{"guid": "7fb55a09-5619-4956-b848-dd3d02279020:d4de8391-2491-4259-aeb9-f2fac6e6162e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1", "spisova_znacka": "1Tdo/75/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/75/2025 z 8. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2026, sp. zn. 1Tdo/75/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1", "identifikacne_cislo": "2323010077", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2026-07-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": "Priaznivejšia právna úprava sa podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ uplatní len vtedy, ak nadobudla účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia o vine a treste; zmena právnej úpravy v prospech obvineného po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá porušenie zákona ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolanie podľa Trestného poriadku je na rozdiel od kasačnej sťažnosti podľa Správneho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom aj z hľadiska autonómnych kritérií práva Európskej únie (obmedzený okruh napadnuteľných rozhodnutí a dovolacích dôvodov, trojročná lehota, absencia suspenzívneho účinku, prieskum v tretej inštancii), preto závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 o zásade lex mitior v kasačnom konaní nemožno na dovolacie konanie v trestnej veci automaticky aplikovať. Neuplatnenie čl. 49 ods. 1 Charty v dovolacom konaní je acte clair a nie je dôvodom na položenie prejudiciálnej otázky.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Obvinený bol právoplatne odsúdený za drogový zločin podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 na trest odňatia slobody šesť rokov a šesť mesiacov. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku sa s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-544/23 domáhal, aby dovolací súd uplatnil zásadu lex mitior podľa čl. 49 ods. 1 Charty a zohľadnil novelu Trestného zákona účinnú od 6. augusta 2024 s nižšou trestnou sadzbou, prípadne položil prejudiciálnu otázku. Najvyšší súd pripustil, že pri drogovej trestnej činnosti súdy vykonávajú právo EÚ a Charta je aplikovateľná, avšak zásada lex mitior sa podľa Súdneho dvora EÚ aj ESĽP (Scoppola proti Taliansku č. 2) vzťahuje len na zmeny zákona pred právoplatnosťou rozhodnutia. Dovolanie v trestnom konaní je na rozdiel od kasačnej sťažnosti mimoriadnym opravným prostriedkom aj podľa kritérií práva EÚ, takže trestné stíhanie sa skončilo právoplatnosťou rozsudku odvolacieho súdu a neskoršia zmena zákona dovolací dôvod nezakladá. Dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku a návrh na prejudiciálnu otázku nepovažoval za dôvodný (acte clair).", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-3", "nazov": "§ 172 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 4 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-368", "nazov": "§ 368 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-368", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-368"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369", "nazov": "§ 369 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-370", "nazov": "§ 370 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-370", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-5", "nazov": "§ 371 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-4", "nazov": "§ 380 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1", "nazov": "§ 440 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2", "nazov": "§ 446 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-446"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-1", "nazov": "§ 447 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-183", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-368", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-369", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-370", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-380", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-446", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4de8391-2491-4259-aeb9-f2fac6e6162e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/75/2025\n2323010077\n08. 07. 2026\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2026:2323010077.