{"guid": "e12e0cde-d074-4153-b95e-c3486979eeb5:e3c208b7-bc46-40f3-9840-dba5d7183c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1", "spisova_znacka": "2Cdo/72/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/72/2025 z 25. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2026, sp. zn. 2Cdo/72/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1", "identifikacne_cislo": "2321201449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Prostý nesúhlas dovolateľa so záverom odvolacieho súdu, že výkon práva vlastníka požadovať vypratanie bytu po skončení nájmu dojednaného na dobu určitú nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 OZ), ani námietka nesprávneho hodnotenia dôkazov či nesprávneho právneho posúdenia veci nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a jeho prieskum sa obmedzuje na kontrolu postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu; iné hodnotenie dôkazov súdom, než aké zodpovedá predstavám strany, nie je porušením práva na spravodlivý proces.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Mesto ako vlastník bytu sa domáhalo jeho vypratania nájomcom, ktorému uplynula doba nájmu dojednaná na dobu určitú a s ktorým odmietlo uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre rozpor výkonu práva s dobrými mravmi vzhľadom na dlhodobé bývanie nájomcu a starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú dcéru; odvolací súd rozsudok zmenil a uložil povinnosť byt vypratať, keďže na opätovné uzavretie zmluvy nebol právny nárok, nájomca sa zdržiaval v cudzine a byt prenechal iným osobám. Dovolateľ namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nesprávnom posúdení rovnováhy záujmov strán a dobrých mravov. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP, lebo námietky predstavovali len nesúhlas s hodnotením dôkazov a s právnym posúdením, ktoré nie sú vadou zmätočnosti; odvolací súd pritom uplatnil princíp proporcionality a jeho závery mali oporu vo vykonanom dokazovaní.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3c208b7-bc46-40f3-9840-dba5d7183c8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/72/2025\n2321201449\n25. 06. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:2321201449.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Mesto Šaľa, Námestie Svätej Trojice 7, Šaľa, IČO:\n00 306 185, zast. advokátom JUDr. Ondrejom Bartošovičom, so sídlom P. Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti\nžalovanému: K. J., nar. M., bytom W., zast. advokátom JUDr. Jánom Foltánom, so sídlom SNP 708,\nGalanta, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/19/2021, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2024 sp. zn. 22Co/1/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. januára\n2023 č. k. 8C/19/2021-149 výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi\nprávo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom\nprvej inštancie.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 29. mája 2023\nč. k. 22Co/5/2023-184 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie neprihliadal pri rozhodovaní o veci na\nspravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán\nsporu a vzhľadom k okolnostiam veci je možné napadnuté rozhodnutie súdu považovať za prekvapivé.\nNapadnuté rozhodnutie je pritom nepresvedčivé a nepreskúmateľné v časti vyhodnotenia konania\nžalobcu v rozpore s dobrými mravmi.\n3. Okresný súd rozsudkom z 2. novembra 2023 č. k. 8C/19/2021-202 žalobu zamietol (výrok I.);\nžalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude\nrozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie (výrok II.).\n3.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 710 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), čl. 20 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení (ďalej\nlen „zákon č. 369/1990 Zb.“).\n3.2. Okresný súd dokazovaním zistil, že dňa 17. februára 2020 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom\na žalovaným ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva č. XX/XXXX na dobu určitú od 1. marca 2020\ndo 28. februára 2021. Podľa čl. VIII. bod 3 zmluvy prenajímateľ môže opakovane uzavrieť s nájomcom\nzmluvu o nájme bytu, resp. predĺžiť zmluvu o nájme, pokiaľ sú dodržané podmienky uvedené v nájomnej\nzmluve, najmä plnenie povinností na úhradu nájomného a služieb spojených s nájmom bytu. Žalovaný\nv predmetnom byte býva viac ako 18 rokov, o čom svedčí aj nájomná zmluva č. X/XX/XXXX uzavretá\n\ndňa 15. marca 2005. Listom z 2. marca 2021 žalobca vyzval žalovaného na vypratanie bytu, pričom\nmu oznámil, že s ním opakovane neuzavrie nájomnú zmluvu. Z oznámenia mestskej polície vyplýva,\nže nájomníci bytu žalovaného nemiestnym správaním rušili ostatných susedov. Počas kontroly hliadka\nmestskej polície zistila, že byt obýva už viac ako dva mesiace Q. Q. s rodinou, a tento byt im poskytol\nžalovaný, ktorý je v zahraničí. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že v predmetnom byte býva od roku\n2002. Spolu s ním v byte býva jeho dcéra, jeho priateľka so svojím synom. Dcéra žalovaného je v opatere\nsvojho otca, pretože jej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť.\n3.3. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 3 Občianskeho zákonníka konštatoval (vychádzajúc z rozsudku\nNS ČR sp. zn. 29Cdo/2909/2010), že ak nájomca uplatňuje skutočnosti rozhodujúce z hľadiska § 3\nods. 1 Občianskeho zákonníka, potom sa súdy musia touto obranou zaoberať. Ak je rozpor konania\nprenajímateľa s dobrými mravmi preukázaný, prichádza do úvahy podľa okolností prípadu diferencovaná\nochrana nájomcu aj v situácii, kedy byt užíva bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie ďalej poukázal\nna rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/1113/2009 s tým, že odopretie ochrany výkonu vlastníckeho práva\nuplatňovaného v rozpore s dobrými mravmi žalobou na vypratanie bytu sa podľa okolností daného\nprípadu prejaví buď zamietnutím žaloby alebo tým, že vypratanie bude podmienené zabezpečením\nbytovej náhrady.\n3.4. V dôvodoch zamietnutia žaloby súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný so svojou rodinou\nv predmetnom byte býva viac ako 18 rokov, pričom nájomné zmluvy s ním boli uzatvárané na dobu\nurčitú. Žalovaný nemá dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu, osobne sa stará o ťažko\nzdravotne postihnutú dcéru, ktorá si vyžaduje celodennú starostlivosť. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno\nho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.\nZákladnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2\nzákona č. 369/1990 Zb.). Zabezpečenie bývania je jednou zo základných potrieb obyvateľov, o čo zo\nzákona orgány samosprávy musia dbať. Argumentoval ďalej tým, že v prejednávanej veci oproti sebe\nstojí právo žalobcu disponovať svojím majetkom a právo žalovaného na ochranu života a zdravia. Právo\nna ochranu života a zdravia má prednosť pred realizáciou vlastníckych práv. Súd prvej inštancie poukázal\nna to, že žalovaného príjem pozostáva z opatrovateľského príspevku, pretože sa stará o svoju zdravotne\nťažko postihnutú dcéru. Žalovaný vzhľadom na svoju sociálnu situáciu nemá možnosť si zabezpečiť\nnájom bytu za trhové nájomné. Náklady na nájomné v mestských bytoch sú podstatne nižšie, ako pri\ntrhovom nájme bytu. V prípade, ak by bolo realizované právo žalobcu, tak žalovaný, resp. jeho rodina,\nby sa dostal do situácie, keď by bolo vážne ohrozené zdravie a život jeho, aj jeho rodiny. V týchto\nsúvislostiach súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.\n3.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\n4. Krajský súd rozsudkom z 27. novembra 2024 č. k. 22Co/1/2024-231 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je\npovinný vypratať byt č. XX na ulici W. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok); žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného, aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %\n(výrok II.).\n4.1. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby\nzopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n4.2. Odvolací súd konštatoval nespornosť vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu, pričom\nnespornou je aj skutočnosť, že nájomná zmluva medzi sporovými stranami bola uzatvorená na dobu\nurčitú od 1. marca 2020 do 28. februára 2021; išlo o nájomný vzťah, opakovane založený po sebe\nnasledujúcimi nájomnými zmluvami od marca roku 2005. Zdôraznil, že na znovuuzavretie nájomnej\nzmluvy žalovaný ako nájomca nemal právny nárok, takýto nárok nevyplýva ani zo samotnej zmluvy,\nani zo žiadnej právnej normy; bolo preto nedôvodné zaoberať sa posudzovaním oprávnenosti a\nsplnením podmienok na strane žalovaného na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podstatnou bola\nskutočnosť, že nájom bol uzatvorený na určitý čas a skončil uplynutím doby, na ktorý bol uzatvorený\n- teda dňom 28. februára 2021. Právnym dôsledkom zániku nájmu je zásadne povinnosť žalovaného\nbyt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady. Je nesporné, že do rozhodnutia súdu prvej inštancie\n\nžalovaný byt nevypratal. Z uvedeného tak odvolací súd považoval za nepochybné, že žalovaný\nneoprávnene (bez právneho dôvodu) zadržuje vec, byt vo vlastníctve žalobcu; v zmysle ustanovenia §\n126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto žalobca právo na vydanie veci - predmetného bytu.