{"guid": "fe5eb44d-168e-468e-9c06-d36c5941a03e:26c46e01-1930-44a1-ac89-10ec11206599", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1", "spisova_znacka": "8CdoVP/29/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoVP/29/2026 z 25. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2026, sp. zn. 8CdoVP/29/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1", "identifikacne_cislo": "3124207406", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Spísanie dovolania advokátom a povinné zastúpenie dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP) je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok je odstrániteľný len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania, to neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom. Postup podľa § 436 ods. 1 CSP, pri ktorom súd prvej inštancie vyzýva dovolateľa na odstránenie vád dovolania, sa uplatní výlučne vtedy, ak dovolateľ nebol o povinnosti podľa § 429 CSP riadne poučený; ak poučený bol, spis sa bez výzvy predloží dovolaciemu súdu. Dovolanie podané bez splnenia podmienok podľa § 429 CSP dovolací súd odmietne podľa § 447 písm. e) CSP a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzuje.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, resp. k spoluvlastníckym podielom evidovaným na žalovanú, s odôvodnením, že ich nadobudla vydržaním na základe ústneho prísľubu žalovanej previesť na ňu pozemky za súhlas v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala ani domnelý právny titul zakladajúci dobromyseľnú držbu, a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že vedomosť držiteľa o tom, že evidovaným spoluvlastníkom je iná osoba, a absencia písomnej scudzovacej zmluvy vylučujú ospravedlniteľný omyl a oprávnenú držbu. Žalobkyňa podala dovolanie bez právneho zastúpenia a bez spísania dovolania advokátom, hoci bola súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom riadne poučená o povinnom zastúpení podľa § 429 CSP a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci, a vady dovolania v lehote neodstránila. Dovolací súd s poukazom na R 39/2020 a nález IV. ÚS 489/2018 uzavrel, že nedostatok spísania dovolania advokátom možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, a dovolanie odmietol podľa § 447 písm. e) CSP bez posudzovania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26c46e01-1930-44a1-ac89-10ec11206599", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoVP/29/2026\n3124207406\n25. 08. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:3124207406.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. Y., narodenej XX. Y.G. XXXX, L., P. - X. X,\nzastúpenej T.. H. Y., B. XX. Y.B. XXXX, L., P. - X. X, proti žalovanej X. V., narodenej XX. Y. XXXX, Z. XXX,\nzastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s. r. o., Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO:36 860\n654, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 80C/47/2024, o\ndovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. januára 2026, sp. zn. 27Co/73/2025,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\nOkresný súd Trenčín (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 80C/47/2024112 nespojil na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 80C/47/2024 a sp.\nzn. 81C/8/2025 (výrok I); konanie neprerušil (výrok II.); návrh na pribratie Verejného ochrancu práv do\nkonania zamietol (výrok III); žalobu zamietol (výrok IV) a rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť\nprávnemu zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,\nktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník (výrok V).\n1.1. Po právnej stránke aplikoval ustanovenia § 137 písm. c) CSP; § 129 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 134\nObčianskeho zákonníka a po vecnej stránke v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa\npodanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 600 m2 na LV č. XXXX, k. ú. U., podielovou spoluvlastníčkou na podiel žalovanej\n1/3 na parcele registra „C“ parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 839 m2 na LV č. XXXX, k. ú. U.\na vlastníčkou podielu 1/3 evidovaného na žalovanú na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX - trvalý trávny\nporast o výmere 3224 m2 na LV č. XXX, k. ú. L.. Tvrdila, že žalovaná oklamala a podviedla žalobkyňu\npri dedičstve sp. zn. D 364/1991, čo znamená, že žalovaná má v katastri nehnuteľností zapísané\npozemky neoprávnene a podvodne. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva argumentujúc,\nže žalovaná jej sporné pozemky sľúbila previesť za to, že v rámci dedičských konaní žalobkyňa\nsúhlasila s tým, aby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva, nadobudla v celosti žalovaná.\nNa základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nenadobudla\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, resp. k ich podielom evidovaným na žalovanú titulom\nvydržania. Žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej sporné nehnuteľnosti patria, že sú jej\nvlastníctvom, a to vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný žiaden (ani domnelý) právny dôvod, ktorý by\nzakladal jej dobromyseľnosť. Žalobkyňa tvrdila a preukazovala len akúsi dohodu medzi ňou a žalovanou\nv tom smere, že žalovaná prevedie na ňu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, čo však\nžalovaná neurobila. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná sa zaviazala previesť na žalobkyňu pozemky, ktoré\nsú predmetom tohto sporu za to, že žalobkyňa sa v roku 1991 „zriekla“ v prospech žalovanej dedičstva\n\nv rámci konania sp. zn. D 364/1991, pričom toto svoje tvrdenie preukazovala čestným prehlásením X.\nŽ., ich matky datovaným dňom 15.07.2014. Uvedené skutkové tvrdenie bolo medzi sporovými stranami\nsporné. Žalovaná tvrdila, že k uzatvoreniu žiadnej dohody medzi ňou a žalobkyňou tak, ako to tvrdila\nžalobkyňa, nedošlo. Vzhľadom na to, že žalovaná spochybnila pravdivosť čestného prehlásenia zo dňa\n15.07.2014, pričom žalobkyňa nenavrhla vypočuť X. Ž. - matku sporových strán ako svedkyňu súd\nprvej inštancie uviedol, že skutočnosti uvádzané v čestnom prehlásení, tak ako je uvedené v odseku\n29. odôvodnenia rozsudku, neboli v konaní preukázané. Písomné prehlásenie fyzickej osoby nemôže\nv prípade spochybnenia jeho pravdivosti suplovať výsluch svedka - a to z dôvodu, že bez osobného\nkontaktu súdu s fyzickou osobou na pojednávaní nie sú vytvorené predpoklady na to, aby súd dokázal\nposúdiť hodnovernosť a vierohodnosť svedka. Je pritom na tej strane sporu, ktorá predkladá čestné\nprehlásenie za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností, aby v prípade spochybnenia pravdivosti\nčestného prehlásenia navrhla výsluch fyzickej osoby, ktorá čestné prehlásenie mala napísať a podpísať.\nSúd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak by aj žalobkyňa preukázala (napr. výsluchom svedka/svedkov),\nže žalovaná sa zaviazala uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu, na základe ktorej by previedla svoje vlastnícke\nprávo k sporným nehnuteľnostiam (čo však preukázané nebolo - viď odsek 47. odôvodnenia rozsudku),\naj tak by nemohol len tento záväzok sám o sebe vyvolať u žalobkyne presvedčenie o tom, že tieto\nsporné nehnuteľnosti vlastní. Na vyvolanie takéhoto presvedčenia by musel existovať právny dôvod\nhoci aj domnelý, svedčiaci o poctivosti nadobudnutia. Existencia takéhoto právneho dôvodu, čo i len\ndomnelého, svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia sporných nehnuteľností žalobkyňou preukázaná\nnebola. V prípade preukázania takéhoto záväzku zo strany žalovanej, mohlo by ísť maximálne o zmluvu\no budúcej zmluve, že v budúcnosti žalovaná prevedie vlastnícke právo na žalobkyňu k nehnuteľnostiam\n- podiely na v tom čase parcele KNE č. XXX, k. ú. U. (v súčasnosti i novovytvorené parcely KNC parc.\nč. XXX/XXX a č. XXX/XXX, obe k. ú. U.) a parc. č. XXXX, k. ú. L.. Mal za to, že ani na základe zmluvy\no budúcej zmluve žalobkyňa nemohla objektívne nadobudnúť presvedčenie, že jej podiel na týchto\nparcelách patrí titulom vlastníckeho práva, keďže k uzatvoreniu scudzovacej zmluvy nemuselo dôjsť\nz rôznych dôvodov. Ak žalovaná neuzatvorila so žalobkyňou scudzovaciu zmluvu (hoci aj neplatnú),\nžalobkyňa nemala na základe čoho nadobudnúť presvedčenie, že jej vlastnícky patrí podiel žalovanej\nna týchto pozemkoch. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaná\nnepreviedla na žalobkyňu svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach, pričom navyše vo vzťahu k parcele\nKNE č. XXX, k. ú. U. žalovaná podala proti žalobkyni v roku 2017 žalobu o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná sa „zriekla“ vlastníckeho práva\nk sporným parcelám v prospech žalobkyne. Sama žalobkyňa tvrdila, že žalovaná chcela pozemky\npredať, čo je dôkaz toho, že žalovaná sa stále cítila byť vlastníčkou predmetných pozemkov. Aj toto\nsprávanie svedčí o tom, že žalovaná sa cítila a cíti byť vlastníčkou sporných nehnuteľností. Pokiaľ\nžalobkyňa tvrdila, že vôľou Z. Y. ako darkyne bolo darovať parcelu KNE č. XXX, k. ú. U. výlučne žalobkyni,\nsúd prvej inštancie poukázal na to, že aj táto skutočnosť (pokiaľ by bola preukázaná), by bola vzhľadom\nna to, že určenia vlastníckeho práva sa domáha žalobkyňa, nepodstatná. Konštatoval, že zo zmluvy o\ndare zo dňa 05.10.1990 jednoznačne vyplýva, že zmluvnými stranami na strane obdarovaných osôb\nboli štyri fyzické osoby, medzi nimi žalobkyňa i žalovaná, teda dohromady štyria obdarovaní, ktorým\nkaždému Z. Y. darovala podiel 1/4. Keď žalobkyňa bola zmluvnou stranou tejto darovacej zmluvy a\nzmluvu, na základe ktorej jej Z. Y. darovala podiel 1/4 podpísala, musela vedieť, že zmluvnými stranami\nna strane obdarovaných sú okrem nej aj ďalšie tri fyzické osoby, medzi nimi i žalovaná; žalobkyňa\nteda nemala dôvod domnievať sa, že jej Z. Y. darovala väčší podiel než 1/4 a to na úkor žalovanej.\nŽalobkyňa musela vedieť, že jej nepatrí väčší podiel na danej nehnuteľnosti než 1/4-ina, preto nemohla\nnadobudnúť objektívne presvedčenie, že jej vlastnícky patrí podiel 2/4 (1/4 žalobkyne + 1/4 žalovanej).\nV súvislosti s vôľou darkyne Z. Y. súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe len veľmi\nstručne uviedla, prečo jej má patriť väčší podiel než 1/4 na pôvodnej parcele KNE č. 376, k. ú. Streženice.\nŽalobkyňa v žalobe uvádzala, že Z. Y. prejavila vôľu darovať túto parcelu do výlučného vlastníctva\nžalobkyne, avšak zmluvu dala vyhotoviť matka strán sporu podľa svojej vôle a nie podľa vôle Z. Y..\nSúd prvej inštancie uviedol, že v darovacej zmluve zo dňa 05.10.1990 darkyňa Z. Y.Á. podpisom dala\njednoznačne najavo svoju vôľu darovať parcelu KNE č. XXX, k. ú. U. Š.tyrom vnúčatám, medzi ktorými\nboli žalobkyňa i žalovaná. To, že žalobkyňa figuruje na prvom mieste ako obdarovaná nesvedčí o tom,\nže vôľou darkyne bolo darovať jej väčší podiel, nebodaj celú parcelu. V konaní žalobkyňa netvrdila a\nnásledne nepreukazovala skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že darkyňa danú darovaciu zmluvu\nuzatvorila pod vplyvom fyzického násilia, prípadne vplyvom bezprávnej vyhrážky, teda že právny úkon\ndarkyňa neurobila slobodne, prípadne vážne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj v konaní\nbolo preukázané, že právny úkon Z. Y. neurobila slobodne alebo vážne (čo však nebolo ani tvrdené), na\nzáklade čoho sa podielovými spoluvlastníkmi danej parcely okrem žalobkyne stali i žalovaná a ďalšie\n\ndve fyzické osoby, mohlo by to mať maximálne za následok čiastočnú neplatnosť právneho úkonu\nvo vzťahu k žalovanej a týmto dvom fyzickým osobám. Ani čiastočná neplatnosť darovacej zmluvy\nzo dňa 05.10.1990 by však nič nezmenila na fakte, že žalobkyňa nemohla objektívne nadobudnúť\npresvedčenie, že jej vlastnícky patrí väčší podiel na parcele KNE č. XXX, k. ú. SO. než 1/4, pretože\ntakýto podiel v prospech nej vyplýva z darovacej zmluvy zo dňa 05.10.1990. Súd prvej inštancie ďalej\nuviedol, že na konštatovanie nedôvodnosti žaloby pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že splnila podmienky vydržania\nvlastníckeho práva postačuje, ak nie je splnený čo i len jeden zo základných predpokladov vydržania\n(odsek 43. odôvodnenia tohto rozsudku). V súdenom prípade nebol preukázaný právny dôvod, ktorý by\nzakladal oprávnenú držbu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a tiež nebolo preukázané, že sporné\nnehnuteľnosti užívala výlučne žalobkyňa a nie aj žalovaná. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne o\ntom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, užívala len žalobkyňa. Žalovaná totiž tvrdila, že s\nrodinou svoju časť pozemku kosila a sušili tam trávu. Popretím skutkových tvrdení žalobkyne žalovanou,\nktorá žalovaná zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, zostala\nspornou aj otázka nepretržitosti oprávnenosti držby sporných nehnuteľností žalobkyňou počas zákonom\nustanovenej doby, ako ďalších predpokladov vydržania vlastníckeho práva. Tvrdenie žalobkyne o jej\nvýlučnom užívaní, resp. držbe sporných nehnuteľností po zákonom stanovenú dobu tak zostalo len v\nrovine ničím nepodložených tvrdení. Zároveň súd prvej inštancie poukazoval na rozpor v tvrdeniach\nžalobkyne, ktoré sa vzájomne vylučovali, a to pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť vlastníčkou titulom darovania\ns tým, že nebol dôvod uzatvoriť spomínanú dohodu so žalovanou, čo na druhej strane spochybňuje\nžalobkyňou tvrdené skutočnosti o tom, že bola dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patrí i podiel\nžalovanej. Keďže súd prvej inštancie zo strany žalobkyne nemal za preukázaný právny dôvod hoci\naj putatívny, ktorý u žalobkyne mohol vyvolať, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, presvedčenie o\ntom, že jej vlastníckym právom patria sporné nehnuteľnosti, resp. podiely na nich, vo vzťahu ku ktorým\nje v súčasnosti ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka evidovaná v katastri nehnuteľností žalovaná, a\ntiež nebola preukázaná nepretržitosť oprávnenej držby sporných nehnuteľností, resp. ich podielov po\nzákonom stanovenú dobu, súd žalobu zamietol. Záverom súd prvej inštancie v bode 55. odôvodnenia\nrozsudku dôvodil, že navrhovaný výsluch T.. Y. nevykonal, nakoľko tento bol bez relevantnej súvislosti\ns týmto konaním a v bode 56. dôvodil, prečo neprihliadal na listiny - výpoveď T.. H. Y., resp. T. Y., ktoré\ndoručila žalobkyňa krátko pred pojednávaním do podateľne súdu, a to z dôvodu, že tieto neboli uplatnené\nvčas (§ 153 ods. 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 13. januára 2026 sp. zn. 27Co/73/2025\nodvolanie proti výroku III. odmietol; rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV, ktorým bola žaloba\nzamietnutá a v závislom výroku V. o trovách prvoinštančného konania potvrdil; žalovanej priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2.1. Odvolací súd po vecnom preskúmaní podaného odvolania zistil, že podané odvolanie žalobkyne\nproti výroku III. napadnutého rozsudku treba odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP, nakoľko smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. V tejto súvislosti poukázal na § 355 ods.\n2 a § 357 CSP. Následne skúmal vec vo výroku IV., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol\na v závislom výroku V. o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385\nCSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné\npotvrdiť ako vecne správny. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sa\nzaoberal spochybnením objektivity rozhodovania zákonnej sudkyne T.. U. W., ktorá podľa jej názoru\nkonala a rozhodla nezákonne, zavineným nezákonným protiprávnym konaním spôsobila žalobkyni\nškodu, ujmu a porušenie ľudských práv a základných slobôd. Prílišným formalizmom zneužila moc,\nurobila nezákonné kroky, aby došlo k porušeniu základných práv žalobkyne na spravodlivé, kvalitné\na náležité rozhodnutie vo veci, o merite a pod. Preto odvolací súd poukázal na § 49 ods. 3 CSP\na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS\n121/03, ÚS 76/1999). Uzavrel, že v prípade vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, z tvrdení\nodvolateľky nevyplýva existencia príbuzenského, či jemu obdobnému vzťahu, prípadne priateľského\nvzťahu, alebo vzťahu ekonomickej závislosti voči ktorémukoľvek účastníkovi konania, ktorý by objektívne\nbol vo svetle ust. § 49 CSP spôsobilý vec prejednávajúcu sudkyňu diskvalifikovať z prejednávania\na rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho,\nalebo objektívneho hľadiska. Z obsahu spisu, či postupu súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré\nby nasvedčovali tvrdeniam žalobkyne, jej tvrdenia sú výlučne subjektívneho charakteru, formulované\nspôsobom, ktorý nie je spôsobilý bez ďalšieho objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia\nobjektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Odvolací súd tiež zdôraznil,\n\nže pokiaľ žalobkyňa spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v jej\nnespokojnosti s hodnotením dôkazov a následnom vydanom rozhodnutí, tak okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na\nvylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP). Významným jednoznačne je, že správnosť či už procesného postupu\nsudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na základe opravných prostriedkov, či\nuž riadnych alebo mimoriadnych, pri ich využití účastníkmi konania po rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ\nteda žalobkyňa v odvolaní namietala zaujatosť konajúcej sudkyne, ktorú predovšetkým odvodzovala zo\nspôsobu vedenia konania, ako aj z dôvodu, že napriek vznesenej námietke zaujatosti pokračovala v\nkonaní, odvolací súd konštatoval, že ide výlučne o dôvody spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v\njeho rozhodovacej činnosti, preto sa podľa § 53 ods. 3 CSP na takto zdôvodnenú námietku neprihliada.