{"guid": "a1559713-633b-4a1c-91f5-fb127acbc407:12bb149b-6c79-4b1d-9da7-ec995ad1ddc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1", "spisova_znacka": "1Cdo/119/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/119/2024 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. 1Cdo/119/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1", "identifikacne_cislo": "3119204995", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva nemožno podľa § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka o rozpore výkonu práva s dobrými mravmi; to však nevylučuje skúmanie primeranosti (proporcionality) výkonu záložného práva predajom obydlia na dobrovoľnej dražbe, pri ktorom dochádza k stretu práva záložného veriteľa vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy) a práva vlastníka zálohu na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy), a to po overení legality a legitímneho cieľa zásahu testom vhodnosti, potrebnosti a proporcionality v užšom zmysle. Výkon zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov dobrovoľnou dražbou môže byť primeraný aj vtedy, ak vymáhaná pohľadávka nedosahuje polovicu hodnoty založenej nehnuteľnosti a záložní veritelia predtým nevymáhali pohľadávku alternatívnym spôsobom (napr. exekúciou), keďže takúto povinnosť im zákon neukladá; dobrovoľná dražba však môže byť vyhlásená za neplatnú, ak sa ňou vykonáva záložné právo neprimeraným spôsobom. Spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP je len právna otázka, ktorú dovolateľ uplatnil už v odvolacom konaní, pokiaľ tak urobiť mohol, a od ktorej vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne záviselo.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby svojho bytu, ktorou správca bytového domu v mene vlastníkov bytov vykonal zákonné záložné právo pre dlhoročné nedoplatky na úhradách spojených s bývaním; súdy nižších inštancií žalobu zamietli. V dovolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie dosiaľ neriešených otázok (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), najmä primeranosti výkonu záložného práva pri pohľadávke nedosahujúcej polovicu hodnoty bytu, spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky, vyhlásenia navrhovateľa dražby o výške pohľadávky a predloženia listu vlastníctva dražobníkovi. Dovolací súd dovolanie zamietol: vadu zmätočnosti nezistil, dve otázky vyhlásil za neprípustné (jednu dovolateľ neuplatnil v odvolacom konaní, druhá nebola pre výsledok rozhodujúca, keďže chýbalo tvrdenie ujmy v príčinnej súvislosti s porušením § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách). K primeranosti uviedol, že § 3 OZ je podľa § 853 ods. 2 OZ vylúčený, test proporcionality (vhodnosť, potrebnosť, pomeriavanie) však treba vykonať; v danej veci bol výkon primeraný, lebo pohľadávka prevyšovala zákonný limit 2 000 eur (§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách), istina dosahovala vyše 42 % hodnoty bytu, dlžník bol sedem rokov pasívny a záložný veriteľ nie je povinný najprv využiť exekúciu. Dražobník, ktorý po celý čas umožnil bezhotovostné zloženie zábezpeky a hotovostné do notárskej úschovy, resp. k svojim rukám v deň dražby, postupoval v súlade s § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách; dovetok vo vyhlásení navrhovateľa dražby, že celková suma pohľadávky bude dopočítaná ku dňu príklepu, nespôsobil neurčitosť vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 tohto zákona.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5.pismeno-f", "nazov": "§ 17 ods. 5 písm. f) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-11", "nazov": "§ 53 ods. 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "nazov": "§ 151j OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-711", "nazov": "§ 711 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-711", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-711"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712", "nazov": "§ 712 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-712"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712a", "nazov": "§ 712a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-712a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712c", "nazov": "§ 712c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-712c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-2", "nazov": "§ 853 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420f", "nazov": "§ 420f CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "nazov": "§ 429 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/183", "nazov": "zákon č. 183/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o lesoch a ich obhospodarovaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/183", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/183-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/183/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 183/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/183/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/183-1993/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/527#paragraf-7", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-11", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-16", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-14", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-27", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-711", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-712", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-712a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-712c", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420f", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1993/183#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-20", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-21", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12bb149b-6c79-4b1d-9da7-ec995ad1ddc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/119/2024\n3119204995\n24. 06. 2026\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a členov\nsenátu JUDr. Denisa Vékonyho a JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobcu: Š. Y., narodený XX. E. XXXX,\nE. V. L., zastúpený: JUDr. Branislav Zemanovič LL.M., advokát, so sídlom Piaristická 44, Trenčín, IČO:\n41 441 770, proti žalovaným: 1/ TOMDom s. r. o., so sídlom Nová 622, Nová Dubnica, IČO: 36 308 781,\nzastúpený: JUDr. Katarína Martinková, advokátka, so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice,\nIČO: 42 151 147, 2/ Finlegal services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46 283 421,\n3/ F. L., narodený XX. Z. XXXX, L. X, B., o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde\nTrenčín pod sp. zn. 28C/31/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27.\nfebruára 2024 sp. zn. 6Co/18/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným 1/, 2/ a 3/ sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie” alebo ,,prvostupňový súd“) rozsudkom z 15.\ndecembra 2022 č.k. 28C/31/2019-462 (v poradí druhým v tejto veci) zamietol žalobu žalobcu o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 85/2019,\nNz 8358/2019, NCRls 8529/2019 zo dňa 18. 03. 2019 vyhotovenou notárkou Mgr. Katarínou Borák\nValušovou, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, vykonanou dňa 18. 03. 2019 o 10:00 hod. v pivničných\npriestoroch obytného domu v správe žalovaného 1/, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na\nliste vlastníctva č. XXXX vedenej Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., obec E. V. L.,\nkatastrálne územie E. V. L. ako byt č. XX nachádzajúci sa na druhom poschodí vo vchode č. 2 v obytnom\ndome súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu je 30/1370. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/\npriznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalovaný 1/ bol správcom bytového domu, v ktorom\nsa nachádza dražený byt žalobcu na základe zmluvy o výkone správy a bol oprávnený podať v mene\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby.\nSúd skúmajúc námietky žalobcu proti dobrovoľnej dražbe nezistil žiadne pochybenie pri zabezpečení\nznaleckého ohodnotenia predmetu dražby. Žalobca neuplatnil žiadne možnosti obrany a až počas\nsúdneho konania namietal znaleckým posudkom stanovenú cenu predmetu dražby. Vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobcovi boli doručené všetky listiny týkajúce sa dražby, neobstojí ani jeho námietka,\nže nemal vedomosť o konaní a okolnostiach dražby. Tiež skutočnosť, že žalobca bol v čase konania\ndražby v práci a nezúčastnil sa dražby, nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko zákon\n\nnevylučuje vykonanie dražby aj v neprítomnosti vlastníka predmetu dražby. Žalobca namietal, že dražba\nnebola súladná s požiadavkou proporcionality, nakoľko výška pohľadávky predstavovala sumu, ktorá\nje neprimerane nízka voči hodnote vydraženej nehnuteľnosti. Tu súd zistil, že v zmysle oznámenia\no začatí výkonu záložného práva bola hodnota zabezpečenej pohľadávky ku dňu 30. 