{"guid": "50d4fa28-de66-44de-8019-778154972da9:49db1454-1cc2-4639-b195-766ca00c265b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1", "spisova_znacka": "4CdoR/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/16/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 4CdoR/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1", "identifikacne_cislo": "3122200797", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka je prostriedkom ultima ratio, prípustným len vtedy, ak miernejšie a menej zasahujúce prostriedky nie sú účinné; samotná existencia trvalej duševnej poruchy nestačí, rozhodujúce je, ako sa porucha prejavuje v schopnosti konkrétnej osoby obstarávať si svoje záležitosti, čo súd posudzuje zo znaleckého posudku v spojení s ostatnými dôkazmi, najmä výsluchom dotknutej osoby a zisteniami o jej rodinnom a sociálnom zázemí. Článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaväzuje štát poskytovať primeranú pomoc pri uplatňovaní spôsobilosti na právne úkony (podporované rozhodovanie), nie ju obmedzovať; výklad, ktorým sa týmto článkom odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti, je vytrhnutý z kontextu jeho odsekov 3 a 4 a odporuje jeho obsahu. Ak znalec uzavrel, že narušenie intelektu nedosahuje závažnosť odôvodňujúcu obmedzenie spôsobilosti v žiadnej oblasti života a postačuje podporované rozhodovanie, nie je dôvod požadovať špecifikáciu úkonov, ktoré osoba môže alebo nemôže vykonávať, ani nariaďovať kontrolný znalecký posudok, ktorý prichádza do úvahy len pri preukázaných odborných alebo procesných pochybeniach pôvodného posudku; opatrovník podľa § 248 ods. 1 CMP sa ustanovuje len osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, a preto pri právoplatnom zamietnutí návrhu jeho ustanovenie neprichádza do úvahy.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Navrhovateľ sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna, ktorý trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil, keďže podľa znaleckého posudku a ďalších dôkazov je dotknutá osoba s podporou rodiny schopná pochopiť význam právnych úkonov a kvalifikovane sa rozhodnúť, nikdy si nespôsobila škodu a jej ochranu možno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti (neúplný znalecký posudok, nenariadenie kontrolného posudku, neustanovenie opatrovníka podľa § 248 ods. 1 CMP) a nesprávny výklad § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP: obmedzenie spôsobilosti je inštitútom ultima ratio, Dohovor vyžaduje podporu pri uplatňovaní spôsobilosti a nie jej obmedzovanie, znalecký posudok bol úplný a presvedčivý a súdy vychádzali aj z výsluchu dotknutej osoby a jej opatrovníčky. Keďže znalec obmedzenie spôsobilosti neodporučil, nebolo potrebné špecifikovať právne úkony, ktoré osoba nemôže vykonávať, a kontrolný posudok nebol namieste; hmotnoprávny opatrovník sa ustanovuje len osobe obmedzenej v spôsobilosti.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "nazov": "§ 67 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-248.odsek-1", "nazov": "§ 248 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-248.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-67", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-248", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-10", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49db1454-1cc2-4639-b195-766ca00c265b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoR/16/2025\n3122200797\n28. 05. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:3122200797.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u osoby\nI. E., L. XX. D. XXXX, X. XXX, X. - O., P.., I. XX, zastúpeného procesnou opatrovníčkou JUDr. C.,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou IK Advisory s.r.o., Bratislava, Kalinčiakova 33A, v konaní o\nnávrhu navrhovateľa W. G. E., L. XX. M. XXXX, P., Y. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr.\nMartou Rybárovou, Trenčín, Jilemnického 2, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2 a Úradu komisára pre osoby so\nzdravotným postihnutím, Bratislava, Račianska 153, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.\nBN-6Ps/3/2022, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 02. júla 2025 sp.\nzn. 13CoPs/8/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj ako „súd prvej inštancie\", alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom č. k.\nBN 6Ps/3/2022-255 zo 16. decembra 2024 návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u I. E.,\nnar. XX. D. XXXX, zo dňa 02. februára 2022 zamietol (výrok I.). Štátu náhradu trov konania nepriznal\n(výrok II.); vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.). Z vykonaného\ndokazovania, najmä zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom MUDr. C. T.,\nmal súd prvej inštancie za preukázané, že I. E., nar. XX. D. XXXX, trpí duševnou zaostalosťou na\nrozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, pričom ide o poruchu trvalého charakteru pretrvávajúcu\nod narodenia. Táto porucha sa prejavuje narušením intelektových a kognitívnych schopností, ktoré\nlimitujú jeho schopnosť samostatne riešiť komplexnejšie úlohy a nové situácie, avšak neprejavuje sa\nporuchami správania ani zníženou schopnosťou ovládať svoje konanie. Znalec konštatoval, že pri\nprimeranej podpore je schopný pochopiť význam právnych úkonov a kvalifikovane sa rozhodnúť, pričom\nstupeň narušenia jeho schopností nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu obmedzenie spôsobilosti na\nprávne úkony v akejkoľvek oblasti života. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že po smrti matky žije I. v\nspoločnej domácnosti so svojou tetou a sesternicou, ktoré mu poskytujú každodennú pomoc a podporu.