{"guid": "ee352a01-ffdd-41f8-9491-2186276f188c:3bd562e0-4c02-4907-8ed5-0f1d79c4bacd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2", "spisova_znacka": "1Obdo/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/6/2025 z 26. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2026, sp. zn. 1Obdo/6/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2", "identifikacne_cislo": "3117219476", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "nazov": "§ 393 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bd562e0-4c02-4907-8ed5-0f1d79c4bacd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/6/2025\n3117219476\n26. 03. 2026\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2026:3117219476.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne SVK M-boat, s.\nr. o., so sídlom Vysokoškolákov 6, 010 08 Žilina, IČO: 46 816 186, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom\nUrbanom, so sídlom Šafárikova 12, 911 08 Trenčín, proti žalovanej INDUPOL International Ilava, s.r.o.,\nso sídlom Za kanálom 968, 019 01 Ilava, IČO: 36 321 257, zastúpenej HAVEL & PARTNERS s.r.o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO:\n36 856 584 a substitučne Mgr. et Mgr. Jozefom Krkošekom, so sídlom Pečnianska 1, 851 01 Bratislava\n- mestská časť Petržalka, o zaplatenie 6 333 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42Cob/30/2023-380 zo 4. júna 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 37Cb/251/2017-266 z 30.\ndecembra 2021 zamietol žalobu a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti\nžalovanej nároku na náhradu škody predstavujúcej náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s prepravou\nvadných lodí č. 100 a č. 210, ktoré mali byť reklamované a následne opravované u žalovanej. Vo\nvzťahu k lodi č. 100 žalobkyňa vyčíslila výšku nákladov na sumu 1 066,67 eura, pričom tieto jej vznikli,\nrespektíve ich musela vynaložiť dňa 24. júna 2013, kedy sa najneskôr dozvedela o škode, ktorá jej\nmala vzniknúť porušením povinnosti zo strany žalovanej. Keďže žalovaná uplatnila v konaní námietku\npremlčania, súd prvej inštancie musel na ňu prihliadnuť a nárok žalobkyne v tejto časti zamietnuť,\npretože žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 30. októbra 2017, t. j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej\ndoby. Vo vzťahu k lodi č. 210 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v sume 5 098,59 eura,\npredstavujúcej celkové náklady spojené s opravou a prepravou lode z Nórska do miesta sídla žalovanej.\nZ vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa ako objednávateľka a\nžalovaná ako zhotoviteľka uzavreli dňa 25. októbra 2012 zmluvu o dielo, pričom podľa článku II tejto\nzmluvy sa žalovaná zaviazala vyrobiť laminátové časti lode VEST 580 F, t. j. trup vrátane zlepených\nrebier, palubu a malé diely, loď zlepiť a opracovať, a to na základe objednávok vystavených žalobkyňou,\nvždy na sériu šiestich lodí s uvedenými výrobnými číslami dodanými žalobkyňou, dohodnutou cenou a\ntermínom dokončenia. Strany sporu následne dňa 20. decembra 2012 uzavreli ďalšiu zmluvu o dielo.\n2. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody vo vzťahu k lodi č. 210 súd prvej inštancie mal preukázané,\nže právny vzťah medzi zmluvnými stranami je vzťahom obchodnoprávnym, keďže zmluvy o dielo boli\nuzavreté podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OBZ“). Nárok žalobkyne na náhradu škody preto posudzoval podľa § 373 a nasl.\nOBZ. Poukázal na to, že podľa zmluvy o dielo z 20. decembra 2012 mala byť špecifikácia diela\n\nsúčasťou prílohy č. 1, ktorá mala tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť, avšak táto príloha nebola súdu v\npriebehu celého konania predložená. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná vykonala dielo pre\nžalobkyňu bez potrebnej technickej dokumentácie stanovujúcej podrobnú špecifikáciu diela. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že v zmysle § 420 ods. 2 OBZ žalovaná mala pre žalobkyňu vyrábať lode v akosti\nvyhotovení, na ktoré sa takéto dielo spravidla používa, keďže dielo bolo v zmluve charakterizované\nlen všeobecne a neurčito. Z vykonaného dokazovania, vrátane svedeckých výpovedí, mal súd prvej\ninštancie ďalej preukázané, že len jedna loď (č. 210) bola vrátená z Nórska a u žalovanej podrobená\ndeštrukčnej skúške. Zo žiadnej svedeckej výpovede však súd nemal jednoznačne preukázané, že\nžalovaná pri zhotovení lode č. 210 porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo. Pokiaľ\nžalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaná uznala reklamáciu, súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere\nsa prikláňa k vyjadreniu žalovanej, ktorá vzhľadom na dlhodobo trvajúcu spoluprácu medzi stranami\nsporu vykonala na lodi č. 210 deštrukčnú skúšku za účelom zistenia príčiny vydávania zvukov lode na\nvode, ktorá však nepreukázala, že loď č. 210 vykazovala nejaké vady. V tomto prípade preto nemožno\nhovoriť o oprave diela, keďže nebola zistená žiadna vada lode č. 210, ktorá by následne bola odstránená.\nPo vyrobení novej paluby a jej zlepení s trupom bola loď č. 210 odovzdaná žalobkyni a vyvezená do\nNórska, kde žiadne vady nevykazovala.\n3. K návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania na základe ňou predložených fotografií\nsúd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa na tomto návrhu netrvala. Na poslednom pojednávaní uviedla,\nže lode č. 210 sa týkajú len fotografie č. 6 až č. 8 a ostatné sú len ilustračné. Z výpovedí svedkov\nsúd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané, že fotografia č. 6. sa vzťahovala na loď č. 210,\nkeďže svedkovia Ing. N., U. a X. nevedeli uviesť, čo je na predmetnej fotografii. Aj v prípade pripustenia\nmožnosti, že fotografia č. 6 sa týka lode č. 210, súd z nej nemal preukázanú žalobkyňou namietanú\nvadu lode. Na fotografii č. 7 je zobrazené odtrhnutie paluby od trupu, ktorých spojenie nebolo v konaní\nnamietané. Na fotografii č. 8 je zobrazená paluba s lepidlom. S ohľadom na uvedené skutočnosti\nby súd ani nemohol nariadiť znalecké dokazovanie, keďže ani jedna zo žalobkyňou predložených\nfotografií nezobrazuje údajnú vadu na lodi č. 210, ktorou malo byť nesprávne prilaminovanie rebier\no trup lode. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie povinnosti zo strany\nžalovanej pri zhotovení lode č. 210, pričom súd nemohol konštatovať ani splnenie predpokladov pre\nvyvodenie zodpovednosti za škodu na základe porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (táto nebola\nžalobkyňou výslovne ani uplatnená), rozhodol tak, že nárok žalobkyne na náhradu škody týkajúcej sa\nlode č. 210 považoval čo do základu a výšky za nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,\nže žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n4. O odvolaní žalobkyne a jeho doplnení, podanými proti rozsudku súdu prvej inštancie z 30. decembra\n2021 v spojení s opravným uznesením z 25. júla 2022, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj\n„odvolací súd“) rozsudkom č. k. 42Cob/30/2023-380 zo 4. júna 2024 tak, že výrokom I. potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a výrokom II. žalovanej priznal proti žalobkyni\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Odvolací súd podrobil vecnému prieskumu rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady\nškody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej dodať\nžalobkyni loď č. 210 bez vád. Odvolací súd poukázal na to, že v civilnom sporovom konaní sú strany\nsporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť ich dôkazmi. Súd\nprvej inštancie vyvodil skutkové zistenia z nesporných tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania\nžalobkyňou predloženými fotografiami a výsluchmi navrhnutých svedkov. Úvahy súdu prvej inštancie pri\nhodnotení dôkazov sú súladné s obsahom vykonaných dôkazov a netrpia žiadnou chybou logického\nuvažovania. Argumentácia žalobkyne v odvolaní (že žalovaná uznala svoj záväzok z titulu zodpovednosti\nza vady diela, pretože loď č. 210 opravila, vynaložila náklady na opravu a v čase odstraňovania vád\nsvoju zodpovednosť nenamietala a nepreukázala, že by za vady nezodpovedala) bola založená len\nna tvrdeniach žalobkyne, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli preukázané. V spore nebolo\npreukázané, že loď č. 210 (ďalej aj „loď“) mala žalobkyňou tvrdené vady, za ktoré mala zodpovedať\nžalovaná a nebolo preukázané ani to, že žalovaná uznala reklamáciu lode za opodstatnenú. Tieto\ntvrdenia žalovaná poprela, pričom uviedla, že loď bola vyrobená bez potrebnej technickej dokumentácie\npodľa pokynov žalobkyne, na nesprávnosť ktorých žalobkyňu upozornila. Žalovaná loď násilne otvorila\n\nza účelom zisťovania možnej príčiny zvukov, ktoré mala vykazovať pri plavbe na vode, len na základe\ndobrých vzťahov so žalobkyňou.\n6. Odvolací súd ďalej uviedol, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané len to, že oprava lode\nspočívala v deštrukcii paluby, vyrobení novej paluby a spojení novej paluby s trupom lode. Dôkazné\nbremeno v civilnom sporovom konaní spočívalo na žalobkyni, ktorá bola povinná preukázať svoje\nskutkové tvrdenie o tom, že žalovaná porušila povinnosť zo zmluvy o dielo tým, že loď mala tvrdenú vadu\nzle zlepených rebier o trup lode. Odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaná nepreukázala, že by za\nvadu nezodpovedala, preto nebola dôvodná. Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobkyňa si pre prípad\nuplatňovania nároku na náhradu škody, vzniknutej v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovanej,\nnezabezpečila dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať jej tvrdenia, respektíve takéto dôkazy v\nprvoinštančnom konaní súdu nepredložila. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne právne\nposúdil, keď konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti\nžalovanej za škodu podľa § 373 OBZ a ani splnenie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu\npodľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“),\nv dôsledku čoho zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne.\n7. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nesprávnej zmluvy o dielo. K tomu odvolací\nsúd uviedol, že súd prvej inštancie v odseku 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval,\nže z vykonaného dokazovania mal nesporné a preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo\nz 25. októbra 2012, pričom v zmysle bodu II tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala vyrobiť laminátové\nčasti lode VEST 580 F, t. j. trup vrátane zlepených rebier, palubu a malé diely, loď zlepiť a opracovať\nlamináty, a to na základe objednávok vystavených žalobkyňou na sériu šiestich lodí. Z uvedeného\nvyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalobkyňou predložený dôkaz - zmluvu o dielo z 25.\noktóbra 2012 s predmetom výroby laminátovej lode, respektíve jej laminátových častí tak, ako si to\nstrany v zmluve dohodli. Žalobkyňa priložila k žalobe aj zmluvu o dielo z 20. decembra 2012, vo\nvzťahu ku ktorej súd prvej inštancie konštatoval, že táto zmluva bola predložená bez prílohy, na ktorú\nzmluva odkazuje. Z argumentácie súdu prvej inštancie je nepochybné, že z tohto dôkazu súd nezistil\nšpecifikáciu diela, ktorým bola forma paluby VEST 580 F. Skutkový záver o tom, že žalovaná dielo\nvykonávala bez technickej dokumentácie žalobkyňa v odvolaní nenamietala, pretože namietala len to,\nže táto dokumentácia nebola potrebná. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že námietka nesprávnych\nskutkových zistení vo väzbe na posudzovanie nesprávnej zmluvy o dielo nebola dôvodná.\n8. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nesprávnosť tvrdenia, že medzi stranami nebolo sporné, že\nžalovaná vykonávala dielo bez potrebnej technickej dokumentácie. Poukázala na to, že žalovaná\nnepotrebovala technickú dokumentáciu, pretože mala formy, ktoré jej dala žalobkyňa a v rámci\ntechnologického postupu ohľadne množstva laminátu a iných materiálov mala inštrukcie od žalobkyne.\nŽalobkyňa tvrdila, že žalovaná porušila povinnosť zhotoviť plavbyschopnú loď. Uvedenou odvolacou\nnámietkou však žalobkyňa (podľa názoru odvolacieho súdu) nespochybnila vecnú správnosť\nrozhodnutia, keďže zhodne so súdom prvej inštancie konštatovala, že žalovaná mala povinnosť vyrobiť\nloď, ktorá bude plavbyschopnou.\n9. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že loď bola\npodrobená deštrukčnej skúške, čo malo podľa nej spôsobiť nesprávne zistenie skutkového stavu a\nzmätočnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu označenie otvorenia paluby jej zničením\ndeštrukčnou skúškou v odôvodnení rozhodnutia nespôsobilo zmätočnosť, ani nezrozumiteľnosť\nnapadnutého rozhodnutia a taktiež takéto označenie nespôsobilo ani to, že by súd prvej inštancie\nvychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie totiž v odseku 31 odôvodnenia\nrozhodnutia jasne uviedol, čo treba rozumieť pod deštrukčnou skúškou v predmetnom konaní, keď\nuviedol, že pri deštrukčnej skúške došlo k porušeniu paluby a následnému dorobeniu novej paluby. To,\nže žalovaná po prevzatí lode od žalobkyne túto otvorila zničením (deštrukciou) pôvodnej paluby, vyrobila\nnovú palubu a loď znovu dokončila, nebolo medzi stranami sporné. Potom označenie tejto činnosti\nzo strany žalovanej deštrukčnou skúškou nemohlo spôsobiť nesprávnosť zistenia skutkového stavu a\nani zmätočnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia. Odvolací súd preto túto námietku\nžalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n10. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov,\nktorí vypovedali v prospech žalobkyne (svedkovia N., N., U.), odvolací súd uviedol, že hodnotenie\ndôkazov vykonáva súd tak, že tieto hodnotí postupom podľa § 191 CSP, pričom dôkazy nehodnotí\nlen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal s tým, čo svedčí v prospech žalobkyne, neobstojí, pretože nemá oporu v obsahu\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré v odseku 30 obsahuje hodnotenie svedeckých výpovedí\nv ich vzájomnej súvislosti, výsledkom čoho bolo, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne\npreukázané, že žalovaná pri zhotovení lode č. 210 porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o\ndielo. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výpoveď pána N. o tom, že po otvorení\nlode bolo možné rebrá nadvihnúť a tieto sa fyzicky odlepili od lode, že boli vyrobené nové rebrá a na\nloď sa namontovala nová paluba, vyhodnotil ako rozpornú s ďalšími tromi výpoveďami svedkov. V časti\nvýpovede, v ktorej svedok vypovedal, že lepidlo na fotografii č. 8 v prípade správneho prilepenia by malo\nbyť rovnako rozstrapkané ako na fotografii č. 7, súd prvej inštancie uviedol, že z výpovedí ostatných\nsvedkov mal preukázané, že rebrá sa o trup laminujú a paluba sa o trup lepí, preto uvedené spoje ani\nnemôžu vyzerať rovnako. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak zrejmé, že\nsúd uviedol hodnotenie žalobkyňou namietaných svedeckých výpovedí, a to v ich vzájomnej súvislosti,\npričom je z neho zrejmá úvaha, ktorou sa súd riadil.\n11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenie, že z predloženej\nfotodokumentácie nie je možné určiť, že sa jedná o loď č. 210, odvolací súd uviedol, že táto námietka\nnemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa až\nna poslednom pojednávaní uviedla, že lode č. 210 sa týkajú len fotografie č. 6 až č. 8 a ostatné\nsú len ilustračné. Zo svedeckých výpovedí svedkov však súd nemal jednoznačne preukázané, že\nfotografia č. 6 sa vzťahuje na loď č. 210, keďže ani svedkovia Ing. N., U. a X. nevedeli uviesť, čo je\nna predmetnej fotografii. Aj v prípade pripustenia možnosti, že sa fotografia č. 6 týka lode č. 210, súd\nprvej inštancie z nej nemal preukázanú žalobkyňou namietanú vadu lode. Skutočnosť, že loď č. 210 bola\ndovezená do prevádzky žalovanej, v ktorej žalovaná loď otvorila tak, že poškodila palubu a následne\nvyrobila novú palubu a predmetné poškodenie opravila jej spojením s trupom, nebola medzi stranami\nsporná. Žalobkyňou namietaná výpoveď, resp. citované odpovede pána N. na otázky, ktoré mu boli\npoložené pri výsluchu na pojednávaní, nič nemení na tom, že na fotografii č. 6 neidentifikoval loď č.\n210. Pokiaľ žalobkyňa namietala nelogickosť vo výpovedi svedka N., ani tomu nemohol odvolací súd\nprisvedčiť, pretože ak svedok (ktorý si nepamätal, či bol prítomný pri otvorení lode, pričom vedel, že\nnové rebrá neboli vyrobené, všetko zostalo, ako bolo) vyvodil zo skutočnosti, že loď nemala vadu, ako\npravdepodobné to, že rebrá boli dobre prilepené, nie je v takej úvahe žiadna chyba logického uvažovania.\n12. Žalobkyňa v odvolaní zopakovala tvrdenie prednesené na súde prvej inštancie, že podľa jej názoru\nsvedkovia vedeli, o aké fotografie sa jedná, keďže im boli predložené právnym zástupcom žalovanej pred\nich výpoveďami, a preto ich považuje za ovplyvnených. Ďalej tvrdila, že svedok U. bol v podriadenom\nvzťahu k žalovanej, a preto vypovedal účelovo, keďže nebolo v jeho záujme uznať zodpovednosť za\nvadu. Žalobkyňa však k týmto námietkam neuviedla, čo konkrétne vyčíta napadnutému rozhodnutiu.\nOdvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania tak, ako boli obsahovo vymedzené odvolateľkou vo včas\npodanom odvolaní. Nemá žiadne oprávnenie tieto dôvody za odvolateľku dopĺňať, konkretizovať, či\nvyvodzovať, čo asi mienila napadnutému rozhodnutiu uvedenými tvrdeniami vytknúť. Podľa názoru\nodvolacieho súdu nie je zrejmé ani to, aký vplyv mala mať na svedkov znalosť fotografií, ktoré mali byť\npodľa tvrdení žalobkyne fotografiami lode č. 210. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie výsluchom\nsvedkov na preukázanie jej skutkového tvrdenia, že loď č. 210 mala nesprávne prilaminované rebrá o\ntrup lode z dôvodu nečistenia a nedôsledného obrúsenia laminátových plôch na rebrá a na preukázanie\ntvrdenia, že žalovaná túto vadu odstránila. Teda, navrhla vypočuť svedkov, ktorí mali mať vlastnými\nvnemami nadobudnuté poznatky o lodi č. 210 v čase jej otvorenia žalovanou a o tom, či a aké opravy\nboli vykonané na lodi po odstránení pôvodnej paluby. K takto formulovaným odvolacím námietkam\nodvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie\nsvoje stanovisko k námietkam hodnovernosti svedkov v odôvodnení rozhodnutia uviedol, pričom na\nspochybnenie hodnovernosti výpovede svedka nestačí tvrdenie o jej účelovosti s poukazom na vzťah\npodriadenosti k žalovanej. Žalobkyňa v prvoinštančnom konaní a ani v odvolaní neuviedla žiadne ďalšie\nskutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o chýbajúcej hodnovernosti výpovede svedka U..\nPokiaľ žalobkyňa tvrdila, že technická dokumentácia nebola potrebná a že bolo preukázané (s poukazom\nna výpoveď pána N.), že strany mali obvyklú obchodnú zvyklosť, že sa vo veciach týkajúcich sa výroby\nlodí dohadovali ústne, nič to nemení na skutkovom zistení súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebolo\n\nsporné, že uzavreli písomnú zmluvu o dielo z 25. decembra 2012 (správne malo byť uvedené z 25.\noktóbra 2012 - poznámka dovolacieho súdu), pričom v bode II tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala vyrobiť\nlaminátové časti lode VEST 580 F. Rovnako to nič nemení ani na skutkovom zistení, že žalovaná od\nžalobkyne nemala žiadnu technickú dokumentáciu a že (ako uviedla žalobkyňa v odvolaní) žalovaná\nmala povinnosť vyrobiť dielo v súlade s tým, na čo sa dané dielo obvykle používa, teda plavbyschopnú\nloď. Rovnako uvedené skutočnosti právne posúdil súd prvej inštancie, a to že žalovaná v zmysle § 420\nods. 2 OBZ bola povinná dodať žalobkyni loď v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodia na účel, na ktorý\nsa loď spravidla používa.\n13. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie\nodmietol vykonať dokazovanie fotodokumentáciou, ktorú žalobkyňa predkladala na pojednávaní dňa\n8. septembra 2021. Žalobkyňa pritom neuviedla, či a kedy podala procesný návrh na vykonanie\ndokazovania fotodokumentáciou a ani túto bližšie neidentifikovala. Odvolací súd poukázal na to, že\nv zmysle § 185 ods. 1 CSP je to súd, ktorý rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\nNevyhnutným predpokladom pre vykonanie dokazovania v civilnom sporovom konaní je preto návrh\nstrany na vykonanie dokazovania. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania konaného dňa 8. septembra\n2021 odvolací súd zistil, že žalobkyňa pri výsluchu svedka predkladala svedkovi fotografiu, ktorou\nsúdu nenavrhla vykonať dokazovanie. Súd žalobkyňu upozornil na to, že ide o fotografiu, ktorá nebola\ndoložená do spisu na dokazovanie a žalobkyňu vyzval, že ak má ďalšie fotografie, aby ich predložila\nsúdu, poučiac ju o zásade sudcovskej koncentrácie konania. K fotografii, ktorú žalobkyňa predložila\nsvedkovi, súd prvej inštancie uviedol, že ju neodmietol ako dôkaz. S poukazom na uvedené potom\nnemohla obstáť odvolacia námietka žalobkyne o odmietnutí vykonania ňou navrhnutého dokazovania\na ani namietané neodôvodnenie nevykonania navrhnutého dokazovania v odôvodnení rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd doplnil dokazovanie vzhľadom\nna chyby v konaní na súde prvej inštancie, a to dôkazmi pripojenými k odvolaniu, konkrétne mailovou\nkomunikáciou pána N. a nórskeho odberateľa na preukázanie, že pán N. vedel, o čo pri vade lode vo\nveci ide, ďalej doplnenie dokazovania fotodokumentáciou vád lode, zaslanou nórskym odberateľom a\ntiež mailovou komunikáciou pánov N. a M. na preukázanie, že pán N. vedel, o čo vo veci ide. K tomu\nodvolací súd uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk správnym skutkovým zisteniam, pričom odvolací súd nezistil splnenie procesných podmienok, za\nktorých môže doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie (§ 384 CSP). Žalobkyňa v odvolaní\nani netvrdila, že ide o dôkazy, ktoré navrhla vykonať v konaní na súde prvej inštancie (§ 384 ods. 2\nCSP) a tiež neuviedla, aké chyby v konaní na súde prvej inštancie by sa mali navrhnutým dokazovaním\npreukazovať, preto nebol dôvod na vykonanie doplňujúceho dokazovania ani podľa § 384 ods. 3 CSP.\n14. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne pre\nnezlučiteľnosť jeho výrokovej časti s odôvodnením a že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal\ns podstatnými vyjadreniami žalobkyne prednesenými v spore. Tieto námietky žalobkyňa bližšie\nnekonkretizovala, teda ich obsahovo nevymedzila. Podľa názoru odvolacieho súdu z podaného\nodvolania nie je možné zistiť dôvod, pre ktorý by výrok napadnutého rozhodnutia mal byť nezlučiteľný\ns jeho odôvodnením. Naopak, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne, výstižne a\nzrozumiteľne odôvodnené. Žalobkyňa neuviedla, s ktorým podstatným vyjadrením žalobkyne sa\nsúd prvej inštancie nevysporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (podľa názoru\nodvolacieho súdu) vyplýva, že tento dal odpovede na všetky argumenty žalobkyne, ktoré boli podstatné\nv predmetnom spore. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že súd prvej inštancie rozhodnutie\nnedostatočne a zmätočne odôvodnil, keď vychádzal z nesprávnej zmluvy o dielo, zo skutočností,\nktoré nenastali (deštrukčná skúška), nevysporiadal sa s výpoveďami svedkov v prospech žalovanej a\nneuviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a odkázal tiež na prílohu nesprávnej zmluvy o dielo. K\ntomu odvolací súd uviedol, že tak, ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov jeho rozhodnutia vo vzťahu\nk uplatneným odvolacím námietkam, rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí žiadnou z vád vytýkaných\nžalobkyňou. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti odôvodnenia\nv zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti tvrdené žalobkyňou boli\npreukázané, ktoré skutočnosti sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať, z ktorých dôkazov\nvykonaných v súdnom konaní vychádzal, ako ich vyhodnotil a tiež ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia\nvyplýva, že súd prvej inštancie dal uspokojivú odpoveď na relevantné argumenty žalobkyne. S poukazom\nna vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správne, keďže nezistil žiadnu nesprávnosť tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom\n\nkonaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa §\n420 písm. f) CSP z dôvodu, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces porušením kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavného procesnoprávneho\nrámca. Obidva súdy nižšej inštancie porušili procesné práva dovolateľky, pretože ignorovali skutkový\nstav preukázaný dokazovaním, a to že loď č. 210 mala vady, ktoré mohli byť spôsobené len konaním\nžalovanej. Takisto súdy rozporne tvrdili, že žalovaná bola povinná zhotoviť plavbyschopnú loď, ktorou\nvšak loď č. 210 istotne nebola. Porušili tiež právo dovolateľky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keďže\nrozhodnutia nie sú jasné a ani predvídateľné, čím súdy porušili zákaz svojvoľného postupu.\n16. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom nezohľadnil\nskutkový priebeh, čím porušil právo dovolateľky na spravodlivý proces, najmä tým, že ignoroval skutkový\nstav preukázaný výpoveďami svedkov v prospech žalobkyne a tiež ignoroval rozpory vo vyjadreniach\nsvedkov v neprospech žalovanej. V tejto súvislosti dovolateľka poukázala a odcitovala odsek 83\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, namietajúc myšlienkový postup odvolacieho súdu pri\nrozhodnutí, ktorý nepovažovala za logický, keďže žalobkyňa preukázala, že loď mala vadu, ktorá mohla\nvzniknúť len pri jej výrobe a nikto iný ako žalovaná ju nemohol spôsobiť, čo preukazuje mail E. N. z 10.\nmája 2016, čím došlo k porušeniu práva na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej dovolateľka\nnamietala odsek 86 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, poukazujúc na to, že je rozdiel medzi\ntechnickou dokumentáciou (ktorá nebola prílohou zmluvy, keďže nebola potrebná) a potrebou technickej\ndokumentácie, pričom nesprávnosť záveru z jasne preukázaného skutkového stavu spôsobuje vadu\nkonania, a to porušenie zákazu svojvoľného postupu súdu pri rozhodovaní o veci. Ďalej dovolateľka\nnamietala odsek 89 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tam podaný výklad považovala\nza nelogický s poukázaním na výsluch pána N., ktorý podľa výpovede nič nevedel o oprave a vadách\nnapriek tomu, že komunikoval s nórskym odberateľom, pričom u lode č. 210 sa jednalo o vážnu vadu\na je málo pravdepodobné, aby ako vedúci pracovník pri zákazníkovi, pre ktorého vyrobili desiatky lodí,\nnevedel o danom probléme. Dovolateľka tiež namietala odsek 90 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, keďže podľa jej názoru je úplne bežné predloženie fotografického dôkazného materiálu svedkom\nna pojednávaní, pričom inštruovanie svedka pred pojednávaním je zmarením akejkoľvek spontánnosti\njeho výpovede, a teda porušením práva na rovnosť strán v konaní. Napokon dovolateľka namietala aj\nodsek 92 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, že z argumentácie odvolacieho súdu je\nzmätená, pretože odvolací súd na jednom mieste uvádza, že dôkaz nie je možné vykonať a následne,\nže jeho vykonanie nie je odmietnuté, čo predstavuje vadu konania - nerovnaký prístup odvolacieho súdu\nk obom stranám sporu, kedy všetky vyjadrenia žalovanej boli akceptované a prevzaté, avšak každá\nnámietka a návrh žalobkyne boli vyhodnotené ako nedostatočné.