{"guid": "493ea713-63e2-40c8-b017-6f231ed86c11:fdb5ab6e-22dd-444a-98c7-a0102a1268e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2", "spisova_znacka": "1Cdo/96/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/96/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 1Cdo/96/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2", "identifikacne_cislo": "3821203163", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky; dovolací súd nemôže právnu otázku namiesto dovolateľa abstrahovať z dovolania ani za neho dedukovať a argumentovať vo vzťahu k citovaným právnym predpisom, pretože by tým porušil rovnosť strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP). Všeobecné označenie otázky (napr. „prístup k stavbe zriadenej družstvom“) bez uvedenia právneho posúdenia, ktoré dovolateľ pokladá za nesprávne, a v čom nesprávnosť spočíva, nie je vymedzením dovolacieho dôvodu podľa § 432 ods. 2 CSP. Nesúhlas dovolateľa so závermi odvolacieho súdu a to, že súd neodôvodnil rozhodnutie podľa jeho predstáv, nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak rozhodnutie spĺňa náležitosti § 393 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako vlastník pozemku sa domáhal odstránenia stavby poľného hnojiska zriadenej v rokoch 1987 až 1988 právnym predchodcom žalovaného (jednotným roľníckym družstvom) ako neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uložil žalovanému stavbu odstrániť, odvolací súd však rozsudok zmenil a žalobu zamietol, lebo existenciu neoprávnenej stavby treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku a stavebník ju zriadil na združenom pozemku na základe časovo neobmedzeného práva družstevného užívania podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb., hoci toto právo neskôr zaniklo. Žalobca podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP pre nepreskúmateľnosť a rozpor odôvodnenia s vykonaným dokazovaním a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP s otázkou „prístup k stavbe zriadenej družstvom“. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP: odôvodnenie odvolacieho súdu má náležitosti § 393 CSP a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody zamietnutia žaloby, pričom nesúhlas dovolateľa so závermi súdu vadu zmätočnosti nezakladá; na nastolenej právnej otázke právne posúdenie odvolacieho súdu nespočívalo a k citovaným predpisom dovolateľ neuviedol žiadnu argumentáciu, pričom dovolací súd nemôže suplovať jeho aktivitu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdb5ab6e-22dd-444a-98c7-a0102a1268e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/96/2025\n3821203163\n27. 05. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:3821203163.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K., zastúpeného advokátom CONSULTA s.r.o.,\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, Šafárikovo námestie č. 4, IČO: 31318495, proti žalovanému\nPôdohospodárske družstvo Oslany, Oslany, Družstevná 611/31, IČO: 31578853, zastúpenému JUDr.\nMartinom Gubkom, advokátom, Partizánske, Hrnčírikova 1/B, IČO: 53351045, o zdržanie sa zásahov\ndo vlastníckeho práva a o odstránenie neoprávnenej stavby, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod\nsp. zn. 16C/27/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. februára 2024\nsp. zn. 27Co/23/2023 v spojení s opravným uznesením z 05. mája 2025 sp. zn. 27Co/23/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu o d m i e t a.\nŽalovanému priznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom zo dňa 2. decembra 2022, č. k. 16C/27/2021-85 súd prvej inštancie výrokom I. uložil\nžalovanému odstrániť na vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve žalobcu, a to z parcely registra C KN\nč. 2025/26, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.020 m2, zapísanej na LV č. XXXX\nOkresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, v k. ú. C., obec C., okres L. stavbu bez súpisného\nčísla, popis stavby: poľné hnojisko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho\npráva žalobcu spočívajúceho v užívaní predmetnej stavby na skladovanie maštaľného hnoja, zamietol.\nO trovách konania výrokom III. rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.\nVychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca je vlastníkom parcely č. 2025/26, zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere 1.020 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. C. a žalovaný je výlučným vlastníkom\nstavby poľné hnojisko, ktorá stojí na parc. č. 2025/26. Z rozhodnutia Miestneho národného výboru C. odbor hospodársko-správny z 29. 05. 1987 zistil, že Jednotné roľnícke družstvo „Z.\" C. podalo dňa 24.\n03. 1987 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: spevnené poľné hnojisko 4.000 m3 C. na\npozemkoch parc. č. 2025/1 a 2025/5. Zo stavebného povolenia Miestneho národného výboru C. - odbor\nhospodársko správny z 09. 10. 1987 zistil, že bola povolená stavba - spevnené poľné hnojisko 4.000\nm3 riešené ako povrchové, vodotesné, opatrené kontrolnou drenážou a vodonepriepustnou žumpou\npri hospodárskom dvore C. so začiatkom stavby 03/87 a ukončením výstavby 01/88. Z kolaudačného\nrozhodnutia Miestneho národného výboru C. - odbor hospodársko správny z 01. 07. 1988 zistil, že\npre stavbu Spevnené poľné hnojisko 4.000 m3 C., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa\n09. 10. 1987, sa povolilo užívanie, pričom stavba obsahuje poľné hnojisko spevnené, žumpu 120\nm3 a prístupovú cestu, stavba je užívania schopná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba\nje čiastočne dôvodná. Uviedol, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré je\nobmedzované existenciou cudzej stavby (poľného hnojiska) na jeho pozemku, t. j. bez právneho\ndôvodu dôvodné. Súd považoval za nesporné, že stavbu vybudoval žalovaný, čo bolo podľa neho\npreukázané aj listinnými dôkazmi (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie), a na vec aplikoval §\n135c Občianskeho zákonníka. Uviedol obranu žalovaného, že nejde o neoprávnenú stavbu s poukazom\n\nna listiny najmä stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. K danej obrane žalovaného súd prvej\ninštancie uviedol, že „pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal\nstavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa\nstavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 6MCdo/44/2012).