{"guid": "205a6208-7b9b-4609-9aee-2a5fb277cc18:d611a07f-ff4d-475b-80ea-27e09f63cec0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1", "spisova_znacka": "8Cdo/81/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/81/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 8Cdo/81/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1", "identifikacne_cislo": "3619200644", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba nesprávnym právnym posúdením veci (§ 432 ods. 1 CSP); námietka dovolateľa, že záložným právom zabezpečovaná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v skutočnosti nevznikla, je otázkou skutkovou, vyplývajúcou z hodnotenia vykonaných dôkazov, a nie právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak dovolateľ takto vymedzí dovolací dôvod, nie je vymedzený spôsobom podľa § 432 CSP a dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Vyhlásenie záložcu v zmluve o zriadení záložného práva o tom, že mu záložný veriteľ poskytol pôžičku v určitej výške, je spôsobilým listinným dôkazom o existencii zabezpečovanej pohľadávky, aj keď nejde o uznanie dlhu podľa § 558 OZ.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa ako záložkyňa sa domáhala určenia, že jej nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, s tvrdením, že záložná zmluva zabezpečovala neexistujúcu pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, ktorá nikdy nebola uzavretá, a záložné právo preto pre svoju akcesorickú povahu nemohlo vzniknúť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil, keď z vyhlásenia v záložnej zmluve podpísanej žalobkyňou s úradne osvedčeným podpisom a zo svedeckých výpovedí vyvodil skutkový záver, že pôžička vo výške 40 000 eur bola poskytnutá; odvolací súd zároveň vyhodnotil ako prípustný výsluch svedka, ktorý bol predtým zástupcom žalovaného, pretože svedčil až po zániku plnomocenstva a nezúčastnil sa na žiadnom procesnom úkone. Žalobkyňa v dovolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí (§ 420 písm. f) CSP) a uplatnila dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že z náležitosti záložnej zmluvy podľa § 151b ods. 2 a 3 OZ nemožno vyvodiť existenciu zmluvy o pôžičke. Najvyšší súd konštatoval, že rozsudky oboch nižších súdov sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené, takže vada podľa § 420 písm. f) CSP daná nebola, a podstata dovolacej argumentácie o neexistencii zmluvy o pôžičke je otázkou skutkovou, nie právnou, preto dovolací dôvod nebol vymedzený v súlade s § 432 CSP. Dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "nazov": "§ 588 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-588", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d611a07f-ff4d-475b-80ea-27e09f63cec0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/81/2025\n3619200644\n30. 06. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:3619200644.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobkyne A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., A.\nN. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského\n232, IČO: 42 025 753, proti žalovanému S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, zastúpenému\nKOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, o určenie, že\nnehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, vedenom na Okresnom súde Prievidza ( pracovisko\nPartizánske) pod sp. zn. PE-6C/25/2019-365, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co/94/2023-409 zo dňa 3. júla 2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Prievidza ( pracovisko Partizánske) sp. zn. PE-6C/25/2019-365, zo dňa 6.septembra 2023 ( ďalej\n„súd prvej inštancie“), ktorým rozhodol tak, že: „ I. Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosť nie je\nzaťažená záložným právom, zamieta. II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv prvej inštancii a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Odvolací súd ďalej\nrozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.01.2012 bola medzi ňou\nako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá má vyplývať zo zmluvy\no pôžičke zo dňa 04.01.2012, na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške istiny\n40.000 Eur s lehotou splatnosti do 04.01.2032. Záložná zmluva nezabezpečovala reálnu pohľadávku.