\nNebolo preukázané, že by tieto osoby konali v jeho neprospech, ani že by I. E. uzatváral právne úkony,\nktorými by ohrozoval svoje záujmy. Doteraz sa nepreukázalo, že by svojím konaním spôsobil sebe škodu\nalebo sa vystavil riziku. Súd prvej inštancie zdôraznil, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony\npredstavuje zásah výnimočného charakteru, ktorý možno uplatniť len vtedy, ak menej obmedzujúce\nopatrenia nie sú postačujúce. Vzhľadom na zistený zdravotný stav, doterajší spôsob života a existujúcu\npodporu zo strany blízkych osôb dospel k záveru, že ochranu práv a záujmov I. E. je možné zabezpečiť\nmiernejšími prostriedkami, najmä ustanovením opatrovníka podľa § 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník\") pre jednotlivé právne úkony.\nZ týchto dôvodov návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za použitia ustanovení § 8, §\n10 ods. 1, ods. 2, § 34 Občianskeho zákonníka a § 231, § 239, § 240, § 243 ods. 1 až 3 zákona č.\n\n161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „CMP\")\nzamietol. V závere odôvodnenia prvoinštančný súd pre úplnosť poznamenal, že vzhľadom k rozsahu\nvykonaného dokazovania zamietol návrhy na doplnenie dokazovania a vypracovanie revízneho posudku\nako nadbytočné, nehospodárne a neefektívne. Štátu náhradu trov konania nepriznal a žiadnemu z\núčastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania .\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd\") rozsudkom z 02. júla 2025 sp. zn. 13CoPs/8/2025\nna odvolanie navrhovateľa rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. BN- 6Ps/3/2022-255 zo 16.\ndecembra 2024 vo výrokoch I. a III. potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Primárne uviedol, že z procesného hľadiska základom jeho rozhodnutia je\naplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\nzmien a doplnkov (ďalej len „CSP\"), pretože sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi a\nprávnym vyhodnotením uskutočneným prvoinštančným súdom; za aplikácie ustanovenia § 387 ods.\n3 druhá veta CSP bol však povinný sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\nnavrhovateľa.\n2.1. Odvolací súd prvotne poukázal na základné princípy rozhodovania o návrhu na obmedzenie\nspôsobilosti na právne úkony, ktoré prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov\nvylúčené, alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na dotknutú osobu. Hoci je úlohou\nsúdu podľa čl. 6 CMP zistiť skutočný stav veci a vykonať všetky potrebné dôkazy, konanie o obmedzenie\nspôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je konaním, ktoré v rámci CMP je upravené špeciálnymi\nustanoveniami § 231 a nasl. CMP, v zmysle ktorých sa pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10\nObčianskeho zákonníka nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné\nvziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach\nústavného významu práv človeka sa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony primárne\nsleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Aj tento\nústavnoprávny rámec prvoinštančný súd akceptoval, konštatoval odvolací súd a ďalej akcentoval, že\nv zmysle ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka môže dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne\núkony len v tom prípade, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je\nvôbec schopná robiť právne úkony, resp. je schopná robiť len niektoré právne úkony. K rozhodnutiu o\nobmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku\nv tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale\nje relevantné, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú\nodchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o\nvlastné záležitosti. Podčiarkol, že v odôvodnení súdnych rozhodnutí sa vyžaduje, aby bolo konkrétne\nuvedené, koho, resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť,\nprečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami.\n2.2. Na základe riadne vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k presvedčeniu, že pre vyhovenie\nnávrhu podaného navrhovateľom neboli splnené podmienky s tým, že nebolo preukázané, že by\nvyhovením návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u osoby I., mal byť primárne sledovaný\nzáujem dotknutej osoby (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012). Doplnil, že\nna obmedzenie spôsobilosti na právne úkony samotná existencia duševnej poruchy nestačí, pretože ak\naj posudzovaná osoba trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorá\nje trvalého charakteru, ďalším predpokladom je, aby táto trvalá porucha celkom vylučovala schopnosť I.\nE., nar. XX. D. XXXX, uskutočňovať právne úkony, čo ale komplexne vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané.\n2.3. Navrhovateľ v odvolaní namietal správnosť a presvedčivosť znaleckého posudku, ktorý podľa\njeho názoru neobsahuje jednoznačnú odpoveď na otázku, aké právne úkony je vyšetrovaný schopný\nvykonávať a aké nie. Posudok považoval za neúplný, neurčitý a nedostatočný, a preto žiadal\nvykonať kontrolné znalecké dokazovanie; vyjadril presvedčenie, že zdravotný stav I. E. odôvodňuje\nobmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, keďže podľa neho objektívne nie je schopný samostatne\nuskutočňovať konkrétne právne úkony. Poukazoval na jeho duševnú zaostalosť, nízke IQ, mentálnu\núroveň dieťaťa, ovplyvniteľnosť inými osobami a nedostatok schopnosti čítať, písať či porozumieť textu.\nZdôraznil aj riziko zneužitia zo strany príbuzných, najmä vzhľadom na to, že vyšetrovaný je vlastníkom\nnehnuteľností a nemá zabezpečenú kontrolu nad nakladaním svojho majetku. Nestotožnil sa s názorom,\n\nže miernejšie opatrenia budú postačujúce a že inštitút procesného opatrovníka poskytne rovnakú mieru\nochrany ako opatrovník ustanovený pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony.\n2.4. Odvolací súd v súhrnnej odpovedi na podstatné tvrdenia navrhovateľa zameral pozornosť na\nvýsledky vykonaného dokazovania, ktoré dali relevantný základ pre zamietnutie návrhu navrhovateľa,\npokiaľ posudzovaná osoba - za asistencie svojej rodiny - zvláda svoju existenciu pomocou svojej krstnej\nmamy a sesternice. Rozvinul úvahu, že hoci v dôsledku duševnej zaostalosti je I. limitovane schopný\nzodpovedne vybavovať svoje záležitosti samostatne, a pri úkonoch, ktoré presahujú jeho zdravotným\nstavom limitovanú kapacitu, síce vyžaduje pomoc a podporu okolia, ale pri náležitej podpore a pomoci\nje schopný pochopiť význam a zmysel právnych úkonov; s podporou a pomocou je tiež schopný sa\nkvalifikovane rozhodnúť, či právny úkon uzatvoriť chce, alebo nechce. V názorovej zhode so súdom prvej\ninštancie uzavrel, že práve s podporou rodiny, v ktorej starostlivosti sa I. E. nachádza, môže prekonávať\nlimity v dôsledku jeho duševnej zaostalosti. Odvolací súd neakceptoval výhradu navrhovateľa, že znalec\nnezodpovedal aké právne úkony môže vyšetrovaný vykonávať, resp. aké právne úkony nie je schopný\nvykonávať; argumentoval tým, že ak znalec v odpovedi na takto položenú otázku uviedol, že - u\nvyšetrovaného I. E. stupeň narušenia intelektu a kognitívnych schopností nenadobudol takú závažnosť,\nktorá by odôvodňovala obmedzenie právnej spôsobilosti v akejkoľvek oblasti života a nie je nutnosť\npristúpiť k obmedzeniu schopnosti konať, prejavovať svoju vôľu v akejkoľvek oblasti života, aj keď takéto\nkonanie predpokladá podporu zo strany okolia a u vyšetrovaného postačuje iné miernejšie riešenie, napr.\nformou podporného rozhodovania, ak doposiaľ vyšetrovaný bol schopný prežiť svoj život s podporou\na pomocou okolia bez výskytu spochybniteľných rozhodnutí - tak tu nebol priestor špecifikovať právne\núkony, ktoré môže vykonávať, resp. ktoré nie je schopný vykonávať, ktorá špecifikácia právnych úkonov\nnastupuje až v prípade, ak by znalec vyjadril záver, že je nutné obmedziť spôsobilosť na právne úkony\nvyšetrovaného a v akom rozsahu. Odvolací súd ďalej vychádzajúc z obsahových náležitostí znaleckého\nposudku identifikoval jeho závery sformulované jasne a odborne; zdôraznil, že znalecký posudok nebol\njediným dôkazom pre zistenie skutočného stavu veci a v konaní boli vykonané aj ďalšie dôkazy, najmä\nvýsluch posudzovanej osoby I. E., dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a\nprávnych interakcií, majetkových, rodinných a pod. pripomenul, že to, či osoba trpí duševnou poruchou,\nktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie\nznalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria. Po preukázaní, že posudzovaná osoba\ntrpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, bolo pre odvolací súd z\nhľadiska vyššie definovaných postulátov relevantné, ako súd prvej inštancie venoval náležitú osobitnú\npozornosť vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre jeho rozhodnutie, a to, či vo svojom\nživote napriek duševnej poruche, ktorá nie je len prechodná, je I. E. osobou, ktorá sa vie postarať o\nsvoje bežné potreby a či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a rodinného zázemia nie je\nohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd preto považoval za podstatné zistenia, v akom prostredí\nposudzovaná osoba žije, najmä, že žije v spoločnej domácnosti po smrti svojej matky s krstnou mamou\na sesternicou (tu procesnou opatrovníčkou), ktoré osoby mu pomáhajú, poznajú jeho zdravotný stav, sú\nmu nápomocné v bežnom živote po všetkých stránkach, pri súčasnom nepreukázaní, že by tieto osoby\nkonali v neprospech I. S poukazom na vysvedčenie Praktickej školy v P. v školskom roku 2015/2016,\npodľa ktorého posudzovaný I. E. dosiahol v I. a aj v II. polroku veľmi dobré výsledky vo všetkých\nvyučovacích predmetoch, odvolací súd považoval za bezpredmetnú otázku navrhovateľa, či I. E. vie\nvôbec čítať a písať.\n2.5. Odvolací súd ďalej vyslovil, že ak zdravotný stav posudzovaného I. E. bol hodnotený v komplexe\nviacerých dôkazov pre vyhodnotenie zákonných podmienok vyžadovaných pre konanie o obmedzenie\nspôsobilosti na právne úkony, tak nie je možné izolovane a pre účely iného konania, akým je\nposudzovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, vychádzať z\nposúdenia zdravotného stavu I. E. pre toto iné konanie pred príslušným správnym orgánom. Len súd je\noprávnený obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony v prípade preukázania všetkých zákonných\npodmienok, k čomu v danej veci nedošlo. Vzhľadom na komplexnosť vykonaného dokazovania\npred prvoinštančným súdom odvolací súd nezistil ani dôvody na doplnenie dokazovania kontrolným\nznaleckým posudkom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,\npokiaľ neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie s poukazom\nna ustanovenie § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby\n\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces) a ustanovenie § 421 v spojení s § 432 (rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom\nprávnom posúdení). Žiadal rozhodnutia nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n3.1. Namietanú vadu zmätočnosti navrhovateľ videl v nedostatočnom znaleckom dokazovaní, ktoré\nnedalo odpovede na kľúčové otázky ohľadom toho, ktoré právne úkony je schopná vykonávať osoba,\no ktorej spôsobilosti sa koná, a aké nie. Súdy nevyžiadali doplnenie posudku alebo kontrolný znalecký\nposudok, čím porušili ustanovenie § 127 CSP a zásadu úplného zistenia skutkového stavu (§ 185 CSP).\nDovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP pomenoval aj pokiaľ ide o opomenutie rozhodnutia o\nustanovení opatrovníka v zmysle § 248 ods. l CMP. Rozhodnutia súdov zapríčinili aj porušenie čl. 12\nods. 3 ústavy t. j. zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím na osobitnú ochranu a čl. 12 Dohovoru\nOSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, t. j. povinnosť štátu zabezpečiť osobám s postihnutím\nprimeranú podporu pri vykonávaní právnych úkonov a ochranu pred zneužitím.