{"guid": "b7a3f8f9-a6c7-4be1-80cf-768830ba46a7:570cdb69-59f0-461c-b302-008a874132ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2", "spisova_znacka": "1Cdo/122/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/122/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. 1Cdo/122/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2", "identifikacne_cislo": "3520202044", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": "Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP (neuvedenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a predbežného právneho posúdenia veci) nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; toto opomenutie je konvalidované vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje závery oznámi. Dovolateľ môže v dovolaní úspešne argumentovať len takými dôvodmi, ktoré uplatnil už v odvolaní a ktoré odvolací súd meritórne posudzoval. Zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti sám osebe nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak v spojení s ďalšími preukázanými okolnosťami jej uzavretia, najmä so špekulatívnym a nepoctivým konaním kupujúceho voči predávajúcemu v tiesnivej životnej situácii, môže zakladať jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ; otázky vyplývajúce z hodnotenia vykonaného dokazovania sú otázkami skutkovými, nie právnymi v zmysle § 421 ods. 1 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (obchodná spoločnosť zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok a poskytovaním úverov) sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a určenia svojho vlastníckeho práva. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože na námietku žalovanej posúdili samotnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) – nie pre nízku kúpnu cenu ako takú, ale pre okolnosti uzavretia zmluvy (špekulatívne a nepoctivé konanie žalobcu voči žalovanej, onkologickej pacientke, ktorá pristúpila k dlhu svojej dcéry). Dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie, nedodržanie § 181 ods. 2 CSP, vady hodnotenia dôkazov a odklon od judikatúry o preferencii platnosti právnych úkonov. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP: rozhodnutia súdov nižších inštancií tvoria jeden celok a sú riadne odôvodnené, opomenutie § 181 ods. 2 CSP nie je vadou zmätočnosti, námietky neuplatnené v odvolaní nemôžu založiť prípustnosť dovolania a žalobcom označené rozhodnutia sa týkali výkladu zmlúv, nie rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Nastolené otázky o časovom odstupe namietania neplatnosti a o „vyprodukovaných“ pohľadávkach boli navyše otázkami skutkovými, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladajú.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/570cdb69-59f0-461c-b302-008a874132ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/122/2025\n3520202044\n24. 06. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:3520202044.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Kpt.\nJaroša č. 1316/29, IČO: 45 407 657, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS,\ns.r.o., so sídlom v Trenčíne, Kpt. Jaroša č. 1316/29, IČO: 47 256 907, proti žalovanej: J. L., narodená\nXX. L. XXXX, trvale bytom Q., Q. č. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou HORVÁTH, s.r.o., so\nsídlom Galanta, Slnečná 592/2, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-3C/24/2020, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2024 sp. zn. 5Co/18/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. zrušil uznesenie Okresného súdu\nNové Mesto nad Váhom č.k. 3C/24/2020-189 zo dňa 24. marca 2021, s účinnosťou od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia a výrokom III. žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o\nvýške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným\nsúdnym úradníkom súdu prvej inštancie.\n1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 07. 2020 žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd určil právny úkon žalovanej, a to odstúpenie\nod Kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2019 uskutočnený žalovanou listom zo dňa 22. 05. 2020, za\nabsolútne neplatný. Ďalej žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu\nNové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, a to: pozemok - parcela registra \"C\" č. 31/2 - zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 656 m2, pozemok - parcela registra \"C\" č. 32 - zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 76 m2, pozemok - parcela registra \"C\" č. 35 - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 186 m2, pozemok - parcela registra \"C\" č. 37 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118\nm2, pozemok - parcela registra \"C\" č. 39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, stavba rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele registra \"C\" č. 37 (ďalej len \"nehnuteľnosti\")\na žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %. Žalobu odôvodnil tým, že\nžalobca so žalovanou uzavrel dňa 09. 12. 2019 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho\npráva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol žalobca\nvkladom do katastra nehnuteľností dňa 10. 01. 2020. Žalobca je v súčasnosti stále zapísaný ako\nvlastník nehnuteľností. Listom zo dňa 22. 05. 2020 žalovaná odstúpila od Kúpnej zmluvy uzavretej\ndňa 09. 12. 2019 z dôvodu, že zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. K\nodstúpeniu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 11. 06. 2020, pričom platnosť odstúpenia od zmluvy ihneď\nspochybňoval. Žalovaná podala na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, žiadosť\no zápis vlastníckeho práva v zmysle odstúpenia od zmluvy. Výzvou zo dňa 29. 06. 2020 Okresný úrad\nNové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, vyzval žalobcu na vyjadrenie, či spochybňuje odstúpenie\n\nod zmluvy a v prípade, ak áno, aby podal príslušnú žalobu na súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nvýzvy. Žalobca bol nútený podať predmetnú žalobu. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby\nje daný samotnou výzvou od Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom. V súčasnosti existuje stav\nprávnej neistoty, kedy nie je zrejmé, či právny úkon žalovanej je spôsobilý navodiť účinky odstúpenia\nod zmluvy, teda jej zrušenie, alebo nie. V prípade, že by neexistovalo súdne rozhodnutie, nebolo by\nzrejmé, kto je legitímnym vlastníkom nehnuteľností a žalobca by bol obmedzený vo výkone svojich\nvlastníckych práv napriek tomu, že mu svedčí právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, avšak so\nzápisom plomby o záznamovom konaní. Právny úkon žalovanej - odstúpenie od zmluvy zo dňa 22. 05.\n2020, považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca namieta nedostatok formálnych\nnáležitostí daného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ako\naj absenciu dôvodov na odstúpenie od zmluvy predpokladaných zákonom, či zmluvou poukazom na\nustanovenia § 48 ods. 1 a ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy tak, ako\nho uskutočnila žalovaná, je neurčité, žalovaná žiadnym spôsobom nešpecifikuje nehnuteľnosti, ktoré\nmajú byť predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej odstupuje. Právny poriadok stanovuje prísne formulačné\npravidlá pri právnych úkonoch, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti, pričom žalovaná odstúpenie od\nzmluvy neformulovala správne, len stručne uviedla, že odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2019,\npredmetom ktorej bol prevod v kúpnej zmluve špecifikovaných nehnuteľností, a to za kúpnu cenu vo\nvýške 31.183,24 eura. Ako dôvod odstúpenia podľa § 49 Občianskeho zákonníka žalovaná uvádza, že\nzmluvu uzavrela v tiesni spôsobenej jej nepriaznivým zdravotným stavom a ťaživou finančnou situáciou\na za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré vidí v stanovení neprimerane nízkej kúpnej ceny. Trhová\nhodnota nehnuteľností je vo výške 90.000,00 eur, čo je s porovnaním s kúpnou cenou 31.183,24 eura,\nneprimerané. Žalobca odmieta tvrdenia žalovanej, že by Kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni, či za nápadne\nnevýhodných podmienok. Podmienky Kúpnej zmluvy (vrátane kúpnej ceny) boli vopred vykomunikované\na dohodnuté. Preto súčasné kroky žalovanej považuje žalobca za účelové. Stanovenie kúpnej ceny je\nvýsledkom konsenzu zmluvných strán a nemusí nevyhnutne odrážať trhovú cenu nehnuteľnosti. Žalobca\nodmieta akékoľvek naliehanie na podpísanie kúpnej ceny. Sama dcéra žalovanej žiadala vyriešenie\nsituácie, ktorá nastala ohľadne jej úveru a odsúhlasila postup, ktorý spočíval v uzavretí Kúpnej zmluvy.\nBola to práve dcéra žalovanej, ktorá žalobcu kontaktovala a ktorá chcela danú okolnosť riešiť, teda\nnie naopak. Žalobca odmieta akýkoľvek nátlak na osobu žalovanej, resp. jej dcéry, ktorý mal viesť k\npodpisu kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že konateľ žalobcu sa vyjadril, že pozná zdravotný stav žalovanej,\nvyplývala len z toho, že o tomto zdravotnom stave bol už dávno v minulosti informovaný zo strany dcéry\nžalovanej, ako aj jej manžela, keďže s týmto sa poznajú už niekoľko rokov. Zdravotný stav žalovanej je\nroky nemenný a žalovaná v čase podpisu zmluvy netrpela žiadnou závažnou zdravotnou komplikáciou,\nktorá by ovplyvňovala jej úsudok alebo akýmkoľvek spôsobom vplývala na podpis zmluvy. V súkromnom\npráve má tradične významné postavenie zásada zmluvnej slobody - teda zásada slobodne si vybrať\nsvojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme,\nako aj slobodne si určiť obsah zmluvy, teda aj kúpnu cenu. Ustanovenie § 589 Občianskeho zákonníka\nnelimituje výšku kúpnej ceny, uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, pričom týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi\nsa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý v zásade nereguluje dohadovanie výšky\nceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade\nnezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo\nvýške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak je kúpna cena\ndohodnutá extrémne nižšie ako je hodnota nehnuteľnosti, alebo naopak, extrémne vyššie. Dohodu o\nkúpnej cene ponecháva zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Hrubý\nnepomer plnení možno považovať za nápadne nevýhodné podmienky, musí však byť splnená aj\nexistencia tiesne, v stave ktorej účastník zmluvu uzatváral. Žalobca je toho názoru, že stav tiesne v čase\npodpisu kúpnej zmluvy neexistoval a rovnako kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve nebola stanovená v\nhrubom nepomere. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu.\nNavrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej náhradu trov\nkonania v rozsahu 100,00 %. Namietala tvrdenia žalobcu týkajúce sa neurčitosti Odstúpenia od Kúpnej\nzmluvy. Je toho názoru, že Odstúpenie spĺňalo podmienky platného právneho úkonu podľa ustanovenia\n§ 34 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky známe okolnosti a skutkový stav muselo byť a bolo\nžalobcovi absolútne jasné, od akej Kúpnej zmluvy žalovaná odstupuje. V rámci vzťahov medzi žalovanou\na žalobcom došlo k uzavretiu jedinej Kúpnej zmluvy zo dňa 09. decembra 2019. Pokiaľ ide o odôvodnenie\ntiesne, v ktorej sa žalovaná nachádzala (spolu so svojou dcérou C. W., narodenou XX. XX. XXXX), ktorá\nbola v pozícii spoludlžníčky voči žalobcovi, obsiahnuté v Odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 05.\n2020 a následného listu žalovanej zo dňa 18. 06. 2020, považuje za zjavné a dostatočné. Žalovaná je\n\na aj v čase podpisu Kúpnej zmluvy bola ťažkou onkologickou pacientkou. Takéto zdravotné komplikácie\npredovšetkým s ohľadom na jej vek, sa nepriaznivo odzrkadlili na celkovom psychickom stave. V\ndôsledku onkologického ochorenia bola žalovaná poberateľkou výlučne invalidného dôchodku vo výške\n190,00 eur mesačne. Tento dôchodok predstavoval v čase podpisu Kúpnej zmluvy jej jediný zdroj príjmu.\nTakáto suma je s ohľadom na bežné životné náklady a zvýšené výdavky spojené s liečbou onkologického\nochorenia absolútne nepostačujúca. Napriek tejto neľahkej životnej situácii sa žalovaná rozhodla pomôcť\nsvojej dcére C. W., nachádzajúcej sa vplyvom jej taktiež nepriaznivého zdravotného stavu a neúspechov\nv podnikaní a vzala si úver na pokrytie jej výdavkov a záväzkov. Tento úver bol vyplatený žalobcom, na\nzáklade čoho sa stala spoludlžníčkou svojej dcéry C. W., čo ju následne dostalo do ešte komplikovanejšej\nfinančnej situácie a stratila istotu strechy nad hlavou. Zároveň vstupom do právneho vzťahu medzi jej\ndcérou a žalobcom bola vystavovaná neustálemu tlaku zo strany žalobcu a čelila vyhrážkam až do\nokamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k jej nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Pri pohľade na\nživotnú situáciu žalovanej, a to s ohľadom na jej osobný život, zdravotný stav a žalostnú finančnú situáciu\nv čase podpisu Kúpnej zmluvy, je absolútne zrejmé, že podmienka tiesne bola naplnená. Podmienka\nnápadne nevýhodných podmienok spočívajúca v enormnom rozdiele medzi reálnou trhovou cenou\nprevádzanej nehnuteľnosti a \"dohodnutou\" kúpnou cenou, bola taktiež splnená, a to z dôvodov už\nuvedených v Odstúpení od Kúpnej zmluvy. Trhová cena dotknutých nehnuteľností stanovená znaleckým\nposudkom č. 50/2008 vypracovaným znalkyňou I.. V. Y. predstavuje v prepočte na euro sumu viac než\n90.000,00 eur, pričom ceny nehnuteľností od roku 2008 výrazne vzrástli najmä s ohľadom na to, že\nžalovaná sa o predmetné nehnuteľnosti po celý čas dôkladne starala a zveľaďovala ich. Kúpna cena\ndohodnutá v rámci Kúpnej zmluvy predstavuje iba sumu 31.183,24 eura. Rozdiel medzi cenou trhovou\na cenou, za ktorú nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam žalobca, je natoľko priepastný, že zákonná\npodmienka nápadne nevýhodných podmienok bola splnená. Spolu s Kúpnou zmluvou bola podpísaná\naj dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalovanou, jej dcérou ako dlžníčkami a žalobcom\nako veriteľom. Žalobca v rámci tejto dohody vyčíslil zostatkovú výšku záväzku voči žalovanej a jej dcére\nna sumu 35.183,24 eura, pričom táto suma nemala v čase uzavretia dohody reálny základ. Žalovaná\npovažuje za absolútne kľúčové ozrejmiť súdu celý rad udalostí, ktorý nasledoval po podpise Zmluvy o\núvere medzi jej dcérou C. W. a žalobcom dňa 20. 06. 2016, a to z dôvodu, že C. W. bola zo strany žalobcu,\njeho zamestnanca a právneho zástupcu dlhodobo zavádzaná, klamaná, uvádzaná do omylu a celý tento\nsled udalostí dospel až k pristúpeniu žalovanej k úverovému vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako\nspoludlžníčkou, čo viedlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcom. V prípade,\nak sa súd nestotožní s právnou argumentáciou žalovanej ohľadne naplnenia podmienok na odstúpenie\nod Kúpnej zmluvy z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, žalovaná poukázala na tú\nskutočnosť, že Kúpna zmluva nebola uzatvorená z jej strany slobodne, nakoľko žalobca v čase podpisu\nKúpnej zmluvy hrubo zneužil životnú situáciu žalovanej a podpis tejto zmluvy docielil zastrašením\nžalovanej, hrubým nátlakom a vyhrážkami. Konateľ žalobcu odmietol, aby mu bola zo strany žalovanej a\njej dcéry vyplatená dlžná suma a trval na tom, aby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej prevedené\nna jeho spoločnosť. Dňa 09. 12. 2019 dal žalovanej a jej dcére ultimátum, že v prípade, ak do jednej\nhodiny nepodpíšu Kúpnu zmluvu, strávia najbližšie Vianoce na ulici ako bezdomovkyne. Popritom sa\nvyjadril, že o žalovanej a jej manželovi a dcére vie úplne všetko, vrátane detailov o ich zdravotnom stave,\nčo s ohľadom na skutočnosť, že konateľ žalobcu je okrem iného súkromným detektívom, vyvolalo v\nžalovanej dôvodné obavy. Poukazom na skutočnosti v pripojenom trestnom oznámení je hodné zvážiť,\nči nebola Kúpna zmluva uzatvorená v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko k jej podpisu bola donútená vyhrážkami zo strany konateľa žalobcu. Cieľom žalovanej je\npoukázať na postupy a konanie žalobcu, ktoré na základe uvedeného skutkového stavu hrubo odporujú\ndobrým mravom a sú v absolútnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto je v zmysle\nustanovení právnych predpisov, či už občianskeho alebo obchodného práva, vylúčené, aby požívali\nprávnu ochranu. Podrobný priebeh udalostí je obsiahnutý v trestnom oznámení zo dňa 02. 11. 2020\npodaný na Okresnej prokuratúre v Novom Meste nad Váhom. Samotný obsah Kúpnej zmluvy vzhľadom\nna extrémny nepomer trhovej a kúpnej ceny a zneužitie životnej situácie žalovanej žalobcom, je v\nrozpore s dobrými mravmi a ako ďalší dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy možno vnímať práve tento dôvod\npoukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Následne sa vyjadril žalobca ako i žalovaná.\n1.2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:\nŽalobca pri výsluchu uviedol, že pred podpisom Kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2019 žalovaná vstúpila do\nvzťahu so žalobcom v rámci úverového vzťahu, keď nesplácala spolu s dcérou dlh voči P. P.. Jej dcéra\noslovila žalobcu s tým, či tento dlh vedia tiež prevziať na seba, resp. vyplatiť a oni by ho splácali v nejakom\núverovom rámci. To jej odsúhlasili, dlh jej bol vyplatený a bola uzavretá ďalšia zmluva so žalovanou.\nNásledne to bolo splácané, finančné prostriedky odchádzali z účtu pána W., čo bol manžel pani L. ml.