\nPísomná zmluva o pôžičke neexistuje. Nikdy nebola poskytnutá žiadna pôžička zo strany žalovaného\nžalobkyni, ani vo výške istiny 40.000 Eur, ani v inej sume. Nebola uzatvorená ani žiadna ústna zmluva\no pôžičke. Záložnú zmluvu žalobkyňa podpísala z dôvodu, že žalovaný mal vynaložiť určité náklady na\nkúpu materiálu na rozostavanú stavbu. Ona však nemá vedomosť o tom, aké náklady a aký materiál\nskutočne kúpil a použil na rozostavanú stavbu. Ani pred podpisom záložnej zmluvy, ani nikdy po jej\npodpise žalovaný žalobkyni neposkytol reálnu pôžičku vo výške 40.000 Eur. Nakoľko záložné právo\nmá akcesorickú povahu a nemôže existovať bez reálnej pohľadávky, nemôže platne vzniknúť. Záložná\nzmluva teda zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, nakoľko prípadné nároky žalovaného z titulu kúpy\nmateriálu na rozostavanú stavbu vyplývajú už z titulu podielového spoluvlastníctva k rozostavanej\nstavbe, nakoľko podľa právoplatného stavebného povolenia je taktiež stavebníkom, a teda aj podielovým\nspoluvlastníkom rozostavanej stavby v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo zriadené záložnou\nzmluvou je len fiktívne, nakoľko nemôže existovať bez reálnej pohľadávky a preto ako také ani nevzniklo,\n\nresp. je absolútne neplatné. Právne poukázala na ustanovenia § 151b ods. 2, § 151 a nasl. Občianskeho\nzákonníka.\n3. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, pretože k uzavretiu žiadnej\nzmluvy o pôžičke nedošlo. Toto jej skutkové tvrdenie však nie je preukázané vykonaným dokazovaním.\nŽalovaný skutkové tvrdenie o neexistencii zmluvy o pôžičke poprel. Neexistuje síce, respektíve súdu\nnebola predložená písomná zmluva o pôžičke, avšak jednak zmluva o pôžičke nemá povinne písomnú\nformu a jednak existenciu zmluvy o pôžičke preukazujú iné dôkazy. Najmä zo samotnej zmluvy o zriadení\nzáložného práva zo dňa 09.01.2012 vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ poskytol žalobkyni ako\ndlžníčke pôžičku vo výške 40 000 Eur, splatnú do 4.1.2032. Samotná žalobkyňa pritom toto vyhlásenie (v\nrámci zmluvy o zriadení záložného práva) podpísala, pričom svoj podpis aj úradne osvedčila. Nemožno\nsíce podľa názoru súdu toto vyhlásenie považovať za uznanie dlhu (taký prejav výslovne v zmluve o\nzriadení záložného práva urobený nebol, z ničoho nevyplýva, že zmluvou mala žalobkyňa v úmysle\naj dlh uznať s účinkami podľa § 558 OZ), ale možno ho považovať za významný dôkaz preukazujúci\nexistenciu zmluvy o pôžičke. Celkom jednoznačne z neho vyplýva, že žalobkyňa v tom čase podpísala\nlistinu, z ktorej takisto celkom jednoznačne vyplýva, že žalovaný jej dňa 04.01.2012 požičal sumu 40.000\nEur. Tvrdenie žalobkyne, že jej na obsahu zmluvy nezáležalo, súd vyhodnotil ako účelové, urobené\ndodatočne v úmysle vyhnúť sa následkom vyplývajúcim pre ňu zo zmluvy o zriadení záložného práva.\nSúd neverí tomu, že žalobkyňa ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, bez tvrdeného duševného\nobmedzenia v zmysle duševnej poruchy, súc si podľa vlastného vyjadrenia vedomá podstaty záložného\npráva (uviedla, že zmluvu podpísala, aby mal žalovaný „ťarchu“), podpísala zmluvu o zriadení práva\nbez toho, že by chcela dosiahnuť jej účinky. Tým viac, že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť v\njej vlastníctve. Uviedla, že rozumie čo je záložné právo. Žalobkyňa mala v úmysle uspokojiť potrebu\nžalovaného „byť v kolónke ťarchy“. Chcela teda záložné právo zriadiť. Vznik záložného práva podľa\nnázoru súdu zodpovedá úmyslu oboch strán. V prospech úmyslu žalobkyne strpieť záložné právo na\nsvojom pozemku svedčila aj tá skutočnosť, že hoci bolo záložné právo na liste vlastníctva zapísané od\n02.02.2012, žalobu podala až 26.04.2019, teda po viac ako 7 rokoch od vzniku záložného práva. Hoci\nuviedla, že tak neurobila, lebo sa bála, so žalovaným sa rozišla už v roku 2015 a ani dovtedy žiadne\núkony smerujúce k zániku zapísaného záložného práva neurobila, hoci musela vedieť, že záložné právo\nje v katastri nehnuteľností zapísané. Do dňa konania ostatného pojednávania vo veci nepodala ani\ntrestné oznámenie.\n4. Súd konštatoval, že výpovede svedkov v konaní preukazovali tvrdenie žalovaného, že zmluva\no pôžičke medzi ním a žalovanou bola uzavretá. Svedok H. potvrdil, že videl stretnutie žalobkyne,\nžalovaného a nejakého pána v pálenici vo I. G., pri ktorom podpisovali nejaké papiere. Žalovaný vytiahol\nnejaké peniaze, ktoré boli v obálke, povedal, že tam je 40.000 Eur. Mal pocit, že tam niečo podpisovali,\nvidel, že žalobkyňa peniaze prerátala. Výpoveď svedka teda potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že zmluva\no pôžičke existuje a bola podpísaná v pálenici a že došlo aj k odovzdaniu peňazí. Svedok S. si nepamätal,\nči niekedy videl žalobkyňu a žalovaného niečo podpisovať alebo si niečo odovzdávať. Raz stretol v\npálenici viac ľudí, a to svedkov G., H. a žalovaného, ale nevybavoval si, že by tam bol ešte niekto.