{"guid": "5ac5927d-a647-4ea8-891b-ee2dc46e3b50:8f3e9d8b-8a77-4a30-a674-dd7d02a1db77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2", "spisova_znacka": "5CdoR/18/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/18/2025 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2026, sp. zn. 5CdoR/18/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2", "identifikacne_cislo": "2324201289", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak odvolací súd nerozhodol o celom predmete konania (napríklad o zročnom výživnom), nemožno sa nápravy domáhať dovolaním, pretože spôsobilým predmetom dovolania je len existujúci výrok rozhodnutia odvolacieho súdu; prostriedkom nápravy je návrh na doplnenie rozsudku podľa § 225 CSP. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a § 62 ods. 1 Zákona o rodine nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom, preto ak dieťa v priebehu konania nadobudne plnoletosť, súd určí výživné priamo k jeho rukám bez potreby nového návrhu. Neúplnosť skutkových zistení či nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi nižších inštancií samo osebe nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, keďže dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a jeho prieskum sa obmedzuje na kontrolu postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k trom deťom súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné vrátane tvorby úspor; odvolací súd zverenie najmladšieho dieťaťa matke potvrdil, výživné na všetky deti (vrátane medzičasom plnoletého syna, k jeho rukám) zvýšil približne na 39 % čistého príjmu otca bez tezaurácie a výrok o styku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie. Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevykonanie znaleckého dokazovania, vychádzanie z neaktuálnych majetkových pomerov, likvidačnú výšku výživného, rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa v tomto konaní a nerozhodnutie o zročnom výživnom. Dovolací súd dovolanie zamietol: odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP a odpovedá na všetky podstatné námietky vrátane dôvodov, pre ktoré striedavá starostlivosť pri nefunkčnej komunikácii rodičov neprichádza do úvahy; súd nemusí odpovedať na každú námietku a nevykonanie navrhnutých dôkazov bolo vysvetlené. Určenie výživného na dieťa, ktoré sa stalo plnoletým počas konania, priamo k jeho rukám bolo správne a nerozhodnutie o zročnom výživnom nemožno napadnúť dovolaním, pretože neexistujúci výrok nie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu; nápravou je návrh na doplnenie rozsudku. Nesprávne hodnotenie dôkazov samo osebe vadu zmätočnosti nezakladá a dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f3e9d8b-8a77-4a30-a674-dd7d02a1db77", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoR/18/2025\n2324201289\n18. 06. 2026\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2026:2324201289.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a\nčleniek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej vo veci navrhovateľky - manželky (matky\nmaloletých detí) Ing. B. T., narodenej XX. S. XXXX, D., K. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nKanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, a manžela\nnavrhovateľky (otca maloletých detí) Ing. I. T., narodeného XX. S. XXXX, D., K. XXXX/XX, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Trnava, Hlavná 25 a advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD.,\nBratislava, Zámocká 18, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po\nrozvode manželstva k deťom: C. T., narodenému XX. M. XXXX, toho času už plnoletý, zastúpenému\nadvokátskou kanceláriou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Ďumbierska 3F,\nIČO: 36 836 460, T.L. T., narodenej XX. K. XXXX a D. T., narodenému XX. D. XXXX, zastúpených\nkolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, vedenom na Okresom súde\nGalanta pod sp. zn. 5P/49/2024, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. mája\n2025 sp. zn. 12CoP/31/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 01. októbra\n2024 č. k. 5P/49/2024-99 rozhodol tak, že:\n„I. Manželstvo navrhovateľky Ing. B. T., rod. E., nar. XX. X. XXXX a manžela navrhovateľky Ing. I. T.,\nnar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. D.,\nzväzok IV., ročník 2004, strana 44, por. č. 1, rozvádza.\nII. Maloleté dieťa C. T. a maloleté dieťa T. T.Ň. a maloleté dieťa D. T. sa zveruje do osobnej starostlivosti\nmatky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.\nIII. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa C. T. v sume 181 eur mesačne vždy do 15. dňa\nkaždého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a okrem toho otec je\npovinný sumu 30 eur mesačne zasielať na osobitný účet maloletého dieťaťa za účelom tvorby úspor s\núčinnosťou od právoplatnosti rozsudku.\nIV. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa T.L. T. v sume 163 eur mesačne vždy do 15. dňa\nkaždého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a okrem toho otec je\npovinný sumu 30 eur mesačne zasielať na osobitný účet maloletého dieťaťa za účelom tvorby úspor s\núčinnosťou od právoplatnosti rozsudku.