{"guid": "29781111-4538-4ed2-9e19-05b29118b7e8:d4ec45b5-7fe1-47b0-9de1-9aab38779867", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1", "spisova_znacka": "1Cdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/4/2025 z 18. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2026, sp. zn. 1Cdo/4/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1", "identifikacne_cislo": "2319200397", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4ec45b5-7fe1-47b0-9de1-9aab38779867", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/4/2025\n2319200397\n18. 03. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: K.. X. T., rodená U., narodená X. H. XXXX, V. W.\nU., V. W. U. XX, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova\n11, IČO: 36 854 140, 2/ U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpený: STANĚK\nVETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 15, 3/ R. J., narodený XX. R. XXXX, Š., H.\nXXX/XX, 4/ JUDr. Marta Pavlovičová, notárka, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 4, zastúpená:\nInLaw, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 36, 5/ R.. H. T., notársky koncipient notárky JUDr. Marty\nPavlovičovej, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 4, zastúpený: InLaw, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nZáhradnícka 36, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na\nOkresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Csp/18/2019, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 17. januára 2024 sp. zn. 26CoCsp/17/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 17. januára 2024 sp. zn. 26CoCsp/17/2023 v potvrdzujúcom výroku\nII. a súvisiacom výroku III. a rozsudok Okresného súdu Galanta z 5. augusta 2021 sp. zn. 15Csp/18/2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.\nUznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 15Csp/18/2019 - 1101 z 15. novembra 2024 a uznesenie\nOkresného súdu Galanta č.k. 15Csp/18/2019 - 1103 z 18. novembra 2024 z r u š u j e.\nVo zvyšku dovolanie o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č.k.\n15Csp/18/2019-305 zo dňa 17. decembra 2019 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku\npodala odvolanie žalobkyňa, o ktorom odvolací súd rozhodol svojim uznesením č.k. 24Co/37/2020-424\nzo dňa 1. decembra 2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a spor mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie, pričom dôvodom zrušenia bolo to, že pred samotným rozhodnutím súd prvej inštancie\nnerozhodol o uplatnenej zmene žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 18. 11. 2019. Na základe toho\npo vrátení veci súd prvej inštancie o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zmeny žaloby, podľa ktorej\nby súd určil, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ č. 070/300/13SU zo dňa 04.\n07. 2013 obsahuje viacero neprijateľných podmienok, rozhodol uznesením č.k. 15Csp/18/2019-437 zo\ndňa 1. februára 2021 tak, že návrh žalobkyne na zmenu žaloby nepripustil.\n1.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 5. augusta 2021, č.k. 15Csp/18/2019-458\n(ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu zamietol (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak,\nže žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).\n1.2. Vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 4, ods. 5, § 19 ods. 1 písm. d),\n§ 21 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 24 ods. 1, ods. 2 písm. h), ods. 3, ods. 8 zákona č. 527/2002 Z.z. o\ndobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a\nnotárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov § 151a, § 151e ods. 2, § 151h ods.\n\n1, ods. 2, § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c), § 255 ods. 1\nCivilného sporového poriadku.\n1.3. Žalobu voči žalovaným 4/ a 5/ zamietol, pretože nejde o osoby, ktoré spadajú do rámca účastníkov\nkonania, ktorý vymedzuje zákon. Dôvodil, že časť dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré majú\nspočívať v neplatnosti úverovej zmluvy, nie sú spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie\nvo veci, keďže v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je súd oprávnený skúmať platnosť\nprávneho úkonu, na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorej riadne nesplácanie malo za následok\nspeňaženie zálohu, ktorý zabezpečoval túto pohľadávku. Podľa názoru súdu prvej inštancie pohľadávka\nzabezpečená záložným právom nie je sporná, pretože táto pohľadávka bola judikovaná Okresným\nsúdom v Galante v spore vedenom pod sp. zn. 10Csp/116/2018, ktorého predmetom bol nárok\nžalovaného 1/ vyplývajúci z úverovej zmluvy o hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013. Keďže\npohľadávka bola žalovanému 1/ riadne priznaná súdom, voči rozhodnutiu ktorého žalobkyňa nevyužila\nopravný prostriedok, táto pohľadávka existovala, pričom bola zabezpečená záložným právom v zmysle\nzmluvy ZZ1 k úz. č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie\nzamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli prednesené žalobkyňou, pretože tieto smerovali k\nvýsluchu zamestnancov žalovaného 1/, ktorí sa mali podieľať na príprave a uzatváraní úverovej zmluvy.\nSúd prvej inštancie preskúmal platnosť záložnej zmluvy a celého procesu, ktorý smeroval k výkonu\nzáložného práva a zistil, že napádanú vyššie označenú záložnú zmluvu je potrebné považovať za platnú,\npričom k realizácii výkonu záložného práva došlo oprávnenou osobou záložným veriteľom - žalovaným\n1/ a predmetom realizácie záložného práva boli nehnuteľnosti, ktoré v čase jeho realizácie tvorili predmet\nzálohu a boli vo vlastníctve dlžníka - žalobkyne, na ktorú prešli práva a povinnosti záložcu okamihom\nnadobudnutia predmetu zálohu. Argumentácia žalobkyne, že pri výkone záložného práva došlo bez\njej súhlasu ako vlastníčky k scudzeniu nehnuteľností, ktoré boli pôvodne v jej výlučnom vlastníctve,\nneobstojí, pretože okamihom nadobudnutia predmetu zálohu do vlastníctva žalobkyne prešli všetky\npráva a povinnosti záložcu, pričom žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva od pôvodného\nzáložcu T. M. vedomá si toho, že záložné právo je zriadené práve za účelom zabezpečenia pohľadávky\nžalovaného 1/, ktorá vznikla z hypotekárneho úverového vzťahu práve s ňou. Žalovaný 1/ ako záložný\nveriteľ konal v mene záložcu, ktorým už v tom čase bola žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností.