{"guid": "691b50c1-154a-4e56-8b37-e1498f42c62b:122f69b0-a367-4564-8576-dfbd90cecd35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1", "spisova_znacka": "2Tdo/84/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/84/2025 z 4. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. augusta 2026, sp. zn. 2Tdo/84/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1", "identifikacne_cislo": "2320010461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Wänkeová", "sudca_id": 473, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-dana-wankeova-473", "datum_vydania": "2026-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": "Proti výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa vydaného na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine možno podať dovolanie len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP a oprávnený je naň výlučne minister spravodlivosti (§ 369 ods. 1 TP); dovolací súd preto nie je oprávnený skúmať námietky obvineného proti výroku o vine. Zásada lex mitior (čl. 50 ods. 6 Ústavy, § 2 ods. 1 TZ) sa uplatní len pri zmene Trestného zákona, ktorá nastala do právoplatnosti rozhodnutia, nie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku; ak je trestná sadzba účinná v čase rozhodovania nižších súdov plne obsiahnutá v novelizovanej sadzbe, trest nebol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) TP. Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu za opätovné spáchanie zločinu podľa § 38 ods. 5 TZ vylučuje súčasné použitie § 38 ods. 4 TZ, nebráni však zohľadneniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) TZ; predchádzajúce odsúdenie, ktoré nebolo znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, sa takýmto postupom nezohľadňuje duplicitne.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Obvinený bol po prijatí jeho vyhlásenia o vine uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok podľa § 172 ods. 1 a 2 TZ a odvolací súd mu na odvolanie prokurátora za použitia § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 TZ uložil súhrnný trest odňatia slobody 12 rokov a 6 mesiacov. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. c), h) a i) TP namietal duplicitné zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia ako priťažujúcej okolnosti aj ako dôvodu zvýšenia dolnej hranice sadzby, rozpor § 38 ods. 5 TZ s ústavou a dovolával sa priaznivejšej novely Trestného zákona účinnej od roku 2024 a zásady lex mitior podľa Charty základných práv EÚ. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) TP ako zjavne nedôvodné. Výrok o vine založený na prijatom vyhlásení o vine môže dovolaním napadnúť len minister spravodlivosti; zásada lex mitior sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku neuplatní a pôvodná sadzba 10 až 15 rokov je plne obsiahnutá v novej sadzbe 7 až 15 rokov, takže trest nebol uložený mimo zákonnej sadzby; Charta základných práv EÚ sa na vec mimo pôsobnosti práva Únie nevzťahuje. Odvolací súd správne zvýšil dolnú hranicu sadzby len raz podľa § 38 ods. 5 TZ, pričom predchádzajúce odsúdenie nebolo znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, a uložený trest na dolnej hranici modifikovanej sadzby zodpovedá zákonným hľadiskám.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "nazov": "§ 38 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 257 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "nazov": "§ 257 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/122f69b0-a367-4564-8576-dfbd90cecd35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/84/2025\n2320010461\n04. 08. 2026\nJUDr. Dana Wänkeová\nECLI:SK:NSSR:2026:2320010461.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej\na sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému N. Y.\npre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c),\npísm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na\nneverejnom zasadnutí konanom 4. augusta 2026 v Bratislave o dovolaní obvineného N. Y. proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave z 9. novembra 2023, sp. zn. 6To/128/2023, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. Y. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 12. apríla 2023, sp. zn. 27T/40/2020,\nuznal obvineného N. Y. vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), a § 139\nods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\nod presne nezistenej doby, minimálne však od leta roku 2017 až do 4. januára 2018 pre vlastnú\npotrebu, ako aj za účelom ďalšieho predaja si neoprávnene zadovažoval bližšie nezistené množstvá\ndrogy zvanej „pervitín“, ktorý prechovával pri sebe, alebo v mieste svojho trvalého bydliska v obci S.