\nV. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa D. T. v sume 152 eur mesačne vždy do 15. dňa\nkaždého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a okrem toho otec je\n\npovinný sumu 30 eur mesačne zasielať na osobitný účet maloletého dieťaťa za účelom tvorby úspor s\núčinnosťou od právoplatnosti rozsudku.\nVI. Matka je povinná v lehote do 7 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť každému\nz maloletých detí osobitný bankový účet na meno maloletého dieťaťa, pričom na nakladanie s\nprostriedkami na bankovom účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, a matka je povinná\noznámiť otcovi číslo týchto bankových účtov do 7 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nVII. Styk otca s maloletým dieťaťom C. T. a s maloletým dieťaťom T. T. sa neupravuje.\nVIII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom D. T. každý nepárny kalendárny týždeň vždy v\nsobotu od 8:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa\nv stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdá\nspäť matke v mieste bydliska matky.\nIX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“\n1.1. Okresný súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods.\n1, 3, 5, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne\ndôvodil, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na výpoveď navrhovateľky\nna pojednávaní a na výpoveď manžela navrhovateľky na pojednávaní dospel k záveru, že sú splnené\nzákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd o úprave výkonu rodičovských práv a\npovinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva rozhodol\ntak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich matky, pričom obaja rodičia ich budú zastupovať\na spravovať ich majetok. Matka ako navrhovateľka žiadala na čas po rozvode manželstva maloleté\ndeti zveriť do jej osobnej starostlivosti, manžel navrhovateľky čiastočne súhlasil so zverením matke\npri maloletým deťoch C. a T., pričom maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti svojej matky\nod opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou. Všetky maloleté deti prejavili záujem byť zverené\ndo starostlivosti matky, čo je zrejmé zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2024, pričom zo\nstrany kolízneho opatrovníka neboli súdu signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti\no maloleté deti zo strany matky. Navrhovateľka žiadala neupraviť styk otca s maloletým dieťaťom, pričom\notec súhlas s tým, aby sa pri maloletých deťoch C. a T. neupravil styk, kde maloleté deti C. a T. prejavili\nvôľu, aby nebol upravený styk s otcom, čo je zrejmé zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2024.\nPreto súd styk otca s maloletými deťmi C. a T. na čas po rozvode manželstva neupravil. Pri maloletých\ndeťoch C. a T. súd poukazuje na ich vyšší vek, a preto rešpektoval ich názor. Pri maloletom dieťati D. súd\npoukazuje na jeho nižší vek, ale nejde o predškolský vek, kde súd považoval za potrebné v najlepšom\nzáujme maloletého dieťaťa zachovať aspoň minimálny styk otca s maloletým dieťaťom, pričom je zrejmé,\nže striedavá osobná starostlivosť nie je možná, nakoľko maloleté dieťa odmieta striedavú starostlivosť,\nčo je zrejmé zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2024 a čo je podporené správou Liberate\no.z. zo dňa 11. 06. 2024 a správou z psychologického vyšetrenia zo dňa 02. 09. 2024, ale maloleté dieťa\nSamuel akceptuje styk s otcom, čo je zrejmé zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2024. Preto\nsúd upravil styk otca s maloletým dieťaťom cez nepárny víkend bez prespatia tak, ako je to uvedené vo\nvýroku rozsudku. Súd nezistil relevantný dôvod na rozdeľovanie súrodencov, nakoľko maloleté dieťa D.\nmá právo aj na rozvíjanie svojich emocionálnych vzťahov k súrodencom. V tomto prípade neexistujú také\nvýnimočné okolnosti, že by maloleté deti rodičov vyrastali už dlhší čas oddelene a navykli si už na určité\nvýchovné prostredie, alebo že by oddelená výchova neviedla k strate vzájomného sústavného kontaktu\nmaloletých detí a prispela by k úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu výchovného pôsobenia obidvoch\nrodičov voči spoločným deťom. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoP/58/2016 zo\ndňa 15. 12. 2016). Striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme maloletého dieťaťa a striedavou\nosobnou starostlivosťou oboch rodičov by neboli lepšie zabezpečené potreby maloletých detí. Súd zistil,\nže vychádzajúc z výpovede matky na pojednávaní matka ako učiteľka z hľadiska svojho vzdelania a\npracovných skúseností má lepšie predpoklady na výchovu maloletých detí ako otec, ktorý pracuje v\nbankovníctve. Súd zistil, že maloleté deti majú lepšie vzťahové väzby s matkou ako s otcom, čo je zrejmé\nzo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2024.