\nK výkonu záložného práva došlo po predchádzajúcom oznámení o začatí výkonu záložného práva zo\ndňa 29. apríla 2016, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené dňa 5. mája 2016. Navrhovateľom dražby\nbola osoba na to oprávnená, čiže žalovaný 1/ ako osoba vykonávajúca záložné právo, čiže záložný\nveriteľ. Čo sa týka námietok o nedoručení Oznámenia o začatí výkonu záložného práva a námietok\nsmerujúcim k nedoručeniu Oznámenia o opakovanej dražbe, listinnými dôkazmi boli tieto námietky\nžalobkyne jednoznačne vyvrátené, pretože Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobkyni\ndoručené dňa 5. mája 2016 a Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobkyni doručené dňa 25.\noktóbra 2018. Ani v časti ohodnocovania predmetu dražby nebolo zistené žiadne porušenie ustanovení\nzákona o dobrovoľných dražbách. Dňa 27. apríla 2018 bol vypracovaný Znalecký posudok č. 12/2018\nznalcom K.. Y. K., k vypracovaniu uvedeného znaleckého posudku došlo na základe fyzickej ohliadky\ntýchto nehnuteľností, pričom o tomto bol vyhotovený znalcom protokol zo dňa 30. januára 2018, pričom\ndôvodom neplatnosti dražby nemôže byť to, že ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti vlastníka\nnehnuteľnosti, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných\ndražbách. Znalecký posudok bol žalovaným 2/ žalobkyni riadne doručený, pričom tento si prevzala dňa\n4. mája 2018. Dňa 23. júla 2018 bol žalovanému 2. rade doručený list žalobkyne zo dňa 25. mája 2018\noznačený ako „Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou“, ktorý obsahoval námietky žalobkyne voči znaleckému\nposudku. Žalovaný 2/ sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a listom zo dňa 8. augusta 2018, ktorý\nbol žalobkyni doručený 13. augusta 2018, námietky žalobkyne zhodnotil. Čo sa týka námietok, ktoré\nmala vzniesť matka žalobkyne ako jej splnomocnená zástupkyňa na dražbe, súd prvej inštancie uviedol,\nže žalobkyňa ako dlžníčka a ani jej splnomocnená zástupkyňa nemôžu byť považované za účastníka\ndražby a teda ani ich prípadne vznesené námietky nemusia byť uvedené v zápisnici osvedčujúcej\npriebeh dražby. Keďže ohliadka predmetu dražby bola znemožnená práve zo strany žalobkyne, nie\nje možné za dôvod neplatnosti dražby považovať to, že nebolo možné vykonať záujemcami dôkladnú\nohliadku predmetu dražby. Z listinných dôkazov taktiež vyplýva, že žalovaný 2/ ako dražobník si splnil\npovinnosť, v zmysle ktorej je povinný prostredníctvom obce zverejniť údaje o verejne konanej dražbe.\nSúd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti druhého petitu, ktorý smeroval k určeniu, že žalobkyňa\nje naďalej vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet dražby, keďže na takomto určení nie je\nnaliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa v svojej situácii, kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva\nv dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby, má iný prostriedok právnej nápravy, ktorým je žaloba o určenie\n\nneplatnosti dražby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd\nprvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania, keďže mali plný úspech v spore.\n2. Na odvolania žalobkyne Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) po zopakovaní dokazovania\nvykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie, dospel k zhodným skutkovým zisteniam, z ktorých súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal a rozsudkom z 17. januára 2024 sp. zn. 26CoCsp/17/2023\nodvolanie žalobkyne zo dňa 4. novembra 2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci\nGalanta odmietol, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ priznal\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Po preskúmaní odvolania žalobkyne zo dňa 4. novembra 2021 urobeného prostredníctvom Centra\nsprávnej pomoci Galanta odvolací súd zistil, že toto neobsahuje podpis žalobkyne. Žalobkyňa túto\nnáležitosť nedoplnila ani po riadnej výzve súdu prvej inštancie. Odvolaciemu súdu neostalo iné, než\npodľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie žalobkyne zo dňa 4.\nnovembra 2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta odmietnuť, keďže nedostatok\nodvolania nebol odstránený a pre tento nedostatok odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať,\nhoci žalobkyňa bola o následkoch jeho neodstránenia poučená.\n2.2. Žalobkyňa v odvolaniach namietala, že súd jej neposkytol ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami zo Zmluvy o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013, ktorá\nzmluva nebola podľa žalobkyne určite a zrozumiteľne dojednaná, pričom žalobkyňa uviedla, že neboli\nsplnené podmienky pre uplatnenie práva žalovaného v 1. rade žiadať o zaplatenie celej pohľadávky\nz úveru a žalovaný v 1. rade sa tak domáha zaplatenia údajného dlhu, ktorý žalobkyňa poprela. K\nuvedenej odvolacej námietke odvolací súd považoval za prvoradé uviesť, že žalovaný v 1. rade si voči\nžalobkyni uplatnil pohľadávku zo Zmluvy o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018, v ktorom konaní\nbol vydaný aj platobný rozkaz sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa 24. júla 2018, právoplatný dňa 22. augusta\n2018, pričom napádaná dražba sa uskutočnila dňa 26. novembra 2018 v nadväznosti na oznámenie\no dražbe zo dňa 9. októbra 2018. Uvedeným platobným rozkazom bola žalobkyni (v konaní vedenom\nna Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018 v postavení žalovanej) uložená\npovinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade (v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou\nznačkou 10Csp/116/2018 v postavení žalobcu) sumu 88.344,15 eura s príslušenstvom do 15 dní od\ndoručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tamojšom\nsúde. Žalobkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu na Okresnom súde Galanta dňa\n18. decembra 2018 spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty, o ktorom odpore a návrhu na\nodpustenie zmeškania lehoty Okresný súd Galanta rozhodol uznesením sp. zn. 10Csp/116/2018 zo\ndňa 20. decembra 2018, právoplatným dňa 17. januára 2019, tak, že návrh na odpustenie zmeškania\nlehoty zamietol a odpor proti platobnému rozkazu odmietol. Odvolací súd zdôraznil, že uvedený platobný\nrozkaz nadobudol právoplatnosť, čo znamená jeho záväznosť a nezmeniteľnosť a vydal ho sudca,\nnie administratívny zamestnanec súdu, keď dôvody kontroly neprijateľných zmluvných podmienok z\núradnej moci v skrátenom konaní sú totožné s dôvodmi kontroly neprijateľných zmluvných podmienok\naj v prípadoch, keď súd rozhoduje rozsudkom. Dôvodil, že vzhľadom na právoplatnosť uvedeného\nplatobného rozkazu už nie je možné v prejednávanej veci, ktorá je sporom o neplatnosť dražby,\nposudzovať vo vzťahu k Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 pravosť,\nvýšku a splatnosť (síce) nesplnenej ale už judikovanej pohľadávky, na základe ktorej si žalovaný\nv 1. rade ako záložný veriteľ uplatnil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z týchto\ndôvodov nie je možné opätovne skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou, ktorých preskúmanie znova žiada v tomto konaní žalobkyňa a rovnako sa\nna prejednávaný prípad nevzťahujú rozhodnutia Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ, na ktoré\npoukazuje žalobkyňa, nakoľko uvedený platobný rozkaz nebol vydaný vyšším súdnym úradníkom (ale\nsudcom) a žalobkyňa podala proti nemu (aj keď oneskorene) odpor. Prekážka právoplatne rozhodnutej\nveci uvedeným platobným rozkazom bráni opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných\npodmienok v Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013, pretože o ich neexistencii\nv predmetnej zmluve už súd právoplatne rozhodol. Práve z týchto dôvodov nie je možné v konaní\no neplatnosť dobrovoľnej dražby skúmať platnosť zmluvy o úvere (vrátane neprijateľných zmluvných\npodmienok), spornosť údajného dlhu, platnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný pre nedodržanie\npodmienok uvedených v ustanoveniach § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, ako sa domáhala\nžalobkyňa.\n2.3. Odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že nebola účastníčkou zmluvy o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnostiam odvolací súd považoval za nenáležitú, keďže záložné právo\n\nako vecné právo k cudzej veci pôsobí na každého, kto nadobudne vec zaťaženú záložným právo\n(v preskúmavanom prípade kúpnou zmluvou). Pre štruktúru záložného práva ako vecného práva k\nveci cudzej je potom príznačné, že subjektívna povinnosť vždy pôsobí in rem, t.j. je viazaná na\nvec a nie na osobu v tom zmysle, že ak sa zmení subjekt vlastníctva tejto veci, povinnosť trvá v\nnezmenenej podobe ďalej, nezávisle od tejto zmeny. Preto za situácie v preskúmavanom prípade, keď\nvlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam prešlo zmluvne z Patrika Tótha ako predávajúceho,\nktorý k nehnuteľnostiam zriadil záložné právo, na žalobkyňu ako kupujúcu, pôsobí záložné právo i voči\nžalobkyni.\n2.4. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby napokon žalobkyňa v odvolacom\nkonaní vzniesla po uplynutí lehoty na podanie odvolania hmotnoprávnu námietku premlčania výkonu\nzáložného práva dôvodiac, že prvou neuhradenou splátkou podľa výzvy pred zosplatnením bola\nsplátka za mesiac február 2015, a preto výkon záložného práva si žalovaný v 1. rade mohol uplatniť\ndo apríla 2018. Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa v súlade s ustanovením § 54a\nObčianskeho zákonníka aj k možnému premlčaniu záložného práva, ktorá skutočnosť má podstatný\nvplyv na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne. Pripomenul, že otázka pravosti, výška\na splatnosti samotnej pohľadávky zo Zmluvy o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013\nbola už vyriešená v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou\n10Csp/116/2018. K uvedenému potom odvolací súd uvádza, že pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom sa v súdenom spore premlčí až po uplynutí desať rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia\nplniť, teda po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom v platobnom rozkaze. Lehota pre žalobkyňu\nna plnenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom bola v platobnom rozkaze určená na 15 dní\nod doručenia platobného rozkazu a uplynula jej dňa 21. augusta 2018, keďže platobný rozkaz bol\nžalobkyni doručený dňa 6. augusta 2018. Desaťročná premlčacia doba práva na plnenie pohľadávky\nzabezpečenej záložným právom (priznanej právoplatným rozhodnutím súdu) tak začala plynúť dňa 22.\naugusta 2018 a doposiaľ neuplynula (uplynie najskôr dňom 22. augusta 2028). Je teda zrejmé, že\npohľadávka zabezpečená záložným právom nie je premlčaná a v nadväznosti na to je potom v súdenom\nspore opodstatnený záver, že nedošlo ani k premlčaniu (výkonu) záložného práva.\n2.5. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa zamietnutia žaloby v časti o určenie vlastníctva k sporným\nnehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací\nsúd uviedol, že za situácie, že v prípade dražby má dotknutá osoba právo domáhať sa neplatnosti\ndobrovoľnej dražby osobitným druhom žaloby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných\ndražbách, dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa v konaní\nnepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k vydraženým\nnehnuteľnostiam, keďže ohrozenie jej postavenia možno odstrániť práve právnym prostriedkom žaloby\no určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.