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nEmila Klemaniča a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA na neverejnom zasadnutí konanom 8. júla 2026 v\nBratislave v trestnej veci obvineného J. K., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm.\nc) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/50/2023, z 21. septembra 2023\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. K. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17T/4/2023, z 29. marca 2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/50/2023, z 21. septembra 2023, na podklade odvolania\nprokurátora, bol obvinený J. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3,\nods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom\nzáklade uvedenom vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.\nZa to bol obvinenému J. K.Á. podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, § 38\nods. 2, ods. 5 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného\nzákona a § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a\n6 (šesť) mesiacov, pričom ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého\ntrestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60\nods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn.\nMotorola, čiernej farby, model: XT 2159-3 Moto E40, dotykový, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM\nkartou č. R. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXF.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku o odvolaní obvineného rozhodol podľa § 316 ods. 1 Trestného\nporiadku tak, že ho zamietol ako podané oneskorene.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený J. K. dovolanie s poukazom na dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].\nV súvislosti s označenými dovolacími dôvodmi obvinený uviedol v podstate nasledovné:\n„Dňa 01.08.2025 bol Súdnym dvorom EÚ (ďalej len „SD EÚ\") vydané rozhodnutie SD EÚ č. c-544/23, v\nktorom SD EÚ posudzoval či je Najvyšší správny súd SR v súdnom konaní o vnútroštátnom opravnom\nprostriedku (kasačnej sťažnosti) povinný zohľadniť zmenu právnej kvalifikácie v prospech páchateľa\npriestupku po vydaní rozhodnutia nižšieho správneho súdu. V zmysle predmetného rozhodnutia SD EÚ\n\nsa má zásada lex posterior mitius, ktorá je obsiahnutá v Čl. 49 ods. 1 Charty uplatňovať aj v trestnom\nkonaní až do času, než dovolací súd rozhodne o dovolaní, čím sa rozsudok stane právoplatným. Dňa\n06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n300/2005 Z. z. (ďalej len trestný zákon). Predmetná novela sa výrazným spôsobom dotýka aj drogových\ntrestných činov, kde celkovo dochádza k zmene koncepcie predmetných ustanovení. Predovšetkým sa\nprecizuje rozlíšenie medzi páchateľmi, ktorý majú drogy pri sebe výlučne na účely osobnej spotreby a\nmedzi tými, čo s drogami obchodujú. Uvedené nebolo možné, ak mal páchateľ prechovávať viac ako\n10 obvykle jednorázových dávok. V zmysle nových ustanovení trestného zákona sa na moje konanie\n(viď skutková veta) vzťahuje ustanovenie § 171 ods. 4 trestného zákona, kde zákon stanovuje trestnú\nsadzbu od 1 do 6 rokov. Uvedený rozsah je výrazne nižší ako to bolo v pôvodnom trestnom zákone\núčinnom pred 06.08.2024, pričom môj aktuálny trest (6 rokov a 6 mesiacov) je vyšší ako najnovšia\nmožná výmera podľa aktuálne účinného trestného zákona. Domnievam sa, že dovolací súd musí v tomto\nkonaní postupovať v súlade s Chartou, je povinný zohľadniť trestnú zásadu lex posterior mitius až do\nprávoplatného skončenia konania v súlade s ČI. 49 ods. 1 Charty. Na základe uvedeného dovolací súd\nmusí zohľadniť priaznivejšiu právnu úpravu za sankciu trestnoprávnej povahy než tú, ktorá bola účinná\nv čase ukladania trestu Krajským súdom v Trnave.