\n\na všetky platby odchádzali z jeho účtu v prospech účtu žalobcu. Následne nastal nejaký problém alebo\nexekúcia, v prospech spoločnosti HomeCredit sa vyplatilo nejakých 6.000,00 eur, ale nakoľko išlo už\nviac finančných prostriedkov von, žalobca chcel nejakú zábezpeku. Bola vytvorená Záložná zmluva\nna pozemky žalovanej s tým, že zase prešlo nejaké obdobie a žalovaná a dcéra žalovanej si neplnili\nzáväzky. Kontaktovali žalovanú, žalovaná chcela tento problém nejako vyriešiť, dal jej niekoľko možností\nna to. Ale vzhľadom na to, že stretnutia prebiehali raz áno, raz nie, potom prišla, neprišla, bolo to\ntaké veľmi kostrbaté, tak poveril zastupovaním advokátsku kanceláriu, ktorá ju mala kontaktovať a na\nžalobcov pokyn mala vyriešiť tento nedoplatok voči žalobcovi niekoľkými spôsobmi. To bola realizácia\nzáložného práva na pozemky buď priamym predajom, dražbou alebo odpredaním nejakej tretej osobe,\npričom toho človeka si mali nájsť oni, ktorý by to kúpil, to mohol byť aj niekto z rodiny alebo odpredajom\npozemkov žalobcovi a započítanie tej dlžnej čiastky. Takéto inštrukcie dostala advokátska kancelária.\nNásledne bola žalovaná v advokátskej kancelárii, riešila celý tento dlh. Prešla nejaká doba, pani L.\nmladšia - W. sa ozvala, že by tie pozemky chceli odpredať žalobcovi, že sa to teda započíta. Len bol\nproblém ten, že ak by sa podpisovala Kúpna zmluva, bolo treba ísť na notársky úrad alebo obecný úrad,\nale žalovaná mala zlomenú nohu, nevedela sa nikam dostať. Na odporúčanie dcéry žalovanej sa mali\ndohodnúť s advokátskou kanceláriou, že sa vycestuje za nimi do E., že tam sa uzavrie Kúpna zmluva, ale\nbolo potrebné, aby tam niekto prišiel z notárskeho úradu alebo nejaký notár. Toto sa udialo, ale tie zmluvy\nsa neuzatvorili z nejakého dôvodu. Je to opísané v spise orgánov činných v trestnom konaní presne. A\nnásledne za nejakú dobu sa dcéra žalovanej ozvala, že teda to chcú doriešiť, že to s mamou prebrala\na či sa môžu stretnúť. Stretli sa v M. L. M. F., v pizzerii, kde žalobca prišiel, znova zopakoval, aké sú\nriešenia, buď priamy predaj, dobrovoľná dražba, alebo nech si nájdu nejakého kupca z rodiny, z dediny,\nkto to kúpi a kto to vyplatí alebo odpredaj žalobcovi. Nakoľko tieto zmluvy už boli raz predchystané, tak\nich doniesol a nechal im tie zmluvy tam, povedal im, že ak chcú, nech podpíšu Kúpnu zmluvu a započíta\nsa dlh. Ak nechcú, môžu ich kľudne vyhodiť, žalobca pôjde ďalej niektorým zo zákonných spôsobov ako\ndražba alebo priamy predaj. Žalobca mal v M. L. M. F. ešte nejaké pracovné povinnosti, asi za hodinu\nsa mu dcéra žalovanej ozvala, doniesla mu podpísané Kúpne zmluvy, jednu Kúpnu zmluvu jej odovzdal\na ostatné zmluvy sa dali zavkladovať na kataster. Žalovaná mala čas na preštudovanie Kúpnej zmluvy.\nV čase, keď žalovaná podpisovala zmluvu u notára, nebol prítomný. Po zavkladovaní Kúpnej zmluvy\nv katastri žalovaná ani dcéra žalovanej žalobcu nekontaktovali, nemali žiadne námietky, počas celého\nzmluvného vzťahu, ktorý trval niekoľko rokov, ho nikdy nekontaktovali. Kúpnu cenu v Kúpnej zmluve\nzo dňa 09. 12. 2019 vo výške 31.183,24 eura, výšku tejto kúpnej ceny, stanovili poukazom na trhovú\nsituáciu a dohodu žalovanej. K dohode došlo prostredníctvom dcéry žalovanej, tieto zmluvy žalovaná\npoznala, už keď prišli následne aj do pizzerie, táto cena tam už bola uvedená. Prvýkrát uvádzali túto\ncenu predtým, ako mali prísť k žalovanej so zamestnancom z notárskeho úradu. Komunikácia medzi\nžalobcom a dcérou žalovanej prebiehala telefonicky a osobne. K vzájomnému započítaniu pohľadávok\nzo dňa 09. 12. 2019, teda ako vyčíslil pohľadávku voči žalovanej a jej dcéry vo výške 35.183,24 eura,\nsa nevedel žalobca vyjadriť, nakoľko nemal pri výsluchu k tomu podklady. K tomu, koľko finančných\nprostriedkov poskytol žalobca žalovanej, resp. jej dcére od okamihu, ako k záväzku pristúpila žalovaná,\nžalobca uviedol, že v P. P. mala žalovaná dlh 10.000,00 - 11.000,00 eur, v spoločnosti HomeCredit\n6.000,00 eur. Či došlo k ďalšiemu plneniu, uviesť nevedel. V prospech žalobcu prichádzali splátky\nvo výške 150,00 eur z účtu p. W., od uzatvorenia Zmluvy o úvere z roku 2016 doposiaľ, či to bolo\n3.000,00 eur, či 4.000,00 eur, uviesť nevedel. Tiež nevedel, či išlo o splátky vykonané žalovanou alebo\njej dcérou, nakoľko odchádzali z účtu p. W.. Počas jednania so žalovanou a jej dcérou nikdy nemal\npochybnosti, že by neboli dostatočne finančne a právne gramotné vyhodnotiť všetky právne úkony,\nku ktorým medzi nimi došlo, nakoľko dcéra pani žalovanej bola podnikateľka. Obidve boli úverovo\ndostatočne znalé, prešli viacerými úvermi, exekúciami. Preto nemal nikdy pochybnosti. Pokiaľ ide o\nfinančnú stránku p. W., manžela p. W., tento bol vojak s príjmom 1.500,00 eur, splátky boli vykonávané\nz jeho účtu. Dcéra žalovanej žalobcu uistila, že na úveroch sa bude podieľať celá rodina, jej mama,\nčiže finančných prostriedkov na úhradu splátky a dlhu bol dostatok. Po vyplatení exekúcii žalovanej\na dcéry žalovanej, nemal vedomosť, že by boli nejaké ďalšie splátky zo strany žalovanej a jej dcéry\nvoči tretím osobám. Dcéra žalovanej žije v rodinnom dome žalovanej, čiže sa podieľajú na spoločných\nnákladoch v domácnosti. Pokiaľ ide o preverovanie finančného stavu klientov, zmluvných partnerov,\nv tom čase bola čiastočná bonita preverovaná, zisťovali zárobok žiadateľa, taktiež rodinný príjem. U\ndcéry žalovanej bola splátka nastavená najskôr na 100,00 eur, neskôr uvádzala, že bude mať ďalšie\nfinančné prostriedky aj z podnikania, taktiež uvádzala, že jej manžel je vojak, bol na misii, čiže finančné\nprostriedky mali. Gro podnikateľskej činnosti žalobcu je vymáhanie pohľadávok. Preto nemajú vstupy do\nregistrov nebankových spoločností. Svedkyňa C. W. L., narodená XX. XX. XXXX, dcéra žalovanej, pri\nvýsluchu k procesu dohadovania Kúpnej zmluvy, ohľadne pozemkov uviedla, že jej prišlo oznámenie o\n\ntom, že porušila zmluvné podmienky, že neplatí splátky po 250,00 eur, pričom mala vedomosť, že tieto\nsplátky má splácať po 200,00 eur. Chcela to riešiť, preto obratom volala pánovi U. a právnej zástupkyni\nžalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu si ju preto predvolala, chceli to tiež riešiť aj s jej matkou. Netušila,\nže budú chcieť odkúpiť pozemky, na ktorých bolo záložné právo. Vtedy podpísali kúpnopredajnú zmluvu\nna uvedené pozemky, žiadne peniaze od nich nedostali, tieto pozemky v skutočnosti ani predať nechceli.\nNetuší, za akým účelom prišla do Č. notárska pracovníčka. Myslela si, že sa išli upraviť splátky. Bolo\nto záložné právo na pozemky, ktoré boli podpísať na matrike na obecnom úrade, bolo to v roku 2018.\nNevedela, že aj matka má splácať. Obidve mali splátky po 250,00 eur. Prítomnosť notárskej pracovníčky\nu nich doma, nežiadali. Stretnutie prebiehalo aj s notárskou pracovníčkou. Predložili im kúpnopredajné\nzmluvy, tieto odmietli podpísať, lebo ich nemali ani k nahliadnutiu, neboli im vopred zaslané. Uviedli, že\nsa chcú stretnúť s pánom I. (konateľom žalobcu) a bolo im prisľúbené, že tieto kúpnopredajné zmluvy\nim budú zaslané ešte pred stretnutím s pánom I. e-mailom. Počas stretnutia s notárskou pracovníčkou\nnevideli kúpnopredajné zmluvy. Videli, že sa jedná o kúpnopredajnú zmluvu, ku ktorej bolo pripojených\nviacero papierov, ktorým ani nerozumeli, aby si ich dopredu ešte pred stretnutím s pánom I. mohli pozrieť.\nTieto zmluvy im e-mailom zaslané neboli. Potom, keď jej matka - žalovaná odmietla kúpnopredajnú\nzmluvu podpísať, nastalo to, že sa chceli stretnúť s pánom I.. Stretnutie s p. I. prebiehalo tak, že bol\nproblém sa dohodnúť na stretnutí. Napokon sa stretli v M. L. M. F. v pizzerii Al Cacciatore, tam pán I.\nprišiel za nimi. Uviedol im, že ho celá táto vec obťažuje, unavuje, že, keď tú zmluvu nepodpíšu, že to\nodkúpi niekto iný, že môžu byť rady, že to kúpi od nich práve pán I.. Sľúbil im, že tam môžu naďalej\nbývať, že keď to budú splácať, po splatení si to môžu odkúpiť naspäť. Tiež jej sľúbil, že jej odpustí\núroky z omeškania. Keď sa dopytovala, akú sumu celkovú dlží, nikto jej nevedel presnú sumu uviesť.\nNa strane žalobcu nebol nikto ochotný vyčísliť túto sumu. S pánom I. u notárky neboli. Pán I. odišiel\ndo nejakého podniku, nechal im čas na rozmyslenie. Báli sa, že prídu o bývanie, keď to nepodpíšu,\nkeďže im sľúbil aj to, že si nehnuteľnosti budú môcť odkúpiť naspäť, nakoniec to podpísali. Následne\nnemala ani priamy kontakt na pána I., musela zisťovať kontakt cez jeho asistentku. Predmetom tejto\nzmluvy boli iba pozemky, nie rodinný dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Jej matka má psychické problémy\nzo svojho zdravotného stavu a z toho všetkého, čo sa teraz deje. Psychológa alebo psychiatra matka\nnikdy nenavštevovala. V súvislosti s onkologickým ochorením matky si nepamätá, kedy bola naposledy\nhospitalizovaná. Na splátky úveru jej matka neprispievala, možno jednu splátku, sama matka má zlú\nfinančnú situáciu, má iba dôchodok. Okrem záväzkov v P. P., kde matka vystupovala ako spoludlžník\nsvedkyne, mala matka ďalšie záväzky v spoločnosti HomeCredit, čo súvisí práve s týmito pozemkami.\nVoči svedkyni, voči rodičom svedkyne, od januára 2018 až do odstúpenia, neboli zo strany žalobcu\nvyvíjané kroky, čo sa týka vysťahovania rodičov z rodinného domu súp. č. XX, tieto nastali až od doby,\nkeď to chceli riešiť - keď to chceli naspäť odkúpiť. Pokiaľ ide o jej vyjadrenia v iných konaniach, že sa bojí\nľudí zo spoločnosti Patriot Group, nechcela uzatvoriť ďalšiu Kúpnu zmluvu, resp. Kúpnu zmluvu, ktorú\nuzatvorila jej matka. Nedohadovala sa na uzatvorení Kúpnej zmluvy, len chcela riešiť splátky. Chcela\nriešiť len splátky, prečo im nestačilo iba záložné právo, ktoré bolo iba na pozemkoch, tieto pozemky\nchceli odkúpiť, pričom od nej už odkúpili rodinný dom. To, že mala platiť po 250,00 eur, sa dozvedela\naž po tom. V roku 2018, čo sa podpisovala záložná zmluva ako aj iné papiere, bola v tom, že má platiť\n200,00 eur. Až neskôr, keď jej prišlo oznámenie, že sa to nespláca, že porušili zmluvné podmienky. O\ntom, že splátky po 250,00 eur mali platiť aj s matkou, sa dozvedela až po prevzatí zastupovania veci\nprávnym zástupcom žalovanej. Celý čas si myslela, že splátky má platiť iba ona, nie matka. O tom, že má\nplatiť splátky každá z nich, si nepamätá, či jej boli zaslané nejaké písomnosti. Pokiaľ ide o uzatvorenie\nKúpnej zmluvy z 09. 12. 2019, s pánom Imrichom sa chceli dohodnúť na vyriešení situácie, nechceli\nuzatvoriť Kúpnu zmluvu, Kúpnu zmluvu chcel uzatvoriť pán I.. Žalobca záverom prostredníctvom právnej\nzástupkyne uviedol, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 12. 2019 v tiesni a za nápadne\nnevýhodných podmienok je neplatné. Bez toho, aby žalobca mal v úmysle zľahčovať zdravotný stav\nžalovanej, zdravotné záznamy, ktoré žalovaná predložila, nepreukazujú taký zdravotný stav žalovanej,\nktorý by odôvodňoval existenciu tiesne. Žalovaná sa síce dlhodobo lieči z onkologického ochorenia,\navšak jej stav je niekoľko rokov stabilizovaný a nemenný. Ani v čase podpísania predmetnej kúpnej\nzmluvy nebol zdravotný stav žalovanej zhoršený, nevyžadoval si špeciálne ošetrenia, medikamentóznu,\nči inú liečbu. Pokiaľ ide o zlomenú nohu, ktorú v tom čase žalovaná mala, išlo o prechodnú záležitosť,\nktorá si vyžaduje liečenie niekoľkých týždňov, avšak neohrozuje život človeka a rozhodne nespôsobuje\ntieseň. Naviac, bola to žalovanej dcéra, ktorá tlačila na vyriešenie situácie s jej úverom a uvádzala,\nže mama má síce zlomenú nohu, ale ona zabezpečí jej prevoz, aby mohla zmluvu podpísať. Za týmto\núčelom dcéra žalovanú aj priviezla k sebe domov do Č. a následne do M. L. M. F.. V konaní nebolo\npreukázané, naopak bolo vyvrátené, že by žalovaná mala nejaké výrazné psychické problémy, že by\nsa liečila v tomto smere alebo navštevovala by psychológa. Tvrdenie žalovanej o tom, že štatutárny\n\nzástupca žalobcu ju nútil k podpisu pod hrozbou straty strechy nad hlavou je nelogické a vyvrátiteľné\ntým, že predmetom Kúpnej zmluvy boli len pozemky v okolí rodinného domu a nie rodinný dom, v ktorom\nžalovaná s manželom býva. Pokiaľ by mal žalobca záujem vypratať rodinný dom, mohol to uskutočniť\nbez ohľadu na prevod predmetných pozemkov, kedykoľvek. Zároveň bolo výsluchmi preukázané, že\nžalovaná mala so svojou dcérou čas na to, aby si rozmyslela, či chce zmluvu uzavrieť. Zmluvy jej boli\nponechané, tieto mohla dať preštudovať ktorémukoľvek právnikovi, mohla sa ísť kdekoľvek poradiť.\nToto však neurobila, sama sa rozhodla zmluvu podpísať, avšak pokiaľ aj bola ku svojmu majetku ona\nľahostajná, nemôže to byť na ťarchu žalobcu a nemôže požívať právnu ochranu správanie osoby,\nspočívajúce v snahe o dodatočné asanovanie následkov svojho rozhodnutia, ktoré sa jej po čase začalo\njaviť ako nevýhodné. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie samotnej žalovanej vo výpovedi v trestnom\nkonaní zo dňa 02. 12. 2021, kde žalovaná uvádza: \"Ja potom, ako som celú vec prebrala s právnikom\na rodinou a všetko sa mi rozležalo, tak som usúdila, že z ich strany nebol čistý úmysel, to znamená, že\nnechceli nehnuteľnosť späť prepísať na nás, pričom ide o môj pocit, že nás chceli oklamať ....\" Žalovaná\ntu nespomína žiadnu tieseň ani nevýhodné podmienky. Stav žalovanej nenapĺňal znaky tiesne, pretože\nzdravotný stav, v ktorom žalovaná je, trvá dlhé roky a pokiaľ by tento stav považovali za stav tiesne, tak\nby žalovaná bola v tiesni dlhodobo a malo by to vplyv na všetky právne úkony, ktoré počas tých rokov\nvykonala. Žalovaná dobre vedela, aký úkon ide uzavrieť a neuzatvárala ho v tiesni, ale pod vplyvom\nsvojej dcéry, ktorej chcela pomôcť. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, ktorých existencia\nmusí byť preukázaná v súbehu s tiesňou, ani tieto neboli preukázané. Žalovaná v tomto i v trestnom\nkonaní tvrdila, že hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy je 2 x krát vyššia (90.000,00\neur) ako zmluvne stanovená kúpna cena. Uvedené však nie je pravdou, čo bolo preukázané jednak aj\nZnaleckým posudkom č. 16/2021, ktorý predložila sama žalovaná a najmä oboznámením Odborného\nvyjadrenia č. 213/2022, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Z odborného vyjadrenia vyplýva,\nže hodnota pozemkov, vrátane príslušenstva, ktoré boli predmetom prevodu, bola ku dňu prevodu vo\nvýške 69.000,00 eur. Zmluvne stanovená kúpna cena teda nie je tak výrazne podhodnotená, aby išlo\no nápadne nevýhodné podmienky. Je potrebné poukázať aj na to, že predmetné pozemky sú súčasťou\njedného dvora k rodinnému domu súp. č. XX a nie je ich možné samotne využiť, resp. pre tretie osoby\nby nemali žiadnu hodnotu. Pozemky sú zastavané rôznymi objektami, ktoré využíva rodina žalovanej,\npričom je potrebné poukázať aj na to, že v odbornom vyjadrení tvorí jednu z najvyšších položiek\nhospodárska budova (22.435,68 eura), pričom v znaleckom posudku predloženom žalovanou je táto\nbudova ohodnotená na sumu 11.512,38 eura, čo je výrazne odlišná suma. Je zrejmé, že samotní znalci\nmali na hodnotu objektov rôzne názory, avšak samotné pozemky ocenili podobne, pričom v odbornom\nposudku sú pozemky ohodnotené na sumu 26.235,80 eura, čo považuje za smerodajné. Jednotlivé\ntvrdenia žalovanej z výsluchu zo dňa 28. 04. 2022 o priebehu podpisu Kúpnej zmluvy, resp. okolnostiach\npredchádzajúcich uzavretiu Kúpnej zmluvy, sa ukázali ako nepravdivé. Najmä pokiaľ ide o výpoveď\nnotárskej pracovníčky, ktorá vyvracia tvrdenia žalovanej o akomkoľvek nátlaku súvisiacom s podpisom\nKúpnej zmluvy, či s nahnevaným správaním právnej zástupkyne žalobcu. Zároveň bolo vo výpovediach\nsvedkov v trestnom konaní potvrdené, že Kúpne zmluvy žalovaná mala k dispozícii už pri prvom stretnutí\nv E. a nie je pravdou, že ich videla prvýkrát v M. L. M. F. pred ich podpisom. Tvrdenia žalovanej o\núdajnej finančnej tiesni, v ktorej mala byť pri podpise Kúpnej zmluvy, sú účelové. V predchádzajúcich\nvýpovediach v iných konaniach žalovaná finančnú tieseň nespomínala, uvádzala, že o úvere dcéry\nnemala bližšie informácie, vedela len, že dcéra má tento úver splácať žalobcovi. Sama potvrdila, že\nso splátkami dcére nepomáhala, iné záväzky nemala. Manžel žalovanej prešiel osobným bankrotom,\npreto finančná tieseň nie je dôvodná. Formulácie uvádzané žalovanou vo výpovedi v tomto konaní\nsa javia ako účelové, naučené, s cieľom navodiť jej priaznivejšie postavenie. Poukázal tiež na rôzne\ntvrdenia žalovanej v rámci trestného konania, ktoré sa vôbec v konaní nepreukázali a sú nepravdivé a\nzavádzajúce, napríklad tvrdenia o spätnom odkúpení nehnuteľností, ktoré žalovaná, či jej dcéra opisuje\nv každej výpovedi inak, tvrdenia o tom, že písomnosti neboli doručované jej dcére (o všetkom sú v\ntrestnom spise doručenky) atď. Z výsledkov v trestnom konaní vedenom na KR PZ Trenčín sp. zn.\nČVS: KRP-94/2-VYS-TN-2020 ako aj z celého obsahu spisu, v rámci ktorého sa vyšetrovateľka detailne\nzaoberala jednotlivými úkonmi v súvislosti s úverovým vzťahom žalobcu a C. W.. Je si vedomý, že právne\nposúdenie veci z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti je odlišné od posúdenia civilnoprávneho,\navšak je toho názoru, že tieto spolu úzko súvisia, sú prepojené a nie je možné tieto dve roviny úplne\nodseparovať. Vyšetrovateľka po dôkladnom skúmaní prijala záver, že nebolo preukázané, že by bola\nzneužitá tieseň, neskúsenosť či rozumová slabosť poškodených. Je nutné, aby konajúci súd prihliadal aj\nna závery toho rozhodnutia, ako právoplatného rozhodnutia iného orgánu verejnej moci v tej istej veci.