\n2.6. Na margo žalobkyňou namietaného odňatia prístupu k súdu tým, že súd prvej inštancie uznesením\nč.k. 15Csp/18/2019-437 zo dňa 1. februára 2021 zamietol jej návrh na zmenu žaloby odvolací súd\nuviedol, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Hospodárnosť\nmožno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostačujúcim predpokladom\npre konanie o zmenenej žaloby, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu\nnehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste, aby sa strana domáhala nároku\nv rozsahu zmeny v novom konaní. Odvolací súd osobitne zdôraznil, že úvaha, či výsledky konania,\nku ktorým sa dospelo pred žalobkyňou požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre\nkonanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného\npresvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o\nnávrhu na pripustenie zmeny žaloby. Dôvodil, že pokiaľ je týmto súdom súd prvej inštancie, žalobkyňa\nnie je oprávnená napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým\nsa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 357 Civilného sporového poriadku\na contrario). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu. Odvolací súd\nnedospel k záveru, že by toto uznesenie bolo svojvoľné, nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne\na naopak ho považuje za zrozumiteľné s jasne objasneným skutkovým a právnym základom. Pokiaľ\nžalobkyňa v priebehu konania podala návrh na zmenu žaloby a súd prvej inštancie návrh žalobkyne na\nzmenu žaloby zamietol, procesný postup súdu neopodstatňuje záver, že týmto procesným postupom\nzavŕšeným zamietnutím návrhu žalobkyne na zmenu žaloby, došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať\npred súdom a odvolacia námietka žalobkyne je v tomto smere neopodstatnená. V súvislosti s uznesením\nsúdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že ak\nby aj toto uznesenie bolo vadné, tieto vady by nemali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo\nveci samej, teda na napadnutý rozsudok. Nepripustenie zmeny žaloby žalobkyne na určenie neplatnosti\n\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na určenie klamlivosti zmluvy o úvere a určenie,\nže dodávateľ priviedol žalobkyňu do omylu a iné, totiž nemalo žiadny vplyv na správny záver súdu\nprvej inštancie pre posúdenie dôvodov neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách a pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku\na ani táto odvolacia argumentácia žalobkyne tak podľa odvolacieho súdu nebola náležitá.\n2.7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §\n262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom\nkonaní úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, pričom vo viacerých častiach dovolania\npoukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-598/21. Napriek skutočnosti, že citovaný rozsudok\nje záväzný pre súdy Slovenskej republiky, súd prvej inštancie i odvolací súd v prejednávanom prípade\nignorovali povinnosť vyplývajúcu im z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého z\núradnej povinnosti i bez návrhu spotrebiteľa sú povinní preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, zistiť či\nspotrebiteľská zmluva obsahuje podmienky spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany a to spotrebiteľa, pričom poukázala na body 106.\na 107. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. V súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami\ncitovala a poukazovala na judikatúru Súdneho dvora (napr. C-421/14, C-600/21, C-34/13). Má za to,\nže sa doposiaľ žiaden súd v jej prípade nezaoberal neprijateľnosťou predformulovaných zmluvných\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách. Podľa dovolateľky je nepochybné, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a to\notázky zosplatnenia celého zostatku úveru pre nesplnenie niektorej splatnej mesačnej splátky po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky, pričom zostatok úveru podľa úverovej\nzmluvy je splatný v budúcnosti a nemožno ho nazvať splatnou pohľadávkou. Poukázala na bod 127.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a má za to, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, keďže názor odvolacieho súdu nemá oporu v zákone. Odvolací\nsúd podľa dovolateľky nedal relevantnú odpoveď na námietky týkajúce sa zamietnutého návrhu na\nzmenu žaloby. Citujúc § 295 CSP, § 296 CSP a § 298 CSP mala za to, že odvolací súd nesprávne právne\nposúdil prejednávanú vec, keď neprihliadal na normy spotrebiteľského práva a právne predpisy, ktoré\nspotrebiteľovi poskytujú zvýšenú ochranu. Dovolateľka ďalej argumentovala, že nebola stranou záložnej\nzmluvy, ani ju nepodpísala, ani k nej nepristúpila, ani ňou nie je a nebola viazaná, pričom jej ani nebola\nposkytnutá, nebola jej vysvetlená, ani nebola oboznámená dodávateľom s podmienkami v záložnej\nzmluve. Súd prvej inštancie ani odvolací súd podľa dovolateľky neposkytli presvedčivé odôvodnenie\nk jej námietkam týkajúcim sa záložnej zmluvy a zosplatnenia úveru. Navrhla odložiť právoplatnosť a\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec\nvrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie, resp. navrhla zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vzťahu k zˇalobkynˇou tvrdeným dôvodom dovolania uviedol,\nže pohľadávka, pre ktorú´ sa realizovalo záložné právo formou dražby, ako aj podmienky obsiahnuté\n´ v spotrebiteľských zmluvách, boli pred samotnou dražbou podrobene´ súdnej kontrole, keď o výške,\ndôvodnosti a splatnosti pohľadávky ako aj o neexistencii neprijateľných zmluvných podmienkach súd\nužˇ právoplatne rozhodol platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Galanta dňa 24. júla 2018,\nsp. zn. 10Csp/116/2018, ktorý tvorí prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na znenie § 299 ods. 2 CSP\n- súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so\nspotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Má za to, že nedošlo\nk naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. b)\na písm. c) CSP tak, ako v dovolaní´ uvádza žalobkyňa. Navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie z\ndôvodu absencie náležitostí podľa § 428 CSP a zároveň z dôvodu nesplnenia podmienok podľa §\n429 CSP odmietol, alebo alternatívne dovolanie ako nedôvodné zamietol. Žalovaný 1/, 3/, 4/ a 5/ sa k\npodanému dovolaniu nevyjadrili, pričom dovolanie im bolo riadne doručené na vyjadrenie (viď doručenky\nč.l. 1036-1039).