\" .. Ďalej uviedol, že podľa rozsudku Veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia NS ČR cit. „o neoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01. 01. 1992\ntzv. socialistickou organizáciou. Ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na\ncudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa § 135c OZ\".\nPo citácii rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že je toho názoru, že stavba žalovaného zapísaná\nna LV č. XXX ako poľné hnojisko, ktorá stojí na parc. č. 2025/26 je stavbou neoprávnenou. Ďalej\nrozvádzal len, že žalobe o odstránenie stavby vyhovel, pretože v danom prípade iné zákonom upravené\nmožné riešenia existencie neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú\núčelné. V konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vo zvyšku žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva\nžalobcu spočívajúceho v užívaní predmetnej stavby na skladovanie maštaľného hnoja, zamietol ako\nuviedol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko poľné hnojisko obhospodaruje spoločnosť\nPORS s.r.o. a nie žalovaný, ktorá užíva stavbu žalovaného na základe nájomnej zmluvy. Na vec aplikoval\n§ 12, § 124, § 126 ods. 1 a 2 a § 135c ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.\n2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne z 27. februára 2024 č. k. 27Co/23/2023-120 v spojení\ns opravným uznesením z 05. mája 2025 č. k. 27Co/23/2023-200 (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudok súdu\nprvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného a aj\nodvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd poukázal na to, že v danej veci je predmetom odvolacieho konania rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie o odstránení stavby posúdené podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Obrana\nodvolateľa - žalovaného proti uplatnenému nároku v žalobe ako aj jeho podstatná odvolacia námietka\nvoči vyhovujúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie spočíva v popretí neoprávnenosti danej stavby s\npoukazom na právny stav platný v čase zriadenia stavby (v rokoch 1987-1988) a charakter stavby v\ntzv. socialistickom vlastníctve. Žalovaný odvodzuje oprávnenosť svojej stavby od práva družstevného\nužívania svojho právneho predchodcu (JRD C.) podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o\npoľnohospodárskom družstevníctve.\n2.2. Súd prvej inštancie v odpovedi na obranu žalovaného citoval v odôvodnení napadnutého\nrozsudku časť právnej vety z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 16. 2. 2005 sp. zn.\n31Cdo/606/2004 (Rc 23/2006), v ktorom Veľký senát občianskoprávneho kolégia NS ČR dospel k\nprávnemu záveru, že o neoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv.\nsocialistickou organizáciou a ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom\npozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c\nObčianskeho zákonníka. Po citácii tejto časti právnej vety k obrane žalovaného v odôvodnení len stručne\nbez bližšieho vysvetlenia uviedol, že je toho názoru, že stavba žalovaného zapísaná na LV č. XXX. ako\npoľné hnojisko, ktorá stojí na parc. č. 2025/26, je stavbou neoprávnenou.\n2.3. Neoprávnenú stavbu ako právny inštitút zaviedlo do nášho právneho poriadku ustanovenie § 221\nzákona č. 40/1964 Zb. (zmenený zákonom č. 131/1982 Zb.). Neoprávnená stavba sa týkala stavby\nzriadenej na pozemku, ktorý bol v osobnom užívaní inej fyzickej osoby (občana). Táto úprava prešla\nprostredníctvom zákona č. 509/1991 Zb. do teraz platného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.\n2.4. Pokiaľ ide o stavby v tzv. socialistickom vlastníctve, judikatúra (česká avšak vzhľadom na rovnakú\nprávnu úpravu použiteľná i v slovenskom právnom prostredí) pôvodne zastávala názor (Rc 13/2000), že\no neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou\norganizáciou (§ 14 a nasl. Hospodárskeho zákonníka v znení platnom do 30. 4. 1990). Táto rozhodovacia\nprax bola sčasti prehodnotená spomínaným rozsudkom Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS\nČR (Rc 23/2006). Odvolací súd zdôrazňuje, že šlo len o čiastočne prehodnotenie pôvodného právneho\nzáveru.\n2.5. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal obranou žalovaného, ktorá je aj\njeho hlavnou odvolacou námietkou, a to právom, od ktorého odvodzoval právo stavby na pozemku, a\nktoré zákonné ustanovenie opakovane v konaní (i v odvolacom konaní) citoval, (čo súd prvej inštancie\naj uviedol v rozsudku), tzv. právom družstevného užívania podľa § 37 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb.\no poľnohospodárskom družstevníctve.\n\n2.6. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve k\npozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne\ndo náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len „združené\npozemky\") patrí družstvu právo družstevného užívania. Právo družstevného užívania je bezodplatné a\nčasove neobmedzené; oprávňuje družstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi užívalo združené\npozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Družstvo môže najmä zriaďovať\nna družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej\nbytovej výstavby.\n2.7. Pritom na potrebu zaoberať sa právom platným v čase vzniku stavby upozorňuje práve súdom\nprvej inštancie použitý rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (Rc 23/2006) v ďalších vetách\nnasledujúcich po právnej vete citovanej súdom prvej inštancie, (ktoré však už súd prvej inštancii v\nrozsudku necituje). V nich sa uvádza, že aj napriek uvádzanému odklonu od dovtedajšieho právneho\nnázoru je naďalej použiteľný záver tohto rozhodnutia (Rc 13/2000), že pri posudzovaní otázky, či ide o\nstavbu neoprávnenú v zmysle Občianskeho zákonníka, sa musí vychádzať z právnej úpravy platnej v\nčase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Výslovne NS ČR uvádza, že cit. „Skutočnosť, že ide o\nstavbu postavenú pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., sa prejaví v tom,\nže oprávnenie na stavbu na cudzom pozemku bude treba posúdiť podľa právnych predpisov platných v\nčase zriadenia stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo družstevného užívania) už zaniklo\".\n2.8. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Hradci Králové v rozhodnutí z 21. 12. 1995, sp.