\n1.3. Súd pri určení výživného od otca vychádzal z nákladov maloletých detí vyčíslených v návrhu na\nzačatie konania od matky a modifikovaných matkou vo výpovedi na pojednávaní, ktoré otec vo svojej\nvýpovedi na pojednávaní, s výnimkou príspevku na rekonštrukciu domu 1.000 eur, odsúhlasil. V prípade\nmaloletého dieťaťa D. 60 % nákladov znížených o prídavok na dieťa predstavovalo po zaokrúhlení nahor\n152 eur. V prípade maloletého dieťaťa T. 60 % nákladov znížených o prídavok na dieťa predstavovalo\npo zaokrúhlení nahor 163 eur. V prípade maloletého dieťaťa C. 60 % nákladov znížených o prídavok na\ndieťa predstavovalo po zaokrúhlení nahor 181 eur. Súd musel zohľadniť aj 50 % nákladov na plnoleté\ndieťa C. v sume 235 eur. Keďže to majetkové pomery otca umožňujú, súd aplikoval aj tezauráciu\n\nvýživného v zmysle § 63 odsek. 3 ZR, a to po 30 eur mesačne pre každé maloleté dieťa na tvorbu úspor.\nTakto otec celkovo vynaloží pre 3 maloleté deti a 1 plnoleté dieťa 821 eur na výživné. Súd pri určení\nvýživného vychádzal aj z čistého priemerného mesačného príjmu otca vo výške 3.602,66 eur, z ktorého\npríjmu podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20 % - 30 % na všetky vyživovacie povinnosti, pričom\n20 % strop výživného predstavuje 720,53 eur a 30 % strop výživného predstavuje 1.080,80 eur. Súd\nzohľadnil dobrý zdravotný stav maloletých detí a nižšie výdavky maloletých detí, hoci celkový počet sú 4\ndeti. Tu je potrebné pripomenúť, že týmto spôsobom bude mať otec vytvorený finančný priestor, v prípade\nže sa maloleté deti s otcom stretnú, aby maloletým deťom objednal výlet alebo kúpil potrebnú vec.\n1.4. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania, lebo neboli zistené žiadne osobitné dôvody.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 28. mája 2025 sp. zn. 12CoP/31/2025\nna odvolanie matky, otca a plnoletého C. T. rozhodol tak, že:\n„I. Odvolací súd odvolacie konanie v napadnutých častiach rozvodu manželstva (výrok I.), zverenia\nmaloletej T. do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku maloletých detí T. a D.\n(výrok II.) a v časti kde ostal styk maloletej Kataríny neupravený (výrok VII.) z a s t a v u j e.\nII. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, kde súd zveril maloletého Samuela\ndo osobnej starostlivosti matky (výrok II.) p o t v r d z u j e.\nIII. Odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti na syna\nMateja (výrok III.) o d m i e t a.\nIV. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na\nplnoletého C. (výrok III.) m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu plnoletého C. sumu 360,eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám plnoletého C., počnúc právoplatnosťou\nrozsudku o rozvode manželstva.\nV. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na\nmaloletú T. (výrok IV.) m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. sumu 330,- eur\nmesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou\nrozsudku o rozvode manželstva.\nVI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na\nmaloletého D. (výrok V.) m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. sumu 260,- eur\nmesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou\nrozsudku o rozvode manželstva.\nVII. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku VI. z r u š u j e.\nVIII. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým D.\n(výrok VIII.) a v časti náhrady trov konania (výrok IX.) r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“\n2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti zverenia maloletého D.\nvecne správny a je dôvodné ho v tejto časti potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku), v\nčasti určenia vyživovacej povinnosti je potrebné ho zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku), v časti\núpravy styku otca s maloletým D. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie, v časti odvolania matky ohľadom\nvyživovacej povinnosti k plnoletému C. odmietnuť a vo zvyšnej časti konanie zastaviť.\n2.2. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zverenia maloletého D. matke,\ns poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa odvolacieho súdu pre\nvyriešenie predmetnej veci bolo podstatné posúdenie otázky najlepšieho záujmu dieťaťa v situácii,\nkeď sa rozhoduje o jeho zverení do starostlivosti na čas po rozvode rodičov. Ako je uvedené vyššie,\npre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné zistenie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý druh osobnej\nstarostlivosti a ktorého z rodičov je v ich najlepšom záujme. Naviac, odvolací súd poukazuje nielen na\nnázor maloletých (aj maloletej T.L., ktorý zohľadnil aj súd prvej inštancie), ale aj nefunkčnú komunikáciu\nmedzi rodičmi, ktorá je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na to,\nže schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom je jedným zo\nzásadných predpokladov pri nariadení striedavej starostlivosti, nakoľko ide o pomerne komplikovaný\na logisticky neustále náročný proces, kedy je pre potreby detí nevyhnutná funkčná komunikácia a\nspolupráca medzi rodičmi, čo v danom prípade chýba. (viď. aj NS SR sp. zn. 2CdoR/9/2024 z 26.\n09. 