{"guid": "45fa0577-6a70-4989-9d91-4a02ae73c89c:c37cba20-e6c2-47a5-9e79-3198837aed56", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2", "spisova_znacka": "1Obdo/8/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/8/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 1Obdo/8/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2", "identifikacne_cislo": "3516207266", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou; je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení ani prieskumu vykonaného dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou alebo iné hodnotenie dôkazov, než aké strana očakáva, nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP; prieskum dovolacieho súdu sa obmedzuje na kontrolu, či proces zisťovania skutkového stavu netrpí závažnými deficitmi (opomenutý alebo deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov) a či prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo arbitrárne. Pri nevykonaní navrhnutého dôkazu je súd povinný v odôvodnení uviesť, prečo návrhu nevyhovel (§ 220 ods. 2 CSP); či ide o opomenutý dôkaz, sa posudzuje podľa kritérií tzv. Perna testu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako záložný veriteľ sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ sú zaťažené jeho záložným právom, ktoré bolo z katastra vymazané na základe návrhu na výmaz, ktorého pravosť podpisov štatutárov pôvodného veriteľa a osvedčovacích doložiek bola spochybnená. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli a odmietli aj obranu žalovaného 1/ založenú na dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľností, keďže ich nadobudol už počas prebiehajúceho sporu o existenciu záložného práva. Žalovaný 1/ v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie, svojvoľné hodnotenie dôkazov, nevykonanie potrebných dôkazov a to, že odvolací súd sa len stotožnil so závermi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP. Najvyšší súd konštatoval, že dovolateľ koncipoval dovolanie ako ďalšie odvolanie a opakoval námietky, s ktorými sa odvolací súd podrobne vysporiadal; dovolací súd nemôže prehodnocovať skutkové zistenia (§ 442 CSP), nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je odňatím možnosti konať pred súdom a rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené a nie sú arbitrárne. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "nazov": "§ 373 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "nazov": "§ 393 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-373", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c37cba20-e6c2-47a5-9e79-3198837aed56", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/8/2025\n3516207266\n30. 06. 2026\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2026:3516207266.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu IFIS investiční\nfond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, Brno 602 00, Česká republika, IČO: 243 16 717,\nzastúpený Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava 811 03, IČO: 36 860 107, proti\nžalovanému 1/ JMS plus s.r.o., so sídlom Rekreačná oblasť Dubník 1056, Stará Turá 916 01, IČO: 51 007\n886, zastúpený JUDr. Vladimír Fraňo, advokát so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom 915 01,\na žalovanému 2/ Československé úvěrní družstvo v likvidaci, so sídlom Gočárova třída 312/52, Pražské\nPředměstí, Hradec Králové 500 02, Česká republika, IČO: 649 46 851, Ing. Lukáš Vlašaný, insolvenční\nsprávce Československého úvěrního družstva v likvidaci, so sídlom Palackého 351/6, Tábor 390 01,\nzastúpený Hartmann Jelínek Malý Moreno a partneři s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská\n5/49, Praha 8, 186 00, Česká republika, IČO: 247 84 681, o určenie existencie záložného práva, o\ndovolaní žalovaného 1/ proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 42Cob/24/2023-667\nzo dňa 14. augusta 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .\nII. Účastníkom konania súd náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 42Cob/24/2023-667 zo dňa\n14. augusta 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) potvrdil výrokom I. rozhodnutie Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 2. júna 2022 vo výroku I. a II.\n2. Výrokom II. odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. Odvolací súd potvrdil vo výroku I. a II. rozsudok Okresného súdu\nNové Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) sp. zn. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 2. júna 2022,\nv ktorom výrokom I. súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti v ňom označené sú zaťažené záložným\nprávom žalobcu, ako záložného veriteľa v rade 1/ zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného\npráva číslo 0095800211, zo dňa 17. februára 2011 (ďalej aj „Zmluva“). Výrokom II. súd prvej inštancie\npriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.