06. 2018\nv sume istiny 8216,27 eura a príslušenstva v sume 1035,60 eura, spolu v sume 9251,87 eura.\nHodnota nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom určená na sumu 19.500 eur. Hodnota zabezpečenej\npohľadávky predstavovala viac ako 50 % hodnoty zábezpeky, čo bolo podľa názoru súdu primerané.\nŽalobca namietal, že podľa vyhlásenia navrhovateľa dobrovoľnej dražby a v ňom obsiahnutej textácii\n„celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu“ bol výkon dražby\nnavrhovaný a dražba realizovaná za účelom vymoženia pohľadávky, ktorú navrhovateľ dražby v čase\npoverenia dražobníka na výkon dražby ešte nemal. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných\ndražbách“) navrhovateľ dražby vyhlásil, že má pravú a splatnú pohľadávku a stanovil jej výšku k dátumu\npred vydaním oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že sa záložné\nprávo týka zabezpečenej pohľadávky aj s príslušenstvom, toto príslušenstvo narastá až do okamihu\nudelenia príklepu, t.j. do zaplatenia. Z tohto dôvodu sa výška príslušenstva dopočítava ku dňu udelenia\npríklepu. Nejde o svojvoľné dopočítavanie úrokov a vyhlásenie navrhovateľa dražby nemožno posúdiť\nako neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nezrozumiteľné a nejasné.\nŽalobca namietal, že dražobník oznámenie o dražbe a zápisnicu o vykonanej dražbe nedoručoval\nsprávcovi dane, a to ani príslušnému daňovému úradu, ani príslušnému colnému úradu. Súd zistil, že\noba tieto dokumenty dražobník doručoval správne iba Mestskému úradu Dubnica nad Váhom, ktorý\nje príslušným daňovým úradom pre účely dane z nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu nebolo potrebné\ndoručovať predmetné dokumenty aj colnému orgánu, pretože v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách\nsa listiny doručujú orgánom, ktoré sú správcami dane, ktorá má súvis s draženou nehnuteľnosťou, t.j.\ndane z nehnuteľnosti. Ďalej žalobca namietal, že navrhovateľ dražby si nesplnil svoju zákonnú povinnosť\npredložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Podľa súdu nejde o ustanovenie,\nporušením, ktorého by bol žalobca ako vlastník nehnuteľnosti dotknutý na svojich právach, keď z obsahu\ndražobného spisu vyplýva, že nehnuteľnosť bola v listinách vydaných dražobníkom správne označená\na tiež listiny boli doručené príslušnému katastrálnemu úradu. Ďalší dôvod neplatnosti dražby videl\nžalobca v porušení § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, keď dražobník nevykonal obligatórne\noznačenie predmetu dražby predpísaným spôsobom a v predpísanej lehote. Súd zistil, že dražobník\npostupoval v súlade s citovaným ustanovením, keď dňa 05. februára 2019 vydal oznámenie o dražbe,\nktoré, ako vyplýva z faktúr, bolo uverejnené v periodickej tlači, ktorá má pôsobnosť minimálne pre\nobec, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Oznámenie sa podľa doručenky zaslalo aj\nmestu Dubnica nad Váhom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný 2/ porušil svoju zákonnú povinnosť,\nkeď neuviedol adresu miesta, kde má byť zložená dražobná zábezpeka. Z oznámenia o dražbe súd\nzistil, že žalovaný 2/ ako dražobník v súlade so zákonom označil toto miesto - uviedol číslo účtu s\nvariabilným symbolom, alebo možnosť jej zloženia do notárskej úschovy alebo v hotovosti k rukám\ndražobníka. Uviedol tiež lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky - do okamihu otvorenia dražby.\nMiesto uvedené ako bytový dom na ul. P. XXX/X, E. V. L., suterén, sa vzťahuje na spôsob zloženia\ndražobnej zábezpeky v hotovosti. Dražobník tak nespôsobil žiadne obmedzenie v prístupe účastníkov k\ndražbe. Napokon z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby vyplynulo, že\npredmetnej dražby sa zúčastnili deviati účastníci. Ďalším (žalobcom namietaným) dôvodom neplatnosti\ndražby malo byť porušenie zákonnej povinnosti žalovaným 2/, ktorý napriek nesplneniu podmienok podľa\n§ 17 zákona o dobrovoľných dražbách neupustil od dobrovoľnej dražby a dražbu vykonal. K tomu súd\nuviedol, že nezistil žiadne takéto porušenie. Žalobca tiež vzniesol námietku premlčania voči vymáhaným\npohľadávkam a proti záložnému právu, na základe ktorého tieto pohľadávky mali byť vymáhané. Podľa\nsúdu sa ale dovolať premlčania môže záložca najneskôr v deň konania dražby, t.j. iba do vykonania\ndražby. Nemôže sa brániť námietkou premlčania záložného práva po uskutočnení dobrovoľnej dražby,\nprostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, keďže účelom námietky\npremlčania je ochrana pred výkonom premlčaného práva. Keďže žalobca uplatnil námietku premlčania\naž po vykonaní dražby, vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky. Navyše\nžalobca nevzniesol námietku premlčania kvalifikovaným spôsobom, náležite ju neodôvodnil, netvrdil\nobdobie, od ktorého sa mohlo právo vykonať prvý raz, od kedy došlo k premlčaniu, teda neuviedol\nskutkové tvrdenia odôvodňujúce predmetnú námietku premlčania, preto nebola táto námietka ani účinne\nvznesená. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že počas výkonu dobrovoľnej dražby nedošlo k\nporušeniam zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by zakladali neplatnosť dobrovoľnej dražby. O\n\nnáhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“).\n3. Krajský súd v Trenčín (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi,\nako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods.\n2 CSP na ne v plnom rozsahu odkázal. Na zdôraznenie správnosti rozsudku prvoinštančného súdu\nodvolací súd dodal, že námietka žalobcu o hrubom nepomere medzi výškou vymáhanej pohľadávky\na hodnotou predmetu dražby, dôsledkom čoho je výkon dražby podľa § 3 Občianskeho zákonníka v\nrozpore s dobrými mravmi, je nedôvodná. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 28. februára 2023 sp. zn. 5Cdo/163/2021, ktorý dospel k záveru, že aplikáciu § 3 Občianskeho\nzákonníka v prípade posudzovania platnosti dobrovoľnej dražby vylučuje § 853 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Výkon záložného práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na § 3\nods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje podmienky prípustnosti dražby nehnuteľných\nvecí vo vzťahu k hodnote zabezpečenej pohľadávky tak, že nie je možné dražiť nehnuteľnú vec, ak\nhodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom neprevyšuje sumu 2.000 eur.\nAk teda bola hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného\npráva v sume 8.216,27 eura, podmienka prípustnosti dražby nehnuteľnej veci podľa § 3 ods. 6 zákona\no dobrovoľných dražbách bola splnená. K námietke neprimeranosti dražby z dôvodu nevykonania\n„alternatívnych foriem vymáhania dlžnej sumy“ odvolací súd uviedol, že uvedenú povinnosť záložnému\nveriteľovi (vlastníkom bytov a nebytových priestorov) zákon o dobrovoľných dražbách, ani zákon o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov ako podmienku prípustnosti (platnosti) dražby neustanovuje.\nAko uviedol aj súd prvej inštancie žalobca bol pred aj počas výkonu záložného práva pasívny, nepristúpil\nk možnosti dohodnúť sa so žalovaným 1/ na splátkovom kalendári alebo na inom spôsobe riešenia\npredmetnej situácie, keď z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré mu bolo doručené do\nvlastných rúk dňa 27. júla 2018, vedel o presnej výške svojho dlhu. Zo správania žalobcu je zrejmé,\nže nemal záujem odvrátiť dražbu splnením dlhu inou formou. Ku vzniku dlhu - nedoplatku za služby\nspojené s bývaním dochádzalo u žalobcu od roku 2012, t.j. po dobu 7 rokov. Žalobcovi boli každoročne\ndoručované vyúčtovania úhrad, z ktorých vyplýval vznik nedoplatkov, avšak žalobca nereagoval plnením\ndlhu. Je prirodzené, že ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, ktorí sa stali rukojemníkmi chronických\nneplatičov, za ktorých musia znášať náklady spojené s bývaním, využijú svoju zákonnú možnosť a\npristúpia k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. K námietke o nesúlade výšky pripísanej\nsumy na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vymáhanej pohľadávky odvolací súd uviedol,\nže zákon oprávňuje dražobníka vykonať rozvrh výťažku tak, že výšku príslušenstva určí ku dňu\nzániku pohľadávky, t.j. ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom. To zodpovedá aj\núčelu dobrovoľnej dražby, ktorým je dosiahnutie úplného, alebo čo najvyššieho možného uspokojenia\nzáložného veriteľa z výťažku dražby, čo zároveň nezbavuje aj dlžníka povinnosti plniť, pretože platí,\nže v prípade, ak by pohľadávka veriteľa nebola v plnej miere uspokojená, jeho pohľadávka naďalej\nexistuje a dlžník je povinný ju naďalej riadne splatiť. Nešlo teda o svojvoľné dopočítavanie úrokov. Z\nrovnakého dôvodu nebolo možné vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 26. augusta 2018, v dôsledku\nv ňom obsiahnutej textácii „celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia\npríklepu“, posúdiť ako nezrozumiteľné a nejasné a z toho titulu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka neplatné, ako znela ďalšia námietka žalobcu. K námietke, že navrhovateľ dražby si nesplnil\nsvoju zákonnú povinnosť predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace, odvolací\nsúd uviedol, že k porušeniu tejto povinnosti došlo, keď navrhovateľ dražby-žalovaný 1/ dražobníkovižalovanému 2/ uviedol len doslovný prepis Listu vlastníctva č. XXXX. Podľa súdu ale nič nebráni tomu,\naby týmto spôsobom bola splnená povinnosť navrhovateľa dražby predložiť dražobníkovi list vlastníctva\nnie starší ako tri mesiace. Podstatné však je, že žalobcom nebolo preukázané ani tvrdené, že by\nnepredloženie aktuálneho listu vlastníctva malo za následok faktickú ujmu na právach žalobcu. Odvolací\nsúd sa potom ešte osobitne vyjadril k námietkam žalobcu o potrebe doručenia oznámenia o dražbe aj\ncolnému orgánu ako ďalšiemu správcovi dane, o nevykonaní označenia predmetu dražby žalovaným\n2/, o porušení povinnosti žalovaného 2/ upustiť od dražby, pretože neboli splnené podmienky podľa §\n17 ods. 5 písm. a) a f) zákona o dobrovoľných dražbách a nakoniec aj o tom, že dražobník znemožnil\nkedykoľvek v čase po oznámení dobrovoľnej dražby zložiť zábezpeku tým, že hotovostne na uvedenej\nadrese bolo možné zložiť zábezpeku iba v deň konania dražby aj o premlčaní záložného práva.\n\n5. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd odôvodnil podľa § 396 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 251 CSP s tým, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im patrí\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže im však žiadne odôvodnené a preukázané trovy\nnevznikli, odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“) podal žalobca (ďalej\naj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil podľa § 420 písm. f) CSP, t.j. nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu, ktorým mu súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež podľa § 421\nods. 1 písm. b), c) CSP t.j. nesprávnym právnym posúdením v otázke, od vyriešenia ktorej rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, resp.\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie.\n7. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že prvoinštančný\ni odvolací súd sa nedostatočne vyporiadali s právnymi otázkami, ktoré namietal pred súdom prvej\ninštancie, odvolacím súdom a definuje ich aj v dovolaní. V tomto smere je prvoinštančný rozsudok ako i\ndovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný, čo má za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces.\n8. Na odôvodnenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP)\ndovolateľ uviedol, že počas celého konania poukazoval na zrejmú neprimeranosť výkonu záložného\npráva žalovaným 1). Pre dovolacie konanie formuloval právne otázky, ktoré doposiaľ v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu neboli vyriešené: „Je výkon zákonného záložného práva vlastníkmi bytov a\nnebytových priestorov v bytovom dome podľa § 15 zákona číslo 183/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov v znení neskorších predpisov, možné považovať za primeraný v prípade, ak výška\nvymáhanej pohľadávky nedosahuje ani polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je zabezpečená zákonným\nzáložným právom?“, „Je výkon zákonného záložného práva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v\nbytovom dome podľa § 15 zákona číslo 183/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov, možné považovať za primeraný v prípade, ak záložní veritelia skôr nevymáhajú\nsvoje nároky alternatívnym spôsobom, t.j. v civilnom konaní, či napr. exekúcii?“, „Je dobrovoľná\ndražba, vykonávaná podľa zákona o dobrovoľných dražbách neplatná v prípade, ak sa prostredníctvom\nnej vykonáva záložné právo neprimeraným spôsobom?“. Žalobca počas celého konania tvrdil hrubý\nnepomer medzi výškou vymáhanej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby, teda bytu, pričom v tejto\nsúvislosti poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a\nv spojení s článkom 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje nedotknuteľnosť obydlia,\ns poukazom na ústavný princíp primeranosti vyplývajúci z čl. 1 Ústavy. Žalobcovi bol predaný byt\nv dobrovoľnej dražbe za sumu 19.500,00 eur, pričom výška pohľadávky, ktorú uplatňoval veriteľ\nvoči dlžníkovi predstavovala 8.216,27 eura istiny a 1.035,60 eura príslušenstva, teda spolu 9.251,87\neura. Je zrejmé, že medzi hodnotou zabezpečenej veci a výškou vymáhanej pohľadávky existuje\nznačný nepomer a teda samotný výkon záložného práva nebol súladný s požiadavkou na primeranosť\ntakéhoto výkonu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2023 sp.\nzn. 5Cdo/163/2021, na ktoré odvolací súd poukazuje, a ktoré má vylučovať aplikáciu § 3 Občianskeho\nzákonníka v prípade posudzovania platnosti dobrovoľnej dražby, nie je reálne dohľadateľné v zozname\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto otázke je\naj v príkrom rozpore s rozhodovacou praxou súdov (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n343/2014, PL. ÚS 23/2014, Krajský súd v Prešove sp. zn. 17Co/108/2012, Krajský súd v Trenčíne sp.\nzn. 17Co/249/2015). V tomto prípade pohľadávka nedosahovala ani len polovicu hodnoty založenej\nveci. Hodnota skutočnej pohľadávky v sume 8.216,27 eura bez príslušenstva predstavuje 42,13 %\nz hodnoty predmetného bytu. Neprimeraná výška pohľadávky voči hodnote zabezpečeného majetku\nzakladá dôvod neplatnosti dražby, pretože v danom prípade nedošlo k výkonu záložného práva v súlade\ns ústavnou zásadou primeranosti jeho výkonu. Zásada primeranosti musí byť dodržaná aj v prípade,\nže by boli dodržané iné hmotnoprávne predpoklady nevyhnutné pre dobrovoľnú dražbu. Ustanovenie\n§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré stanovuje, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak\nhodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí\nvýkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur, nie je vo svojej podstate reguláciou primeranosti dražby,\nale reguláciou zákonnosti dražby. Napriek tomu, že bola splnená zákonnosť dražby, neznamená to, že\nbola splnená i podmienka primeranosti dražby. Žalovaný 1) mal pred dobrovoľnou dražbou vzniknuté\n\npohľadávky voči žalobcovi vymáhať najprv súdnou cestou a mohol uspokojiť svoju pohľadávku aj iným\nspôsobom, napríklad exekúciou. Zo strany žalovaného 1/ nedošlo voči žalobcovi k vykonaniu žiadnych\nalternatívnych foriem vymáhania dlžnej sumy, t.j. nedošlo k jednaniam o splátkovom kalendári, nedošlo\nk exekučnému vymáhaniu dlžnej sumy a podobne. Je zrejmé, že výkon zákonného záložného práva,\nprostredníctvom dobrovoľnej dražby bola iba snaha o urýchlenie celej veci bez ohľadu na dopady, či\nnásledky takéhoto konania a preto nemožno o takejto dražbe v žiadnom prípade vravieť ako o dražbe\nprimeranej. Žalovaní iný spôsob vymáhania pohľadávky, než len dobrovoľnou dražbou, ani len netvrdili,\nani v konaní nepreukázali. Výška vymáhanej pohľadávky bola nižšia ako 50 % hodnoty zabezpečenej\nnehnuteľnosti. Dobrovoľná dražba musí v takomto prípade predstavovať poslednú možnosť vymoženia\npohľadávky, pretože tu ide o silný zásah do ústavných práv, ktorého dôsledkom je zbavenie vlastníckych\npráv vlastníka a v tomto prípade aj práva na ochranu obydlia. Prvoinštančný i odvolací súd nesprávne\nprávne posúdili primeranosť výkonu záložného práva. Oba súdy mali túto otázku posúdiť tak, že na\npredmetný výkon záložného práva sa má nahliadať ako na výkon záložného práva neprimeraný.\n9. Dovolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie v otázke absencie možnosti hotovostného\nskladania dražobnej zábezpeky po celú dobu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená, otázky v tomto zmysle formuloval nasledovne: „Je umožnenie zloženia zábezpeky\nhotovostným spôsobom výlučne v deň konania dobrovoľnej dražby takým konaním dražobníka, ktoré je\nsúladné s § 14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách ?“, „Je iba formálne\noznačenie adresy pre zloženie zábezpeky hotovostným spôsobom dostatočným splnením si povinnosti\ndražobníka podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách ?“. K\ntýmto otázkam uviedol, že v oznámení o dražbe musí byť uvedený spôsob zloženia dražobnej zábezpeky\naj adresa, kde má byť zábezpeka zložená. Aj keď oznámenie o dražbe obsahuje tento údaj o adrese,\nkde má byť zábezpeka zložená, t.j. bytový dom na ul. P. XXX/X, E. V. L., suterén, na uvedenej adrese\nbolo možné zložiť zábezpeku iba v deň konania dražby. To znamená, že počas celej doby plynúcej od\noznámenia dražby do dňa konania dražby nebolo možné zložiť zábezpeku. Žalovaný 2/ takto zmaril\nmožnosť hotovostného zloženia zábezpeky apre účely dražby inokedy, ako v deň dražby, čo zároveň\nlogicky znižuje okruh potenciálnych dražiteľov a možnú výšku sumy dosiahnutej vydražením. Takéto\nkonanie žalobca považuje za v hrubom rozpore s povinnosťou dražobníka konať tak, aby bol dosiahnutý\nčo najväčší výťažok, žalobca je konaním žalovaného 2/ poškodený na svojich právach. Povinnosťou\ndražobníka je umožniť každému potenciálnemu účastníkovi zložiť zábezpeku a to spôsobom, aký zákon\no dobrovoľných dražbách pozná, pričom ak tak neumožní (čo dražobník neumožnil), koná v rozpore so\nzákonom o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd mal túto otázku posúdiť tak, že umožnenie úhrady\nzábezpeky hotovostne iba v deň dražby nie je súladné s danými ustanoveniami zákona o dobrovoľných\ndražbách.\n10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu prišlo podľa dovolateľa aj v otázke vád vyhlásenia\nnavrhovateľa dražby o výške vymáhanej pohľadávky. Ani táto otázka nebola doposiaľ vyriešená\nv\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu a dovolateľ ju formuloval takto: „Je uvedenie textu „celková suma\nzabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu“ splnením si povinnosti záložného\nveriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť\npohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách ?“.\nDovolateľ tu uviedol, že z vyhlásenia navrhovateľa dobrovoľnej dražby nevyplýva presná výška\npohľadávky pre vymoženie, ktorej je dobrovoľná dražba navrhovaná. Vyhlásenie je nezrozumiteľné,\nnejasné a neurčité, a teda je zo zákona neplatné. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je\nnavrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom, povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť\npohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa daného zákona. Pokiaľ si žalovaný\n1/ svoju zákonnú povinnosť nesplnil, nemožno v danom prípade hovoriť o zákonnej dražbe. V ďalšom\npoukázal dovolateľ na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto otázke s tým, že právne\nposúdenie otázky odvolacím súdom je nesprávne. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby písomne podľa\n§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyhlásil, že celková suma zabezpečenej pohľadávky bude\ndopočítaná ku dňu udelenia príklepu. Toto vyhlásenie nie je súladné so zákonom. Výškou pohľadávky,\nktorú má navrhovateľ dražby vyhlásiť, sa rozumie ustálenie aktuálnej výšky pohľadávky na istinu a\npríslušenstvo, prípadne iné zmluvné sankcie, a to ku dňu podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej\ndražby, resp. ku dňu uzavretia dražobnej zmluvy. Výška pohľadávky má zásadný význam pre posúdenie\noprávnenosti vykonania dobrovoľnej dražby z pohľadu jej primeranosti, a preto ide o mimoriadne dôležitú\nskutočnosť a údaj, vrátane významnosti rozdelenia pohľadávky na nesplatenú istinu a príslušenstvo,\nprípadne sankcie. Nie je v súlade s logikou zákona o dobrovoľných dražbách tvrdenie odvolacieho súdu o\n\ntom, že príslušenstvo narastá až do okamihu udelenia príklepu. Zároveň, vzhľadom na to, že vyhlásenia\nzáložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného\npráva, neboli jasné, určité či zrozumiteľné, nebolo ani jasné, akú sumu je dlžník povinný uhradiť pre účely\nupustenia od dražby. Takúto informáciu sa dlžník musí dozvedieť z dražobného spisu, za týmto účelom\nmá oprávnenia podľa § 8 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ dražby bol povinný\nexaktne vyčísliť vymáhanú pohľadávku ku dňu podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby,\nresp. ku dňu uzavretia dražobnej zmluvy a nie uviesť, že celková suma zabezpečenej pohľadávky\nbude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu. Takéto vyhlásenie nie je súladné s § 7 ods. 2 zákona o\ndobrovoľných dražbách.\n11. Nesprávne právne posúdil odvolací súd podľa dovolateľa aj otázku splnenia povinnosti navrhovateľa\ndražby doložiť list vlastníctva. V tomto zmysle za otázku doposiaľ nevyriešenú v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu označil otázku: „Je doslovný prepis listu vlastníctva splnením si povinnosti\nnavrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách ?“. V tomto prípade si\nnavrhovateľ dražby nesplnil svoju zákonnú povinnosť predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší\nako tri mesiace. Žalovaný 1/ dražobníkovi-žalovanému 2/ v čl. II. návrhu na vykonanie dražby uviedol\ndoslovný prepis príslušného listu vlastníctva a zároveň v čl. III. uviedol, že má podľa predmetných listov\nvlastníctva zákonné záložné právo na základe § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v I. poradí, a že sú\nna aktuálnom liste vlastníctva zapísané ďalšie záložné práva tretích osôb, ktoré tiež doslovne prepísal z\nlistu vlastníctva. Podľa dovolateľa skutočnosť, že príslušný originálny vyhotovený list vlastníctva nebol\nriadne a včas doručený dražobníkovi, tak ako to zákon predpokladá, má zásadný vplyv pre možnosť\ndlžníka, či iných osôb, kontrolovať priebeh dražby i postup navrhovateľa dražby, či dražobníka. Uvedený\nnedostatok je priamy zásah do práv žalobcu a znižuje možnosť verifikácie úkonov smerujúcich k\npozbaveniu absolútnych vlastníckych práv, čo považuje za neprípustné. Pokiaľ zákon stanovuje, že list\nvlastníctva musí byť súčasťou dražobného spisu, takýto list vlastníctva musí byť fyzicky jeho súčasťou,\nvoľná parafráza jeho obsahu navrhovateľom dražby nie je splnením predpísanej zákonnej povinnosti.\nOdvolací súd mal takéto opomenutie konania vyhodnotiť ako porušenie povinností navrhovateľa dražby\npodľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.\n12. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428\nCSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je odôvodnené\ndovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, v časti uplatneného dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a v ďalšej časti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 CSP síce prípustné je, avšak nie je dôvodné, a preto bolo potrebné ho ako celok zamietnuť.\n14. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n15. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Žalobca v prvom rade uplatnil vo svojom dovolaní dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP,\nktorého naplnenie videl v tom, že odvolací súd svoj rozsudok nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil\n\na nevyporiadal sa v ňom dostatočne so všetkými relevantnými otázkami, ktoré nastolil v odvolaní, čím\nporušil jeho právo na spravodlivý proces.\n18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nchápať taký procesný postup konajúceho súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých\nprocesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv\na právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní. Miera tohto porušenia pritom musí byť\nnatoľko veľká, že predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Takýto nesprávny procesný postup\nsúdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená\naj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o\nprávo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n19. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj teda právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia\n(pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS\n47/2019, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn.\n4Cdo/120/2019 a pod.) a povinnosť konajúceho súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\ndôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05).\nK porušeniu práva na spravodlivý proces tak v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či\n4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019).\n20. Dovolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že tvrdenia dovolateľa, ktorými odôvodňuje prípustnosť\nsvojho dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, nie sú opodstatnené.