{"guid": "d1109dd2-ab54-4fad-a4ac-8e8a1818ac49:0196a538-1463-40b4-b82a-cd57506e0566", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1", "spisova_znacka": "7CdoR/7/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/7/2026 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 7CdoR/7/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1", "identifikacne_cislo": "2325202091", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konzumuje vec samu a má povahu rozhodnutia vo veci samej, preto prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP proti nemu nie je vylúčená. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, tvrdené skutočnosti sa iba osvedčujú podľa obsahu návrhu a pripojených listín (§ 329 ods. 1 CSP); nesúhlas dovolateľa s hodnotením osvedčených skutočností nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Samotná skutočnosť, že odvolací súd v inom konaní medzi tými istými účastníkmi posúdil odlišný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia inak, sama osebe nezakladá arbitrárnosť rozhodnutia ani porušenie princípu právnej istoty, ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú presvedčivé dôvody pre záver o splnení podmienok na jeho nariadenie.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Matka maloletého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom dieťaťa do súkromnej materskej školy. Súd prvej inštancie návrh zamietol, odvolací súd rozhodnutie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, keďže matka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (zdravotné problémy dieťaťa, neprijatie do inej materskej školy, potreba zamestnať sa). Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal arbitrárnosť a porušenie právnej istoty, pretože ten istý odvolací súd v paralelnom konaní jeho vlastný návrh na neodkladné opatrenie neúspešne posúdil ako nevhodný nástroj. Najvyšší súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie konzumuje vec samu, a preto je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné z hľadiska povahy rozhodnutia; vada zmätočnosti však zistená nebola. Odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa požiadavky § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP, v konaní o neodkladnom opatrení sa skutočnosti len osvedčujú a odlišný výsledok v inom konaní viazanom na iný návrh a iné okolnosti sám osebe nepredstavuje dvojaký meter. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0196a538-1463-40b4-b82a-cd57506e0566", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/7/2026\n2325202091\n26. 05. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:2325202091.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. R., narodeného XX.\nU. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a\nrodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky Mgr. N. R., narodenej XX. G. XXXX, R., E. XXXX/X, právne\nzastúpenej splnomocnencom Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Ďumbierska 3F,\nIČO: 36836460, a otca Ing. D. R., narodeného XX. W. XXXX, E., H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Pavlom\nTorňošom, advokátom, Bratislava, Tomášikova 50/D, o návrhu matky na nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5P/97/2025, o dovolaní otca proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 29. septembra 2025, č. k. 11CoP/127/2025 - 109, takto\nrozhodol:\nDovolanie otca maloletého o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie\") uznesením zo dňa 04. júla 2025 č. k. 5P/97/2025\n- 45 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.). Ďalej rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 330 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ako „CSP\"), § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len\nako „CMP\") a § 35 Zákona o rodine. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za osvedčené,\nže medzi rodičmi neexistuje zhoda ohľadom zápisu maloletého do materskej školy, každý má vlastné\npredstavy a tieto sa snaží presadiť. Súd prvej inštancie mal za to, že otázku nezhody rodičov v podstatnej\nveci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností nie je možné, a vzhľadom na povahu veci\nani vhodné, riešiť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, a to z dôvodu výrazne obmedzených\nmožností dokazovania v spojitosti s obmedzenou dĺžkou času, v ktorom musí súd o návrhu rozhodnúť.