\na následne predával, ako aj dával bezodplatne v rôznych množstvách, za rôznu finančnú hotovosť\nviacerým užívateľom tejto drogy v obci S. a v jeho širšom okolí, ako aj v meste D. - minimálne šiestim\nkonzumentom a to W. C., Y. K., H. U., T. Q., I. Y., Q. G. a mal. G..G.., nar. XX. I. XXXX, pričom\n4. januára 2018 pri prehliadke motorového vozidla zn. VW POLO Clasic s EČ: G. XXX Z., v ktorom\nsa menovaný viezol spolu s vodičom, bola zaistená okrem iného aj zatavená injekčná striekačka s\nobsahom bielej kryštalickej látky s mierkou pri 1,5 ml., pričom znaleckým skúmaním na Kriminalistickom\na expertíznom ústave Policajného zboru v Košiciach pod ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2018/229 bolo\nzistené, že predložená zaistená neznáma kryštalická látka s hmotnosťou 350 mg obsahuje účinnú látku\nmetamfetamín o priemernej koncentrácii 47,3 % hmotnostného a 166 mg absolútneho metamfetamínu,\nz ktorej je možné pripraviť minimálne 4 bežné jednotlivé dávky drogy, rovnako vykonaným skúmaním\nbola na predloženom stere z rúk obvineného zistená prítomnosť stopového množstva; metamfetamínu\na z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že DNA profil zaistený z povrchu uvedenej injekčnej striekačky je\nzhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obvineného, pričom účinná látka „pervitín“\n- metamfetamín je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.\nZa to mu okresný súd uložil podľa § 172 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods.\n4, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n10 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4, ods. 5 Trestného zákona zaradil do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1\n\nTrestného zákona uložil i ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. februára 2019, sp. zn.\n31T/113/2018, právoplatný 1. augusta 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nUznaniu viny predchádzalo vyhlásenie obvineného, že z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139\nods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe ako je to uvedeného v obžalobe prokurátora sa\ncíti byť vinným, okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obvineného\nprijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu ako sa obžalovaný doznal k trestnej činnosti súd\nnevykonáva, súd vykoná dokazovanie iba ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení (zápisnica o\nhlavnom pojednávaní zo 16. septembra 2020, č. l. 405 - 406).\nProkurátorka príslušnej okresnej prokuratúry napadla uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním.\nKrajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 9. novembra 2023, sp. zn. 6To/128/2023,\npodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste\na spôsobe jeho výkonu, a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému uložil podľa § 172 ods.\n2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022, za použitia § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.\n5, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6\nmesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon\ntrestu s maximálnym stupňom stráženia. Krajský súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok\no treste rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. februára 2019, sp. zn. 31T/113/2018, právoplatný 1.\naugusta 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 1. augusta 2019, sp. zn. 5To/56/2019,\nako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nProti rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému doručený 17. januára 2024 a jeho obhajcovi 12.\njanuára 2024, podal obvinený ním napísaným podaním 27. augusta 2025 (č. l. 689 - 691) a následne\nprostredníctvom na dovolacie konanie ustanoveného obhajcu 10. októbra 2025 dovolanie (č. l. 694) a\nto z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku.\nV odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku po stručnom zrekapitulovaní\npredchádzajúceho konania a rozhodnutí počas neho vydaných obvinený uviedol, že zo skutkovej vety\nvyplýva, že predchádzajúce právoplatné odsúdenie pre zločin podľa § 189 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona rozsudkom Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2008, sp. zn. 1T/53/2008, mu bolo zohľadnené\nduplicitne. Pokračoval, že odvolací súd vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil\naj ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona v dôsledku čoho pri ukladaní trestu\nzvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, čím týmto postupom porušil tzv. zásadu ne bis\nin idem uvedenú v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd v predmetnej veci aplikoval identickú\nokolnosť súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, s ktorou Trestný zákon spája vyššiu trestnú\nsadzbu, a súčasne ako okolnosť na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona čo je\npodľa obvineného neprípustné. Na základe uvedených pochybení odvolacieho súdu podľa obvineného\ndošlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, keďže trest bol ukladaný v nesprávnej trestnej sadzbe,\nčo malo podľa neho za následok zhoršenie jeho postavenia. Podľa názoru obvineného § 38 ods. 5\nTrestného zákona účinný do 6. augusta 2024, ako aj novelizovaný § 38 ods. 3 Trestného zákona platný\nod 7. augusta 2024 nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nObvinený poznamenal, že 15. marca 2024 bola schválená novela Trestného zákona, ktorá nadobudla\núčinnosť 6. augusta 2024, v zmysle ktorej sa § 172 Trestného zákona mení na § 173 Trestného zákona.\nPodľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 7. augusta 2024 sa odňatím slobody na 7 až 15\nrokov potrestá páchateľ, ak spáchal čin uvedený v odseku 1. Súčasne obvinený poukázal na odlišné\nstanovisko sudcu JUDr. Petra Straku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2024, sp.\nzn. PL. ÚS 3/2024, a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo\n69/2012. Podľa názoru obvineného je nepochybné, že právna úprava Trestného zákona účinná od 7.\naugusta 2024 je preňho pri predpokladanej výmere trestu odňatia slobody priaznivejšia ako bola právna\núprava, v zmysle ktorej mu bol ukladaný trest krajským súdom.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že\nrozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodov uvedených v § 371\nods. 1 písm. c), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku porušený zákona v § 2 ods. 1, ods. 8 a §\n319 Trestného poriadku, § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024, v článku 1 a\nčlánku 50 ods. 5, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a článku 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“) a to v jeho neprospech; ďalej, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok ako aj\nďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo\nzrušením stratili podklad a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a\nrozhodol. Obvinený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2025,\nsp. zn. 3 Tdo 79/2024.\nUstanovený obhajca sa k vyššie uvedenému dovolaniu pripojil a nad rámec vyššie uvedenej\nargumentácie uviedol, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu lex posterior mitius a článok 49 ods.\n1 a článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-544/23.\nOkresný prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k\ndovolaniu obvineného uviedol, že v danom prípade celkom zrejme nie sú splnené dôvody dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku tak, ako ich namieta obvinený v\npodanom dovolaní. Čo sa týka jednotlivých námietok obvineného, s týmito sa podľa prokurátora v plnom\nrozsahu a dostatočne vysporiadali vo veci konajúce súdy, najmä krajský súd, ktorý podrobne vysvetlil,\nz akého dôvodu bol obvinenému uložený vyššie uvedený trest, pričom § 38 ods. 5 Trestného zákona\nbolo krajským súdom doplnené a použité práve na podklade odvolania prokurátora, pričom krajský\nsúd vzhliadol odvolanie ako dôvodné, keďže je zrejmé, že odsúdenie Okresného súdu Galanta č. k.\n1T/53/2008 nebolo zahladené a sa jednalo o odsúdenie za zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona. S poukazom na uvedené je podľa prokurátora zrejmé, že rozsudok krajského súdu\nje zákonný a dôvodný, pričom nie je zrejmé, na základe čoho sa obvinený domnieva, že spáchanie\nzločinu vydierania, za ktoré bol odsúdený v konaní č. k. 1T/53/2008 mu bolo zohľadnené duplicitne,\nkeďže v práve prejednávanej veci bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm.\nc), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, t. j. uvedené odsúdenie mu bolo zohľadnené\nlen raz, konkrétne pri aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona (v tom čase účinného), t. j. opakované\nspáchanie zločinu a zvýšenie spodnej hranice trestnej sadzby z pôvodných 10 rokov na 12 rokov\na 6 mesiacov. Uvedené odsúdenie Okresného súdu Galanta č. k. 1T/53/2008 však nebolo žiadnym\nspôsobom zohľadnené ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty.\nHoci obvinený formálne odkazuje na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm.\nh), písm. i) Trestného poriadku, je podľa prokurátora nepochybné, že žiaden z uvedených dovolacích\ndôvodov naplnený nebol, pričom najmä dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ani\nobsahovo nenamieta.\nPokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-544/23 z 1. augusta 2025, týkajúce\nsa správneho trestania, na ktoré obvinený v podanom dovolaní odkázal, prokurátor uviedol, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v uznesení z 3. apríla 2025, sp. zn. 5 Tdo 14/2025, vyslovil záver, že právne\núvahy uvedené v tomto rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie možno zúžiť len na účely správneho\ntrestania a správneho súdnictva. Pre oblasť trestného a občianskoprávneho súdnictva by sa taký výklad\nnemal uplatniť, nakoľko by to znamenalo vážne narušenie právnej istoty, ktorého zákonným naplnením\nv rámci trestného konania je inštitút právoplatnosti rozhodnutí, teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť.\nProkurátor poznamenal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň upozornil na rozdielny charakter\nsprávneho a trestného konania, ako aj na rozdiely medzi kasačným konaním a dovolacím konaním\nv trestných veciach, ktoré spočívajú nielen v rozdielnych dôvodoch týchto mimoriadnych opravných\nprostriedkov, v dĺžke lehôt na ich podanie, ale aj v samotnej prieskumnej činnosti kasačného a\ndovolacieho súdu a spôsobe ich rozhodovania. Vzhľadom na rozdiely medzi kasačnou sťažnosťou a\ndovolaním, ako aj na osobitosti správneho konania, ktorými sa odlišuje od trestného konania, by závery\nSúdneho dvora Európskej únie neboli aplikovateľné v trestnom konaní.\nZároveň prokurátor upriamil pozornosť na skutočnosť, že ani Ústavný súd Slovenskej republiky v\nuznesení č. k. IV. ÚS 503/2025-9 (kde sa zaoberal okrem iného aj touto otázkou) nekonštatoval, že by\nsa závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-544/23 z 1. augusta 2025 mohli použiť v trestnom\n\nkonaní. Ústavný súd Slovenskej republiky samo o sebe nekonštatoval použiteľnosť záverov rozsudku\nSúdneho dvora Európskej únie C-544/23 z l. augusta 2025 na trestné konanie.\nVzhľadom na vyššie uvedené posúdenie právnych otázok nastolených dovolaním obvineného podľa\nprokurátora bolo preukázané, že napadnuté rozsudky obvineným vytýkané právne vady priradené pod\ndovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku nemajú. Preto\nprokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako\noprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ využil\nsvoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s\nuvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nDovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c),\npísm. h), písm. i) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.\nÚvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a\nštruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Trestného\nporiadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam\nsúdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných alebo hmotnoprávnych chýb. Dovolanie\nnie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa\n[primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými\nslovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nsa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu\npredchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah\nkonkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia\nurčitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje\nargumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nZároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené,\nv zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku (rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012). Povedané\ninými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia\ndovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.\nAko už bolo v úvode odôvodnenia uvedené, uznaniu viny obvineného predchádzalo vyhlásenie\nobvineného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe prokurátora,\nokresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obvineného prijal a podľa § 257\nods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obvinený priznal k spáchaniu\nskutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný\nzo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa\nodseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.\ng) a písm. h) Trestného poriadku a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako\naj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a\nv tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\n\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol vydaný\nna základe prijatého vyhlásenia obvineného o vine, možno v rozsahu, v akom bolo toto vyhlásenie\nprijaté, t. j. proti jeho výroku o vine, podať dovolanie, avšak iba z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Aj keď v predmetnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému\ntoto právo prislúcha, treba ho vykladať v spojení s § 369 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva,\nže oprávnený na podanie dovolania v tomto prípade je len minister spravodlivosti (na podnet obvineného\nalebo na podnet inej osoby), a to z dôvodu, že ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa (obvinený a\ngenerálny prokurátor sú podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku oprávnenými osobami na podanie\ndovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa) (primerane uznesenie najvyššieho\nsúdu z 10. decembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 47/2019). Pri riešení otázky okruhu oprávnených osôb je\npreto nutné zohľadniť ďalšie ustanovenia Trestného poriadku upravujúce postup v konaní o dovolaní,\nnajmä § 369 ods. 2 písm. b) a § 372 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorých vyplýva, že obvinený je\noprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku,\nktorý napáda dovolaním, podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol\ntakýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku\npodaného prokurátorom alebo poškodeným.