\nzn. 37Co/40/1995, keď uviedol, že pri neoprávnených stavbách podliehajúcich režimu Občianskeho\nzákonníka je potrebné odlišovať právnu úpravu vzniku tohto právneho vzťahu od právnej úpravy, podľa\nktorej prebieha jeho vysporiadanie. Zatiaľ čo existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa\nprávnej úpravy, aká tu bola v dobe vzniku stavby, spôsob vysporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom\npozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa tej právnej úpravy, aká existuje v dobe\nrozhodovania súdu.\n3. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. 03. 2007 sp. zn.\n22Cdo/746/2007, v ktorom sa spomína rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 9. septembra 1992 sp. zn.\n3Cdo/45/92, publikovaný v Právní rozhledy č. 2/1993, s ktorého závermi sa stotožňuje odvolací súd.\nVo veci išlo o stavbu postavenú na základe časovo neobmedzeného práva k pozemku, ktoré neskôr\nzaniklo (obdobne ako v danej veci; Vrchný súd ako odvolací súd dospel k záveru, že tu dochádza\nku konkurencii dvoch relatívne samostatných a nezávislých režimov vlastníctva - vlastníctva pozemku\nžalobcom a vlastníctva žalovaného k stavbám stojacim na tomto pozemku. Tomu, aby tento spor bolo\nmožné vyriešiť podľa § 126 Občianskeho zákonníka, bráni skutočnosť, že zásah do vlastníctva (právnych\npredchodcov) žalobcu nebol protiprávnym zásahom. Žalovaný mal na zriadenie stavieb spôsobilý právny\ndôvod. Vec však nie je možné posudzovať ani podľa § 135c Občianskeho zákonníka o neoprávnenej\nstavbe. Rovnaká ochrana všetkých foriem vlastníctva, zavedená do nášho právneho poriadku ústavným\nzákonom č. 100/1990 Zb. a opätovne proklamovaná Listinou základných práv a slobôd, neumožňuje\nnahliadať na vec v tom zmysle, že by žalobca ako vlastník pozemku mal viac práv, a že by sa žalované\ndružstvo, ktoré je vlastníkom stavieb stojacich na pozemku, muselo podriadiť panujúcemu vlastníckemu\nprávu k pozemku. Na základe týchto úvah treba dospieť k záveru, že právny poriadok nepriznáva\nžalobcovi hmotnoprávny nárok na úspešné vypratanie jeho pozemku voči žalovanému. Samotný dôkaz\no vlastníckom práve žalobcu nepostačuje na vyhovenie žalobe v situácii, keď má žalovaný právo, ktoré\npožíva rovnakú ochranu. K tomu je potrebné dodať, že v prípade prechodu veci na základe zmluvy\nna nadobúdateľa prechádzajú aj všetky práva spojené s predmetom tejto sukcesie (nález Ústavného\nsúdu ČR zo dňa 6. januára 2003, I. ÚS 272/02). Zo spomínaného rozsudku vyplýva záver, že ak zriadil\nna cudzom pozemku stavbu stavebník, ktorý mal časovo neobmedzené právo mať na tomto pozemku\nstavbu, nemožno sa v zásade domáhať vypratania tejto stavby, a to ani proti jeho právnemu nástupcovi.\n3.1. Žalovaný od počiatku sporu tvrdí, že stavba bola postavená na základe práva družstevného užívania\nna tzv. družstevných pozemkoch. Toto svoje tvrdenie preukazuje listinami, a to územným rozhodnutím\nz 29. 05. 1987, stavebným povolením z 9. 10. 1987 a kolaudačným rozhodnutím z 01. 07. 1988, z\nktorých súd prvej inštancie zistil, že poľné hnojisko postavilo Jednotné roľnícke družstvo Z. v rokoch\n1987 až 1988 (návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podalo družstvo dňa 3. 6. 1988). V tom čase\nplatil zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, ktorý upravoval jednotné roľnícke\ndružstvá (§ 2 a nasl.), ktorým bol aj právny predchodca žalovaného, a aj právo družstevného užívania\n(§ 37), ktoré zahŕňalo aj právo zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť\ndružstva. Takouto stavbou (potrebnou pre činnosť družstva) poľné hnojisko bezpochyby bolo, voči\ntomuto záveru žalobca nenamietal. Žalobca nespochybňoval, nepopieral, ako mu ukladá § 151 C.s.p.,\n\nani skutkové tvrdenie žalovaného, že stavba bola postavená na pôvodne družstevnom resp. združenom\npozemku. Na tento postoj žalobcu upozornil aj žalovaný v odvolacej replike. Tvrdený charakter pozemku\nako združeného okrem účinného nepopretia tohto tvrdenia žalobcom, čo má v zmysle § 151 ods.\n1 C.s.p. za následok, že sa toto tvrdenie považuje za nesporné, vyplýva z viacerých skutočností,\nto jednak z obdobia, kedy bola stavba zriadená (1987-1988), a právneho režimu hospodárenia na\npoľnohospodárskych pozemkoch v tom čase (socialistické vlastníctvo pôdy), z charakteru stavebníka,\nktorým bolo jednotné roľnícke družstvo, z charakteru stavby - poľné hnojisko ako stavba potrebná pre\nčinnosť poľnohospodárskeho družstva. Táto okolnosť vyplýva aj z listinných dôkazov predložených\nžalovaným (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Tieto síce priamo\nneuvádzajú titul práva stavby, no ich dôkaznú hodnotu pre daný spor podporil sám žalobca, keď vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2021 - v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že možnosť,\nže by stavebný úrad vydal stavebné povolenie na neoprávnenú stavbu, je veľmi málo pravdepodobná,\npretože v stavebnom konaní je vždy potrebné preukázať vlastnícke právo alebo tzv. iné právo k\npozemku podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona a sám dodal, že uvedené ustanovenie platilo aj v roku\n1990, kedy podľa prvého vyjadrenia žalovaného k žalobe malo byť poľné hnojisko postavené. S týmto\nnázorom žalobcu súhlasí aj odvolací súd. Listinné dôkazy následne žalovaným predložené (územné\nrozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) potom vychádzajúc práve z názoru žalobcu\npreukazujú nepriamo tvrdenie žalovaného, že stavebník staval na pozemku na základe práva, a preto\nbol oprávnený stavbu postaviť. Žalobca sa voči tejto procesnej obrane žalovaného listinnými dôkazmi\nbránil až v odvolacom konaní citáciou časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nv ktorej však súd prvej inštancie len vo všeobecnosti rozoberá rozdiel medzi nepovolenou stavbou z\nhľadiska správneho práva a neoprávnenou stavbou z občianskoprávneho hľadiska, ktorý názor súdu\nprvej inštancie je správny, avšak súd v rozsudku opomína a nerozoberá s tým súvisiace argumenty\nžalovaného a síce, že z uvedených listín nepriamo vyplýva dôkaz svedčiaci o danosti titulu práva stavby\nu jeho právneho predchodcu presne tak, ako to uviedol vo svojej replike žalobca, teda preto, že právo\nstavby správny orgán podľa stavebného zákona mal vždy skúmať. Uvedenej existencii titulu práva\nstavby - práva družstevného užívania a charakteru pozemku ako združeného nasvedčuje podľa názoru\nodvolacieho súdu aj v rozhodnutiach uvedený zoznam účastníkov stavebného