\nŽalovaná záverom prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že došlo platne k odstúpeniu od kúpnej\nzmluvy zo dňa 09. 12. 2019 podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Žalovaná má za to, že žalobca v rámci\n\nkonania nepreukázal dôvodnosť žaloby a relevantne nespochybnil existenciu, či už tiesne alebo nápadne\nnevýhodných podmienok. Pokiaľ ide o otázku nápadne nevýhodných podmienok, žalovaná poukazuje\nna kúpnu cenu uvedenú v Kúpnej zmluve, a to vo výške 31.183,24 eura, pričom trhová hodnota týchto\nnehnuteľností bola nezávislým znalcom I.. I. v rámci ZP č. 16/2021 stanovená na 75.700,00 eur a\nodborným vyjadrením spoločnosti JHS, s.r.o. č. 213/2022 na sumu 69.000,00 eur. Aj pokiaľ zoberú túto\nnižšiu odhadovanú cenu, predstavuje viac než dvojnásobok kúpnej ceny. Argumentácia žalobcu, že ako\nsmerodajnú berie hodnotu výlučne pozemkov vo výške približne 20.000,00 eur, je neprípustná, nakoľko\npredmetom prevodu boli nielen pozemky, ale aj budovy na nich stojace a ďalšie príslušenstvo. Taktiež\nje potrebné poukázať na skutočnosť, že finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu nikdy neboli\nžalovanej uhradené, nakoľko došlo k uzatvoreniu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, pričom\ntáto dohoda v žiadnom prípade neodzrkadľuje reálnu výšku dlhu žalovanej, či jej dcéry voči žalobcovi.\nVýšku dlhu v čase podpisu Kúpnej zmluvy žalobca v priebehu tohto konania nebol schopný ani ochotný\nvyčísliť. Podľa výpočtov žalovanej, poskytol žalobca žalovanej a dcére žalovanej sumu 42.690,00 eur,\npričom voči tejto pohľadávke už bola započítaná kúpna cena za rodinný dom, ktorý na spoločnosť Patriot\ngroup, s.r.o. previedla dcéra žalovanej v roku 2017 za kúpnu cenu vo výške 60.000,00 eur, pričom jeho\ntrhová hodnota bola odhadovaná na sumu prevyšujúcu 160.000,00 eur. Pokiaľ ide o tieseň ako ďalšiu\npodmienku odstúpenia Kúpnej zmluvy, žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ktorý existenciu tiesne\nzúžil výlučne pod jej nepriaznivý zdravotný stav. Na strane žalovanej boli naplnené kumulatívne dôvody,\nv zmysle ktorých je možné konštatovať existenciu tiesne. Žalovaná bola v čase podpisu Kúpnej zmluvy\nťažkou onkologickou pacientkou, ktorá podstupovala agresívnu liečbu, pričom zlomená noha bola práve\ndôsledkom rednutia kostí spôsobených touto liečbou, ďalším následkom zdravotného stavu žalovanej\nbola jej neschopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, na základe čoho bola poberateľkou\ninvalidného dôchodku, ktorý predstavoval jej jediný zdroj príjmu, popritom sa starala o svojho manžela,\nktorý bol a stále je v zlom psychickom stave a ktorý bol po osobnom bankrote. Žalovaná mala taktiež\nobavy o strechu nad hlavou a obávala sa prípadnej exekúcie, na ktorú bola opakovane upozorňovaná\nzo strany žalobcu, resp. jeho konateľa a zamestnancov. Žalovaná sa taktiež pokúšala pomôcť svojej\ndcére, ktorá sa nachádzala v ťažkých finančných problémoch, ktoré mohli existenčne ohroziť aj samotnú\nžalovanú. Žalovaná vnímala na základe tvrdení žalobcu predmetný právny úkon ako zabezpečovací\nprávny úkon a verila, že predmetné nehnuteľnosti budú následne prevedené späť do jej vlastníctva.\nTo, že žalovaná si až dodatočne uvedomila, aká nevýhodná bola Kúpna zmluva, ktorú uzatvorila so\nžalobcom, nemôže byť v rámci tohto konania na jej ťarchu. Práve naopak, žalovaná bola v čase\npodpisu Kúpnej zmluvy obyčajná invalidná dôchodkyňa, ktorá nemala znalosti v oblasti práva a financií a\npotrebovala až pomoc rodiny a právneho zástupcu, aby si toto uvedomila. Na druhej strane, je notorietou,\nže žalobca je subjekt s bohatými skúsenosťami, či už v oblasti práva, vymáhania pohľadávok, či realít\na tento svoju zjavnú výhodu za danej situácie zneužil. Pokiaľ ide o trestné konanie, na ktoré priebeh a\nzávery opakovane poukazuje, má žalovaná za to, že toto nie je relevantným odkladom pre predmetné\nsúdne konanie. Prokuratúra ani orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené posudzovať existenciu\ntiesne a nápadne nevýhodných podmienok z pohľadu občianskeho práva, čo samotná prokuratúra vo\nsvojom uznesením Pv 739/20/3304-40 zo dňa 14. 07. 2022 uvádza na strane 5. Je výlučne v právomoci\nsúdu rozhodnúť o tom, či kúpna zmluva, od ktorej žalovaná odstúpila, bola alebo nebola uzatvorená v\ntiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná má za to, že obe tieto zákonné podmienky sú\nveľmi jednoznačne naplnené, a to kumulatívne, z čoho vyplýva, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo\nplatným právnym úkonom a žalobca nepreukázal opak.\n1.3. Z obsahu spisu sp. zn. 4C/48/2020 vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 31. 07. 2020 sa C.\nW., narodená XX. L. XXXX, dcéra žalobkyne, domáhala proti žalovanému 1/ I.. T. I., narodenému XX.\nT. XXXX a žalovanému 2/ PATRIOT GROUP, s.r.o. so sídlom Trenčín, určenia, že dcéra žalovanej je\nvýlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. Q., a to pozemok (parcela registra\n\"C\") s parc. č. 31/3 - záhrada o výmere 423 m2, pozemok (parcela registra \"C\") s parc. č. 36/1 - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 98 m2, pozemok (parcela registra \"C\") s parc. č. 36/2 - zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 120 m2, pozemok (parcela registra \"C\") s parc. č. 38 - záhrada o výmere 124\nm2, stavba - rodinný dom so súp. č. XX ležiaci na parcele č. 36/1). Súd vo veci rozhodol rozsudkom\nzo dňa 06. júla 2023 tak, že vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobe vyhovel poukazom na ust. § 49 v\nspojení s § 48 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bola kúpna zmluva medzi dcérou žalovanej\na Ing. Jurajom Imrichom uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a preto mala dcéra\nžalovanej právo od zmluvy odstúpiť. Voči žalovanému 2/ žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej\nvecnej legitimácie, nakoľko spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. so sídlom v Trenčíne už nehnuteľnosti\nnevlastnil. Rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko sa žalovaný proti rozsudku odvolal.\nDo právoplatnosti rozhodnutia vo veci 4C/48/2020 súd nariadil uznesenie č.k. 4C/48/2020-142 zo dňa\n\n24. marca 2021, právoplatné dňa 07. 06. 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n5Co/33/2021-165 zo dňa 27. mája 2021, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť strpieť výlučné nerušené\nužívanie uvedených nehnuteľností žalobkyňou a osobami žijúcimi s ňou v spoločnej domácnosti - T. L.,\nnarodeným XX. XX. XXXX, Q. L., narodenou XX. XX. XXXX, G. W., narodeným XX. XX. XXXX, a L. W.,\nnarodeným XX. XX. XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením Okresného\nsúdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3C/24/2020-189 zo dňa 24. marca 2021, právoplatným dňa 22. 07.\n2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/38/2021-220 zo dňa 07. 07. 2021 súd\nnariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť strpieť výlučné užívanie nehnuteľností\nzapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q., žalovanou a osobami žijúcimi s ňou v spoločnej\ndomácnosti - T. L., narodeným XX. XX. XXXX, Q. L., narodenou XX. XX. XXXX, G. W., narodeným XX.\nXX. XXXX, a L. W., narodeným XX. XX. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/48/2020 súčasnému\nvlastníkovi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Q., ktorý je zároveň konateľom\nspoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. (v tomto spore vystupuje ako žalobca) bola uložená povinnosť\nstrpieť užívanie nehnuteľností C. W. L., ktorá je dcérou žalobkyne J. L., ako aj osobám s ňou žijúcim v\nspoločnej domácnosti, a to vrátane rodinného domu súp. č. XX, v ktorom bývajú. Žalovaná osvedčila,\nže bez zabezpečenia prístupu po pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto sporu, by bol znemožnený\nprístup do rodinného domu, ako aj priľahlých nehnuteľností. Podľa názoru súdu možno od žalobcu\nspravodlivo žiadať, aby strpel užívanie predmetných nehnuteľností žalovanou a členmi jej rodiny, a\nto až do právoplatného rozhodnutia o vlastníckom práve, s poukazom na naliehavosť požadovanej\núpravy, kedy žalovanej a členom jej rodiny by v opačnom prípade hrozila ujma (nemožnosť dostať sa\ndo obydlia). Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. L., dcérou žalovanej, ako predávajúcou a žalobcom\nako kupujúcim zo dňa 11. 12. 2017 s účinnosťou vkladu do katastra nehnuteľností dňom 15. 01. 2018\nnadobudol žalobca (aktuálne je už vlastníkom konateľ žalobcu) do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XXX k.ú. Q., stavba - rodinný dom súp. č. XX na parc. KN č. XX, pozemok - parc. registra \"C\"\n31/3 - záhrady o výmere 423 m2, pozemok - parc. registra \"C\" č. 36 - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 218 m2, pozemok - parc. registra \"C\" 38 - záhrady o výmere 124 m2. Cena bola dohodnutá na\nsumu 60.000,00 eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy, t.j. do 10. 01. 2018 s tým, že\nčasť kúpnej ceny vo výške 10.605,99 eura bola poukázaná na účet veriteľa predávajúcej - P. P., J..P.. za\núčelom uspokojenia pohľadávky z titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,\nsp. zn. 3Csp/48/2016 a zostávajúca časť kúpnej ceny, t.j. 49.394,01 eura bude započítaná so záväzkom\npredávajúcej voči kupujúcemu z titulu Zmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej dodatkov. Z\ndohody uzatvorenej podľa ust. § 533 a nal. Občianskeho zákonníka dňa 14. 12. 2017 medzi žalobcom\nako veriteľom, C. L., dcérou žalovanej IČO: XX XXX XXX ako dlžníčkou a žalovanou ako pristupujúcou\ndlžníčkou, vyplýva, že žalovaná ako pristupujúci dlžník pristupuje k záväzku dlžníka špecifikovaného v\nbode 1 tohto čl. dohody (.) voči veriteľovi, vrátane všetkých nárokov z neho vyplývajúcich a zaväzuje sa\ntento zaplatiť za dlžníka. Podľa čl. II bodu 1., 2. a 3. Zmluvou o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej\nDodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 poskytol veriteľ dlžníkovi - dcére žalovanej úver vo výške 26.000,00\neur za účelom výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka a zabezpečenia jeho podnikateľskej činnosti,\npričom finančné prostriedky boli použité na vyplatenie záväzkov, ktoré dlžník eviduje a ktoré vznikli\nz jeho podnikateľskej činnosti. Úver pre opakované porušenia povinností dlžníka sa stal predčasne\nsplatný dňa 07. 12. 2017 v aktuálnej výške 24.200,00 eur spolu s príslušenstvom, čo dlžník akceptuje\na záväzok z tohto úveru uznáva, čo do dôvodu a výšky. Veriteľ za dlžníka okrem poskytnutia úveru\nuvedeného v bode 1 zaplatil sumu vo výške 10.605,99 eura na účet veriteľa dlžníka - P. P., J..P.., za\núčelom uspokojenia pohľadávky z titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,\nsp. zn. 3Csp/48/2016. Podľa Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorenej podľa ust. § 580\na nasl. Občianskeho zákonníka dňa 08. 02. 2018 medzi žalobcom a C. L., dcérou žalovanej, IČO: XX\nXXX XXX, vyplýva, že žalobca má pohľadávku voči C. L. v celkovej výške 82.241,81 eura v zmysle\nZmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej dodatkov a C. L. má pohľadávku voči žalobcovi v celkovej\nvýške 49.394,01 eura v zmysle časti kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12. 2017. Započítaním\npohľadávok zaniká pohľadávka žalobcu v celkovej výške 49.394,01 eura. Zostávajúcu časť pohľadávky\nje C. L. povinná žalobcovi zaplatiť. (t.j. 32.847,80 eura). Z rozhodcovského rozsudku č. R 67/2020\nzo dňa 07. 12. 2020 a z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretej podľa ust. § 580 a\nnasl. Občianskeho zákonníka dňa 08. 02. 2018 medzi C. L., dcérou žalovanej, IČO: XX XXX XXX, a\nžalobcom bola ku dňu 11. 12. 2017 vyčíslená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 82.241,81 eura v\nzmysle Zmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej dodatkov, ktorá pozostáva z istiny úveru po\nzohľadnení splátok 24.200,00 eur, zmluvný úrok 6,2 % vo výške 2.144,19 eura, úrok z omeškania vo\nvýške 88,67 eura, zmluvná pokuta vo výške 55.808,95 eura. Podľa odborného vyjadrenia znalca JHS\n\ns.r.o., so sídlom Martin, Sládkovičova 10 č. 213/2022 vypracovaného pre účely trestného konania zo dňa\n30. 03. 2022 predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. Q., (aktuálne\nvo vlastníctve konateľa žalobcu, pôvodne vo vlastníctve dcéry žalovanej) ku dňu podpisu kúpnej zmluvy\nzo dňa 11. 12. 2017, zaokrúhlene sumu vo výške 143.000,00 eur. Z Dodatku č. 2 k Zmluve o úvere\nzo dňa 20. 06. 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 uzatvoreného dňa 26. 10. 2018 medzi\nžalobcom ako veriteľom, C. L., IČO: XX XXX XXX ako dlžníčkou - dcérou žalovanej, a žalovanou ako\npristupujúcim dlžníkom, vyplýva, že po vzájomnom započítaní pohľadávok a plnení splátok, predstavuje\nkonečná suma úveru 31.497,80 eura s príslušenstvom. V čl. III. Dodatku sa zmluvné strany dohodli\nna navýšení úveru, a to o sumu 6.085,44 eura. Veriteľ sa zaväzuje, že prenechá dlžníkovi v lehote do\n10 dní odo dňa podpisu tohto dodatku sumu vo výške 6.085,44 eura, a to tak, že platobným miestom\nna prijatie úveru bude účet súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej k sp. zn. EX 2371/2016.\nPo navýšení úveru sa dlžník zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky špecifikované v bode 1 čl.\nII a v bode 1, 2 čl. III. tohto dodatku vráti veriteľovi v pravidelných splátkach na účet veriteľa, a to v\npravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur každá, splatných vždy k 10. dňu príslušného mesiaca,\npočnúc dňom 10. 11. 2018 až do 10. 02. 2019, a vo výške 250,00 eur mesačne každá od 10. 03. 2019 až\ndo úplného zaplatenia. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na tom, že v prípade, ak nebude uhradená\nv stanovenom termíne mesačná splátka riadne a včas, stáva sa okamžite splatný celý dlh a dlžník sa\nzaväzuje tento v príslušnej zostávajúcej neuhradenej výške uhradiť veriteľovi najneskôr nasledujúci deň\npo lehote splatnosti neuhradenej splátky. Podľa čl. IV. Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že pristupujúci\ndlžník týmto v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka pristupuje k záväzku dlžníka vyplývajúceho zo\nZmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 a tohto dodatku\nvoči veriteľovi, vrátane všetkých nárokov z neho vyplývajúcich a zaväzuje sa tento zaplatiť za dlžníka.\nNa základe Záložnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 151a až § 151g Občianskeho zákonníka dňa 26.\n10. 2018 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovanou ako záložcom, podľa čl. II bodu 1. na\nzáklade Zmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 a Dodatku\nč. 2 zo dňa 26. 10. 2018 záložný veriteľ požičal záložnému dlžníkovi podnikajúcemu ako C. L., XXX XX\nQ. XX, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXXX, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu\nNové Mesto nad Váhom, č. 320-9675 ako dlžníkovi peniaze. Ku dňu podpisu záložnej zmluvy je aktuálny\nzostatok úveru vo výške 37.583,24 eura s príslušenstvom, pričom dlžník sa zaviazal, že predmetnú\nsumu vráti záložnému veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur každá, splatných\nvždy k 10. dňu príslušného mesiaca, počnúc dňom 10. 11. 2018 až do 10. 02. 2019, a vo výške 250,00\neur mesačne každá od 10. 03. 2019 až do úplného zaplatenia. Záložca je pristupujúcim dlžníkom k\npredmetnému záväzku hlavného záväzkového dlžníka. Podľa čl. II. bodu 2. na zabezpečenie pohľadávky\nšpecifikovanej v bode 1 zmluvy a tiež na zabezpečenie všetkých pohľadávok, ktoré vzniknú veriteľovi\nvoči dlžníkovi alebo záložcovi v budúcnosti, a to najviac do výšky istiny 100.000,00 eur. Podľa čl. II bodu\n5 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 20.\n06. 2016 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 a Dodatku č. 2 zo dňa 26. 10. 2018 uvedenej v čl. II\nbode 1. tejto zmluvy, vrátane všetkých nárokov s ňou spojených a všetkých budúcich pohľadávok veriteľa\nvoči dlžníkovi, resp. záložcovi, týmto záložca v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka zriaďuje\nzáložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma, a to k nehnuteľnostiam zapísaným\nna LV č. XXX k.ú. Q. špecifikovaných v bode 4 tohto čl. zmluvy, vrátane všetkého príslušenstva, objektov,\nstavieb a prístavieb nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch (záloh). Žalobca listom zo dňa 16. 09.\n2019 zaslal žalovanej a dcére žalovanej oznámenie o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXX k.ú. Q.. Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a\nžalobcom ako kupujúcim zo dňa 09. 12. 2019 s účinnosťou vkladu do katastra nehnuteľností dňom 10.\n01. 2020 nadobudol žalobca do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., pozemok parc. registra ,,C\" č. 31/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 656 m2, pozemok- parc. registra ,,C\" č.\n32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, pozemok - parc. registra ,,C\" č. 35 - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 186 m2, pozemok - parc. registra ,,C\" č. 37 - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n118 m2, pozemok - parc. registra ,,C\" č. 39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 , stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. registra \"C\" č. 37. Cena bola dohodnutá na sumu 31.183,24\neura so splatnosťou do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy, s tým, že táto bude započítaná so záväzkom\npredávajúceho ako pristupujúceho dlžníka voči kupujúcemu z titulu Zmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016\nv znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 a Dodatku č. 2 zo dňa 26. 