2021, 5Cdo/181/2022). Z uvedeného\ndôvodu nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zo strany súdu bolo\nmožné hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe nezakladala zmätočnosť rozhodnutia\n(uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2013 sp. zn. 4Cdo/167/2012). Na týchto záveroch zotrváva\njudikatúra najvyššieho súdu aj za účinnosti CSP (pozri napr. uznesenie z 28. decembra 2020 sp. zn.\n2Obdo/56/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky ako R 60/2021).\n21.3. Z obsahu spisu v danom spore dovolací súd zistil, že na 4. strane zápisnice o pojednávaní na\nokresnom súde z 3. apríla 2025 je uvedené: „Podľa § 181 ods. 1 CSP, súd určil, ktoré skutkové tvrdenia\nsú nesporné, sporné a uviedol predbežné právne posúdenie a aké vykoná dôkazy.“ Je tak zrejmé, že súd\nprvej inštancie postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, aj keď nesprávne uviedol § 181 ods. 1 CSP, pričom\nna túto námietku dovolateľa reagoval aj odvolací súd v bode 23. odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde\nuviedol: „Ďalej odvolací súd zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania zistil, že po prednese\nžaloby žalobcom a po vyjadrení žalovaného k žalobe súd prvej inštancie uviedol predbežný právny\nnázor o platnosti predmetnej kúpnej zmluvy a oznámil žalobcovi (cca 10. minúta zvukového záznamu\n- pozn. odvolacieho súdu), že vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania realizovanú v poučení\ndoručenom žalobcovi dňa 05. 12. 2024 nevykoná znalecké dokazovanie z dôvodu, že žalobca vykonanie\ntohto dôkazu nenavrhol včas, v lehote uvedenej v poučení.“\n21.4. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si splnil povinnosti uložené\nmu ustanovením § 181 ods. 2 CSP a žalobcovi neboli odňaté jeho práva, najmä predniesť skutkové,\nči právne argumenty, ktoré sa na daný spor vzťahovali, ani jeho právo reagovať na predbežné právne\nposúdenie sporu súdom prvej inštancie, či právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nNaviac žalobca mohol reagovať na skutkové a právne posúdenie veci uvedené v rozsudku súdu prvej\ninštancie aj v odvolaní, ktoré aj podal, avšak v odvolaní a rovnako tak v dovolaní žalobca len zopakoval\nsvoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie. Preto ani vyššie uvádzanú dovolaciu námietku\nžalobcu nemožno považovať za opodstatnenú v zmysle zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n22. Záverom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa dovolateľ nestotožňuje s názorom\nodvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) a z toho dôvodu považuje rozhodnutia súdov nižšej inštancie\nza neprimerane formalistické a nespravodlivé, takáto námietka nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o formálnosti (tvrdosti) a nespravodlivosti postupu súdov nižšej inštancie. Za procesnú vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súd postupoval v súlade so zákonom\na aplikoval na spor príslušné procesné normy Civilného sporového poriadku, v rozpore s predstavami\ndovolateľa, ale len to, že postupoval objektívne v rozpore s právnymi predpismi, čo nie je daný prípad.\nSkutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s postupom súdov nižšej inštancie a výsledkom vykonaného\ndokazovania, nezakladá dôvodnosť podaného dovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov\na námietok. Podľa názoru dovolacieho súdu námietky dovolateľa predstavujú prostý jeho nesúhlas s\nrozhodnutím odvolacieho súdu (resp. okresného súdu). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\n\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n23. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzavrel, že také pochybenia súdov zakladajúce zmätočnostnú\nvadu a porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP z obsahu spisu vrátane\nrozsudku odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) nevyplýva, preto dovolanie žalobcu ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n24. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že\npriznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (poisťovací garančný fond) sa domáhal regresnej náhrady plnenia za škodu spôsobenú nepoisteným vozidlom; súdy žalobu zamietli pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný vozidlo pred nehodou previedol kúpnou zmluvou na brata, ktorý škodu spôsobil a pri nehode zomrel. Žalobca spochybňoval pravosť kúpnej zmluvy, no znalecké dokazovanie z odboru grafológie navrhol až na pojednávaní, hoci bol štyri mesiace predtým poučený podľa § 153 CSP; súd prvej inštancie návrh pre oneskorenosť a nehospodárnosť zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal prílišne formalistické uplatnenie sudcovskej koncentrácie, nevykonanie navrhnutého dôkazu, výsluch žalovaného bez odročenia pojednávania na prípravu otázok a absenciu predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy sa vykonajú, patrí súdu, uplatnenie koncentrácie konania je vecou jeho úvahy a súdy svoj postup riadne odôvodnili; § 178 CSP nezakladá povinnosť odročiť pojednávanie na prípravu otázok pre výsluch strany a zo zápisnice vyplýva, že predbežné právne posúdenie bolo vyslovené, pričom jeho prípadné porušenie by ani tak nebolo vadou zmätočnosti.", "pravna_veta": "Ak súd po riadnom poučení strany podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP neprihliadne na návrh na vykonanie dôkazu, ktorý strana zastúpená advokátom mohla pri starostlivom postupe uplatniť v určenej lehote, ale urobila ho až na pojednávaní, ide o uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania zverené úvahe súdu, ktoré nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP ani tzv. opomenutý dôkaz, pokiaľ súd nevykonanie dôkazu odôvodnil. Z § 178 CSP nevyplýva povinnosť súdu odročiť pojednávanie, aby strane vytvoril osobitný časový priestor na prípravu otázok pri výsluchu protistrany prítomnej na pojednávaní. Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP (predbežné právne posúdenie) nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv a nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 153 ods. 1 CSP", "§ 153 ods. 2 CSP", "§ 153 ods. 3 CSP", "§ 178 ods. 1 CSP", "§ 181 ods. 2 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/53/2025", "guid": "0c954cce-ba25-4f9d-a0f4-407b3c87fdc3:11bbdf2e-61b3-47e2-96de-6c7e20733a92", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["sudcovská koncentrácia konania", "prípustnosť dovolania", "opomenutý dôkaz", "právo na spravodlivý proces", "predbežné právne posúdenie", "výsluch strany", "pasívna vecná legitimácia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}, {"guid": "ussr:f47dc6b2-89eb-4afa-ab88-da84b5ebb1d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.366.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2018 z 11. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-11", "citacie_n": 54, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.366.2018.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f818f783-1993-45e8-a703-c28aca63aa76:dc81def8-90f1-456b-a611-dda23794c9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/8/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1"}, {"guid": "b5255546-63d3-4448-a968-b4139851d8c1:88156fdb-5710-4b4f-892e-ae550c55e7b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1", "spisova_znacka": "7Cdo/45/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/45/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 38, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1"}, {"guid": "7f4d2037-921c-4879-956a-beef5927aa0d:83782f28-e705-4068-92f7-01ba5a3a2bd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8116213062.1", "spisova_znacka": "9Cdo/139/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/139/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 12, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8116213062.1"}, {"guid": "242a170b-3636-4c5b-b8b0-19ec021290d5:7a5af010-c982-43da-a122-3350a6d07560", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4117220330.1", "spisova_znacka": "7Cdo/279/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/279/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4117220330.1"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 28. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-28", "citacie_n": 86, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "f5aa57b3-cc37-4fc2-8240-f891e4481961:f3678318-21ea-47d0-abc2-e7fa512bf61d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1724201930.1", "spisova_znacka": "8Co/53/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/53/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1724201930.1"}], "citovane_v": []}