\nLen v konaní vo veci samej by mal súd priestor na riadne vykonanie dokazovania a skúmanie všetkých\nrelevantných argumentov účastníkov konania, nakoľko aj otec je rodič a má právo sa k návrhu matky\nvyjadriť. Úlohou súdu rozhodujúceho o návrhu matky je iba posúdiť, či osvedčila skutočnosť, že by v\ndanom prípade existovala bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci\nnenariadil neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhu matky v danom prípade nebolo\nmožné vyhovieť, pretože nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pre maloleté dieťa, ktoré sa\naktuálne nachádza v osobnej starostlivosti matky, kde úroveň starostlivosti nikto nespochybňuje a preto\nnávrh matky považoval za nedôvodný.\n1.2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") uznesením zo dňa 29. septembra 2025, č. k.\n11CoP/127/2025 - 109 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v\nznení: Súd nahrádza súhlas otca Ing. D. R. so zápisom maloletého O. do predprimárneho vzdelávania\nA., E. 4, R., prevádzkovateľom ktorého je OZ A. so sídlom A. XXXXX/XXE, Bratislava - mestská časť\n\nNové Mesto, IČO: 53492986, v školskom roku 2025/2026 (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu\npotrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe\nvykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam,\navšak vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa najmä so záverom, že neboli splnené zákonné\npodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky maloletého, nakoľko mal\npreukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a súčasne dočasná úprava bola v záujme\nmaloletého dieťaťa. Uviedol, že dohoda rodičov o predprimárnom vzdelávaní dieťaťa je podstatnou\nvecou v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine. Celkom nepochybne ide o podstatnú vec, na ktorej sa musia\ndohodnúť obaja rodičia, keď v prípade absencie takejto dohody je znemožnené, aby dieťa navštevovalo\npredprimárne vzdelávanie, nakoľko pre jeho zápis na takéto vzdelávanie je potrebný súhlas oboch\nrodičov.\n2.2. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplynulo, že rodičia maloletého O. sú v rozvodovom\nkonaní, ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/54/2024. Nežijú v spoločnej domácnosti\na rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 5P/162/2024-317 zo dňa 14. 01.2025 bol upravený výkon ich\nrodičovských práv a povinností voči maloletému O. na čas do rozvodu tak, že maloletý bol zverený do\nosobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a bol upravený jeho styk s maloletým. Matka\npreferovala súkromnú materskú školu A. v Bratislave, a otec trval na tom, aby maloletý navštevoval\nMaterskú školu na D. 2, v R.. Vzhľadom na absenciu dohody o uvedenej podstatnej veci súvisiacej\ns výkonom rodičovských práv a povinností, podali obaja rodičia návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým sa domáhali nahradenia súhlasu druhého rodiča k prihláseniu maloletého na\npredprimárne vzdelávanie a to namiesto otca do škôlky A. a namiesto matky do škôlky na D. 2, R.. Súd\nprvej inštancie oba návrhy, matkin pod sp. zn. 5P/97/2025 a otcov pod sp. zn. 5P/100/2025, zamietol.\nPodľa odvolacieho súdu matka maloletého osvedčila lekárskymi správami, že maloletý má zdravotné\nproblémy, ktoré otec nepoprel a to alergie, v dôsledku ktorých má histamínovú diétu a tiež má problém\ns odplienkovaním. Matka tiež osvedčila, že maloletý nebol prijatý na predprimárne vzdelávanie v štátnej\nmaterskej škole, D. 2, R. pre nesplnenie podmienok, a nebol prijatý ani do ZŠ s materskou školou v E..\nMaloletého, ktorý dosiahne v novembri 2025 vek 4 roky, sa doposiaľ napriek snahe rodičov nepodarilo\nodplienkovať. Matka maloletého sa hodlá zamestnať, nakoľko sa dostáva do finančnej tiesne, avšak\npokiaľ maloletý nebude navštevovať škôlku, tak to nie je možné.\n2.3. Predprimárne vzdelávanie podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,\nintelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti, zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie\nvzdelávanie a pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami. Na\npredprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od 3 rokov veku, výnimočne aj od dovŕšenie 2 rokov veku. A.\nje inkluzívna škôlka, deti v nej v rozmanitých kolektívoch rozvíjajú kreativitu, kritické myslenie, empatiu,\nschopnosť porozumieť. Škôlka je zameraná na individualizovaný prístup k deťom, ktoré sa budú učiť\nbyť a žiť spolu, budú v nej deti so zdravotným znevýhodnením, deti z národnostných, etnických menšín\na zo všetkých príjmových kategórií.