10. 2018. Podľa odborného\nvyjadrenia znalca JHS s.r.o., so sídlom Martin, Sládkovičova 10 č. 213/2022 vypracovaného pre účely\ntrestného konania zo dňa 30. 03. 2022 vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č.\nXXX k.ú. Q., ku dňu podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2019, zaokrúhlene vo výške 69.000,00 eur.\nPodľa znaleckého posudku č. 16/2021 vypracovaného znalcom I.. I. I., znalcom z odboru stavebníctvo,\n\nodvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností\nzapísaných na LV č. XXX k.ú. Q., ku dňu 18. 01. 2021, kedy sa nehnuteľnosti ohodnocovali, zaokrúhlene\n75.700,00 eur. Podľa Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorenej podľa ust. § 580 a nasl.\nObčianskeho zákonníka dňa 09. 12. 2019 medzi žalobcom, C. L., IČO: XX XXX XXX, a žalovanou\nvyplýva, že C. L. má pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 31.183,24 eura v zmysle kúpnej\nceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2019 a žalobca má voči i C. L. a žalovanej solidárnu\npohľadávku v celkovej výške 35.183,24 eura v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 20. 06. 2016 v znení jej\nDodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 2017 a Dodatku č. 2 zo dňa 26. 10. 2018, ktorú uznáva, čo do výšky a\ndôvodu. V čl. II bodu 3 sa účastníci zmluvy dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok. Započítaním\npohľadávok zaniká pohľadávka žalobcu v celkovej výške 31.183,24 eura. Zostávajúcu časť pohľadávky\nsú C. L. a žalovaná povinné žalobcovi zaplatiť. (t.j. 2.335,44 eura). Podľa rozhodcovského rozsudku\nz 23. 03. 2022 vydaného rozhodcom T.. L. F. boli žalovaná a dcéra žalovanej zaviazané spoločne\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo\nsumy 4.000,00 eur od 11. 11. 2018 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v zmysle\nDohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 09. 12. 2019 bola započítaná časť pohľadávky\nžalobcu v rozsahu 31.183,24 eura s pohľadávkou žalovanej 2/ z titulu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu\nza prevod nehnuteľnosti. K úhrade zo strany žalovaných zostávala suma 4.000,00 eur. Žalovaná 1/\na žalovaná ku dňu podania žaloby sumu 4.000,00 eur nezaplatili. Uznesením Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície ČVS:KRP-94/2-VYS-TN-2020 zo dňa 20. 05.\n2022, právoplatným dňa 14. 07. 2022 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad\nVáhom č. PV 739/20/3304-40 zo dňa 14. 07. 2022 bolo trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin\npodvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 Trestného zákona zastavené, lebo je nepochybné, že tento skutok nie je trestným činom a nie\nje dôvod na postúpenie veci. Výsluchom poškodenej C. W. L., poškodenej J. L., svedka L.. T. I., svedka\nL.. Q. B., svedka Q.. L. L. v trestnom konaní bolo zistené, že poškodení zjavne nepostupovali s obvyklou\nmierou opatrnosti, pričom zjavnou neopatrnosťou, pristúpili k dobrovoľnému prevodu nehnuteľností v ich\nvlastníctve na kupujúceho. Pričom Kúpne zmluvy si poškodené prezreli, resp. mali čas prečítať, bol im\ndaný čas na ich naštudovanie a rozhodnutie, či zmluvy podpíšu. V prípade C. W. L. táto v súvislosti s\nKúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 11. 12. 2017 vykonávala aj ďalšie úkony. Súčasne je taktiež potrebné\nuviesť, že vzhľadom na tvrdenie C. W. L., že jej nemali byť v roku 2017 a následne odovzdávané\nvšetky ňou podpisované listiny a nezrovnalosti ohľadne výšky mesačnej splátky, by bolo namieste k\nveciam pristupovať s väčšou opatrnosťou. Súčasne po zisteniach, že nehnuteľnosti - rodinný dom a\npozemky predali podľa ich vyjadrenia v omyle, nijako nekonali až do doby, kedy sa o veci začali zaujímať\npríbuzní. Súčasne je otázne, ktorý podnikateľský subjekt s predmetom podnikania ako mala spoločnosť\nPATRIOT GROUP, s.r.o., by tretej osobe poskytol úver so splatnosťou cca 22 rokov, ak by sa splácal\npo celý čas po 100,00 eur mesačne a nebolo zmluvne ošetrené zvýšenie splátok. Neriešením aktuálnej\nsituácie, výziev na zaplatenie dlžnej sumy k oznámeniu predčasnej splatnosti úveru a vyčísleniu\nzmluvnej pokuty 0,2 % podľa čl. II bod 9 Zmluvy o úvere a tým k navýšeniu záväzku C. W. L.. Taktiež\nnebolo preukázané, že by pri podpisoch kúpnych zmlúv bola zneužitá tieseň, neskúsenosť, rozumová\nslabosť poškodených. V danej súvislosti poukazuje na potrebu dodržania obvyklej miery opatrnosti na\nstrane poškodených, nakoľko ak ide o súkromno-právny vzťah, je potrebné, aby predovšetkým samotní\núčastníci takého vzťahu primárne dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a teda, aby dodržiavali\naspoň elementárne zásady opatrnosti.\n1.4. V predmetnej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od Kúpnej zmluvy,\nktorá bola uzatvorená medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa 09. 12. 2019\na ktorej vklad bol povolený dňa 10. 01. 2020. Predmetom Kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XXX, k.ú. Q.. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či je vlastníkom predmetných\nnehnuteľností, alebo nie je, nakoľko jeho vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností bolo\nžalovanou spochybnené odstúpením od kúpnej zmluvy. Žalobca na výzvu Okresného úradu Nové\nMesto nad Váhom, katastrálneho odboru, aby v prípade, ak s odstúpením od kúpnej zmluvy nesúhlasí,\npodal na súde žalobu. Žalovaná odstúpenie od kúpnej zmluvy dôvodila tým, že kúpna zmluva bola\nuzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej v tomto konaní namietala, že\nkúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, že nebola uzatvorená zo strany žalovanej\nslobodne. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru,\nže žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho\núkonu musí súd vždy prihliadnuť ex offo - z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu. Ustanovenie\n§ 39 Občianskeho zákonníka zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý je v rozpore s\ndobrými mravmi. Po preskúmaní spoludlžníckeho vzťahu žalovanej voči žalobcovi ako veriteľovi a s\n\nprihliadnutím na okolnosti, ktoré uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2019 predchádzali, ako aj\nokolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim\nuzatvorená, posúdil súd kúpnu zmluvu za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. V predmetnom\nkonaní bolo zistené, že žalobca (podľa súčasného stavu konateľ žalobcu) nadobudol do vlastníctva\nnehnuteľnosti dcéry žalovanej, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Dcéra žalovanej sa v konaní\nvedenom na tunajšom súde pod sp. zn. NM-4C/48/2020 domáhala určenia, že je vlastníčkou týchto\nnehnuteľností. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 06. 07. 2023 rozsudkom č.k. NM-4C/48/2020-247 tak, že súd\ndcére žalovanej vyhovel. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že kúpna zmluva uzatvorená\nmedzi konateľom žalobcu (pôvodne žalobcom ako vlastníkom) ako kupujúcim a dcérou žalovanej ako\npredávajúcou, zo dňa 11. 12. 2017, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre\nk.ú. Q., bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko dohodnutá kúpna\ncena vo výške 60.000,00 eur za tieto nehnuteľnosti, nemohla v žiadnom prípade zodpovedať reálnej\nhodnote prevádzaných nehnuteľností. Rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, žalovaný podal\nproti rozsudku odvolanie. V predmetnom konaní bolo ďalej zistené, že všeobecná hodnota týchto\nnehnuteľností podľa odborného vyjadrenia č. 213/2022 vypracovaného znalcom JHS s.r.o., Martin,\npredstavovala ku dňu podpisu kúpnej zmluvy dňa 11. 12. 2017 sumu 143.000,00 eur. Pričom v kúpnej\nzmluve sa žalobca s dcérou žalovanej dohodli na kúpnej cene 60.000,00 eur splatnej v lehote do 30\ndní odo dňa podpisu zmluvy, a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 10.605,99 eur bude poukázaná\nna účet veriteľa dcéry žalovanej a zostávajúca časť kúpnej ceny 49.394,01 eur bude započítaná so\nzáväzkom, ktorý mala dcéra žalovanej voči žalobcovi z úverovej zmluvy. Žalobca následným konaním,\npodľa názoru súdu, nie v súlade so všeobecne uznávanou zásadou v právnom styku, a to poctivosťou,\nale v dôsledku špekulácií, cielene nadobudol aj nehnuteľnosti žalovanej, ktoré sa nachádzajú vedľa\nnehnuteľností jej dcéry. Je potrebné uviesť, že žalobca je subjektom, spoločnosťou, ktorá sa v prevažnej\nmiere venuje vymáhaniu pohľadávok, má bohaté skúsenosti aj s cenami nehnuteľností na trhu. Na\nzáklade dohody zo dňa 13. 12. 2017 uzatvorenej medzi žalobcom - veriteľom, dcérou žalovanej dlžníčkou, a žalovanou, potom žalovaná ako pristupujúca dlžníčka pristúpila k dlhu svojej dcéry. V tomto\nčase žalovaná nemala vedomosť o celkovej výške tohto dlhu, dlh nebol v dohode vyčíslený. Výška dlhu\n82.241,81 eura (24.200,00 eur na istine, 2.144,19 eura na zmluvnom úroku, 88,67 eura na úrokoch\nz omeškania, 55.808,95 eura ako zmluvná pokuta), ktorý mala dcéra žalovanej voči žalobcovi ako\nveriteľovi, bola špecifikovaná až dňa 08. 02. 2018 v dohode o započítaní vzájomných pohľadávok medzi\nžalobcom ako veriteľom a dcérou žalovanej ako dlžníčkou. V prípade, že by sa žalobca správal poctivo a\nnie špekulatívne, nevyprodukoval by ďalšiu pohľadávku voči žalovanej spoludlžníčke a jej dcére, keďže\npredajom nehnuteľností dcéry žalovanej na žalobcu, nedošlo k úplnému zániku záväzku dcéry žalovanej\nvoči žalobcovi. Žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal voči dcére žalovanej vo výške\n82.241,81 eura + pohľadávku 10.605,99 eura vyplatenú veriteľovi dcéry žalovanej, dostatočne riadne z\nnehnuteľností dcéry žalovanej, ktorých reálna hodnota podstatne prevyšovala záväzok dcéry žalovanej\nvoči žalobcovi a tým by boli uspokojené všetky záväzky dcéry žalovanej. Žalobca si tejto skutočnosti\nmusel byť vedomý. Pre účely samostatného užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú.\nQ. a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Q., bolo obhliadkou nehnuteľností zistené, že k\nnehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedie hlavný vchod a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV\nč. XXX vedie brána. Ale žalovanej predložil dohodu, na základe ktorej žalovaná pristúpila k záväzku\nsvojej dcéry. V dôsledku toho, že bola dohodnutá kúpna cena nehnuteľností dcéry žalovanej za nápadne\nnevýhodných podmienok vo výške 60.000,00 eur, s tým, že žalobca si proti tejto sume započítal sumu\n10.605,99 eura, ktorú vyplatil za dcéru žalovanej voči jej veriteľovi, a po odpočítaní zostávajúcej kúpnej\nceny vo výške 49.394,01 eura od dlhu žalovanej, tak žalobcovi zostala ďalej pohľadávka voči žalovanej a\ndcére žalovanej, a to vo výške 32.847,80 eura. Po navýšení úveru o sumu 6.085,44 eura, ktorú žalobca\nvyplatil veriteľovi žalovanej a po súčasnom navýšení splátok úveru zo sumy 150,00 eur na sumu 250,00\neur, mal ďalej žalobca potrebu nejakej zábezpeky poukazom na jeho výpoveď: \"keďže išlo už viac\nfinančných prostriedkov von (cca 6.000,00 eur), sa zriadila záložná zmluva na nehnuteľnosti žalovanej\nzapísané na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Následne žalobca pre riadne neplatenie splátok žalovanou a dcérou\nžalovanej, úver zosplatnil a dňa 16. 09. 2019 zaslal žalovanej listom zo dňa 16. 09. 2019 oznámenie\no začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Záložné\nprávo žalobca navrhol žalovanej vyriešiť niekoľkými spôsobmi, a to buď priamym predajom, dražbou,\nodpredaním tretej osobe (aj niekomu z rodiny), alebo predajom žalobcovi s tým, že sa započíta dlh\nžalovanej a dcéry žalovanej s kúpnou cenou. Žalovanej predložil kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností\nžalobcovi so započítaním s tým, že ak ich nepodpíše, pôjde žalobca ďalej niektorým zo zákonných\nspôsobov ako dražba alebo priamy predaj. Kúpna zmluva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX\npre k.ú. Q. bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 09. 12. 2019, dohodnutá kúpna cena bola\n\nvo výške 31.183,24 eura s tým, že táto kúpna cena bola započítaná s dlhom žalovanej a jej dcéry voči\nžalobcovi. Dlh bol žalobcom vyčíslený vo výške 35.183,24 eura. Opätovne súd poukázal na to, že v\nprípade, že by sa žalobca správal poctivo a nie špekulatívne, nevyprodukoval by ďalšiu pohľadávku voči\nžalovanej spoludlžníčke a jej dcére, keďže predajom nehnuteľností žalovanej žalobcovi, opäť nedošlo\nk úplnému zániku záväzku žalovanej a dcéry žalovanej voči žalobcovi. Žalobca mohol uspokojiť svoju\npohľadávku, ktorú mal voči žalovanej a jej dcére vo výške 35.183,24 eura riadne z nehnuteľností\nžalovanej, ktorých reálna hodnota podstatne prevyšovala záväzok a tým by boli uspokojené všetky\nzáväzky žalovanej a dcéry žalovanej. Všeobecná hodnota nehnuteľností žalovanej ku dňu podpisu\nkúpnej zmluvy bola zistená a táto predstavovala sumu 69.000,00 eur. Žalobca si tejto skutočnosti\nmusel byť opäť vedomý. Po započítaní mal žalobca ďalej voči žalovanej a jej dcére pohľadávku\nvo výške 2.335,44 eura. Túto pohľadávku si žalobca uplatnil v rozhodcovskom konaní. Na základe\nrozhodcovského rozsudku zo dňa 23. 03. 2023 rozhodca zaviazal žalovanú a dcéru žalovanej spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy\n4.000,00 eur od 11. 11. 2018 do zaplatenia titulom dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 09. 12. 2019.\nJe potrebné poukázať na to, že žalobca v skutočnosti poskytol dcére žalovanej a následne žalovanej\nspolu sumu 42.691,43 eura. Z toho 26.000,00 eur tvorila istina poskytnutého úveru + suma 6.085,44 eura\npredstavovala navýšenie úveru pre dlh žalovanej a suma 10.605,99 eura predstavovala pohľadávku,\nktorá bola vyplatená veriteľovi dcéry žalovanej. Žalobca oproti tomu nadobudol nehnuteľnosti, ktorých\nvšeobecná hodnota bola zistená ku dňu podpisu kúpnych zmlúv, a to hodnota nehnuteľností zapísaných\nna LV č. XXX (patriacich pôvodne dcére žalovanej) predstavovala sumu 143.000,00 eur ku dňu 11. 12.\n2017 a hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (patriacich pôvodne žalovanej) predstavovala\nsumu 69.000,00 eur ku dňu 09. 12. 2019, t.j. spolu 212.000,00 eur. Poukazom na vyššie uvedené\nskutočnosti súd posúdil spôsob a okolnosti, za akých žalobca nadobudol nehnuteľnosti žalovanej, za\nšpekulatívne, nepoctivé a teda v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná kúpna zmluva je tak absolútne\nneplatnou. Súd súčasne zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 24. 03. 2021 s účinnosťou od právoplatnosti\ntohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,\nže úspešnej žalovanej v rozsahu 100 % priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „odvolací súd\") rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku I. a III. potvrdil. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. V odôvodnení poukázal na to, že, súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov\nzodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní\nsúd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj\nsprávne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie\na z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne\npoukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.\n2.2. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a\nvyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že\nz vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca\nsa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od Kúpnej zmluvy, ktorá bola\nuzatvorená medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa 09. 12. 2019 a ktorej\nvklad bol povolený dňa 10. 01. 2020. Ďalej žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX\nOkresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor. Žalovaná odstúpenie od kúpnej zmluvy\ndôvodila tým, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej v\nkonaní namietala, že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, že nebola uzatvorená zo\nstrany žalovanej slobodne. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval teda námietky žalobcu uvádzané\nv odvolaní, že konajúci súd sa ani raz počas celého konania nezmienil o posúdení kúpnej zmluvy v\nrozpore s dobrými mravmi, a taktiež, že takýto rozpor žalovaná v konaní nenamietala a súd nemôže\nzastupovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán sporu, že konajúci súd\nnereflektoval tvrdenia žalobcu, pričom na druhej strane sa v konaní zaoberal úvahami, ktoré žalovaná\nani len netvrdila, za opodstatnené nakoľko tak ako správne uviedla aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu,\nsúd prvej inštancie v rámci pojednávania prezentoval svoj predbežný právny názor, v ktorom konštatoval,\nže žaloba sa javí ako zjavne nedôvodná. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že na to,\n\nže konanie žalobcu voči žalovanej a jej dcére je v rozpore s dobrými mravmi (konkrétne aj v prípade\npodpísania predmetnej kúpnej zmluvy) poukazovala žalovaná už v rámci svojho vyjadrenia k žalobe zo\ndňa 15. novembra 2020, takže nie je pravdou, že súd prvej inštancie zastupoval uplatňovanie procesných\nprostriedkov u žalovanej. To, že sa žalobca k týmto tvrdeniam žalovanej v rámci konania nevyjadroval,\nnemožno toto pochybenie pričítať súdu. Navyše je nutné mať na zreteli, že na absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu sú súdy povinné prihliadať ex offo, nakoľko pôsobí erga omnes. Vzhľadom na vyššie\nuvedené súd prvej inštancie teda pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku vedenia konania nepochybil a\nnedošlo k žiadnemu porušeniu princípu rovnosti strán sporu.\n2.3. Súd prvej inštancie potom na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov\ndospel správne k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Ako už bolo konštatované vyššie\nna dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť ex offo - z\núradnej povinnosti, a to aj bez návrhu. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka zakladá absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Po preskúmaní spoludlžníckeho\nvzťahu žalovanej voči žalobcovi ako veriteľovi a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré uzatvoreniu kúpnej\nzmluvy zo dňa 09. 12. 2019 predchádzali, ako aj okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva medzi\nžalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená, posúdil súd prvej inštancie správne\nkúpnu zmluvu za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. V prejednávanej veci bolo dokazovaním\nvykonaným pred súdom prvej inštancie zistené, že žalobca (podľa súčasného stavu konateľ žalobcu)\nnadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti dcéry žalovanej, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Dcéra\nžalovanej sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. NM-4C/48/2020 domáhala určenia,\nže je vlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom vo veci bolo rozhodnuté dňa 06. 07. 2023 rozsudkom\nč.k. NM-4C/48/2020-247 tak, že súd dcére žalovanej vyhovel. Rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo\nprávoplatnosť, žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. V predmetnom konaní bolo ďalej zistené,\nže všeobecná hodnota týchto nehnuteľností podľa odborného vyjadrenia č. 213/2022 vypracovaného\nznalcom JHS s.r.o., Martin, predstavovala ku dňu podpisu kúpnej zmluvy dňa 11. 12. 2017 sumu 143.000\neur. Pričom v kúpnej zmluve sa žalobca s dcérou žalovanej dohodli na kúpnej cene 60.000 eur splatnej\nv lehote do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy, a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 10.605,99 eura\nbude poukázaná na účet veriteľa dcéry žalovanej a zostávajúca časť kúpnej ceny 49.394,01 eura\nbude započítaná so záväzkom, ktorý mala dcéra žalovanej voči žalobcovi z úverovej zmluvy. Žalobca\nnásledným konaním, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie v súlade so všeobecne uznávanou zásadou\nv právnom styku, a to poctivosťou, ale v dôsledku špekulácií, cielene nadobudol aj nehnuteľnosti\nžalovanej, ktoré sa nachádzajú vedľa nehnuteľností jej dcéry. Ďalej bolo dokazovaním vykonaným pred\nsúdom prvej inštancie preukázané, že na základe dohody zo dňa 13. 12. 2017 uzatvorenej medzi\nžalobcom - veriteľom, dcérou žalovanej - dlžníčkou, a žalovanou, potom žalovaná ako pristupujúca\ndlžníčka pristúpila k dlhu svojej dcéry, pričom v tomto čase žalovaná nemala vedomosť o celkovej výške\ntohto dlhu, dlh nebol v dohode vyčíslený. Výška dlhu 82.241,81 eura (24.200,00 eur na istine, 2.144,19\neura na zmluvnom úroku, 88,67 eura na úrokoch z omeškania, 55.808,95 eura ako zmluvná pokuta),\nktorý mala dcéra žalovanej voči žalobcovi ako veriteľovi, bola špecifikovaná až dňa 08. 02. 2018 v\ndohode o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalobcom ako veriteľom a dcérou žalovanej ako\ndlžníčkou. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade, že by sa žalobca správal poctivo a\nnie špekulatívne, nevyprodukoval by ďalšiu pohľadávku voči žalovanej spoludlžníčke a jej dcére, keďže\npredajom nehnuteľností dcéry žalovanej na žalobcu, nedošlo k úplnému zániku záväzku dcéry žalovanej\nvoči žalobcovi, nakoľko žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal voči dcére žalovanej vo\nvýške 82.241,81 eura + pohľadávku 10.605,99 eura vyplatenú veriteľovi dcéry žalovanej, dostatočne\nriadne z nehnuteľností dcéry žalovanej, ktorých reálna hodnota podstatne prevyšovala záväzok dcéry\nžalovanej voči žalobcovi a tým by boli uspokojené všetky záväzky dcéry žalovanej, pričom žalobca si tejto\nskutočnosti musel byť aj podľa odvolacieho súdu vedomý. Naproti tomu, ale žalovanej predložil dohodu,\nna základe ktorej žalovaná pristúpila k záväzku svojej dcéry. V dôsledku toho, že bola dohodnutá kúpna\ncena nehnuteľností dcéry žalovanej vo výške 60.000 eur, s tým, že žalobca si proti tejto sume započítal\nsumu 10.605,99 eura, ktorú vyplatil za dcéru žalovanej voči jej veriteľovi, a po odpočítaní zostávajúcej\nkúpnej ceny vo výške 49.394,01 eura od dlhu žalovanej, tak žalobcovi zostala ďalej pohľadávka voči\nžalovanej a dcére žalovanej, a to vo výške 32.847,80 eura. Po navýšení úveru o sumu 6.085,44 eura,\nktorú žalobca vyplatil veriteľovi žalovanej a po súčasnom navýšení splátok úveru zo sumy 150,00 eur\nna sumu 250,00 eur, mal ďalej žalobca potrebu nejakej zábezpeky poukazom na jeho výpoveď: \"keďže\nišlo už viac finančných prostriedkov von (cca 6.000,00 eur), sa zriadila záložná zmluva na nehnuteľnosti\nžalovanej zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Ďalej z dokazovania vykonaného pred súdom prvej\ninštancie vyplýva, že následne žalobca pre riadne neplatenie splátok žalovanou a dcérou žalovanej, úver\nzosplatnil a dňa 16. 09. 2019 zaslal žalovanej listom zo dňa 16. 09. 2019 oznámenie o začatí výkonu\n\nzáložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. Q.. Záložné právo žalobca navrhol\nžalovanej vyriešiť niekoľkými spôsobmi, a to buď priamym predajom, dražbou, odpredaním tretej osobe\n(aj niekomu z rodiny), alebo predajom žalobcovi s tým, že sa započíta dlh žalovanej a dcéry žalovanej\ns kúpnou cenou. Žalovanej predložil kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností žalobcovi so započítaním\ns tým, že ak ich nepodpíše, pôjde žalobca ďalej niektorým zo zákonných spôsobov ako dražba alebo\npriamy predaj. Kúpna zmluva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. Q. bola uzatvorená\nmedzi žalobcom a žalovanou dňa 09. 12. 2019, dohodnutá kúpna cena bola vo výške 31.183,24 eura\ns tým, že táto kúpna cena bola započítaná s dlhom žalovanej a jej dcéry voči žalobcovi. Dlh bol\nžalobcom vyčíslený vo výške 35.183,24 eura. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne správne\npoukázal na to, že v prípade, že by sa žalobca správal poctivo a nie špekulatívne, nevyprodukoval by\nďalšiu pohľadávku voči žalovanej spoludlžníčke a jej dcére, keďže predajom nehnuteľností žalovanej\nžalobcovi, opäť nedošlo k úplnému zániku záväzku žalovanej a dcéry žalovanej voči žalobcovi. Žalobca\nmohol uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej a jej dcére vo výške 35.183,24 eura\nriadne z nehnuteľností žalovanej, ktorých reálna hodnota podstatne prevyšovala záväzok a tým by boli\nuspokojené všetky záväzky žalovanej a dcéry žalovanej, nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľností\nžalovanej ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola zistená a táto predstavovala sumu 69.000,00 eur. Žalobca\nsi tejto skutočnosti aj podľa odvolacieho súdu musel byť opäť vedomý. Po započítaní mal žalobca ďalej\nvoči žalovanej a jej dcére pohľadávku vo výške 2.335,44 eura. Ako ďalej z dokazovania vykonaného\npred súdom prvej inštancie vyplynulo, túto pohľadávku si žalobca uplatnil v rozhodcovskom konaní a na\nzáklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 23. 03. 2023, rozhodca zaviazal žalovanú a dcéru žalovanej\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6\n% zo sumy 4.000,00 eur od 11. 11. 2018 do zaplatenia titulom dohody o započítaní pohľadávok zo dňa\n09. 12. 2019. Súd prvej inštancie správne záverom poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v skutočnosti\nposkytol dcére žalovanej a následne žalovanej spolu reálne sumu 42.691,43 eura, pričom žalobca oproti\ntomu nadobudol nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota bola zistená ku dňu podpisu kúpnych zmlúv,\na to hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (patriacich pôvodne dcére žalovanej) predstavovala\nsumu 143.000,00 eur ku dňu 11. 12. 2017 a hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (patriacich\npôvodne žalovanej) predstavovala sumu 69.000,00 eur ku dňu 09. 12. 2019, t.j. spolu 212.000,00 eur.\nČo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že\nžalobca má bohaté skúsenosti aj s cenami nehnuteľností na trhu, avšak mu nie je zrejmé, na základe\nakých dôkazov dospel súd k uvedenému záveru, nakoľko žalobca nie je realitnou kanceláriou a medzi\npredmety jeho podnikania nepatrí obchod s nehnuteľnosťami, a teda s cenami nehnuteľností môže\nmať rovnaké skúsenosti ako žalovaná, odvolací súd ani túto námietku nepovažoval za opodstatnenú,\nnakoľko, nie je potrebné vykonať osobitné dokazovanie za účelom toho, aby sa preukázalo, že obchodná\nspoločnosť vlastniaca množstvo nehnuteľností v rámci celého územia SR (či už v priamom vlastníctve\nalebo vo vlastníctve jej konateľa a spoločníka), ktorej predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov\n(mnohokrát nevyhnutné spojiť so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam) má bohatšie skúsenosti\ns cenami na realitnom trhu, než žalovaná, ktorá nebola očividne natoľko finančne i právne gramotná.\nŽalobca tak pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní opakovane poukazoval na obsah\nvyšetrovacieho spisu, ktorý bol ako dôkaz priložený k súdnemu spisu, odvolací súd však poukazuje\nna irelevanciu predmetného vyšetrovacieho spisu pre účely tohto súdneho konania, nakoľko (ako sám\nžalobca uvádza), vyšetrovanie v rovine skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestných činov\nnemôže nahradzovať rozhodovanie o platnosti právneho úkonu, na ktoré je príslušný civilný súd.\n2.4. Odvolací súd záverom uviedol, že právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo\nzániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho\nzákonníka). Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z kúpnej zmluvy vznikne\npredávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet\nkúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Cenu\ntreba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná\npodľa § 40a (§ 589 Občianskeho zákonníka). V zmysle citovaných ustanovení je dohoda o kúpnej\ncene obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny sa v praxi stanovuje spravidla\ndohodou predávajúceho a kupujúceho, pričom nemusí zodpovedať trhovej cene. Určité zákonné\nobmedzenie voľnosti dojednávania výšky kúpnej ceny predstavuje § 589 Občianskeho zákonníka.\nVšeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorý odkazuje § 589 Občianskeho zákonníka, je zákon\nč. 18/1996 Z.z. o cenách. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý\nsvojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nÚprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti\n\nvýrazným spôsobom zasahuje do zmluvnej voľnosti subjektov práva, pretože svojou kogentnosťou ich\nzmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje a v niektorých prípadoch vylučuje. Účastníci kúpnej\nzmluvy nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená\ncenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý\nsa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia\nako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom\nzakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je\n\"zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností\". Sama skutočnosť, že\núčastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá\nabsolútne neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a\npovinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem\ndobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky\noverenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad\nslušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie\nrovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom (úkon\ncontra bono s mores) v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je\nvšeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov\nvzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorej dochádza\nk \"zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti\", je alebo nie je v\nrozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich\nsa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi\ntreba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov konania, s\nprihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi (contra\nbonas more s) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán\nsleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. V\nprejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, súd prvej\ninštancie správne posúdil spôsob a okolnosti, za akých žalobca nadobudol nehnuteľnosti žalovanej, za\nšpekulatívne, nepoctivé a teda v rozpore s dobrými mravmi a správne konštatoval, že predmetná kúpna\nzmluva je tak absolútne neplatnou a teda správne žalobu zamietol.\n2.5. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania\nvyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd\nnepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\npodľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.\n1 písm. c) CSP.\n3.1. Žalobca má za to, že procesným postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bolo porušené\njeho právo na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu. Podľa názoru žalobcu\nsúd prvej inštancie a taktiež súd druhej inštancie v danej veci postupovali svojvoľne, nereflektovali\nžalobcove námietky, resp. tieto hodnotili veľmi arbitrárne, v dôsledku čoho došlo v prejednávanej veci k\nnesúladu medzi právnymi závermi so skutkovými zisteniami. Uvedená skutočnosť tak mala za následok,\nže daná vec bola rozhodnutá nespravodlivo. Za zásadné porušenie procesných ustanovení žalobca\npovažuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v skutočnosti, že okresný súd\nnevyslovil predbežný právny názor a počas celého konania sa žiadnym spôsobom nezaoberal údajným\nrozporom kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Za odmietnutie spravodlivosti žalobca považuje rozpor\nskutkového stavu veci, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania s rozhodnutím súdu prvej a druhej\ninštancie vo veci samej.\n3.2. Žalobca má za to, že procesným postupom súdu prvej a druhej inštancie došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, nakoľko okresný súd nielenže neuviedol predbežné právne posúdenie veci tak,\nako mu to ukladá ustanovenie § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ale až\ndo rozhodnutia vo veci samej sa žiadnym spôsobom nezaoberal údajným rozporom kúpnej zmluvy s\ndobrými mravmi.\n\n3.3. Žalovaná namietala rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi len pri svojom prvom úkone vo veci\nsamej, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2020, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v\nakom konkrétnom správaní žalobcu malo údajné porušenie dobrých mravov spočívať. Argumentácia\nžalovanej v konaní spočívala v tvrdeniach o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach, pričom ich\nexistencia v konaní preukázaná nebola. Okresný súd však predbežné právne posúdenie veci neuviedol,\nresp. na pojednávaní dňa 28. 4. 2022 v nadväznosti na žiadosť právneho zástupcu žalovanej o uvedenie\npredbežného právneho názoru uviedol, že žaloba sa javí byť nedôvodná. Takéto konštatovanie však\npodľa názoru žalobcu nemožno považovať za predbežné právne posúdenie veci tak, ako to vyžaduje\nustanovenie § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V dôsledku uvedeného tak\ndošlo k porušeniu princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia.\n3.4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie,\npričom žalobca má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nereflektoval\nna žalobcom namietané skutočnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí opieral najmä o\ntvrdenia žalovanej a jej dcéry, na základe ktorých konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 9. 12. 2019 je\nabsolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko táto mala byť uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi.\nRozpor s dobrými mravmi súd prvej inštancie vzhliadol v údajne špekulatívnom konaní žalobcu, ktorým\nmal nadobudnúť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, a to vyprodukovaním pohľadávky voči dcére\nžalovanej a žalovanej ako pristupujúcej dlžníčke. V podanom odvolaní žalobca namietal konštatovanie\nprvostupňového súdu o produkovaní pohľadávok voči žalovanej a jej dcére, avšak odvolací súd sa s\nuvedeným žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n3.5. S prihliadnutím na procesný postup súdu prvej a druhej inštancie má žalobca za to, že súd prvej\ninštancie a taktiež odvolací súd vzhliadli na žalovanú ako slabšiu stranu, avšak žiadnym spôsobom sa\nnevysporiadali so skutočnosťou, že žalovaná bola solidárnou dlžníčkou v obchodnoprávnom vzťahu,\nktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Ako\nuž žalobca niekoľkokrát uviedol, bola to práve žalovaná, kto kontaktoval žalobcu a navrhol pristúpenie\nk záväzku svojej dcéry, avšak napriek uvedenému súdy prvej a druhej inštancie konštatovali úmysel\nžalobcu nadobudnúť nehnuteľnosti žalovanej do svojho vlastníctva.