\n4.3. Krajský súd tiež s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatoval, že\nvšeobecné súdy majú povinnosť najmä s ohľadom na čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy posudzovať,\nči nie je uloženie povinnosti vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi\nv zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len s ohľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nprichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá by v podobných situáciách mohla vzniknúť\nbezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie bytu, zmierniť tým, že povinnosť vypratať\nbyt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára\n2013, sp. zn. IV. ÚS 11/2013 a z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00).\n4.4. Odvolací súd posudzujúc uvedené vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v predmetnom byte síce\nbýva viac ako 18 rokov, pričom sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru, na druhej strane však (ako\nzistil súd prvej inštancie), hliadka mestskej polície aspoň dvakrát za obdobie ostatného nájmu zistila, že\nžalovaný sa zdržuje v cudzine a byt prenechal na užívanie príbuzným svojej družky. Hliadka mestskej\npolície bola tiež volaná nájomníkmi domu, v ktorom sa byt nachádza z dôvodu rušenia spolunažívania\nv dome nájomníkmi predmetného bytu, aj v tomto prípade sa v byte nezdržiaval žalovaný, ale jeho\npríbuzná, podľa vyjadrenia ktorej jej byt žalovaný prenechal na užívanie. Odvolací súd nemal dôvod\nneuveriť záznamom mestskej polície, na rozdiel od tvrdenia družky žalovaného, podľa ktorej jej príbuzná\nchodila do predmetného bytu len na návštevu v čase, keď tam bola aj družka žalovaného. Vierohodnosť\nvýpovede družky žalovaného spochybňuje práve jej pomer k žalovanému a záujem na výsledku sporu.\nOdvolací súd ďalej poukázal aj na tie zistenia, že žalovaný bol žalobcom upozornený už v auguste\n2020 na skutočnosť, že nájom predmetného bytu skončí dňom 28. februára 2021, a že žalobca nemá\npovinnosť uzatvoriť s ním opakovane novú nájomnú zmluvu.\n4.5. Aplikácia ustanovenia § 126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom\nprvej inštancie, ktorý práve s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol, bola\nnesprávna. Odvolací súd dospel po preskúmaní vyššie uvedených skutočností a okolností veci k záveru,\nže výkon práva žalobcu požadovať vypratanie bytu žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi a\nnemožno ani od žalobcu spravodlivo požadovať, aby vypratanie bytu, nájom ktorého skončil 28. februára\n2021, bolo podmienené poskytnutím bytovej náhrady žalovanému.\n4.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodil z § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnutý\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5.1. Dovolateľ namietal, že odvolací súd dospel k (nesprávnemu) záveru, že súd prvej inštancie\nnepostupoval správne a neprihliadal pri rozhodovaní o veci na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní\nochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán sporu a vzhľadom k okolnostiam veci\nnesprávne aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n5.2. Dovolateľ mal za to, že súd prvej inštancie žalobu o vypratanie bytu dôkladne prejednal v celej\nšírke v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku; po vykonaní dokazovania a po vecnom\nvyhodnotení jednotlivých dôkazov správne vyvodil záver o vyprataní bytu. Súd prvej inštancie správne\nuzavrel, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá\nnájomná zmluva k bytu, a že nájom bol dojednaný na dobu určitú a žalovaný po skončení nájmu\nbyt nevypratal, čo odôvodňoval svojimi sociálnymi pomermi opierajúc sa o dobré mravy. Ak nájomca\nuplatňuje skutočnosti rozhodujúce z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom sa súdy musia\ntouto obranou zaoberať. Ak je rozpor konania prenajímateľa s dobrými mravmi preukázaný, prichádza do\núvahy podľa okolností prípadu diferencovaná ochrana nájomcu aj v situácii, kedy byt užíva bez právneho\ndôvodu (rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/2909/2010).