{"guid": "96081d6c-6638-4dd6-9675-55ccaa0fc3cb:e223f82b-e4ce-47b6-9b9f-303ce8785920", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2", "spisova_znacka": "9Cdo/81/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/81/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. 9Cdo/81/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2", "identifikacne_cislo": "3824202262", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": "Rozsudok sa stranám doručuje do vlastných rúk (§ 223 ods. 1 CSP); len riadne, zákonom predpísané doručenie rozhodnutia má za následok začatie plynutia lehoty na podanie odvolania, a to aj vtedy, ak sa rozsudok doručený iba doporučene dostal do dispozičnej sféry adresáta. Ak odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorené, hoci lehota na jeho podanie pre vadné doručenie rozsudku nezačala plynúť, odmietol sa zaoberať meritom veci bez splnenia procesných predpokladov, čím strane znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia sa ako vlastníci bytu domáhali jeho vypratania žalovaným, ktorý v ňom zostal bývať aj po prevode vlastníckeho práva a namietal neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel; odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorené, keďže vychádzal z toho, že rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený v deň uvedený na doručenke a 15-dňová lehota uplynula deň pred podaním odvolania. Dovolateľ namietal, že rozsudok nebol doručený do vlastných rúk, ale len doporučene, takže lehota na odvolanie vôbec nezačala plynúť. Dovolací súd dovolanie posúdil ako prípustné aj dôvodné: zo spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozsudok nedoručoval podľa § 223 ods. 1 CSP a po podaní odvolania ho stranám s vysvetlením doručoval opätovne. Odmietnutie odvolania bez splnenia procesných predpokladov predstavuje vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolanie prejedná a rozhodne o ňom.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-223"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-1", "nazov": "§ 111 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-223", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-111", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e223f82b-e4ce-47b6-9b9f-303ce8785920", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/81/2025\n3824202262\n19. 08. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U. P., narodeného XX. E. XXXX, K., Š. XXX/\nXX, 2/ L. P., narodenej X. H. XXXX, K., Š. XXX/XX, oboch zastúpených spoločnosťou LEGAL IURIS\n- advokátska kancelária s.r.o., Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, proti žalovanému G. S.,\nnarodenému X. G. XXXX, F., X. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária MHS Legal,\ns. r. o., Bratislava, Plynárenská 5944/7B, IČO: 36 866 687, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom\nsúde Prievidza pod sp. zn. 19C/28/2024, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v\nTrenčíne z 27. mája 2025 sp. zn. 17Co/36/2025, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2025 sp. zn. 17Co/36/2025 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 19C/28/2024-107 zo\n16. januára 2025 uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť Okresným úradom Prievidza,\nkatastrálnym odborom, v obci F., v k. ú. F. evidovanú na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX a to byt\nč. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku\nreg. „C“ KN parcelného č. XXXX/XXX, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku; žalobcom 1/\na 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady\ntrov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\nna základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré v podstatnom rozsahu zhrnul konštatoval, že\nžalobcovia sa v konaní domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný ani po\nuplynutí 11 rokov od prevodu vlastníckeho práva, i napriek viacnásobným výzvam byt nevypratal a\nnaďalej ho užíva bez právneho dôvodu. S odkazom na ustanovenie 2 článku VIII kúpnej zmluvy o\nprevode vlastníctva bytu, mal predávajúci byt a pivničnú kôpku vypratať najneskôr do 28. februára\n2014. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia akceptovali skutočnosť, že žalovaný zostal\nbývať v byte aj po prevode vlastníckeho práva na žalobcov s tým, že bude uhrádzať energie a poplatky\nspojené s užívaním bytu. V marci roku 2018 písomne vyzvali žalovaného, aby byt v 30-dňovej lehote\nvypratal a uhradil nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu. Žalovaný i napriek jeho vyjadreniu,\nže nedoplatok zaplatí do 30. apríla 2018, však byt odmietol vypratať. Žalovaný argumentoval tým, že\nabsolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy z dôvodu, že k prevode vlastníctva na žalobcov nedošlo platne\na on užíva byt na základe súhlasu jeho pôvodného vlastníka - syna H. S..\n1.2. Súd prvej inštancie posudzujúc namietanú neplatnosť kúpnej zmluvy a to zhody vôle s prejavom\nna základe výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom svedkov nepovažoval uplatnenú námietku\nza opodstatnenú. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu považoval za právny úkon urobený slobodne\nvážne, určite a zrozumiteľne, a teda nezistil žiadny dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle §\n37 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nízkej ceny, za ktorú\n\nbol byt odkúpený, súd prvej inštancie posudzoval neplatnosť kúpnej zmluvy aj z hľadiska nepomeru\nzmluvných plnení v súlade s § 39a Občianskeho zákonníka konštatoval, že predmetom zmluvy bol\ntrojizbový byt za kúpnu cenu vo výške 30 000 eur. Predložil listinu o vývoji cien nehnuteľností na\nbývanie v Slovenskej republike, z ktorej vyplynula v 4. kvartáli roka 2013 cena 1 212 eur/m2. V tejto\nsúvislosti žalobcovia namietali, že uvedenú sumu nemožno považovať za neprimeranú, lebo nejde o\ncenu zodpovedajúcu danej lokalite, pričom predložili vyjadrenia realitnej kancelárie, z ktorého vyplýva,\nže v 4. kvartáli roka 2013 sa cena trojizbového bytu v F. pohybovala v rozmedzí 500 až 550 eur\nza m2 a cena trojizbových bytov sa v tom čase pohybovala v sumách 35 000 a 40 000 eur. Ceny\nporovnateľných nehnuteľností v lokalite F. podľa realitnej kancelárie predstavovali 40 % v porovnaní\ns cenami v 2. kvartáli roku 2024, ktoré boli pri trojizbových bytoch na úrovni 95 000 až 100 000\neur. K uvedenému súd prvej inštancie poznamenal, že rozdiely v cenách nehnuteľností sú výrazné v\nzávislosti od lokality, v ktorom kraji sa nachádzajú, či ide o mesto alebo obec, s akou vybavenosťou,\nvzdialenosťou od okresného mesta a pod. Priemerné ceny nehnuteľností na bývanie v Trenčianskom\nkraji boli podľa vývoja cien evidovaného Národnú banku Slovenska v 4. kvartáli roka 2013 druhé najnižšie\n(642 eur/m2) na Slovensku. Ceny nehnuteľnosti v ostatných šiestich krajoch teda zdvihli cenu, na ktorú\npoukazoval žalovaný. Pri posudzovaní primeranosti plnení, súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia\nrealitnej kancelárie, ktoré zohľadňuje miestne pomery, ponuku a dopyt po obdobných nehnuteľnostiach\nv danej lokalite v čase predaju bytu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, preto nepovažoval právny úkon\nza neplatný z dôvodu, že by medzi majetkovou hodnotou poskytnutou predávajúcemu a hodnotou\npredmetu prevodu bol hrubý nepomer. V kontexte uvedeného poznamenal, že bolo potrebné prihliadnuť\naj k tomu, že výsledná cena je výsledkom kontraktačného procesu, v ktorom môžu byť zohľadňované\nšpecifické okolnosti, za ktorých je zmluva uzatváraná napr. skutočnosť, že žalovaný zostane v byte bývať\naj po prevode vlastníckeho práva, jednorazové a okamžité vyplatenie kúpnej ceny. V čase uzatvorenia\nkúpnej zmluvy bol žalovaný podnikateľom a podľa jeho vlastných tvrdení so značným imaním, ktorý\npri výkone podnikania bezpochyby uzatváral rôzne druhy zmlúv. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej\ninštancie nemal žiadne pochybnosti o jeho rozumovej vyspelosti, dostatočnej skúsenosti, schopnosti\nprimeraného vyhodnotenia rozličných situácii, rovnako tak o jeho plnej spôsobilosti na právne úkony.\nNa základe uvedeného teda konštatoval, že nevzhliadol žiaden dôvod neplatnosti právneho úkonu v\n§ 39a Občianskeho zákonníka. Navyše súd prvej inštancie dodal, že žalovaný, resp. jeho syn H.Á. S.\nbol oprávnený od zmluvy odstúpiť v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, ak mal za to, že zmluva bola\nuzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom uvedené právo nevyužili. Ak by došlo k\nplatnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva by sa od počiatku zrušila a k súdnemu sporu nemuselo dôjsť. Zo\nsprávania žalovaného je zrejmé, že bol stotožnený so skutočnosťou, že byt bol prevedený na žalobcov.