{"guid": "4e2b2730-6aa7-4ab6-8e57-f854f1b9ea0b:3f5e7a2b-9f85-4171-b329-b4f58473aa42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1", "spisova_znacka": "6Cdo/104/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/104/2024 z 16. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2026, sp. zn. 6Cdo/104/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1", "identifikacne_cislo": "3821201784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolací súd nie je treťou inštanciou ani súdom skutkovým; je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a postup súdov pri zisťovaní skutkového stavu môže preskúmať len v rámci vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 CSP. Ak odvolací súd nezaujal stanovisko k podaniu strany odkazujúcemu na rozhodnutia českých súdov, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, pretože rozhodnutia súdov iného členského štátu Európskej únie nie sú pre slovenské súdy záväznou judikatúrou a môžu slúžiť len ako inšpiratívna pomôcka pri rovnakej právnej úprave; poukaz odvolacieho súdu na ustanovenia zákona, ktoré slúžili iba na dovysvetlenie argumentácie a neboli pre rozhodnutie rozhodujúce, nie je porušením § 382 CSP. Žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP možno podať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu; inak je vadná.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako predávajúci sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia kupujúcich od kúpnej zmluvy o prevode pozemkov; kupujúci odstúpili podľa § 597 ods. 1 OZ, lebo po kúpe zistili, že cez pozemky vedie vysokotlakový plynovod s ochranným a bezpečnostným pásmom, ktoré podstatne obmedzuje až vylučuje zamýšľanú výstavbu, o čom ich predávajúci napriek svojej vedomosti v zmluve neinformoval. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, keďže išlo o skrytú vadu robiacu vec neupotrebiteľnou. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť a prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od ustálenej praxe pri výklade písomnej zmluvy, informačnej povinnosti predávajúceho a zodpovednosti sprostredkovateľa (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP: odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa požiadavky § 220 a § 393 CSP, nereagovanie na odkazy na českú judikatúru ani poukaz na doplnkové ustanovenia katastrálneho a stavebného zákona nie sú vadou zmätočnosti a súdy text zmluvy nedopĺňali, ale vychádzali práve z absencie rozhodujúcich skutočností v nej. Nad rámec dovolací súd upozornil, že súdy sa mali zaoberať prípustnosťou určovacej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, a námietku zjavnosti vady vyplývajúcej z verejne dostupnej územnoplánovacej informácie považoval za čiastočne dôvodnú, avšak bez vplyvu na výsledok pre existenciu skrytej vady.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f5e7a2b-9f85-4171-b329-b4f58473aa42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/104/2024\n3821201784\n16. 07. 2026\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2026:3821201784.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R. Q., narodeného X. R. XXXX, F. XXXX,\nzastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655,\nproti žalovaným 1/ Y. V., narodený X. E. XXXX, H. G. XXX/XX, T. a 2/ X. V., narodenej XX. R. XXXX, U. G.\nXXXX/XXA, T., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy z 15. februára 2021 a iné, vedenom\nna Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/10/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/14/2023 z 29. februára 2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej\nsúdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n12C/10/2021-648 z 26. septembra 2022 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok\nokresného súdu“) prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj\n„žalovaní“) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.\n2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 588, § 774, § 777, § 48 ods. 1, 2, § 596, § 597 ods.\n1, 2, § 499 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c),\n§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca, v postavení\npredávajúceho, uzavrel prostredníctvom realitnej kancelárie so žalovanými kúpnu zmluvu. Žalovaní\nžalobcovi zaplatili kúpnu cenu z predaja pozemkov vo výške 41 800 €, od predmetnej kúpnej zmluvy\nnásledne, v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odstúpili. Žalobca s odstúpením od kúpnej\nzmluvy nesúhlasil.\n4. Žalovaní plánovali na pozemku výstavbu rodinného domu. Pred kúpou boli upovedomení o tom, že cez\npozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, prechádza plynové potrubie, pričom na mieste samom\nplatí ochranné pásmo dva metre od osi plynovodu na každú stranu. V konaní nebolo ale preukázané, že\nby boli upovedomení o skutočnosti, že ide o vysokotlakové potrubie plynu ani o jeho presnom trasovaní\nna dotknutých pozemkoch, čo má za následok podstatne väčšie obmedzenia v súvislosti so zamýšľanou\nvýstavbou na pozemkoch.\n5. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetom kúpnej zmluvy bola orná pôda a žalobca\nnemal vedomosť o zámere žalovaných na výstavbu rodinného domu. Súd prvej inštancie uviedol, že\n\npozemky sa v danej lokalite predávali za účelom výstavby apartmánových domov. Sám žalobca v\nkonaní potvrdil, že celý pozemok chcel predať na developerský účel, nakoniec sa rozhodol pozemky\nrozparcelovať a predať ich viacerým záujemcom. Na pozemkoch sa predpokladala výstavba, o čom bol\nžalobca uzrozumený.\n6. K tvrdeniu žalobcu, že konal prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorej poskytol všetky informácie,\na preto sa o iné starať nemusel, súd prvej inštancie uviedol, že vlastníkom predávaných nehnuteľností\nbol žalobca, preto nemôže prenášať svoju zodpovednosť na realitnú kanceláriu, ktorá vychádzala pri\nprípravu obsahu kúpnej zmluvy z informácii a podkladov od žalobcu.