{"guid": "f93b9811-cf78-44a5-b380-563564ed06c7:db3d79f5-ea3f-4db3-8f47-e56e4eac1ffd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1", "spisova_znacka": "2CdoPr/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/9/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 2CdoPr/9/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1", "identifikacne_cislo": "2520202004", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": "Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazu nie je procesnou vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd nevyhovenie dôkaznému návrhu odôvodnil niektorým z prípustných dôvodov (nedostatok súvislosti s predmetom konania, chýbajúca vypovedacia potencia dôkazu alebo nadbytočnosť dôkazu). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení; zásah do práva na spravodlivý proces by zakladali len závažné deficity dokazovania (opomenutý alebo deformovaný dôkaz, svojvoľné či zjavne mylné skutkové závery).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Zamestnávateľ sa domáhal určenia neplatnosti výpovede, ktorú mu dal zamestnanec odovzdaním do rúk osoby poverenej konateľom na personálne veci. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože výpoveď bola zamestnávateľovi platne doručená a žaloba bola podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce; výsluch ďalšieho navrhnutého svedka považovali za nadbytočný, keďže sa týkal právne bezvýznamnej okolnosti. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nevypočutí svedka, nevysporiadaní sa s rozpormi vo výpovediach svedkov a nepreskúmateľnosti rozsudku. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné, lebo súdy nevykonanie dôkazu riadne odôvodnili jeho nadbytočnosťou, ich skutkové závery nie sú svojvoľné ani v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi a odôvodnenie rozhodnutí chápaných v organickej jednote spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db3d79f5-ea3f-4db3-8f47-e56e4eac1ffd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoPr/9/2025\n2520202004\n28. 05. 2026\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Easy Check, s.r.o., Trnava, Farárske 27, IČO:\n44466587, zastúpeného Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., Trnava, Paulínska 24, IČO:\n54237 050, proti žalovanému: T. R., nar. XX. D. XXXX, Q., J. XXXX/XX, zastúpenému MV Legal s.r.o.,\nBratislava - Nové Mesto, Jedenásta 16, IČO: 36857947, o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru výpoveďou, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN- 24Cpr/11/2020, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. februára 2025, sp. zn. 28CoPr/2/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom z 19. marca\n2024 č.k. PN-24Cpr/11/2020 - 347 rozhodol tak, že konanie v časti o určenie, že pracovný pomer\nmedzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, zastavil (výrok I.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.)\na zároveň vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca vzal žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo\npojednávanie, súd preto konanie v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným\nnaďalej trvá, zastavil.\n1.2. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na určenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou\nzo dňa 29.6.2020 zo strany žalovaného je neplatné. Výsluchom svedkov D. A. a O.. D. E. mal súd\npreukázanú obranu žalovaného, že Ing. C. Q. bol oprávnený výpoveď žalovaného prevziať. Svedok D.\nA. vypovedal, že žalovaný odovzdal výpoveď Ing. Q., ktorý výpoveď prevzal, prečítal a povedal p. T.,\nnech to dorieši. Tiež potvrdil, že Ing. Q. bol nepísaný majiteľ a riaditeľ celej firmy. Tvrdenia žalovaného\njednoznačne potvrdil Ing. D. E., konateľ žalobcu v čase dania výpovede, ktorý vypovedal, že vedel, že\nžalovaný plánoval skončiť a neočakával, že žalovaný výpoveď dá jemu, nakoľko na tieto personálne\nveci ako konateľ splnomocnil Ing. C. Q. a požiadal ho, aby niektoré personálne veci, medzi ktoré bolo\nzahrnuté aj ukončovanie pracovného pomeru, riešil v jeho mene. Ak by aj výpoveď bola doručená poštou,\nriešil by ju Ing. C. Q.. Výpoveď bývalého konateľa žalobcu teda jednoznačne potvrdila, že Ing. C. Q.\nbol žalobcom ako zamestnávateľom písomne splnomocnený, resp. poverený na právne úkony týkajúce\nsa aj skončenia pracovného pomeru a preberania písomností. Žalovaný teda mohol platne doručiť\nvýpoveď žalobcovi odovzdaním do rúk Ing. C. Q. ako žalobcom poverenej osobe. A žalovaný tak aj\nurobil, nakoľko minimálne z vystupovania Ing. C. Q. na pracovisku mal za to, že postavenie konateľa voči\nzamestnancom vykonával v spoločnosti žalobcu práve Ing. C. Q. (ktorý sa konateľom žalobcu napokon\naj stal). Výsluch ďalšieho, žalovaným navrhovaného svedka D. P., súd ako nadbytočný nevykonal.\nPo vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že výpoveď bola žalobcovi\nplatne doručená dňa 29.06.2020. Žalovaný vo výpovedi počítal s výpovednou dobou 2 mesiace. Ak\n\nje vo výpovedi nesprávne uvedená výpovedná doba alebo tam nie je uvedená vôbec, nemá to za\nnásledok neplatnosť výpovede, ale pracovný pomer sa skončí uplynutím zákonnej výpovednej doby.\nVýpovedná doba je zákonným dôsledkom výpovede. Nemusí byť preto vo výpovedi správne uvedená.\nV prípade žalovaného bola výpovedná doba 1 mesiac, nakoľko pracovný pomer trval menej ako jeden\nrok (od 17.02.2020 - nástup do zamestnania do podania výpovede 29.6.2020). Keďže v danom prípade\nvýpovedná doba uplynula 31.07.2020, dňom rozhodujúcim pre počítanie lehoty je deň 31.07.2020.