2024) Súdy posudzujú najlepší záujem z pohľadu detí a súd prvej inštancie dospel k tomu, že\nprebiehajúci model s osobnou starostlivosťou matky je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého, s\nčím sa stotožňuje aj odvolací súd.\n\nPokiaľ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie, nedopustil sa pochybenia, z vykonaného\ndokazovania mal dostatočne preukázané, že v danom prípade s ohľadom na najlepší záujem maloletého\nD. je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky správne. Na uvedenom nič nemohlo zmeniť ani\ndôkazy predložené otcom v odvolacom konaní a na ktoré odvolací súd neprihliadol, keď nemohli\novplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Je nutné tiež poukázať na to, že maloletý D. je naviazaný na\nsúrodencov, hoci sú v inej vekovej kategórii, avšak ich vplyv na maloletého je nepochybný a pokiaľ\nodvolateľ poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/33/2021, odvolací súd\npripomína, že vždy treba skúmať, či sú splnené podmienky na striedavú starostlivosť s ohľadom na\nnajlepší záujem maloletého, pričom poukazuje aj na individuálnosť každého prípadu. Skutočnosť, že\notec má lepšie bytové podmienky ako matka, nakoľko žije v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM a matka\naj s deťmi u svojej matky sú irelavantné s ohľadom na okolnosti prípadu, pokiaľ je o maloletého D.\npostarané, keď opak preukázaný nebol.\n2.3. V súvislosti s určením výšky výživného odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia vyplývajúce\nz vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého vyplynulo, že maloleté deti (i plnoletý syn\nC.) pochádzajú z manželského vzťahu rodičov. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec má\nčistý mesačný príjem ako zamestnanec v L.O. J. D. vo výške 3.602,66 eur (č. l. 54) a matka má čistý\nmesačný príjem ako zamestnanec zo X. Š. E. Š. vo výške 1.278,18 eur (č. l.64). Ako ďalej zistil súd prvej\ninštancie otec je zaťažený celkovo 4 vyživovacími povinnosťami a spoluvlastní (BSM) rodinný dom v D. a\nauto Citroen C4 Picasso. Matka je zaťažená celkovo 4 vyživovacími povinnosťami a spoluvlastní (BSM)\nrodinný dom v D. a auto Citroen C4 Picasso, toho času i s deťmi býva u svojej matky. V prejednávanej\nveci pri zohľadnení otcovho priemerného čistého mesačného príjmu vo výške cca 3.600 eur, považoval\nodvolací súd za primerané určenie výživného na maloletého D. na sumu 260 eur, maloletej T. 330 eur a\nplnoletého C. 360 eur, čo aj po zohľadnení výživného na najstaršieho syna C. cca 450 eur, predstavuje\n39 % z príjmu otca. Hoci aplikačná prax je 20 - 30% čistého príjmu povinného rodiča na všetky ním\nvyživované osoby, vzhľadom na počet vyživovacích povinností rodičov, ale aj výrazný rozdiel v príjme\nmatky a otca detí, čo sa odráža aj v ich životnej úrovni, mal odvolací súd za to, že vyššie stanovená výška\nvyživovacej povinnosti je primeraná s potenciálom zvyšovania do budúcna. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že otec sa nepodieľa na výžive detí okrem výživného žiadnym spôsobom a odvolací súd\nprihliadol aj na to, že styk s otcom neprebieha. Avšak i v prípade širšieho styku otca s maloletým D.,\ns ohľadom na individuálnosť prípadu, je možné súdom určené výživné považovať za adekvátne aj u\nmaloletého D., ktoré je samozrejme možné korigovať do budúcna. Otec nepoprel, že by do rozvodu\nmanželstva neprispieval na výživu detí cca 1.200 eur, a pokiaľ aj argumentuje tým, že nie jeho vinou styk\ns deťmi neprebieha, reálne sa styk nerealizuje, preto s ohľadom na vyššie uvedené, je v možnostiach a\nschopnostiach otca výživné platiť tak, ako bolo určené odvolacím súdom.\nV tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že výrok o výživnom na tvorbu úspor maloletého dieťaťa\nspoločne s bežným výživným tvorí neoddeliteľný celok. Pokiaľ teda bolo ostatným rozhodnutím upravené\nokrem bežného výživného aj výživné na tvorbu úspor, je potrebné v rámci rozhodovania o zmene\nvyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu rozhodnúť o výživnom komplexne, t. j.\nvrátane časti výživného určeného na tvorbu úspor. Z uvedeného dôvodu, keďže odvolací súd zmenil\nvýrok o výške vyživovacej povinnosti, bez tvorby úspor, výrok VI. je nadbytočný.\n3. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec (ďalej ako „dovolateľ).\nPrípustnosť dovolania vyvodil z ust. § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Otec zosumarizoval podstatné nedostatky v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými bolo porušené\njeho právo na spravodlivý súdny proces nasledovne:\n- odvolací súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré by preukazovali podstatné skutočnosti dôležité pre\nrozhodnutie v merite veci, resp. neprikázal súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie, a to najmä znalecké\ndokazovanie, ktoré je vo vzťahu k opozitným tvrdeniam účastníkov konania, k tvrdeniu matky o násilí v\nrodine, k tvrdeniu otca o manipulácii maloletého matkou, k absolútnej zmene postoja maloletého voči\notcovi od času, kedy je vo výlučnom výchovnom prostredí matky kľúčové;\n- odvolací súd