konania, ktorí boli o týchto\nrozhodnutiach upovedomení (JRD C. a dotknuté správne orgány - aj stredisko geodézie). Ďalej odvolací\nsúd poukazuje, že žalobca sám (viď jeho vyjadrenie z č. l. 32) upozorňoval, že aj pred opravou chýb\nv katastrálnom operáte geometrickým plánom z roku 2020 bola stavba zapísaná síce na inej parcele,\na to na parcele č. 2026/2, ktorá však tiež bola v jeho vlastníctve. Odvolací súd v súvislosti s touto\nskutočnosťou preto prihliadol aj na argument žalovaného, že je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v\nčase zriadenia stavby voči jej existencii nemal námietky; že takéto skutkové tvrdenie ani nebolo v konaní\nuplatnené, a že ani sám žalobca po obdobie viac ako 27 rokov (počítajúc od jeho údajnej kúpy pozemku)\nnenamietal existenciu stavby poľného hnojiska a ani jej neoprávnenosť. Žalobca skutkové tvrdenie\nžalovaného o charaktere pozemkov, na ktorých bolo poľné hnojisko postavené, v priebehu konania pred\nsúdom prvej inštancie ani nespochybňoval ani nepopieral, ani nevznášal konkrétne námietky voči obrane\nspočívajúcej v tvrdení práva družstevného užívania právneho predchodcu žalovaného k predmetnému\npozemku, ktorú žalovaný predniesol v písomných vyjadreniach k žalobe, ústne na pojednávaní v\nprednese stanoviska k žalobe, vyjadrenia sa k dôkazom i záverečnej reči. Preukázanie práva stavby vo\nforme práva družstevného užívania u právneho predchodcu žalovaného (nie však charakter pozemkov\nako družstevných) spochybňuje až v odvolacom konaní (aj to až v odvolacej duplike) po uskutočnenej\nkoncentrácii konania vyhlásením dokazovania za skončené súdom prvej inštancie všeobecným tvrdením\nbez toho, aby ponúkol vlastné tvrdenia o tejto skutočnosti. Žalobca tak nesie zodpovednosť za svoju\nnedostatočnú procesnú aktivitu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.\n3.2. Zo skutočností zistených súdom prvej inštancie, že stavebník Jednotné roľnícke družstvo Z. C.\nzriadil v rokoch 1987 - 1988 na zduženom pozemku t. č. vo vlastníctve žalobcu stavbu - poľné hnojisko,\nodvolací súd dospel k záveru, že tak stavebník vykonal na základe časovo neobmedzeného práva\ndružstevného užívania podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby (§ 37 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve), ktoré už zaniklo. Rešpektujúc vyššie uvedené\njudikatórne závery, že existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy, aká\ntu bola v dobe vzniku stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo družstevného užívania) už\nzaniklo, odvolací súd posúdil, že nejde o neoprávnenú stavbu a nie je preto daný nárok na odstránenie\nstavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka ani proti právnemu nástupcovi stavebníka jednotného\nroľníckeho družstva teda žalovanému. Žaloba domáhajúca sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť\npoľné hnojisko na vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve žalobcu tak mala byť správne zamietnutá.\n\n4. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP.\n4.1. Napádaný rozsudok je podľa žalobcu celkom jednoznačne zmätočný aj z dôvodu zjavného rozporu\njeho odôvodnenia s vykonaným dokazovaním, čo zakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420\npísm. f) CSP.\n4.2. Odvolací súd v bode 8. odôvodnenia napádaného rozsudku uvádza „Súd prvej inštancie v odpovedi\nna obranu žalovaného citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku časť právnej vety z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 16. 2. 2005 sp. zn. 31Cdo/606/2004 (Rc 23/2006), v ktorom Veľký\nsenát občianskoprávneho kolégia NS ČR dospel k právnemu záveru, že o neoprávnenú stavbu ide aj\nvtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou a ak bol postup\npri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je\npotrebné vykonať vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Po citácii\ntejto časti právnej vety k obrane žalovaného v odôvodnení len stručne bez bližšieho vysvetlenia uviedol,\nže je toho názoru, že stavba žalovaného zapísaná na LV č. XXX ako poľné hnojisko, ktorá stojí na parc.\nč. 2025/26, je stavbou neoprávnenou.\"\n4.3. Odvolací súd nezobral do úvahy, že z geometrického plánu je zrejmá skutočnosť, že stavba poľného\nhnojiska sa v skutočnosti nenachádza, ani sa nikdy predtým nenachádzala, na parcele č. 2026/2, ako\nbolo uvedené na liste vlastníctva č. XXX. Postup prvostupňového súdu bol teda správny, keď postupoval\nv súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky z 16. 2. 2005 sp. zn. 31Cdo/606/2004 (Rc\n23/2006). Odvolací súd vo vzťahu ku konaniu resp. nekonaniu žalobcu uvádza v bode 16. odôvodnenia\nnapádaného rozsudku absolútne nepravdivé tvrdenia „(Odvolací súd v súvislosti s touto skutočnosťou\npreto prihliadol aj na argument žalovaného, že je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v čase zriadenia\nstavby voči jej existencii nemal námietky; že takéto skutkové tvrdenie ani nebolo v konaní uplatnené, a\nže ani sám žalobca po obdobie viac ako 27 rokov (počítajúc od jeho údajnej kúpy pozemku) nenamietal\nexistenciu stavby poľného hnojiska a ani jej neoprávnenosť.)\", ktoré sú v rozpore so žalobou v tejto\nprávnej veci a tam uvedenými tvrdeniami žalobcu a rovnako tak v replike žalobcu zo dňa 06. 10. 2021.\n4.4. Žalobca sa niekoľkokrát v priebehu rokov pokúšal vec vyriešiť, a to formou uzatvorenia nájomnej\nzmluvy a úhrady nájomného zo strany žalovaného. Napriek skutočnosti, že procesný útok žalobcu bol\nvznesený v súlade so zákonom, odvolací súd sa v napádanom rozsudku vôbec nezaoberal tvrdením\nžalobcu, že stavba poľného hnojiska sa nikdy predtým nenachádzala na parcele č. 2026/2. Žalobca tak\nnedostal žiadne logické a právne akceptovateľné vysvetlenie.\n4.5. Z vyššie uvedeného je bez pochybností zrejmé, že odvolací súd sa v napádanom rozsudku\nbez akéhokoľvek akceptovateľného vysvetlenia stotožňuje s tvrdením žalovaného a nezaoberal sa\nprocesným útokom žalobcu ohľadne neoprávnenosti stavby. Táto skutočnosť spôsobuje, že napádaný\nrozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku predstavuje\nzmätočnosť konania takej intenzity, že je odôvodnená aplikácia (ako výnimky) druhej vety stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia dovolacieho súdu pod R 2/2015.