\n3.2. Podstata uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP spočívala v argumentácii, že\nodvolací súd nesprávne vyložil a aplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns ustanovením § 248 CMP, pretože zo znaleckého dokazovania a lekárskych správ vyplynulo, že\nposudzovaný I. trpí trvalou duševnou poruchou (mentálna retardácia, IQ 44), ktorá mu bráni vykonávať\nprávne úkony samostatne. Napriek tomu súdy nesprávne uzavreli, že nie je dôvod na obmedzenie\nspôsobilosti. V ďalšom podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred\nsúdmi nižších inštancií; záverom vyjadril presvedčenie, len obmedzenie jeho spôsobilosti a ustanovenie\nopatrovníka poskytne jeho synovi ochranu pred zneužitím a zabezpečí dôstojný život v súlade s ústavou\na medzinárodnými dohovormi.\n4. Osoba, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná, nepovažovala dovolanie\nnavrhovateľa za opodstatnené pre neexistenciu dôvodov zmätočnosti; žiadala dovolanie ako\nneprípustné odmietnuť a priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Procesná opatrovníčka osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, vo vyjadrení k dovolaniu žiadala\ndovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, pretože súdy nižších inštancií dali vo\nsvojich rozhodnutiach logické odpovede na všetky dovolacie námietky navrhovateľa.\n6. Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k dovolaniu vyplýva súhlas so závermi\nodvolacieho súdu, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal so všetkými\nargumentmi uvedenými v odvolaní, ktoré sú obsiahnuté aj v dovolaní. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu obsahuje opis podstatných skutočností a poskytuje dostatok relevantných úvah súdu,\nktoré zdôvodňujú výrok rozhodnutia. Žiadala dovolanie ako dôvodné zamietnuť.\n7. Podľa vyjadrenia Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím je rozsudok odvolacieho súdu\nvecne správny a dostatočne odôvodený. Dovolanie navrhovateľa je v rozpore s ochranou ľudských práv\nosôb so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, s\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie\nnavrhovateľa je procesne neprípustné a je potrebné ho odmietnuť.\n9. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku v\nustanoveniach § 231 až § 251. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n10. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\n\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n14. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n16. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť\ndovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je, pristúpi\nsubsidiárne k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\n17. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len\nv rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne (II.\nÚS 277/2021). Ústavný súd pri preskúmavaní rozhodnutí dovolacieho súdu z pohľadu posudzovania\nobsahu dovolania vyslovil, že úlohou najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho je pokúsiť sa autenticky\nporozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku (I. ÚS 336/2019, I. ÚS 115/2020, IV. ÚS 15/2021, IV. ÚS\n253/2024), ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany (III. ÚS 278/2022).\nIde o dialóg, ale nie o právnu pomoc (III. ÚS 580/2021, III. ÚS 198/2022). Nie je úlohou najvyššieho\nsúdu „hádať\", čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky.\n18. Aj keď navrhovateľ tvrdený nedostatok rozhodnutia odvolacieho súdu označil ako vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP a tiež ako nesprávne právne posúdenie veci, v okolnostiach jeho prípadu to nie\nje nepochopiteľné, hoci vo všeobecnosti obvykle nenastáva situácia, že by obsahovo tá istá dovolacia\nnámietka spadala pod obidva dôvody prípustnosti dovolania (IV. ÚS 372/2020).\n19. Namietané vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a výhrady voči právnym záverom súdov podľa\n§ 432 ods. 1 a 2 CSP sa vo veľkej miere prelínajú. Navrhovateľ ich opiera o nedostatočné vyhodnotenie\nvýsledkov znaleckého dokazovania, lebo znalecký posudok neposkytol odpovede na zásadné otázky\ntýkajúce sa rozsahu právnych úkonov, ktoré je osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, schopná vykonávať.\nPokiaľ súdy zamietli návrh na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, zasiahli do\nústavného práva osoby so zdravotným postihnutím na osobitnú ochranu a porušili čl. 12 Dohovoru\n\nOSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, t. j. nezabezpečili dotknutej osobe s postihnutím\nprimeranú podporu pri vykonávaní právnych úkonov a ochranu pred zneužitím. Z autentického chápania\ntextu dovolania ako celku (§ 124 CSP) vyplýva, že neúplnosť znaleckého posudku a jeho nedoplnenie\n(revízia), znamenali neúplné zistenie skutočného stavu veci, ktoré malo za následok nesprávnu aplikáciu\n(výklad) ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 248 CMP.\n20. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú\nporuchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov\nalebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd\nobmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Platí, že\n„pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/83867/1/ASPI\n%253A/40/1964%20Zb.%252310> Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na text\nzákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým\nrešpektovanie ľudskej dôstojnosti.\" (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012\nz 28. novembra 2012).