\nSkutočnosť, že žalovaný mal požičať žalobkyni 40.000 Eur sa dozvedel od žalovaného. Z tejto výpovede\nsúd zistil, že tvrdenie o pôžičke a jej výške sa svedok dozvedel len sprostredkovane od žalovaného, preto\nz tohto tvrdenia svedka S. súd nevychádzal. Svedok pripustil stretnutie viacerých ľudí v pálenici, vrátane\nzvyšných svedkov vypočutých na rovnakom pojednávaní ako on, avšak podrobnosti si nepamätal.\nSvedok G. potvrdil, že u neho v pálenici sa „robila“ pôžička, žalovaný ho požiadal, či môže prísť, že\npríde nejaký pán z Nitry a žalobkyňa a dá jej peniaze. Pán z Nitry prišiel „ohľadom toho, že sa má\nzaložiť pozemok“. On (svedok) mal zákazníkov, odbiehal, pri podpisovaní zmluvy nebol. Vie, že to boli\ndve samostatné listiny, keď on prišiel do kuchyne, kde sa mali podpisovať, už boli podpísané. Žalobkyňa\npovedala, že je tam 40.000 Eur a je to v poriadku, peniaze boli rozložené na stole. Sumu 40.000 Eur\npriniesol žalovaný, nevie ako. Bola tam kopa peňazí, nevie v akých nominálnych hodnotách. Svedok\nteda potvrdil ako existenciu dvoch listín, tak aj odovzdávanie peňazí. Bezpečne z výpovedí svedkov\nvyplýva, že k stretnutiu žalobcu a žalovanej v pálenici vo I.U. G. došlo. Svedok Ľ. G. uviedol, že strany\nmu povedali, že majú medzi sebou takú zmluvu, že majú všetko ošetrené, aby „nikto neprišiel nakrátko“.\nOn žiadnu zmluvu na vlastné oči nevidel ani žiadne konkrétne sumy nepadali. Aj svedok teda potvrdil,\nže právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným existoval, pričom jeho predmetom bolo vysporiadanie\nvzájomných nárokov. To síce nepotvrdzuje priamo existenciu zmluvy o pôžičke, potvrdzuje to však\nnepriamo úmysel strán zabezpečiť vzájomnú pohľadávku. Svedok uviedol, že mali „ošetrenú stavbu\ndomu“, čo by svedčilo skôr verzii o zabezpečení pohľadávky žalovaného na náhradu vynaložených\n\nprostriedkov na stavbu, ale zároveň to priamo nevylučuje ani tú možnosť, že by žalovaný žalobkyni\nskutočne požičal prostriedky. Svedkyňa K.Á. potvrdila, že strany „chceli uzavrieť zmluvy, keby sa niečo\nstalo, aby žalovaný „voľačo mal“. Toto tvrdenie nepriamo potvrdzuje vôľu strán uzavrieť zmluvu o zriadení\nzáložného práva. O právnych úkonoch medzi stranami však nevedela nič. Potvrdila však, že žalovaný\nod žalobkyne žiadal sumu 40.000 Eur, čo nepriamo potvrdzuje existenciu pohľadávky žalovaného práve\nv takejto výške. Svedok N. priamo potvrdil, že pripravoval pre strany zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej\nbola pôžička vo výške 40.000 Eur, ktorú mal poskytnúť žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke. O jej\nvypracovanie ho žiadal priamo žalovaný. Uviedol, že prvá splátka mala byť splatná po 10 rokoch a ďalšie\ndve každá o ďalších 5 rokov. On odporučil do zmluvy zaviesť aj dohodu o strate výhody splátok. Návrh\nsvedok priniesol 04.01.2012 do pálenice vo I.U. G.. Výpoveď svedka v spojení s výpoveďami svedkov\nH. a G. potvrdzujú verziu o tom, že dňa 04.01.2012 skutočne došlo k stretnutiu, ktorého účastníkmi\nokrem strán boli aj obaja uvedení svedkovia (svedok S. si okolnosti nepamätal). Žalobkyňa pritom\npopiera, že k takémuto stretnutiu vôbec došlo. Svedok N. takisto potvrdil odovzdanie a prevzatie sumy\n40.000 Eur, výšku sumy mala uviesť priamo žalobkyňa, ktorá si peniaze prevzala a dala do kabelky. O\nprípravu inej zmluvy svedka strany nežiadali. Vie, že pôžička mala byť krytá formou „ručenia pozemku“\nvo vlastníctve žalobkyne, nevie, prečo ho žalovaný nepožiadal aj o prípravu zmluvy o záložnom práve.\nOn videl bankovky, ktoré mala žalobkyňa v pálenici prepočítavať, boli tam prevažne bankovky zelenej\nfarby. Celé stretnutie trvalo 15 minút a účastníci zmluvy nemali k jej zneniu žiadne otázky. Vie, že boli 2\nrovnopisy zmluvy, hoci sa v nej spomínajú 3. Jedno vyhotovenie si vzala žalobkyňa a jedno žalovaný.