\n\n5. Dovolateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ v podstatnom zopakovala svoju\nargumentáciu prezentovanú v odvolacom konaní a dovolaní. Uviedla, že v jej prípade bolo rozhodnuté\nplatobným rozkazom o jej právach a povinnostiach bez odôvodnenia, v zmysle § 265 CSP mohol súd\nprvej inštancie rozhodnúť platobným rozkazom avšak za podmienky, že nebudú dovolateľke porušené\nústavne garantované práva, pričom v prejednávanom prípade dovolateľke boli porušené jej práva,\npretože veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 53 a § 565\nObčianskeho zákonníka, v súvislosti s ktorými bol vydaný sporný platobný rozkaz. Argumentovala, že\nspotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zotrvala na svojom tvrdení, že súd sa\npred vydaním platobného rozkazu nezaoberal skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok, výškou\npohľadávky, tiež neskúmal prítomnosť nekalej klauzuly pri zosplatňovaní úveru. Opätovne poukázala na\njudikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\npo preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen\nprípustné, ale aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a\n§ 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že\ndovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n9. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP a § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd považuje za\npotrebné sa v predmetnom prípade zaoberať prioritne dovolacími dôvodmi v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n10. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa\nodvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím\nna individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by\nnevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n11. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n12. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti\nriešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho\ndôvodu. Skúmanie prípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je viazaný jeho\nvymedzením (I. ÚS 51/2020). Označenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry) najvyššieho súdu nie\nje v zmysle ustanovenia § 428 CSP obligatórnou náležitosťou dovolania. Argumentácia dovolateľa\nkonkrétnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu je nad rámec zákonných požiadaviek a dovolací\nsúd ňou nie je viazaný (III. ÚS 76/2021 aj III. ÚS 701/2022). Právna otázka podľa § 421 CSP a\ndovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP tvoria jeden celok, a preto najvyšší súd\nnemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť\nformálne vymedzil ,,na konkrétnom riadku svojho podania“. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod,\nvyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, (a) či od tejto\notázky záviselo namietané rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v\n§ 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019).\n\n13. Hoci je možné podanému dovolaniu vytknúť určitú nekoherentnosť v argumentácii, vychádzajúc z\nobsahu dovolania ako celku dovolací súd za použitia výkladového pravidla uvedeného v ustanovení\n§ 124 ods. 1 CSP v snahe autenticky porozumieť dovolaniu dovolateľky (viď nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019\nz 9. júna 2020) z podaného dovolania vyabstrahoval podstatu právnej otázky, ktorej preskúmania sa\ndovolateľka domáha, a to či právoplatný platobný rozkaz vydaný sudcom v spotrebiteľskom spore bráni\nopätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere a prieskumu\npravosti, splatnosti a výšky pohľadávky. V nadväznosti na túto otázku je z dovolania možné abstrahovať\naj súvisiacu právnu otázku, a to či je v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd ex\noffo povinný za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami preskúmať\naj základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Dovolateľka v dovolaní v súvislosti s\nnesprávnym právnym posúdením veci poukazovala najmä na judikatúru Súdneho dvora (napr. C-598/21,\nC-421/14, C-600/21, C-34/13).\n14. Pretože dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods.\n2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na\ntomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu;\npristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.j.\nz hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzených právnych otázkach.\n15. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými otázkami zaoberal v bodoch 106., 107., a 108. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, keď svoje posúdenie založil na tom, že pohľadávka zo zmluvy o OTP Hypo\núvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 bola podrobená súdnemu prieskumu (vrátane prieskumu\nneprijateľných zmluvných podmienok) v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.\n10Csp/116/2018, v ktorom bol sudcom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa 24.\njúla 2018, právoplatný dňa 22. augusta 2018 a teda opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných\nzmluvných podmienok v Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 bráni prekážka\nprávoplatne rozhodnutej veci. Zdôraznil, že uvedený platobný rozkaz vydal sudca, nie administratívny\nzamestnanec súdu, keď mal za to, že dôvody kontroly neprijateľných zmluvných podmienok z úradnej\nmoci v skrátenom konaní sú totožné s dôvodmi kontroly neprijateľných zmluvných podmienok aj\nv prípadoch, keď súd rozhoduje rozsudkom. Akékoľvek úvahy žalobkyne, že dražba prebehla z\nnepreskúmanej pohľadávky, ktorú pohľadávku žalobkyňa popiera, čo do dôvodu a výšky, keďže Zmluva\no OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,\npreto odvolací súd považoval za bezpredmetné. Keďže predmetný platobný rozkaz nebol vydaný vyšším\nsúdnym úradníkom ale sudcom a žalobkyňa voči nemu podala odpor (aj keď oneskorene) mal odvolací\nsúd za to, že na prejednávaný prípad sa nevzťahujú rozhodnutia Ústavného súdu SR a Súdneho dvora\nEÚ, na ktoré poukazuje žalobkyňa.\n16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) každé jeho ustanovenie\nje potrebné vykladať v súlade s ústavou, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva\ntento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora. Povinnosťou slovenského\nvnútroštátneho súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nie je len ústavne\nkonformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov (m. m. III. ÚS 666/2016, ZNaU 50/2016).