\n3. V napadnutom rozsudku odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ\naplikoval právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednávanú vec v súlade s čl. 24 bod I. Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a\nvýkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého majú súdy členského štátu, v\nktorom sa nachádza nehnuteľnosť výlučnú právomoc na konanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie\nsprávne uzavrel, že na zánik záložného práva bude aplikovaný právny poriadok Českej republiky\na v ostatnej časti právny poriadok Slovenskej republiky. Uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne\nzistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil a rozhodol správne, keď žalobe v celom\nrozsahu vyhovel. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že\n\nprejav vôle predsedu predstavenstva a člena predstavenstva, ako štatutárnych orgánov spoločnosti\npôvodného veriteľa UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, v Návrhu na výmaz záložného práva,\nzriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 0095800211 zo dňa 17. februára 2011,\npredmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX\nvedenom v evidencii Okresného úradu E., katastrálny odbor, katastrálne územie E., obec E., okres E.,\na to: parcela registra „C číslo XX/X o výmere 1478 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,\nparcela registra „C' číslo XX/X o výmere 714 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a\nstavby nachádzajúcej sa na parcele registra „C\", číslo parcely XX/X, súpisné číslo XXX, popis stavby:\npráčovňa a čistiareň, v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, podaného dňa 25. novembra 2011\nOkresnému úradu E., katastrálnemu odboru (ďalej aj „Návrh na výmaz záložného práva“ alebo „Listina“),\nbol spochybnený, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podpisy na uvedenej Listine neboli\npodpismi daného štatutárneho orgánu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že svedkovia\nIng. C. S. a S. U. nepotvrdili, že podpisy na Listine sú ich vlastnými podpismi, ako i skutočnosť, že\nnotársky úrad spochybnil predložené osvedčovacie doložky podpisov ako ich vlastné. V súvislosti s\ntvrdením žalovaného 1/, ktorý namietal, že správca konkurznej podstaty, Ivo Kotaba, nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou, keďže prihlásenú pohľadávku neporovnával s účtovnou a inou dokumentáciou\ndlžníka, s ktorou nedisponoval a tiež námietkou žalovaného 1/, že súd prihlásenú pohľadávku zákonným\nspôsobom nepreskúmal, z dôvodu čoho ju mal poprieť, poukázal odvolací súd na § 366 a § 373 ods.\n4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)\na skonštatoval, že uvedené námietky neboli súčasťou procesnej obrany žalovaného 1/ v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, a tak na ne nemohol odvolací súd prihliadať a preskúmať ich. Tvrdil, že súd\nprvej inštancie vychádzal správne z výsledkov konkurzného konania o tom, že predmetná pohľadávka\nnebola správcom konkurznej podstaty popretá, v dôsledku čoho považoval súd prvej inštancie právny\ndôvod vzniku pohľadávky, ako aj jej výšku, za preukázaný. Konštatoval, že zistený stav pohľadávky z\nkonkurzného konania je pre závery súdu o existencii pohľadávky záväzný.\n4. Odvolací súd prisvedčil žalovanému 1/ v skutočnosti, že Tatiana Šopíková, nar. XX. D. XXXX, sa\nstala konateľkou žalovaného 1/ podľa výpisu z obchodného registra až 10. februára 2022. Upresnil\nvšak, že moment vzniku funkcie konateľky v žalovanom 1/ nie je pre dané konanie relevantný, keďže\ndobromyseľnosť žalovaného 1/ sa posudzuje ku dňu nadobudnutia prevodu nehnuteľnosti a nie ku\ndňu zmeny konateľa. Odvolací súd zdôraznil, že žalovaný 1/ po celý čas svojej procesnej obrany\npoukazoval na dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva a príslušnú judikatúru. Odvolací súd\nvšak poukazoval na fakt, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval žalovaný v 1/, riešili vzájomnú\nkoreláciu práv, a to jednak ochranu skutočného vlastníka zaručenú zásadou, v zmysle ktorej nikto\nnemôže previesť viac práv než sám má a na druhej strane ochranou dobrej viery nadobúdateľa,\nže vec nadobudol riadne podľa práva. Odvolací súd konštatoval, že predmetom žaloby je určenie\nexistencie záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti, ktoré malo byť z katastra nehnuteľností\nvymazané na podklade listiny, ktorej pravosť bola žalobcom z viacerých dôvodov spochybnená.