\nOn osobne videl podpisy. Miesto podpisu zmluvy navrhol žalovaný. Výpoveď svedka je konzistentná\ns výpoveďami svedkov H. a G., vyplýva z nej existencia zmluvy o pôžičke i výška pôžičky, ako aj\npodmienky jej splatnosti. Súd prvej inštancie dodal, že ak by aj pripustil tvrdenie žalobkyne, že zmluva\no pôžičke v skutočnosti uzavretá nebola, hoci samotná zmluva o zriadení záložného práva i uvedené\nsvedecké výpovede nasvedčujú opaku, žalobkyňa v žalobe uviedla, že záložnú zmluvu podpísala z\ndôvodu, že žalovaný mal vynaložiť určité náklady na kúpu materiálu na rozostavanú stavbu a vo výpovedi\nna pojednávaní uviedla, že účelom uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva bolo zabezpečenie\nžalovaného pre prípad smrti žalobkyne - aby mu za prácu na dome niečo ostalo. Samotná žalobkyňa\nteda potvrdila, že mala úmysel zriadiť záložné právo v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Ak\nprávnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov\na ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Ani neexistencia zmluvy o pôžičke teda nemusí brániť existencii\nzáložného práva, ak zmluva o jeho zriadení zastiera iný právny úkon, teda aj ak skutočná pohľadávka\nje čo do dôvodu iná, ako je uvedené v zmluve o zriadení záložného práva. Výška zabezpečovanej\npohľadávky je podľa zmluvy o zriadení záložného práva 40.000,- Eur. Keďže zo znaleckého posudku na\nč. l. 94 a jeho doplnenia na č.l. 127 vyplýva, že všeobecná hodnota rozostavaného domu v roku 2021\nbola 90.400 Eur, súd nepovažoval výšku pohľadávky za neprimeranú, a to ani ak by mala zabezpečovať\nvklad žalovaného do spoločne stavaného domu, hoci aj boli stavebníkmi obaja.\n5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne preskúmal vec podľa § 379 a § 380\nCSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Jeho\nodôvodnenie je dostatočné, súd v ňom jasne a zrozumiteľne uviedol podstatu žaloby, tvrdenia oboch\nstrán, vykonané dôkazy, ich vyhodnotenie a na základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav,\nako aj právne posúdenie veci.\n6. K námietke, že Ivan Sýkora vystupoval ako zástupca žalovaného, pričom neuvádzal žiadne relevantné\nskutočnosti, a následne bol vypočutý ako svedok, odvolací súd uviedol, že zo súdneho spisu skutočne\nvyplýva, že F. N. prišiel na súd prvej inštancie v priebehu predbežného prejednania sporu dňa 14.9.2020\na predložil splnomocnenie od žalovaného na jeho zastupovanie v tomto spore. Podľa zápisnice o\npredbežnom prejednaní sporu založenej v súdnom spise však bolo v tom čase predbežné prejednanie\nsporu prakticky skončené, po vstupe F. N. do pojednávacej miestnosti sudca len overil jeho totožnosť,\nzaložil do spisu ním predložené splnomocnenie a vyhlásil uznesenie, ktorým určil termín pojednávania\n(ktorý bol neskôr zrušený). V rámci predbežného prejednania sporu sa teda Ivan Sýkora k veci nijako\nnevyjadroval. Následne podaním zo dňa 18.10.2021 (doručeným súdu dňa 19.10.2021) žalovaný\noznámil súdu odvolanie plnomocenstva na jeho zastupovanie, pričom F. N. dovtedy nevykonal v mene\nžalovaného žiaden procesný úkon. Odvolací súd konštatoval že, zákon - Civilný sporový poriadok\nvýslovne nestanovuje nemožnosť vypočuť ako svedka osobu, ktorá bola predtým zástupcom procesnej\nstrany. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.1.2017 sp. zn. II. ÚS 58/2017 (hoci obiter dictum) vyplýva,\nže ako svedok nemôže byť vypočutá „osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho\n\nzástupcu (advokáta) účastníka konania“, avšak súčasne tu ústavný súd konštatoval, že výsluch zástupcu\núčastníka konania ako svedka prichádza do úvahy potom, čo prestane účastníka konania zastupovať.\nTo bola aj procesná situácia v preskúmavanej veci. Súd prvej inštancie pripustil výsluch F. N. ako\nsvedka až po tom, keď už tento nebol zástupcom žalovaného. Odvolací súd pripúšťa, že za takýchto\nokolností je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázke, či svedok nebol ovplyvnený predchádzajúcimi\nprocesnými úkonmi, na ktorých sa zúčastnil v pozícii zástupcu strany. V okolnostiach preskúmavanej\nveci, ako už bolo uvedené vyššie, Ivan Sýkora nebol pred vypočutím v pozícii svedka prítomný na\nžiadnom pojednávaní (§ 199 ods. 1 CSP) ani na inom procesnom úkone, ktorý by mohol ovplyvniť\njeho svedeckú výpoveď. Je zrejmé, že v čase, keď bol procesným zástupcom žalovaného, sa od\nžalovaného mohol dozvedieť niektoré skutkové okolnosti veci (je možné rozumne predpokladať, že\nspolu o veci komunikovali, keď mu žalovaný dal splnomocnenie na svoje zastupovanie), to však samo\no sebe nespochybňuje dôveryhodnosť jeho svedeckej