\n17. Dovolateľka poukázala na to, že odvolací súd ignoroval dôkazy, týkajúce sa úmyslu zmluvných strán\nvyrábať lode podľa foriem a bez potreby technickej dokumentácie (napriek tomu, že tak bolo zhotovených\nniekoľko desiatok lodí) a tiež fakt, že z výpovedí svedkov a strán sporu (ako konštatovali rozhodnutia\nobidvoch súdov nižšej inštancie) bolo preukázané, že k vade na lodi č. 210 došlo a bola opravená\nžalovanou. Keďže žalovaná bola zhotoviteľkou lode, nevie si predstaviť, ako inak mohla žalobkyňa uniesť\ndôkazné bremeno. Z jej pohľadu rozhodnutie odvolacieho súdu nie je predvídateľné a nie je riadne\nodôvodnené, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom súd interpretoval konanie\nstrán sporu bez relevantného skúmania či dokazovania, čím sa dopustil svojvôle.\n18. Dovolateľka na stranách 5 a 6 dovolania namietala pochybenie súdu prvej inštancie (body 1 až 6),\nktorý si neurobil predstavu o časovom slede riešeného problému, keď fotografie č. 1 až č. 5 boli uvedené\nako príklad, ako sa to malo robiť, fotografia č. 6 bola dôkazová z mailu od nórskych partnerov, kde\nreklamovali vadu lode č. 210 a fotografie č. 7 a č. 8 boli žalobkyňou urobené po otvorení lode v závode\nžalovanej. Fotografia č. 6 ukazuje, ako zle bolo urobené prilepenie rebier ku dnu lode. Pásy sklenenej\ntkaniny neboli dostatočne nasýtené živicou a privalcované (pritlačené) ku spojovaným dielom (je vidieť\nspojenie rebra a lepiaceho pásu, ktorý netvorí s dielom rebra kompaktný celok a spoj je uhladený) a pás\nje dokonca „odškerený“. Ďalej tam vidno biele miesta - vzduchové bubliny, čo je tiež znakom, že diely\nnie sú spojené = zlepené. Žalobkyňa už na pojednávaní vo februári 2020 vysvetlila, o aké fotografie\nsa jedná, čo vyplýva aj zo zápisnice. K svedkom žalovanej E. N., L. U. a U. X. dovolateľka uviedla, že\ntíto svorne tvrdili, že nevedia, čo je na fotografii č. 6, pritom svedok E. N. videl mail, ktorý žalobkyňa\n\ndostala od nórskeho partnera aj s fotografiami z vnútra reklamovanej lode č. 210, pretože mu ho E.\nM. poslal po tom, ako ho dostal od Nórov. E. M. ako riaditeľ mail musel ukázať aj prevádzkárovi L. U.,\nprípadne U. X., ktorí mali výrobu lodí vo svojej náplni (jeden ako vedúci prevádzkár a druhý ako kvalitár).\nSvedok E. N. tvrdil, že nevidel mail od Nórov a fotografie, ktoré v ňom poslali. Pritom žalobkyňa s ním\nprejednávala reklamáciu od nórskych partnerov a ukázala mu predmetný mail. Teraz to popiera, avšak\nžalobkyňa má od neho mail písaný v nemčine jej nórskemu partnerovi, kde píše, že tento mail videl a\nbol s ním oboznámený (je súčasťou spisu). Na fotografiách č. 4 a č. 5 vidno zlepenie lode, ide o ukážku\ntoho, že na každej lodi sa vždy do trupu vlepili rebrá a potom sa zlepila dohromady paluba s trupom\na spodkom. Právny zástupca žalovanej si vymyslel termín „deštrukčná skúška“ a z nepochopiteľných\npríčin ho prevzal aj súd, hoci dovolateľka vysvetlila, že to nie je správny termín, keďže sa nejednalo o\nžiadnu skúšku, ale o normálne otvorenie lode za cenu zničenia nejakej časti, pretože ináč sa to nedalo\nurobiť. Do zlepenej lode sa už nedalo vidieť, avšak súd prevzal názor právneho zástupcu žalovanej,\nže si žalobkyňa mala loď skontrolovať. Pri zliepaní väčšiny lodí žalobkyňa nebola prítomná, pretože\nžalovaná to robila priebežne ako jej časovo vychádzala výroba, a nie vždy k tomu prizvala žalobkyňu.\nTvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že žalobkyňa si mala ustrážiť kvalitu, preto neobstojí. V zápisnici\nsa omylom zmenil pri výpovedi svedka U. N. výraz „lepiaca pasta“ na nesprávny výraz „lepiaca páska“,\na tým sa zo svedka žalobkyne (ktorý má viac ako 25-ročnú prax pri oprave laminátových lodí a výrobkov\nz laminátu) stal nehodnoverný svedok.\n19. Odvolaciemu súdu dovolateľka vytýkala, že ani on nerozpoznal rozdiely v dôkazovom materiáli\na stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vady rozhodnutia odvolacieho súdu videla v tom,\nže v zmysle ňou uvedených námietok proti jeho postupu došlo k porušeniu práva na rovnosť strán,\nkedy boli všetky žalobkyňou dokázané skutočnosti interpretované ako neunesenie dôkazného bremena\na skutočnosti a tvrdenia žalobkyne, pri ktorých súdy uznali ich správnosť, boli interpretované ako\nnevýznamné pre rozhodnutie sporu. V závere dovolania dovolateľka uviedla, že podľa jej názoru bola\npreukázaná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú dovolateľke, pričom v danom prípade už nie\nje možné predložiť iné dôkazy ako tie, ktoré už predložila v konaní. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil tak rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.\n20. K dovolaniu žalobkyne zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje\ns rozhodnutiami súdov oboch inštancií, ktoré vo veci úplne a riadne zistili skutkový stav, resp. na\nzáklade vykonaných dôkazov dospeli k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdili.\nPodmienky dovolania nie sú splnené, pretože v konaní nedošlo k vade v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, keďže v konaní neboli porušené práva žalobkyne na spravodlivý proces, alebo vo vzťahu k\npredloženiu dôkazov. Podstatná časť dovolania a dovolacích námietok spočíva v tvrdeniach žalobkyne\no nesprávnych skutkových zisteniach, kedy žalobkyňa v zásade polemizuje so skutkovými zisteniami\nsúdov, ktoré opätovne napáda. S poukazom na uvedené je dovolanie neprípustné, keďže nie je\nprostriedkom na revíziu skutkových zistení a hodnotenia vykonaného dokazovania. Odvolací súd už v\nnapadnutom rozhodnutí vysvetlil, že súd je oprávnený odmietnuť vykonanie dôkazu, ktorý žalobkyňa\nnepredložila, hoci bola na to opätovne aj zo strany súdu viackrát vyzývaná. S týmto nepochybne\nsúvisí aj oprávnenie súdu aplikovať sudcovskú koncentráciu konania a povinnosť aplikovať koncentráciu\nzákonnú.