\nVzniknutej situácii sa ,,prispôsobil“ tak, že zostal bývať v byte a poplatky spojené s užívaním bytu nechal\nplatiť žalobcov ako vlastníkov bytov. Žalovaným tvrdenú pôžičku v sume 30 000 eur žalobcom dosiaľ\nnevrátil. Rovnako zo správania pôvodného vlastníka - H. S., nemožno konštatovať, že by sa prevod bytu\nrealizoval proti jeho vôli, nepodnikol žiadne právne úkony k navráteniu bytu dokonca na vrátenie bytu\nžalobcov 11 rokov ani nevyzval. Tvrdenia žalovaného, že žalobcovi 1/ odovzdal motorové vozidlo zn.\nMercedes ako ďalší záloh pôžičke popri byte, resp. na vyrovnanie prípadných nedohodnutých úrokov\nzostali nepreukázané. Z lustrácie v evidencii motorových vozidiel vyplynulo, že vozidlo bolo prevedené\nna žalobcu 1/, resp. jeho firmu dňa 30. októbra 2013. Tvrdenia týkajúce sa dôvodu prevodu vlastníckeho\npráva k vozidlu zostali spornými, pričom nemali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súdu\nprvej inštancie sa však javilo málo pravdepodobné, že by dlžník zabezpečil svoj záväzok v sume 30\n000 eur motorovým vozidlom, ktoré malo podľa žalovaného v tom čase hodnotu 20 000 až 30 000 eur,\nak tomu ešte aj trojizbovým bytom, ktorého hodnota podľa žalovaného výrazne presahovala výšku. Na\nzáver súd prvej inštancie poznamenal, že zmluva o prevode vlastníctva bytu svojím obsahom alebo\núčelom neodporuje žiadnemu zákonu, ani ho neobchádza. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že\nby sa priečila dobrým mravom, čo nebolo ani tvrdené. Na základe uvedeného preto nebol vzhliadnutý\nani žiadny dôvod jej neplatnosti ani v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V kontexte uvedeného\npoznamenal, že v súkromnom práve platí zásada pacta sunt servanda, ktorá znamená, že zmluvy sa\nmajú dodržiavať, ktorá sa prejavuje tým, že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti musí\ntúto povinnosť aj splniť. Z tejto zásady zároveň vyplýva priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť\nzmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. V konaní žalovaný nepreukázal, že\nby zmluvu o prevode vlastníctva bytu neuzavrel slobodne, vážne, prípadne, že by obsah dohody bol\nneurčitý a nezrozumiteľný. Podpisom potvrdil, že ju uzatvorili na základe slobodnej vôle, že si ju prečítal,\njej obsahu porozumel a na znak súhlasu ju bez akýchkoľvek výhrad podpísal. Žalovaný nepreukázal,\nže by ho žalobcovia akýmkoľvek spôsobom nútili predmetnú zmluvu podpísať. Zo žiadnych dôkazov ani\nzmluvných ustanovení nie je možné vyvodiť, že zmluva je neplatná a súd ju považuje za platný právny\n\núkon. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k bytu na\nžalobcov a žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu. Na jeho vypratanie uložil žalovanému lehotu 1\nmesiaca s prihliadnutím na jeho vek a zdravotný stav. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v\nsúlade s ustanoveniami § 262 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd“) uznesením z 27. mája 2025 sp. zn. 17Co/36/2025\nodmietol odvolanie žalovaného; žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že pri skúmaní podmienok\nodvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi\nžalovaného doručený dňa 7. februára 2025 t. j. nasledujúcim dňom 8. februára 2025 začala žalovanému\nplynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 24.\nfebruára 2025. Žalovaný podal odvolanie elektronicky dňa 25. februára 2025 t. j. po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na podanie odvolania (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). Na základe uvedeného\npreto odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 386 ods. 1 písm. a) CSP. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, takže mu uložil žalovanému, ktorý oneskoreným podaním odvolania zavinil\nzastavenie odvolacieho konania zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len ,,dovolateľ“),\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal procesný postup\nodvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie ako oneskorene podané. Argumentoval tým, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie nebol doručovaný zákonným spôsobom právnemu zástupcovi žalovaného\ndo vlastných rúk, a preto jeho doručenie v rozpore so zákonom nespôsobuje začatie plynutia lehoty\nna podanie odvolania. V tejto súvislosti poznamenal, že v elektronickom súdnom spise je založená\ndoručenka potvrdzujúca doručenie rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného dňa 7. februára 2025,\nz ktorej je zrejmé, že rozsudok nebol doručovaný do vlastných rúk a dokonca sa nedoručoval ani s\nfikciou doručenia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručovaný ako úradný list doporučene\ns doručenkou. Z dátumu odoslania vyplýva deň 6. februára 2025 a dátum doručenia 7. februára\n2025. Dokument bol doručovaný do elektronickej schránky obidvoch právnych zástupcov spôsobom\nodporujúcim zákonu. Bol považovaný za doručený v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) bodu 2 zákona eGovernmente a to v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy. Uvedené\nvyplýva z času uvedeného na doručenke. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky R 23/1994, R 4/002 a rozhodnutie napr. sp. zn. 3Cdo/105/2019,\n8Cdo/156/2019, 7Cdo/72/2025 6Cdo/163/2018, 2Cdo/195/2018, 5Cdo/12/2018. Taktiež uviedol, že v\nelektronickom súdnom spise sa navyše nachádza ďalšia doručenka preukazujúca o doručení rozsudku\nprávnemu zástupcovi žalovaného a to dňa 27. februára 2025, ktorý rozsudok bol doručený až po podaní\nodvolania žalovaným, ktorý žalovaný podal dňa 25. februára 2025. S odkazom na ustanovenia § 223\nods. 1 CSP, § 32 ods. 5 písm. b) § 30 ods. 6, § 29 ods. 2 a 3 zákona o e-Governmente dovolateľ ustálil,\nže nesprávnym doručením rozsudku nezačala plynúť lehota na podanie odvolania, preto odvolací súd\nnesprávne skonštatoval, že odvolanie bolo podané po lehote. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu sa nestotožnili s uplatnenými dôvodmi. Konštatovali, že\nrozsudok súdu prvej inštancie bol doručený zákonným spôsobom dňom 8. februára 2025, kedy začala\nplynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá márne uplynula dňa 24. februára 2025. Navrhli\ndovolanie ako nedôvodné odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaného je nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n14. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba\nrozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú\nslúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto\nporušenia bude znamenať nespravodlivý proces.\n\n15. Podľa § 223 ods. 1 CSP rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.\n16. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na\npotvrdení o doručení písomnosti (ďalej len \"doručenka\"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,\nak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.\n17. Doručovanie súdnych rozhodnutí je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom\nkonania oboznámiť sa so stavom a priebehom konania, ako aj s procesnými právami a povinnosťami,\nktoré im priznáva zákon. Keďže meritórne rozhodnutie súdu je výsledkom, ku ktorému celé konanie\nsmeruje, uvedené ustanovenie upravuje povinnosť súdu doručiť rozsudok do vlastných rúk. Len riadne\na zákonom predpísané doručenie rozhodnutia má za následok začatie plynutia lehoty na podanie\nopravného prostriedku. V opačnom prípade doručenie rozsudku nemá účinky riadneho doručenia a to\nani v prípade, ak sa doručovaný rozsudok dostal do dispozičnej sféry, ktorému bol určený (m. m. R\n19/1968). Lehota na podanie odvolania začína plynúť až po naplnení podmienky riadneho doručenia.\n18. Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa\núdaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Už podľa predchádzajúcej\nprocesnej úpravy dospel najvyšší súd k záveru, že doručenka je verejnou listinou len vtedy, ak\nobsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade potom každý, kto\nnamieta správnosť týchto údajov znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú\nnepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá, nemôže\nmať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý v\nprípade pochybností musí preukázať spôsob doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke\n(viď napr. rozhodnutia 4Cdo/240/2010 a 6Cdo/44/2016, pričom uvedené závery sú naďalej aplikovateľné\naj za účinnosti CSP; uznesenie najvyššieho súdu z 29. októbra 2018 sp. zn. 5Cdo/65/2018).