\n7. Okresný súd poukázal na znenie kúpnej zmluvy, v ktorej bolo veľmi stroho uvedené, že kupujúci boli\noboznámení o hydrogeologických podmienkach a o trasovaní plynového potrubia, čo vyhodnotil ako\nnedostatočnú informáciu o ,,vade“ pozemkov.\n8. Pokiaľ žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovaní si mali a mohli o pozemkoch zistiť všetky potrebné\núdaje o plynovode v Slovenskom plynárenskom priemysle (ďalej len „SPP“), okresný súd konštatoval, že\ntýmito informáciami musel žalobca ako vlastník disponovať a bolo jeho povinnosťou ich oznámiť všetkým\npotencionálnym záujemcom a kupujúcim.\n9. Okresný súd na základe svedeckých výpovedí dospel k záveru, že aby sa na predmetnom pozemku\nmohlo stavať, bolo by nevyhnutné postaviť chráničku potrubia plynu, pričom jej náklady by boli minimálne\ncca 5 000 až 15 000 €, musela by sa postaviť aj na časti susediacich pozemkov vo vlastníctve tretích\nosôb a s ich súhlasom. Obmedzenie by sa vzťahovalo aj na situovanie stavby na pozemku a umiestnenie\nvstupných otvorov a okien stavby, ktoré by nemohli byť situované smerom k plynovodu. Okresný súd\nuzavrel, že bez vybudovania chráničky sú teda predmetné nehnuteľnosti nepoužiteľné na účel, na ktorý\nich žalovaní kúpili, teda na realizáciu stavby rodinného domu, pretože ochranné pásmo v rozsahu 20\nmetrov zasahuje po celej dĺžke pozemkov. Aj v prípade vybudovania chráničky by bolo možné stavať\nlen na veľmi malej časti pozemku, a aj to, len s veľkými obmedzeniami.\n10. Okresný súd konštatoval, že dodatočne, po uzavretí kúpnej zmluvy vyšla najavo skrytá vada (vedenie\nvysokotlakového potrubia na predmetných nehnuteľnostiach, a s tým súvisiace obmedzenia a zvýšené\nnáklady na prípadnú realizáciu stavby rodinného domu), na ktorú žalobca žalovaných neupozornil, ktorá\nrobí vec neupotrebiteľnou, a preto žalovaní dôvodne odstúpili od kúpnej zmluvy.\nRozhodnutie odvolacieho súdu\n11. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\nrozsudkom sp. zn. 17Co/14/2023 z 29. februára 2024 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo\n„rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a druhým\nvýrokom žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n12. V odôvodnení konštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené\nv odvolaní sú nedôvodné.\n13. K tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatoval,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a presvedčivé, reaguje na všetky podstatné\nargumenty žalobcu. Dodal, že nie je úlohou súdu detailne odpovedať na každý argument sporovej strany.\n14. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcou sa účelu kúpy, ktorý nebol v kúpnej zmluve\nvyjadrený a uviedol, že účel nie je implicitne daný označením druhu pozemkov v spornej kúpnej zmluve.\nK vkladu schopnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje označenie druhu pozemku [čo je\npriamo zakotvené v § 42 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona]. Rôzne druhy pozemkov sú definované v\n§ 9 katastrálneho zákona, pričom prvým druhom [§ 9 písm. a)] je orná pôda. Preto nemožno z označenia\ndruhu pozemku v kúpnej zmluve vyvodzovať účel následného použitia pozemkov. Termín stavebný\npozemok katastrálny zákon nepozná, no pozná ho stavebný zákon. Z inzerátu realitnej kancelárie, ako i\nz územnoplánovacej informácie v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že pozemok predávaný\nžalobcom bol určený územným plánom obce na výstavbu. Jednalo sa tak o stavebný pozemok, a to\n\npriamo zo zákona, a na tento účel ho i žalovaní kupovali, o čom boli ubezpečení. Ak žalobca nehodlal\nžalovaným predávať pozemky na stavebné účely, resp. ak tento účel z ďalšieho užívania kupujúcimi\nchcel vylúčiť, tak mal tento účel použitia v zmluve explicitne vyjadriť. Zo zmluvy nebolo zistiteľné, na aký\núčel žalovaní pozemky kúpili, odvolací súd však poznamenal, že stavebný účel pozemku je bežný.\n15. K námietke dovolateľa, že sa súd prvej inštancie nezaoberal žalobcom označenou judikatúrou\nodvolací súd konštatoval, že závery označenej judikatúry nedopadajú na prejednávanú vec. Označená\njudikatúra sa týkala interpretácie obsahu zmluvy, pričom podstatnou v tomto prejednávanom prípade\nbola otázka, či z druhu označenia pozemku vyplýval aj účel použitia pozemkov.\n16. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa zásady pacta sunt servanda za právne\nbezvýznamnú. Zmyslom tejto zásady je vo všeobecnej rovine, aby povinnosti, ku ktorým sa strana\nzmluvne zaviazala, boli plnené. O opaku v prejednávanom spore nebolo žiadnych pochýb.\n17. K tvrdenej zodpovednosti realitnej kancelárie odvolací súd uviedol, že považoval činnosť realitnej\nkancelárie pre posúdenie tohto sporu za právne nevýznamnú. Záväzok realitnej kancelárie, na podklade\nsprostredkovateľskej zmluvy uzavretej so žalobcom, spočíval v obstaraní záujemcu na uzatvorenie\nzmluvy so žalobcom, zodpovednosť za uzatvorenie konkrétnej kúpnej zmluvy už ležala na žalobcovi.\nZa prípadné vady veci tak nemohla zodpovedať v tomto prípade realitná kancelária. Za neopodstatnené\nvyhodnotil aj námietky žalobcu, že žiadal realitnú kanceláriu o doplnenie kúpnej zmluvy o informáciu o\ntrasovaní vysokotlakového plynu cez pozemky. Žalobca nepreukázal, že by realitnej kancelárii poskytol\npresné údaje o trasovaní vysokotlakového plynu i s pokynom, aby s touto informáciou pozemky\ninzerovala, resp. aby to priamo tlmočila žalovaným ako budúcim kupujúcim. Ak žalobca tvrdil, že\nrealitná kancelária vedela o trasovaní vysokotlakového plynu cez pozemky, tak podstatné podľa\nodvolacieho súdu bolo, že túto informáciu mal žalovaným tlmočiť žalobca. A to priamo, prípadne práve\nprostredníctvom realitnej kancelárie, najneskôr pred podpisom kúpnej zmluvy.