\n3.6. Žalobca taktiež niekoľkokrát poukázal na závery vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní,\npodľa ktorých bol žalovanej poskytnutý dostatočný čas na preštudovanie kúpnej zmluvy, že by pri\njej podpisovaní nebola zneužitá tieseň, neskúsenosť alebo rozumová slabosť žalovanej, a taktiež, že\nžalovaná a jej dcéra nie sú dôveryhodnými osobami, nakoľko ich vyjadrenia a výpovede sa v mnohom\nlíšili a odporovali si. Súd prvej a druhej inštancie však uvedené závery nevzali do úvahy a vágne\nkonštatovali irelevanciu vyšetrovacieho spisu vo veci rozhodovania o platnosti právneho úkonu. Žalobca\nvšak má za to, že v prípade rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu s poukazom na dobré mravy je\nvyšetrovací spis o skutkovo totožných okolnostiach relevantným dôkazom, ktorý však súd prvej a druhej\ninštancie nevzali do úvahy ani z časti, čo žalobca považuje za odmietnutie spravodlivosti.\n3.7. Podľa názoru žalobcu sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu,\nuvádzanými v podanom odvolaní, resp. tieto ignoroval a potvrdil nezákonný stav, ktorý vznikol v dôsledku\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd svojvoľne hodnotili vykonané\ndôkazy, pričom na ich základe dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozporu s dobrými\nmravmi a v dôsledku uvedeného nesprávne vyhodnotili platnosť kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca má za\nto, že v zmysle ustálenej judikatúry nemožno predmetnú kúpnu zmluvu považovať za neplatnú.\n3.8. Žalobca má za to, že v prípade uzatvorenia akéhokoľvek právneho úkonu medzi dvoma zmluvnými\nstranami nie je prijateľné, aby si ktorákoľvek strana po uplynutí výrazného časového obdobia rozmyslela\nsvoj právny úkon a poprela skutočnosť, že pri uzatváraní toho - ktorého právneho úkonu došlo medzi\nzmluvnými stranami ku konsenzu na zmluvných ustanoveniach, v tomto prípade o kúpnej cene za\nnehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu je neprijateľné, aby akýkoľvek orgán rozhodol o neplatnosti dohody\no kúpnej cene, ktorá bola dojednaná medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, len na základe tvrdenia\njednej zo zmluvných strán.\n3.9. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu mal podľa súdu prvej inštancie navyšovať kúpnu\ncenu za nehnuteľnosti vo vlastníctve dcéry žalovanej na maximálnu možnú výšku (o ktorej v\nčase prevodu vedomosť nemal, nakoľko dcéra žalovanej nenechala vypracovať znalecký posudok\na ohodnotenie nehnuteľnosti nezabezpečila ani žiadnym iným spôsobom), pokiaľ dcéra žalovanej\nsúhlasila s navrhovanou kúpnou cenou. V súvislosti s uvedeným taktiež žalobca považuje za potrebné\ndať do pozornosti skutočnosť, že zo zmluvných strán sú to práve predávajúci, komu záleží na uzatvorení\ndohody o kúpnej cene v čo najvyššej sume. Pokiaľ dcéra žalovanej túto snahu nemala alebo ju\nopomenula, táto okolnosť nezakladá povinnosť žalobcu ako kupujúceho trvať na zvýšení kúpnej ceny a\nuž vôbec nezakladá neplatnosť takejto kúpnej zmluvy. Z opatrnosti žalobca opätovne dáva do pozornosti\n\nskutočnosť, že dcéra žalovanej je podnikateľským subjektom, v plnej miere spôsobilým na uzatváranie\nprávnych úkonov.\n3.10. Rovnako tak žalobca nesúhlasí s posúdením kúpnej ceny nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej\nako neprimerane nízkej. V konaní bolo preukázané (ako konštatoval aj odvolací súd v bode 12.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že žalobca navrhol žalovanej niekoľko spôsobov možného\nriešenia záložného práva a netrval na kúpe jej nehnuteľností. Medzi týmito spôsobmi bola zahrnutá aj\ndražba alebo predaj nehnuteľností tretej osobe, prípadne niektorému z rodinných príslušníkov, avšak\nžalovaná zvolila možnosť predaja nehnuteľností žalobcovi a následného započítania kúpnej ceny na\njej záväzok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nemal úmysel špekulatívne nadobudnúť\nnehnuteľnosti žalovanej a ani akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať kúpnu cenu, nakoľko žalovaná\nmala niekoľko ďalších možností na riešenie danej situácie. S poukazom na uvedené skutočnosti má\nžalobca za to, že prijatie záveru o špekulatívnom a nepoctivom konaní žalobcu len z dôvodu, že kúpnu\ncenu za nehnuteľnosti dcéry žalovanej nezapočítal na jej záväzok v celom rozsahu, je neprijateľné a\nnespravodlivé.\n4. Ako už žalobca uviedol, má za to, že vyslovenie neplatnosti právneho úkonu výlučne s poukazom\nna údajné „vyprodukovanie\" pohľadávky v súvislosti s nízkou kúpnou cenou je v rozpore so zásadou\nprincípu preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR spis.\nzn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01. 04. 2015, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval preferenciu výkladu\nsmerujúceho k platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, avšak uvedeným sa odvolací súd\nžiadnym spôsobom nezaoberal. Podľa názoru žalobcu opomenutím uvedenej zásady súd prvej a druhej\ninštancie porušili princíp právnej istoty, nakoľko umožnili jednej zmluvnej strane spochybniť platne\npísomne uzatvorenú zmluvu len na základe jednostranného tvrdenia o špekulatívnosti a nepoctivosti\ndruhej zmluvnej strany. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 9/2019 zo dňa\n27. 05. 2020.\n4.1. Aj právna teória sa s uvedenými postulátmi o „preferencii platnosti\" súkromnoprávnej listiny\nstotožňuje. „Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán,\nposudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd SR opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS.\n640/2014, II. ÚS 294/2018, II. ÚS 461/2013, II. ÚS 299/2019), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je\nsúčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí, a zároveň\nje aj vyjadrením jedného z pilierov záväzkového (ale i vecného) práva, a to princípu pacta sunt servanda\n(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/95/2019 z 29. 01. 2020).\n4.2. V bode 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd zaoberá podmienkami určenia\nneplatnosti právneho úkonu s prihliadnutím na určenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť v nižšej sume, ako\nje jej trhová hodnota, avšak jeho záver, rovnako ako záver súdu prvej inštancie a rozhodnutia vo veci\nsamej podľa názoru žalobcu s uvedeným absolútne nekorešponduje. Ako odvolací súd uviedol, rozpor\nprávneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu,\nktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol\nprávny úkon uzatvorený. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie nevyplynul rozpor obsahu\nkúpnej zmluvy s dobrými mravmi, a taktiež ani úmysel žalobcu nadobudnúť nehnuteľnosti žalovanej do\nsvojho vlastníctva tak, ako to súd konštatoval. Rovnako tak okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená,\nnemožno objektívne považovať za okolnosti zakladajúce rozpor zmluvy s dobrými mravmi.\n4.3. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že uvedený postup súdu prvej a druhej inštancie je v rozpore\nzo základnými princípmi civilného sporového poriadku a to najmä s princípom právnej istoty, princípom\nrovného postavenia sporových strán, princípom procesných povinností strán a procesných bremien.\n4.4. Žiadal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/18/2024 zo dňa 22. 05. 2024 a rozsudok\nOkresného súdu Trenčín sp. zn. NM-3C/24/2020 zo dňa 26. 10. 2023 zrušiť a vec vracia Okresnému\nsúdu Trenčín na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n5. Z písomného vyjadrenia k dovolaniu vyplýva, že žalovaná sa v žiadnom prípade nestotožňuje\ns obsahom dovolania a napadnutý rozsudok považuje naopak za zákonný, vecne správny, riadne a\ndostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, po vykonaní všetkých\npotrebných dôkazov a teda nevidí naplnenie ani jediného z dovolacích dôvodov.\n5.1. Zároveň uvádza, že takmer celé konanie a v rámci neho vykonané dokazovanie sa zaoberalo\ntvrdými a prinajmenšom neštandardnými postupmi žalobcu voči žalovanej a jej dcére za účelom čoho\nbolo vykonaných viacero výsluchov a zabezpečené značné množstvo listinných dôkazov, pričom všetky\ntieto dôkazné prostriedky preukazujú, že obchodné praktiky žalobcu hrubo porušujú dobré mravy a\n\nteda žalobcovi v priebehu konania (i s ohľadom na písomné podanie žalovanej zo dňa 15. novembra\n2020) malo byť a muselo byť zrejmé, že i otázka dobrých mravov je pre rozhodnutie vo veci samej\nmimoriadne významná. To, že z obsahu vyšetrovacieho spisu mala údajne vyplývať nedôveryhodnosť\nžalovanej či jej dcéry, je len subjektívnym názorom žalobcu, ktorý však v obsahu vyšetrovacieho spisu\nnemá oporu. Naopak, žalovaná má za to, že z vyšetrovacieho spisu je možné jednoznačne vyvodiť,\naké praktiky uplatňoval žalobca voči žalovanej a jej dcére v priebehu niekoľkých rokov a že toto\nkonanie v žiadnom prípade nemohlo napĺňať podmienku dobrých mravov či poctivého obchodného\nstyku. Podrobné oboznamovanie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu taktiež svedčí o tom, že značná\nčasť súdneho konania bola venovaná práve otázke dobrých mravov a ich dodržiavania zo strany\nžalobcu, čo vyvracia názor prezentovaný žalobcom, že súdne konanie sa otázke dobrých mravov\nprakticky nevenovalo. Dôkladné oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu pred súdom prvej\ninštancie zároveň svedčí o tom, že bolo vyhovené každému návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré\nbolo zo strany žalobcu prednesené a preto nemožno hovoriť o akomkoľvek odmietnutí spravodlivosti\nalebo znemožnení uplatňovať žalobcovi patriace procesné práva. Žalovaná sa plne stotožňuje s\nprávnym názorom tak prvoinštančného ako i odvolacieho súdu, že žalobca nadobudol do vlastníctva\ndotknuté nehnuteľnosti v dôsledku špekulácií a cielene. Žalobca voči žalovanej postupoval mimoriadne\n„tvrdo\" a jeho konanie dlhodobo vykazovalo znaky rozporu minimálne so zásadou dobrých mravov,\nčo nevyplýva len z dotknutých rozsudkov súdov oboch inštancií, ale aj z Rozsudku súdu prvej\ninštancie č.k. NM-4C/48/2020-247 zo dňa 06. júla 2023, medzičasom jednoznačne potvrdeného\nRozsudkom odvolacieho súdu č.k. 19Co/93/2023-375 zo dňa 30. októbra 2024, v rámci ktorých sa\nodlišná sudkyňa súdu prvej inštancie ako i odlišný senát odvolacieho súdu plne stotožnili s právnou\nargumentáciou dcéry žalovanej (v daných konaniach vystupujúcou ako žalobkyňa). Závery vyplývajúce z\npredložených rozsudkov v skutkovo súvisiacej právnej veci o.i. jednoznačne preukazujú úmysel žalobcu\nnadobudnúť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a jej dcéry do svojho vlastníctva a to za neprimerane\n(niekoľkonásobne nižšiu hodnotu) za použitia mimoriadne tvrdých a minimálne amorálnych praktík.\n5.2. Žalobca následne predkladá dovolaciemu súdu Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej v texte len „NS SR\") sp. zn. 4Cdo 9/2019 zo dňa 27. mája 2020, ktoré však na danú právnu\nvec nie je aplikovateľné, nakoľko sa týka interpretácie sporných zmluvných textov. V danom prípade\nnebola zmluva, ktorej neplatnosť bola súdmi konštatovaná, interpretovateľná rôzne. Dovolanie navrhla\nzamietnuť a žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.\n5.3. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca stanovisko, zotrval na dôvodoch uvedených v dovolaní.\n6. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho\nprieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n6.2. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n6.3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\nK dovolaniu vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP.\n\n7. Žalobca vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namieta nedostatok dôvodov,\nže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd žiadnym spôsobom nereflektoval na žalobcom\nnamietané skutočnosti, poukazoval až na odmietnutie spravodlivosti, rovnako mal za to, že súdy\nsvojvoľne hodnotili vykonané dôkazy, pričom na ich základe dospeli k nesprávnemu právnemu záveru\nohľadom rozporu s dobrými mravmi a v dôsledku uvedeného nesprávne vyhodnotili platnosť kúpnej\nzmluvy. Taktiež namietal aj vadu v zmysle toho, že bolo porušené ust. § 181 ods. 2 CSP, že súd prvej\ninštancie neuviedol svoj predbežný právny názor na vec.\n7.1. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7.2. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n7.3. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n7.4. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n7.5. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP\") uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť\ndôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že\nnedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia\nRuiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n7.6. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd\"), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava\") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.\nSúčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n7.7. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n7.8. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací\nsúd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n7.9. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a\ns podstatnými odvolacími námietkami žalobcu.\n8. Z uvedeného je celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru\ndovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.\nZa procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\nich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n8.1. Vo vzťahu k námietke § 181 ods. 2 CSP podľa ktorého po úkonoch podľa odseku 1 súd určí,\nktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré\ndôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To\nneplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu, dovolací súd uvádza, že túto už uplatnil\ndovolateľ aj v podanom odvolaní. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd uviedol v bode 12., že súd\nprvej inštancie v rámci pojednávania prezentoval svoj predbežný právny názor, že žaloba sa javí ako\nzjavne nedôvodná.\n8.2. Všeobecne ďalej k tejto námietke uvádza, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods.\n2 CSP v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118\nods. 2 OSP. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR\") v týchto súvislostiach konštatoval, že\n§ 118 ods. 2 OSP neukladá povinnosť súdu „naznačiť svoj predbežný právny názor\", ale upravuje iba\npovinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd určitú okolnosť neuvedie výslovne\nako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118\n\nods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania medzi účastníkmi konania. Skutočnosť,\nže ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na\nktorý sa má viazať určitý právny následok, nemôže znamenať, že by im, slovami sťažovateľov „odopreli...\nmožnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné bremeno\". Tvrdené nepoužitie rýdzo\nprocesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu nemohlo predstavovať opísaný protiprávny\nzásah do sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z\n12. januára 2012).\n8.3. I podľa najvyššieho súdu striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP (teraz § 181 ods.\n2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné\nskutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť\nlen ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP odôvodniť.\nExistencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou\nkonania v zmysle § 237 písm. f) OSP (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/167/2012). Dovolací súd\nv nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že ustanoveniu § 237 písm. f) OSP korešponduje podľa\nnovej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f) CSP, pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred\nsúdom\" sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces\", čím právna úprava CSP precizuje podmienky\nprípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.\n8.4. Dovolací súd k uvedenému dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu\nstrán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania\nk tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť\nkonanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala\nsa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo\nprávne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii\njej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd\naž v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí svoj\ndefinitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014, tiež rozsudok\nNS SR sp. zn. 5Cdo/181/2021 z 31. marca 2021, uznesenie NS SR sp. zn 7Cdo/279/2021). Treba tiež\nzdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy\niba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu\nvychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods.\n2 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi\no skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Dovolací súd\ntak zastáva názor, že opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP je konvalidované vydaním rozhodnutia\nvo veci samej súdom prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí súd oznámi svoje názory. Aj z uvedených\ndôvodov je táto námietka neopodstatnená.