\n4.6. Žalobca rovnako poukazuje aj na zmätočnosť odôvodnenia napádaného rozsudku odvolacieho\nsúdu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovaného o oprávnenosti poľného\nhnojiska. Toto skutkové tvrdenie pritom nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, takže je nutné\npovažovať odôvodnenie napádaného rozsudku za extrémne zmätočné.\n4.7. Odvolací súd vo vzťahu k neoprávnenosti predmetnej stavby v bode 16. odôvodnenia napádaného\nrozsudku uvádza, že listinné dôkazy následne žalovaným predložené (územné rozhodnutie, stavebné\npovolenie, kolaudačné rozhodnutie) potom vychádzajúc práve z názoru žalobcu, preukazujú nepriamo\ntvrdenie žalovaného, že stavebník staval na pozemku na základe práva, a preto bol oprávnený stavbu\npostaviť. Uvedené žalobca vôbec netvrdil. Práve v bode 10. repliky žalobcu zo dňa 06. 10. 2021 uvádza,\nže nie je možné vylúčiť situáciu, že na neoprávnenú stavbu stavebný úrad vydá stavebné povolenie.\nTakáto možnosť je však veľmi málo pravdepodobná, nakoľko v stavebnom konaní je vždy potrebné\npreukázať vlastnícke právo alebo tzv. iné právo k pozemku. Ani stavebné povolenie zo dňa 09. 10. 1987\nvšak nepreukazuje oprávnenosť predmetnej stavby, nakoľko táto sa nenachádza a nenachádzala na\ntam uvedenej parcele, ktorú skutočnosť preukazuje geometrický plán.\n4.8. Nesúhlasil ani s bodom 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca už počas\nprvostupňového konania namietal skutočnosť, že stavba je neoprávnenou s ohľadom na skutočnosť, že\nsa nikdy nenachádzala na tam uvedenej parcele.\n4.9. Prvostupňový súd v bode 25. odôvodnenia prvostupňového rozsudku správne uviedol, že\noprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby ako veci\nv právnom zmysle, čím v procesnej obrane argumentoval aj žalovaný, avšak vyporiadanie medzi\nstavebníkom a vlastníkom pozemku už prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania\n\nsúdu o neoprávnenej stavbe. Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS ČR o\nneoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou\norganizáciou. Ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku od\nzačiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa § 135c OZ. Súd má za to, že\nstavba žalovaného zapísaná na LV č. XXX ako poľné hnojisko, ktorá stojí na parc. č. 2025/26 je stavbou\nneoprávnenou.\n5. Právna veta rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 31Cdo/606/2004 znie nasledovne:\n„Bylo-li zřízení stavby tzv. socialistickou organizací na cizím pozemku po 1. 4. 1964 od počátku\nneoprávněné, je třeba provést její vypořádání podle § 135c obč. zák., i když šlo o stavbu zřízenou před\n1. 1. 1992.\" Nakoľko stavba poľného hnojiska je postavená na inom ako deklarovanom pozemku, táto\nje bez ďalšieho stavbou neoprávnenou. Stavebné povolenie je vydané na stavbu na pozemku parc. č.\n2025/5 a 2027 v kat. území C., pričom ale táto je postavená na inej parcele, a to na parcele č. 2025/26\nvo výlučnom vlastníctve žalobcu.\n5.1. Žalobca touto časťou dovolania nežiada dovolací súd o preskúmanie správnosti a úplnosti\nskutkových zistení súdov nižšej inštancie a v žiadnom prípade nežiada o opätovné vykonávanie týchto\ndôkazov. Z hľadiska zabezpečenia práva žalobcu na spravodlivý proces je ale potrebné, aby súdy nižšej\ninštancie, ktorým prináleží náležite zistiť skutkový stav, logicky a akceptovateľným spôsobom odôvodnili\nvo svojich rozhodnutiach svoje skutkové tvrdenia vo väzbe na vykonané listinné dôkazy. Odvolací súd\nnijakým (a už vôbec nie logickým a právne akceptovateľným) spôsobom nevysvetlil, úplne jednoznačný\nrozpor skutkových tvrdení s vykonanými listinnými dôkazmi. V danom prípade ide opätovne o nedostatok\nodôvodnenia napádaného rozsudku spôsobujúci jeho zmätočnosť takej intenzity, že aj v tomto prípade\nje odôvodnená aplikácia (ako výnimky) druhej vety stanoviska občianskoprávneho kolégia dovolacieho\nsúdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 2/2015.\n5.2. Žalobca namieta skutočnosť, že tieto skutkové tvrdenia neboli vysvetlené logicky vo väzbe na\nvykonané listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.\n5.3. Podľa právneho názoru žalobcu je toto dovolanie prípustné aj v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP. Odvolací súd rozhodol tak ako rozhodol, zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, nakoľko\nzastával iný právny názor ako prvostupňový súd, ktorý mal za to, že predmetná stavba je neoprávnenou\nstavbou. Odvolací súd má za to, že predmetná stavba je stavbou oprávnenou, a to z dôvodov uvedených\nv bode 17. odôvodnenia, v zmysle ktorého zo skutočností zistených súdom prvej inštancie, že stavebník\nJednotné roľnícke družstvo Z. zriadil v rokoch 1987 - 1988 na združenom pozemku, t. č. vo vlastníctve\nžalobcu stavbu - poľné hnojisko, odvolací súd dospel k záveru, že tak stavebník vykonal na základe\nčasovo neobmedzeného práva družstevného užívania podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby\n(§ 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve), ktoré už zaniklo.\nRešpektujúc vyššie uvedené judikatórne závery, že existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť\npodľa právnej úpravy, aká tu bola v dobe vzniku stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo\ndružstevného užívania) už zaniklo, odvolací súd posúdil, že nejde o neoprávnenú stavbu, a nie je preto\ndaný nárok na odstránenie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka ani proti právnemu nástupcovi\nstavebníka jednotného roľníckeho družstva teda žalovanému.\n5.4. Naproti vyššie uvedenému súd prvej inštancie v odpovedi na obranu žalovaného citoval v\nodôvodnení napadnutého rozsudku časť právnej vety z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z\n16. 2. 2005 sp. zn. 31Cdo/606/2004 (Rc 23/2006), v ktorom Veľký senát občianskoprávneho kolégia NS\nČR dospel k právnemu záveru, že o neoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1.\n1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou a ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou\nna cudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie neoprávnenej stavby\npodľa § 135c Občianskeho zákonníka. V bode 15. odôvodnenia napádaného rozsudku odvolací súd\npoukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. 03. 2007 sp. zn. 22Cdo/746/2007,\nv ktorom sa spomína rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 9. septembra 1992 sp. zn. 3Cdo/45/92,\npublikovaný v Právní rozhledy č. 2/1993, s ktorého závermi sa stotožňuje odvolací súd.