neskúmal skutočný príjem otca a matky;\n- odvolací súd sa nezaoberal s podaniami otca a ani s dôkazmi (najmä potvrdením o príjme), ktoré\npredložil;\n- odvolací súd rozhodoval na základe neaktuálnych majetkových pomerov rodičov, čím došlo k porušeniu\nust. § 217 ods. 1 CSP;\n- odvolací súd len prevzal bez ďalšieho tvrdenia sumy o príjmoch rodičov a výdavkoch detí z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie;\n\n- odvolací súd svoje rozhodnutie opieral v pomerne veľkej časti len o všeobecné konštatovania a premisy,\nčo nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia;\n- odvolací súd sa nezaoberal tvrdeniami otca ohľadne jeho príjmu, príjmu matky, nemožnosti osobne sa\nstarať o deti, o neumožňovaní styku/osobnej starostlivosti o deti, na tieto tvrdenia ani len neprihliadal;\n- odvolací súd určil výšku výživného v likvidačnej sume a ďaleko presahujúcej rámec vyživovacej\npovinnosti povinného rodiča;\n- odvolací súd navýšil výživné nepomerne oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, hoci vychádzal z tých\nistých tvrdení a dôkazov, ako súd prvej inštancie (hoci bol povinný zohľadniť aj ďalšie otcom predložené);\n- odvolací súd určil výživné aj v prípade maloletého D., o ktorého styku s otcom nie je právoplatne\nrozhodnuté, ktorá skutočnosť značne determinuje výšku výživného;\n- odvolací súd rozhodol o výživnom na plnoleté dieťa (C.) v tomto konaní;\n- odvolací súd nerozhodol o zročnom výživnom;\n- odvolací súd neupravil bežné výživné a výživné na tvorbu úspor tak, ako súd prvej inštancie, no s\nvýživným na tvorbu úspor zaplatených otcom sa nevysporiadal;\n- odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné, čo z neho robí rozhodnutie arbitrárne;\n- odvolací súd konal v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.\n3.2. Zohľadňujúc vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie a aj rozhodnutie odvolacieho súdu\nnielenže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je v rozpore so skutočným stavom, so záujmom\nmaloletých detí, ale tiež nie je vôbec dostatočným spôsobom odôvodnené, čo z týchto rozhodnutí robí\nrozhodnutia nepreskúmateľné.\n3.3. Dovolateľ je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno považovať za\ndostačujúce. Z predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vôbec zrejmé, ako sa odvolací súd\nvysporiadal s námietkami otca (uvedenými vyššie, ako aj v podanom odvolaní, jeho vyjadrení, doplnení\nodvolania, vyjadrení k odvolaniu matky). Trvá na tom, že jeho námietkam odvolací súd nevenoval\nabsolútne žiadnu pozornosť, pričom neuviedol, z akého dôvodu nepovažoval uvádzané skutočnosti\na dôkazy za podstatné pre rozhodnutie a bez ďalšieho sa jednoducho stotožnil s (takmer celou)\nargumentáciou súdu prvej inštancie.\n3.4. Otec navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. § 449 ods. 1 a § 450 CSP v dovolaním napadnutej\nčasti zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/31/2025-341 zo dňa 28. 05. 2025 a vec vrátil\nodvolaciemu súdu, resp. súdu prvej inštancie, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Matka maloletých a plnoletý C. T. vo vyjadrení zo dňa 20. 10. 2025 navrhli dovolanie otca odmietnuť,\nresp. zamietnuť. Kolízny opatrovník maloletých sa k dovolaniu otca nevyjadril.\n5. Konania v niektorých rodinnoprávnych veciach sa od 01. júla 2016 riadi ustanoveniami CMP.\nVzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania\npodľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77a\nobsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania v\nposudzovanej veci; prípustnosť podaného dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení\nCSP.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie otca je potrebné zamietnuť.\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) má dovolací súd za to, že dovolateľ\nnamieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n11. Podstatou dovolania otca cez § 420 písm. f) CSP je namietané nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť a vady v dokazovaní v oblasti zverenia maloletého\nD. do osobnej starostlivosti matky a výške vyživovacej povinnosti otca v prospech všetkých troch detí.\nNajvyšší súd tak skúmal, či dovolacie námietky otca sú spôsobilé založiť dôvodnosť dovolania.\n12. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo\nveci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť\ntýchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).\nV prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07).\nSúd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie\nmusí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na\njeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\nzávery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,\nI. ÚS 402/08).\n12.1. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n13. Predmetom konania v danej veci bol návrh matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností\nrodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Okresný súd manželstvo matky a otca\nrozviedol a práva a povinnosti rodičov k deťom upravil tak, že maloleté deti T. a D. zveril do osobnej\nstarostlivosti matky. Syn C. sa medzičasom stal plnoletým, zverenie do osobnej starostlivosti rodiča\npreto okresný súd neupravil. Súčasne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca v prospech všetkých\n\ntroch detí v rozpätí 20% - 30% z jeho čistého priemerného mesačného príjmu a určil otcovi povinnosť\ntvorby úspor. Styk otca s maloletým okresný súd upravil len vo vzťahu k D.. Odvolanie proti rozsudku\nprvostupňového súdu podali matka, otec a plnoletý C.. Po vykonaní dispozičných úkonov zo strany\notca ostala predmetom odvolacieho konania otázka zverenia maloletého D. do osobnej starostlivosti\nmatky a vyživovacia povinnosť otca v prospech detí. Odvolací súd potvrdil zverenie maloletého D.\ndo osobnej starostlivosti matky, výroky o výživnom zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v\nprospech všetkých detí bez potreby tezaurácie výživného. Zároveň zrušil výrok prvostupňového súdu o\núprave styku otca s maloletým D. a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nRozhodnutie v tejto časti považoval za nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie takto\nformulovanej úpravy.\n13.1. Dovolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie\nvo veci úpravy práv a povinností k maloletým. Na margo námietky otca o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá\npre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry\na obsahuje aj zdôvodnenie všetkých, pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je vo všeobecnosti možné považovať to, že odvolací súd\nrozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, avšak v tomto prípade tomu tak nie je.\n13.2. Prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo je požiadavka otca o zverení maloletého\nD. do striedavej starostlivosti oboch rodičov nedôvodná. Z bodu 45 až 50 odôvodnenia rozsudku\nprvostupňového súdu je tiež zrejmé, čo viedlo súd k rozhodnutiu o zverení maloletého do osobnej\nstarostlivosti matky. Odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne\nsprávny v tejto časti potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v jednotlivostiach\nnaň poukázal. Na právne významné námietky otca odvolací súd reagoval v bode 59 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, pričom otcovi správne v bode 62 pripomenul, že pre vyriešenie predmetnej\nveci bolo podstatné posúdenie otázky najlepšieho záujmu dieťaťa. Tiež uviedol, že pri posudzovaní, ktorý\ndruh osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletých bral ohľad „...nielen na názor maloletých\n(aj maloletej T., ktorý zohľadnil aj súd prvej inštancie) ale aj nefunkčnú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá\nje prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že schopnosť rodiča\ndohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom je jedným zo zásadných predpokladov\npri nariadení striedavej starostlivosti, nakoľko ide o pomerne komplikovaný a logisticky neustále náročný\nproces, kedy je pre potreby detí nevyhnutná funkčná komunikácia a spolupráca medzi rodičmi, čo v\ndanom prípade chýba. (viď. aj NS SR sp. zn. 2CdoR/9/2024 z 26. 09. 2024)“.\n13.3. Odvolací súd zmenil výroky o vyživovacej povinnosti otca v prospech detí tak, že výšku výživného\nzvýšil. Odôvodneniu zmeny výšky výživného sa odvolací súd venoval v bodoch 68 až 82 rozsudku.\nPodľa odvolacieho súdu výživné na maloletého D. v sume 260 eur, maloletú T. v sume 330 eur a\nplnoletého C. v sume 360 eur je primerané, a to aj po zohľadnení výživného na najstaršieho syna C.\ncca 450 eur, a predstavuje 39 % z príjmu otca. Potrebu zvýšenia odôvodnil tak, že „...Hoci aplikačná\nprax je 20 - 30% čistého príjmu povinného rodiča na všetky ním vyživované osoby, vzhľadom na počet\nvyživovacích povinností rodičov, ale aj výrazný rozdiel v príjme matky a otca detí, čo sa odráža aj v ich\nživotnej úrovni, mal odvolací súd za to, že vyššie stanovená výška vyživovacej povinnosti je primeraná\ns potenciálom zvyšovania do budúcna. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa nepodieľa na\nvýžive detí okrem výživného žiadnym spôsobom a odvolací súd prihliadol aj na to, že styk s otcom\nneprebieha. Avšak i v prípade širšieho styku otca s maloletým D., s ohľadom na individuálnosť prípadu, je\nmožné súdom určené výživné považovať za adekvátne aj u maloletého D., ktoré je samozrejme možné\nkorigovať do budúcna. Otec nepoprel, že by do rozvodu manželstva neprispieval na výživu detí cca 1.200\neur, a pokiaľ aj argumentuje tým, že nie jeho vinou styk s deťmi neprebieha, reálne sa styk nerealizuje,\npreto s ohľadom na vyššie uvedené, je v možnostiach a schopnostiach otca výživné platiť tak ako bolo\nurčené odvolacím súdom.“ Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/6/2020 z 31. marca\n2021, v zmysle ktorého určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach.\n13.4. Dovolací súd tak konštatuje, že námietka otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu je nedôvodná. Zároveň dovolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutí súdov\nnižších stupňov v celku poskytuje odpoveď na všetky podstatné argumenty strán. Súdy vysvetlili, akým\nspôsobom a z akých dôvodov dospeli ku konkrétnemu rozhodnutiu o zverení maloletého D. osobnej\nstarostlivosti matky a určení vyživovacej povinnosti otca v prospech detí, ktoré skutkové tvrdenia\núčastníkov konania za použitia vyšetrovacieho princípu boli preukázané, ktoré ich argumenty považovali\n\nsúdy za relevantné a ako vec právne posúdili. Preto nemožno hovoriť o ani o nepreskúmateľnosti\ndotknutých rozhodnutí, resp. arbitrárnosti (svojvôli) rozhodnutia.\n13.5. Ohľadom právneho záveru súdov o úprave práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode\nmanželstva dovolací súd uvádza, že nie je pravdou, že by súdy nižších inštancií nereagovali v tejto\nsúvislosti na zásadné námietky otca. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu jasne vyplýva, že\nsúd vedel o námietkach otca, ale na ďalšiu argumentáciu účastníkov nepovažoval potrebou reagovať\nšpecifickou odpoveďou, neprihliadol ani na dôkazy predložené v odvolacom konaní, a to z toho dôvodu,\nže nemohli zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutých častiach zverenia maloletého D. a\nurčenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a k plnoletému synovi (bod 83). Odvolací súd tiež\npodotkol, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov konania uvádzaných účastníkmi konania\n(bod 60).\n13.6. Nedôvodná je aj námietka otca, že súdy rozhodli o výživnom v tomto konaní na C., ktorý je\nplnoletý. Dovolací súd konštatuje, že postup oboch súdov nižšieho stupňa bol správny. Poukazuje\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. mája 2009 sp. zn. 5Cdo78/2009, v\nktorom súd uviedol, že cit.: „Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná\nvyživovacia povinnosť), nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej\nosobe. Povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo\nna výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného,\na to ani na strane povinnej osoby. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom\nvýživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti\nmaloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú\npodmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť\nrodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým\nbolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí\nplnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky\npre určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú.“ Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva aj to, že\ndieťa, ktoré v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť, môže podať opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu súdu o výživnom aj za čas, kedy bolo ešte maloleté a plnenie dávok výživného, ktoré sa\nstali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí\nplnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred\nplnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R 2/1985, Zborník III, str. 308 a pod.). Je zrejmé, že odvolací\nsúd sa týmto právnym názorom dôsledne riadil a výživné určil poukazovať priamo k rukám plnoletého\nC.. V odvolacom konaní plnoletý C. vystupoval sám, v zastúpení advokátom matky.\n13.7. K námietke otca, že odvolací súd nerozhodol o zročnom výživnom a nevysporiadal sa s výživným\nna tvorbu úspor zaplateným otcom na základe výroku prvostupňového súdu dovolací súd uvádza,\nže spôsobilým predmetom dovolania môže byť len konkrétny (existujúci) výrok, ktorý tvorí súčasť\nvýrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2004).\nZ toho vyplýva, že ak odvolací súd nerozhodol o celom predmete konania, v tomto prípade o zročnom\nvýživnom, hoci tak bol povinný urobiť, nemôže sa dotknutá strana domáhať nápravy tohto nedostatku\nprostredníctvom dovolania. Prostriedkom nápravy nie je dovolanie, ale návrh na doplnenie rozsudku\npodľa § 225 CSP. Inak povedané, predmetom dovolania môže byť iba výrok, ktorý bol odvolacím\nsúdom vydaný, a nie výrok neexistujúci (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1525 - 1567: J.\nBajánková, K. Gešková). Dovolací súd uzatvára, že predmetom dovolacieho prieskumu tak nemôže byť\nneexistujúci výrok o zročnom výživnom.\n14. Vo vzťahu k námietke otca o nevykonaní navrhnutých dôkazov dovolací súd konštatuje, že z\nokolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného stavu veci\n(§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania. Zároveň\npoukazuje na bod 64 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý odôvodňoval,\nprečo súdy nevykonali dôkaz znaleckým posudkom: „Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie, nedopustil sa pochybenia, z vykonaného dokazovania\nmal dostatočne preukázané, že v danom prípade s ohľadom na najlepší záujem maloletého D. je\njeho zverenie do osobnej starostlivosti matky správne. Na uvedenom nič nemohlo zmeniť ani dôkazy\npredložené otcom v odvolacom konaní a na ktoré odvolací súd neprihliadol, keď nemohli ovplyvniť\nrozhodnutie vo veci samej. Je nutné tiež poukázať na to, že maloletý D. je naviazaný na súrodencov,\nhoci sú v inej vekovej kategórii, avšak ich vplyv na maloletého je nepochybný a pokiaľ odvolateľ\n\npoukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/33/2021, odvolací súd pripomína, že\nvždy treba skúmať, či sú splnené podmienky na striedavú starostlivosť s ohľadom na najlepší záujem\nmaloletého, pričom poukazuje aj na individuálnosť každého prípadu. Skutočnosť, že otec má lepšie\nbytové podmienky ako matka, nakoľko žije v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM a matka aj s deťmi u\nsvojej matky sú irelavantné s ohľadom na okolnosti prípadu, pokiaľ je o maloletého D. postarané, keď\nopak preukázaný nebol.