\n21. Spôsobilosť na právne úkony fyzických osôb vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním\nrobiť právne úkony. Je významnou právnou kategóriu vo sfére hmotného práva, súčasne bezprostredne\novplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom („každý môže pre súdom konať v\nrozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony\" § 67 CSP). Zásahy do spôsobilosti na právne úkony\nje potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity človeka, teda aj do práv garantovaných Listinou\nzákladných práv a slobôd (čl. 5, 10 ods. 1, 2) a tiež práv garantovaných Ústavou SR. Posudzovanie\nrozsahu, v akom bude fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti konať s právnym následkom, je\npotrebné posudzovať pri zachovaní proporcionality a pri rešpektovaní tohto postupu ako prostriedku\nultima ratio. Nadobudnutie spôsobilosti vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti v plnom\nrozsahu, ako aj dôvody, pre ktoré možno diferencovať rozsah spôsobilosti na právne úkony fyzických\nosôb, upravuje hmotné právo (§ 8, 9, 10 Občianskeho zákonníka). Modifikovanie rozsahu spôsobilosti\nna právne úkony je možné len na základe rozhodnutia súdu, toto rozhodnutie má účinky ex nunc a\nrozhodnutie súdu je možné zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia okolnosti rozhodujúce pre posúdenie\nzásahu súdu (clasula rebus sic stantibus). Dôvodmi pre zásah do rozsahu spôsobilosti na právne úkony\nfyzických osôb sú v zmysle stavu de lege lata: duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, alebo\nnadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov. Pri duševnej poruche\npritom Občiansky zákonník v závislosti od jej intenzity umožňuje nastaviť rozsah zásahu, a to formou\nobmedzenia spôsobilosti alebo pozbavenia spôsobilosti konať s právnym následkom v celom rozsahu.\nAko z vyššie uvedeného vyplýva, je rozhodnutie súdu, ktorým modifikuje rozsah spôsobilosti na právne\núkony, významným zásahom do integrity fyzickej osoby. Nová procesná úprava konania o spôsobilosti\nna právne úkony túto okolnosť v plnej miere zohľadňuje a prispôsobuje právnu úpravu procesného\npostupu veľmi zásadným východiskám, v reflexii na dôvody pre zásahy do spôsobilosti na právne úkony,\nsúvisiacich s ochranou osôb so zdravotným postihnutím. Slovenská republika ako právny a demokratický\nštát prevzala do svojho právneho poriadku záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych aktov, ktoré\nidentifikujú základné garancie osôb so zdravotným hendikepom a nastavujú plnohodnotnú ochranu pri\nich postavení ako subjektov práva. (pozri Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol.\nCivilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 827 - 875).\n22. K významným právnym aktom patrí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný\nprotokol k dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 13. 12. 2006), ktoré boli vyhlásené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky\nč. 317/2010 Z. z. Vyplýva z neho, že Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom o právach osôb\nso zdravotným postihnutím vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010. Prezident Slovenskej\nrepubliky dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára,\ngenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Uvedená medzinárodná zmluva nadobudla pre\nSlovenskú republiku platnosť tridsiaty deň po uložení jej vlastnej ratifikačnej listiny, teda 25. júna 2010\n(pozri čl. 45 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s § 20 ods. 4 zákona\nč. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá\nmá v súlade s čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.\n\n22.1. Článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej aj len „Dohovor\") vyžaduje,\naby osoby so zdravotným postihnutím boli uznané ako subjekty práva (ods. 1) a mali spôsobilosť\nna právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými (ods. 2). Uvedené\nustanovenie zmluvné štáty zaväzuje, aby prijali príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so\nzdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti\nna právne úkony (ods. 3). Opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony musia\nrešpektovať práva, vôľu a preferencie danej osoby a zabraňovať konfliktu záujmov a nenáležitému\novplyvňovaniu, musia byť primerané a prispôsobené situácii danej osoby, uplatňovať sa čo najkratšie\na podliehať pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu\n(ods. 4). Zmluvné štáty tiež musia prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva\nosôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok (ods. 5).\n22.2. Zo Všeobecného komentára č. 1 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl.\n12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2014 (ďalej len „všeobecný komentár\")\nvyplýva, že cieľom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby duševné poruchy (deficits in mental\ncapacity) neboli používané na zbavovanie právnej spôsobilosti osôb nimi trpiacich (str. 3, bod 13\nvšeobecného komentára). Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že právna spôsobilosť (legal capacity)\nje inherentným právom zaručeným všetkým osobám vrátane osôb so zdravotným postihnutím (str. 4,\nbod 14 všeobecného komentára). Štáty teda osoby so zdravotným postihnutím nemajú ich právnej\nspôsobilosti zbavovať, ale, naopak, majú podporiť jej realizáciu, a to za rešpektovania preferencií a vôle\ndanej osoby. V súlade s týmto ustanovením má teda každý právo na to, aby štát rešpektoval jeho právnu\nspôsobilosť za rovnakých podmienok ako u osôb bez zdravotného znevýhodnenia.\n22.3. V zmysle článku 12 Dohovoru sa osobitná ochrana priznáva právnej subjektivite, spôsobilosti\nna právne úkony, vôli a právnym úkonom osôb so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany Dohovoru\npotvrdili, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako\nsubjektu práva a zároveň právo na uznanie ich spôsobilosti na právne úkony vo všetkých oblastiach\nživota na rovnakom základe s ostatnými. Slovenská republika sa ako zmluvná strana Dohovoru\nzaviazala prijať opatrenia, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú\nmôžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. Rovnako sa zaviazala zabezpečiť,\naby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a\núčinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.