\n5.5. Žalovaný a odvolací súd v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že právom, od ktorého\nžalovaný odvodzoval právo stavby na pozemku je tzv. právo družstevného užívania podľa § 37 písm. c)\nzákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. V zmysle § 37 ods. 3 písm. c) zákona č.\n122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve „Družstvo môže najmä zriaďovať na družstevných\npozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby.\"\n5.6. Ďalej žalobca citoval jednotlivé zákonné ustanovenia: V zmysle § 83 ods. 1 bod 1. zákona č. 90/1988\nZb. o poľnohospodárskom družstevníctve „Zrušuje sa zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom\ndružstevníctve v znení zákona č. 111/1984 Zb..\" V zmysle § 60 ods. 3 písm. c) zákona č. 90/1988 Zb. o\n\npoľnohospodárskom družstevníctve „Družstvo môže najmä zriaďovať na združených pozemkoch stavby\npotrebné pre činnosť družstva včítane obytných domov.\" V zmysle § 61 písm. a) zákona č. 162/1990\nZb. „Zrušuje sa: zákon č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.\" V zmysle § 46 ods. 3\npísm. c) zákona č. 162/1990 Zb. „Družstvo môže zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné\npre činnosť družstva.\" V zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom dňa 24. 06. 1991 (nadobudnutie\núčinnosti) „Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1, 2, právo\ndružstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho\ndružstva (§ 46 zákona č. 162/1990 Zb.)\".\n5.7. Žalobca trvá na skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že právny predchodca\nžalovaného mal k predmetnej parcele právo družstevného užívania. Napriek vyššie uvedenému má\nžalobca za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a to prístup k\nstavbe zriadenej družstvom, ktorá právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n5.8. Ako je uvedené vyššie, žalobca sa v tejto právnej veci, žalobou zo dňa 11. 08. 2021, domáhal\n(i) odstránenia neoprávnenej stavby žalovaného postavenej na pozemku žalobcu vedenom Okresným\núradom Prievidza, katastrálny odbor, pre okres L., obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č.\nE. ako parcela registra C, parcela č.: 2 V § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom dňa 24. 06. 1991 „Zákon sa vzťahuje na\npôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len „pôda\").\"\n5.9. Pozemok 2025/26 o výmere 1.020 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len\n„poľné hnojisko\" alebo „neoprávnená stavba\") a (ii) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov\ndo vlastníckeho práva žalobcu spočívajúceho v užívaní neoprávnenej stavby na skladovanie maštaľného\nhnoja.\n6. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným N.. Q. Y. za GEOMAP Prievidza s.r.o. J. Kráľa\n1713/1A, 972 01 Bojnice, autorizačne overeným N.. Q. Y. a úradne overeným Okresným úradom\nv Prievidzi, katastrálnym odborom dňa 21. 07. 2020 pod č. 813/20 (ďalej len „geometrický plán\")\ndošlo k skutočnému zameraniu stavby hnojiska na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z\ngeometrického plánu je zároveň zrejmá skutočnosť, že stavba hnojiska sa v skutočnosti nenachádza,\nani sa nikdy predtým nenachádzala, na parcele č. 2026/2, ako bolo uvedené na liste vlastníctva č.\nXXX. Stavba hnojiska podľa aktuálneho stavu v zmysle geometrického plánu kopíruje hranice novej\nparcely 2025/26, t. j. má rovnako ako táto parcela výmeru 1.020 m2. Táto skutočnosť vyplýva z legendy\npopisnej časti geometrického plánu, kde je k novej parcele 2025/26 uvedené poznámka 17 - pozemok,\nna ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom a poznámka 2 - kód druhu stavby\n- Poľnohospodárska budova. V zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že stav zapísaný na\nliste vlastníctva č. XXX nebol správy, nakoľko stavba hnojiska nie je a ani nikdy nebola umiestnená\nna parcele 2026/2. Pred vznikom geometrického plánu bola stavba hnojiska pôvodne umiestnená na\npôvodnej parcele 2025/26 a časti pôvodnej parcely 2025/25. V súčasnosti, po vzniku geometrického\nplánu, stavba hnojiska kopíruje hranice novej parcely 2025/26, a teda sa nachádza výlučne iba na tejto\nparcele. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že stavba poľné hnojisko bola postavená na pozemku, ktorý\nnebol a nie je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný od počiatku staval stavbu hnojiska na pozemku, ktorý\nnebol v jeho vlastníctve a vedel alebo vedieť mal, že ide o stavbu na cudzom pozemku. Žalobca má za\nto, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný.\n6.1. Žalobca sa niekoľkokrát v priebehu rokov pokúšal vec vyriešiť, a to formou uzatvorenia nájomnej\nzmluvy a úhrady nájomného zo strany žalovaného.\n6.2. Žalobca dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že prvostupňový\nrozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/27/2021-85 zo dňa 02. 12. 2022 potvrdí. V prípade ak\ndovolací súd v rámci dovolacieho konania vyhodnotí, že sám nemôže rozhodnúť vo veci, navrhuje, aby\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Žalovaný sa k dovolaniu písomne vyjadril. Rozsudok odvolacieho súdu považoval za zákonný a\ndovolanie za nedôvodné. Poukazoval na argumentáciu, ktorý od počiatku argumentoval o oprávnenosti\nstavby poľného hnojiska, vzhľadom na legislatívu platnú a účinnú v čase zriadenia stavby. Preto\ndovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je nenáležité. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a\nvymedzenie právnej otázky ako ,,prístup k stavbe zriadenej družstvom nie je v súlade s § 432 ods. 2\nCSP a ani sa nevie preto vyjadriť k právnemu posúdeniu, ktoré považuje žalobca za nesprávne\".\n\n8. K vyjadreniu žalovaného podal písomné stanovisko žalobca, uviedol, že stavba poľného\nhnojiska sa nikdy predtým nenachádzala na parcele č. 2026/2, postup pri zriadení stavby tzv.\nsocialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený. Odvolací súd sa v\nnapádanom rozsudku bez akéhokoľvek akceptovateľného vysvetlenia stotožnil s tvrdením žalovaného a\nnezaoberal sa procesným útokom žalobcu ohľadne neoprávnenosti stavby. Táto skutočnosť spôsobuje,\nže napádaný rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Skutkové tvrdenie žalovaného o\noprávnenosti poľného hnojiska natoľko zjavne nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, že v\nkonečnom dôsledku je nutné považovať odôvodnenie napádaného rozsudku za extrémne zmätočné.