\n21. Z obsahu rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré treba chápať v ich vzájomnej\nkomplexnej jednote ako celok (IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), podľa dovolacieho súdu vyplýva, že\nsúdy jasne a výstižne vysvetlili, ako posúdili podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,\na ako vec právne posúdili. Oba súdy konkrétne, jasne a zrozumiteľne odpovedali na všetky námietky\nžalobcu, ktorými tento odôvodnil tvrdenú neplatnosť dobrovoľnej dražby. Odôvodnenia ich rozsudkov\nsú v tomto smere dostatočné a spĺňajú všetky obsahové kritériá stanovené v § 220 ods. 2 CSP.\nSkutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor na dôvodnosť ním uplatneného nároku než súd\nprvej inštancie a druhej inštancie, bez ďalšieho nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu v zmysle § 420\npísm. f) CSP. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP teda nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na\nnesprávnych právnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci neznemožňuje stranám\nrealizáciu procesných oprávnení a tak nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov.\nR 24/2017).\n22. Čo sa týka druhého, dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia (§ 421 ods. 1 CSP), dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Absencia konkretizácie\notázky, ktorej nesprávne právne posúdenie dovolateľ namieta, znemožňuje dovolaciemu súdu vykonať\nmeritórny prieskum, keďže by tým prekročil hranice viazanosti dôvodmi dovolania.\n23. Dovolací súd sa najskôr zaoberal tým, či sú splnené predpoklady prípustnosti tejto časti dovolania\nžalobcu, a to najmä z toho hľadiska, či v podanom dovolaní vôbec nastolil právne otázky, resp. ním\nformulované právne otázky sú takými, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n24. Tu dospel dovolací súd k záveru, že dve, z celkovo siedmych otázok formulovaných dovolateľom\npre dovolací prieskum, uvedené kritériá nespĺňajú.\n\n25. Dovolateľ v časti svojho dovolania, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom\nv otázke možnosti zloženia dražobnej zábezpeky formuloval otázku: „Je iba formálne označenie adresy\npre zloženie zábezpeky hotovostným spôsobom dostatočným splnením si povinnosti dražobníka podľa\n§ 14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách ?“. Takáto otázka, resp. jej\nnesprávne právne posúdenie súdom neboli žalobcom namietané v odvolacom konaní. Preto táto otázka\nani nebola odvolacím súdom riešená a jeho rozhodnutie od jej riešenia nezáviselo.\n26. Dovolací súd pritom zdôrazňuje, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho\nkonania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú,\nrovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť,\nči tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver.\nPovedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré\nmohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu\nsúdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok\nodvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd\nnemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola\nznáma (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom.\nInak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti\nvyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen\nformálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie\nprípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n27. Ak teda žalobca dovolaciu námietku, zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania, neuplatnil\nv odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací súd\nposudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval\nrozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť. Z\nuvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania\nlen také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n28. Vzhľadom k uvedenému žalobca nedôvodne namieta nesprávne právne posúdenie odvolacieho\nsúdu vo vyššie uvedenej otázke.\n29. Rovnako tak ďalšia žalobcom formulovaná otázka pre dovolací prieskum: „Je doslovný prepis\nlistu vlastníctva splnením si povinnosti navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných\ndražbách ?“ už uvedeným kritériám, ktoré možno vyvodiť z § 421 ods. 1 CSP, nezodpovedá.\n30. Odvolací súd sa otázkou povinnosti navrhovateľa dražby predložiť v prípade dražby nehnuteľnosti\ndražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace (§ 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách)\nzaoberal. Vo svojom rozhodnutí vyslovil záver (bod 13.), že námietka žalobcu v tomto smere je\nnedôvodná, pretože žalobca netvrdil ani nepreukázal, že nepredloženie aktuálneho listu vlastníctva\nmalo za následok faktickú ujmu na jeho právach. Z uvedeného je teda zrejmé, že podľa odvolacieho\nsúdu pre dosiahnutie následku neplatnosti dobrovoľnej dražby musí byť prípadné nesplnenie povinnosti\nnavrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách v príčinnej súvislosti s\npreukázanou faktickou ujmou na právach vlastníka predmetu dražby. Ani kladná odpoveď na žalobcom\nformulovanú otázku (Áno, doslovný prepis listu vlastníctva nie je splnením si povinnosti navrhovateľa\ndražby podľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách) by tak na právnom posúdení odvolacieho súdu\nv tejto otázke (a konečnom výsledku sporu pre žalobcu) nič nezmenila, pretože pre určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby by stále absentovalo tvrdenie a preukázanie faktickej ujmy na právach vlastníka\npredmetu dražby, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s uvedeným porušením povinnosti.\n31. Dovolanie žalobcu v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia (§ 421 ods. 1 CSP), v\nktorom žalobca formuloval pre dovolací prieskum právne otázky: „Je iba formálne označenie adresy pre\nzloženie zábezpeky hotovostným spôsobom dostatočným splnením si povinnosti dražobníka podľa §\n14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách ?“ a „Je doslovný prepis\nlistu vlastníctva splnením si povinnosti navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných\ndražbách ?“ je preto neprípustné.\n\n32. Ďalšie žalobcom v dovolaní formulované otázky kritériá dovolacieho prieskumu spĺňajú. Otázky sú\nformulované kvalifikovaným spôsobom, odvolací súd pri svojom rozhodovaní tieto otázky riešil, ide o\notázky právne, od ich vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo, pričom dovolací súd nezistil, že\nby tieto otázky boli doposiaľ v jeho rozhodovacej praxi riešené. Dovolanie žalobcu v časti uplatneného\ndovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je tak ohľadne zostávajúcich žalobcom\nformulovaných otázok prípustné a preto dovolací súd pristúpil k preskúmaniu jeho dôvodnosti.\n33. Dovolateľ ako prvé pri uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 CSP namietal nesprávne\nprávne posúdenie odvolacieho súdu v otázke primeranosti výkonu záložného práva. V tejto súvislosti\nformuloval otázky, v ktorých žiadal vykonať dovolací prieskum, nasledovne: „Je výkon zákonného\nzáložného práva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 15 zákona číslo\n183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, možné\npovažovať za primeraný v prípade, ak výška vymáhanej pohľadávky nedosahuje ani polovicu hodnoty\nnehnuteľnosti, ktorá je zabezpečená zákonným záložným právom?“, „Je výkon zákonného záložného\npráva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 15 zákona číslo 183/1993 Z. z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, možné považovať za primeraný\nv prípade, ak záložní veritelia skôr nevymáhajú svoje nároky alternatívnym spôsobom, t.j. v civilnom\nkonaní, či napr. exekúcii?“, „Je dobrovoľná dražba, vykonávaná podľa zákona o dobrovoľných dražbách\nneplatná v prípade, ak sa prostredníctvom nej vykonáva záložné právo neprimeraným spôsobom?“.\n34. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí na námietky žalobcu o neprimeranosti výkonu záložného\npráva uviedol, s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/163/2021, že použitie § 3\nObčianskeho zákonníka z rovnakého dôvodu ako v danej veci - posudzovanie hrubého nepomeru medzi\nvýškou uplatnenej pohľadávky (nedoplatok na byte) a hodnotou predmetu dražby- na právne vzťahy\nmedzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu je v priamom rozpore s platným právom, a to s § 853 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ods. 1 nemožno\npoužiť ustanovenie o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až § 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy\nmedzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe\nuplatnenia záložného práva. Výkon záložného práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej sa\nstotožnil s právnym posúdením uplatneného dôvodu neplatnosti dražby súdom prvej inštancie, ktorý v\nodôvodnení poukázal na znenie § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré upravuje podmienky\nprípustnosti dražby nehnuteľných vecí vo vzťahu k hodnote zabezpečenej pohľadávky tak, že nie je\nmožné dražiť nehnuteľnú vec, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným\nprávom neprevyšuje sumu 2.000 eur, a to ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Ak teda\nbola hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva\nv sume 8.216,27 eura, podmienka prípustnosti dražby nehnuteľnej veci podľa § 3 ods. 6 zákona o\ndobrovoľných dražbách je splnená. V zmysle oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.\n07. 2018 bola hodnota zabezpečenej pohľadávky ku dňu 30. 06. 2018 v sume istiny 8.216,27 eura a\npríslušenstva v sume 1.035,60 eura, spolu v sume 9.251,87 eura. Nesprávnosť výpočtu percentuálneho\npomeru výšky pohľadávky na hodnote predmetu dražby súdom prvej inštancie namietaná žalobcom\n(správne nešlo o viac ako 50 %) nie je vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie spôsobilá privodiť\nnesprávnosť právneho záveru o nedôvodnosti uplatneného dôvodu dražby. K námietke neprimeranosti\ndražby z dôvodu nevykonania „alternatívnych foriem vymáhania dlžnej sumy“ žalovaným 1/, odvolací\nsúd uviedol, že uvedenú povinnosť záložnému veriteľovi (vlastníkom bytov a nebytových priestorov)\nzákon o dobrovoľných dražbách, ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako podmienku\nprípustnosti (platnosti) dražby neustanovuje. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie k tomu aj\nuviedol, že žalobca bol pred aj počas výkonu záložného práva pasívny, nepristúpil k možnosti dohodnúť\nsa so žalovaným 1/ na splátkovom kalendári alebo inom spôsobe riešenia predmetnej situácie. Zo\nsprávania žalobcu je zrejmé, že nemal záujem odvrátiť dražbu splnením dlhu inou formou. Pritom\nbolo potrebné zohľadniť, že k vzniku dlhu - nedoplatku za služby spojené s bývaním dochádzalo u\nžalobcu od roku 2012, t.j. po dobu 7 rokov. Žalobcovi boli každoročne doručované vyúčtovania úhrad,\nz ktorých vyplýval vznik nedoplatkov, avšak žalobca nereagoval plnením dlhu. Práve jeho dlhodobo\nnezodpovedné správanie spôsobilo potrebu pristúpenia k realizácii záložného práva dražbou. Odvolací\nsúd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení, že je prirodzené, že ostatní vlastníci bytov\nv predmetnom bytovom dome, ktorí sa stali rukojemníkmi chronických neplatičov, za ktorých musia\nznášať náklady spojené s bývaním, využijú svoju zákonnú možnosť a pristúpia k výkonu záložného\npráva dobrovoľnou dražbou.\n\n35. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym\nporiadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n36. Podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky (1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť\nbez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným\nkonaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví\nzákon. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v\ndemokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a\nslobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na\npodnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené\naj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.\n37. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n38. Podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota\npohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu\nzáložného práva neprevyšuje 2.000 eur.\n39. Podľa § 853 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie. (2) Podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu\nbytov podľa § 711 až § 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a\nvlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného\npráva.\n40. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou (aj voči spotrebiteľovi) je zákonom predpokladaný\ninštitút v súlade s § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka a § 151j Občianskeho zákonníka, a z uvedeného\ndôvodu nejde o zneužitie práva a rozpor s dobrými mravmi. Aj dovolací súd v rozhodnutiach sp. zn.\n5Cdo/163/2021 a 7Cdo/164/2023 uviedol, že na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom\nbytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva nie je v\nzmysle § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka možná aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka\no rozpore výkonu práva s dobrými mravmi. Toto ustanovenie bolo doplnené do Občianskeho zákonníka\ns účinnosťou od 11. 09. 1999 novelou vykonanou zákonom č. 252/1999 Z.z. v záujme \"rozbehnutia\"\nhypotekárnych obchodov a právnej istoty (viď. dôvodová správa k zákonu).\n41. Uvedené však neznamená, že pri výkone záložného práva predajom predmetu zálohu na\ndobrovoľnej dražbe nie je možné skúmať primeranosť, rozumej proporcionalitu. Princíp proporcionality/\nprimeranosti patrí medzi základné princípy právneho štátu. Ak sa pri výkone záložného práva má na\ndobrovoľnej dražbe predať nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie, dochádza tým k stretu dvoch základných\npráv, a to práva záložného veriteľa vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy) a práva vlastníka predmetu zálohu\nna obydlie (čl. 21 Ústavy). Nemožno zachovať obe tieto základné práva a preto je nevyhnutné zistiť,\nči výkon záložného práva sledujúci ochranu práva záložného veriteľa vlastniť majetok proporcionálne/\nprimerane zasahuje do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Je potom potrebné zodpovedať, či výkon\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou bol vhodne zvoleným prostriedkom na dosiahnutie žiadaného\ncieľa (test vhodnosti), či výkon nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné\n(test potrebnosti alebo nevyhnutnosti) a či závažnosť zásahu a ťarcha dôvodov, ktoré tento zásah\nospravedlňujú, sú vo vzájomnom vzťahu (test pomeriavania, proporcionality v užšom slova zmysle).\n42. Pred samotným testom primeranosti/proporcionality je potrebné skúmať samotnú legalitu zásahu\n- výkonu záložného práva a tiež to, či zásah sleduje legitímny cieľ. V danom prípade bolo záložné\nprávo vykonané zákonom dovoleným spôsobom predajom predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe a\nsledoval sa ním legitímny cieľ - uspokojenie splatnej pohľadávky záložného veriteľa. Išlo o žiadaný cieľ\nnevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorá je založená na princípe ochrany základných\n\npráv a slobôd. Tu je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že pohľadávka záložného veriteľa, ktorá\nbola výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou uspokojená, prevyšovala ku dňu začatia výkonu\nzáložného práva sumu 2.000 eur. Bolo tak rešpektované ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných\ndražbách. To bolo do zákona o dobrovoľných dražbách doplnené zákonom č. 106/2014 Z.z. s\núčinnosťou od 1. júna 2014, s cieľom zabrániť neprimeraným dražbám nehnuteľností, ktoré sú obydliami\nspotrebiteľov, pri drobných pohľadávkach. Tento cieľ bol v danom prípade naplnený.\n43. Čo sa týka samotného testu primeranosti, proporcionality, aj keď konajúce súdy ho vo svojich\nrozhodnutiach takto neoznačili, zo skutočností, na ktoré pri skúmaní námietok žalobcu prihliadali možno\nusúdiť, že takýto test vykonali. Bolo preukázané, že existovala splatná pohľadávka záložného veriteľa,\nktorá mohla byť a nakoniec bola uspokojená pri výkone záložného práva predajom predmetu zálohu na\ndobrovoľnej dražbe. Takýto výkon záložného práva bol pre dosiahnutie uspokojenia záložného veriteľa\nvhodný.\n44. Súdy nižších inštancií správne poukázali na to, že existujú aj alternatívne možnosti uspokojenia\npohľadávky záložného veriteľa ako napríklad exekúcia. Záložný veriteľ však nemá povinnosť pristúpiť\nk takémuto alternatívnemu spôsobu uspokojenia svojej pohľadávky. Takýto spôsob by si okrem toho\nvyžiadal predchádzajúce uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní za účelom získania exekučného titulu,\nna základe ktorého by bolo možné exekúciu viesť. To by bolo jednak časovo, ale aj finančne náročné, čím\nby sa práva dlžníka-žalobcu nijako nešetrili. Napokon aj tento alternatívny spôsob by pravdepodobne\nviedol k exekuovaniu nehnuteľnosti žalobcu, keď tento v konaní netvrdil ani nepreukázal, že tu existuje\niný jeho majetok (napríklad vo forme príjmu), z ktorého by bolo možné pohľadávku záložného veriteľa\nuspokojiť. Na tomto mieste súdy správne prihliadli aj na skutočnosť, že žalobca bol pred aj počas výkonu\nzáložného práva pasívny, nepristúpil k možnosti dohodnúť sa so žalovaným 1/ na splátkovom kalendári\nalebo inom spôsobe riešenia predmetnej situácie. Nemal záujem odvrátiť dražbu splnením dlhu inou\nformou, pričom ku vzniku dlhu - nedoplatku za služby spojené s bývaním dochádzalo u žalobcu od\nroku 2012, t.j. po dobu 7 rokov do začatia výkonu záložného práva. Výkon záložného práva predajom\npredmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe bol teda v tejto situácii potrebný, nevyhnutný.