\n8.5. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nuplatnenými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať\núplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia\nsú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre\nrozhodnutie (II. ÚS 76/07).\n8.6. Ďalšie dielčie námietky žalobcu spočívajú v nedostatočnom odôvodnení odvolacích námietok\n- konštatovanie súdu prvej inštancie o produkovaní pohľadávok voči žalovanej, nevysporiadanie sa\ns tým, že žalovaná bola solidárnou dlžníčkou v obchodnoprávnom vzťahu, taktiež s tým, že sa\nodvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a nereflektoval na\nžalobcom namietané skutočnosti sú tiež neopodstatnené. Odvolací súd v bodoch 11. až 13. založil\nsvoje potvrdzujúce rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu na tom závere, že , ,,V zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu\n\nalebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti výrazným spôsobom zasahuje do zmluvnej voľnosti\nsubjektov práva, pretože svojou kogentnosťou ich zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje\na v niektorých prípadoch vylučuje. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri\ndojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu,\npokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu\ncenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti\nnie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio\nenormis), resp. dojednanie, pri ktorom je \"zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri\nkúpe nehnuteľností\". Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu\nnepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútne neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle\n§ 39 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov\nnesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, ani\niný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy\nso všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými\nnormami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny\nspôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon\npriečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bono s mores) v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ntreba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich\nmravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej\nkúpnej ceny, pri ktorej dochádza k \"zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe\nnehnuteľnosti\", je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych\nskutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad\nprávneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu\nsituáciu účastníkov konania, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti. Rozpor právneho úkonu\ns dobrými mravmi (contra bonas more s) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu,\nktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol\nprávny úkon uzatvorený. V prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav súdom\nprvej inštancie, súd prvej inštancie správne posúdil spôsob a okolnosti, za akých žalobca nadobudol\nnehnuteľnosti žalovanej, za špekulatívne, nepoctivé a teda v rozpore s dobrými mravmi a správne\nkonštatoval, že predmetná kúpna zmluva je tak absolútne neplatnou a teda správne žalobu zamietol.\"\n8.7. Treba mať tiež na pamäti, že rozsudok súdu prvej inštancie a rozsudok odvolacieho súdu tvoria\nvo svojich dôvodoch tzv. jeden celok. V bode 45.odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že ,, Žalobca\nnásledným konaním, podľa názoru súdu, nie v súlade so všeobecne uznávanou zásadou v právnom\nstyku, a to poctivosťou, ale v dôsledku špekulácií, cielene nadobudol aj nehnuteľnosti žalovanej,\nktoré sa nachádzajú vedľa nehnuteľností jej dcéry. Je potrebné uviesť, že žalobca je subjektom,\nspoločnosťou, ktorá sa v prevažnej miere venuje vymáhaniu pohľadávok, má bohaté skúsenosti aj s\ncenami nehnuteľností na trhu.\" Tiež v ďalších bodoch odôvodnenia podrobne sa zaoberal konaním\nžalobcu, ktoré nakoniec vyhodnotil v korelácii s uzavretou kúpnou zmluvou o prevode špecifikovaných\nnehnuteľností za absolútne neplatnú s poukazom na § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi.\n8.8. Rozhodnutie nie je možné vyhodnotiť ani ako rozhodnutie arbitrárne, resp. svojvoľné. Arbitrárnosť\nmôže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov\ns vykonaným dokazovaním, alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach\nrozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov,\nktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej\nmožnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces.\nArbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť\nnevyhnutne. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je\núplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. I. ÚS 51/2020 z 09. 06. 2020 (bod 37.).\nV uvedenom prípade túto arbitrárnosť nie je možné v napadnutom rozhodnutí vzhliadnuť.\n8.9. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\n\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti (či formálnosti) alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Z rozhodnutia odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom vyplývajú dôvody, ktoré odvolací súd viedli k potvrdeniu rozhodnutia o\nzamietnutí žaloby žalobcu. Nie je zrejmé z čoho dovolateľ vyvodzuje, že súd prvej inštancie z vlastnej\niniciatívy skúmal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, keď\ntomu tak nie je, nakoľko žalovaná absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi\nnamietala už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2020, preto sa touto otázkou musel v prvom\nrade zaoberať a aj zaoberal.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa stranám znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom\nzabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní,\npričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. K porušeniu práva na\nspravodlivý proces okrem iného dochádza aj tým, že rozhodnutie trpí rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a\npod.)\n9.1. Právo na spravodlivý proces je okrem iného naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,\nže ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že boli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).\n9.2. K porušeniu tohto práva tak môže dôjsť aj tým, že zistenie skutkového stavu je prima facie natoľko\nchybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia vykonaných\ndôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a z nich\nurobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne závery sú v\nextrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že z nich v žiadnej možnej interpretácii\nsúdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/07).\n9.3. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej\nkonzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva na spravodlivý proces. V tomto\nkontexte je preto hodnotenie dôkazov preskúmateľné. V opačnom prípade by skutkové závery ostali\nnedotknuteľné. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom (§ 442 CSP) neznamená, že najvyšší\nsúd je viazaný takou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú\ndomnienku, ktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať\nako nemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový\nomyl. Povinnosťou najvyššieho súdu je v takom prípade pristúpiť k preskúmaniu práva na spravodlivý\nproces z hľadiska arbitrárnosti vyvodeného skutkového záveru z dôkazu, z ktorého bol vyvodený opačný\nzáver, ako z neho v skutočnosti vyplýva (III. ÚS 104/2022). V takýchto prípadoch podstatou dovolacieho\nprieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu dovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov\noboch nižších inštancií pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní\nskutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako napr. zákaz tzv. deformácie dôkazu, či\nopomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), je otázkou\nprocesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu súdu v podanom dovolaní ako\nprípustný a dovolený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zároveň je potrebné dodať,\nže nesprávne zistenie skutkového stavu veci má totiž, ak súd aplikuje dôkladne hmotné právo, vždy\nvplyv na nesprávne právne posúdenie skutku, a preto takéto chybné rozhodnutie súdu súčasne spočíva\naj v nesprávnom právnom posúdení veci (porov. I. ÚS 6/2018, 4Cdo/88/2019).\n9.4. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ v podstate kopíruje odvolacie dôvody uvedené v\njeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými odvolacími dôvodmi porovnaním obsahu\nodvolania a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa odvolací súd riadne a náležitým\nspôsobom vysporiadal.\n9.5.\nV prejednávanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil nepreskúmateľnosť, nepredvídateľnosť či\narbitrárnosť predmetného rozhodnutia napadnutého dovolaním. Právo na spravodlivý proces je\nnaplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych\nnoriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov, dôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na\nspravodlivý proces.\n\n9.6. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových\na právnych otázok. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé podstatné skutkové\ntvrdenia žalobcu, ako aj opis dôkaznej situácie v konaní, odkaz na právnu úpravu ako aj jej aplikácia\nna zistený skutkový stav.\n9.7. Podstatnou dovolacou (aj odvolacou) námietkou v rámci dovolania podľa § 420 písm. f) CSP bola\naj dovolacia námietka vo vzťahu k hodnoteniu dokazovania, že súdy nevzali do úvahy ani rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.\n9.8. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\n9.9. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle\nobjektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu\nso zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané, „voľnosť\" hodnotenia dôkazov neznamená,\nže súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak, konečné\nmeritórne rozhodnutie malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\nKoncept voľného hodnotenia dôkazov je derivátom tzv. akuzačného typu procesu, v ktorom zákon\npojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom.\n10. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že\nsúd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový\nproces sudcu. Takúto úvahu súdu nemožno zamieňať s úvahou, ktorú právna úpravu nepripúšťa síce\nvýslovne, no je implicitne obsiahnutá v pojmovej sústave silného sudcu a voľného hodnotenia dôkazov\n- ide o úvahu z hľadiska ustálenia, resp. určenia výšky nárokov vtedy, ak túto výšku možno zistiť len s\nnepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec.\n10.1. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov.\nHodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného\nskutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v\ninštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku,\nlebo z ustanovenia § 220 ods. 2 vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne,\njasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na podobne.\n10.2. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy\nbez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež o\nzásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri\nhodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený\nvýber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná\npožiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami\nsúdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (III. ÚS 332/09). Dovolací súd má za\nto, že súdy dostatočne uviedli z akých konkrétnych dôkazov v predmetnej veci vychádzali a nie je\nmožné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že súdy skúmali rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi len\nz vlastnej iniciatívy, nebolo tomu tak, čo uviedol už aj dovolací súd v bode 11. napadnutého rozsudku,\nže žalovaná poukazovala na konanie žalobcu voči nej a jej dcére už v rámci vyjadrenia k podanej\nžalobe zo dňa 15. 11. 2020 a tiež zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu sú súdy\npovinné prihliadnuť ex offo. Odvolací súd tiež v bode 12. uviedol vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania\nna ním tvrdené skutočnosti v odvolaní v súvislosti s dokazovaním uviedol, že ,, odvolací súd ani túto\nnámietku nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko, nie je potrebné vykonať osobitné dokazovanie za\núčelom toho, aby sa preukázalo, že obchodná spoločnosť vlastniaca množstvo nehnuteľností v rámci\ncelého územia SR (či už v priamom vlastníctve alebo vo vlastníctve jej konateľa a spoločníka), ktorej\npredmetom podnikania je aj poskytovanie úverov (mnohokrát nevyhnutné spojiť so zriadením záložného\npráva k nehnuteľnostiam) má bohatšie skúsenosti s cenami na realitnom trhu, než žalovaná, ktorá\nnebola očividne natoľko finančne i právne gramotná. Žalobca tak pred súdom prvej inštancie ako aj v\n\npodanom odvolaní opakovane poukazoval na obsah vyšetrovacieho spisu, ktorý bol ako dôkaz priložený\nk súdnemu spisu, odvolací súd však poukazuje na irelevanciu predmetného vyšetrovacieho spisu pre\núčely tohto súdneho konania, nakoľko (ako sám žalobca uvádza), vyšetrovanie v rovine skúmania\nnaplnenia znakov skutkovej podstaty trestných činov nemôže nahradzovať rozhodovanie o platnosti\nprávneho úkonu, na ktoré je príslušný civilný súd.\" Dovolací súd nevzhliadol v zmysle § 420 písm. f)\nCSP ani vadu v dokazovaní v zmysle vyššie uvedených zásad.\n10.3. Námietku, že žalovaná bola dlžníčkou v obchodnoprávnom vzťahu dovolací súd nehodnotí,\nlebo túto dovolateľ neuplatnil v odvolaní. Dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z\nprocesného hľadiska - teda, že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom\nkonaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho\nhľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku\n(úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku\na ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom\nkonaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania.\nDovolanie vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. c) CSP, resp. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n11. Žalobca má za to, že v prípade uzatvorenia akéhokoľvek právneho úkonu medzi dvoma zmluvnými\nstranami nie je prijateľné, aby si ktorákoľvek strana po uplynutí výrazného časového obdobia rozmyslela\nsvoj právny úkon a poprela skutočnosť, že pri uzatváraní toho - ktorého právneho úkonu došlo medzi\nzmluvnými stranami ku konsenzu na zmluvných ustanoveniach, v tomto prípade o kúpnej cene za\nnehnuteľnosti. Má za to, že vyslovenie neplatnosti právneho úkonu výlučne s poukazom na údajné\n„vyprodukovanie\" pohľadávky v súvislosti s nízkou kúpnou cenou je v rozpore so zásadou princípu\npreferencie platnosti právnych úkonov. K tomu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.\nÚS 640/2014 a najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/9/2019, 4Cdo/95/2019.\n11.1. Dovolací súd poukazuje na to, že podstata právneho posúdenia v uvedenej veci bola uvedená\nv bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku : ....,, Úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti výrazným spôsobom zasahuje do zmluvnej voľnosti\nsubjektov práva, pretože svojou kogentnosťou ich zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje\na v niektorých prípadoch vylučuje. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri\ndojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu,\npokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu\ncenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti\nnie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio\nenormis), resp. dojednanie, pri ktorom je \"zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri\nkúpe nehnuteľností\". Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu\nnepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútne neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle\n§ 39 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov\nnesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, ani\niný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy\nso všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými\nnormami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny\nspôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon\npriečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bono s mores) v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ntreba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich\nmravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej\nkúpnej ceny, pri ktorej dochádza k \"zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe\nnehnuteľnosti\", je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych\nskutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad\nprávneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu\nsituáciu účastníkov konania, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti. Rozpor právneho úkonu\ns dobrými mravmi (contra bonas more s) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu,\nktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol\nprávny úkon uzatvorený. V prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav súdom\nprvej inštancie, súd prvej inštancie správne posúdil spôsob a okolnosti, za akých žalobca nadobudol\n\nnehnuteľnosti žalovanej, za špekulatívne, nepoctivé a teda v rozpore s dobrými mravmi a správne\nkonštatoval, že predmetná kúpna zmluva je tak absolútne neplatnou a teda správne žalobu zamietol.