\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n17.1. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a\nsubjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému\nuplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo\ndodávateľov.\n17.2. Z čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie, ako aj z citovaných čl. 6 a 7 smernice 93/13/EHS možno abstrahovať princíp zvýšenej súdnej\nochrany spotrebiteľa. Súdom členských štátov Únie bolo k naplneniu tohto cieľa zverené oprávnenie\nskúmať povahu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci. Z judikatúry\n\nSúdneho dvora [napr. rozsudok vo veci C-168/05 z 25. októbra 2006 (Mostaza Claro)] možno\nzároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie efektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho nevyhnutným\npredpokladom je aktívny prístup k využívaniu spomínaného oprávnenia. Vo veci konajúci súd je\npreto dotknuté vnútroštátne právo povinný interpretovať a aplikovať eurokonformným spôsobom (napr.\nÚstavný súd Českej republiky - sp. zn. III. ÚS 1996/13). Súdny dvor dokonca vyslovil právny názor,\npodľa ktorého ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana\nspotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,\nktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú\nprávnu silu noriem verejného poriadku“ [rozsudok vo veci C-40/08 zo 6. októbra 2009 (Asturcom\nTelecomunicaciones SL), bod 52].\n18. V prejednávanej veci je potrebné prioritne sa zaoberať otázkou, či právoplatný platobný rozkaz\nvydaný sudcom v spotrebiteľskom spore bráni opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných\nzmluvných podmienok zmluvy o úvere, pričom táto nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte vyriešená. Dovolací súd súc si vedomý, že v prejednávanom prípade bol platobný rozkaz\nvydaný sudcom, v prvom rade v kontexte povinnosti ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky\nv spotrebiteľských sporoch poukazuje na judikatúru Súdneho dvora (C-448/17) a Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2022, III. ÚS 324/2021) zaoberajúcu sa problematikou preskúmavania\nexekučného titulu - platobného rozkazu vo vykonávacom konaní v prípadoch, v ktorých bol v\nspotrebiteľskom spore platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom.\n18.1. Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod 2. výroku): ,,Smernica 93/13 sa má vykladať v\ntom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá,\nnapriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej\npovahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej\nstrane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie\nsudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento\nodpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu\nvýkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“\n18.2. Zároveň Súdny dvor v bodoch 45. až 46. predmetného rozsudku uviedol, že ,,... účinnú ochranu\npráv vyplývajúcich z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou, že vnútroštátny procesný\nsystém upravuje v rámci konania o vydanie platobného rozkazu alebo v rámci konania o výkon\nplatobného rozkazu ex offo preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok uvedených\nv predmetnej zmluve sudcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC,\nC-49/14, EU:C:2016:98, body 45. a 46.). Preto v prípade, ak v štádiu výkonu platobného rozkazu nie je\nupravené žiadne ex offo preskúmanie potenciálne nekalej povahy podmienok obsiahnutých v dotknutej\nzmluve sudcom, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu úpravu, ktorá môže narušiť\núčinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto preskúmanie v štádiu vydania\nplatobného rozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine v štádiu odporu proti vydanému\nplatobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá požadovaný\nodpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti, alebo vzhľadom na trovy,\nktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu, že\nvnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené všetky informácie potrebné\nna to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (pozri analogicky rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Espanol\nde Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, bod 54, a z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14.\nEU:C:2016:98, bod 52).“\n18.3. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď\nje právomoc vydať platobný rozkaz v spotrebiteľských veciach zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi,\nmožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne\nodôvodniť. Pre Súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov\nsmernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora\nvnútroštátna práva úprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko,\nže spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ odpor proti platobnému\nrozkazu nepodal, irelevantná (body 52. a 53. rozsudku Súdneho dvora C-448/17; obdobne č.k. PLz. ÚS\n1/2022-9 z 15. júna 2022, III. ÚS 324/2021-49).\n18.4. Pozornosti vec prejednávajúceho senátu v tomto smere neunikla novelizácia CSP, zákona č.\n307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch realizovaná\nzákonom č. 211/2021 Z.z. Uvedenou novelou boli do právnej úpravy doplnené § 267 ods. 3 CSP\na § 12 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2021, v zmysle\n\nktorých súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom. Predmetnou\nnovelou bol taktiež s účinnosťou od 1. júla 2021 do zákona o súdnych úradníkoch doplnený § 5\nods. 3, čím sa má zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu vo veciach v ktorých sa predpokladá\nposúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou\ns ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už\nprávoplatne skončenom konaní. Inými slovami, intenciou uvedenej novelizácie zákonodarcu bolo do\nprávnej úpravy skráteného konania zaviesť garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok\nsudcom, keď aj v zmysle dôvodovej správy zákonodarca touto legislatívnou aktivitou reflektoval na\nvýhrady Európskej komisie týkajúce sa súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora\nEÚ v spotrebiteľských veciach. V prejednávanom prípade bol v konaní vedenom na Okresnom súde\nGalanta pod sp. zn. 10Csp/116/2018 sudcom vydaný platobný rozkaz ešte pred uvedenou novelizáciou\n(24. júla 2018).