\n22.4. Záruky zabezpečujú, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony\nrešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému\novplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie\na aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo\nsúdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a\nzáujmy danej osoby. Osobitne chránené sú právne úkony v oblasti finančných prostriedkov, a to článkom\n12 ods. 5 Dohovoru, ktorý určuje zmluvným štátom prijať všetky primerané a účinné opatrenia na\nzabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať\nsvoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám\nfinančného úverovania, a zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené\nsvojho majetku.\n23. V nadväznosti na vyššie uvedené a vo väzbe na dovolateľom deklarované porušenie práv dotknutej\nosoby vymedzených v článku 12 Dohovoru (povinnosť štátu zabezpečiť osobám so zdravotným\npostihnutím podporu pri vykonávaní právnych úkonov a ochranu pred zneužitím z dôvodu neobmedzenia\njej spôsobilosti na právne úkony) možno konštatovať, že prioritou záväzku podľa tohto článku je\nzachovanie plnej spôsobilosť na právne úkony ako prejavu ich rovnocenného postavenia v spoločnosti\nbez ohľadu na zdravotné postihnutie, ako aj ich autonómie pri rozhodovaní. Dohovor vyžaduje, aby\nštát poskytoval primeranú pomoc pri uplatňovaní spôsobilosti na právne úkony, nie jej obmedzovanie.\nInterpretácia článku 12 Dohovoru dovolateľom je preto vytrhnutá z kontextu jeho odsekov 3 a 4, keďže\nsi ňou nenáležite podmieňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čo je v priamom rozpore s jeho\nobsahom.\n24. Z uvedeného možno rezumovať najmä to, že snaha o obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony\nu I., nar. XX. D. XXXX, je v priamom rozpore s cieľom sledovaným Dohovorom; navrhovateľom zvolený\n\nvýklad § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 12 Dohovoru je vyňatý z kontextu a\ndostáva sa do rozporu so záväzkami, ktoré Slovenská republika prijala.\n25. Slovenská republika sa totiž ratifikáciou Dohovoru zaviazala rešpektovať plnú spôsobilosť na právne\núkony každej osoby so zdravotným postihnutím. Primeraná pomoc pri vykonávaní právnych úkonov je\nadresovaná Slovenskej republike o. i. ako (legislatívna) povinnosť zmluvného štátu zabezpečiť pomoci\npri rozhodovaní - tzv. podporované rozhodovanie, a následne ho rešpektovať a primerane využívať.\nTento inštitút zachováva autonómiu vôle, preferencií a ľudskú dôstojnosť jednotlivca, oproti obmedzeniu\nspôsobilosti na právne úkony, pri ktorých súdy ustanovujú opatrovníka, a tým do popredia vstupuje tzv.\nsubstitučné rozhodovanie, kedy opatrovník plne nahradzuje právne úkony opatrovanca svojimi.\n26. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku Slovenskej republiky v súlade s\nrecentnou judikatúrou [či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (8Cdo/276/2014), alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (I. ÚS 313/2012)] inštitútom ultima ratio, ktorý je prípustným iba vtedy, ak iné,\nmiernejšie a menej zasahujúce inštitúty a prostriedky nie sú účinné.\n27. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného\nstavu osoby, o ktorej spôsobilosť v konaní ide, t. j. či ide o osobu, ktorá je skutočne postihnutá duševnou\nporuchou, a akú intenzitu táto porucha dosahuje. Ide tu o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí\npribrať do konania znalca. Ďalším predpokladom pre rozhodnutie súdu je zistenie, do akej miery je osoba\npostihnutá duševnou poruchou spôsobilá sama si obstarávať svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky\nsúd vychádza zo zistení na základe posudku znalcov v spojení s ostatnými dôkaznými prostriedkami a\nvšetky vykonané dôkazy musí hodnotiť vo vzájomnej súvislosti (m. m. IV. ÚS 371/2010).\n28. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že aj napriek trvalej duševnej poruche (duševná\nzaostalosť na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorá sa prejavuje narušením intelektových\nkognitívnych schopností a ktoré ho limitujú), je dotknutá osoba limitovane schopná zodpovedne\nvybavovať svoje záležitosti samostatne, pri úkonoch presahujúcich jeho zdravotný stav si vyžaduje\npomoc a podporu okolia. Znalec v závere znaleckého posudku výslovne uviedol, že narušenie intelektu\na kognitívnych schopností nenadobudlo takú závažnosť, ktorá odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na\nprávne úkony. Zároveň konštatoval, že u dotknutej osoby postačuje miernejšie riešenie - napr. formy\npodporovaného rozhodovania, keďže dotknutá osoba doposiaľ aj prežívala život (vykonávala právne\núkony) s podporou a pomocou rodiny a okolia. Podľa znalca je dotknutá osoba schopná ovládať svoje\nsprávanie, je plne sociálna, bez porúch správania, dodržiava spoločenské konsekvencie, koná bez\nporúch správania sa, impulzivite, agresivity.\n29. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie proklamoval, že práve s podporou rodiny,\nv ktorej starostlivosti sa nachádza I. nar. XX. D. XXXX, je možné prekonávať limity v dôsledku jeho\nduševnej zaostalosti.\n30. S uvedeným záverom sa dovolací súd v plnej miere stotožňuje, pretože z výsledkov vykonaného\ndokazovania je zrejmé, že dotknutá osoba je schopná fungovať v bežnom živote, resp. vykonávať právne\núkony s pomocou a podporou rodiny. V spojitosti s výpoveďami I. E. a jeho procesnej opatrovníčky\nohľadom doterajšieho spôsobu života a preukázanú podporu zo strany blízkych osôb, je legitímna\núvaha súdov nižších inštancií aj v tom, že ochranu práv a záujmov I. E. je možné zabezpečiť\nmiernejšími prostriedkami, najmä ustanovením opatrovníka pre jednotlivé právne úkony, pretože ako\nvyplynulo z vykonaného dokazovania - rodina dotknutej osoby prirodzene zabezpečuje podporu pri\nrozhodovaní, resp. podporu a pomoc pri vykonávaní právnych úkonov, čo je v prípade dotknutej\nosoby faktickým naplnením rovnosti pred zákonom podľa Dohovoru. K tomu dovolací súd dopĺňa,\nže opatrovník ustanovený podľa § 29 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='XX/XXXX\n%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> zvyčajne nie je ustanovený pre všetky právne úkony,\nale jeho právomoci sú obmedzené na tie, ktoré smerujú k ochrane záujmov osoby, ktorej bol ustanovený,\nresp. k ochrane ohrozeného verejného záujmu. V tomto prípade je opatrovník ustanovený osobe\ndisponujúcej plnou spôsobilosťou na právne úkony.