výpovede. Napokon súčasný procesný predpis\npredpokladá zabezpečenie prítomnosti svedka na pojednávaní procesnou stranou (§ 197 ods. 1 CSP)\na v takejto situácii je tiež potrebné rátať s tým, že strana poskytne potenciálnemu svedkovi nejaké\ninformácie o veci, v ktorej ho žiada o svedeckú výpoveď. V preskúmavanej veci bolo podstatné tiež to, že\nsúd prvej inštancie nevychádzal výlučne z výpovede svedka F. N.. Naopak, z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že poskytnutie pôžičky (ako reálneho kontraktu, bez ohľadu na existenciu alebo\nneexistenciu písomnej zmluvy o pôžičke) potvrdzovali aj (a najmä) výpovede svedkov H. a G., z ktorých\nvyplynulo nielen to, že došlo k stretnutiu žalobcu a žalovanej v pálenici vo I. G.F., ale aj odovzdanie\nsumy 40.000 Eur (svedkovia videli peniaze a počuli, ako túto sumu uviedol priamo počas odovzdávania\npeňazí v pálenici žalovaný resp. aj žalobkyňa).\n7. Odvolací súd vyhodnotil, že nemožno súhlasiť so žalobkyňou v tom, že z tvrdenia v jednom právnom\núkone nie je možné vyvodiť záver o existencii iného právneho úkonu. Súd prvej inštancie z takéhoto\ntvrdenia (z tvrdenia v záložnej zmluve o existencii zmluvy o pôžičke) nevyvodzoval právne, ale len\nskutkové závery, t. j. považoval zmluvu o zriadení záložného práva za listinný dôkaz (podpísaný\nžalobkyňou) svedčiaci v prospech existencie v ňom uvádzanej pôžičky, pričom tento dôkaz správne\nvyhodnotil samostatne aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi (najmä s vyššie uvedenými svedeckými\nvýpoveďami). Pokiaľ na základe toho dospel k skutkovému záveru o existencii pôžičky medzi procesnými\nstranami vo výške 40.000 Eur, tento záver zodpovedá pravidlám hodnotenia dôkazov a vyznieva aj pre\nodvolací súd ako logický. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že záložnou zmluvou nemala byť zabezpečená\npôžička, ale investície žalovaného do stavby domu, neuviedla k tomu, o aké investície malo ísť, v akej\nvýške, kedy mali byť vynaložené, a najmä prečo podpísala záložnú zmluvu práve v takom znení, v\nakom ju podpísala (prečo neuviedli v záložnej zmluve skutočnú pôžičku určenú na stavbu domu, prečo\nsúhlasila s uvedením pôžičky v hotovosti a práve vo výške 40.000 Eur) a neuviedla ani žiadne iné\nokolnosti, ktoré by svedčili v prospech nezhody prejavov vôle uvedených v záložnej zmluve so skutočnou\nvôľou zmluvných strán. K tvrdeniu žalobkyne, že svedkovia uvádzali, že zmluva o zriadení záložného\npráva mala byť podpísaná v pálenici vo I. G., avšak ona túto zmluvu podpisovala na matričnom úrade\nv Partizánskom, sa odvolací súd vyjadril už v uznesení z 30.11.2022 č. k. 19Co/53/2022-316. Treba\nzopakovať, že svedkovia neuvádzali, že v pálenici došlo k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva,\nale len „nejakej zmluvy“ (a k odovzdaniu peňazí v hotovosti). Súd prvej inštancie to (opäť v kontexte\ns inými dôkazmi) vyhodnotil tak, že išlo o zmluvu o pôžičke. O tom, že zmluvu o zriadení záložného\npráva podpísala žalobkyňa v Partizánskom, nebol žiaden spor. Žiadne ďalšie ňou namietané „zásadné\nrozpory vo výpovediach svedkov G., H. a S.“ žalobkyňa v odvolaní nešpecifikovala. Na základe vyššie\nuvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne nesprávne a\nneznemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne\ntiež vec právne posúdil (aplikoval správne ustanovenia hmotného práva a tieto aj správne interpretoval).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n8. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní odkazovala aj na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a e),\nneuviedla žiadnu konkrétnu inú vadu, ktorou bolo podľa nej postihnuté konanie na súd prvej inštancie,\nani nešpecifikovala, aké konkrétne navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd nevykonal. Preto odvolací súd tieto odvolacie dôvody nemohol preskúmať.\n9. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami §\n396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako\n\nako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP.\n10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zastúpení advokátom včas dovolanie. V úvode\ndovolania zosumarizovala doterajší skutkový stav a priebeh konania. poukazovala na to, že súd prvej\ninštancie rozhodol najskôr rozsudkom zo dňa 28.03.2022 č. k. 6C/25/2019 - 255, pričom vo výroku II.