\nSúd prvej inštancie potom postupoval správne, keď nepredkladal námietku vznesenú žalobkyňou na\nrozhodnutie krajskému súdu a ďalej vo veci konal a rozhodol. Zákon vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní\no prejednávanom prípade. Postupom sa pritom rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí,\na to aj vo veci samej. Skutočnosť, že podľa subjektívneho názoru strany sporu neposúdil sudca danú\nsituáciu podľa jeho predstáv a postupoval v konaní inak ako predpokladala strana sporu, nemôže byť\nbez ďalšieho dôvodom zaujatosti sudcu. Keďže dôvodom, z ktorého žalobkyňa odvodzovala dôvody pre\nvylúčenie sudkyne, bol jej procesný postup, nebol tento dôvod spôsobilým pre jej vylúčenie ako zaujatej.\n2.2. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval,\nči konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú\nprocesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takejto vade. Preskúmaním\nobsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd potom nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej\nodvolacej námietky. Akcentoval, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s\nočakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre\nzákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie v\nodôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky,\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad\npre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli\nneodôvodnené. Skutočnosť, že strany sporu sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže\nsamo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, teda nedošlo z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích námietok k naplneniu odvolacích\ndôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.\n2.3. V rámci odvolacích námietok smerujúcich proti tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym\nzáverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jej názoru k naplneniu\ndôvodov na odvolanie uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odvolací súd argumentoval, že\nnesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje\npri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo\npočas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia\ndôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov\nby bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,\nže by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli\nv konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov\nstrán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je\nlogický rozpor. Starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V odvolaní namietala\nžalobkyňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, v uvedenej\nsúvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov a dokazovania, ak dokazovanie zopakuje alebo ho\ndoplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok\nodvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku\nktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo\nprevedené náležité dokazovanie, alebo ak zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav\nnemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za to,\n\nže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v\npotrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V danom spore odvolací súd konštatoval,\nže súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z predložených dôkazov\nv konaní a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1\nCSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v\nhodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiaden rozpor s princípmi formálnej logiky a so\nzákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné súdom prvej inštancie prevedené\ndokazovanie zopakovať, alebo ho doplniť. Pokračoval, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú\noporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli a dospel tak k správnym skutkovým\nzáverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal\nv rozsahu dôkazných návrhov strán sporu všetko potrebné dokazovanie na posúdenie medzi stranami\nspornej veci, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa\npreukazovala dôvodnosť svojho nároku a procesnej obrany, ktorými žalovaná popierala uplatňovaný\nnárok.\n2.4. V spojitosti s vytýkaným nesprávnym právnym posúdením veci dovolací súd uviedol, že nesprávne\nprávne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,\nnež ktorý správne mal byť použitý alebo, ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale\nsúd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej\nnormy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).