\n21. Tvrdenia žalobkyne v dovolaní o tom, ako malo dôjsť k preukázaniu vád na lodi č. 210 sú aj naďalej\nlen jej tvrdeniami, ktoré sa jej v konaní nepodarilo preukázať. V dovolaní žalobkyňa potvrdila, že loď\nbola vyhotovená bez technickej dokumentácie a podľa jej pokynov. Práve táto skutočnosť (že loď bola\nvyrábaná podľa pokynov žalobkyne a za pomoci ňou dodanej formy) spôsobila, že ak by aj loď mala\nakúkoľvek vadu (ktorej existenciu však žalobkyňa nepreukázala), tak za túto vadu by zodpovednosť\nniesla samotná žalobkyňa. Z komunikácie ohľadom zmeny postupu výroby lodí v priebehu konania\nvyplynulo, že žalovaná opakovane upozorňovala žalobkyňu na nevhodnosť pokynov a potrebu doplnenia\npotrebnej dokumentácie. Uviedla, že odmieta snahu žalobkyne o manipuláciu názoru súdu tým, že si\nvyberá časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré sú vytrhnuté z kontextu tak, ako sa jej to hodí.\n22. K nerovnosti, či akejkoľvek zaujatosti súdov v konaní, žalovaná poukázala na kritické vyjadrenie sa\nsúdu k výpovedi pána N. (v neprospech žalovanej), ktorou sa súd zaoberal a spravodlivo ju posúdil a\nvyhodnotil. V danom prípade ide zo strany žalobkyne len o snahu manipulovať konanie v jej prospech,\n\nkeď účelovo skresľuje skutočnosti preukázané v konaní, spája nesúvisiace úryvky z vyjadrenia súdu a\nstrán sporu, a to všetko tak, aby to „sedelo“ s cieľom, ktorý sleduje (dosiahnuť úspech v spore).\n23. Žalovaná ďalej uviedla, že nesúhlasí so zavádzajúcim záverom v dovolaní, že súdy potvrdili\nexistenciu vady lode č. 210, pretože z odôvodnenia rozhodnutia súdov nižšej inštancie takýto záver\nnevyplýva. Nesprávne je aj tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd ignoroval dôkazy predložené v konaní.\nPodľa jej názoru odvolací súd žiadne dôkazy neignoroval a pokiaľ na nejaké neprihliadol, tak len na tie,\nktoré žalobkyňa nepredložila. Zhodou okolností to potom mali byť práve tie dôkazy, ktoré by preukázali\nexistenciu vady a následne vyvodenie zodpovednosti za jej vznik voči žalovanej. V tejto súvislosti\nžalovaná poukázala na zodpovednosť žalobkyne ako objednávateľky za správnosť pokynov pri výrobe,\nako aj na chýbajúcu dokumentáciu, ktorá by dôkazné bremeno preniesla na žalovanú. Nemožno bez\nďalšieho prevziať záver (ako zhodne uviedli súdy oboch inštancií), že ak deštrukčnou skúškou otvoríme\nloď, nezistíme vadu, resp. sa nevykoná ďalšia úprava lode, ale vyrobí sa len nová paluba, ktorá bola v\ndôsledku skúšky poškodená, pričom predmetná loď je vrátená bez akejkoľvek ďalšej výhrady žalobkyni,\nže táto by mala mať žalobkyňou tvrdenú vadu. Z fotografií predložených žalobkyňou a nachádzajúcich\nsa v spise nie je jasné, na ktorej z tam uvedených fotografií je skutočne loď č. 210, teda nie iná\nloď. Dovolaním sa žalobkyňa snaží o účelový výklad, hoci mala dostatočný čas a priestor na riadne\npreukázanie svojich tvrdení predložením relevantných dôkazov, ktoré nepredložila a svojimi podaniami\nzapríčiňovala výlučne prieťahy v konaní. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací\nsúd dovolanie žalobkyne zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n24. Po uplynutí dovolacej lehoty bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne (z 28. októbra\n2024), označené ako „Doplnenie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n42Cob/30/2023-380 zo dňa 4. júna 2024“, ktorým žalobkyňa doplnila podané dovolanie o „skutkový opis\nsituácie“ tak, ako ho vidí ona a popis fotografií (č. 1 až č. 8) nachádzajúcich sa v spise.\n25. K doplneniu dovolania zaslala žalovaná vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobkyňa fotografie k\ndoplneniu dovolania nepripojila, a preto sa nevie vyjadriť ku konkrétnemu popisu jednotlivých fotografií,\nkeďže ani z informácie, že ide o fotografie v spise, nie je možné určiť, o ktoré konkrétne fotografie sa\njedná. Doplnenie dovolania považuje za zmätočnú snahu o manipuláciu názoru dovolacieho súdu s\ncieľom skresľovať skutočnosti preukázané v konaní vo svoj prospech, bez relevantných dôkazov.\n26. Na doplnenie dovolania dovolací súd pri rozhodovaní neprihliadal, keďže bolo podané po uplynutí\nzákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Rovnako potom neprihliadal ani na\nvyjadrenie žalovanej k doplneniu dovolania.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpenej v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania § 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n28. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n29. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Na\nto, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420, resp. § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a aby tieto dôvody\nboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431, resp. § 432 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu.\n30. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n\n31. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v rámci ktorého dovolacieho dôvodu vytýkala odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť, svojvôľu pri rozhodovaní, porušenie kogentných procesných\nustanovení v prístupe k obom stranám sporu, a to najmä vo väzbe na vyjadrenia a dôkazy predložené\nstranami sporu, ako aj nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n32. V prvom rade dovolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o rozsah dovolania, je predmetom\ndovolacieho prieskumu rozhodnutie odvolacieho súdu len v časti týkajúcej sa náhrady škody v sume 5\n098,59 eura s príslušenstvom, a to vo vzťahu k lodi č. 210.\n33. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie\nnesprávny (vadný, zmätočný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a\nktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených\nprocesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá\nprípustnosť a dôvodnosť dovolania len v tom prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v\ndôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosiahla značnú, resp. výraznú intenzitu porušenia\njej práva na spravodlivý proces.\n34. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez\nakejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade\ns jej požiadavkami (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04).\n35. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je\naj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n36. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí so skutkovými závermi a právnym posúdením\nveci zo strany súdov oboch nižších inštancií, ako aj s hodnotením dôkazov na súde prvej inštancie,\npričom zo strany súdov malo dôjsť aj k porušeniu práva žalobkyne na rovnosť strán a k porušeniu\npráva na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka svoje\ndovolanie koncipovala ako „ďalšie odvolanie“, keď opätovne vznášala tie isté námietky ako v odvolaní\nproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp. v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa však\nodvolací súd riadne vysporiadal v odôvodnení svojho pomerne obsiahleho rozhodnutia. Dovolací súd\nupriamuje pozornosť na to, že dovolateľkou namietaná nesprávnosť skutkových zistení súdov oboch\nnižších inštancií nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaná za vadu konania v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože ak aj k takejto vade v súdnom konaní dôjde, nie je ňou\nznemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442\nCSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho\nvyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní.\nDovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej\ninštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od\nsúdov prvej a druhej inštancie), keďže v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a odvolacej inštancie a\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n\n37. Dovolací súd poukazuje na to, že strany sporu majú právo v civilnom sporovom konaní označiť\nalebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých\ndôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo\npočas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je potrebné\nvykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to,\nči a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého\nstranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za\npostup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom\ndôkaze, ktorý strana zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Ak teda v priebehu civilného\nsporového konania súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to\nvadu konania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia\nprocesných práv, ktoré strana mohla uplatniť, avšak v dôsledku procesného postupu súdu z nich bola\nvylúčená (R 37/1993, R 125/1999, 1Cdo/41/2017, 3Cdo/26/2017, 3Obdo/46/2019).\n38. Dovolateľka v dovolaní poukazovala na to, že odvolací súd ignoroval dôkazy, týkajúce sa úmyslu\nzmluvných strán vyrábať lode podľa foriem a bez potreby technickej dokumentácie a ignoroval tiež fakt,\nže z výpovedí svedkov a strán sporu bolo preukázané, že k vade na lodi č. 210 došlo, táto bola opravená\nžalovanou a v konaní bola preukázaná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobkyni, a\nteda žalobkyňa uniesla v spore dôkazné bremeno. Hodnotenie výpovede Ing. N. odvolacím súdom\npovažovala za nelogické, keďže tento komunikoval s nórskym odberateľom, videl mail, ktorý žalobkyňa\ndostala od nórskeho odberateľa a napriek tomu z jeho výpovede vyplynulo, že o vadách nič nevedel,\nhoci išlo o vedúceho pracovníka. Naopak, pri výpovedi svedka U. N. bol v zápisnici mylne zaznamenaný\nvýraz „lepiaca páska“ namiesto výrazu „lepiaca pasta“, čím sa z tohto svedka stal nehodnoverný\nsvedok žalobkyne. Súdy si tiež osvojili termín „deštrukčná skúška“, ktorý použili aj v odôvodnení svojich\nrozhodnutí, hoci sa nejednalo o žiadnu skúšku, ale o „normálne otvorenie lode za cenu zničenia jej časti“.\nK uvedenému dovolací súd uvádza, že tieto dovolacie námietky žalobkyne nie sú opodstatnené, k čomu\nsa vyjadril už odvolací súd v odsekoch 81, 83, 84, 87, 88, 89, 91, 92 a 93 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa na základe vykonaného dokazovania nepreukázala, že\nloď č. 210 mala ňou tvrdenú vadu, za ktorú by zodpovedala žalovaná a tiež že žalovaná loď otvorila\nza účelom zistenia možnej príčiny vydávania zvukov lode na vode, pričom oprava lode spočívala v\ndeštrukcii paluby, vyrobení novej paluby a spojení novej paluby s trupom lode. Odvolací súd sa v odseku\n87 odôvodnenia rozhodnutia vyjadril aj k námietke týkajúcej sa „deštrukčnej skúšky“, keď uviedol, že\noznačenie otvorenia paluby jej zničením „deštrukčnou skúškou“ v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej\ninštancie nespôsobilo zmätočnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia a ani nesprávne zistenie skutkového\nstavu veci, pretože súd prvej inštancie v odseku 31 odôvodnenia rozhodnutia jasne uviedol, čo treba\nrozumieť pod „deštrukčnou skúškou“ v predmetnom konaní. Označenie činnosti žalovanej pojmom\n„deštrukčná skúška“ nespôsobilo nesprávnosť zistenia skutkového stavu a ani žalobkyňou tvrdenú\nzmätočnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia.\n39. Dovolací súd poukazuje na to, že súdy oboch nižších inštancií správne poukázali na to, že v\nsporovom konaní je to žalobca (ako dominus litis), na ktorom spočíva dôkazné bremeno preukázať\nnárok uplatnený v konaní. Je pravda, že zmluva o dielo môže byť uzavretá aj v ústnej forme, avšak\nv posudzovanom prípade boli obe zmluvy o dielo uzavreté v písomnej forme, preto bolo potrebné\nvychádzať z obsahu práv a povinností zmluvných strán tak, ako boli tieto dohodnuté v písomných\nzmluvách. Je tiež potrebné poukázať na to, že v prípade ústnej dohody strán je spravidla sťažená\ndôkazná situácia pre stranu, ktorá sa domáha svojho nároku na súde v prípade, ak druhá zmluvná\nstrana popiera ňou tvrdené skutočnosti. Tieto potom v spore musí žalobkyňa jednoznačne preukázať,\naby bola so svojou žalobou úspešná. Tvrdenie dovolateľky, že Ing. N. musel vedieť, o akú vadu lode č.\n210 ide, keďže videl mailovú komunikáciu od nórskeho odberateľa, nepreukazuje tvrdenie žalobkyne o\npreukázaní vady lode č. 210, za ktorú by bola zodpovedná žalovaná z titulu jej zodpovednosti za vady,\nkeďže Ing. N. (bývalý konateľ žalovanej) ani nevedel uviesť, či bol prítomný pri násilnom otvorení lode\nžalovanou po jej vrátení z Nórska. Námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s\nvýpoveďami svedkov a nevykonal dôkazy fotografiami č. 1 až č. 8 sa odvolací súd zaoberal v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, a to najmä v odsekoch 88, 89, 90, 92 a 93 (na ktoré dovolací súd odkazuje a\nargumentáciu v nich obsiahnutú nebude opakovať), pričom odvolací súd poukázal na to, že odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v odseku 30 obsahuje hodnotenie svedeckých výpovedí v ich vzájomnej\n\nsúvislosti, výsledkom ktorého bolo, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že\nžalovaná pri zhotovení lode č. 210 porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo. Poukázal tiež\nna rozpornosť výpovede pána N. s ďalšími tromi výpoveďami Ing. N., U. a X.. Vo vzťahu k fotografiám č.\n1 až č. 8 odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 8. septembra 2021 (čo zistil zo\nzvukovej nahrávky z tohto pojednávania) vyzval žalobkyňu na predloženie dôkazov - fotodokumentácie,\npričom ju poučil o zásade sudcovskej koncentrácie konania, avšak žalobkyňa v zmysle § 185 ods. 1 CSP\nneuplatnila žiadny návrh na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania v konaní na súde prvej inštancie.