\n18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že učinil všetko, aby žalovaní mali potrebné\ninformácie o sporných pozemkoch. Skonštatoval, že bežné trasovanie plynu cez pozemok, teda\nnapojenie pozemku na inžinierske siete, činí pozemok využiteľnejší. Avšak trasovanie vysokotlakového\nplynu kvôli zákonným obmedzeniam (ochranné a bezpečnostné pásmo) využiteľnosť pozemku\nznačne obmedzuje, ba v niektorých smeroch až znemožňuje. Žalobca mal vedomosť o trasovaní\nvysokotlakového plynu cez pozemky. Vzhľadom na obmedzenia spojené s pozemkom zaťaženým touto\nskutočnosťou bolo povinnosťou žalobcu oboznámiť kupujúcim trasovanie vysokotlakového plynu cez\npozemky.\n19. Podľa žalobcu žalovaní niesli zodpovednosť za kúpu pozemkov, keďže z obhliadky na mieste\nsamom bolo zistiteľné, vzhľadom na farebné kovové stĺpiky, že cez pozemok vedie vysokotlakový plyn.\nK existencii farebných kovových stĺpikov odvolací súd zastával názor, že z nich nie je zrejmé, že cez\npozemok (a vôbec kadiaľ presne) vedie vysokotlakový plyn. K územnoplánovacej informácii z 30. júla\n2019, na ktorú poukazoval žalobca, odvolací súd podotkol, že táto nevylučovala stavebné účely, ale ich\npriamo pripúšťala. Žalovaných v možnej výstavbe na sporných pozemkoch (teda v absencii akýchkoľvek\nobmedzení v danej lokalite) mohla utvrdiť existujúca výstavba v okolí týchto pozemkov.\n20. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu o priaznivejšej cene pozemkov ponúkanej žalovaným;\núprava ceny sporných pozemkov oproti cene ponúknutej svedkovi T., ktorý sa rovnako zaujímal o kúpu\npozemkov, bola aj po vedomosti o trasovaní vysokotlakového plynu minimálna a nezodpovedala ani\ntvrdeniu žalobcu o finančných nákladoch, ktoré je/bolo nutné vynaložiť, aby sa mohlo na pozemkoch\nstavať.\n21. Reagujúc na obranu žalobcu spochybňujúcu záver okresného súdu o neupotrebiteľnosti pozemkov a\npotrebe znaleckého dokazovania, odvolací súd konštatoval, že vysokotlakové plynové vedenie/potrubie\nmusí byť oddelené nielen ochranným, ale navyše i bezpečnostným pásmom, ktoré značne obmedzujú\nstavebné možnosti vlastníka takéhoto pozemku. Uvedená vada tak predstavuje vadu neupotrebiteľnosti\npodľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo opodstatňovalo žalovaných platne odstúpiť od zmluvy.\nStavebný účel je bežným využitím pozemku. Nebolo tak povinnosťou žalovaných preukazovať, že\nbráni využitiu konkrétnej stavby, ktorú zamýšľali. Nebolo preto pred súdom prvej inštancie sporu\no tom, že ochranné a bezpečnostné pásmo spôsobuje už podľa zákona stavebné obmedzenia.\n\nZ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynuli konkrétne stavebné obmedzenia. Na\nvykonané dokazovanie žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nereagoval návrhom na vykonanie\nznaleckého dokazovania, ktoré je možné iba na návrh strany sporu (§ 207 ods. 1 CSP).\nDovolanie\n22. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť\naj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP navrhujúc rozsudok\nodvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové\nkonanie.\n23. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací súd nereagoval na stanovisko\nžalobcu z 23. januára 2023, nevyjadril sa k právnym argumentom v ňom uvedeným ani k judikatúre v\nňom citovanej. Odvolací súd nereagoval na judikatúru týkajúcu sa výkladu zmluvy, ale ani na žiadnu\njudikatúru citovanú žalobcom. Odkázal len na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. júna\n2009, ktoré však neoznačil spisovou značkou, preto bolo nevyhľadateľné a dovolateľ sa k nemu nemohol\nvyjadriť. Išlo o rozhodnutie, ktoré v konaní doposiaľ nebolo uplatnené, odvolací súd však nedal žalobcovi\nmožnosť vyjadriť sa k nemu ešte pred jeho rozhodnutím vo veci.\n24. V bode III. dovolania dovolateľ poukázal na porušenie práva na spravodlivý súdny proces,\nktoré vzhliadol v nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu v nasledujúcich\nvytýkaných bodoch:\n- vyjadrenie odvolacieho súdu, že judikatúra týkajúca sa interpretácie obsahu zmluvy je pre vec\nnepodstatná. Odvolací súd sám vykonal výklad písomnej zmluvy, tento výklad vykonal v rozpore s textom\nzmluvy, a to v otázke, čo sa rozumie pozemkom s ornou pôdou a uviedol, že tento pojem pozná len\nkatastrálny zákon. Na túto novú argumentáciu dovolateľovi neumožnil reagovať. Odvolací súd písomnú\nzmluvu svojim výkladom dopĺňal, keď vyvodil, že pokiaľ v zmluve nie je výslovne uvedený účel, na\nktorý sú sporné pozemky určené, môže to byť aj na výstavbu a v ďalšom texte sa pridŕžal tohto svojho\nposúdenia,\n- odvolací súd rozporne tvrdil, že účel kúpy v zmluve nebol vyjadrený a zároveň, že stavebný účel\npozemku je bežný. Dovolateľ uviedol, že nie je zrejmé, z akých všeobecne známych skutočností alebo\nokolností dospel odvolací súd k tomuto záveru,\n- dovolateľ uviedol, že nerozumie odôvodneniu odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru, že do zmluvy\nsa stavebný účel štandardne nevyjadruje, pretože vlastnícke právo nadobúdateľa nehnuteľnosti v sebe\nobsahuje všetky jednotlivé zložky vlastníckeho práva,\n- dovolateľ za nelogický a neprijateľný označil záver odvolacieho súdu, že žalobca mal do zmluvy uviesť\núčel, pokiaľ chcel, aby žalovaní nenadobudli pozemky na účel výstavby. Dovolateľ uviedol, že to mali\nbyť práve žalovaní, ktorým malo záležať na tom, aby predmet kúpy mal určitú kvalitu, ak ho kupovali\nna určitý zamýšľaný účel. Žalobca ako predávajúci nemohol dopredu vedieť, za akým účelom žalovaní\nkupujú pozemky,\n- za nezrozumiteľný a nepochopiteľný označil záver odvolacieho súdu týkajúci sa zásady pacta sunt\nservanda,\n- za navzájom si odporujúce označil závery odvolacieho súdu týkajúce sa činnosti realitnej kancelárie.