\n2.5. Pokiaľ žalobkyňa namietala ďalšie odvolacie dôvody, tieto nekonkretizovala a ani ich špecifikácia\nz odvolania nevyplýva, preto ich odvolací súd bližšie nevyhodnocoval. Všeobecne vymedzené odvolacie\ndôvody nie je možné preskúmať, keďže odvolací súd nie je oprávnený dotvárať odvolacie dôvody a\ndomýšľať si, čo mal konkrétne odvolateľ na mysli. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov\nnemožno rozumieť len obyčajné citovanie (či vymenovanie) § 365 CSP, prípadne jeho niektorých\nodsekov alebo písmen. Takéto vymedzenie vo vzťahu k takto formálne uplatneným odvolacím dôvodom\nznemožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom vo vzťahu k ich prípadnému\nnaplneniu, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci. Odvolací súd akcentoval, že preskúmaním veci\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov účastníkov vyplynuli. Neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu,\nčo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil\nsprávny právny predpis, správne ho vyložil, na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd\nsa preto v celom rozsahu stotožnil s vecne správnymi skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvej\ninštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody\nnapadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukázal.\n2.6. Odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal podmienkami vydržania, tak ako\nich predpokladá § 129 - § 131 Občianskeho zákonníka a správne sa zaoberal jednotlivými podmienkami\npre oprávnenosť vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, a to spôsobilý subjekt,\nspôsobilý predmet držby, dobrá viera, teda dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnenosť držby po zákonom\nstanovenú vydržaciu dobu a uplynutie tejto vydržacej doby. Právnymi následkami vydržania sú, že\noprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky, nadobudne vlastnícke právo k veci, a to\npôvodným spôsobom, tzn., že vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníctva. Žalobkyňa\npočas konania tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nerušene užívala viac ako 20 rokov s\npresvedčením, že jej na základe vôle žalovanej patria a očakávala od žalovanej, že splní svoju povinnosť\nplniť, čo sa nestalo. Tvrdila, že žalovaná ju oklamala a podviedla pri dedičstve sp. zn. D 364/1991.\nOdvolací súd konštatoval, že oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec\nalebo právo patrí, a že v tejto dobrej viere je so zreteľom ku všetkým okolnostiam, pričom uvedené\npodmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom\nveci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti,\nktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Z opisu skutkového stavu žalobkyňou v podanej\nžalobe, ako aj zo samotných tvrdení žalobkyne, a tiež z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa vedela\no tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nadobudla do svojho (spolu)vlastníckeho práva\nžalovaná, preto nebola a nemohla byť žalobkyňa dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosti vlastnícky\n\npatria, nebola teda oprávnenou držiteľkou, čo je základnou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho\npráva vydržaním. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej sľúbila previesť sporné pozemky, resp. že\ndarovacou zmluvou mala získať celú nehnuteľnosť, uvedené len potvrdzuje správnosť zistení súdu\nprvej inštancie, že žalobkyňa vedela o tom, že (spolu)vlastníčkou sporných pozemkov je žalovaná.\nAkcentoval, že samotná držba veci alebo práva nepostačuje pre nadobudnutie (spolu)vlastníckeho práva\nvydržaním. Táto držba musí byť totiž zároveň aj oprávnená, čo vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa o tom,\nže mu vec patrí, čo predpokladá, že držiteľ nevie, a aj to len v dôsledku ospravedlniteľného skutkového\nomylu, že nie je evidovaným (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti. To však v danej veci splnené nebolo. Ako\nuž bolo vyššie uvedené, už z tvrdení samotnej žalobkyne či už v žalobe, alebo v konaní vyplynulo, že\nžalobkyňa si bola vedomá, že nehnuteľnosti jej v žalobou podanom rozsahu nepatria. Poznala jednak\nobsah darovacej zmluvy a jednak si bola vedomá, že so žalovanou doposiaľ neuzavrela žiadnu písomnú\nzmluvu o prevode nehnuteľností. K presvedčeniu žalobkyne odvolací súd uviedol, že posúdenie toho,\nči držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, musí byť objektívne. Dobrú\nvieru je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých by držiteľ\n(pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú od neho možno vyžadovať) mal, alebo mohol mať prípadné\npochybnosti o existencii svojho práva. Nestačí teda len jeho subjektívne vnútorné presvedčenie o tom, že\nje vlastníkom. Ak sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, ktoré jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú\na svedčia v prospech vlastníctva inej osoby, podmienka dobromyseľnosti nebude splnená. Tvrdené\nvnútorné presvedčenie žalobkyne, že je vlastníčkou za súčasnej vedomosti, že ňou objektívne nie je, je\npotom irelevantné a nemôže vyvolať oprávnenú držbu ako podmienku nadobudnutia spoluvlastníckeho\npráva vydržaním.\n2.7. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa poznala obsah darovacej zmluvy a bola si zároveň vedomá,\nže neuzavrela potrebnú zmluvu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu (spolu)vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pre nadobudnutie nehnuteľností (podielu) do\nvlastníctva je potrebné uzavrieť vo svojom mene písomnú zmluvu (nepostačuje ústna dohoda), ktorá\ntakýto prípadný záväzok prevodcu obsahuje a ktorá sa eviduje do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa\nsi je vedomá, že takúto zmluvu neuzavrela a musela vedieť, že ústna dohoda, ktorú tvrdí, avšak\nžalovaná jej existenciu poprela, nezakladá a ani nemôže založiť nadobudnutie (spolu)vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, a teda nie je možné o takejto dohode uvažovať ako o domnelom právnom\ntitule. Za týchto okolností nejde o ospravedlniteľný skutkový omyl žalobkyne, teda jej dobrú vieru, že\njej nehnuteľnosť vlastnícky patrí v požadovanom rozsahu. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na\ntakom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o\nopatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Žalobkyňa nepreukázala existenciu\nžiadneho právneho titulu (ani domnelého, neplatného, vadného), od ktorého by mohla odvodzovať\nprávne relevantné vnútorné presvedčenie o svojom vlastníctve. Nepreukázala tak základný predpoklad\nnadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnosť\no tom, že má k veci (nehnuteľnostiam) špecifikovaným v podanej žalobe (spolu)vlastnícke právo v\npožadovanom rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa 396 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 251 a § 262 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“)\nbez právneho zastúpenia a spísania dovolania advokátom.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo\nnie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a\n\njej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010,\nIII. ÚS 550/2012).\n6. Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby dovolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (§ 424 až §\n426 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 427 CSP), smerovalo proti prípustnému predmetu dovolania\n(§ 419 až § 423 CSP) a spĺňalo zákonom vyžadované náležitosti vrátane osobitnej podmienky povinného\nzastúpenia advokátom v dovolacom konaní (§ 428 a § 429 CSP). Podmienky prípustnosti dovolania sú\nvzájomne previazané; pre úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku musia byť\nsplnené nielen všetky kumulatívne, ale zároveň súčasne.\n7. Podľa § 429 ods. 1 a 2 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí,\nak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n8. Podľa § 436 ods. 1 CSP ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti\npodľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie\nvád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.\n9. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej\ninštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup\nsúdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade\nabsencie alebo nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom.\n10. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie\nk ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 CSP vtedy, keď bol dovolateľ\nriadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní\n(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 CSP). V\ntakom prípade súd prvej inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania a spis bez ďalšieho\npredkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.\n11. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016, stanovila osobitnú podmienku\ndovolacieho konania, vzťahujúcu sa k spísaniu dovolania zvoleným advokátom a jeho k obligatórnemu\nzastúpeniu advokátom v dovolacom konaní. Najvyšší súd v uznesení z 18. decembra 2019 sp. zn.\n4Cdo/190/2019 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 39/2020 judikoval právnu veru v znení: ,,spísanie dovolania advokátom je obligatórnou\npodmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok je síce\nodstrániteľný, avšak len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak dovolateľ\nnebol riadne poučený odvolacím súdom“.\n12. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie výzvou na č. l. 225 spisu riadne\npoučená o náležitostiach dovolania a povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní vyplývajúcich\nz § 429 CSP. Uvedenú výzvu dovolateľka prevzala dňa 22.05.2026. Doteraz však svoje dovolanie\no potrebné náležitosti nedoplnila. Odvolací súd taktiež v poučení svojho rozsudku (na č. l. 172 spisu)\npoukázal na § 429 CSP (povinnosť právneho zastúpenia v dovolacom konaní). Rovnako bola súdom\nprvej inštancie poučená o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci\n(poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu na č. l. 10 spisu).\n13. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. septembra 2018 p. zn. IV. ÚS 489/2018 v súvislosti\ns interpretáciou ustanovenia § 429 ods. 1 a 2 CSP vyslovil, že ,,ak obligatórnou náležitosťou dovolania\nje aj jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky je možné odstrániť len\nv lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní“.\n\n14. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne v súlade s § 447 písm.\ne) CSP z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 429 CSP. Z dôvodu rozhodnutia o podanom dovolaní\nz procesných dôvodov, dovolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.\n15. Výrok o trovách konania dovolací súd v súlade s § 451 ods. 3 CSP neodôvodňuje.\n16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nhlasov 3 : 0.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, resp. k spoluvlastníckym podielom evidovaným na žalovanú, s odôvodnením, že ich nadobudla vydržaním na základe ústneho prísľubu žalovanej previesť na ňu pozemky za súhlas v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala ani domnelý právny titul zakladajúci dobromyseľnú držbu, a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že vedomosť držiteľa o tom, že evidovaným spoluvlastníkom je iná osoba, a absencia písomnej scudzovacej zmluvy vylučujú ospravedlniteľný omyl a oprávnenú držbu. Žalobkyňa podala dovolanie bez právneho zastúpenia a bez spísania dovolania advokátom, hoci bola súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom riadne poučená o povinnom zastúpení podľa § 429 CSP a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci, a vady dovolania v lehote neodstránila. Dovolací súd s poukazom na R 39/2020 a nález IV. ÚS 489/2018 uzavrel, že nedostatok spísania dovolania advokátom možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, a dovolanie odmietol podľa § 447 písm. e) CSP bez posudzovania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.", "pravna_veta": "Spísanie dovolania advokátom a povinné zastúpenie dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP) je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok je odstrániteľný len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania, to neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom. Postup podľa § 436 ods. 1 CSP, pri ktorom súd prvej inštancie vyzýva dovolateľa na odstránenie vád dovolania, sa uplatní výlučne vtedy, ak dovolateľ nebol o povinnosti podľa § 429 CSP riadne poučený; ak poučený bol, spis sa bez výzvy predloží dovolaciemu súdu. Dovolanie podané bez splnenia podmienok podľa § 429 CSP dovolací súd odmietne podľa § 447 písm. e) CSP a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzuje.", "ustanovenia": ["§ 429 ods. 1 CSP", "§ 429 ods. 2 CSP", "§ 436 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. e) CSP", "§ 427 ods. 1 CSP", "§ 451 ods. 3 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "27Co/73/2025", "guid": "947890ae-c44d-4ec0-99ec-49feecb9f466:7829eb12-b6c8-41ca-9b2a-9862841d870d", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dovolanie", "povinné zastúpenie advokátom", "vady dovolania", "poučovacia povinnosť súdu", "odmietnutie dovolania", "prípustnosť dovolania", "vydržanie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}