“\nObvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a prikázal mu, aby vec\nv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Pokiaľ by dovolací súd rozhodol v súlade s týmto\nnávrhom, obvinený ďalej navrhol, aby ho súd vzhľadom na dĺžku už vykonaného trestu nevzal do väzby,\nprípadne, aby mu väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nK dovolaniu obvineného sa na výzvu súdu prvého stupňa vyjadril prokurátor a uviedol v zásade\nnasledovné skutočnosti:\n„S odsúdeným uvádzanými skutočnosťami, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu zákona v napadnutom\nrozsudku, sa nemožno stotožniť. V predmetnom dovolacom konaní sú splnené zákonné podmienky\npre odmietnutie dovolania odsúdeného na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písmeno c) Trestného\nporiadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. Je\npotrebné uviesť, že trest odňatia slobody uložený odsúdenému v napadnutom rozsudku sa ukladal v\nsúlade so znením Trestného zákona účinného v čase od spáchania skutku, za ktorý bol uznaný za\nvinného až do vynesenia napadnutého rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že v napadnutom rozsudku\nbola dodržaná časová pôsobnosť Trestného zákona, tak ako to predpisuje § 2 ods. 1 Trestného zákona.\nUloženie miernejšieho trestu na základe znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorej sa\nodsúdený domáha, by bolo možné v súlade s § 2 odsek 1 Trestného zákona iba vtedy, ak by takéto\nznenie Trestného zákona nadobudlo účinnosť najneskôr súčasne s vynesením rozsudku. Vzhľadom\nna to, že znenie Trestného zákona, ktorej aplikácie sa odsúdený domáha, nadobudlo účinnosť až po\nvynesení napadnutých rozsudkov (06.08.2024, pričom napadnutý rozsudok bol vynesený 21.09.2023),\ntak jeho znenie na predmetnú trestnú vec odsúdeného nemožno použiť. Na základe vyššie uvedeného\nje nevyhnutné konštatovať, že výrok o treste v napadnutom rozsudku je v plnej miere v súlade s\nustanovením § 2 odsek 1 Trestného zákona. Krajský súd v Trnave (i okresný súd) postupovali právne\nsprávne - za použitia príslušných hmotnoprávnych ustanovení, pokiaľ zistený skutkový stav posúdili\npodľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Zároveň poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Tdo/14/2025 z 03.04.2025, ktorým odmietol podľa § 382 písmeno c Trestného poriadku\nv podstate rovnaké dovolanie (založené na tých istých nesprávnych právnych úvahách), ako to podal\nv predmetnej veci odsúdený. V tejto súvislosti poznamenávam, že k rovnakým záverom dospel aj\nEurópsky súd pre ľudské práva.\nPodľa slovenského vnútroštátneho práva sa ustanovení Trestného zákona, ktoré nadobudli účinnosť\npo vynesení rozsudku v zásade nemožno dovolávať (§ 2 odsek 1 Trestného zákona). Použitie noriem\núčinných po vynesení rozsudku by bolo podľa slovenského vnútroštátneho trestného práva prípustné\niba v novom konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia pri opätovnom prerokovaní veci na základe\npríkazu dovolacieho súdu, nakoľko vec by sa fakticky opätovne vrátila do stavu pred vynesením rozsudku\n(primerane s ohľadom na prípad načrtnutý napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke\npod č. 46/2014-I). Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-544/23 z 01.08.2025,\ntýkajúce sa správneho trestania, na ktoré odsúdený v podanom dovolaní odkazuje, uvádzam, že sám\nNajvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Tdo/14/2025 z 03.04.2025 vyslovil záver, že právne úvahy uvedené\nv tomto rozhodnutí SDEÚ možno zúžiť len na účely správneho trestania a správneho súdnictva. Pre\noblasť trestného a občianskoprávneho súdnictva by sa taký výklad nemal uplatniť, nakoľko by to\nznamenalo vážne narušenie právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v rámci trestného konania\nje inštitút právoplatnosti rozhodnutí, teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť. [...] Zároveň upriamujem\n\npozornosť na skutočnosť, že ani Ústavný súd SR v uznesení č. k. IV ÚS 503/2025-9 (kde sa zaoberal\nokrem iného aj touto otázkou) nekonštatuje, že by sa závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nC-544/23 z 1. augusta 2025 mohli použiť v trestnom konaní.“\nProkurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie obvineného v zmysle §\n382 písm. c) Trestného poriadku.