\"\n11.2. Po zhrnutí, podstata sporu spočívala v tom, že pokiaľ žalobca sa domáhal neplatnosti odstúpenia\nod kúpnej zmluvy žalovanou, resp. určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré\nboli predmetom prevodu medzi žalobcom a žalovanou v kúpnej zmluve zo dňa 09. 12. 2019, na námietku\nžalovanej o neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), súdy predbežne posúdili\nkúpnu zmluvu zo dňa 09. 12. 2019 o prevode nehnuteľnosti ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými\nmravmi podľa § 39 OZ z dôvodu nie dojednanej nízkej kúpnej ceny, ale podrobne popísaného skutkového\nstavu (body 39. až 57. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a bod 12. napadnutého rozsudku),\nt.j. na okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy, v dôsledku cieleného a špekulatívneho\nsprávania sa žalobcu aj v súvislosti s pristúpením žalovanej k dlhu svojej dcéry a ďalším konaním\nžalobcu.\n11.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP má určujúci význam\nvymedzenie „právnej\" otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, lebo pri jej riešení\nešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo jeho jednotlivé senáty naďalej\nzastávajú odlišné (rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní. Z hľadiska\nprípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP je relevantná právna otázka, pri riešení\nktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych\nnázorov; inými slovami ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa ale\nprezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. V prípade,\nže dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením\nkonkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť,\nže predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp.\nzn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací\ndôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke\nrozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)\". Obdobný záver vyjadril najvyšší súd aj v ďalších\nrozhodnutiach (napr. 3Cdo/87/2017, 4Cdo/14/2017, 6Cdo/185/2016, 8Cdo/141/2017).\n11.4. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania.\n11.5. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.\nVšetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne\nna právnu otázku, riešenie, ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu. Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému,\na zároveň, aby jej právne posúdenie odvolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej\nprávnej situácie.\n11.6. Dovolací súd uvádza, že nie je zrejmé v čom sú uvádzané rozhodnutia predkladané žalobcom\nrozdielne v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP, žalobca mal zrejme za to, že ide o odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v uvádzaných rozhodnutiach (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n11.7. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 01. 01. 1993 s pôvodným\n\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2\nods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu\nprax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno za ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj dovolateľom označený rozsudok býv. Najvyššieho\nsúdu SSR z 30. 01. 1975 sp. zn. 1 Cz 129/74, ktorý bol publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o\nrozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970 - 1983, č. IV, Praha\n1986, str. 461, a ktorý je pri nezmenenej právnej úprave v riešenej právnej otázke stále použiteľný.\n11.8. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 z bodu 12. vyplýva: ,, Podľa ústavne konformného\nvýkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý\nrešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti účastníkmi\nuzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej\nobidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná,\nnespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne\nurčitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania.\" Ako správne uvádza žalovaná, uvedené\nrozhodnutie sa týka interpretácie sporných zmluvných textov, nie prejednávaného prípadu rozporu\nuzavretej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ.\n11.9. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015 vyplývajú nasl. právne vety: ,,\nUrčitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu\nvôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne\nje jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho\nneplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho\núkonu bude tento neplatný len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných\npravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného\nzákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou\nvšeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.\nPreferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia\nmusí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať,\nči porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia\npreukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu.\nPrehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne\nneakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii\nrelevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo \"vyhľadávaní\" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy\n(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho\nsúdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých\nzákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech\nplatnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.\" Ani uvedené rozhodnutie nie je možné vztiahnuť na\nprejednávaný prípad.\n11.10.\nZ rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/95/2019 z 29. 01. 2019, z bodu 14. vyplýva: ,, V\nposudzovanom prípade bola pre nižšie súdy základnou otázkou len otázka výkladu ustanovenia § 39\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon\n\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obidva nižšie súdy, ktoré sa prípadom zaoberali, totiž dospeli\nk zhodnému záveru, že je absolútne neplatný právny úkon (pre omyl žalobcov a neplatnú plnú moc\n- porov. bod 57 rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožnil v bode 56 aj odvolací súd), týkajúci\nsa v zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, hoci a/ Záver, že určitý právny úkon je\nneplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad\ndotknutého zákonného ustanovenia; nestačí len gramatický výklad. Významnú úlohu aj tu zohráva\npredovšetkým výklad teleologický. Je tak potrebné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu.\nb/ V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality je predovšetkým ochrana súkromnoprávnych\nvzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda\" (zmluvy\nsa majú dodržiavať); tu platí zásada, že, čo nie je zakázané, je dovolené. Preto každý zákonný zásah do\ntejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia\no neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne. Opačný výklad by\nbol v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto\nprípade zmluvnej voľnosti a záväznosti prejavov strán) sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a také\nobmedzenie nemôže byť zneužívané na iný účel, než pre ktorý bol stanovený. c/ Naviac ústavný súd vo\nsvojich rozhodnutiach, sp. zn. I. ÚS 242/2007 a I. ÚS 243/2007 zdôrazňuje preferenciu výkladu platnosti\nzmlúv pred ich neplatnosťou, ktorý je odrazom spomínaného rešpektu k autonómnej vôli zmluvných\nstrán, funkcií zmluvných vzťahov v komplexnej spoločnosti i k samotnej povahe súkromného práva,\npre ktoré platí ústavná zásada, že všetko je dovolené, čo nie je výslovne zákonom zakázané (čl. 2\nods. 3 ústavy a § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka).\" Ani uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na\nprejednávaný prípad.\n12. Súdy v danom prípade nespochybňovali uzatvorenie kúpnej zmluvy ako takej z hľadiska jej\ninterpretácie ohľadne textu zmluvy, ale vo všetkých okolnostiach na základe vykonaného dokazovania a\nustálenia skutkového stavu, dospeli na námietku žalovanej k záveru o rozpore uvedenej kúpnej zmluvy\ns dobrými mravmi (§ 39 OZ).\n12.1. Posúdenie, či analyzovaný právny úkon obchádza zákon a či je v rozpore s dobrými mravmi,\nje ako zákonná otázka doménou všeobecných súdov. Obchádzanie zákona, ako aj pojem „dobré\nmravy\" predstavujú nepochybne pojmy otvárajúce všeobecnému súdu značný diskrečný priestor, ktorý,\npravdaže, nemôže byť a ani nie je neobmedzený, a nemožno ho chápať ako zdroj bezbrehej ľubovôle\nvšeobecného súdu. Diskrečný charakter pojmov „obchádzanie zákona\" a „dobré mravy\" má svoj dopad\naj na kritériá prieskumu ústavného súdu pri aplikácii § 39 OZ všeobecnými súdmi. Do ich interpretácie\nmá ústavný súd dôvod zasiahnuť len vtedy, ak by táto bola v extrémnom rozpore s pravidlami formálnej\nlogiky, prípadne ak by predmetné pojmy neboli všeobecným súdom dostatočne jasne vysvetlené\ns ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu alebo ak by interpretácia týchto pojmov všeobecným\nsúdom bola v rozpore s prevažujúcou stabilizovanou judikatúrou všeobecných súdov bez náležitého\nodôvodnenia. (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2013, sp. zn. III. ÚS 565/2013).\n12.2. Ústavnoprávne je ustanovenie § 3 ods. 1 OZ tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné\nnechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu do interpretácie a aplikácie podústavného práva.\n(nález Ústavného súdu SR z 03. októbra 2012, sp. zn. I. ÚS 33/2012).\n12.3. Dovolací súd tiež nespochybňuje právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z 03.\njúla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07, v zmysle ktorého \"... základným princípom výkladu zmlúv je priorita\nvýkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,\nak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán,\npovaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť\nzmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi\nprávneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu\nuprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.\"\nAvšak v danom prípade posudzovali súdy neplatnosť kúpnej zmluvy na námietku žalovanej, ako už bolo\nvyššie uvedené.\n12.4. Dovolací súd na zdôraznenie toho, že v danej veci nešlo o posudzovanie rozporu kúpnej zmluvy\ns dobrými mravmi s ohľadom na ,, dojednanú nízku cenu\"„ ako aj konštatoval odvolací súd, uvádza:\nZ rozhodnutí NS SR sp. zn 3Cdo/244/2018, 8Cdo/156/2020 vyplýva: „ I. Zvlášť hrubý nepomer medzi\nplnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti sám osebe (bez existencie ďalších okolností) nespôsobuje\nabsolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39\nObčianskeho zákonníka.\n\nII. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá\nnie je upravená cenovým predpisom (zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách). Neprieči sa preto zákonu,\npokiaľ si účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu\ncenu vo výške, ktorá je buď vyššia, alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti\nnie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio\nenormis), resp. dojednanie, pri ktorom je \"zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe\nnehnuteľností\". Samotná skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy si dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v\ndanom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho\núkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.\"\n12.5. Uvedenými právnymi názormi sa riadil aj odvolací súd, avšak pri závere o neplatnosti kúpnej\nzmluvy, vychádzal aj z ďalších hľadísk, ktoré v spojení s nízkou cenou predávaných nehnuteľností dávajú\nzáklad pre namietanú neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy zo strany žalovanej pre rozpor s dobrými\nmravmi v zmysle § 39 OZ a uvedené právne závery je možné považovať za správne.\n12.6. Podľa dovolacieho súdu práve konanie žalobcu v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti vo vzťahu k\nžalovanej, ktoré bolo preukázané vykonaným dokazovaním v spojitosti s nízkou kúpnou cenou a práve\naj na postavení žalovanej ako onkologickej pacientke a popísaným a vydokazovaným správaním sa\nžalobcu v súvislosti s dosiahnutím cieľa, nadobudnutím nehnuteľnosti nielen žalovanej ale aj jej dcéry,\nsprávne súdy vyhodnotili ako kúpnu zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ.\nPričom nejde o odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ani o rozdielnu rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Žalobcom uvádzané ,,právne otázky\" súvisiace s\nčasovým obdobím namietania neplatnosti zmluvy a namietaním tzv. vyprodukovaných pohľadávok sú\nsvojou povahou otázkami skutkovými, ktoré vyplynuli z vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, nie\nsú svojou povahou teda právnymi otázkami.\n12.7. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420\npísm. f) CSP, ani podľa ust. 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ust. § 447 písm. c)\na písm. f) CSP odmietol.\n12.8. Vzhľadom na odmietnutie dovolania žalobcu dovolací súd sa už osobitne nezaoberal návrhom\nna odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 444 ods. 2 CSP) a vzhľadom na tento výsledok\ndovolacieho konania návrh bez ďalšieho nepovažoval za opodstatnený, o čom dovolací súd v súlade\ns ustálenou súdnou praxou samostatné rozhodnutie vyjadrené vo výrokovej časti nevydáva (napr.\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/616/2015, 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).\n13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (obchodná spoločnosť zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok a poskytovaním úverov) sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a určenia svojho vlastníckeho práva. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože na námietku žalovanej posúdili samotnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) – nie pre nízku kúpnu cenu ako takú, ale pre okolnosti uzavretia zmluvy (špekulatívne a nepoctivé konanie žalobcu voči žalovanej, onkologickej pacientke, ktorá pristúpila k dlhu svojej dcéry). Dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie, nedodržanie § 181 ods. 2 CSP, vady hodnotenia dôkazov a odklon od judikatúry o preferencii platnosti právnych úkonov. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP: rozhodnutia súdov nižších inštancií tvoria jeden celok a sú riadne odôvodnené, opomenutie § 181 ods. 2 CSP nie je vadou zmätočnosti, námietky neuplatnené v odvolaní nemôžu založiť prípustnosť dovolania a žalobcom označené rozhodnutia sa týkali výkladu zmlúv, nie rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Nastolené otázky o časovom odstupe namietania neplatnosti a o „vyprodukovaných“ pohľadávkach boli navyše otázkami skutkovými, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladajú.", "pravna_veta": "Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP (neuvedenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a predbežného právneho posúdenia veci) nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; toto opomenutie je konvalidované vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje závery oznámi. Dovolateľ môže v dovolaní úspešne argumentovať len takými dôvodmi, ktoré uplatnil už v odvolaní a ktoré odvolací súd meritórne posudzoval. Zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti sám osebe nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak v spojení s ďalšími preukázanými okolnosťami jej uzavretia, najmä so špekulatívnym a nepoctivým konaním kupujúceho voči predávajúcemu v tiesnivej životnej situácii, môže zakladať jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ; otázky vyplývajúce z hodnotenia vykonaného dokazovania sú otázkami skutkovými, nie právnymi v zmysle § 421 ods. 1 CSP.", "ustanovenia": ["§ 39 OZ", "§ 3 ods. 1 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "§ 181 ods. 2 CSP", "§ 191 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/18/2024", "guid": "0d7fb284-02cd-4fb1-bb96-0467af2945b6:7fe4a196-cbb5-48b3-ba0c-db907ef543bd", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dobré mravy", "absolútna neplatnosť právneho úkonu", "kúpna zmluva", "prípustnosť dovolania", "predbežné právne posúdenie", "voľné hodnotenie dôkazov", "laesio enormis", "subsidiarita dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:fd2fe6f9-a640-4663-9657-9bda1929e406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:827f1a7d-1fbd-4e5f-b149-3b814435c67f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 565/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 565/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:827f1a7d-1fbd-4e5f-b149-3b814435c67f"}, {"guid": "ussr:6d6c5d65-1935-428e-a72b-ae92d0f4304d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 461/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 461/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d6c5d65-1935-428e-a72b-ae92d0f4304d"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}], "citovane_v": []}