{"guid": "8173790e-a292-4f72-a49c-5688b5866d42:6d62ead7-056e-4206-8949-3b0b91888391", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1", "spisova_znacka": "5Tdo/28/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2026 z 20. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2026, sp. zn. 5Tdo/28/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1", "identifikacne_cislo": "2324010348", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2026-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": "Vylúčenie sudcu podľa § 31 ods. 3 Tr. por. sa viaže len na jeho účasť na rozhodovaní vo veci samej na súde iného stupňa; sudca, ktorý na súde nižšieho stupňa ako zastupujúci sudca iba nariadil termín výsluchu obvineného k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, nie je z rozhodovania o odvolaní na súde vyššieho stupňa vylúčený a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. nie je daný. Odmietnutie dôkazných návrhov obhajoby s náležitým odôvodnením nie je zásadným porušením práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., lebo voľba dôkazných prostriedkov patrí do úvahy súdu (§ 2 ods. 10 a 11 Tr. por.), a námietky proti hodnoteniu dôkazov, nepoužitiu zásady in dubio pro reo či nepreukázaniu znakov skutkovej podstaty sú námietkami skutkovými, ktoré dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nenapĺňajú. Neprimeranosť trestu uloženého v rámci zákonnej trestnej sadzby nie je dovolacím dôvodom a § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno uplatniť ako samostatný dôvod dovolania.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Dvaja obvinení boli odsúdení za zločin lúpeže spáchaný spolupáchateľstvom (fyzické napadnutie poškodeného v podchode železničnej stanice a odcudzenie mobilného telefónu) a odvolací súd ich odvolania zamietol. V dovolaniach namietali porušenie práva na obhajobu nevykonaním navrhnutých dôkazov, účasť vylúčeného sudcu v odvolacom senáte, nesprávne právne posúdenie skutku, nepoužitie zásady in dubio pro reo a neprimeranosť trestu. Najvyšší súd konštatoval, že súd prvého stupňa o dôkazných návrhoch rozhodol uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. a ich odmietnutie odôvodnil, nariadenie termínu výsluchu zastupujúcim sudcom nie je rozhodovaním vo veci samej v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. a dotknutý sudca bol podľa rozvrhu práce zákonným sudcom; návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por., ktorý neuvádzal dôvod vylúčenia všetkých sudcov podľa § 31 Tr. por., krajský súd správne nepredložil nadriadenému súdu. Námietky proti vierohodnosti výpovede poškodeného a preukázaniu úmyslu zmocniť sa cudzej veci sú skutkové a dovolací súd ich nie je oprávnený preskúmavať; skutok bol správne kvalifikovaný ako lúpež spolupáchateľstvom, pri ktorom postačuje, aby každý zo spolupáchateľov vykonal len časť konania. Trest odňatia slobody bol uložený v zákonnej sadzbe, preto jeho prísnosť nespadá pod žiadny dovolací dôvod. Dovolania boli odmietnuté podľa § 382 písm. c) Tr. por.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "nazov": "§ 287 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-2", "nazov": "§ 288 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "nazov": "§ 374 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-287", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-374", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d62ead7-056e-4206-8949-3b0b91888391", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/28/2026\n2324010348\n20. 05. 2026\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2026:2324010348.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov\nJUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného P. X. a spol. pre zločin lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prerokoval\nna neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2026 v Bratislave dovolanie obvineného P. X. podané\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Olivera Zuzáka a dovolanie obvineného H. A. podané prostredníctvom\nobhajcu JUDr. Martina Hudáka proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 15. júla 2025, sp. zn.\n3To/61/2025, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolania obvinených P. X. a H. A. sa odmietaj ú.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom zo 7. februára 2025, sp. zn. 14T/21/2024,\nuznal obvinených P. X. a H. A. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.\naugusta 2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že:\ndňa 02.12.2023 v čase okolo 00.05 hod., v U. na železničnej stanici v podchode budovy spoločne fyzicky\nnapadli poškodeného F. Q., ktorý v tom čase tadiaľ prechádzal, a to tak, že jeden z obžalovaných ho\nchytil pod krk a zhodil na zem, následne ho obžalovaní na zemi kopali do rôznych častí tela a ťahali za\ntričko, ktoré mu roztrhli snažiac sa zobrať poškodenému mobilný telefón, pričom počas útoku mu jeden\nz obžalovaných vybral z vrecka bundy mobilný telefón značky O. Z. XX, čiernej farby, a to aj napriek\ntomu, že sa ho poškodený snažil držať rukou, pričom poškodenému roztrhol vrecko na bunde, následne\nz miesta odišli, čím uvedeným konaním poškodenému F. Q., nar. XX.XX.XXXX, odcudzením mobilného\ntelefónu spôsobili škodu vo výške 200,- eur.\nZa to súd obvinenému P. X. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 37\npísm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a podľa § 48 ods.\n2 písm. b) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia.\nObvinenému H. A. súd uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák.\ntrest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho na výkon trestu\nodňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť\npoškodenému F. Q., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom Z. č. XXX/XX, L. A., škodu vo výške 150,- eur.\nPodľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného F. Q., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom Z. č. XXX/XX, L. A.,\nso zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podali obvinení P. X. a H. A. v zákonom stanovenej lehote\nodvolania, o ktorých Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 15. júla 2025, sp. zn.\n3To/61/2025, rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolania obvinených zamietol.\nDňa 12. januára 2026 podal obvinený P. X. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUD. Olivera Zuzáka\npísomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm.\ne) a písm. i) Tr. por., a síce:\nzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu;\n- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť\nvylúčený z vykonávania úkonov trestného konania;\n- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia,\nv spojení § 374 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj\nkonanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom\nprostriedku.\nObvinený P. X. v intenciách dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. namietal, že\no jeho odvolaní rozhodoval na krajskom súde senát zložený z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nStanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka, pričom zo spisu vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 14T/21/2024 vyplýva, že v predmetnej veci na okresnom súde sa na\nrozhodovaní ako sudca zúčastnil JUDr. Juraj Dziak, ktorý bol v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu\nGalanta na rok 2025 určený ako zastupujúci sudca JUDr. Simony Štanglovičovej a ktorý z dôvodu\nčerpania dovolenky sudkyne JUDr. Simony Štanglovičovej nariadil termín výsluchu obvineného H. A.\nna 14. marca 2025 o 10:30 hod. na Okresnom súde Galanta, pričom predmetom výsluchu malo byť\nrozhodovanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Uviedol, že táto skutočnosť mu nebola\nznáma v pôvodnom konaní a sudca JUDr. Juraj Dziak sa podľa prvotného pridelenia jeho odvolania\nrozhodovania na krajskom súde nemal zúčastniť, kedy podľa informácie poskytnutej zo strany krajského\nsúdu boli členmi senátu JUDr. Katarína Stanislavská, JUDr. Ladislav Réves a JUDr. Rastislav Kresl.\nVo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Tr. por. a k § 374 ods. 3 Tr. por.\nobvinený P. X. namietal, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a to najmä z\ndôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže\npodľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Uviedol, že v priebehu trestného konania sa nemohol účinne brániť proti tomu,\nčo mu bolo kladené za vinu, nemal riadnu príležitosť vyjadriť sa k tomu, či proti inému spoločným konaním\npoužil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a nemohol uviesť právne argumenty, prečo sa nemohol\ndopustiť trestného činu lúpeže, resp. prečo mu nebolo spáchanie tohto trestného činu preukázané v\npriebehu konania. Súdy riadne a dostatočne nezistili skutkový stav veci bez dôvodných pochybností,\nnevykonali navrhované dôkazy potrebné na riadne ustálenie skutkového stavu veci, nerešpektovali\nustálenú súdnu prax ani zásadu trestného konania in dubio pro reo, v konaní postupovali a rozhodli\narbitrárne. Chybnosť konania súdov obvinený P. X. videl aj v nesprávnom právnom posúdení skutku\na nesprávnej aplikácii hmotnoprávnych ustanovení a to § 15 Tr. zák. Mal za to, že orgány činné v\ntrestnom konaní a súd porušili zásadu objasňovať okolnosti svedčiace v prospech obvineného, pričom\nobvinenému zamietli všetky návrhy na doplnenie dokazovania a to tak v priebehu prípravného konania,\nako aj v priebehu konania pred súdom. Už v prípravnom konaní sa domáhal výsluchu svedka E. A.,\nako osoby prítomnej na mieste činu, avšak orgány činné v trestnom konaní vykonanie výsluchu tohto\nsvedka ignorovali, a aj keď súd tento výsluch pripustil, vzhľadom na odstup času od spáchania skutku,\nsa svedok už k veci bližšie vyjadriť nevedel. Uviedol, že súd takisto porušil jeho právo na obhajobu,\nkeď odmietol vykonať ním a obhajcom navrhované dôkazy, a to oboznámenie úradného záznamu z\nč. l. 160, oboznámenie zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby A. B.,\nzáznam o obmedzení jej osobnej slobody, č. l. 93 a príkaz na prepustenie zo zadržania A. B. z č.\nl. 95, pribratie znalca z odboru zdravotníctva, výsluchy príslušníkov polície a to B., F., K. a V. a tiež\nzabezpečenie kamerových záznamov z 2. decembra 2023 z obce U. a mesta U., trasa od polície OR PZ\nGalanta smerom do obce U. a konfrontácie obvineného X. a svedkyne A. B. a obvineného X. a svedka/\npoškodeného F. Q.. Krajský súd taktiež odmietol vykonať dôkazy navrhnuté podaním z 28. mája 2025,\nv ktorom okrem iného uviedol nové skutočnosti a navrhol lokalizáciu mobilného telefónu a vykonanie\niných dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu považoval obvinený P. X. aj spôsob, akým sa krajský\nsúd vysporiadal s jeho podaním z 28. apríla 2025 a jeho návrhom na postup podľa § 23 Tr. por.\n\nObvinený P. X. ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia sú založené na neprávnom právnom posúdení\nstíhaného skutku zo strany konajúcich súdov, nakoľko je zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že\nby použil násilie proti poškodenému alebo hrozbu bezprostredného násilia, ako je to kvalifikované v\nskutkovej vete. Poškodený vo svojej výpovedi neuviedol, že útočníkom mal byť obvinený P. X. a ani v\nrámci žiadneho iného úkonu v tomto konaní ho nestotožnil ako útočníka, preto výpoveď poškodeného\nako jediného usvedčujúceho dôkazu o jeho vine je nedostatočná. Z výpovede svedka X. vyplýva, že v\ntaxíku sedel obvinený X. aj s obvineným A., avšak tento svedok nevypovedal, a objektívne ani nemohol\nvypovedať, nič o okolnostiach útoku na poškodeného. Takisto ani z obrazovo-zvukového záznamu\nnevyplýva žiadny útok na poškodeného. Podľa názoru obvineného P. X. uvedená reťaz dôkazov\nnesvedčí o tom, že bol útočníkom bez rozumovej pochybnosti tak, ako je to uvedené v napadnutých\nrozhodnutiach. K záveru o jednoznačnosti preukázania jeho viny sa na základe uvedených dôkazov\nnedá dospieť žiadnym rozumným logickým výkladom.\nObvinený P. X. ďalej namietal, že súdy svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili, krajský súd sa\nnevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a nezaoberal sa jeho návrhom a prednesom uvedeným v\nodvolaní, aby bol spod obžaloby oslobodený. Obe rozhodnutia súdov preto považoval za arbitrárne a\nnepreskúmateľné. Záverom dovolania poukázal na nespravodlivosť a neprimeranosť uloženého trestu.\nZ vyššie uvedených dôvodov obvinený P. X. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 371\nods. 1 písm. c), písm. e), písm. i), § 374 ods. 3 Tr. por. v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil\nporušenie zákona v príslušných ustanoveniach, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok\nokresného súdu a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec príslušnému súdu prvého stupňa, aby ju v\npotrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol v inom senáte. Zároveň navrhol, aby dovolací súd po\nzrušení napádaných rozhodnutí v súlade s § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol tak, že ho neberie do väzby.