\n5.3. Počas konania bolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že žalovaný ani raz neporušil\npodmienky nájomnej zmluvy, ako to vyplýva aj z výpovede X. Q., a teda, že uvedený byt nikomu nedal\n\ndo podnájmu. Je pravdou, že žalovaný v roku 2020 obdržal výpoveď zo strany Mesta Šaľa, avšak túto\nvýpoveď nájomnej zmluvy č. XX/XXXX. žalobca na základe osobného rokovania dňa 10. augusta 2020\nzobral v celom rozsahu zobral späť; išlo o nedorozumenie. Na osobnom rokovaní dňa 10. augusta\n2020 so žalobcom sa žalovaný dohodol, že K. J., ako nájomca bytu bude pred uplynutím doby nájmu\npredvolaný na zasadnutie komisie pre sociálne a bytové otázky, ktorá bude posudzovať oprávnenosť a\nsplnenie podmienok na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy na ďalší rok, ako to vyplýva aj z úradného\nzáznamu z 10. augusta 2020, avšak pán J. do dnešného dňa nebol predvolaný na žiadne zasadnutie\nkomisie pre sociálne a bytové otázky. Uvedené považoval dovolateľ za nekorektné. Žalovaný v byte\nbýva už viac ako 18 rokov so svojou rodinou a dcérou, ktorá je ťažko chorá ako to vyplýva aj z doloženej\nlekárskej správy.\n5.4. Dovolateľ upozornil, že v súčasnosti nemá prácu, jeho príjem spočíva výlučne v\nopatrovateľskom príspevku, ktorý poberá na svoju ťažko chorú dcéru. Z uvedeného dôvodu žalovaný\nnemá možnosť sa ani zamestnať a nevedel by zaplatiť ani depozit na nový byt a nedokázal by\nsplácať ani trhové nájomné. Žalobca by mal pomáhať svojim obyvateľom a hlavne žalovanému, ktorý\nspĺňa podmienky na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy, a ktorý sa stará o svoju chorú dcéru a nie\nvyhodiť ich na ulicu. Uvedené je podľa názoru dovolateľa v rozpore s dobrými mravmi.\n6. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala advokátom zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel\nk záveru, že dovolanie ako neprípustné treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené\nv nasledujúcich bodoch.\n8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (napr. sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(napr. sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť\ndovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).\nPrávna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania.\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP).\n\n12. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu namietal, že odvolací súd dospel k (nesprávnemu) záveru, že\nsúd prvej inštancie nepostupoval správne a neprihliadal pri rozhodovaní o veci na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán sporu a vzhľadom k\nokolnostiam veci nesprávne aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, pričom zdôrazňoval, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.\n13. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní majoritne spochybňoval záver odvolacieho súdu, že výkon práva\nžalobcu požadovať vypratanie bytu žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom navodzoval\nvlastné skutkové a právne závery, dovolací súd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom\nvždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je\npráve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tejktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore\nmusí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej\nskutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany\nza pravdivé a relevantné. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka dovolateľa predstavuje\njeho prostý nesúhlas s vyhodnotením dôkazov, skutkovým a právnym záverom, keď sa dovolateľ bez\nďalšieho nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že výkon práva žalobcu požadovať vypratanie\nbytu žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo nepredstavuje zmätočnostnú vadu v zmysle §\n420 písm. f) CSP.