\n19. Z uznesenia najvyššieho súdu zo 7. septembra 2010 sp. zn. 5Cdo/179/2010 vyplýva, že „Právna\núprava doručovania plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného\ninformovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne,\npodľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia,\ns ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia\nalebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť“.\n20. Z okolností preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie rozsudok vo veci samej\nnedoručoval v súlade s § 223 ods. 1 CSP teda do vlastných rúk, ale len doporučene (doručenky v spise\nna č. l. 107). Následne po podaní odvolania žalovaným, súd prvej inštancie opätovne doručoval rozsudok\ns vysvetlením pre sporové strany o nesprávnom predchádzajúcom jeho doručovaní (v spise na č. l. 115).\n21. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že už v prijatých judikátoch R 23/1994, R 4/2003,\nako aj v rozhodnutiach napr. sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008,\n4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015 vydaných do 30. júna\n2016, považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu\nodmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie, konanie zastavil alebo odmietol odvolanie), hoci\nprocesné predpoklady pre taký postup neboli dané.\n22. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu odvolacieho súdu\nzistil existenciu vady zmätočnosti, ktorá predstavuje porušenie procesných práv žalovaného v intenzite\nznamenajúcej porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP je teda\nnielen procesne prípustný, ale aj dôvodný.\n23. Na základe uvedených dôvodov preto dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie v súlade s § 449\nods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n24. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu prejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní\nžalovaného (§ 455 CSP).\n\n25. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom\nrozhodnutí (§ 453 ods. 1 CSP).\n26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia sa ako vlastníci bytu domáhali jeho vypratania žalovaným, ktorý v ňom zostal bývať aj po prevode vlastníckeho práva a namietal neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel; odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorené, keďže vychádzal z toho, že rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený v deň uvedený na doručenke a 15-dňová lehota uplynula deň pred podaním odvolania. Dovolateľ namietal, že rozsudok nebol doručený do vlastných rúk, ale len doporučene, takže lehota na odvolanie vôbec nezačala plynúť. Dovolací súd dovolanie posúdil ako prípustné aj dôvodné: zo spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozsudok nedoručoval podľa § 223 ods. 1 CSP a po podaní odvolania ho stranám s vysvetlením doručoval opätovne. Odmietnutie odvolania bez splnenia procesných predpokladov predstavuje vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolanie prejedná a rozhodne o ňom.", "pravna_veta": "Rozsudok sa stranám doručuje do vlastných rúk (§ 223 ods. 1 CSP); len riadne, zákonom predpísané doručenie rozhodnutia má za následok začatie plynutia lehoty na podanie odvolania, a to aj vtedy, ak sa rozsudok doručený iba doporučene dostal do dispozičnej sféry adresáta. Ak odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorené, hoci lehota na jeho podanie pre vadné doručenie rozsudku nezačala plynúť, odmietol sa zaoberať meritom veci bez splnenia procesných predpokladov, čím strane znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.", "ustanovenia": ["§ 223 ods. 1 CSP", "§ 111 ods. 1 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 362 ods. 1 CSP", "§ 386 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 449 ods. 1 CSP", "§ 450 CSP", "čl. 6 ods. 1 Dohovoru"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["doručovanie rozsudku", "doručenie do vlastných rúk", "lehota na podanie odvolania", "odmietnutie odvolania", "právo na spravodlivý proces", "vada zmätočnosti", "doručenka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}