“ Dovolací súd sa s týmto postupom súdov nižšieho stupňa stotožňuje.\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že v hodnotení dôkazov súdmi nižších\ninštancií nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Pre úplnosť uvádza,\nže nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nižšími súdmi\nbez ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom\npostupe súdu, pretože (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal a\n(ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto\ndôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezakladá. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999), ako aj viaceré\njeho rozhodnutia (napríklad sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012)\nzastávajú názor, že ani prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov\nnie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná (bez ďalšieho) za dôvod zakladajúci tzv.\nzmätočnostnú vadu konania.\n16. Okrem toho, dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení\nzo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I.\nÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by popreli zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil.\n17. Z vyššie uvedeného sumáru vyplýva, že zo strany súdov nižšieho stupňa nedošlo k nesprávnemu\nprocesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v\ntakej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že\ndovolanie otca podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto\ndovolanie dovolateľa podľa ustanovenia § 448 zamietol.\n18. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52\nCMP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k trom deťom súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné vrátane tvorby úspor; odvolací súd zverenie najmladšieho dieťaťa matke potvrdil, výživné na všetky deti (vrátane medzičasom plnoletého syna, k jeho rukám) zvýšil približne na 39 % čistého príjmu otca bez tezaurácie a výrok o styku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie. Otec v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevykonanie znaleckého dokazovania, vychádzanie z neaktuálnych majetkových pomerov, likvidačnú výšku výživného, rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa v tomto konaní a nerozhodnutie o zročnom výživnom. Dovolací súd dovolanie zamietol: odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP a odpovedá na všetky podstatné námietky vrátane dôvodov, pre ktoré striedavá starostlivosť pri nefunkčnej komunikácii rodičov neprichádza do úvahy; súd nemusí odpovedať na každú námietku a nevykonanie navrhnutých dôkazov bolo vysvetlené. Určenie výživného na dieťa, ktoré sa stalo plnoletým počas konania, priamo k jeho rukám bolo správne a nerozhodnutie o zročnom výživnom nemožno napadnúť dovolaním, pretože neexistujúci výrok nie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu; nápravou je návrh na doplnenie rozsudku. Nesprávne hodnotenie dôkazov samo osebe vadu zmätočnosti nezakladá a dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom.", "pravna_veta": "Ak odvolací súd nerozhodol o celom predmete konania (napríklad o zročnom výživnom), nemožno sa nápravy domáhať dovolaním, pretože spôsobilým predmetom dovolania je len existujúci výrok rozhodnutia odvolacieho súdu; prostriedkom nápravy je návrh na doplnenie rozsudku podľa § 225 CSP. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a § 62 ods. 1 Zákona o rodine nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom, preto ak dieťa v priebehu konania nadobudne plnoletosť, súd určí výživné priamo k jeho rukám bez potreby nového návrhu. Neúplnosť skutkových zistení či nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi nižších inštancií samo osebe nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, keďže dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a jeho prieskum sa obmedzuje na kontrolu postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 442 CSP", "§ 225 CSP", "§ 393 ods. 2 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 62 ods. 1 Zákona o rodine", "§ 2 ods. 1 CMP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoP/31/2025", "guid": "df0b5776-a082-495e-8227-d62fad88895a:c4033cab-3686-44d6-b009-61222af4c272", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "striedavá osobná starostlivosť", "výživné", "plnoleté dieťa", "zročné výživné", "doplnenie rozsudku", "hodnotenie dôkazov"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}