\nK dovolaniu obvineného P. X. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež\n„prokurátor“) podaním z 22. januára 2026 konštatujúc nenaplnenie obvineným uplatnených dovolacích\ndôvodov. Uviedol, že z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený P. X. rovnaké námietky uplatnil už\nv odvolaní a krajský súd sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Mal za to, že\nnevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom,\nktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c) Tr. por., ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy\n(zistený skutkový stav) v jeho prospech. Podľa názoru prokurátora právo na obhajobu obvineného\nnebolo porušené v žiadnom smere a rozhodnutie je založené na správnom právnom posúdení zisteného\nskutku a boli použité správne hmotnoprávne ustanovenia. Obvinený zároveň okrem iného namieta\nsprávnosť zisteného skutkového stavu, ktorý je z dovolacieho prieskumu vylúčený. K obvineným\nuplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. prokurátor uviedol, že určenie\ntermínu výsluchu obvineného A. ohľadom jeho žiadosti o prepustenie z väzby JUDr. Dziakom, ktorý v\ntom čase zastupoval JUDr. Štanglovičovú, nie je možné vnímať ako konanie sudcu vo veci. Na podklade\ntýchto skutočností prokurátor navrhol dovolanie obvineného P. X. na neverejnom zasadnutí podľa § 382\npísm. c) Tr. por. odmietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Tr. por.\nDňa 30. januára 2026 podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie aj obvinený H. A., ktorý\nprostredníctvom ustanoveného obhajcu JUD. Martina Hudáka uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Tr. por., a síce, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený H. A. v odôvodnení\npodaného dovolania namietal, že bol odsúdený na základe jediného priameho usvedčujúceho dôkazu,\nktorým je výpoveď poškodeného a série nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy spolu nevytvárajú takú\nreťaz dôkazov, ktoré by viedli k záveru, že skutok v obžalobe bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti musel\nspáchať a spáchal. Právne závery súdov v napadnutom rozhodnutí o tom, že skutok bol dostatočným\nspôsobom zistený pre jeho odsúdenie a o tom, že je bez rozumnej pochybnosti vinný zo spáchania\ntakto zisteného skutku, sú nesprávne. Taktiež je nesprávny záver krajského súdu, že odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia je presvedčivé. Mal za to, že súdy v napadnutom rozhodnutí pochybili, keď\nv tomto konaní neaplikovali zásadu in dubio pro reo a vykonané dôkazy nevyhodnotili vyslovene v jeho\nneprospech. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie\nporušuje § 2 ods. 12 Tr. por., a aby zrušil napadnuté rozhodnutie okresného a krajského súdu, a\nokresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.\n\nK dovolaniu obvineného H. A. sa vyjadril prokurátor podaním z 12. marca 2026 konštatujúc jeho\nnedôvodnosť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nUviedol, že tie isté námietky ako v dovolaní obvinený H. A. uplatnil už v odvolaní, pričom krajský súd ich\nneakceptoval a v odôvodnení svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. Nevykonanie dokazovania v\nrozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám\nobvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (porušenia\npráva na obhajobu) alebo podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu\nobvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Mal za to, že rozhodnutie\nje založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a boli použité správne hmotnoprávneho\nustanovenia. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol dovolanie obvineného H. A. na neverejnom\nzasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle\n§ 371 Tr. por.\nK dovolaniu obvineného H. A. sa vyjadril aj obvinený P. X. prostredníctvom svojho ustanoveného\nobhajcu podaním z 20. marca 2026, v ktorom sa stotožnil s argumentáciou uvedenou v dovolaní v\ntom, že okresný súd vyhodnocoval dôkazy v neprospech obvinených na základe jediného priameho\nusvedčujúceho dôkazu, ktorým je výpoveď poškodeného a série nepriamych dôkazov, pričom tieto\ndôkazy spolu nevytvárajú takú reťaz dôkazov, ktoré by viedli k záveru, že skutok v obžalobe bez\nakejkoľvek rozumnej pochybnosti museli spáchať a spáchali obvinení. V plnom rozsahu sa stotožnil aj s\ndovolacou argumentáciou obvineného H. A. spočívajúcou v tom, že poškodený neuviedol, že útočníkom\nboli obvinení a poškodený ani v rámci žiadneho iného úkonu v tomto konaní (iného než výpoveď\npoškodeného) nestotožnil obvinených ako útočníkov a to ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred\nsúdom. Obrazovo-zvukový záznam, kamerový záznam, o ktorý napadnuté rozhodnutia opierajú svoje\nzávery o vine obvinených nezachytáva žiadny útok na poškodeného. Taktiež zo zápisnice o prehliadke\ntela, o ktorú napadnuté rozhodnutia opierajú svoje závery o vine obvinených, vyplýva poškodenie\noblečenia poškodeného a stopy násilia na poškodenom, nevyplýva z nej nič o prípadných útočníkoch\nna poškodeného. V konaní pred súdom z výpovede obvinených nevyplýva, že útočili na poškodeného.\nObvinený P. X. mal tiež zato, že súdy boli v tomto prípade povinné postupovať v súlade so zásadou\nin dubio pro reo, a nepostupovaním v súlade s touto zásadou došlo v tomto konaní k porušeniu práv\nobvinených na spravodlivý proces. V ďalšom v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie svojho dovolania\nz 12. januára 2026, ktorému žiadal vyhovieť.\nSpisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) na\nrozhodnutie o podaných dovolaniach 14. apríla 2026 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý\npodľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2026 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr.\nJuraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák.\nPo predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolania\nobvinených spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolania sú prípustné [§ 368 ods. 1,\nods. 2 písm. h) Tr. por.], boli podané oprávnenými osobami [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcov (§ 373 ods. 1 Tr. por.),\nv zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný\nprostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňajú aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.).