\nPokiaľ žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd doplnil dokazovanie fotografiami a mailovou\nkomunikáciou, odvolací súd k tomu uviedol, že pre doplnenie dokazovania na odvolacom súde nezistil\nsplnenie zákonných podmienok v zmysle § 366 CSP. Žalobkyňa v odvolaní ani netvrdila, že by sa jednalo\no dôkazy, ktoré by navrhla vykonať v konaní na súde prvej inštancie (§ 384 ods. 2 CSP) a tiež neuviedla,\naké vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, by mali byť nimi preukázané,\nresp. že ich bez svojej viny nemohla uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto\nžalobkyňou navrhnuté dôkazy, ktoré pripojila k doplneniu odvolania, považoval za neprípustné novoty (§\n366 CSP a contrario), pretože tieto mohli byť zo strany žalobkyne navrhnuté, resp. uplatnené už v konaní\nna súde prvej inštancie. Podľa názoru dovolacieho súdu nevykonanie dôkazov, ktoré navrhla žalobkyňa\nv odvolaní bolo odvolacím súdom dostatočne odôvodnené, pričom z tohto odôvodnenia je zrejmé, že\nodvolací súd odmietol doplniť dokazovanie žalobkyňou navrhnutými listinnými dôkazmi nielen z dôvodu\nuplatnenia zákonnej koncentrácie konania, ale aj preto, že z nich nevyplývali konkrétne skutočnosti\nrelevantné pre skutkový stav, ktorý bol súdom prvej inštancie zistený správne. Len pre doplnenie dovolací\nsúd uvádza, že aj zo zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 1. decembra 2021 (posledné\npojednávanie vo veci) vyplýva, že zo strany žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu po prednesení\nzáverečnej reči (pred vyhlásením dokazovania za skončené) nebol uplatnený žiadny procesný návrh na\ndoplnenie dokazovania.\n40. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu\nprvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného\nsporového poriadku. Žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti\njeho rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj urobila. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými\nzisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobkyne zamietol\npre neunesenie dôkazného bremena v spore. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nzodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 393 ods. 1, 2\nCSP). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom popísal priebeh konania, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, citoval\nprávne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovaný prípad, a z ktorých vyvodil svoj právny záver a\nzrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobkyňa\nv spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu\nškody. Odvolací súd zároveň k odvolacím námietkam žalobkyne uviedol svoju argumentáciu v súlade\nso skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu.\nVyhodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdov oboch inštancií bolo vykonané v súlade s § 191\nCSP a princípom voľného hodnotenia dôkazov, upraveným v článku 15 CSP. Súdy oboch inštancií v\nodôvodnení svojich rozhodnutí správne uviedli, že to bola práve žalobkyňa, ktorá bola povinná preukázať\ndôvodnosť ňou uplatnenej žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá sa podanou žalobou ako\ndominus litis domáhala jej zaplatenia proti žalovanej. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym,\nčo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť\nskutočnosť a k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť relevantné dôkazné prostriedky, inak nemôže\nbyť v spore úspešná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňou\nuplatnený nárok na zaplatenie sumy 5 098,59 eura s príslušenstvom (ktorý sa týka lode č. 210), nebol\nžalobkyňou právne relevantným spôsobom preukázaný. Za tejto procesnej situácie je preto správny\nzáver odvolacieho súdu, že žalobkyňa ohľadne ňou uplatnenej pohľadávky neuniesla dôkazné bremeno,\nv dôsledku čoho jej žaloba bola súdom prvej inštancie (dôvodne) zamietnutá.\n41. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové a právne závery odvolacieho súdu sú v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí zdôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo. Odvolací\nsúd logicky a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné potvrdiť rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie (ktorým bola žaloba zamietnutá) ako vecne správne. Odôvodnenie rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné, resp. arbitrárne, nakoľko odvolací súd sa v\nňom zaoberal všetkými relevantnými odvolacími námietkami a argumentami žalobkyne (ktoré opätovne\nuviedla aj v dovolaní) a jeho závery sú logické, argumentačne konzistentné a právne odôvodnené. V\nposudzovanom prípade preto nejde o situáciu, kedy by zistenie skutkového stavu súdmi nižšej inštancie\nbolo prima facie natoľko chybné, že by k nemu súdy pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov, nemohli\nnikdy dospieť a ktorý by výnimočne zakladal porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces (I. ÚS\n6/2018). Dovolací súd preto nesúhlasí s námietkami dovolateľky, že vyhodnotením dôkazov v spore bolo\nporušené právo žalobkyne na rovnosť v konaní a právo na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, keď\nvykonané dôkazy boli súdmi vyhodnotené v neprospech žalobkyne so záverom, že žalobkyňa v spore\nneuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku na náhradu škody.\n42. Tak, ako je vyššie konštatované, aby došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, musí ísť o prípad, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu došlo k porušeniu procesných práv strany, pričom miera porušenia týchto procesných práv\nnadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V\nposudzovanom prípade dovolací súd nezistil žiadnu vadu zmätočnosti, resp. taký procesný postup súdov\nnižšej inštancie, ktorý by bol v rozpore s CSP a jeho následkom by bolo závažné porušenie procesného\npráva žalobkyne, ktoré by v dôsledku svojej intenzity a relevantnosti znamenalo porušenie jej práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. S poukazom na uvedené nie je daná\nprípustnosť dovolania žalobkyne podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto rozhodol tak, že dovolanie\nžalobkyne odmietol (ako neprípustné) podľa § 447 písm. c) CSP.\n43. V dovolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná, preto jej proti žalobkyni vznikol nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov\ndovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n44. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42Cob/30/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}], "citovane_v": []}