\nV tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného o vine alebo o\ntom, že nepopiera spáchanie skutku, podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, dokazovanie v rozsahu,\nv akom obžalovaný jeho spáchanie priznal, resp. nepoprel, nevykonáva, a teda medzi prípadným\nporušením práva na obhajobu v prípravnom konaní a rozhodnutím o vine vydaným na základe takto\nprijatého vyhlásenia nie je daná príčinná súvislosť. V dovolaní, ktoré možno v tomto prípade podať len\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. ak bolo zásadným spôsobom porušené\nprávo na obhajobu, tak môže dovolateľ úspešne namietať len chyby, ku ktorým došlo v súdnom konaní,\nv rámci ktorého obžalovaný predmetné vyhlásenie urobil. Najmä to, že obžalovaný nemal na hlavnom\npojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej obhajoby, resp. že nebol riadne poučený o následkoch\nvyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257\nods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, alebo že pred prijatím takéhoto vyhlásenia súd riadne nezisťoval\nskutočnosti podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 53/2021-II).\nZ predloženého spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnej veci vyplýva, že obvinený sa osobne\nzúčastnil hlavného pojednávania konaného 19. septembra 2020 (ako aj jeho obhajca) (č. l. 404),\nobvinený (po riadnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku, že je vinný, ktoré po kladnom zodpovedaní otázok uvedených v § 333 ods.\n3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku okresný súd prijal (č. l. 405 - 406).\nMožno zhrnúť, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol vydaný po tom, ako súd prijal vyhlásenie\nobžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, je síce podanie dovolania\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prípustné, tak ako to zákonodarca explicitne\npredpokladá v § 257 ods. 5 Trestného poriadku, avšak na podanie takéhoto dovolania je oprávnený\nvýlučne minister spravodlivosti v zmysel § 369 ods. 1 Trestného poriadku a to len na podnet oprávneného\nsubjektu a len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že najvyšší súd nemá v predmetnej situácii oprávnenie skúmať dovolacie námietky týkajúce sa\nvýroku o vine (napr. spochybňovanie právneho posúdenia zisteného skutku).\nPokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší\nsúd vo všeobecnosti uvádza, že predmetný dovolací dôvod je upravený alternatívne, buď je rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo vychádza z nesprávneho použitia\niného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením\nskutku, ale môže sa dotýkať, napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení.\nVo vzťahu k ďalšiemu obvineným označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku je potrebné pripomenúť, že nemožno namietať neprimeranosť uloženého trestu, ale\nvýlučne iba to, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (pod jej dolnú alebo nad\nhornú hranicu), alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa\n(rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 58/2007-I). Vzájomný vzťah dovolacích\n\ndôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku\nje taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym\ndôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o\ntreste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu\no treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho\ndovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu zverejnené v Zbierke pod č. 5/2011).\nV súvislosti s poukázaním obvineného na novelu Trestného zákona možno odkázať na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 46/2014-I, podľa ktorého dovolací súd posudzuje\nnapadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto\nrozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania\ntrestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu v čase od vyhlásenia\nnapadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti\ns ústavným princípom retroaktivity Trestného zákona, resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa (článok\n50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona) a dôsledkom aplikácie tohto\nprincípu pre možné rozhodovanie v novom konaní.\nČlánok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie kodifikuje právo na uplatnenie\nmiernejšieho trestu, ak sa v čase spáchania trestného činu uplatňoval prísnejší trest (zásada lex mitior).