\nZároveň, ale najvyšší súd zistil, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nlebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nÚvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k\nnáprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení\nustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.\nDovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len\nodvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou\nzameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a\núplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti\nv konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o\ndovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2\n\nTr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo\nna obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv\nobvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto\nustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní\nalebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por.,\nresp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní\nalebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú\na nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie\nprávnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za\nnevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie\ntohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva,\naby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie\npráva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou,\nzakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nTakéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného\nuplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v\nkonkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné\nvychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre\núplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nZásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým,\nako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné\n(nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc\nzo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným\nspôsobom, ako je predstava obvineného.\nK námietke obvineného P. X., že v priebehu trestného konania sa nemohol účinne brániť proti tomu,\nčo mu bolo kladené za vinu, nemal riadnu príležitosť vyjadriť sa k tomu, či proti inému spoločným\nkonaním použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a nemohol uviesť právne argumenty, najvyšší\nsúd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že obvinený P. X. bol v prípravnom konaní, ako aj v konaní\npred súdom zastúpený obhajcom JUDr. Oliverom Zuzákom (opatrenie okresného súdu zo 6. decembra\n2023), prostredníctvom ktorého mohol realizovať svoje obhajobné práva jednak v prípravnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom, a ktoré práva obvinený aj dôsledne využíval. Z predloženého spisového\nmateriálu je zrejmé, že obvinený v priebehu konania mal právo navrhovať, predkladať a obstarávať\ndôkazy slúžiace na jeho obhajobu, mal právo podávať opravné prostriedky, či už podávaním sťažností,\nodvolania alebo aj podaním predmetného dovolania. Rovnako tak nebolo obvinenému odopreté ani jeho\nprávo na výsluch svedkov, ktorých navrhol v konaní pred súdom a v kladení otázok svedkom.\nK obvineným P. X. namietanému nevykonaniu ním navrhovaných dôkazov a k podľa jeho názoru\nneprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú rozhodovaciu činnosť,\nv rámci ktorej zdôrazňuje, že pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov,\ntakúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá\nmu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom\na najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp.\nrozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov najvyšší súd\ndopĺňa, že súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté stranami konania, či vyhovieť návrhom strán\n\nna doplnenie dokazovania, lebo v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a § 2 ods. 11 Trestného\nporiadku má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé\nrozhodnutie.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo\nna to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,\nII. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).\nV nadväznosti na to je potrebné poukázať na skutočnosť, že obvinený počas konania predložil viacero\nnávrhov na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania, pričom niektorým bolo vyhovené. Zvyšné\nnevykonané návrhy súd prvého stupňa uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol.\nNásledne podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené. (...)\nOdmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže (ako už\nbolo uvedené vyššie) medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie\ndokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového\nstavu bez dôvodných pochybností. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o\nodmietnutí dôkazu. Dovolací súd z predloženého spisu pritom zistil, že súd prvého stupňa sa zaoberal\nvšetkými navrhnutými dôkazmi, pričom v prípade ich nevykonania boli návrhy zákonným spôsobom\nodmietnuté s náležitým odôvodnením. Dôvodnosť odmietnutia však dovolací súd nebol oprávnený\nskúmať. Naopak odvolací súd nemal povinnosť vyrovnať sa s návrhmi, nakoľko zo strany obvineného\nneboli prezentované. [Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn.\n2 TdoV 3/2019]\nNevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť rozhodnutia\na konania mu predchádzajúcemu. Je plne na úvahe v predmetnej trestnej veci konajúceho a\nrozhodujúceho súdu, aby sám rozhodol podľa okolností prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového\nstavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich\nnavrhla. Preto, aj v argumentačnej zhode so svojím vyššie citovaným rozhodnutím, na margo námietky\nobvineného P. X. o porušení jeho práva na obhajobu v kontexte dostatočného nevysporiadania sa s\nnevykonaním ním navrhovaných dôkazov - oboznámenie úradného záznamu z č. l. 160, oboznámenie\nzápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby A. B., záznam o obmedzení\njej osobnej slobody, č. l. 93 a príkaz na prepustenie zo zadržania A. B. z č. l. 95, pribratie znalca z\nodboru zdravotníctva, výsluchy príslušníkov polície, a to B., F., K. a V. a tiež zabezpečenie kamerových\nzáznamov z 2. decembra 2023 z obce U. a mesta U., trasa od polície OR PZ Galanta smerom do\nobce U. a konfrontácie obvineného X. a svedkyne A. B. a obvineného X. a svedka/poškodeného F.