\nK vyjadreniu prokurátora doručil svoje vyjadrenie obvinený, v ktorom uviedol v zásade nasledovné:\n„V prvom rade je nevyhnutné poukázať na to, že čl. 49 ods. 1 Charty, ktorý zahŕňa v seba zásadu „lex\nposterior mitius“ sa týka zásadne trestného práva, a preto musel súdny dvor v konaní C-544/23 najprv\nvyriešiť otázku či administratívna sankcia, ktorá bola uložená, môže byť subsumovateľná ako „trestná“ a\nteda či možno nazerať na vec ako na vec patriacu do pôsobnosti trestného práva. Keďže prišiel k záveru,\nže áno, pre nás to v tomto prípade znamená, že Európsky súdny dvor nevidí v týchto dvoch typoch\n„trestania“ zásadnú odlišnosť, a preto ani slovenské orgány aplikácie práva nemôžu na vec nazerať inak,\nuž len vzhľadom na to, že práve v trestnom súdnictve sa vykonáva úniové právo. Ak ty totižto súdny\ndvor nedospel k záveru, že administratívna sankcia tam uložená nespadá pod trestné právo, článok 49\nods. 1 Charty by nebol aplikovateľný z čoho potom vyplýva, že súdny dvor v spomínanom rozsudku\nvykladá primárne trestné právo a teda prokurátor sa mylne domnieva, že právne úvahy súdneho dvora\nsa týkajú len správneho súdnictva, ba práve naopak týkajú sa trestného, lebo inak by súdny dvor nemal\nčo vykladať (vzhľadom na čl. 49 ods. 1). [...] Inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí má síce svoj\nvážny a hlboký význam, avšak nemá večný charakter a nie je nadradený, a ak sa tento princíp môže\nprelomiť, čo sa aj výnimočne môže (mimoriadne opravné prostriedky a pod.) tak potom len v prípade ak\nustupuje uplatneniu (nároku) základným právam či slobodám.\nČo sa týka rozdielnosti kasačného konania v správnom súdnictve a dovolacieho konania v trestnom\nsúdnictve, v nich nemožno vidieť zásadný rozdiel. Aj kasačné konanie v správnom súdnictve aj dovolacie\nkonanie v trestnom súdnictve smeruje k napadnutiu už právoplatného rozsudku v obidvoch sa napáda\nširoké spektrum právnych a procesných situácií (a dosť podobných), ktoré napokon môžu viesť k\nzrušeniu už právoplatného rozsudku, čo znamená, že v obidvoch prípadoch ide o kasáciu. Rozsudok,\nvoči ktorému som podal dovolanie je síce podľa vnútroštátneho práva právoplatný, avšak na účely\nuplatnenia článku 49 ods. 1 Charty nie je tento „nezvratný“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v mojom prípade rozhoduje ako dovolací súd (tzn. kasačný súd)\nv trestnom konaní celkom evidentne vykonáva úniové právo v súvislosti s mojím právom podľa čl. 49\nods. 1 veta posledná Charty a je povinný uprednostniť úniové právo pred slovenským, ak príde ku kolízii\na zároveň je povinný aplikovať taký výklad úniových práv, ktorý uplatňuje súdny dvor, ak taký bol urobený\nv prípade pochybností je oprávnený požiadať o výklad sporných ustanovení orgány v ich pôsobnosti.\nVýklad alebo vyriešenie prejudiciálnych otázok vo vzťahu k tým-ktorým ustanoveniam Charty robí Súdny\ndvor čo najvšeobecnejším spôsobom, aby pokryl čo najširšie spektrum podobných procesných situácií,\na preto ani rozsudok Súdneho dvora C-544/23 z 1.8.2025 nie je výnimkou. V tomto prípade aj dovolací\nsúd, ktorý bude rozhodovať o mojom dovolaní si musí položiť otázku, ako by rozhodol Súdny dvor, ak\nby mu bola položená prejudiciálna otázka a či závery obsiahnuté v jeho rozsudku C-544/23 je možné\nuplatniť aj na trestné konanie v jeho dovolacej fáze, ktorá má kasačný charakter.“\nObvinený navrhol, aby dovolací súd, ak dospeje k záveru, že závery z rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Baji Trans s.r.o., C-544/23, z 1. augusta 2025 nie sú aplikovateľné na trestné\nkonanie, predostrel Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a až potom rozhodol o jeho\ndovolaní.\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou\noprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, § 372 ods. 1 Trestného\nporiadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1\nTrestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), spĺňa obligatórne obsahové\nnáležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že je zrejmé, že dôvody dovolania\npodľa § 371 Trestného poriadku nie sú splnené.\nDovolací súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale\n\nlen tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie\ndôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nV porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované\npodstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola\nvec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe\nponíma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť).\nPreto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa\npotenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci\nkonania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako\nďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou\njurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že účinné uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku pripúšťa dve alternatívy námietok; prvá umožňuje dovolateľovi vyjadrovať nesúhlas s\nprávnou kvalifikáciou skutku a druhá s neprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dikciou\nvety za bodkočiarkou sa zároveň zdôrazňuje, že v každom prípade musí ísť o námietky striktne právne\na nikdy nie skutkové. Uvedené sa v praktickej rovine prejavuje v tom, že najvyšší súd na podklade\ndovolania obvineného či generálneho prokurátora podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku, prípadne\nosôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, nemôže preskúmavať správnosť zisteného skutku\na postup, akým konajúce súdy v konkrétnej veci vyhodnotili dôkaznú situáciu, nakoľko k takejto činnosti\nnedochádza na poklade hmotnoprávnych, ale procesných ustanovení (k tomu viď: R 57/2007-II., ZSP\n46/2013-II. alebo R 47/2014-II.). Inými slovami, dovolací súd je zásadne viazaný skutkovým stavom (ako\nje uvedený v napadnutom rozhodnutí), ku ktorému vo veci dospeli nižšie konajúce súdy. Ani namietanie\nrozsahu vykonaného dokazovania či spôsobu, akým súdy hodnotili jednotlivé dôkazy a dôkaznú situáciu\nako celok, teda nespadá pod dôvody dovolania v zmysle prvého odseku § 371 Trestného poriadku.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a\ntiež uloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, 2 Trestného zákona, nedostatočné posúdenie okolností\nvylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, §\n27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona\n- plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie\ntrestného stíhania), nesprávne použitie nepriaznivejšej právnej úpravy (§ 2 ods. 1 Trestného zákona),\nresp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona),\nsúhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného\nzákona) a pod.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší.\nPodľa čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo\nopomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného\npráva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase\n\nspáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento\ntrest.\nDovolací súd v reakcii na námietky dovolateľa dáva do pozornosti, že podľa ustálenej súdnej praxe\npriaznivejšia právna úprava sa v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatní len vtedy, ak nadobudne\núčinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia o vine a treste, teda nie po právoplatnom\nrozhodnutí vo veci samej (k tomu porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Scoppola\nproti Taliansku (č. 2) z 17. septembra 2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007).\nZmena právnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku\nnezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku.\nČo sa týka námietky dovolateľa, podľa ktorej má byť v dovolacom konaní zohľadnená zmena právnej\núpravy v prospech obvineného v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 49 ods. 1 Charty základných\npráv Európskej únie aj napriek tomu, že k takejto zmene došlo po právoplatnosti rozsudku krajského\nsúdu, dovolací súd v prvom rade dáva obvinenému za pravdu, že v jeho trestnej veci skutočne prichádza\ndo úvahy aplikácia zásady lex mitior v zmysle Charty základných práv Európskej únie, keďže pri použití\nprávnej kvalifikácie skutku podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 5. augusta\n2024 konajúce súdy vykonávali právo Európskej únie (porovnaj čl. 51 ods. 1 Charty základných práv\nEurópskej únie). Je tomu tak z dôvodu, že v prípade vymedzenia skutkových podstát drogovej trestnej\nčinnosti v Trestnom zákone Slovenská republika vykonáva najmä Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/\nSVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát\ntrestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004),\nktoré bolo neskôr zmenené a doplnené Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 z\n15. novembra 2017, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV s cieľom zahrnúť nové\npsychoaktívne látky do vymedzenia pojmu drogy a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV\n(Ú. v. EÚ L 305, 21.11.2017).