\nK tomu najvyšší súd stručne uvádza, že zásada lex mitior je preto jedným zo základných právnych\npravidiel upravujúcich uplatňovanie po sebe prijatých ustanovení trestného práva v rôznych časových\núsekoch, ktoré bráni návratu k predchádzajúcim prísnejším ustanoveniam týkajúcim sa znakov skutkovej\npodstaty trestného činu a trestov. Uplatňovanie predmetnej zásady je samo osebe dôsledkom širšej\nzásady právnej istoty, ktorá si vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich uplatnenie\nbolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné. Súdny dvor Európskej únie k právu na\nuplatnenie miernejšieho trestu konštatoval, že miernejší trest môže vyplývať buď zo zmeny klasifikácie\npríslušného skutku, alebo zo zmeny trestu, ktorý sa na trestný čin uplatňuje. Povedané inými slovami,\nuplatnenie priaznivejšieho trestného zákona v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov\nv časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu\nskutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu (Paoletti a i. zo 6. októbra 2016,\nC-218/15, EU:C:2016:748, bod 27). Ak však bol jednotlivec odsúdený v čase zavedenia miernejšieho\ntrestu, nemá nárok na uplatnenie miernejšieho trestu, pokiaľ nebolo prijaté osobitné ustanovenie o\ntakomto nároku (Delvigne zo 6. októbra 2015, C-650/13, EU:C:2015:648, bod 56).\nHoci toto právo nie je výslovne uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva\nvo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci Jidic proti Rumunsku z 18. februára 2020, č. 45776/16, bod\n80) pripomína, že článok 7 Dohovoru zaručuje nielen zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestných\nzákonov, ale implicitne aj zásadu retroaktivity miernejších trestných zákonov; inými slovami, pokiaľ\nexistujú rozdiely medzi trestnoprávnou úpravou platnou v čase spáchania trestného činu a neskoršími\npredpismi trestného práva prijatými pred vynesením konečného právoplatného rozsudku, súdy musia\nuplatniť zákon, ktorého ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie [pozri rozsudok vo veci Scoppola\nproti Taliansku (č. 2) zo 17. septembra 2009, č. 10249/03, bod 109]. V rozsudku vo veci Gouarré Patte\nproti Andorre (z 12. januára 2016, č. 33427/10, body 33 až 36) Európsky súd pre ľudské práva dokonca\nrozšíril záruky článku 7 týkajúce sa retroaktivity miernejšieho trestného zákona na možnosť spätnej\nrevízie právoplatného rozsudku, ak vnútroštátny zákon takúto možnosť poskytuje. Zásada retroaktivity\nmiernejšieho trestného zákona sa môže vzťahovať aj na skutočnosť spojenia viacerých trestov do\njedného súhrnného trestu (rozsudok vo veci Koprivnikar proti Slovinsku z 24. januára 2017, č. 67503/13,\nbod 49, 59). Pre úplnosť možno uviesť, že vo veci Parmak a Bakir proti Turecku (z 3. decembra 2019,\nč. 22429/07 a 25195/07, bod 64) Európsky súd pre ľudské práva po prvýkrát konštatoval, že zásada\nretroaktívneho uplatňovania miernejšieho trestného zákona sa uplatňuje aj v kontexte novely týkajúcej sa\ndefinície skutkovej podstaty trestného činu (pozri Poradné stanovisko Veľkej komory Európskeho súdu\npre ľudské práva týkajúce sa použitia „blanketového odkazu“ v definícii skutkovej podstaty trestného\nčinu a porovnaní trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu a neskoršieho trestného\nzákona z 29. mája 2020, č. P16-2019-001, bod 82).\nAplikáciou zásady lex mitior v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch sa Ústavný súd\nSlovenskej republiky opakovane zaoberal, pričom z jeho rozhodovacej činnosti vyplýva, že zásada lex\n\nmitior, t. j. povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu\nzákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou slovenského právneho poriadku v rámci\nústavy, ako aj Trestného zákona (aj pred rozsiahlou novelou z roku 2024). Súd je povinný túto zásadu\naplikovať vždy, keď rozhoduje o vine a treste, teda buď na hlavnom pojednávaní, alebo v odvolacom\nkonaní, nie však v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (III. ÚS 587/2024, I. ÚS 63/2025).\nJej použitie je totiž možné, iba ak ide o zmenu Trestného zákona, ktorá nastala do právoplatného\nrozhodnutia v trestnej veci. Nemôže preto ísť o akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď pre\npáchateľa výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje sťažovateľ. Inak by totiž došlo k neprípustnému podkopaniu\nprincípu právnej istoty (uznesenie z 25. septembra 2025, I. ÚS 549/2025).\nÚstavný súd Slovenskej republiky doplnil, že podľa článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej\núnie sú ustanovenia Charty základných práv Európskej únie určené členským štátom výlučne vtedy, ak\nvykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa základné\npráva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo\nEurópskej únie, avšak nie mimo týchto situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti\npráva Európskej únie, nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia Charty základných\npráv Európskej únie (porov. napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. júna 2016 vo veci\nC-205/2015, Direc?ia Generală Regională a Finan?elor Publice Bra?ov proti Vasilemu Tomovi, Biroul\nExecutorului Judecătoresc Hora?iu-Vasile Cruduleci, ECLI:EU:C:2016:499, body 23 a 24, pozri aj II. ÚS\n45/2017).