\nDovolateľ tvrdil, že na jednej strane pre odvolací súd boli podstatné činnosti vykonané mimo\npísomnej zmluvy na účely preukázania dôvodu nadobúdania pozemkov a na druhej strane z hľadiska\nzodpovednosti žalobcu uprednostnil zmluvné záväzky zo zmluvy, ktoré žalobca dovŕšil podpisom.\nDovolateľovi nebolo zrejmé, či sa odvolací súd stotožnil s jeho názorom alebo nie,\n- za rozporný a nepreskúmateľný považoval názor odvolacieho súdu, že žalobca mal najneskôr v\nokamihu podpisu zmluvy informovať kupujúcich o trasovaní vysokotlakového plynu cez pozemky. Na\ndruhej strane odvolací súd považoval za neopodstatnené námietky žalobcu, že žiadal realitnú kanceláriu\no doplnenie informácie o trasovaní vysokotlakového plynovodu do zmluvy. Odvolací súd ďalej tvrdil, že\n\nak aj realitná kancelária vedela o trasovaní vysokotlakového plynovodu, tak podstatné bolo, že túto\ninformáciu mal žalobca tlmočiť žalovaným,\n- odvolací súd nereagoval na argumentáciu ohľadne rozdielnej ceny, za ktorú sa predávali pozemky\nžalovaným oproti všeobecnej cene pozemkov v danej oblasti. Odvolací súd v danej veci vykonal\nmatematické porovnanie, ktoré je podľa žalobcu nezrozumiteľné,\n- dovolateľ poukázal na tvrdenie odvolacieho súdu, že bežné trasovanie plynu cez pozemok, činí\npozemok využiteľnejší a zároveň odvolací súd tvrdil, že trasovanie vysokotlakového plynu využiteľnosť\npozemku značne obmedzuje, ba znemožňuje. Podľa dovolateľa išlo o tvrdenie, ktoré nebolo podložené\nžiadnou skutočnosťou, právnou praxou, alebo právnym predpisom, prečo by bežné trasovanie plynu\ncez pozemok, malo činiť pozemok za nevyužiteľnejší, tento názor zároveň nevychádzal zo skutkového\nstavu, pretože podľa spisu plynové potrubie napájalo kúpele, a preto bolo na účely pripojenia sa stavieb\nnepoužiteľné. Dovolateľ tvrdil, že samotný odvolací súd si nebol istý, či trasovanie vysokotlakového\nplynu využiteľnosť pozemku znemožňuje, alebo len obmedzuje. Išlo o významnú skutočnosť, pretože z\nhľadiska neupotrebiteľnosti pre možnosť odstúpenia od zmluvy, musela byť výstavba nemožná, nielen\nsťažená,\n- za rozporný dovolateľ považoval záver odvolacieho súdu týkajúci sa hodnotenia územnoplánovacej\ninformácie, keďže odvolací súd vyvodil, že územnoplánovacia informácia pripúšťala výstavbu na\npozemkoch, odvolací súd opomenul, že žalovaní chceli stavať rodinný dom, ktorý územnoplánovacia\ninformácia neumožňovala,\n- rozsudok odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľný, pretože oprel svoje rozhodnutie o záver,\nže z dokazovania vyplynuli konkrétne stavebné obmedzenia, avšak dovolateľovi nebolo zrejmé, aké\nkonkrétne stavebné obmedzenia mal zistiť súd prvej inštancie, keďže takéto obmedzenia v jeho rozsudku\nnie sú.\n25. Dovolateľ namietal aj rozsudok súdu prvej inštancie, ktorému vytkol, že má 45 strán, ale vlastné\nzdôvodnenie vzťahujúce sa na vec samu možno nájsť až na strane 40. Vo vlastnom zdôvodnení okresný\nsúd takmer neoprel právne závery o príslušné právne ustanovenia a nerozobral skutkové podstaty\npríslušných ustanovení. V rozsudku sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentáciou týkajúcou\nsa toho, ako prebehol celý zmluvný vzťah, k tvrdeniam a dôkazom, že žalobca neporušil informačnú\npovinnosť, k tomu, aké informácie mali k dispozícii žalovaní a prečo do zmluvy nevložili to, čo považovali\nza podstatné. Právne závery nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu, závery ohľadom vytýkaného\nporušenia informačnej povinnosti nie sú takmer nijako argumentačne podložené a sú svojvoľné. Ani\njeden zo súdov sa nevyjadril k citovanej judikatúre, z ktorej mnohá predstavuje ustálenú súdnu prax, ale\nani nevysvetlili odklon od tejto súdnej praxe napriek tomu, že to bola ich povinnosť podľa čl. 2 ods. 1 až\n3 CSP a 220 ods. 3 CSP, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty.\n26. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl v tom, že súdy posudzovali odbornú otázku\na dospeli k záveru, že sporné pozemky sú neupotrebiteľné na účel, na ktorý ich žalovaní podľa ich\nmimozmluvných vyjadrení kupovali. Na zodpovedanie tejto otázky by v prvom rade musel mať súd\nzistené, akú konkrétnu stavbu žalovaní na sporných pozemkoch chceli stavať, a zároveň, muselo by\nbyť vykonané znalecké dokazovanie, v rámci ktorého by znalec potvrdil, že na pozemkoch nie je možné\nvykonať stavbu. K názoru odvolacieho súdu, že žalobca mal navrhnúť znalecké dokazovanie uviedol,\nže dôkazné bremeno bolo na žalovaných, ktorí mali preukázať, že výstavba je nemožná, preto mali\nnavrhnúť znalecké dokazovanie. Odvolací súd pre záver o existencii neupotrebiteľnej vady nemal žiadne\npodklady v spise, založil tento názor len na tvrdení žalovaných, ktoré žalobca rozporoval.\n27. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd porušil § 382\nCSP, keď v odvolacom konaní prvýkrát poukázal na § 9 a § 42 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z.\nkatastrálneho zákona a § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ako aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 25. júna 2009. Dovolateľ tvrdil, že zo strany odvolacieho súdu išlo\no zásadné tvrdenia, pretože ním vyvracal žalobcovo tvrdenie, že označenie pozemkov v kúpnej zmluve\nako ornej pôdy pre kupujúcich znamenalo, že nekupujú stavebné pozemky. Zároveň na týchto právnych\nustanoveniach odvolací súd založil svoje tvrdenie, že ide o pozemok stavebný, a teda nie je potrebné\nho označovať ako stavebný v písomnej zmluve.\n\n28. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že nesúhlasí so závermi\nodvolacieho súdu, ktoré účel kúpy žalovaných vyvodil z inzerátov a informácií podaných realitnou\nkanceláriou, z územnoplánovacej informácie a zo zákona. Podľa dovolateľa z kúpnej zmluvy nie je\nmožné zistiť, za akým účelom kupujúci pozemky kupovali. Zo strany súdov preto neprichádzalo do úvahy\nzisťovať výkladom písomnej zmluvy, na aký účel pozemky kupujúci nadobudli, pretože neexistuje text\nzmluvy, ktorý by mal byť výkladom zisťovaný, keďže o účele kúpy zmluva mlčí. Za tohto stavu sa má mať\nzato, že účel kúpy pozemkov v zmluve nie je určený, a preto je pre účastníkov zmluvy nepodstatný a\nnezáväzný. Súdy oboch inštancii povýšili mimozmluvnú pohnútku konania žalovaných na účel uzavretej\npísomnej kúpnej zmluvy a zmluvu o tento účel dopĺňali, aj keď táto pohnútka, motív, či účel konania\nžalovaných neboli vôbec v písomnom texte zmluvy vyjadrené. Poukazujúc na rozsudky Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/137/96 a sp. zn. 3Cdo/179/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/79/2017 dovolateľ uviedol, že súdy v tejto otázke rozhodli v rozpore\ns ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej sa pri písomnej zmluve vychádza len z prejavu vôle, ktorý je\nv zmluve výslovne vyjadrený a len tento prejav vôle možno vykladať a naň prihliadať. Súdy nesmeli\ndopĺňať text zmluvy výkladom o skutočnosti, ktoré sa v ňom nenachádzajú, pretože tým vykladali právny\núkon v rozpore s jeho jazykovým vyjadrením, čo je zároveň v rozpore s ustálenou súdnou praxou.\nNa mimozmluvné pohnútky, účely konania, či motívy konania pritom nemožno prihliadať, ak medzi\núčastníkmi bola uzavretá písomná zmluva, do ktorej sa tieto mimozmluvné skutočnosti nepretavili.\n29. K dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci dovolateľ uviedol, že nezanedbal\nsvoju informačnú povinnosť, realitnej kancelárii dovolateľ poskytol všetky informácie, ktoré mal,\nodovzdal jej všetky podklady týkajúce sa pozemkov, ktorými disponoval a len na jeho popud sa do\nkúpnych zmlúv vložili ustanovenia o plynovom vedení a hydrogeológii. Podľa jeho názoru nezanedbal\ninformačnú povinnosť voči kupujúcim, pričom podľa sprostredkovateľskej zmluvy mal zakázané ich\npriamo kontaktovať. Naopak tvrdil, že to boli žalovaní, ktorí konali ľahkomyseľne a v rozpore so zásadou\nvigilantibus iura scripta sunt (teda práva patria bdelým), ak napriek údajom o existencii plynového\nvedenia a rizikových hydrogeologických pomeroch v návrhu kúpnej zmluvy, nevykonali nič, nežiadali\nuviesť do písomnej zmluvy účel, na ktorý pozemky kupujú, údaj o tom, že tam chcú stavať rodinný\ndom a o aký dom pôjde, atď. Rovnako zanedbali bežnú opatrnosť, ak si ešte pred uzavretím kúpnej\nzmluvy nezistili informácie o tomto plynovom vedení, keď dostali návrh kúpnej zmluvy vopred, kde bolo\nuvedené, že sa na danom mieste nachádza vedenie plynu a že sú tam problematické hydrogeologické\npomery a túto povinnosť zanedbali aj napriek tomu, že na sporných pozemkoch sa nachádzajú farebné\nstĺpy, ktoré označujú vedenie plynu. Dovolateľ žalovaným vytýkal neopatrnosť spočívajúcu v tom, že\nkupovali pozemky označené v kúpnej zmluve ako orná pôda, kde aj bežný občan vie, že na takomto\npozemku stavať nemožno. Rovnako mali k dispozícii územnoplánovaciu informáciu, podľa ktorej sa na\nuvedených pozemkoch síce môže stavať, ale nie rodinný dom. Dovolateľ tvrdil, že táto vada rozsudkov\noboch súdov zakladá rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou, a to s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/26/2014, rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Cdo/233/2015 a sp. zn. 3Cdo/179/2011, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n510/2016 a s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 193/2019 a sp. zn. II.\nÚS 538/2020.\n30. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že súdy sa\nodklonili od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie zásady pacta sunt servanda, ak priznali\nmimozmluvným pohnútkam (účel, motív uzavretia zmluvy) žalovaných právnu relevanciu. Súdy oboch\nstupňov nevychádzali z dobrovoľne a vážne uzavretej písomnej kúpnej zmluvy, ktorá nedávala žiadny\ndôvod na odstúpenie od zmluvy na základe dôvodov uvedených kupujúcimi. V článku VII. ods. 7 kúpnej\nzmluvy kupujúci potvrdili, že si zmluvu riadne prečítali, že zmluva je zrozumiteľná, určitá, vyjadruje\nich skutočnú a vážnu vôľu, nie je uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ak zmluva\nzodpovedala ich vôli, mali ju dodržať a bola pre nich záväzná. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/179/2011 a nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 184/2015 a sp. zn. IV.ÚS 647/2020.\n31. K dovolaciemu dôvodu § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že vada spočívajúca vo vedení\nvysokotlakového plynu cez sporné pozemky nie je vadou zjavnou, lebo žalovaných upozornil v kúpnej\nzmluve, že cez sporné pozemky je vedený plyn. Bolo potom povinnosťou žalovaných pri zachovaní\nnáležitej opatrnosti si zistiť, o aký plyn ide. Rovnako bol plyn na pozemkoch označený farebnými\n\nstĺpikmi, pričom obhliadku žalovaní vykonali. Spomínané dvadsať metrové bezpečnostné pásmo platí\npri akomkoľvek plynovom vedení, ak sa neprevádzkuje na voľnom priestranstve (§ 80 ods. 2 zákona\nč. 251/2012 Z. z.). Neznalosť zákona neospravedlňuje a nikto nie je povinný iného upozorňovať na to,\nčo je v zákone uvedené. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie preto\nodporuje ustálenej súdnej praxi, ktorú predstavuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Cdo/133/2000. Dovolateľ poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 33Cdo/1705/2007, či Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/80/2011. Ďalej poukázal na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/198/2016 a sp. zn. 5Cdo/108/2021.