\nKonštatoval tiež, že dovolávanie sa aplikácie rozhodnutí, ktoré uprednostňujú dobrú vieru nadobúdateľa\npri nadobudnutí nehnuteľnosti od nevlastníka, nie je aplikovateľné na prejednávanú vec a pre ňu\nrelevantné. Odvolací súd tiež poukázal na to, že rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho\nkolégia sp. zn. 1VObdo/2/2022 nie je aplikovateľné na prejednávanú vec vo vzťahu k žalovanému 1/\na tvrdenej dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľností bez vyznačenia záložného práva. Odvolací\nsúd zdôraznil, že táto ostala v rovine tvrdenia a nebola podporená relevantným dôkazom, pričom\ndôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného 1/. Odvolací súd tiež konštatoval, že výpis z listu vlastníctva\nnemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k dobromyseľnosti. Nad rámec uvedeného odvolací súd zároveň\nkonštatoval, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť prevodom na základe zmluvy ku dňu 4. augusta\n2017, a teda v čase, kedy už bolo vedené súdne konanie o určenie existencie záložného práva, čím\ntak bola samotná existencia záložného práva spochybnená do takej miery, že nemožno hovoriť o\ndobromyseľnosti zúčastnených subjektov, ani nadobúdateľa nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol\nodvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalovaný 2/ sa domáhal aplikácie ustanovenia\n§ 257 CSP. Ako jeden z dôvodov uvádzal, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, keďže\nuznesením Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 19. októbra 2021 č. j. KSHK 35 INS 16182/2021A-34/celk.5 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Uvedená skutočnosť, konštatoval odvolací súd,\nsvedčí o úpadku žalovaného 2/ a o jeho nepriaznivej finančnej situácii, avšak podľa odvolacieho súdu\nsama o sebe nie je, vzhľadom na postavenie žalovaného 2/ v súdnom konaní, okolnosťou hodnou\nosobitného zreteľa, keďže žalovaný 2/ je právnickou osobou, na ktorého sú kladené prísnejšie kritériá\n\npri posudzovaní finančnej gramotnosti a sám žalovaný 2/, ako právnická osoba, nesie riziko podnikania\nv podobe prípadného neúspechu a s tým spojenej platobnej neschopnosti plniť svoje záväzky.\n5. Odvolací súd konštatoval, že žalobca bol procesne úspešný v súdnom spore, a preto má s poukazom\nna § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ako\nneúspešným stranám. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by\nžalovaný 2/ nemal hradiť vzniknuté trovy konania žalobcovi, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nII. napadnutého rozsudku.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie, ktoré dôvodil dovolacím dôvodom podľa\n§ 420 písm. f) CSP. Tvrdil, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadami konania a\nrozhodovania vo veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovaného 1/ na spravodlivý proces.\nMal za to, že svojvoľný postup súdov vyústil v nedostatočné vyhodnotenie dôkazov v zásadnej otázke\npre rozhodovanie vo veci, v ktorej súdy ustálili záver v rozpore s dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho\nspisu. Dovolateľ tiež tvrdil, že odvolací súd sa nedostatočne zaoberal námietkami žalovaného 1/, ako\naj, že v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, ako v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje\nriadne odôvodnenie rozhodnutia. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Dovolateľ mal za to, že súdy nevykonali\ndôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie a k vyhodnoteniu dôkazov pristupovali svojvoľne, čo v konečnom\ndôsledku malo, podľa dovolateľa, spôsobiť zmätočnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\nDovolateľ uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie, odkazom na § 387 ods. 2 CSP je tento postup nedostatočný. Odvolací súd sa\ntýmto obmedzil len na rekapituláciu záverov súdu prvej inštancie a odvolacími námietkami žalovaného\n1/ poukazujúceho na nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav, ako aj nesprávnym právnym\nposúdením veci sa nezaoberal. Podľa dovolateľa súdy nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy potrebné pre\nriadne rozhodnutie veci, ani nezdôvodnili tento svoj postup. Dovolateľ poukázal tiež na, podľa dovolateľa,\nextrémny nesúlad medzi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, keď súdy uvádzajú všeobecný\nsúhrn zistení bez špecifikácie jednotlivých dôkazov. V dovolaní poukázal na niektoré rozhodnutia, a\nto judikát R111/1998, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/1997 z 28.\naugusta 1997, z ktorého vyplýva, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci aj vtedy, ak súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal\nnepreskúmateľný. Tieto dovolacie dôvody špecifikoval v bode III. jeho dovolania (č. l. 683 a 684 spisu).\n7. Dovolateľ ďalej špecifikoval dovolacie dôvody v bode IV. jeho dovolania nasledovne. Dovolateľ tvrdil,\nže odvolací súd sa nedostatočne zaoberal námietkou žalovaného 1/ a nevykonal dôkazy nevyhnutné\npre rozhodnutie, pričom súdy vykonané dôkazy súdy následne vyhodnotili nesprávne. Dovolateľ tiež\ntvrdil, že odvolací súd nesprávne vyhodnocoval obsah návrhu na výmaz záložného práva zo dňa 25.