\n19. Dovolací súd však konštatuje, že závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora C-448/17, ktorý\nbol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky a reagoval na nedostatky platobných rozkazov\nv právnom poriadku Slovenskej republiky sú súčasne podporené aj ďalšou judikatúrou Súdneho\ndvora, konkrétne rozsudkom zo 7. novembra 2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi\nCredit Polska S.A./Bogumiła Włostowska a i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného\nrozhodnutia (bod 66.) musí súd ex offo prijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či\nustanovenie v zmluve, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi\npredajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak,\nposúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z 9. novembra 2010, VB\nPénzügyi Lízing, C 137/08, rozsudok zo 14. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10). V prípade,\nže vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje\nalebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie patrí\ndo pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70.), musí o tom\ninformovať účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok\nz 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11). Dovolací súd ďalej poukazuje na záver vyslovený v\nrozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 (SPV Project 1503 Srl a Dobank\nSpA/ YB a Banco di Desio e della Brianza SpA a i./YX a ZW), keď Súdny dvor vo výroku rozhodol:\n„Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,\nktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému súdom na návrh veriteľa nepodal dlžník\nodpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže, z dôvodu, že právna sila rozhodnutej\nveci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo vylučuje akékoľvek preskúmanie ich\nplatnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktorých je uvedený\nrozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom,\nže ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná.“\nDovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 Súdny dvor\ntento záver vyslovil bez ohľadu na osobu zodpovednú za vydanie právoplatného platobného rozkazu.\n19.1. V súvislosti s okolnosťami prejednávaného prípadu dovolací súd považuje za potrebné poukázať\naj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Ibercaja banco, C-600/19, keď výrokom I. bolo rozhodnuté:\n„Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,\nktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci a preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo\nnekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti\nzaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi po uplynutí lehoty na podanie námietky dovolávať sa nekalej\npovahy týchto podmienok v tomto konaní alebo v neskoršom určovacom konaní, pokiaľ uvedené\npodmienky už boli pri začatí konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej\nhypotékou predmetom preskúmania ich prípadnej nekalej povahy vykonaného súdom ex offo, ale ak\nsúdne rozhodnutie povoľujúce výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou\nneuvádza žiadne odôvodnenie, aspoň v stručnej forme, preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza,\nže posúdenie vykonané týmto súdom po uvedenom preskúmaní už nebude možné spochybniť bez\npodania námietky v uvedenej lehote.“ Ochrana spotrebiteľa poskytnutá smernicou 93/13 by bola podľa\nnázoru Súdneho dvora v predmetnom prípade zabezpečená, ak by súd aspoň stručne vo svojom\nrozhodnutí povoľujúcom výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou odôvodnil,\nže ex offo preskúmal nekalú povahu podmienok právneho titulu, na základe ktorého sa začalo konanie o\nvýkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, toto preskúmanie nepreukázalo\n\nexistenciu žiadnej nekalej podmienky a že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym\nprávom bude pre spotrebiteľa nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (pozri bod\n51. predmetného rozsudku).\n19.2. Zohľadniac vyššie uvedené závery má dovolací súd za to, že v prejednávanej veci sa\nosoba zodpovedná za vydanie platobného rozkazu (sudca) javí ako irelevantná. Spotrebiteľovi musí\nbyť poskytnutá ochrana v podobe riadneho preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok v\nakomkoľvek štádiu konania. Treba tiež uviesť, že ex offo súdna ochrana môže byť poskytnutá aj v\nskrátenom konaní pri vydávaní platobného rozkazu, ale dovolací súd má za to, že takáto ochrana musí\nz odôvodnenia platobného rozkazu výslovne vyplývať. Za účelom efektívnej ochrany spotrebiteľa je\npotrebné preskúmať, či Okresný súd Galanta v platobnom rozkaze sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa 24.\njúla 2018 realizoval prieskum neprijateľných zmluvných podmienok ex offo. Ak tomu tak nie je, súd musí\ntúto ochranu poskytnúť v ktoromkoľvek štádiu konania alebo aj v konaní o (ne)platnosti dobrovoľnej\ndražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. V nadväznosti na uvedené má dovolací súd za to, že odvolací\nsúd a súd prvej inštancie tým, že vo veci neaplikovali eurokonformný výklad a nezohľadnili závery vyššie\nuvedených rozsudkov Súdneho dvora a smernice 93/13/EHS rezignovali na princíp efektívnej ochrany\nspotrebiteľa a vec nesprávne právne posúdili, keď mali za to, že opätovnému súdnemu prieskumu\nneprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013\nbráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci v podobe právoplatného platobného rozkazu Okresného\nsúdu Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa 24. júla 2018. Vec prejednávajúci senát má za to, že ak\nje v zmysle vyššie citovanej judikatúry možný postup contra res iudicata vo vykonávacom konaní, resp.