\n32. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ poukázal na odklon od ustálenej\nrozhodovacej činnosti v otázke nemožnosti výstavby rodinného domu. Súd v rozhodnutí neprihliadol\nna skutočnosť, že žalovaní od zmluvy odstúpili preto, lebo podľa nich na sporných pozemkoch\nnemožno stavať rodinný dom. Rodinný dom na sporných pozemkoch nebolo možné stavať na základe\núzemnoplánovacej informácie, podľa ktorej malo byť územie zastavané nadštandardnými ubytovacími\nzariadeniami apartmánového typu slúžiacim kúpeľným a rehabilitačným účelom kúpeľného areálu.\nSkutočnosť, že na sporných pozemkoch nebolo možné stavať rodinný dom, nebola pre žalovaných\nskutočnosťou, o ktorej by nevedeli. Nešlo teda o vadu, na ktorú neboli upozornení, a ktorá vyšla najavo\ndodatočne. Táto skutočnosť vylučovala možnosť uplatnenia nárokov podľa § 597 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s ustálenou\nsúdnou praxou predstavujúcou rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/133/2000\na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1705/2007.\n33. Rozpor s ustálenou súdnou praxou dovolateľ vzhliadol v tom, že spor by sa mal viesť medzi\ninými účastníkmi ako medzi žalobcom a žalovanými a poukázal na zodpovednosť realitnej kancelárie.\nPodľa dovolateľa, sprostredkovateľ porušil ustanovenia zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovanými a\nnekonal s odbornou starostlivosťou, ak neoznámil žalovaným všetky informácie o predmete kúpy, ktoré\nmal, spôsobil svojím konaním škodu, za ktorú zodpovedá. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd a súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdili, ak uznali zodpovednosť žalobcu za vady namiesto toho,\naby vyvodili zodpovednosť za škodu zo strany realitnej kancelárie voči žalovaným. Táto skutočnosť\nzaložila rozpor rozhodnutia odvolacieho súdu s ustálenou súdnou praxou predstavujúcou rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/115/97, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/65/2003, sp. zn. 4Cdo/148/2010 a 2Cdo/185/2011.\n34. Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.\n35. Podaním zo 14. októbra 2024, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky žalobca\nnavrhol odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého rozhodnutia, ktoré podaním\nz 18. októbra 2024 vzal späť.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS\nSR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež\npodmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nžalobcu je potrebné odmietnuť.\n37. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n38. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\n\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.\n39. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej\na druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.),\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri\ndovolacom dôvode (vade zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP.\n40. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR.\n41. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n42. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n43. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho\nrozsahu na základe § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n44. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n45. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto\nskúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.\n46. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\n\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n47. Podľa § 421 ods. 1 písm. a ) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n48. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n49. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí\nriadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431\naž § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017,\n7Cdo/95/2017, 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú\nsplnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho\nkonania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť\na dôvodnosť dovolania.\n50. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková\notázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPredmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa\nv dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto\nustanovenia relevanciu.\n51. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkal nedostatky\nv zistenom skutkovom stave veci a v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení odvolacieho\nrozsudku. Dovolací súd po oboznámení sa s rozsudkom odvolacieho súdu a so spisovým materiálom\ndospel k záveru, že vytýkané nedostatky tu nezistil, pričom vychádzal z ustanovenia § 442 CSP, podľa\nktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Z odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodnenie\nrozhodnutia vyplývajúce z § 393 ods. 2 a 3 CSP a z § 220 ods. 2 a 3 CSP, preto ho nemožno považovať\nza nepreskúmateľný.\n52. Odôvodnenie odvolacieho súdu zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie\nkonzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe\ndospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. V danom prípade z odôvodnení rozhodnutí\nsúdov (odvolacieho a prvoinštančného), chápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote (napr.\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé,\n\nz ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich\nposudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia tak nemožno považovať za nepresvedčivé.