\nnovembra 2011, zápisnicu o výsluchu svedkov S. a U. pred Krajským súdom v Ostrave v konaní č. k.\n54T/4/2014 a osvedčovanie podpisov na tejto listine a pečiatky na listine zo strany príslušného notára.\nTvrdil, že v týchto konaniach Českej republiky nebola skúmaná pravosť podpisov uvedených osôb,\nani pravosť pečiatky notára na Listine. Zdôraznil, že listina, návrh na výmaz záložného práva, má\nvšetky zákonné náležitosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, zánik záložného práva\nvýmazom. Dovolateľ následne zdôraznil chronológiu veci, a to až po vydanie rozhodnutia Okresného\núradu Myjava katastrálneho odboru o vymazanie záložného práva, voči ktorému nebol podaný žiadny\nopravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\n8. Dovolateľ namietal hodnotenie vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu zo strany\nodvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a potvrdil existenciu pohľadávky\nspoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. Spochybnil tiež závery odvolacieho súdu o\nexistencii pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktorý ich vyvodzoval okrem iného od skutočnosti,\nže pohľadávka nebola v konkurznom konaní spoločnosti PHS stavební obchodní společnosť s.r.o.,\npopretá. Insolvenčný správca v prieskumnom pojednávaní na Krajskom súde v Ostrave dňa 30.\napríla 2013 uviedol, že táto pohľadávka bola z jeho strany preverená, resp. preskúmaná, čo, podľa\ndovolateľa, je v rozpore s tvrdením správcu, ktorý prihlásenú zabezpečenú pohľadávku nepoprel,\npričom ju mal údajne preskúmať, avšak vo svojom oznámení z 26. novembra 2020 uviedol, že\núčtovníctvom spoločnosti PHS stavební obchodní spoločnosť s.r.o. v priebehu konkurzu nedisponoval.\nS týmito podstatnými skutočnosťami sa súdy, podľa dovolateľa, v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadali\na vykonaným dokazovaním rozpory neodstránili. Dovolateľ mal za to, že správca konkurznej podstaty\n\nkonal v rozpore s insolvenčným zákonom a tento postup preto nemôže zakladať fikciu súčasnej\nexistencie záväzku. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že nie je možné, aby sa\nako odvolací súd, tak súd prvej inštancie, zaoberali pochybeniami správcu konkurznej podstaty v\nkonkurznom konaní vedenom v Českej republike.\n9. Dovolateľ spochybnil aj závery súdov hodnotiacich dobromyseľnosť žalovaného 1/ pri nadobudnutí\nnehnuteľností, ako aj závery súdov o začiatku a časovom trvaní výkonu funkcie konateľa žalovaného\n1/ zo strany Tatiany Šopíkovej. Dovolateľ tiež nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého\nnemožno hovoriť o dobromyseľnosti žalovaného 1/, keď bolo vedené súdne konanie o určenie existencie\nzáložného práva, nakoľko v čase podpisu kúpnej zmluvy vznik záložného práva z ničoho nevyplýval, a\nteda, podľa dovolateľa, musel byť žalovaný 1/ pri nadobudnutí nehnuteľností dobromyseľný.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací, (§ 35 CSP) (ďalej\naj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 CSP) účastník konania,\nv ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pred samotným vecným prejednaním skúmal,\nči dovolanie je procesne prípustné.\n11. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n12. Najvyšší súd pripomína, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené\nprimárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom\ntýkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP upravujúcich otázku prípustnosti dovolania\nje zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež\npodmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi,\naby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust.\n§ 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je\nnesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).\n13. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, z ktorého dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania,\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania\nvymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho\ndôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť\niba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), pričom dovolací\ndôvod má byť vymedzený dovolateľom uvádzajúcim, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n14. V zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP charakterizujú procesnú vadu relevantné znaky ako zásah\nsúdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje\nmožnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto\npráva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420\npísm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv\nstrany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle\ntohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných ústavným\nzákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“).\n15. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n\n16. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.\n1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právo\nstrany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 383/06). Súčasťou obsahu\ntohto práva je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Funkciou odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je pritom predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie\nje zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany\npred svojvôľou súdnej moci. Najvyšší súd v danej súvislosti tiež zdôrazňuje, že dôležitosť riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je nerozporná, nakoľko toto by malo stranám sporu umožniť posúdiť,\nako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní.\n17. Dovolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle\nrozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky situácia, ak všeobecný súd svoje\nrozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými\nsporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný\nsúd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a spravidla tak aj jeho\nprotiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom\nrozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje.\nLen vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené\nrozhodnutie, napĺňa, ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“, ústavné kritériá vyplývajúce z\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n18. Dovolateľ v dovolaní poukazoval na to, že v napadnutom rozsudku sa odvolací súd v plnom rozsahu\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho\nodôvodnením, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkázal. Podľa jeho názoru sa odvolací súd v\nprevažnej miere obmedzil len na rekapituláciu záverov súdu prvej inštancie a s odvolacími námietkami\nžalovaného 1/, ktorý poukazoval na nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav a rovnako na\nnesprávne právne posúdenie, sa odvolací súd dostatočne nezaoberal. Z obsahu dovolania vyplýva, že\ndovolateľ nesúhlasí so skutkovými závermi a právnym posúdením veci zo strany súdov oboch nižších\ninštancií, pričom tvrdí, že súd prvej inštancie i odvolací súd nevykonali pre rozhodnutie nevyhnutné\ndôkazy, pristupovali k vyhodnocovaniu dôkazov svojvoľným spôsobom, ktorý podľa dovolateľa vedie k\nzmätočnosti rozhodnutia.\n19. Dovolací súd však poznamenáva, že dovolateľ svoje dovolanie koncipoval ako „ďalšie odvolanie“,\nkeď opätovne vznášal tie isté námietky ako v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s ktorými\nsa však odvolací súd riadne vysporiadal v odôvodnení svojho pomerne obsiahleho rozhodnutia.\n20. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací\nsúd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci\nzistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať prieskumu vykonaného dokazovania pred súdmi nižšej inštancie a dovolací súd\nnie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že\nnie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. V dovolacom konaní\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie, ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací\nsúd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v\nkontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP (čo v tu preskúmavanej veci nenastalo). Otázka skutkových zistení tak môže byť\npredmetom dovolacieho konania len výnimočne, pokiaľ je preskúmavanému rozhodnutiu možné pripísať\n\natribút arbitrárnosti, ktorý môže byť naplnený i hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek\nakceptovateľného základu tak, že v nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijateľné skutkové\nzávery (I. ÚS 51/2020) alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012).\n21. V dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ všeobecne namietal nesúlad medzi závermi\nsúdu a jeho skutkovými zisteniami a tvrdil, že súdy nevykonali dôkazy, ktoré boli východiskom pre\nzistenie skutkového stavu veci a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Bližšie v tomto dovolacom dôvode\nneoznačil ani dôkazy, ktoré mal, podľa názoru dovolateľa, súd prvej inštancie, resp. odvolací súd vykonať\npri dodržaní zásady kontradiktórnosti konania a rovnako konkrétne nepoukázal na to, ktoré závery súdu,\npremietnuté do dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, sú v konkrétnom rozpore\ns konkrétnymi skutkovými zisteniami, z ktorých súdy pri rozhodovaní vychádzali. Tieto dovolacie dôvody\nvymedzené v bode III. dovolania sú všeobecné, nekonkrétne, nespochybňujúce konkrétne závery, či už\nskutkové alebo právne, odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie.\n22. Najvyšší súd v danej súvislosti poznamenáva, že aj po zmene právnej úpravy civilného sporového\nkonania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme\nopravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej\nprávnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami\nani samotným dovolacím súdom), ako tretia inštancia, v rámci konania, na ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a\n7Cdo/92/2012).\n23. Najvyšší súd má za potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať\nnedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí\nhľadieť, ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade\ninterpretovať rozširujúco. Na mieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013,\n3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n24. Dovolací súd poukazuje na to, že strany sporu majú právo v civilnom sporovom konaní označiť\nalebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých\ndôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo\npočas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je potrebné\nvykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to,\nči a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého\nstranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za\npostup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom\ndôkaze, ktorý strana zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Ak teda v priebehu civilného\nsporového konania súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to\nvadu konania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia\nprocesných práv, ktoré strana mohla uplatniť, avšak v dôsledku procesného postupu súdu z nich bola\nvylúčená (R 37/1993, R 125/1999, 1Cdo/41/2017, 3Cdo/26/2017, 3Obdo/46/2019).\n25. Dovolací súd skúmal, či je rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie riadne odôvodnené a či súdy opreli svoje dôvody o riadne vykonané dokazovanie pri aplikácii\nzásady koncentrácie konania.\n26. K námietke dovolateľa týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia dôkazov (návrhu na výmaz záložného\npráva, výsluchu štatutárov S. a U. a hodnoteniu uvedenej listiny v súvislosti s overením podpisov týchto\nosôb na notárskom úrade) dovolací súd uvádza, že k týmto otázkam sa odvolací súd podrobne vyjadril\nv bodoch 48., 49., 52., 53., 59. a 63. napadnutého rozsudku v spojení s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, kde odvolací súd podrobne uvádza zistený skutkový stav a následne ho hodnotí. Odvolací\n\nsúd sa vysporiadava so všetkými skutočnosťami, ktoré boli východiskom zisteného skutkového stavu a\nhodnotí ich. Odôvodnenie odvolacieho súdu je logické a presvedčivé, preukazujúce správnosť záverov\nodvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v hodnotení Návrhu na výmaz záložného práva. Odvolací súd\nhodnotil existenciu pohľadávky najmä v bodoch 50., 51., 64. a 65. v spojitosti s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie v súvislosti sa hodnotením nedobromyseľnosti žalovaného 1/ (body 66., 67. a 69. napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu), kde riadne a presvedčivo odôvodňuje svoje závery v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie.\n27. S argumentmi týkajúcimi sa hodnotenia dobromyseľnosti (nedobromyseľnosti žalovaného 1/) sa\ndovolací súd stotožňuje a opätovne poukazuje najmä na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu\nv konaní 1VObdo/2/2022.\n28. K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia, dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu zo 16.\nmarca 2005 pod sp. zn. II. ÚS 78/05, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní. Súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na\nodôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP (od 1. júla 2016 § 220 ods.\n2 CSP - pozn. dovolacieho súdu).\n29. Dovolací súd má v súvislosti s dovolaním dovolateľa za potrebné opätovne vyzdvihnúť, že nejde\no porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne\npodľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s\nobjektívnym právom (II. ÚS 78/05).\n30. Podľa najvyššieho súdu je v posudzovanom prípade potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred\nsúdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť uznesenia\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov\noboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal,\nčo navrhoval, z ktorých skutočností súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako\nich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil.\n31. Dovolací súd v danej súvislosti uvádza, že právu strany na vykonanie dôkazu v súdnom konaní\nzodpovedá povinnosť súdu každý dôkazný návrh posúdiť a vysporiadať sa s ním a pokiaľ takému návrhu\nna vykonanie dôkazu nevyhovie, tak je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo nevykonal\nnavrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP), a to presvedčivo s vysvetľujúcim odôvodnením, z akého dôvodu\nje ním odmietaný návrh na vykonanie dôkazu nedôvodný (resp. neopodstatnený), či už z dôvodu, že sa\ntýka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť napríklad inak.