\nV tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona (účinného do 30. apríla 2022) ustanovil\nzákon trest odňatia slobody na 10 rokov až 15 rokov. V zmysle novelizovaného Trestného zákona\n(účinného od 6. augusta 2024) by konanie obvineného bolo právne kvalifikované ako obzvlášť závažný\nzločin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173\nods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody\nna 7 rokov až 15 rokov. Z tejto zmeny je zrejmé, že trestná sadzba v čase rozhodovania nižších súdov\nje v plnej miere obsiahnutá v novelizovanej trestnej sadzbe [čo prima facie vylučuje možnosť, aby bol\ntrest uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. aby bol uložený taký druh trestu, ktorý\nzákon na prejednávaný trestný čin nepripúšťa v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku]\n(primerane uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2026, sp. zn. I. ÚS 159/2026).\nNovela Trestného zákona upravila aj § 38 Trestného zákona, kedy nedochádza k aplikácii odseku 5\npredmetného ustanovenia v predchádzajúcom znení, avšak v predmetnom prípade by došlo k aplikácii\nodseku 3 v súčasnom znení.\nVo vzťahu k argumentácii ohľadom duplicitného zohľadnenia predchádzajúceho právoplatného\nodsúdenia pre zločin podľa § 189 ods. 2 písm. a) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Galanta\nz 9. apríla 2008, sp. zn. 1T/53/2008, jednak v priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného\nzákona a zvýšení dolnej hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, dovolací súd\nvo všeobecnosti uvádza, že skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia\nvšeobecnej časti Trestného zákona, ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne\npoužitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 samostatne\nalebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Trestného zákona), nie sú súčasťou skutkovej vety\nvýroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste\nv zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol\ntrest uložený“) (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č.\n14/2019). Z uvedeného vyplýva, že v tom prvku, ktorý bol pri konkurujúcich si rozhodnutiach sporný\n(situácia zodpovedajúca recidíve zločinu). Ide o okolnosti relevantné v zmysle ustanovení všeobecnej\nčasti Trestného zákona (v právnej vete sú označené), na základe ktorých sa len upravuje sadzba,\npripojená ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona (v podobe základnej\nalebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu). Tieto reálie netvoria skutok a neuvádzajú sa v\nskutkovej vete, avšak ustanovenia, ktoré ich určujú (definujú), sa označia vo výroku o treste, na základe\nčoho už z tohto výroku vyplýva ohraničenie upravenej trestnej sadzby.\nPoužitie § 38 ods. 5 Trestného zákona automaticky vylučuje súčasné použitie § 38 ods. 4 Trestného\nzákona, teda ak súd zvýši dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu za opätovné spáchanie\n\nzločinu (§ 38 ods. 5 Trestného zákona), nemôže zároveň zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu\ntretinu aj z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 4 Trestného zákona). V\npredmetnej veci odvolací súd správne použil § 38 ods. 5 Trestného zákona v dôsledku čoho zvýšil dolnú\nhranicu trestnej sadzby len raz v súvislosti s tým, že obvinený opätovne spáchal zločin, za ktorý bol\nprávoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2008, sp. zn. 1T/53/2008. Tento\npostup zároveň odvolaciemu súdu nebránil zohľadniť existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.\nm) Trestného zákona pokiaľ to nemalo za následok potrebu aplikácie § 38 ods. 4 Trestného zákona,\nčo v napadnutom rozsudku krajského súdu nemalo. Ako aj prokurátor správne poznamenal, uvedené\nodsúdenie Okresného súdu Galanta č. k. 1T/53/2008 však nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené ako\nznak kvalifikovanej skutkovej podstaty.\nDovolací súd v posudzovanej trestnej veci teda dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu je založený na správnom použití hmotnoprávneho ustanovenia, pretože odvolací súd pri ukladaní\ndruhu a výmery trestu obvinenému správne aplikoval ustanovenia Trestného zákona, čím nedošlo k\nnaplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nV kontexte vyššie uvedeného najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, z ktorého vyplýva, že podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, pri\nexistencii jednej priťažujúcej okolnosti, že obvinený už bol v minulosti odsúdený za trestný čin [§ 37\npísm. m) Trestného zákona], modifikujúc dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 5\nTrestného zákona (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) jej zvýšením o jednu polovicu z\ndôvodu opätovného spáchania zločinu zo strany obvineného na 12 rokov a 6 mesiacov, pri zvýšenej\nhornej hranici 20 rokov v dôsledku aplikácie ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačnej\nzásady) a aplikácie § 42 ods. 1 Trestného zákona, obvinenému uložil súhrnný nepodmienečný trest\nodňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov. Predmetný trest bol krajským súdom vymeraný na\nsamej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby a podľa názoru krajského súdu zodpovedá všetkým\nzákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle ust. § 34 Trestného zákona. Vo výraznej\nmiere zohľadňuje to, že sa obvinený k aktuálne súdenej drogovej trestnej [činnosti] priznal a realizoval\nvo vzťahu k nej vyhlásenie o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté, no na strane druhej zohľadňuje\naj osobu obvineného ako recidivistu trestnej činnosti (dosiaľ 10-krát súdne trestaného, pozn.), ktorý\nju pácha permanentne od roku 2003 a ktorého od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili ani\ndosiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody (naposledy 21. júla 2017 vo veci Okresného\nsúdu Galanta sp. zn. 29T/141/2014, pozn.), ale v tomto smere aj obmedzené možnosti jeho nápravy\nďalším výkonom trestu, v neposlednom rade aj závažnosť, početnosť a charakter trestnej činnosti ním\nspáchanej vo forme úmyselného zavinenia. Dovolací súd sa stotožnil s konštatovaním odvolacieho\nsúdu, že takto uložený trest je primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska\nindividuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obvineného.\nV posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody (vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov), ide\no taký druh trestu, ktorý uloženie zákon (účinný v čase ukladania) za trestný čin, z ktorého bol obvinený\nuznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v súlade so súčasnou právnou úpravou\nv rámci zákonnej trestnej sadzby. Je teda zrejmé, že krajským súdom uložený trest odňatia slobody je\nprimeraný spáchanému trestnému činu, osobe obvineného a nezakladá dôvodnosť dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nTieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne\nsplnené, a preto dovolanie obvineného N. Y. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom\nzasadnutí odmietol.\nUznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Obvinený bol po prijatí jeho vyhlásenia o vine uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok podľa § 172 ods. 1 a 2 TZ a odvolací súd mu na odvolanie prokurátora za použitia § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 TZ uložil súhrnný trest odňatia slobody 12 rokov a 6 mesiacov. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. c), h) a i) TP namietal duplicitné zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia ako priťažujúcej okolnosti aj ako dôvodu zvýšenia dolnej hranice sadzby, rozpor § 38 ods. 5 TZ s ústavou a dovolával sa priaznivejšej novely Trestného zákona účinnej od roku 2024 a zásady lex mitior podľa Charty základných práv EÚ. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) TP ako zjavne nedôvodné. Výrok o vine založený na prijatom vyhlásení o vine môže dovolaním napadnúť len minister spravodlivosti; zásada lex mitior sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku neuplatní a pôvodná sadzba 10 až 15 rokov je plne obsiahnutá v novej sadzbe 7 až 15 rokov, takže trest nebol uložený mimo zákonnej sadzby; Charta základných práv EÚ sa na vec mimo pôsobnosti práva Únie nevzťahuje. Odvolací súd správne zvýšil dolnú hranicu sadzby len raz podľa § 38 ods. 5 TZ, pričom predchádzajúce odsúdenie nebolo znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, a uložený trest na dolnej hranici modifikovanej sadzby zodpovedá zákonným hľadiskám.", "pravna_veta": "Proti výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa vydaného na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine možno podať dovolanie len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP a oprávnený je naň výlučne minister spravodlivosti (§ 369 ods. 1 TP); dovolací súd preto nie je oprávnený skúmať námietky obvineného proti výroku o vine. Zásada lex mitior (čl. 50 ods. 6 Ústavy, § 2 ods. 1 TZ) sa uplatní len pri zmene Trestného zákona, ktorá nastala do právoplatnosti rozhodnutia, nie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku; ak je trestná sadzba účinná v čase rozhodovania nižších súdov plne obsiahnutá v novelizovanej sadzbe, trest nebol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) TP. Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu za opätovné spáchanie zločinu podľa § 38 ods. 5 TZ vylučuje súčasné použitie § 38 ods. 4 TZ, nebráni však zohľadneniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) TZ; predchádzajúce odsúdenie, ktoré nebolo znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, sa takýmto postupom nezohľadňuje duplicitne.", "ustanovenia": ["§ 382 písm. c) TP", "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "§ 257 ods. 5 TP", "§ 38 ods. 5 TZ", "§ 2 ods. 1 TZ", "čl. 50 ods. 6 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/128/2023", "guid": "e4eda40a-0b3c-4f89-b06b-5a234e87cf57:dc2ad7ab-83e0-46ef-8b1f-a895cf38ec52", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dovolanie v trestnom konaní", "vyhlásenie o vine", "zásada lex mitior", "retroaktivita miernejšieho trestného zákona", "trestná sadzba", "recidíva", "priťažujúca okolnosť", "súhrnný trest"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}