\nPrvým dňom lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bol v danom prípade\ndeň 01.08.2020. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru\nje deň 30.09.2020. Žaloba však bola podaná na súde až dňa 28.10.2020. Ak žaloba nebola podaná\nvčas alebo nebola podaná vôbec, pracovný pomer sa skončí a po márnom uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty sa súd už otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru nemôže zaoberať. Vzhľadom k\npreklúzii práva žalobcu na uplatnenie nároku na súde, súd žalobu v znení po jej čiastočnom späťvzatí,\nzamietol .V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil vecne plným procesným\núspechom žalovaného, aplikujúc ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom\nz 25. februára 2025, sp. zn. 28CoPr/2/2025, na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania potvrdil (výrok I.) a žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho trov konania (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané\nskutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych\nzáverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolaciu\nargumentáciu žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka Kovaľa (č. l. 26), ktorý mal byť tiež prítomný pri odovzdávaní výpovede žalovaným, a\nktorého výpoveďou chcel žalovaný v prípade pochybností zo strany súdu tiež preukázať, že Ing. C. a\nS. T. vždy jednoznačne vystupovali ako nadriadení nielen žalovaného, ale aj ostatných zamestnancov,\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne\nzhodnotil, že nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti. Vo veci bolo\nvykonané dostatočné dokazovanie a zamietnutie návrhu žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov\nnemalo za následok odopretie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Na základe dôkazov,\nktoré boli v rámci dokazovania vykonané, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a bolo možné\nposúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uviedol, že\nvykonanie ďalšieho žalovaným navrhnutého dôkazu (výsluch svedka) by bolo nadbytočné a neúčelné.\nVykonaním všetkých relevantných dôkazných prostriedkov bolo i podľa názoru odvolacieho súdu\npreukázané, že žalovaný účinne doručil výpoveď dňa 29.06.2020 žalobcovi ako zamestnávateľovi.\nVýsledky hodnotenia dôkazov sú imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP).\nV tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne\na výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie\nneodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Z vykonaného dokazovania nepochybne\nvyplynulo, že vo vzťahu k osobe Ing. C. (v tom čase zamestnancovi žalobcu) bolo možné všeobecne\npredpokladať, že písomnosť odovzdá na ďalšie konanie štatutárovi žalobcu, resp. že práve Ing. C.\nQ. bol fakticky tou príslušnou osobou, do ktorej dispozície sa písomnosť žalovaného (výpoveď) mala\ndostať. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo (výsluchom svedkov, ako aj sms komunikáciou), že Ing.\nC. Q. bol „nepísaným majiteľom\" žalobcu, ktorá skutočnosť bola navyše potvrdená i tým, že bol v\nčase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti\nžalobcu. Rovnako nedôvodnou bola námietka žalobcu, že bol príkaz doručovať písomnosti, týkajúce sa\nskončenia pracovného pomeru prostredníctvom pošty, pretože Zákonník práce v § 38 ods. 3 preferuje\nosobné doručenie na pracovisku a bolo by nedôvodným obmedzením práv zamestnanca, pokiaľ by tak\nurobiť nemohol. Žalobcom namietaná skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku\nnevysporiadal s rozdielmi vo výpovediach jednotlivých svedkov, taktiež nemala vplyv na správnosť\nzistenia skutkového stavu a nemala ani za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces,\npretože rozdiely vo výpovediach svedkov sa týkali práve skutočností, či Ing. C. Q. alebo S. T. boli\npriamymi nadriadenými žalovaného, ktoré však boli v prejednávanej veci právne bezvýznamné. Na to,\naby nastali účinky doručenia písomnosti zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou, sa nevyžaduje\njej prevzatie priamym nadriadeným zamestnancom zamestnávateľa. Odvolací súd skonštatoval, že súd\n\nprvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu podanú na súd\ndňa 29.10.2020 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamietol z dôvodu\nuplynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ\")\ns poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o priznanie náhrady trov dovolacieho\nkonania.\n3.1. Dovolateľ vadu zmätočnosti videl v tom, že odvolací súd nevykonal výsluch navrhovaného svedka\nD., ktorý bol priamym účastníkom tzv. doručovania výpovede žalovaným. Súd prvej inštancie opomenul\nvýpovede ďalších svedkov, ktoré boli v priamom rozpore s výpoveďou D.. Tieto výpovede neboli riadne\nzhodnotené a tým došlo k nepreskúmateľnosti a porušeniu práva na spravodlivý proces.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že konanie nebolo postihnuté vadou podľa ustanovenia §\n420 písm. f/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,\nsú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,\nktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP,\nje (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421\nCSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n10. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v podstatnom namieta\n(i) nevypočutie navrhnutého svedka, (ii) nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces\n\n(vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia\ntých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany\nich práv a právom chránených záujmov.\n12. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom na uvedené dovolací súd\npristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom\nsúdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.\n13. K namietanému pochybeniu v procese obstarávania dôkazov najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ\nsúd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil\nniektorý dôkaz, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných\noprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim\nprípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Predmetná judikatúra najvyššieho súdu bola a je\nakceptovaná aj ústavným súdom (I. ÚS 65/2020, III. ÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, II.\nÚS 153/2019, II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020). Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky\nvo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol\nmať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne\nustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby\nsúdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky)\nodôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3\nÚstavy SR a čl. 6 C.s.p.), a to „rovnosť zbraní\" v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť\nbremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na\nspravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06). K takejto interpretácii dospel už aj\nnajvyšší súd napr. v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 100/2018 alebo 5 Cdo 202/2018. V prejednávanej veci,\nale o takýto prípad nejde.\n14. Ako už vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 100/2018 a 5 Cdo 202/2018,\nprocesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť a pokiaľ im nevyhovie, tiež vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z\nakých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je\nnavrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.\n46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý\nproces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť\nvydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n15. V súdenej veci sa vo svojich opravných prostriedkoch dovolateľ domáhal výsluchu D. P.. Ako vyplýva\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ohľadne okolnosti doručovania výpovede žalovaným s výsledkom podstatným pre výsledok\nkonania nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie o skutočnosti, že Ing. C. Q. a S. T. vystupovali\nako nadriadení nielen žalovaného, ale aj ostatných zamestnancov. Tieto skutočnosti však boli naviac\nv súdenej veci právne bezvýznamné. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za to, že\nvykonanie ďalšieho žalovaným navrhnutého dôkazu (výsluch svedka) by bolo nadbytočné a neúčelné.\n\n16. Doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje prijaté závery súdu prvej inštancie i súdu\nodvolacieho. S poukazom na rozsah vykonaného dokazovania možno považovať ich skutkové závery\ni hodnotenie dôkazov za dostatočné. Pokiaľ súdy nepovažovali za potrebné vykonať ďalší výsluch,\nnezasiahli tým do práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože na zistenie skutkového stavu zabezpečili\ndostatočné množstvo dôkazných prostriedkov, z ktorých vyvodili na rozhodnutie veci dostatočné a\njednoznačné skutkové závery. Návrh na vykonanie dokazovania ďalšími výsluchmi považovali za\nnadbytočný, resp. irelevantný, túto nadbytočnosť a nepodstatnosť pre konanie dostatočne odôvodnili,\nčím vyhoveli kritériám v zmysle vyššie citovanej judikatúry ústavného i najvyššieho súdu.\n17. Dovolací súd ďalej uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 252/04), čo by mohlo založiť vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Zo spisu však takáto vada\nv posudzovanom prípade nevyplýva.\n18. Dovolací súd pripomína, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Zároveň je potrebné uviesť, že nesprávne\nvyhodnotenie dôkazov bez toho, aby plynúce skutkové závery boli svojvoľné či ústavne neudržateľné,\nnie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd pritom pre úplnosť poznamenáva, že do\nobsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n19. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\nv zmysle § 387 ods. l CSP, pričom sa v napadnutom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré\nv podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Je zrejmé, že prvoinštančným súdom obstarané\nskutkové zistenia a ich právne posúdenie považoval za natoľko správne, že ich nepotreboval nijako\nkorigovať. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov (odvolacieho a prvoinštančného), chápaných v ich\norganickej (kompletizujúcej) jednote (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS\n264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,\nakými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k\njeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom\nzodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej\ninštancie, obsah odvolania žalobcu, vyjadrenie žalovaného, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a\nprávnych argumentov, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie považuje\nza vecne správny, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za\núčelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami\nžalobcu vznesenými v zásadnej časti aj v dovolaní.