\nurčil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území I. G.D., M. to parcela číslo XXX/.X - orná\npôda o výmere 1503 m2 ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku,\nktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste\nvlastníctva číslo XXXX, nie je zaťažená záložným právom. Vo výroku III súd rozhodol o trovách konania.\nTieto výroky žalovaný napadol odvolaním O ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne ktorý na odvolanie\nžalovaného napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol uznesením zo dňa 30.11.2022 č. k. 19Co/53/2022 - 306 .\nPo vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie boli na základe návrhov strán sporu vykonané\ndôkazy, a to výsluch svedka F. N. a výsluch žalobkyne, oboznámenie s listinným dôkazom a to návrhom\nzmluvy o pôžičke spolu s čestným prehlásením F. N.. Žalobkyni saijaví dôvod zmeny pôvodného\nrozhodnutia na základe obsahu svedeckej výpovede Ivana Sýkoru ako nesprávny . Svedeckú výpoveď\nbolo potrebné vyhodnotiť so zreteľom na priateľský vzťah so žalovaným. Žalobkyňa popiera existenciu\nzmluvy o pôžičke, keďže ani v ústnej, respektíve v konkludentnej forme zmluva o pôžičke uzavretá\nnebola.\n11. Žalobkyňa v článku VIII. dovolania explicitne uviedla dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods.1,\npísm. b) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým súd\npotvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Súd prvej\ninštancie podľa názoru žalobkyne vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietala, že je absolútne bez právneho\nvýznamu tvrdenie obsiahnuté v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Ak zmluva o\nzriadení záložného práva uvádza, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, je to tak preto, že išlo o podstatnú\nnáležitosť takéhoto právneho úkonu vyplývajúcu z ustanovenia § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého: v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom\nzabezpečuje a záloh a ustanovenia § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: v zmluve\no zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak\nzmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Ide teda len o splnenie\nzákonných náležitostí, ktoré vyplývajú z Občianskeho zákonníka pre záložnú zmluvu a z uvedenej\nvety nie je možné vyvodiť existenciu zmluvy o pôžičke. Okrem toho je veľmi málo pravdepodobné,\naby žalovaný nedisponoval tak zásadným dokumentom, ktorý by potvrdzoval poskytnutie finančnej\nsumy 40.000 Eur žalobkyni tak ako to tvrdí žalovaný. V tomto prípade zmluva o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnosti uvádza že zabezpečuje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke, avšak v\nskutočnosti zabezpečovala len investície žalovaného do nehnuteľnosti žalobkyne, a teda vôľa zmluvných\nstrán zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nesmerovala k zabezpečeniu pohľadávky\nvyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, ale mala zabezpečovať len investície žalovaného do nehnuteľnosti\nvo vlastníctve žalobkyne. Je teda nepochybné, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti\nnezabezpečuje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a z uvedeného dôvodu nemohlo platne\nvzniknúť ani záložné právo, a to práve z dôvodu neexistencie zabezpečovanej pohľadávky. Žalobkyňa\nnavrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol podľa ustanovenia § 449\nods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.\njúla 2024 č. k. 19Co/94/2023 - 409 a, prípadne aj rozhodnutie súdu prvého prvej inštancie a vec vráti\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.01.2025 v zastúpení advokátom uviedol, že s dovolacím dôvodmi\nobsiahnutými v doručenom dovolaní v plnom rozsahu nesúhlasí a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\npovažuje za vecne správny. Uviedol, že žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nO.s.p. a tvrdila, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú v rozpore s právnou úpravou, pretože zmluva\no záložnom práve zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku a jej neplatná. Žalobkyňa vo svojom dovolaní\nv podstate opakuje tie isté skutočnosti a námietky, ktoré už uviedla v odvolaní. Tieto námietky odvolací\nsúd riadne preskúmal a dôsledne sa s nimi vyrovnal v napadnutom rozsudku. Napriek relevantným\na správnemu odôvodneniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie, pričom v jeho obsahu nie\n\nsú