\nAj keď zásada lex mitior v zmysle Charty základných práv Európskej únie je v prípade obvineného K.\nnepochybne aplikovateľná, po naštudovaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci BAJI Trans\ns.r.o., C-544/23, z 1. augusta 2025 (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora EÚ“) najvyšší súd uvádza, že\nsa nestotožňuje s obvineným preferovanou interpretáciou tohto rozsudku.\nSúdny dvor EÚ vo svojom rozsudku nijako nespochybnil, že zásada lex mitior podľa čl. 49 ods. 1\nCharty sa na konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch konaných po právoplatnosti súdneho\nrozhodnutia nevzťahuje. V tejto súvislosti rovnako ako Súdny dvor EÚ aj dovolací súd poukazuje na\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2) z 17. septembra\n2009, podľa ktorého sa zásada lex mitior uplatní, ak existujú rozdiely medzi trestným zákonom platným v\nčase spáchania trestného činu a následnými trestnými zákonmi prijatými pred vynesením právoplatného\nrozhodnutia.\nZákladnou a kľúčovou otázkou, ktorou sa Súdny dvor EÚ v menovanom rozsudku zaoberal, bola otázka,\nči sa pojem právoplatnosť súdneho rozhodnutia vydaného slovenským súdom v správnom súdnom\nkonaní vo význame podľa vnútroštátnych právnych predpisov (v trestnej veci podľa tzv. engelovských\nkritérií) zhoduje s pojmom právoplatnosť súdneho rozhodnutia v autonómnom význame tohto pojmu\npodľa práva Európskej únie (bod 100 rozsudku Súdneho dvora EÚ). Keďže v zmysle judikatúry Súdneho\ndvora EÚ odsúdenie nemožno považovať za právoplatné, ak ho možno napadnúť riadnym opravným\nprostriedkom, a teda akýmkoľvek opravným prostriedkom, ktorý je súčasťou riadneho priebehu konania\na ktorý ako taký predstavuje procesný vývoj, s ktorým musí každý účastník konania rozumne rátať\n(bod 102 rozsudku Súdneho dvora EÚ), otázkou bezprostredne predchádzajúcou zodpovedaniu vyššie\nuvedenej kľúčovej otázky právoplatnosti súdneho rozhodnutia bola otázka, či kasačná sťažnosť podľa\nSprávneho súdneho poriadku predstavuje v súlade s kritériami práva Európskej únie riadny alebo\nmimoriadny opravný prostriedok.\nOhľadne tejto kľúčovej otázky Súdny dvor EÚ vo svojej podstate vyjadril názor, že kasačná sťažnosť\nmá z hľadiska práva Európskej únie povahu riadneho opravného prostriedku, nakoľko po rozhodnutí\nsprávneho súdu môže odsúdená osoba v lehote stanovenej zákonom a bez toho, aby musela odôvodniť\n\nvýnimočné okolnosti prípadu, podať opravný prostriedok s cieľom dosiahnuť zrušenie alebo zmenu\nodsudzujúceho rozsudku alebo uloženého trestu (bod 103 rozsudku Súdneho dvora EÚ).\nK možnostiam automatickej analogickej aplikácie vyššie uvedených záverov Súdneho dvora EÚ aj na\ndovolacie konania podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku dovolací súd uvádza, že medzi kasačnou\nsťažnosťou ako opravným prostriedkom v správnom súdnom konaní a dovolaním ako opravným\nprostriedkom v trestnom konaní existujú značné odlišnosti, ktoré takúto automatickú aplikáciu záverov\nSúdneho dvora EÚ na dovolacie konanie neumožňujú.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že kým kasačnou sťažnosťou možno napadnúť každé\nprávoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), dovolanie je\nmožné podať len proti konkrétne vymedzeným rozhodnutiam (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),\na teda nie proti každému rozhodnutiu súdu, pričom naviac platí, že obvinený a generálny prokurátor\nmôžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku\nv spojení s § 369 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného poriadku a § 372 ods. 1 Trestného poriadku].