\nŽalobca trvá na tom, že dovolanie voči napádanému rozsudku odvolacieho súdu je prípustné v zmysle\nust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom uvedené je odôvodnené v bode I.E. dovolania.\n9. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti (§ 428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho\nprieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n9.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n9.2. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n9.3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP.\n10. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10.2. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n10.3. Žalobca v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namieta nedostatok dôvodov rozhodnutia,\nnepreskúmateľnosť až zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, tým že sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožnil s odvolaním žalovaného, nestotožnil sa s bodmi 8., 16. dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPoukazoval na to, že nakoľko stavba poľného hnojiska je postavená na inom ako deklarovanom\npozemku, táto je bez ďalšieho stavbou neoprávnenou. Stavebné povolenie je vydané na stavbu na\n\npozemku parc. č. 2025/5 a 2027 v kat. území C., pričom ale táto je postavená na inej parcele, a\nto na parcele č. 2025/26 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z tohto pohľadu namieta aj nevysvetlenie\njednoznačného rozporu skutkových tvrdení s vykonaným dokazovaním.\n10.4. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné, a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n10.5. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP\") uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť\ndôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že\nnedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia\nRuiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n10.6. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd\"), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava\") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n10.7. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v\nrámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n10.8. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací\nsúd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n10.9. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu výrokom I.\nvyhovel, rozhodol tak, že uložil žalovanému odstrániť na vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve\nžalobcu, a to z parcely registra C KN č. 2025/26, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n1.020 m2 , zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, v k. ú. C., obec\nC., okres Prievidza stavbu bez súpisného čísla, popis stavby: poľné hnojisko do 60 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Odvolací súd na odvolanie žalovaného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu\nzamietol.\n11. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací\nsúd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli\nk rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu (na rozdiel od súdu prvej inštancie), pričom sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a s podstatnými odvolacími námietkami\nžalovaného, (ktorým napokon vyhovel).\n11.1. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v\nzmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súdy\nneodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so závermi\nvyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama\nosebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný teda, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Je treba mať na zreteli, že rozsudok odvolacieho súdu tvorí s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie tzv. jeden celok.\n11.2. V bodoch 9. až 17. odôvodnenia rozsudku odvolací súd uviedol všetky podstatné argumenty, ktoré\nho viedli na rozdiel od súdu prvej inštancie k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol\nz dôvodu, že žalovaný resp. jeho právny predchodca - stavebník stavbu vykonal na základe práva\ndružstevného užívania na tzv. družstevných pozemkoch na základe časovo neobmedzeného práva\ndružstevného užívania podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby (§ 37 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve), ktoré už zaniklo. Rešpektujúc vyššie uvedené\njudikatórne závery, že existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy, aká\ntu bola v dobe vzniku stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo družstevného užívania) už\nzaniklo, odvolací súd posúdil, že nejde o neoprávnenú stavbu, a nie je preto daný nárok na odstránenie\nstavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka ani proti právnemu nástupcovi stavebníka jednotného\nroľníckeho družstva teda žalovanému. Žaloba domáhajúca sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť\npoľné hnojisko na vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve žalobcu tak mala byť správne zamietnutá.\nDovolanie vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n12. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\n\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je relevantná len právna (nie\nskutková) otázka. Pripomenúť treba, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP).\n12.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna, (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na\njej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ\nprávnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno § 421 CSP ju podradí.\n12.3. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 295/2024 vyplýva: ,,Ak sú dôvody dovolania podľa § 421\nods. 1 Civilného sporového poriadku koncipované tak, že dovolateľ nerozporuje ustálený skutkový stav\nako výsledok dokazovania a následného hodnotenia dôkazov, ale kritizuje (ne)použitie právnej normy\nna zistený skutkový stav, ide o formuláciu právnej otázky. Dovolanie je potom prípustné aj napriek tomu,\nže právna otázka súvisí s právnou kategóriou, ktorej široká formulácia a široký aplikačný záber prakticky\nznemožňujú tvorbu právnych viet v podobe zovšeobecnených judikátov. Nemožno totiž zabúdať, že aj\ndovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku slúži ochrane subjektívnych práv sporových\nstrán a nejde len o nástroj zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov. Odlišným prípadom je kritika\n(ne)použitia právnej normy, avšak na podklade spochybňovania skutkových záverov nižších súdov\nv podobe nevykonania navrhovaných dôkazov či nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov\nústiaceho do ustálenia skutkového stavu. Skutočnou podstatou nespokojnosti dovolateľa potom nie\nsú otázky právne, ale skutkové, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku nezakladajú, a preto nejde o odmietnutie spravodlivosti, ak dovolací súd na takto koncipované\ndovolanie nedá meritórne odpovede.