\nak je aj napriek právoplatnému platobnému rozkazu daný opätovný priestor na ex offo súdny prieskum\nexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v štádiu vykonávacieho konania, tým skôr je možné\ntakýto opätovný prieskum uskutočniť aj v konaní o určenie neplatnosti dražby.\n20. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke, a teda či je v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby súd ex offo povinný za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami\npreskúmať aj základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom dovolací súd v prvom rade\npoukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13, Kušionová, v ktorom\nbol poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré\nSúdny dvor z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude\ngarantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Obdobnou právnou otázkou sa\nvšak dovolací súd už zaoberal v uznesení sp. zn. 9Cdo/187/2022 z 27. novembra 2023 (zverejneného\nako R 16/2024), ktorého právna veta znie: „Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú\nochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal\nzákladný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného\npráva sú súdy povinné ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere.“\n21. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že v sporoch o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je\njednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote\ndraženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k\npomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej\nvýšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7\nods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej\npodmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá\nneexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách)\nzakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože\ntýmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ\nprostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022\nz 13. júla 2023).\n22. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra\n2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2014 prejudiciálne posúdiť či spochybniť\nneplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002\nZ.z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a\npreverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ.z. i v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže\n\nbyť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva\na výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie\nzáložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť\ntvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru\nústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp. zn. II. ÚS\n329/2023 z 21. júna 2023).\n23. Vec prejednávajúci senát nemá dôvod sa od záverov vyslovených v uznesení sp. zn. 9Cdo/187/2022\nz 27. novembra 2023 odchýliť a v podrobnostiach naň odkazuje. S ohľadom na uvedené dospel dovolací\nsúd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako aj súd prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil,\nkeď nepodrobil Zmluvu o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4. júla 2013 ex offo prieskumu\nneprijateľných zmluvných podmienok.\n24. Dovolateľka dovolaním napadla rozsudok Krajského súdu v Trnave z 17. januára 2024 sp. zn.\n26CoCsp/17/2023 v celom rozsahu, avšak v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia vzťahujúca\nsa k odmietajúcemu výroku (výrok I.) a taktiež vzťahujúca sa k potvrdzujúcemu výroku v časti určenia\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V týchto častiach dovolací súd považoval dovolanie za\nneodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a v súlade s § 447 písm. f) CSP dovolanie žalobkyne\nodmietol.\n25. Uznesením č.k. 15Csp/18/2019-1101 z 15. novembra 2024 súd prvej inštancie rozhodol, že\nžalovanému 1/ výšku trov konania neurčuje a zároveň rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť\nžalovanému v 3/ rade náhradu trov konania vo výške 21,30 eura do 15 dní odo dňa doručenia\npredmetného rozhodnutia.\n25.1. Uznesením č.k. 15Csp/18/2019-1103 z 18. novembra 2024 súd prvej inštancie rozhodol, že\nžalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 4/ a 5/ rade náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov\nprávneho zastúpenia vo výške 294,88 eura právnemu zástupcovi žalovaných v 4/ a 5/ rade do 15 dní\nodo dňa doručenia predmetného rozhodnutia.\n26. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n27. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady\ntrov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené)\nrozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný\nzmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým\nvýrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj\nvýrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).\n28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka opodstatnene\ntvrdila, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nVychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov (viď body 18.2. a 22.), dospel dovolací súd k záveru,\nže dovolanie žalobkyne je čo do potvrdzujúceho výroku o zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti\ndražby prípustné a zároveň dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu v tomto výroku spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania zrušil (§ 449 ods.\n1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd\nzrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP v spojení\ns § 450 CSP). Zároveň zrušil aj uznesenia o trovách konania v súlade s § 449 v spojení s § 439 CSP.\n29. Vo vzťahu k návrhu dovolateľky na odklad vykonateľnosti, resp. právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP, dovolací súd konštatuje, že z podaného návrhu nemal\nosvedčené dôvody hodné osobitného zreteľa, preto návrhu pred rozhodnutím o podanom dovolaní\nnevyhovel. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\nUvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n\n30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}