uvedené nové skutočnosti ani právne otázky, ktoré by odôvodňovali preskúmanie veci odvolacím\nsúdom. Žalovaný zhrnul, že žalobkynine námietky spočívajú v tom, že 1/záložné právo zabezpečuje\nneexistujúcu pohľadávku a z tohto dôvodu je neplatné, 2/ zmluva o záložnom práve bola simulovaným\nprávnym úkonom zastierajúcim právny vzťah, napríklad investície žalovaného dostavby, 3/ výpovede\nsvedkov sú rozporuplné a sú nedôveryhodné, 4/ nesúlad podpisu miesta podpisu zmluvy, 5/ neskoré\nprocesné úkony vykonané žalovaným k týmto námietkam sa podrobne vyjadril odvolací súd a žalovaný\nsa v plnom rozsahu je stotožnením a zhodnotením odvolacieho súdu záver odvolacieho súdu bol, že\nsvedkovia potvrdili odovzdanie peňažného plnenia vo výške 40.000 Eur a existencie zmluvy o pôžičke,\nrespektíve podpisovanie zmluvy o pôžičke. Taktiež odvolací súd konštatoval žalobkyňa svojím podpisom\nzáložnej zmluvy potvrdila vôľu zabezpečiť existujúcu pohľadávku. Navrhoval, aby dovolací súd dovolanie\nžalobkyne podľa § 448 CSP zamietol ako nedôvodné a priznal žalovanému právo na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100%.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal\nžalobca , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. §\n429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalobcu podľa\n§ 447, písm. f) CSP odmietol.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n14. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Dovolací dôvod podľa § 420, písm. f) CSP, ktorý obsahovo a popisne vyjadrila žalobkyňa v bode 38\nodvolania tak, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený a odôvodnenie je nejasné a nezrozumiteľné\na zmätočné. Žalobkyňa explicitne neuviedla ustanovenie § 420 písm. f) CSP. Uviedla však, že ňou\npopísaná vada je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,\nktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä Ústava Slovenskej\nrepubliky a medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukázala na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a záujmy napríklad Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994\na nález Ústavného súdu z 12. mája 2004 spisová značka I. ÚS 226/2003, podľa ktorého treba za\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Dovolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie i rozsudok\nodvolacieho súdu sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené v tom, že súdy mali preukázať existenciu zmluvy\no pôžičke. Súd prvej inštancie v bode 45 odôvodnenia rozsudku uviedol: „Žalovaný skutkové tvrdenie\no neexistencii zmluvy o pôžičke poprel. Neexistuje síce, respektíve súdu nebola predložená písomná\nzmluva o pôžičke, avšak jednak zmluva o pôžičke nemá povinne písomnú formu a jednak existenciu\nzmluvy o pôžičke preukazujú iné dôkazy. Najmä zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva zo\ndňa 09.01.2012 vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke pôžičku vo\nvýške 40.000 Eur, splatnú do 4.1.2032. Samotná žalobkyňa pritom toto vyhlásenie (v rámci zmluvy\no zriadení záložného práva) podpísala, pričom svoj podpis aj úradne osvedčila. Nemožno síce podľa\nnázoru súdu toto vyhlásenie považovať za uznanie dlhu (taký prejav výslovne v zmluve o zriadení\nzáložného práva urobený nebol, z ničoho nevyplýva, že zmluvou mala žalobkyňa v úmysle aj dlh uznať\ns účinkami podľa § 558 OZ), ale možno ho považovať za významný dôkaz preukazujúci existenciu\nzmluvy o pôžičke. Celkom jednoznačne z neho vyplýva, že žalobkyňa v tom čase podpísala listinu, z\nktorej takisto celkom jednoznačne vyplýva, že žalovaný jej dňa 04.01.2012 požičal sumu 40.000 Eur....“.\nDovolací súd z obsahu spisu zistil, že na čísle listu 11 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam zo dňa 04.01.2012, ktorú žalobkyňa podpísala ako záložca a pravosť jej podpisu je\núradne osvedčená. Podľa článku I zmluvy: „na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2012 poskytol\nzáložný veriteľ W.D. S. záložcovi E. A. ako dlžníkovi pri jej podpise pôžičku vo výške 40.000 Eur slovom\n40.000 Eur za podmienok uvedených v uvedené zmluve o pôžičke a dlžník sa zaviazal poskytnutú\npôžičku splatiť v lehote a spôsobom uvedeným v zmluve o pôžičke, najneskôr do 04.01.2032“. Dovolací\nsúd konštatuje, že existenciu zmluvy o pôžičke a v konkrétnej výške preukazuje samotná zmluva o\nzriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Dovolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie\ni rozsudok odvolacieho súdu sú riadne odôvodnené a prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP nebola daná. Dovolanie preto odmietol.