\n32. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je opomenutým predovšetkým taký dôkaz, ktorého\nvykonanie má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, avšak vo veci konajúci súd jeho vykonanie\nbez adekvátneho odôvodnenia nezrealizuje, prípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek\nodôvodnenia. Na zistenie toho, či ide o opomenutý dôkaz alebo nie, sa v praxi používa tzv. Perna test\n(bližšie pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Perna proti Taliansku, sťažnosť č.\n48898/99 zo 6. mája 2003 a iné). Perna test v zásade pozostáva z posúdenia troch nasledovných kritérií,\nktoré sú podľa najvyššieho súdu (m. m. 6Cdo/107/2022) aplikovateľné aj vo vnútroštátnom civilnom\nprocese:\n- Je návrh na realizáciu dokazovania dostatočne odôvodnený a týka sa podstaty veci?\n- Bol posúdený význam určitého dôkazu a v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody,\nprečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania?\n- Nenarušilo toto rozhodnutie celkovú spravodlivosť konania?\n33. Posúdenie veci musí v sebe implikovať aj posúdenie relevantnosti navrhovaného dôkazu a\nposkytnutie dostatočného odôvodnenia súdom. Až nesplnenie si tejto povinnosti súdom je porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, ako dôsledok porušenia práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n34. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu,\nale aj súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej\núpravy Civilného sporového poriadku. Žalovaný 1/ mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej\ninštancie a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj urobil. Odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ako vecne správne, potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom sa stotožnil so\nskutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v\ncelom rozsahu vyhovel. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nopierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 393 ods. 1 a 2 CSP). Odvolací súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom popísal\npriebeh konania, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy,\nktoré aplikoval na posudzovaný prípad a z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil,\nz akého dôvodu (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobkyňa v spore neuniesla\ndôkazné bremeno, keď nepreukázala oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací\nsúd zároveň k odvolacím námietkam žalovaného 1/ uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým\na právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Neprihliadnutie\nna niektoré z námietok žalovaného 1/ odvolací súd dôvodil správne poukazom na ust. § 366 CSP.\nVyhodnotenie vykonaných dôkazov zo strany odvolacieho súdu bolo vykonané v súlade s § 191 CSP\na princípom voľného hodnotenia dôkazov, upraveným v článku 15 CSP. Sporové konanie je konaním\nkontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky,\nmusí tvrdiť skutočnosť a k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť relevantné dôkazné prostriedky,\ninak nemôže byť v spore úspešná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva,\nže žalovanému 1/ sa ním uplatňovanými prostriedkami procesnej obrany nepodarilo preukázať tvrdenú\nneexistenciu záložného práva na predmetných zaťažených nehnuteľnostiach, resp. skutočný zánik tohto\nzáložného práva. Za tejto procesnej situácie je preto záver odvolacieho súdu správny.\n35. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové a právne závery odvolacieho súdu sú v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí zdôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo. Odvolací\nsúd logicky a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné potvrdiť rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie (ktorým bolo žalobe vyhovené) ako vecne správne. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné, resp. arbitrárne, nakoľko odvolací súd sa v ňom\nzaoberal všetkými relevantnými odvolacími námietkami a argumentami žalovaného 1/ (ktoré opätovne\nuviedol aj v dovolaní) a jeho závery sú logické, argumentačne konzistentné a právne odôvodnené. V\nposudzovanom prípade preto nejde o situáciu, kedy by zistenie skutkového stavu súdmi nižšej inštancie\nbolo prima facie natoľko chybné, že by k nemu súdy pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov nemohli\nnikdy dospieť a ktorý by výnimočne zakladal porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces (I. ÚS\n6/2018). Dovolací súd preto nesúhlasí s námietkami dovolateľa, že súd prvej inštancie i odvolací súd\nnevykonali pre rozhodnutie nevyhnutné dôkazy, či pristupovali k vyhodnocovaniu dôkazov svojvoľným\nspôsobom.