\nQ., najvyšší súd uzatvára, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 5. februára 2025 vyplýva, že\nokresný súd sa uvedenými dôkaznými návrhmi obvineného a obhajcu zaoberal a tieto uznesením podľa\n§ 272 ods. 3 vykonať odmietol. Keďže potom už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené\nneboli, súd uznesením podľa § 274 ods. 1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne sa\ns vykonanými dôkazmi, ako i s odmietnutím návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania zo strany\nobhajoby okresný súd dostatočne a procesne správne vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozsudku (str.\n13), pričom uviedol: „Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným P. X. a jeho obhajcom, a to\noboznámenie úradného záznamu z č.l. 160, oboznámenie zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej\nslobody podozrivej osoby A. B., záznam o obmedzení jej osobnej slobody č.l. 93 a príkaz na prepustenie\nzo zadržania A. B. z č.l. 95, pribratie znalca z odboru zdravotníctva, výsluchy príslušníkov polície a to B.,\nF., K. a V. a tiež zabezpečenie kamerových záznamov z 02.12.2023 z obce U. a mesta U., trasa od polície\nORPZ Galanta smerom do obce U. a konfrontácie obžalovaného X. a svedkyne A. B. a obžalovaného X.\na svedka/poškodeného F. Q.. Čo sa týka navrhovaných dôkazov, súd ich vyhodnotil ako neodôvodnené\na nadbytočné vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom, navyše nebolo ani zrejmé, akých okolností\nsa mali týkať. Pokiaľ ide o navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva ohľadom\nzranení poškodeného, na takéto vyšetrenie nebol objektívne daný žiaden dôvod, obžalovaným nebolo\nkladené za vinu poškodenie zdravia poškodeného, resp. ujma na jeho zdraví a subjektívne pocity\nobžalovaného na odôvodnenosť takéhoto návrhu nepostačovali. Čo sa týka odmietnutia konfrontácie\n\nmedzi obžalovaným P. X. a svedkyňou A. B. ako aj poškodeným F. Q. súd uvádza, že vzhľadom na\nskutočnosť, že obom obžalovaným bolo umožnené na hlavnom pojednávaní vyjadriť sa k jednotlivým\nvýpovediam a zároveň aj klásť poškodenému ako aj svedkyni otázky, nepovažoval súd za potrebné\na účelné následné vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným P. X. a uvedenými osobami. Čo sa týka\núradného záznamu z č.l. 160, ktorý obhajoba navrhovala oboznámiť je potrebné uviesť, že úradný\nzáznam nie je dôkazom, nemožno ho preto ako listinný dôkaz prečítať, dôkazom je len výsluch osoby,\nktorá úradný záznam spísala, v danom prípade výsluch svedka Ľ.Š. A..“ I krajský súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zosumarizoval dôvody, pre ktoré ani on doplnenie dokazovania\nna verejnom zasadnutí nevykonal (str. 19).\nUvedený postup okresného súdu a na neho nadväzujúce rozhodnutie krajského súdu nemôže dovolací\nsúd hodnotiť inak, než za súladný so zákonom. Je jednoznačne súladné\nso zákonom, ak o\nvine a treste rozhodujúci súd, súc viazaný zásadami zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných\npochybností [§ 2 ods. 10 Tr. por.] a voľného hodnotenia dôkazov [§ 2 ods. 12 Tr. por.] vykoná len tie\ndôkazné návrhy, ktoré podľa jeho úvahy môžu prispieť k náležitému objasneniu skutočností dôležitých\npre posúdenie veci a vydanie spravodlivého meritórneho rozhodnutia.\nNajvyšší súd súvislosti s námietkou obvineného P. X. týkajúcou sa nevykonania výsluchu svedka E. A.\norgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní opätovne poukazuje na judikatúru, podľa ktorej\n„za porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno pokladať obsah a rozsah\nvlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov\npri plnení si povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por.“.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, ako aj o ich rozsahu a\nspôsobe vykonania, patrí do výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Tieto orgány\nnie sú povinné vyhovieť každému dôkaznému návrhu obvineného alebo obhajoby, pokiaľ navrhované\ndokazovanie nepovažujú za potrebné na objasnenie veci. Ako vyplýva zo záznamu o preštudovaní spisu\nz 15. marca 2024 (č. l. 225), vyšetrovateľ odmietol vykonať výsluch E. A. z dôvodu, že nebol priamy\núčastník pri trestnom čine a či mal alebo bol od neho pýtaný telefón za účelom zabezpečenia taxíka\nnesúvisí s páchaním trestného činu lúpeže, len potvrdzuje miesto výskytu obvineného na stanici. Výsluch\nuvedeného svedka vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní 6. novembra 2024 (zápisnica na č. l.\n612), kde mal obvinený, resp. jeho obhajca tiež možnosť klásť svedkovi otázky, ktorú ale nevyužil. Nad\nrámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že hoci sa svedok s odstupom času nevedel ku skutku vyjadriť,\nautomaticky to neznamená, že by sa svedok v prípade, že by bol predmetný výsluch v prípravnom konaní\nvykonaný, vyjadriť ku skutku vedel, keďže nebol priamym účastníkom pri trestnom čine, preto ide len o\nničím nepodloženú domnienku obvineného P. X..\nV tejto súvislosti treba ešte doplniť, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo\nobvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nobvineným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných\nobvineným. Rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré z hľadiska obsahu ich odôvodnenia tvoria\njednotu, uvedené kritéria spĺňajú.\nPokiaľ ide o prejednávanú vec, najvyšší súd konštatuje, že okresný súd, rovnako, ako aj krajský súd\nv odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne rozviedli, ktoré skutočnosti vzali za dokázané, o ktoré\ndôkazy opreli svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravovali pri ich hodnotení. Z odôvodnenia\nrozhodnutia okresného súdu tiež vyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s obhajobou obvinených a\nakými úvahami sa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností v otázke viny a trestu. Dovolací\nsúd pripomína, že pokiaľ sa krajský súd stotožní s právnymi závermi súdu prvého stupňa, nie je v rozpore\nso zákonom a s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ak tieto závery prvostupňového\nsúdu prevezme do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Nad rámec uvedeného najvyšší súd pripomína,\nže odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Taktiež v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri zamietnutí\nodvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo\nveci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59 - 60). Uvedené závery zahŕňajú\n\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového\nsúdu, ako aj druhostupňového súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV.\nÚS 350/09). Nemožno preto akceptovať argumentáciu obvineného P. X. v súvislosti s nedostatočným\nodôvodnením uznesenia krajského súdu, ktorý nie je povinný dávať explicitnú odpoveď na každú\nnámietku odvolateľa, keďže odvolací súd je v rámci svojej revíznej kompetencie povinný preskúmať\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako\naj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Pokiaľ odvolací súd zistí, že odvolanie nie je\ndôvodné, a teda rozsudok súdu prvého stupňa je skutkovo a právne správny, odvolanie postupom podľa\n§ 319 Tr. por. zamietne, čím vysloví, že prvostupňové rozhodnutie je správne, a preto odvolaciemu súdu\nnemožno vyčítať prevzatie a stotožnenie sa s právnou argumentáciou rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nNebolo by teda možné odvolaciemu súdu vytknúť, ak by sa obmedzil len na prevzatie právnych záverov\nsúdu prvého stupňa v prípade konštatácie nedôvodnosti podaného odvolania, čo sa však v tomto prípade\nnestalo a krajský súd sa osobite, vecne a právne správne, vysporiadal aj s odvolacími námietkami\nobvinených nad rámec argumentačne správneho odôvodnenia okresného súdu.\nZ uvedených dôvodov je potrebné námietku o neodôvodnenosti rozhodnutí okresného súdu a krajského\nsúdu označiť za neopodstatnenú.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán\nčinný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného\nkonania.\nÚspešné uplatnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu predpokladá, že v prejednávanej veci konala\nalebo rozhodovala vylúčená osoba, ktorá je zároveň z procesného hľadiska nositeľom postavenia\norgánu činného v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.), sudcu alebo prísediaceho, a o vylúčení ktorej\nnebolo rozhodnuté.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. mal byť podľa obvineného P. X. naplnený tým, že\nna krajskom súde vo veci konal a rozhodol JUDr. Juraj Dziak, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania\núkonov trestného konania z dôvodu, že na okresnom súde ako zastupujúci sudca nariadil termín\nvýsluchu obvineného H. A., predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby.\nPodľa § 31 ods. 3 veta prvá Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia\npodľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny\ntajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak.\nPodľa § 31 ods. 3 Tr. por. je neprípustné, aby na súde (nižšieho) vyššieho stupňa rozhodoval sudca, ak\nsa zúčastnil na rozhodovaní o tej istej veci na súde (vyššieho) nižšieho stupňa. Musí ísť však o skoršie\nrozhodovanie vo veci samej. Povedané inými slovami, prípady vylúčenia sa týkajú len účasti sudcu na\npriamom rozhodovaní, nie na iných úkonoch. Z toho dôvodu nie je vylúčený na súde (nižšieho) vyššieho\nstupňa sudca, ktorý sa v tej istej veci na súde (vyššieho) nižšieho stupňa zúčastnil na konaní, na ktorom\nnedošlo k rozhodnutiu vo veci alebo bol v nej činný ako zapisovateľ, dožiadaný sudca, náhradný sudca.\nTeda vylúčený bude sudca, ktorý rozhodoval ako sudca pre prípravné konanie podľa § 348 Tr. por.,\nkeďže v tomto prípade ide o (meritórne) rozhodnutie vo veci samej. Rovnako je podľa tohto ustanovenia\nvylúčený sudca, ktorý urobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 alebo § 244 ods. 1 Tr. por.,\nhoci by išlo len o rozhodnutie o postúpení veci príslušnému súdu.\nZ predloženého spisu je zrejmé, že v predmetnej veci nie sú dané dôvody na vylúčenie JUDr. Juraja\nDziaka v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. Nariadenie termínu výsluchu obvineného H. A. ohľadom jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby JUDr. Jurajom Dziakom, ako zastupujúcim sudcom zákonnej sudkyne\nJUDr. Simony Štanglovičovej (z dôvodu čerpania dovolenky) 10. marca 2025 (opatrenie na č. l. 737),\nnie je rozhodovaním sudcu vo veci samej, a preto nie je dôvodom predpokladaným § 31 ods. 3 Tr. por.,\nktorý by opodstatňoval vylúčenie sudcu JUDr. Juraja Dziaka z vykonávania úkonov trestného konania\nv prejednávanej veci, naviac za situácie, keď k nariadeniu termínu predmetného výsluchu došlo až po\nmeritórnom rozhodnutí okresného súdu vo veci samej. Nad rámec uvedeného najvyšší súd v súvislosti s\nvýhradou obvineného ohľadom zloženia senátu krajského súdu dodáva, že z Rozvrhu práce Krajského\nsúdu v Trnave v znení účinnom ku dňu napadnutia veci na krajský súd (28. apríl 2025) vyplýva, že\n\nčlenmi senátu 3To, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, boli JUDr. Katarína Stanislavská, JUDr.\nRastislav Kresl, JUDr. Ladislav Réves a Mgr. Stanislav Kováč, pričom Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce\nz dôvodu zmeny zloženia senátu v súdnom oddelení 3 vo všetkých nevybavených veciach pridelených\ndo súdneho oddelenia 3 do dňa účinnosti tohto dodatku (1. júl 2025) nahradil pôvodného člena senátu\nMgr. Stanislava Kováča člen senátu JUDr. Juraj Dziak, a preto bol zákonným sudcom oprávneným ako\nčlen senátu 3To vo veci konať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd vyhodnotil námietku\nobvineného ako nedôvodnú.\nPod uvedený dovolací dôvod obsahovo spadá aj námietka obvineného P. X., (ktorú nesprávne podradil\npod dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.) týkajúca sa nesúhlasu so spôsobom, akým sa krajský\nsúd vysporiadal s jeho podaním z 28. apríla 2025 a jeho návrhom na postup podľa § 23 Tr. por.\nVo vzťahu k uvedeným dovolacím námietkam musí najvyšší súd uviesť, že krajský súd postupoval\nsprávne a zákonne, keď 15. júla 2025 na verejnom zasadnutí s poukazom na stanovisko trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, sp. zn. Tpj 37/2021 rozhodol, že nie\nsú splnené podmienky na predloženie spisu najvyššiemu súdu s poukazom na neexistenciu dôležitého\ndôvodu na odňatie veci, ktorým je vylúčenie všetkých sudcov trestnoprávneho kolégia Krajského súdu\nv Trnave v zmysle § 31 Tr. por., nakoľko takýto dôvod obvinený v podaní neuvádza. Možno pritom\npoukázať na odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý poskytol obvinenému dostatočnú odpoveď\nvo vzťahu k svojmu procesnému postupu, ako aj vo vzťahu k jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci.\nK procesnému postupu pri rozhodovaní o návrhu na odňatie a prikázanie veci najvyšší súd, rovnako ako\nkrajský súd, poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo 16. júna 2021, sp. zn. Tpj 37/2021, podľa ktorého medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci\npodľa § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného\nkonania. Rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Tr. por.,\nktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých\nsudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti vznesenej voči\nkonkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. por., nekoná,\na teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého)\nsudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len\nna takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného súdu\n(argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo\nzrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý. Pokiaľ v takejto situácii\npredloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne nadriadenému súdu, ten\nmu ho bez rozhodnutia vráti.\nNajvyšší súd preto uzatvára, že ani touto námietkou obvineného P. X. nebol naplnený dôvod dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že pri\nposudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je vždy viazaný konečným skutkovým zistením,\nktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne\nskutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani\nmeniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne\ndruhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať\nlen námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie\nnámietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,\nprípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť\na úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy\nbez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred\nsúdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací\nsúd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa.\nV dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením\nvykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v\ntých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\n\nalebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu\ntrestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto\ndovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako\niný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie,\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom pod\nnesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné rozumieť napr. nedostatočné\nposúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania\n(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu\nalebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi\npodľa § 47 ods. 2 Tr. zák.\nPokiaľ ide o namietanie vierohodnosti výpovede poškodeného a hodnotenia skutkového stavu zisteného\nsúdmi nižších stupňov, najvyšší súd upriamuje pozornosť dovolateľov na ustanovenie § 371 ods. 1\npísm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené\nposudzovanie a zasahovanie do správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže\nobhajobná polemika s vykonaným dokazovaním je polemikou skutkovou (nakoľko o polemiku právnu\nby šlo v prípade, keby obvinený namietal nie nesprávne zistený skutkový stav, ale jeho nesprávnu\nprávnu subsumpciu), dovolací súd, súc viazaný vyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho\nprieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený preskúmavať.\nPokiaľ ide o námietky obvinených týkajúce sa neexistencie úmyslu zmocniť sa cudzej veci a teda\nnenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a tým nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, najvyšší súd pripomína, že ide o otázky skutkové, ktoré nie je\nv dovolacom konaní oprávnený podrobiť svojej prieskumnej právomoci. V súvislosti s uvedeným\npoukazuje najvyšší súd aj na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, a síce Stanovisko trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2011: Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy\nprvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v\nkonaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje\nvnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len\nsprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej\nvety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môže\nbyť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej\nsúdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie\nje možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nV argumentačnej zhode s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\ndôvodí v tejto veci rozhodujúci senát najvyššieho súdu, že uvedené závery možno prijať i o ostatných\nzložkách skutkovej podstaty trestného činu, keďže všetky (ako určitá imateriálna normatívna kategória)\nsú len kvalifikačnou reflexiou skutkového deja v normatívnom jazyku, a preto nie je možné v dovolacom\nkonaní skúmať, pod zásterkou namietania nesprávne kvalifikovanej subjektívnej/objektívnej stránky\ntrestného činu, v konečnom dôsledku nesprávnosť súdmi nižších stupňov zisteného a ustáleného skutku.\nDovolací súd má za to, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní vzhľadom na naplnenie všetkých\nznakov objektívnej a subjektívnej stránky bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú\npodstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože\nobvinení spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného (použili násilie proti poškodenému) v úmysle\nzobrať poškodenému patriacu vec (zmocniť sa cudzej veci). V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že\npri spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., je z pohľadu vyvodenia trestnej zodpovednosti postačujúce,\naby každý zo spolupáchateľov vykonal len časť konania predpokladaného v skutkovej podstate. Preto\ndovolací súd vyhodnotil námietku obvinených ako nedôvodnú.\n\nK dovolacej námietke obvineného P. X. o neprimeranosti uloženého trestu odňatia slobody najvyšší\nsúd uvádza, že uvedená námietka nespadá pod uplatnený a ani iný dovolací dôvod. Neprimeranosť\nči prísnosť uloženého trestu je možné v dovolacom konaní úspešne uplatňovať len za predpokladu,\nže bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,\nktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa, t. j. ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr.\npor., čo však nie je prejednávaný prípad. Obvinenému bol ukladaný trest odňatia slobody podľa § 188\nods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere troch rokov až osem\nrokov s použitím § 38 ods. 3 Tr. por. (dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa zvýšila o\njednu tretinu na 4 roky a 8 mesiacov), pričom obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere\npäť rokov a šesť mesiacov, t. j. ide o zákonom prípustný druh trestu uložený v zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzbe. Pokiaľ obvinený P. X. s poukazom na § 34 Tr. zák. namietal, že trest nebude napĺňať\núčel trestania, tak uvedené namietanie je z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže v konaní\no tomto mimoriadnom opravnom prostriedku sa neposudzuje uložený trest z hľadísk zásad ukladania\ntrestov podľa § 34 Tr. zák. ako v pôvodnom konaní a ani v prípade existencie takého pochybenia by\nuvedené nespadalo pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako „nesprávne použitie\niného hmotnoprávneho ustanovenia“ (S 5/2011), čo vyplýva z toho, že dovolací súd nie je ďalšou riadnou\nopravnou inštanciou na posudzovanie veci, resp. ukladaného trestu zo všeobecných hľadísk účelu trestu\nustanovených v § 34 Tr. zák. a uložený trest možno posudzovať v dovolacom konaní iba z presne v\nzákone vymedzených dovolacích dôvodov.\nK námietke obvinených týkajúcej sa nepoužitia zásady \"in dubio pro reo\" (v pochybnostiach v prospech\nobvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.,je potrebné uviesť, že použitie predmetnej\nzásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej\nskutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne\nprispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu\nveci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba\nskutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaniach\npodaných obvinenými.\nVo vzťahu k § 374 ods. 3 Tr. por. najvyšší súd uvádza, že ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno\nuplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na § 369 Tr. por. a §\n372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dovolaním\nnapáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti),\nmožno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli\nnapravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde\nprvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 ods.\n1 Tr. por. a takto musí byť aj v dovolaní označená [(374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) (R 47/2014 - I)].\nNa základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľmi uplatnené\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolania\nobvinených P. X. a H. A. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom podľa\n§ 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nToto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Dvaja obvinení boli odsúdení za zločin lúpeže spáchaný spolupáchateľstvom (fyzické napadnutie poškodeného v podchode železničnej stanice a odcudzenie mobilného telefónu) a odvolací súd ich odvolania zamietol. V dovolaniach namietali porušenie práva na obhajobu nevykonaním navrhnutých dôkazov, účasť vylúčeného sudcu v odvolacom senáte, nesprávne právne posúdenie skutku, nepoužitie zásady in dubio pro reo a neprimeranosť trestu. Najvyšší súd konštatoval, že súd prvého stupňa o dôkazných návrhoch rozhodol uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. a ich odmietnutie odôvodnil, nariadenie termínu výsluchu zastupujúcim sudcom nie je rozhodovaním vo veci samej v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. a dotknutý sudca bol podľa rozvrhu práce zákonným sudcom; návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por., ktorý neuvádzal dôvod vylúčenia všetkých sudcov podľa § 31 Tr. por., krajský súd správne nepredložil nadriadenému súdu. Námietky proti vierohodnosti výpovede poškodeného a preukázaniu úmyslu zmocniť sa cudzej veci sú skutkové a dovolací súd ich nie je oprávnený preskúmavať; skutok bol správne kvalifikovaný ako lúpež spolupáchateľstvom, pri ktorom postačuje, aby každý zo spolupáchateľov vykonal len časť konania. Trest odňatia slobody bol uložený v zákonnej sadzbe, preto jeho prísnosť nespadá pod žiadny dovolací dôvod. Dovolania boli odmietnuté podľa § 382 písm. c) Tr. por.", "pravna_veta": "Vylúčenie sudcu podľa § 31 ods. 3 Tr. por. sa viaže len na jeho účasť na rozhodovaní vo veci samej na súde iného stupňa; sudca, ktorý na súde nižšieho stupňa ako zastupujúci sudca iba nariadil termín výsluchu obvineného k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, nie je z rozhodovania o odvolaní na súde vyššieho stupňa vylúčený a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. nie je daný. Odmietnutie dôkazných návrhov obhajoby s náležitým odôvodnením nie je zásadným porušením práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., lebo voľba dôkazných prostriedkov patrí do úvahy súdu (§ 2 ods. 10 a 11 Tr. por.), a námietky proti hodnoteniu dôkazov, nepoužitiu zásady in dubio pro reo či nepreukázaniu znakov skutkovej podstaty sú námietkami skutkovými, ktoré dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nenapĺňajú. Neprimeranosť trestu uloženého v rámci zákonnej trestnej sadzby nie je dovolacím dôvodom a § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno uplatniť ako samostatný dôvod dovolania.", "ustanovenia": ["§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.", "§ 371 ods. 1 písm. e) Tr. por.", "§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.", "§ 31 ods. 3 Tr. por.", "§ 23 Tr. por.", "§ 2 ods. 12 Tr. por.", "§ 188 ods. 1 Tr. zák.", "§ 382 písm. c) Tr. por."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/61/2025", "guid": "54a106e0-d661-4bde-952d-cbe90f2408aa:a3a937b7-7a2c-40bf-b56f-6de75111b0fc", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dovolanie v trestnom konaní", "právo na obhajobu", "vylúčenie sudcu", "lúpež", "spolupáchateľstvo", "in dubio pro reo", "hodnotenie dôkazov", "odňatie a prikázanie veci"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "c9d1d4fb-9e02-4876-b081-0fcb5d5377d5:eacbe4c9-49b4-42e2-967c-9e7536ae7332", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3124011873.2", "spisova_znacka": "3To/61/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/61/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3124011873.2"}], "citovane_v": []}