\n20. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií nevyplýva žiadny extrémny\nnesúlad medzi vykonanými dôkazmi a prijatými skutkovými závermi, ktorý by mohol viesť k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre\nrozhodnutie veci a odvolací súd výsledky dokazovania preskúmal v medziach podaného odvolania.\nPodľa názoru vec prejednávajúceho senátu súdy nižších inštancií na základe vykonaných dôkazov\n\nustálili ucelený, logicky súdržný a presvedčivý skutkový základ, ktorý umožňoval právne posúdenie veci\nbez vnútorných rozporov, svojvôle či zjavného omylu.\n21. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil žiadne\nústavnoprávne deficity pri zisťovaní skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie aj odvolací súd\npostupovali v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä s prejednacou\nzásadou, zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP, čl. 15 CSP)\na princípom všeobecnej spravodlivosti. Pri hodnotení dôkazov rešpektovali ústavno-procesné zásady,\nvrátane zákazu tzv. deformácie dôkazu, opomenutého dôkazu, zásady rovnosti zbraní a priamosti\ndokazovania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú riadne a presvedčivé odôvodnenie, z ktorého je zrejmý\nlogický postup myšlienkového procesu súdov pri hodnotení dôkazov. Prijaté skutkové závery nevykazujú\nznaky svojvôle, nelogických úsudkov ani zrejmého omylu. Námietky dovolateľa v tomto smere preto\ndovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti aj dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za\nneopodstatnené.\n22. Dovolateľ namietal, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Vo svetle uvedeného dovolací\nsúd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý dovolaním žalobcu spĺňa kritériá pre\nodôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,\nneodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, ktorý skonštatoval podanie žaloby v prejednávanej veci po uplynutí prekluzívnej lehoty. Preto\nplatnosť skončenia pracovného pomeru nemohla byť súdom preskúmaná, a teda správne žaloba bola\nzamietnutá. Z odôvodnení rozhodnutí obidvoch súdov nižších stupňov, chápaných v ich organickej\njednote ako celok (I. ÚS 259/2018) je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy\nvychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké\nzávery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd prijaté\nrozhodnutie náležite vysvetlil. Odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odvolací súd sa stručným, ale dostatočným spôsobom\nvysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu. So všetkými sa v zásade zaoberal už súd\nprvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s nimi podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom.\nArgumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Závery, ku ktorým\nodvolací súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd pripomína, že\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Dovolateľ v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a\nvyhodnotené v základnom konaní.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta,\nže nižšie súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\n24. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Zamestnávateľ sa domáhal určenia neplatnosti výpovede, ktorú mu dal zamestnanec odovzdaním do rúk osoby poverenej konateľom na personálne veci. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože výpoveď bola zamestnávateľovi platne doručená a žaloba bola podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce; výsluch ďalšieho navrhnutého svedka považovali za nadbytočný, keďže sa týkal právne bezvýznamnej okolnosti. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nevypočutí svedka, nevysporiadaní sa s rozpormi vo výpovediach svedkov a nepreskúmateľnosti rozsudku. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné, lebo súdy nevykonanie dôkazu riadne odôvodnili jeho nadbytočnosťou, ich skutkové závery nie sú svojvoľné ani v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi a odôvodnenie rozhodnutí chápaných v organickej jednote spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 CSP.", "pravna_veta": "Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazu nie je procesnou vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd nevyhovenie dôkaznému návrhu odôvodnil niektorým z prípustných dôvodov (nedostatok súvislosti s predmetom konania, chýbajúca vypovedacia potencia dôkazu alebo nadbytočnosť dôkazu). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení; zásah do práva na spravodlivý proces by zakladali len závažné deficity dokazovania (opomenutý alebo deformovaný dôkaz, svojvoľné či zjavne mylné skutkové závery).", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 442 CSP", "§ 191 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 77 ZP", "§ 38 ods. 3 ZP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "28CoPr/2/2025", "guid": "39345eb1-0d05-43aa-8769-8e71fa5652bd:62876327-3398-4e03-9f97-bcb0b6afd43c", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "opomenutý dôkaz", "hodnotenie dôkazov", "neplatnosť skončenia pracovného pomeru", "prekluzívna lehota", "doručovanie výpovede"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}