\n36. Dovolací súd tak záverom konštatuje, že ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil\na zotrval na záveroch prijatých súdom prvej inštancie, nedošlo podľa názoru dovolacieho súdu v konaní\nk prekvapivej zmene právnych záverov súdov nižšej inštancie. Odvolací súd, ako bolo poukázané,\nnezmenil právne východiská, podľa ktorých posudzoval vec súd prvej inštancie. Samotná skutočnosť,\nže žalovaný 1/ s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a jeho odôvodnením subjektívne nesúhlasí,\nsamo o sebe nezakladá porušenie práva žalovaného 1/ na spravodlivý proces.\n37. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že súdy nevykonali navrhnuté dôkazy, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie\nvo veci dovolania, avšak neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré súdy nevykonali ani neuviedol skutočnosti,\npre ktoré by tieto dôkazy mali kľúčový význam pre rozhodnutie vo veci a ich vykonanie by malo vplyv na\nskutkové zistenia, z ktorých súdy pri rozhodovaní vo veci vychádzali, má dovolací súd za to, že tvrdenia\ndovolateľa o nesprávnom hodnotení dôkazov z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\na rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú.\n38. Dovolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v spojení s konečným\nrozhodnutím súdu prvej inštancie, konštatuje, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je riadne\nodôvodnený a porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľa či neodôvodnenie rozhodnutia a\n\nprocesné pochybenie súdov nižšej inštancie v hodnotení dôkazov alebo iné ich procesné pochybenia,\nktoré by mali za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces neboli v konaní preukázané.\n39. S poukazom na uvedené dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP a dospel k\nzáveru, že dovolanie z dôvodov § 420 písm. f) CSP proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, z\nhľadiska jeho vymedzenia dovolateľom, nie je prípustné.\n40. Z uvedených dôvodov súd dovolanie navrhovateľa pri aplikácii § 447 písm. c) CSP odmietol z dôvodu,\nže sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.\n41. Pri aplikácii § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vznikla neúspešnému účastníkovi\ndovolacieho konania - žalovanému 1/ voči žalobcovi povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania.\nNakoľko však žalobcovi v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\n42. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako záložný veriteľ sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ sú zaťažené jeho záložným právom, ktoré bolo z katastra vymazané na základe návrhu na výmaz, ktorého pravosť podpisov štatutárov pôvodného veriteľa a osvedčovacích doložiek bola spochybnená. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli a odmietli aj obranu žalovaného 1/ založenú na dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľností, keďže ich nadobudol už počas prebiehajúceho sporu o existenciu záložného práva. Žalovaný 1/ v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie, svojvoľné hodnotenie dôkazov, nevykonanie potrebných dôkazov a to, že odvolací súd sa len stotožnil so závermi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP. Najvyšší súd konštatoval, že dovolateľ koncipoval dovolanie ako ďalšie odvolanie a opakoval námietky, s ktorými sa odvolací súd podrobne vysporiadal; dovolací súd nemôže prehodnocovať skutkové zistenia (§ 442 CSP), nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je odňatím možnosti konať pred súdom a rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené a nie sú arbitrárne. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné.", "pravna_veta": "Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou; je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení ani prieskumu vykonaného dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou alebo iné hodnotenie dôkazov, než aké strana očakáva, nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP; prieskum dovolacieho súdu sa obmedzuje na kontrolu, či proces zisťovania skutkového stavu netrpí závažnými deficitmi (opomenutý alebo deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov) a či prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo arbitrárne. Pri nevykonaní navrhnutého dôkazu je súd povinný v odôvodnení uviesť, prečo návrhu nevyhovel (§ 220 ods. 2 CSP); či ide o opomenutý dôkaz, sa posudzuje podľa kritérií tzv. Perna testu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 442 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "42Cob/24/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "viazanosť skutkovým stavom", "voľné hodnotenie dôkazov", "opomenutý dôkaz", "odôvodnenie rozhodnutia", "záložné právo", "dobromyseľnosť nadobúdateľa"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}