\n53. K námietke dovolateľa, že odvolací súd nezaujal stanovisko k jeho podaniu z 23. januára 2023,\nna ktoré ho písomne vyzval odvolací súd, dovolací súd konštatuje, že nejde o tak závažné procesné\npochybenie, ktoré by malo zásadný význam pre posúdenie sporu ako takého. Je síce pravdou,\nže v uvedenom podaní (l. č. 678-681) žalobca odkazuje na viaceré rozhodnutia českých súdov,\nje tu však potrebné skonštatovať, že rozhodnutia českých súdov netvoria záväznú judikatúru pre\nrozhodovanie súdov na území Slovenskej republiky (samozrejmosťou len zostáva sa s rozhodnutiami\nsúdu iného členského súdu Európskej únie oboznámiť a prípadne ich použiť ako inšpiratívnu pomôcku\npri rozhodovaní, a to len za predpokladu rovnakej právnej úpravy), preto k pochybeniu odvolacieho súdu\nnedošlo.\n54. Samotný nesúhlas s právnymi závermi odvolacieho súdu nie je dôvodom na konštatovanie\nzmätočnosti ani arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu. Nesporné a rozhodujúce podľa odvolacieho i\ndovolacieho súdu je, že v kúpnej zmluve z 15. februára 2021 (l. č. 10 - 16) žalobca ako predávajúci, ktorý\nmal vedomosť v čase prípravy a podpisu kúpnej zmluvy, o existencii vysokotlakového potrubia plynu\nna predmetných pozemkoch, túto rozhodujúcu skutočnosť do kúpnej zmluvy neuviedol. Išlo práve o\nzásadnú informáciu pre (ne)úspech uvedeného kontraktu. Zo zisteného stavu veci je preukázané, že cez\npredmetné pozemky viedlo už v čase, keď sa inzeroval ich predaj realitnou kanceláriou, vysokotlakové\nplynové potrubie, ktoré mohlo (môže) obmedziť alebo vylúčiť spolu s hydrogeologickými podmienkami\n(Článok III. kúpnej zmluvy) ako aj spolu so zvýšenými finančnými nákladmi ich prípadné využitie na\nvýstavbu, o ktorú mali žalovaní záujem. Žalovaní sa uchádzali o kúpu predmetných pozemkov, keďže boli\ninzerované ako stavebné (dokonca svedkami opakovane označované ako lukratívne) pozemky realitnou\nkanceláriou R. C. U. T.. Na základe uvedeného bolo potrebné posúdiť jednak dovolateľom tvrdenú\nzásadu práva patria bdelým (žalovaným) v uvedenom kontexte s neuvedením (možno aj zámerným)\nrozhodujúcich skutočností do kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho, teda dovolateľa. Dovolací súd\ntu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistil žiadne pochybenie v záveroch prijatých odvolacím\nsúdom v bodoch 101. - 111. odôvodnenia rozsudku a je toho istého názoru ako súd odvolací v bode 106.\nodôvodnenia, že dovolateľ si zamieňa príčinu s následkom.\n55. Dovolací súd k námietke dovolateľa, že odvolací súd mal porušiť § 382 CSP, keď v odvolacom konaní\npoukázal na § 9 a § 42 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona a § 43h ods. 1\nzákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, konštatuje, že je pravdivé vyjadrenie dovolateľa, že odvolací\nsúd v bodoch 87. a 88. rozsudku poukázal aj na citované ustanovenia zákonov, ale v zásade išlo len\no dovysvetlenie širších argumentov na zistený skutkový stav. Uvedené ustanovenia zákonov neboli pre\nrozhodnutie o odvolaní rozhodujúce, preto k porušeniu § 382 CSP zo strany odvolacieho súdu neprišlo.\n56. K vytýkanej absencii znaleckého dokazovania k otázkam existencie ochranných a bezpečnostných\npásiem limitujúcich prípadnú výstavbu rodinného domu na predmetných pozemkoch, dovolací súd\nkonštatuje, že z obsahu spisu nezistil existenciu opomenutého dôkazu, teda, že by žalobca predložil\nvypracovaný znalecký posudok, ktorý by bol opomenutý. Preto uvedenú argumentáciu vyhodnotil ako\nirelevantnú.\n57. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ v dovolaní len vymedzil právne\nproblémy, s riešením ktorých sa nestotožnil. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že dovolateľ v\ndovolaní označil ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/43/2019, 3Cdo/179/2011,\n1Cdo/31/2000, 4Cdo/115/97, 4Cdo/148/2010, 2Cdo/185/2011, od ktorej sa mal odvolací súd pri\nrozhodovaní odkloniť, pretože podľa ustálenej judikatúry je pri písomnej kúpnej zmluve rozhodujúci text\nzmluvy a na mimozmluvné pohnútky neprejavené v zmluve nemožno prihliadať. S dovolacou námietkou\nnie je možné súhlasiť, pretože v tomto spore k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu nedošlo. Súdy nižších inštancií v tomto spore rozhodovali o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej\nzmluvy, pričom svoje rozhodnutie založili práve na písomnom texte predmetnej kúpnej zmluvy. V tomto\nspore totiž nedošlo v rozhodnutiach súdov k dopĺňaniu textu kúpnej zmluvy, práve naopak, k zamietnutiu\nžaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, odvolací súd dospel práve pre absenciu\nrozhodujúcich skutočností, ktoré v uvedenej kúpnej zmluve predávajúci neuviedol (skryté vady).\n\n58. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie i súd odvolací sa v tomto prípade\nmali zaoberať samotnou prípustnosťou žaloby a prípadne i existenciou určenia naliehavého právneho\nzáujmu podľa § 137 CSP. Ustanovenie § 137 d) CSP obsahuje totiž novú právnu úpravu (oproti úprave\nv Občianskom súdnom poriadku), ktorá pripúšťa podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti (t. j. aj\nneplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy) iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu a z\nhmotného práva. Žalobu znejúcu na určenie právnej skutočnosti, ktorá z osobitného právneho predpisu\nnevyplýva, je totiž nevyhnutné považovať za vadnú, čo je i tento prípad.