\n2.4. Odvolací súd mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého vo veku 4 rokov, aby absolvoval\npredprimárne vzdelávanie a tiež je v jeho záujme, aby sa matka mohla zamestnať a zabezpečiť tak\nfinančné prostriedky potrebné k riadnej starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na zdravotné problémy\nmaloletého a tiež jeho problém s odplienkovaním považoval odvolací súd škôlku A. za vhodnú. V štátnej\nškôlke by mohol byť na základe vyššie uvedeného vnímaný nepriaznivo, čo by mohlo nepriaznivo vplývať\nna psychiku maloletého. Otec maloletého neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by uvedená\nškôlka nebola pre maloletého vhodná. Keďže maloletý bol do uvedenej škôlky prijatý, odvolací súd\npovažoval za nevyhnutné neodkladným opatrením rozhodnúť o jeho zápise, keďže otec odmietol dať\nsúhlas, teda považoval okamžitý zásah do pomerov účastníkov za dôvodný a v najlepšom záujme\nmaloletého.\n2.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 CSP za použitia ust. § 52 CMP.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal otec maloletého (ďalej aj ako „dovolateľ\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP žiadajúc, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n3.1. Dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko\npostupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny\n\nprocesný postup a samotné porušenie malo spočívať v arbitrárnosti rozhodnutia, porušení princípu\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní v dôsledku existencie diametrálne odlišných rozhodnutí toho\nistého súdu v tej istej veci. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"ústavný súd\") sp. zn. III. ÚS 34/2012 a sp. zn. II. ÚS 101/2022, v ktorých ústavný súd stanovil,\nže princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžaduje, aby súdy v skutkovo a právne totožných\nveciach rozhodovali rovnako. Ak rozhodnú odlišne, musia tento odklon presvedčivo odôvodniť, čo podľa\ndovolateľa v napadnutom uznesení odvolacieho súdu, č. k. 11CoP/127/2025 - 109 zo dňa 29. 09. 2025\nabsentuje. Namietal absenciu vysvetlenia, prečo v prípade návrhu matky v konaní vedenom pod sp.\nzn. 11CoP/127/2025 odvolací súd považoval neodkladné opatrenie za prípustný a vhodný nástroj, zatiaľ\nčo v prípade návrhu otca (v tej istej skutkovej situácii) ten istý odvolací súd v konaní vedenom pod sp.\nzn. 15CoP/142/2025, považoval neodkladné opatrenie za nevhodný nástroj. Podľa názoru dovolateľa\nodvolací súd aplikoval na účastníkov dvojaký procesný meter, čím porušil princíp rovnosti zbraní a\nzároveň poukázal na rozhodnutie ústavného súdu v náleze III. ÚS 34/2012: „K porušeniu práva na\nspravodlivý proces dochádza vtedy, ak súd rozhodne v skutkovo a právne obdobnej veci odchylne\nod iného senátu toho istého súdu bez toho, aby tento odklon náležite a presvedčivo odôvodnil.\", čo\nbol podľa dovolateľa aj tento prípad. Nesprávne posúdenie potreby dokazovania a skutkového stavu\nvidel dovolateľ v tom, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí prijal tvrdenia matky o nevyhnutnosti\nsúkromnej škôlky (kvôli plienkam a alergiám) bez vykonania riadneho dokazovania, ktoré je v konaní o\nneodkladnom opatrení obmedzené. Naopak, v paralelnom konaní vedenom pod sp. zn. 15CoP/142/2025\nodvolací súd odmietol vyhovieť otcovi práve s odkazom na to, že tvrdenia o vhodnosti štátnej škôlky\na účelovosti konania matky si vyžadujú dokazovanie, ktoré v skrátenom konaní nie je možné. Týmto\npostupom ten istý odvolací súd vytvoril situáciu, kde matke stačilo tvrdiť (a doložiť lekárske správy, ktoré\notec spochybňoval v zmysle ich interpretácie pre potreby MŠ), aby dosiahla plný úspech, zatiaľ čo otcovi\nbolo právo na ochranu jeho rodičovských práv odopreté s poukazom na formálne procesné prekážky v\nrovnakom konaní zo strany odvolacieho súdu.\n4. Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že sa po vecnej stránke stotožňuje s\nrozhodnutím odvolacieho súdu. Nepochybným je záver, že odvolací súd primárne prihliadal na najlepší\nzáujem maloletého. Uviedla, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej\ninštancie. Pokiaľ súd dospel k záveru, že je v plnom záujme maloletého, aby navštevoval predškolské\nzariadenie, pričom v čase vydania uznesenia bol prijatý len do jedného (do otcom navrhovaného\npredškolského zariadenia prijatý nebol), takýto stav musel logicky vyústiť do rozhodnutia v prospech\nnávrhu matky. Dovolanie považovala v celom rozsahu za nedôvodné, a podľa jej názoru neboli naplnené\ndovolacie dôvody. Navrhla dovolanie otca odmietnuť, alternatívne ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa k dovolaniu nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie otca treba odmietnuť.\n7. Od 01. júla 2016 sa konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých riadia ustanoveniami CMP.\nVzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania\npodľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 až § 77a\nobsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak\", ak ide o prípustnosť dovolania v\nposudzovanej veci; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 CSP.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované\nv § 420 písm. a) až f) CSP. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n10. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 19/2017) judikoval, že základným a spoločným\nznakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP,\nje to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Preto v\nprípade, kedy dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP dovolací súd prednostne skúma,\nči ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní tvrdenej procesnej\nvady v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu uvedenému v tomto ustanovení. Z uvedeného a contrario vyplýva, že\nak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až\nf) CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.\n11. Dovolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach dospel k záveru, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené (príp. zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení\nneodkladného opatrenia, nekonzumujúce vec samu, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, a preto voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné\n(pozri judikát R 21/2018 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/157/2017, 3Cdo/167/2017,\n8Cdo/83/2017, 5Cdo/119/2021, 5Cdo/164/2021).\n12. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné\nneodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie\nneodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP).\nRovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré\nnenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. Práve o takéto rozhodnutie odvolacieho súdu,\nnapadnuté dovolaním otca ide podľa najvyššieho súdu a možno povedať, že je rozhodnutím vo veci\nsamej a prípustnosť dovolania nie je v súdenej veci v zmysle ustanovenia § 420 CSP vylúčená.\n13. Dovolací súd už na tomto mieste považuje za podstatné uviesť, že z obsahu podaného dovolania\nnepochybne vyplýva (§ 124 ods. 1 CSP), že jadrom otcom podaného dovolania je rozdielny právny názor\ndvoch odvolacích senátov toho istého odvolacieho súdu, v ktorom dovolateľ namietal právne posúdenie,\narbitrárnosť a rozpor v aplikácií právnej normy na ten istý skutkový stav. Dovolacia argumentácia, cez\nprizmu ním prezentovaného právneho stavu, smerovala proti právnym záverom odvolacieho súdu, ktoré\npodrobil kritike najmä v arbitrárnosti, porušení princípu právnej istoty a absencii riadneho zdôvodnenia.\nV tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že právne aspekty posudzovania danej veci zo strany\nodvolacieho súdu, (ktorého rozhodnutie bolo predmetom dovolacieho prieskumu v limitovanom rozsahu\nustanovenia § 420 písm. f) CSP) neboli zásadného významu pri skúmaní opodstatnenosti otcom\nnamietaných zmätočností podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko (i) podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu\nnesprávne právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nresp. prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, (ii) prípadné právne posúdenie veci dovolateľom\nformálne podriadené pod § 420 písm. f) CSP síce môže dovolací súd vecne preskúmať, avšak iba\nv rozsahu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 CSP („autentické porozumenie\ndovolateľovi\"), ktoré však v okolnostiach danej veci bolo ex lege vylúčené (§ 357 písm. d) v spojení s\n§ 421 ods. 2 CSP) a (iii) prípadné právne posúdenie veci sa síce môže premietnuť (aj) do porušenia\npráva na spravodlivý proces, ak právne závery súdu boli celkom zjavne nedôvodné, či arbitrárne, čo\nvšak v danej veci nebolo zistené.\n14. Civilný sporový poriadok upravuje inštitút neodkladného opatrenia v § 324 a nasl. Ako tzv. osobitný\nprocesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na\njeho nariadenie. Cieľom tohto inštitútu je poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným právam\nsubjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie, prípadne eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli\nv priebehu konkrétneho civilného konania nastať. Za týmto účelom zákonodarca zakotvil zjednodušený\nprocesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje v lehote\n30 dní bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Táto krátka zákonná lehota\nneumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval pojednávanie. Inak postupuje iba\nvo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd\nnevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s\n\npodaným návrhom osvedčené (pozri uznesenie ústavného súdu zo 04. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS\n294/2020).\n15. V podstatnom otec v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal postup odvolacieho\nsúdu, a to najmä, že jeho rozhodnutie je neodôvodnené, nepreskúmateľné, arbitrárne, v zjavnom rozpore\ns princípmi právnej istoty a legitímnych očakávaní (bod 3.1.).\n16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa odvolací súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nDovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie otca, že v konaní došlo\nk tvrdeným vadám zmätočnosti.\n17. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nsúdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nzo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n18. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27.\njanuára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách. Procesná\narbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov\nupravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako\nextrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci,\nktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými\npostupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná\nneodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych\nargumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo\nabsenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV.\nÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita\nmusí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí\ntaká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n19. Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe\ndostupných dôkazných prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania\nformalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade osvedčených\nskutočností následne vo veci rozhodnúť. Najvyšší súd konštatuje, že argumentácia odvolacieho súdu\nzodpovedá príslušným ustanoveniam CSP, týkajúcim sa predpokladov vydania neodkladného opatrenia\npre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP). Tieto argumenty\nvychádzajú najmä z podstaty konania o neodkladnom opatrení, jeho účelu, ale i úskalí, ktoré obmedzený\nsúdny prieskum predstavuje.\n\n19.1. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu\ndovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj\nzdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, navyše procesne limitovaným\nkonaním o neodkladnom opatrení sa vysporiadal s tvrdenými skutočnosťami a dôkazmi predloženými\nmatkou spolu s návrhom, ktoré považoval za osvedčené. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia\nodvolacieho súdu možno zistiť na základe čoho dospel k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd sa dostatočne a logicky vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.\nPokiaľ ide o námietku dovolateľa, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje akékoľvek vysvetlenie,\nprečo v prípade návrhu matky v konaní vedenom pod sp. zn. 11CoP/127/2025 považoval neodkladné\nopatrenie za prípustný a vhodný nástroj, zatiaľ čo v prípade návrhu otca v konaní vedenom pod\nsp. zn. 15CoP/142/2025, považoval neodkladné opatrenie za nevhodný nástroj, k tomu dovolací súd\nuvádza, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je síce prvoradým v konaniach starostlivosti súdu\no maloletých, avšak nemôže sa ním popierať samotný účel neodkladného opatrenia. Odvolací súd\nv prvom rade skúmal, či je naplnená zákonná podmienka existencie potreby bezodkladnej úpravy\npomerov ako prioritnej podmienky v konaní o neodkladnom opatrení, pričom dospel k záveru, že táto\nje daná. Samozrejme súd aj pri skúmaní potreby bezodkladnosti úpravy pomerov musí mať na zreteli\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa, čo sa prejaví práve v rýchlej intervencii súdu v prípade konkrétneho\nohrozenia. Odvolací súd však na základe predložených skutkových tvrdení a pripojených listín dospel pri\nnávrhu matky k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzal pritom najmä zo skutočností,\nže je v najlepšom záujme maloletého vo veku 4 roky, aby absolvoval predprimárne vzdelávanie a tiež\nje v jeho záujme, aby sa matka mohla zamestnať a zabezpečiť tak finančné prostriedky potrebné k\nriadnej starostlivosti o maloletého. Matka maloletého osvedčila lekárskymi správami, že maloletý má\nzdravotné problémy, ktoré otec nepoprel a to alergie, v dôsledku ktorých má histamínovú diétu a tiež\nmá problém s odplienkovaním. Matka osvedčila, že maloletý nebol prijatý na