\"\n12.4. Podľa Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2021, ,,ak najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho\nsúdu z dôvodu, ktorý dovolateľ neuplatnil, ale ktorý najvyšší súd sám z jeho obsahu vyvodil, konal v\nrozpore s § 440 CSP i s ústavným imperatívom konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy). Týmto procesným excesom najvyšší súd zasiahol\ndo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľky, ktorá stála\nna opačnej procesnej strane.\"\n12.5. Dovolateľ mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a\nto ,,prístup k stavbe zriadenej družstvom, ktorá právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená.\"\n12.6. V bodoch 9. až 17. odôvodnenia odvolací súd uviedol podstatu právneho posúdenia veci (pozri\ntu bod 11.2.), na ktorom bolo založené zmenové rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby\nžalobcu. Z tohto je zrejmé, že na položenej právnej otázke zo strany žalobcu, a to ,,prístup k stavbe\nzriadenej družstvom, ktorá právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\"\nnebolo založené právne posúdenie veci odvolacím súdom. Žalobca ďalej v rámci námietky nesprávneho\nprávneho posúdenia uvádza a cituje ustanovenia zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom\ndružstevníctve v znení zákona č. 111/1984 Zb., § 60 ods. 3 písm. c) zákona č. 90/1988 Zb. o\npoľnohospodárskom družstevníctve, § 61 písm. a) zákona č. 162/1990 Zb., § 46 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 162/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a\ninému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom dňa 24. 06. 1991, pričom ale k týmto neuvádza\nžiadnu právnu a ani inú argumentáciu. Aj v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí ústavného súdu, nie je\nmožné dospieť k meritórnemu posudzovaniu veci, nakoľko dovolací nemôže za dovolateľa dedukovať\na argumentovať vo vzťahu k citovaným právnym predpisom, nakoľko by bola porušená rovnosť strán\nsporu pretraktovaná čl. 6 ods. 1 CSP a od nastolenej právnej otázky zo strany žalobcu tak ako už vyššie\nuviedol dovolací súd právne posúdenie veci nebolo založené.\n\n12.7. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP je\nlimitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom\nformulovanej právnej otázky. Takúto otázku ani nebolo možné (namiesto dovolateľa) abstrahovať z\npodaného dovolania, dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu (všetkých) procesnoprávnych a\nhmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd.\n12.8. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle\nust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Bez uvedeného\nnemôže dovolací súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu\ndovolateľa.\n12.9. Podľa ust. § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa ust. § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolania,\nak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420\npísm. f) CSP, ani podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcov podľa ust. § 447 písm.\nc) a písm. f) CSP odmietol.\n14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako vlastník pozemku sa domáhal odstránenia stavby poľného hnojiska zriadenej v rokoch 1987 až 1988 právnym predchodcom žalovaného (jednotným roľníckym družstvom) ako neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uložil žalovanému stavbu odstrániť, odvolací súd však rozsudok zmenil a žalobu zamietol, lebo existenciu neoprávnenej stavby treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku a stavebník ju zriadil na združenom pozemku na základe časovo neobmedzeného práva družstevného užívania podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb., hoci toto právo neskôr zaniklo. Žalobca podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP pre nepreskúmateľnosť a rozpor odôvodnenia s vykonaným dokazovaním a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP s otázkou „prístup k stavbe zriadenej družstvom“. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP: odôvodnenie odvolacieho súdu má náležitosti § 393 CSP a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody zamietnutia žaloby, pričom nesúhlas dovolateľa so závermi súdu vadu zmätočnosti nezakladá; na nastolenej právnej otázke právne posúdenie odvolacieho súdu nespočívalo a k citovaným predpisom dovolateľ neuviedol žiadnu argumentáciu, pričom dovolací súd nemôže suplovať jeho aktivitu.", "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky; dovolací súd nemôže právnu otázku namiesto dovolateľa abstrahovať z dovolania ani za neho dedukovať a argumentovať vo vzťahu k citovaným právnym predpisom, pretože by tým porušil rovnosť strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP). Všeobecné označenie otázky (napr. „prístup k stavbe zriadenej družstvom“) bez uvedenia právneho posúdenia, ktoré dovolateľ pokladá za nesprávne, a v čom nesprávnosť spočíva, nie je vymedzením dovolacieho dôvodu podľa § 432 ods. 2 CSP. Nesúhlas dovolateľa so závermi odvolacieho súdu a to, že súd neodôvodnil rozhodnutie podľa jeho predstáv, nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak rozhodnutie spĺňa náležitosti § 393 CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 393 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "čl. 6 ods. 1 CSP", "§ 135c OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "27Co/23/2023", "guid": "4f620ae7-4fd3-4185-9e76-10929a060c6c:222a3bdb-32d3-4d5e-8513-959dd4dc50f7", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["neoprávnená stavba", "právo družstevného užívania", "prípustnosť dovolania", "vymedzenie dovolacieho dôvodu", "právna otázka", "riadne odôvodnenie rozhodnutia", "rovnosť strán sporu", "ochrana vlastníckeho práva"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}