\n45. Porovnaním oboch proti sebe stojacich práv je potom možné zistiť, že tak právo záložného veriteľa\nvlastniť majetok, ako aj právo vlastníka predmetu dražby na ochranu obydlia, sú právami základnými a\nz tohto pohľadu rovnocennými. Uprednostnením práva žalobcu na ochranu obydlia by sa (ako správne\nuviedli súdy nižších inštancií) ostatní vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome stali rukojemníkmi\nneplatiča, za ktorého musia znášať jeho náklady spojené s bývaním.\n46. Nakoniec oba konajúce súdy správne prihliadli na skutočnosť, že splatná pohľadávka záložného\nveriteľa, ktorá bola pri dobrovoľnej dražbe uspokojená, bola na istine v sume 8.216,27 eura a hodnota\npredmetu zálohu podľa znaleckého posudku bola 19.500 eur. Hodnota pohľadávky (bez jej príslušenstva\nku dňu vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) dosahovala\nviac ako 42 % z hodnoty predmetu dražby. Pri takomto pomere sa ani podľa odvolacieho súdu nedá\nhovoriť o neprimeranosti medzi pohľadávkou záložného veriteľa a hodnotou predmetu zálohu, ktorého\npredajom má byť táto pohľadávka uspokojená.\n47. Nadväzujúc na všetko uvedené dovolací súd na otázky formulované žalobcom v jeho dovolaní\nohľadne primeranosti výkonu záložného práva odpovedá, že zohľadňujúc všetky, v predmetnej veci\nzistené skutočnosti, výkon zákonného záložného práva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome možno považovať za primeraný, hoci výška vymáhanej pohľadávky nedosiahla\nani polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečená zákonným záložným právom. Výkon\nzákonného záložného práva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je v okolnostiach\ndaného prípadu možné považovať za primeraný, hoci záložní veritelia nevymáhali svoje nároky\nalternatívnym spôsobom. Aj dobrovoľná dražba, vykonávaná podľa zákona o dobrovoľných dražbách,\nmôže byť vyhlásená za neplatnú, ak sa prostredníctvom nej vykonáva záložné právo neprimeraným\nspôsobom.\n48. Právne posúdenie veci odvolacím súdom nie je s uvedenými závermi dovolacieho súdu rozporné a\nnemožno preto prisvedčiť námietke dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom.\n\n49. Žalobca vo svojom dovolaní ďalej namietal právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke: „Je\numožnenie zloženia zábezpeky hotovostným spôsobom výlučne v deň konania dobrovoľnej dražby\ntakým konaním dražobníka, ktoré je súladné s § 14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f) zákona o\ndobrovoľných dražbách ?“\n50. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že k tejto námietke súd odkázal na vyčerpávajúce správne\nodôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré vychádzalo zo zistenia, že do okamihu otvorenia dražby\ndražobník umožnil zložiť dražobnú zábezpeku troma spôsobmi: a to bezhotovostne na bankový účet\ndražobníka, do notárskej úschovy alebo v hotovosti pred otvorením dražby, t.j. v deň dražby. Podľa\nprvoinštančného súdu teda dražobník nespôsobil žiadne obmedzenie v prístupe účastníkov k dražbe,\nkeď od oznámenia dražby do jej otvorenia mohli využiť tri spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky.\nNapokon z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby vyplýva, že predmetnej\ndražby sa zúčastnili deviati účastníci. Na základe uvedeného súd konštatoval, že nedošlo zo strany\ndražobníka ani v tomto prípade k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.\n51. Podľa § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej\nzábezpeky, je účastník dražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej\nv oznámení o dražbe dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je\npovinný umožniť obidva uvedené spôsoby.\n52. Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách dražobník vyhlási konanie dražby\noznámením o dražbe, v ktorom uvedie, ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu\nna jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom\no zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť\ndražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom.\n53. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, že dražobník bude vyžadovať od\nprípadného účastníka dražby zloženie dražobnej zábezpeky (čo nie je jeho povinnosť, len možnosť),\nmusí ju umožniť zložiť v peňažnej forme alebo vo forme bankovej záruky. Ak má byť dražobná zábezpeka\nzložená v peniazoch, možno ju zložiť priamo dražobníkovi alebo do notárskej úschovy, a to v hotovosti\nalebo bezhotovostne (najmä bankovým prevodom, prostredníctvom pošty, príp. ak to dražobník v\noznámení o dražbe umožnil, aj platobnou kartou alebo šekom).\n54. V prejednávanej veci žalovaný 2/ ako dražobník umožnil zložiť dražobnú zábezpeku v peňažnej\nforme priamo sebe (bezhotovostne na svoj účet počas celej doby od oznámenia o dražbe až do dňa\nkonania dražby a v hotovosti v deň konania dražby pred jej otvorením) alebo do notárskej úschovy\n(bez špecifikácie, či v hotovosti alebo bezhotovostne). Takýto spôsob zloženia dražobnej zábezpeky v\npeňažnej forme, bezhotovostne dražobníkovi i do notárskej úschovy, v hotovosti do notárskej úschovy a v\ndeň konania dražby aj dražobníkovi, nijako nediskriminuje ani neobmedzuje potenciálnych záujemcov o\núčasť na dražbe. Žalovaný 2/ nemusel podľa zákona zloženie peňažnej dražobnej zábezpeky v hotovosti\nvôbec pripustiť. Mohol vyžadovať zloženie peňažnej dražobnej zábezpeky len bezhotovostne. Ak popri\nbezhotovostnom spôsobe umožnil zložiť bankovú zábezpeku aj v hotovosti, nemôže mu byť nijako na\nujmu, že hotovostné zloženie peňažnej bankovej záruky bolo počas celej doby od oznámenia o dražbe\naž do dňa jej konania možné len do notárskej úschovy a k jeho rukám len v deň konania dražby. Spôsob,\nktorý žalovaný 2/ ako dražobník pre skladanie vyžadovanej dražobnej zábezpeky zvolil, je tak plne\nsúladný s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.\n55. Na otázku formulovanú dovolateľom preto dovolací súd odpovedá, že v prejednávanom prípade bolo\numožnenie zloženia dražobnej zábezpeky hotovostným spôsobom dražobníkovi výlučne v deň konania\ndobrovoľnej dražby konaním dražobníka, ktoré je súladné s § 14 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 písm. f)\nzákona o dobrovoľných dražbách, keď popri tom bolo záujemcom o účasť na dražbe umožnené počas\ncelej doby od oznámenia o dražbe až do dňa dražby zložiť peňažnú dražobnú zábezpeku dražobníkovi\nbezhotovostne alebo do notárskej úschovy v hotovosti aj bezhotovostne.\n56. Ďalšie nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom videl dovolateľ v riešení právnej otázky:\n„Je uvedenie textu „celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu\nsplnením si povinnosti záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách písomne\n\nvyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa\nzákona o dobrovoľných dražbách ?“.\n57. Z vyhlásenia žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby zo dňa 26. 08. 2018 vyplynulo, že tento vyhlásil,\nže pravé a splatné pohľadávky viažúce sa k jeho záložnému právu ku dňu 30. 06. 2018 boli v celkovej\nsume 10.417,67 eura, z čoho je istina 8.216,27 eura a príslušenstvo 2.201,40 eura. Po tomto vyhlásení\nnasledoval dovetok, že celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia\npríklepu.\n58. Odvolací súd k tomuto vo svojom rozhodnutí opätovne odkázal na závery súdu prvej inštancie, podľa\nktorého záložné právo sa týka zabezpečenej pohľadávky aj s príslušenstvom\ns tým, že toto príslušenstvo narastá až do okamihu udelenia príklepu. Sám potom poukázal na § 27\nods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý za okamih zániku pohľadávky veriteľa, ktorá sa uspokojuje\ndobrovoľnou dražbou, výslovne označuje okamih zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom,\na to v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením\nvydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Uspokojením\npohľadávky záložného veriteľa sa pre záložného veriteľa finalizuje proces dražby. Z uvedeného možno\ndovodiť, že zákon oprávňuje dražobníka vykonať rozvrh výťažku tak, že výšku príslušenstva určí ku dňu\nzániku pohľadávky, t.j. ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom. Ako ustálil súd\nprvej inštancie, nejde o svojvoľné dopočítavanie úrokov. Pokiaľ preto bola špecifikovaná pohľadávka\nvo vyhlásení navrhovateľa dobrovoľnej dražby zo dňa 26. 08. 2018 ako „celková suma zabezpečenej\npohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu“ je zrejmé, že v tejto sume bola z výťažku\ndražby uhradená pohľadávka tak, ako má na ňu veriteľ vychádzajúc z vyššie citovaného § 27 ods. 1\nzákona o dobrovoľných dražbách právo, t.j. vo výške ku dňu zaplatenia ceny vydražiteľom. V prípade\npreukázania nesprávneho rozdelenia výťažku dražby sa žalobca má možnosť domáhať náhrady škody\nod dražobníka. Z rovnakého dôvodu nie je možné vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 26. 08. 2018 v\ndôsledku v ňom obsiahnutej textácii „celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu\nudelenia príklepu“ posúdiť ako nezrozumiteľné a nejasné a z toho titulu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka neplatné, ako namietal žalobca.\n59. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,\nže predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne\nvyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa\ntohto zákona (§ 16 ods. 3).\n60. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom, musí\npísomne vyhlásiť špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu:\npravosť, výška a splatnosť. Takéto vyhlásenie navrhovateľa dražby je jednostranným adresovaným\nprávnym úkonom a preto ako každý právny úkon musí spĺňať podmienky pre právne úkony ustanovené\nv Občianskom zákonníku. Musí ísť teda o prejav vôle, ktorý je slobodný a vážny, určitý a zrozumiteľný\n(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n61. V tomto prípade žalovaný 1/, ktorý bol záložným veriteľom a navrhovateľom dražby, v písomnom\nvyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že dôvodom, pre ktorý navrhuje\nvýkon svojho záložného práva dobrovoľnou dražbou je pohľadávka, ktorej presné sumy istiny a\npríslušenstva uviedol a vyhlásil, že tieto pohľadávky sú pravé a splatné. Toto vyhlásenie spĺňa\nvšetky podmienky stanovené v § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj podmienky\nplatnosti právneho úkonu stanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska jeho určitosti a\nzrozumiteľnosti. Dovetok nasledujúci vo vyhlásení po texte o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky\n„celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná ku dňu udelenia príklepu“ nečiní z už\npredtým uvedeného vyhlásenia presnej sumy pohľadávok, pre ktorú je navrhovaná dobrovoľná dražba,\nvyhlásenie neurčité, či nezrozumiteľné. Dovetok sa celkom zjavne týka určenia sumy pohľadávky\nnavrhovateľa dražby, ktorá má byť uspokojená po vykonaní dražby, z jej výťažku, nie sumy pohľadávky,\npre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Či potom môže\nbyť pohľadávka navrhovateľa dražby z výťažku dražby uspokojená vo väčšej sume ako bola suma\nuvedená v jeho vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu medzičasom\nnarasteného príslušenstva pohľadávky, nebola otázka, ku ktorej žalobca namietal nesprávne právne\nposúdenie a žiadal dovolací prieskum. Dovolací súd preto na ňu ani neodpovedá. Na otázku\n\nformulovanú dovolateľom: „Je uvedenie textu „celková suma zabezpečenej pohľadávky bude dopočítaná\nku dňu udelenia príklepu“ splnením si povinnosti záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o\ndobrovoľných dražbách písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje\nvýkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách ?“ však dovolací súd uvádza, že v tomto\nprípade uvedený dovetok vo vyhlásení navrhovateľa dražby nijako neovplyvnil určitosť a zrozumiteľnosť\nuž predtým urobeného vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre\nktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ dražby\nsi tak svoju povinnosť podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách splnil.\n62. Zhrnúc všetko uvedené, odvolaciemu súdu nie je možné vytýkať nesprávne právne posúdenie\nprávnych otázok, ktoré dovolací súd považoval za prípustné pre dovolací prieskum, a dovolanie žalobcu\npreto v tejto časti bolo nedôvodné.\n63. Vzhľadom na uvedené, keď dovolanie žalobcu podľa § 420 písm. f) nie je podľa § 447 písm. c) CSP\nprípustné, v časti podľa § 421 ods. 1 CSP nie je podľa § 447 písm. f) CSP odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi a v zostávajúcej časti podľa § 421 ods. 1 CSP je nedôvodné, dovolací súd celé\ndovolanie žalobcu ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.\n64. Dovolací súd žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v dovolacom konaní úspešní, náhradu trov dovolacieho\nkonania podľa § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP nepriznal, keď týmto preukázane žiadne trovy\nv dovolacom konaní nevznikli.\n65. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby svojho bytu, ktorou správca bytového domu v mene vlastníkov bytov vykonal zákonné záložné právo pre dlhoročné nedoplatky na úhradách spojených s bývaním; súdy nižších inštancií žalobu zamietli. V dovolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie dosiaľ neriešených otázok (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), najmä primeranosti výkonu záložného práva pri pohľadávke nedosahujúcej polovicu hodnoty bytu, spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky, vyhlásenia navrhovateľa dražby o výške pohľadávky a predloženia listu vlastníctva dražobníkovi. Dovolací súd dovolanie zamietol: vadu zmätočnosti nezistil, dve otázky vyhlásil za neprípustné (jednu dovolateľ neuplatnil v odvolacom konaní, druhá nebola pre výsledok rozhodujúca, keďže chýbalo tvrdenie ujmy v príčinnej súvislosti s porušením § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách). K primeranosti uviedol, že § 3 OZ je podľa § 853 ods. 2 OZ vylúčený, test proporcionality (vhodnosť, potrebnosť, pomeriavanie) však treba vykonať; v danej veci bol výkon primeraný, lebo pohľadávka prevyšovala zákonný limit 2 000 eur (§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách), istina dosahovala vyše 42 % hodnoty bytu, dlžník bol sedem rokov pasívny a záložný veriteľ nie je povinný najprv využiť exekúciu. Dražobník, ktorý po celý čas umožnil bezhotovostné zloženie zábezpeky a hotovostné do notárskej úschovy, resp. k svojim rukám v deň dražby, postupoval v súlade s § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách; dovetok vo vyhlásení navrhovateľa dražby, že celková suma pohľadávky bude dopočítaná ku dňu príklepu, nespôsobil neurčitosť vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 tohto zákona.", "pravna_veta": "Na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva nemožno podľa § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka o rozpore výkonu práva s dobrými mravmi; to však nevylučuje skúmanie primeranosti (proporcionality) výkonu záložného práva predajom obydlia na dobrovoľnej dražbe, pri ktorom dochádza k stretu práva záložného veriteľa vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy) a práva vlastníka zálohu na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy), a to po overení legality a legitímneho cieľa zásahu testom vhodnosti, potrebnosti a proporcionality v užšom zmysle. Výkon zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov dobrovoľnou dražbou môže byť primeraný aj vtedy, ak vymáhaná pohľadávka nedosahuje polovicu hodnoty založenej nehnuteľnosti a záložní veritelia predtým nevymáhali pohľadávku alternatívnym spôsobom (napr. exekúciou), keďže takúto povinnosť im zákon neukladá; dobrovoľná dražba však môže byť vyhlásená za neplatnú, ak sa ňou vykonáva záložné právo neprimeraným spôsobom. Spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP je len právna otázka, ktorú dovolateľ uplatnil už v odvolacom konaní, pokiaľ tak urobiť mohol, a od ktorej vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne záviselo.", "ustanovenia": ["§ 853 ods. 2 OZ", "§ 3 ods. 1 OZ", "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách", "§ 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách", "§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["dobrovoľná dražba", "zákonné záložné právo", "primeranosť výkonu záložného práva", "test proporcionality", "nedotknuteľnosť obydlia", "dražobná zábezpeka", "vyhlásenie navrhovateľa dražby", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}