predprimárne vzdelávanie\nv štátnej materskej škole, D., R. pre nesplnenie podmienok, a nebol prijatý ani do ZŠ s materskou\nškolou v E.. Poukázal tiež na zdravotné problémy maloletého, a tiež jeho problém s odplienkovaním, na\nzáklade čoho považoval odvolací súd škôlku A. za vhodnú pre maloletého. V štátnej škôlke by mohol byť\nvnímaný nepriaznivo, nakoľko by tam bol pravdepodobne jediný s plienkami, čo by mohlo nepriaznivo\nvplývať na psychiku maloletého. Taktiež mal odvolací súd za to, že otec maloletého neuviedol žiaden\nrelevantný dôvod, pre ktorý by uvedená materská škôlka nebola pre maloletého vhodná. Keďže\nmaloletý bol do uvedenej škôlky prijatý, odvolací súd považoval za nevyhnutné neodkladným opatrením\nrozhodnúť o jeho zápise, keďže otec odmietol dať súhlas, teda považoval okamžitý zásah do pomerov\núčastníkov za dôvodný a v najlepšom záujme maloletého. Na základe uvedených skutočností odvolací\nsúd vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo forme neodkladného opatrenia, čo aj náležite\nodôvodnil. Podľa názoru najvyššieho súdu uvedené závery odvolacieho súdu nemožno považovať za\ncelkom zjavne nedôvodné, či arbitrárne, a to o to viac, ak mal preukázanú potrebu dočasnej úpravy\npomerov účastníkov a súčasne, že táto dočasná úprava bola v záujme maloletého dieťaťa, a to najmä\nosvedčením tej skutočnosti, že maloletý nebol prijatý do žiadnej inej materskej školy. Najvyšší súd\nuvádza, že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nedáva podklad pre\ntvrdenie dovolateľa, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, resp., že\ntoto rozhodnutie je nepreskúmateľné, či arbitrárne. Dovolaním napádané rozhodnutie totiž primerane\ndostatočným spôsobom (vzhľadom k osobitostiam konania o nariadení neodkladného opatrenia) uvádza\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov konania v rámci\nodvolacieho konania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.\nMyšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení primerane vysvetlený nielen s poukazom na\nvšetky rozhodujúce skutočnosti zistené v konaní, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal a\nna podstatu procesného inštitútu neodkladného opatrenia. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené (nepreskúmateľné, či arbitrárne).\n20. Otec ďalej namietal, že odvolací súd nesprávne posúdil potreby dokazovania a skutkového stavu\nveci resp., že ich vyhodnotil nesprávne. K tomu dovolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, no tvrdené skutočnosti sa len osvedčujú. Miera\nosvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V dôsledku toho sa nezisťujú\nvšetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a\nskutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia\nbyť preukázané dôkazmi. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie\nneodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\n\na k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýmto postupom súdu (§ 329 ods. 1\nCSP) sa sleduje dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie\nsituácie vyžadujúce zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať\nna požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu\nzmarený.\n20.1. Keďže dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu\nosvedčovania, odvolací súd na základe odvolacích námietok (vychádzajúc z návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a z dôkazných prostriedkov predložených matkou) zisťoval najvýznamnejšie\nrelevantné skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia (odôvodňujúce potrebu neodkladnej\núpravy pomerov), pričom dôsledne vyhodnotil presvedčivosť návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia z objektívneho hľadiska, ako aj skúmal, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností,\nktorými bolo nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci podmienené. Postup odvolacieho\nsúdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného\nopatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, preto v kontexte vyššie\nuvedeného nemožno považovať za nesprávny.\n20.2. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.\nNeznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie\nvykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť\npodaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s\nprocesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II.\nÚS 3/97, I. ÚS 204/2010, IV. ÚS 324/2011).