\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n16. Podľa § 421 ods. 1,písm.b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená .\n17. Najvyšší súd konštatuje, že základ dovolacieho dôvodu žalobkyne spočíva v tom, že zmluva o\npôžičke uzavretá nebola. Ide však o skutkové okolnosti daného prípadu ktoré vykonaným dokazovaním\npreukázané neboli a naopak z vykonaného dokazovania vyplývalo, že zmluva o pôžičke uzavretá\nbola. Dovolací súd z tejto súvislosti poukazuje na samotnú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa\n09.01.2012 a článok I záložnej zmluvy z ktorého explicitne vyplýva, že pôžička vo výške 40.000\nEur žalobkyni poskytnutá bola, ktorú skutočnosť potvrdila podpisom na záložnej zmluve ako súčasť\ndeklarovaných zmluvných ustanovení. Dovolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o právnu\notázku, ale skutkovú otázku, ktorá vyplýva z dokazovania. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné\npodľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Najvyšší súd\ndovolanie odmietol podľa § 447 písm. f ) CSP, pretože dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom\npodľa § 432 CSP. V danom prípade nešlo o výklad právnej normy ale dovolací dôvod mal skutkový\ncharakter a išlo o skutkové preukázanie neexistencie zmluvy o pôžičke zo strany žalobkyne. Dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nebol daný, pretože išlo o skutkovú otázku.\n18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\ntak, že úspešnému žalovanému v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa ako záložkyňa sa domáhala určenia, že jej nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, s tvrdením, že záložná zmluva zabezpečovala neexistujúcu pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, ktorá nikdy nebola uzavretá, a záložné právo preto pre svoju akcesorickú povahu nemohlo vzniknúť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil, keď z vyhlásenia v záložnej zmluve podpísanej žalobkyňou s úradne osvedčeným podpisom a zo svedeckých výpovedí vyvodil skutkový záver, že pôžička vo výške 40 000 eur bola poskytnutá; odvolací súd zároveň vyhodnotil ako prípustný výsluch svedka, ktorý bol predtým zástupcom žalovaného, pretože svedčil až po zániku plnomocenstva a nezúčastnil sa na žiadnom procesnom úkone. Žalobkyňa v dovolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí (§ 420 písm. f) CSP) a uplatnila dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že z náležitosti záložnej zmluvy podľa § 151b ods. 2 a 3 OZ nemožno vyvodiť existenciu zmluvy o pôžičke. Najvyšší súd konštatoval, že rozsudky oboch nižších súdov sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené, takže vada podľa § 420 písm. f) CSP daná nebola, a podstata dovolacej argumentácie o neexistencii zmluvy o pôžičke je otázkou skutkovou, nie právnou, preto dovolací dôvod nebol vymedzený v súlade s § 432 CSP. Dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.", "pravna_veta": "Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba nesprávnym právnym posúdením veci (§ 432 ods. 1 CSP); námietka dovolateľa, že záložným právom zabezpečovaná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v skutočnosti nevznikla, je otázkou skutkovou, vyplývajúcou z hodnotenia vykonaných dôkazov, a nie právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak dovolateľ takto vymedzí dovolací dôvod, nie je vymedzený spôsobom podľa § 432 CSP a dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Vyhlásenie záložcu v zmluve o zriadení záložného práva o tom, že mu záložný veriteľ poskytol pôžičku v určitej výške, je spôsobilým listinným dôkazom o existencii zabezpečovanej pohľadávky, aj keď nejde o uznanie dlhu podľa § 558 OZ.", "ustanovenia": ["§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 ods. 1 CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 151b ods. 2 OZ", "§ 151b ods. 3 OZ", "§ 558 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["záložné právo", "zmluva o pôžičke", "akcesorita záložného práva", "prípustnosť dovolania", "skutková otázka", "právna otázka", "vymedzenie dovolacieho dôvodu", "výsluch bývalého zástupcu strany ako svedka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}