\n59. Rovnako i skutočnosť, že podľa územnoplánovacej informácie na predmetných pozemkoch nebolo\nmožné stavať rodinné domy, čo je podľa dovolateľa vadou zjavnou, čo by malo za následok rozpor\ns rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/133/2000, je potrebné skonštatovať, že s uvedeným\nzáverom o odklone od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je možné úplne súhlasiť. Je pravdou,\nže ak je uvedená informácia verejne dostupnou, tak si túto skutočnosť mohli overiť i kupujúci, teda v\ntomto zmysle by išlo o vadu zjavnú, tak ako správne namieta dovolateľ. Na strane druhej, ak predávajúci\npozemku o tejto skutočnosti vedel, mal korektne v zmluve o tejto skutočnosti informovať kupujúcich, čo\nvšak opäť nezrealizoval, tvrdiac okrem iného, že predmetom predaja bola orná pôda, čo mala okrem\niného zohľadniť aj nižšia kúpna cena pozemkov. Dovolací súd len ako obiter dictum dopĺňa, že aktuálna\nponuková cena za 1m2 ornej pôdy v okrese T. je na úrovni 1 € za m2, čo je podstatný rozdiel oproti\ndohodnutej cene v tejto veci (584 m2 ornej pôdy by malo cenu na úrovni cca 584 €, pričom kúpna cena\npozemku dohodnutá v kúpnej zmluve bola 41 800 €). Vzhľadom ku zistenému stavu veci súdmi nižších\nstupňov možno uzavrieť, že ak by pozemky mali len vyššie uvedenú zjavnú vadu, bolo by možné s\ndovolateľom v tejto časti súhlasiť, no vzhľadom na existenciu skrytej vady, zostáva uvedený záver bez\nreálneho dopadu aj na výsledok dovolacieho konania.\n60. Dovolací súd dospel k záveru, že s poukazom na uvedené, dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP\nodmietne.\n61. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n62. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako predávajúci sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia kupujúcich od kúpnej zmluvy o prevode pozemkov; kupujúci odstúpili podľa § 597 ods. 1 OZ, lebo po kúpe zistili, že cez pozemky vedie vysokotlakový plynovod s ochranným a bezpečnostným pásmom, ktoré podstatne obmedzuje až vylučuje zamýšľanú výstavbu, o čom ich predávajúci napriek svojej vedomosti v zmluve neinformoval. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, keďže išlo o skrytú vadu robiacu vec neupotrebiteľnou. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť a prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od ustálenej praxe pri výklade písomnej zmluvy, informačnej povinnosti predávajúceho a zodpovednosti sprostredkovateľa (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP: odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa požiadavky § 220 a § 393 CSP, nereagovanie na odkazy na českú judikatúru ani poukaz na doplnkové ustanovenia katastrálneho a stavebného zákona nie sú vadou zmätočnosti a súdy text zmluvy nedopĺňali, ale vychádzali práve z absencie rozhodujúcich skutočností v nej. Nad rámec dovolací súd upozornil, že súdy sa mali zaoberať prípustnosťou určovacej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, a námietku zjavnosti vady vyplývajúcej z verejne dostupnej územnoplánovacej informácie považoval za čiastočne dôvodnú, avšak bez vplyvu na výsledok pre existenciu skrytej vady.", "pravna_veta": "Dovolací súd nie je treťou inštanciou ani súdom skutkovým; je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a postup súdov pri zisťovaní skutkového stavu môže preskúmať len v rámci vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 CSP. Ak odvolací súd nezaujal stanovisko k podaniu strany odkazujúcemu na rozhodnutia českých súdov, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, pretože rozhodnutia súdov iného členského štátu Európskej únie nie sú pre slovenské súdy záväznou judikatúrou a môžu slúžiť len ako inšpiratívna pomôcka pri rovnakej právnej úprave; poukaz odvolacieho súdu na ustanovenia zákona, ktoré slúžili iba na dovysvetlenie argumentácie a neboli pre rozhodnutie rozhodujúce, nie je porušením § 382 CSP. Žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP možno podať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu; inak je vadná.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 442 CSP", "§ 382 CSP", "§ 137 písm. d) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 597 ods. 1 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/14/2023", "guid": "7a908d8a-db7f-46e4-b4fd-4d6b5714675b:57ac4101-4c0f-456b-9294-20d44324f2aa", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "viazanosť skutkovým stavom", "odstúpenie od kúpnej zmluvy", "skrytá vada", "neupotrebiteľnosť veci", "informačná povinnosť predávajúceho", "určovacia žaloba"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:20c71abe-05d4-4dae-9e3e-fec074c810d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.647.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 647/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 647/2020 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.647.2020.2"}, {"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:0763b6af-9593-407f-8c4d-b2acbf77705e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.538.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 538/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 538/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.538.2020.1"}, {"guid": "ussr:736c8556-b7b3-4fc6-b5be-38c3354ce9d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.193.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.193.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "ad0d67f7-af63-4aa4-aa91-ce2ec975b160:d9cf5c30-ec1f-4989-b5ad-1716e7924f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/14/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/14/2023 z 21. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad0d67f7-af63-4aa4-aa91-ce2ec975b160:d9cf5c30-ec1f-4989-b5ad-1716e7924f9e"}, {"guid": "d71dae1a-438d-4ce1-b08f-fb81eef998b0:b2aa9df6-1ef4-457b-9253-d15fadc54ef5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4109201111.1", "spisova_znacka": "7Co/80/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/80/2011 z 26. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4109201111.1"}], "citovane_v": []}