\n20.3. Dovolací súd zároveň uvádza, že námietky dovolateľa smerujúce proti tomu, ako odvolací\nsúd vyhodnotil skutkové tvrdenia účastníkov a osvedčenie podmienok pre nariadenie neodkladného\nopatrenia, predstavujú v podstate nesúhlas dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho\nsúdu. Takéto námietky však samy osebe nezakladajú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa uvedeného ustanovenia neslúži na revíziu skutkových zistení ani na nové hodnotenie\nosvedčenia rozhodujúcich skutočností.\n21. Samotná skutočnosť, že v inom konaní (sp. zn. 15CoP/142/2025) medzi tými istými účastníkmi\ndospel odvolací súd pri posudzovaní (odlišného) návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia k\nodlišnému záveru, sama osebe nezakladá arbitrárnosť rozhodnutia ani porušenie princípu právnej istoty\nči legitímnych očakávaní. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž vždy\nviazané na konkrétny predmet konania, obsah návrhu, tvrdené skutkové okolnosti, mieru ich osvedčenia\na existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v čase rozhodovania. Odlišný výsledok „v inom\nkonaní\" preto bez ďalšieho neznamená existenciu „dvojitého metra\" pri rozhodovaní súdu. Samotná\nexistencia odlišného rozhodnutia v inom konaní bez zohľadnenia vyššie uvedených špecifík sama\nosebe neznamená porušenie princípu právnej istoty, legitímnych očakávaní ani rovnosti účastníkov\nkonania, pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú presvedčivé dôvody, na základe\nktorých odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia\nv posudzovanej veci. Dovolací súd preto považuje za rozhodujúce, že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia možno jasne identifikovať úvahy, na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru o potrebe\nbezodkladnej úpravy pomerov v posudzovanej veci. Tieto úvahy sú logické, vnútorne konzistentné a\nzodpovedajú účelu konania o neodkladnom opatrení.\n22. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že otec neopodstatnene namietal, že odvolací\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). So zreteľom na uvedené\ndovolací súd dovolanie otca odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Matka maloletého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom dieťaťa do súkromnej materskej školy. Súd prvej inštancie návrh zamietol, odvolací súd rozhodnutie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, keďže matka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (zdravotné problémy dieťaťa, neprijatie do inej materskej školy, potreba zamestnať sa). Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal arbitrárnosť a porušenie právnej istoty, pretože ten istý odvolací súd v paralelnom konaní jeho vlastný návrh na neodkladné opatrenie neúspešne posúdil ako nevhodný nástroj. Najvyšší súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie konzumuje vec samu, a preto je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné z hľadiska povahy rozhodnutia; vada zmätočnosti však zistená nebola. Odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa požiadavky § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP, v konaní o neodkladnom opatrení sa skutočnosti len osvedčujú a odlišný výsledok v inom konaní viazanom na iný návrh a iné okolnosti sám osebe nepredstavuje dvojaký meter. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konzumuje vec samu a má povahu rozhodnutia vo veci samej, preto prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP proti nemu nie je vylúčená. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, tvrdené skutočnosti sa iba osvedčujú podľa obsahu návrhu a pripojených listín (§ 329 ods. 1 CSP); nesúhlas dovolateľa s hodnotením osvedčených skutočností nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Samotná skutočnosť, že odvolací súd v inom konaní medzi tými istými účastníkmi posúdil odlišný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia inak, sama osebe nezakladá arbitrárnosť rozhodnutia ani porušenie princípu právnej istoty, ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú presvedčivé dôvody pre záver o splnení podmienok na jeho nariadenie.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 325 ods. 1 CSP", "§ 329 ods. 1 CSP", "§ 336 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 2 ods. 1 CMP", "§ 35 Zákona o rodine", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/127/2025", "guid": "6620fe40-c5e8-4a83-8912-e2de06516017:392c6f42-6bc6-4b24-8197-f3059f4f4707", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["neodkladné opatrenie", "prípustnosť dovolania", "rozhodnutie vo veci samej", "osvedčenie skutočností", "arbitrárnosť rozhodnutia", "právna istota", "nahradenie súhlasu rodiča", "starostlivosť súdu o maloletých"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}