\n14. Podľa dovolacieho súdu pri posudzovaní výkonu práva žalobcu odvolací súd v praktickom dôsledku\nuplatnil princípy proporcionality, hodnotiac primeranosť a nevyhnutnosť zásahu do práva žalovaného na\nobydlie vo vzťahu k legitímnemu cieľu ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Odvolací súd sa k dôvodom\nposúdenia okolností prejednávaného sporu vyjadril v bode 24. svojho rozhodnutia nasledovne:\n„Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v predmetnom byte býva viac ako 18 rokov,\npričom sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru, na druhej strane - ako zistil súd prvej inštancie,\nhliadka mestskej polície aspoň dvakrát za obdobie ostatného nájmu zistila, že žalovaný sa zdržuje\nv cudzine a byt prenechal na užívanie príbuzným svojej družky. Hliadka mestskej polície bola tiež\nvolaná nájomníkmi domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt z dôvodu rušenia spolunažívania v\ndome nájomníkmi predmetného bytu, aj v tomto prípade sa v byte nezdržiaval žalovaný, ale jeho\npríbuzná, podľa vyjadrenia ktorej jej byt žalovaný prenechal na užívanie. Odvolací súd nemal dôvod\nneuveriť záznamom mestskej polície, na rozdiel od tvrdenia družky žalovaného, podľa ktorej jej príbuzná\nchodila do predmetného bytu len na návštevu v čase, keď tam bola aj družka žalovaného. Vierohodnosť\nvýpovede družky žalovaného spochybňuje práve jej pomer k žalovanému a záujem na výsledku sporu.\nOdvolací súd ďalej poukazuje aj na tie zistenia, že žalovaný bol žalobcom upozornený už v auguste 2020\nna skutočnosť, že nájom predmetného bytu skončí dňom 28. 02. 2021, a že žalobca nemá povinnosť\nuzatvoriť s ním opakovane novú nájomnú zmluvu.“ Uloženie povinnosti vypratania bytu predstavuje\nprimeraný a nevyhnutný zásah, ktorý zohľadňuje zistený skutkový stav, v zmysle ktorého „žalovaný sa\nzdržuje v cudzine a byt prenechal na užívanie príbuzným svojej družky ... že žalovaný bol žalobcom\nupozornený už v auguste 2020 na skutočnosť, že nájom predmetného bytu skončí dňom 28. 02. 2021, a\nže žalobca nemá povinnosť uzatvoriť s ním opakovane novú nájomnú zmluvu“, keď zároveň umožňuje\nžalobcovi uplatniť jeho vlastnícke právo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že takýto postup zohľadňuje\nvšetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane zákonných podmienok skončenia nájomného vzťahu a\nsociálnych a zdravotných pomerov žalovaného, resp. jeho rodinných príslušníkov.\n15. Pokiaľ dovolateľ v zmysle § 420 písm. f) CSP poukazoval v rámci dovolania na skutočnosť,\nže okresný súd (ktorý zamietol žalobu) z jednotlivých dôkazov správne vyvodil záver o vyprataní\nbytu a týmto podľa obsahu (§ 124 CSP) mienil porušenie práva na spravodlivý proces odôvodniť\nspochybnením procesu obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, nesprávnosti v hodnotení\nvýsledkov dokazovania odvolacím súdom, k uvedenému dovolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu, podľa ktorej je ustálený názor, že nedostatočné zistenie skutočného stavu alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n15.1. Dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára\npoznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe\n\nobsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na\nzisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú\nprejednávaný nárok). Strany boli povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných\ndôkazov budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súd, nie strany sporu (§ 185\nods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre\nvec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nnemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999, R 6/2000).\n15.2. Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalovaný v danom spore aj využil, nebolo mu odňaté.\nPokiaľ odvolací súd opieral svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotil podľa predstáv\nžalovaného, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalovanému realizáciu procesných práv\npriznaných mu Civilným sporovým poriadkom. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy\nzodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im\nnevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil.\n15.3. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť\ndovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý\nproces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.\n15.4. Napokon dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal\nslúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutočného (či skutkového) stavu veci. Dovolací súd\nnemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako\nskutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\nV rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\navšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n16. Vykonané dokazovanie podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne odôvodňuje závery prijaté\nodvolacím súdom. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi nižších inštancií nezistil pochybenie,\nktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba takéto pochybenie by totiž predstavovalo\nodňatie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že zistený skutočný stav veci vyplynul z preukázaných relevantných skutkových\nokolností danej veci, ktoré boli náležite vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov\nvyplývajúcou z § 191 CSP, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.\n\n17. Pokiaľ dovolacia argumentácia žalovaného smerovala k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 126\nods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav\naplikuje konkrétu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený\nskutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Namietaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je\nprocesnou vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a nezakladá prípustnosť dovolania podľa\ntohto ustanovenia (viď R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti\ndovolací súd na okraj poznamenáva, že žalovaný spôsob právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nako samostatný dôvod prípustnosti a dôvodnosti dovolania nenamietal.\n18. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzavrel, že také pochybenia súdov zakladajúce zmätočnostnú\nvadu a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP z obsahu spisu\nvrátane rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, preto dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa §\n447 písm. c) CSP odmietol.\n19. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd aplikoval § 453 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP. Podľa princípu úspechu v dovolacom konaní by trovy dovolacieho konania patrili v\ndovolacom konaní plne úspešnému žalobcovi. Žalobca si v dovolacom konaní trovy dovolacieho\nkonania neuplatnil, v dovolacom konaní bol nečinný a z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy dovolacieho\nkonania nevznikli, preto mu dovolací súd v súlade so svojou judikatúrou náhradu trov dovolacieho\nkonania nepriznal (R 72/2018).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Mesto ako vlastník bytu sa domáhalo jeho vypratania nájomcom, ktorému uplynula doba nájmu dojednaná na dobu určitú a s ktorým odmietlo uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre rozpor výkonu práva s dobrými mravmi vzhľadom na dlhodobé bývanie nájomcu a starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú dcéru; odvolací súd rozsudok zmenil a uložil povinnosť byt vypratať, keďže na opätovné uzavretie zmluvy nebol právny nárok, nájomca sa zdržiaval v cudzine a byt prenechal iným osobám. Dovolateľ namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nesprávnom posúdení rovnováhy záujmov strán a dobrých mravov. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP, lebo námietky predstavovali len nesúhlas s hodnotením dôkazov a s právnym posúdením, ktoré nie sú vadou zmätočnosti; odvolací súd pritom uplatnil princíp proporcionality a jeho závery mali oporu vo vykonanom dokazovaní.", "pravna_veta": "Prostý nesúhlas dovolateľa so záverom odvolacieho súdu, že výkon práva vlastníka požadovať vypratanie bytu po skončení nájmu dojednaného na dobu určitú nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 OZ), ani námietka nesprávneho hodnotenia dôkazov či nesprávneho právneho posúdenia veci nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a jeho prieskum sa obmedzuje na kontrolu postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu; iné hodnotenie dôkazov súdom, než aké zodpovedá predstavám strany, nie je porušením práva na spravodlivý proces.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 442 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 126 ods. 1 OZ", "§ 3 ods. 1 OZ", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Co/1/2024", "guid": "7b7c778e-2e0f-4c0c-b394-d1be59682cbd:b956af10-301c-402d-b01b-019a11a92f07", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vypratanie bytu", "nájom bytu na dobu určitú", "dobré mravy", "výkon vlastníckeho práva", "prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "hodnotenie dôkazov", "proporcionalita"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}