\nĎalej možno konštatovať, že v prípade kasačnej sťažnosti sa líši výpočet dôvodov na jej podanie (§\n440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) od dôvodov na podanie dovolania (§ 371 Trestného poriadku)\nnajmä tým, že kasačné dôvody v zásade v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky pokrývajú všetky právne a procesné vady, čo však o dovolacích dôvodoch neplatí, keďže\ndovolací súd zo zákona nesmie na niektoré existujúce právne alebo procesné pochybenia súdov nižších\nstupňov prihliadať (§ 371 ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku). Táto skutočnosť nasvedčuje, že dovolanie\nmá skutočne slúžiť len na nápravu najzávažnejších a najzásadnejších právnych chýb rozhodnutí súdov\nnižších stupňov a obvinený je povinný oproti kasačnej sťažnosti viac odôvodňovať výnimočné okolnosti\nprípadu.\nPri komparácii kasačnej sťažnosti a dovolania taktiež nemožno nevziať do úvahy, že na podanie\ndovolania je podľa slovenského právneho poriadku ustanovená výrazne dlhšia lehota (§ 370 Trestného\nporiadku - 3 roky) ako na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 Správneho súdneho poriadku - 1 mesiac),\npričom aj s poukazom na tento aspekt platí, že kasačná sťažnosť má k znakom riadnych opravných\nprostriedkov v trestnom konaní výrazne bližšie ako dovolanie. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že\nnajvyšší súd ako súd dovolací v rámci dovolacieho konania preskúmava trestnú vec až ako (v poradí)\ntretia súdna inštancia na rozdiel od Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje\nv správnom súdnom konaní o kasačných sťažnostiach ako (v poradí) druhá súdna inštancia, čo takisto\nz hľadiska znakov približuje kasačnú sťažnosť bližšie k riadnym opravným prostriedkom, ako je to v\nprípade dovolania.\nNapokon sa žiada ešte uviesť, že aj keď Súdny dvor EÚ nepovažuje možnosť priznania odkladného\núčinku pre posúdenie otázky, či ide alebo nejde v prípade opravného prostriedku podľa vnútroštátneho\npráva o riadny opravný prostriedok podľa práva EÚ, za rozhodujúci faktor, určitý vplyv mu predsa\nlen priznáva (bod 104 rozsudku Súdneho dvora EÚ). Z týchto dôvodov dovolací súd podotýka, že\ndovolanie sa od kasačnej sťažnosti líši aj z pohľadu možnosti priznania suspenzívneho účinku. Správny\nsúdny poriadok v tejto súvislosti suspenzívny účinok kasačnej sťažnosti za určitých zákonom daných\npodmienok priamo priznáva (§ 446 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) a v iných prípadoch po splnení\niných podmienok a rozhodnutí súdu pripúšťa (§ 447 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Naproti tomu\nTrestný poriadok dovolaniu suspenzívny účinok v zmysle odkladu právoplatnosti rozhodnutia nepriznáva\nvôbec (§ 368 ods. 4 Trestného poriadku) a pripúšťa len odklad alebo prerušenie výkonu rozhodnutia\nsamostatným rozhodnutím oprávnených subjektov alebo súdu (§ 380 ods. 4 Trestného poriadku). Aj z\ntohto hľadiska kasačná sťažnosť podľa Správneho súdneho poriadku viac zodpovedá znakom riadneho\nopravného prostriedku ako dovolanie vymedzené ustanoveniami Trestného poriadku.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne a po zohľadnení záverov známych z\nrozsudku Súdneho dvora EÚ dovolací súd zastáva názor, že dovolanie na rozdiel od kasačnej sťažnosti\nje mimoriadnym opravným prostriedok aj z hľadiska práva Európskej únie, a preto závery z rozsudku\nSúdneho dvora EÚ vyslovené vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti nemožno bez ďalšieho automaticky na\ntrestnú vec sťažovateľa aplikovať. Trestné stíhanie dovolateľa preto podľa dovolacieho súdu skončilo\nv súlade s právom Európskej únie v rovnaký moment, ako nastala právoplatnosť rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave, sp. zn. 6To/50/2023, z 21. septembra 2023, podľa vnútroštátneho práva (§ 183 Trestného\n\nporiadku). Z týchto dôvodov dovolací súd nevzhliadol dôvod aplikovať zásadu lex mitior podľa čl. 49 ods.\n1 Charty v tomto dovolacom konaní.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou zotrváva na názore, že zmena\nprávnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku podľa\nTrestného poriadku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ak by bol dovolací súd povinný prihliadať na akúkoľvek\nzmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by tak riziko kontinuálneho cyklu\nrozhodovania, ktoré by narušilo princíp právnej istoty. S prihliadnutím na uvedené najvyšší súd uzatvára,\nže dovolaciu námietku, podľa ktorej je potrebné v tomto dovolacom konaní s poukazom na § 2 ods. 1\nTrestného zákona a čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zohľadniť priaznivejšiu verziu\nTrestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, nepovažuje\nnajvyšší súd za dôvodnú.