\n31. Výsluchy osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná a jeho procesnej opatrovníčky, upresnili konajúcemu\nsúdu fungovanie rodiny, čím implicitne demonštrovali súdu podporované rozhodovanie, ktoré považoval\nza dostačujúce aj znalec; z hľadiska vyššie definovaných postulátov bolo pre dovolací súd relevantné,\n\nže z hľadiska zistenia (úplného) skutočného stavu v zmysle článku 6 a ustanovení § 35, § 36 CMP,\nsúdy vo veci návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. E., nar. XX. D. XXXX,\nrozhodovali na základe riadne zisteného skutočného stavu týkajúceho sa uplatňovania spôsobilosti na\nprávne úkony dotknutou osobou s tým, že adekvátnym spôsobom uprednostnili a aplikovali záväzky\nvyplývajúce z Dohovoru.\n32. Znaleckým dokazovaním v spojení s následnou výpoveďou znalca bolo preukázané, že\nposudzovaná osoba, aj keď trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého\nstupňa, stupeň narušenia jeho intelektu a kognitívnych schopností nenadobudol takú závažnosť, ktorá\nby odôvodňovala jeho obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v akejkoľvek oblasti jeho života.\nZnalec vo svojich záveroch dostatočne jasne skonštatoval, že vyšetrovaný je schopný limitovane\nzodpovedne vybavovať svoje záležitosti samostatne, pri úkonoch presahujúcich jeho zdravotný stav\nsa vyžaduje pomoc a podpora okolia, ide o formu podporného rozhodovania. Nie je medicínska\nnutnosť pristúpiť k obmedzeniu schopnosti konať, u vyšetrovaného postačuje miernejšie riešenie\nformou podporného rozhodovania. Hodno zdôrazniť, že nižšie súdy sa pri rozhodovaní neobmedzili\nlen na konštatovanie záverov znaleckého skúmania, ale pre zistenie, do akej miery je vyšetrovaný I.\nE., nar. XX. D. XXXX, schopný si sám obstarať svoje záležitosti, vychádzali aj v spojení s ďalšími\ndôkaznými prostriedkami, predovšetkým z výsluchu samotnej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ako\naj opatrovníčky posudzovanej osoby, z ktorých vyplynulo, že posudzovaná osoba - I. E., nar. XX. D.\nXXXX - dokáže v akejkoľvek oblasti svojho života s podporou zo strany okolia fungovať. Z vykonaného\ndokazovania tiež vyplynulo, že vyšetrovaný I. E., nar. XX. D. XXXX, sa nikdy nesprával spôsobom,\nktorým by škodil sám sebe alebo svojmu okoliu.\n33. Názor dovolacieho súdu na komplexnosť znaleckého dokazovania neboli spôsobilé zmeniť ani\nnámietky navrhovateľa, že znalec neposkytol odpovede na zásadné otázky týkajúce sa rozsahu\nprávnych úkonov, ktoré je I. nar. XX.. XXXX, schopný vykonávať. Pretože, ak znalec v odpovedi na\npoloženú otázku „aké právne úkony môže vyšetrovaný vykonávať, resp. aké právne úkony nie je\nschopný vykonávať\" uviedol, že u vyšetrovaného I. stupeň narušenia intelektu a kognitívnych schopností\nnenadobudol takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie právnej spôsobilosti v akejkoľvek\noblasti života a nie je nutnosť pristúpiť k obmedzeniu schopnosti konať, prejavovať svoju vôľu v\nakejkoľvek oblasti života, aj keď takéto konanie predpokladá podporu zo strany okolia a u vyšetrovaného\npostačuje iné miernejšie riešenie, napr. formou podporného rozhodovania, ak doposiaľ vyšetrovaný bol\nschopný prežiť svoj život s podporou a pomocou okolia bez výskytu spochybniteľných rozhodnutí - potom\nje udržateľný názor odvolacieho súdu, že tu nebol priestor špecifikovať právne úkony, ktoré I. E., nar. XX.\nD. XXXX, môže vykonávať, resp. ktoré nie je schopný vykonávať, ktorá špecifikácia právnych úkonov\nnastupuje až v prípade, ak by znalec vyjadril záver, že je nutné obmedziť spôsobilosť na právne úkony\nvyšetrovaného a v akom rozsahu.\n34. Nakoľko znalec zodpovedal aj podstatu namietanej otázky o rozsahu právnych úkonov, ktoré je\nosoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, schopná vykonávať, mal dovolací súd znalecký posudok č. XX/\nXXXX vypracovaný znalcom MUDr. C. T. za presvedčivý, čo do jeho úplnosti, logického odôvodnenia a\nsúladu záverov znaleckého posudku s ostatnými vykonanými dôkazmi. Prípadné nedostatky, nejasnosti\nalebo rozpory znaleckého posudku mal dovolateľ možnosť odstraňovať (objasňovať) výsluchom znalca\nna pojednávaní súdu prvej inštancie. Pretože v konaní nevyšli najavo žiadne pochybnosti o odbornej\nspôsobilosti znalca (súdom ustanovený znalec postupoval v súlade s metodikou, neprekročil rámec\nsvojho odboru) a dovolateľ nepreukázal konkrétne dôvody, ktoré spochybňujú objektivitu (úplnosť)\nznaleckého posudku, dovolací súd na rozdiel od navrhovateľa nemal žiadne pochybnosti o správnosti,\npresvedčivosti a úplnosti namietaného znaleckého posudku.\n35. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie\ndokazovania a vypracovanie revízneho posudku ako nadbytočné, nehospodárne a neefektívne; odvolací\nsúd nezistil dôvody na doplnenie dokazovania s odkazom na komplexnosť doposiaľ vykonaného\ndokazovania.\n36. Ani dovolací súd nepovažoval za legitímne nariaďovať kontrolný znalecký posudok, nakoľko\nexistujúci posudok poskytoval nižším súdom dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci samej a\nďalšie dokazovanie by neprispelo k objasneniu skutočného stavu veci. Kontrolný znalecký posudok\nprichádza do úvahy iba v prípade preukázaných odborných alebo procesných pochybení pôvodného\n\nposudku, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia o zásahu do právnej spôsobilosti osoby.