\nPokiaľ obvinený navrhoval, aby najvyšší súd prerušil dovolacie konanie a položil prejudiciálnu otázku\nohľadne výkladu zásady lex mitior podľa čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, dovolací\nsúd k tomu uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené právne úvahy nemá žiadne pochybnosti\no tom, že právna úprava právoplatnosti rozsudku podľa Trestného poriadku zodpovedá Súdnym\ndvorom Európskej únie vytvoreným autonómnym kritériám kategorizácie opravných prostriedkov, resp.\nautonómnym kritériám posúdenia právoplatnosti súdneho rozhodnutia. S poukazom na uvedené\nnajvyšší súd konštatuje, že skutočnosť, že čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie\nsa v dovolacom konaní podľa slovenského Trestného poriadku neuplatňuje, je jasná a nepochybná\n(doktrína acte clair), že nie je daný dôvod na položenie navrhovanej prejudiciálnej otázky Súdnemu\ndvoru Európskej únie (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Srl CILFIT, č. 283/81,\nzo 6. októbra 1982).\nS ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, ako ani dôvod na prerušenie dovolacieho konania, a preto rozhodol tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Obvinený bol právoplatne odsúdený za drogový zločin podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 na trest odňatia slobody šesť rokov a šesť mesiacov. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku sa s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-544/23 domáhal, aby dovolací súd uplatnil zásadu lex mitior podľa čl. 49 ods. 1 Charty a zohľadnil novelu Trestného zákona účinnú od 6. augusta 2024 s nižšou trestnou sadzbou, prípadne položil prejudiciálnu otázku. Najvyšší súd pripustil, že pri drogovej trestnej činnosti súdy vykonávajú právo EÚ a Charta je aplikovateľná, avšak zásada lex mitior sa podľa Súdneho dvora EÚ aj ESĽP (Scoppola proti Taliansku č. 2) vzťahuje len na zmeny zákona pred právoplatnosťou rozhodnutia. Dovolanie v trestnom konaní je na rozdiel od kasačnej sťažnosti mimoriadnym opravným prostriedkom aj podľa kritérií práva EÚ, takže trestné stíhanie sa skončilo právoplatnosťou rozsudku odvolacieho súdu a neskoršia zmena zákona dovolací dôvod nezakladá. Dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku a návrh na prejudiciálnu otázku nepovažoval za dôvodný (acte clair).", "pravna_veta": "Priaznivejšia právna úprava sa podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ uplatní len vtedy, ak nadobudla účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia o vine a treste; zmena právnej úpravy v prospech obvineného po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá porušenie zákona ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolanie podľa Trestného poriadku je na rozdiel od kasačnej sťažnosti podľa Správneho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom aj z hľadiska autonómnych kritérií práva Európskej únie (obmedzený okruh napadnuteľných rozhodnutí a dovolacích dôvodov, trojročná lehota, absencia suspenzívneho účinku, prieskum v tretej inštancii), preto závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 o zásade lex mitior v kasačnom konaní nemožno na dovolacie konanie v trestnej veci automaticky aplikovať. Neuplatnenie čl. 49 ods. 1 Charty v dovolacom konaní je acte clair a nie je dôvodom na položenie prejudiciálnej otázky.", "ustanovenia": ["§ 2 ods. 1 Trestného zákona", "čl. 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ", "čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ", "§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku", "§ 368 ods. 4 Trestného poriadku", "§ 370 Trestného poriadku", "§ 382 písm. c) Trestného poriadku", "§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/50/2023", "guid": "f0e86e5a-42bc-4d9b-bc0a-c8fe124c701c:f30e9886-353f-47d5-b809-5c8507b9a13e", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zásada lex mitior", "časová pôsobnosť Trestného zákona", "právoplatnosť rozhodnutia", "dovolanie v trestnom konaní", "mimoriadny opravný prostriedok", "kasačná sťažnosť", "prejudiciálna otázka", "drogové trestné činy"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}