\nV prejednávanej veci však takéto pochybenia zistené neboli, a preto nebol dôvod na vypracovanie\nkontrolného znaleckého posudku; takýto postup súdov zároveň rešpektuje požiadavku efektívnosti a\nhospodárnosti konania.\n37. Z vykonaného dokazovania súdmi nižších inštancií a z toho plynúceho ustáleného skutočného\nstavu (ktorý dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať - viď § 442 CSP), bolo potom pre\ndovolací súd z hľadiska (všetkých) vyššie definovaných postulátov relevantné, že súdy nižších inštancií\nrozhodli v súlade so závermi nariadeného znaleckého dokazovania v spojení s ďalšími vykonanými\ndôkazmi potrebnými pre náležité zistenie skutočného stavu veci, keď dôsledne posudzovali schopnosť\nI. E., nar. XX. D. XXXX, uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky jeho individuálne\npomery, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých\ntýchto okolností bolo možné dospieť k záveru o splnení, resp. nesplnení podmienok na obmedzenie\nspôsobilosti na právne úkony (m. m. sp. zn. 8Cdo/276/2014 <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=njzwwxzsgaytixzylXrwiXXXgiXtm&refSource=text>). Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zodpovedá ústavným a medzinárodným štandardom v oblasti rozhodovania súdov pri obmedzení\nspôsobilosti na právne úkony osôb so zdravotným postihnutím. Tým, že nižšie súdy neobmedzili\ndotknutej osobe spôsobilosť na právne úkony, zachovali z hľadiska ochrany práv osoby so zdravotným\npostihnutím jej ľudskú dôstojnosť, autonómiu vôle a možnosť samostatne vyjadrovať svoje preferencie\n- čím fakticky naplnili záväzky vyplývajúce z článku 12 Dohovoru, t. j. práva na rovnosť pred zákonom,\nnajmä uznanie spôsobilosti na právne úkony u osoby so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe\ns ostatnými s primeranou pomocou pri rozhodovaní; to všetko pri správnej interpretácii a aplikovaní\nustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 231 a nasl. CMP\npojednávajúcich o podmienkach konania o spôsobilosti na právne úkony.\n38. Dovolací súd záverom k namietanému procesnému pochybeniu spočívajúcemu v neustanovení\nopatrovníka podľa § 248 ods. 1 CMP uvádza, že opatrovník sa ustanovuje osobe obmedzenej v\nspôsobilosti na právne úkony, pričom medzi zástupcom a zastúpeným vzniká hmotnoprávny vzťah.\nKeďže návrh na obmedzenie spôsobilosti I. E. bol súdmi právoplatne zamietnutý, ustanovenie\nhmotnoprávneho opatrovníka z povahy veci neprichádzalo do úvahy.\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neopodstatnene\nnamieta, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\nDovolanie navrhovateľa nie je prípustné ani podľa § 421 ods. 1 CSP, preto dovolanie navrhovateľa\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné.\n40. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Navrhovateľ sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna, ktorý trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil, keďže podľa znaleckého posudku a ďalších dôkazov je dotknutá osoba s podporou rodiny schopná pochopiť význam právnych úkonov a kvalifikovane sa rozhodnúť, nikdy si nespôsobila škodu a jej ochranu možno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti (neúplný znalecký posudok, nenariadenie kontrolného posudku, neustanovenie opatrovníka podľa § 248 ods. 1 CMP) a nesprávny výklad § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP: obmedzenie spôsobilosti je inštitútom ultima ratio, Dohovor vyžaduje podporu pri uplatňovaní spôsobilosti a nie jej obmedzovanie, znalecký posudok bol úplný a presvedčivý a súdy vychádzali aj z výsluchu dotknutej osoby a jej opatrovníčky. Keďže znalec obmedzenie spôsobilosti neodporučil, nebolo potrebné špecifikovať právne úkony, ktoré osoba nemôže vykonávať, a kontrolný posudok nebol namieste; hmotnoprávny opatrovník sa ustanovuje len osobe obmedzenej v spôsobilosti.", "pravna_veta": "Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka je prostriedkom ultima ratio, prípustným len vtedy, ak miernejšie a menej zasahujúce prostriedky nie sú účinné; samotná existencia trvalej duševnej poruchy nestačí, rozhodujúce je, ako sa porucha prejavuje v schopnosti konkrétnej osoby obstarávať si svoje záležitosti, čo súd posudzuje zo znaleckého posudku v spojení s ostatnými dôkazmi, najmä výsluchom dotknutej osoby a zisteniami o jej rodinnom a sociálnom zázemí. Článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaväzuje štát poskytovať primeranú pomoc pri uplatňovaní spôsobilosti na právne úkony (podporované rozhodovanie), nie ju obmedzovať; výklad, ktorým sa týmto článkom odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti, je vytrhnutý z kontextu jeho odsekov 3 a 4 a odporuje jeho obsahu. Ak znalec uzavrel, že narušenie intelektu nedosahuje závažnosť odôvodňujúcu obmedzenie spôsobilosti v žiadnej oblasti života a postačuje podporované rozhodovanie, nie je dôvod požadovať špecifikáciu úkonov, ktoré osoba môže alebo nemôže vykonávať, ani nariaďovať kontrolný znalecký posudok, ktorý prichádza do úvahy len pri preukázaných odborných alebo procesných pochybeniach pôvodného posudku; opatrovník podľa § 248 ods. 1 CMP sa ustanovuje len osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, a preto pri právoplatnom zamietnutí návrhu jeho ustanovenie neprichádza do úvahy.", "ustanovenia": ["§ 10 ods. 2 OZ", "§ 29 OZ", "§ 231 CMP", "§ 248 ods. 1 CMP", "čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoPs/8/2025", "guid": "49d1b0b2-f7ad-4a6c-9dab-9592da815510:64944fba-3470-4479-a852-2d5648ae76eb", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["spôsobilosť na právne úkony", "obmedzenie spôsobilosti na právne úkony", "duševná porucha", "podporované rozhodovanie", "ľudská dôstojnosť", "znalecký posudok", "kontrolný znalecký posudok", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}