{"guid": "426debd7-547c-472a-bca8-355c42cd0e36:b6379fee-bac3-411a-bb68-40f8ce3f675f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1", "spisova_znacka": "1Tdo/47/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/47/2026 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. 1Tdo/47/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1", "identifikacne_cislo": "2318010039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": "Priaznivejšia právna úprava trestnosti činu a ukladania trestov sa podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatní len vtedy, ak nadobudla účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia; zmena trestných sadzieb, ktorá nastala až po právoplatnom skončení veci, neumožňuje v dovolacom konaní prehodnocovať uložený trest a nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) ani písm. i) Trestného poriadku. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je naplnený len pri uložení trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa, a netýka sa primeranosti výmery trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby. Závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 o zásade lex posterior mitius v kasačnom konaní správneho súdnictva nie sú prenositeľné na dovolacie konanie v trestných veciach.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Obvinený bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona (prechovávanie metamfetamínu po predchádzajúcom odsúdení za drogový trestný čin rakúskym súdom) na súhrnný trest odňatia slobody 12 rokov. V dovolaní namietal, že skutková veta dostatočne nevyjadruje kvalifikačný znak predchádzajúceho odsúdenia a že po právoplatnosti rozhodnutia nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 214/2024 Z. z. s miernejšou sadzbou, ktorú treba podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona a s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-544/23 zohľadniť aj v dovolacom konaní. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Uviedol, že priaznivejší zákon sa uplatní len vtedy, ak nadobudol účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia, a prehodnocovanie trestov v právoplatne skončených veciach by narúšalo princíp právnej istoty a rovnosti; závery Súdneho dvora z kasačného konania v správnom súdnictve na trestné dovolanie neprenášal a poukázal na to, že samotný Súdny dvor viaže retroaktivitu priaznivejšieho ustanovenia na stav pred právoplatným odsúdením. Trest bol uložený v rámci zákonnej sadzby po zohľadnení priťažujúcich okolností a asperačnej zásady, kvalifikačný znak predchádzajúceho odsúdenia je v skutkovej vete výslovne vyjadrený a námietky proti rozsahu skutkových zistení sú v dovolaní neprípustné.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 173 ods. 3 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6379fee-bac3-411a-bb68-40f8ce3f675f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/47/2026\n2318010039\n19. 08. 2026\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nEmila Klemaniča a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta\n2026 v Bratislave, v trestnej veci obvineného F. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §\n172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní menovaného podanom proti\nuzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/50/2023, z 10. októbra 2023 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/7/2018, zo 6. februára 2023\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F. G. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/7/2018, zo 6. februára 2023 bol obvinený F. G. uznaný\nza vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),\nods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že:\nod presne nezisteného času do 21.05 hod. dňa 16.05.2017 na ulici Š. X. mal u seba igelitové vrecko\ns obsahom bieleho kryštalického materiálu o hmotnosti 1 326 mg, obsahujúcim metamfetamín s\npriemernou koncentráciou 52,6 % hmotnostných, čo predstavuje aspoň 13 obvyklých jednorazových\ndávok drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny\npsychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,\npričom nebol držiteľom uvedeného povolenia, a obžalovaný bol rozhodnutím LANDESGERICHT WELS,\nRakúsko zo dňa 26.05.2015 sp. zn. 012 HV 50/2015x, právoplatné dňa 26.06.2015 uznaný vinným zo\nzločinu obchodovania s narkotikami podľa § 28a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona Rakúskej\nrepubliky a z prečinu nedovoleného zaobchádzania s narkotikami podľa § 27 ods. 1 a odsek 2 Trestného\nzákona Rakúskej republiky.\nZa to bol obvinenému F. G. uložený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku, s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h),\npísm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov;\npričom podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu\nna výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 a § 61 ods. 2 Trestného zákona\nsúd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6\n(šesť) rokov. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému aj ochranný dohľad\nvo výmere (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51\nods. 3, ods. 4 Trestného zákona uložil obvinenému, počas trvania ochranného dohľadu, obmedzenia a\npovinnosti spočívajúce v zákaze užívania omamných a psychotropných látok a zákaz narábania s nimi.\nZároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom\nOkresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/57/2017, zo 7. septembra 2017, právoplatný 11. septembra\n\n2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T/95/2018, z 13. februára 2019, doručený\nobvinenému 14. júna 2019 a právoplatný 2. júla 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením, sp. zn.\n3To/50/2023, z 10. októbra 2023 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený F. G. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Juraja\nGavalca dovolanie s poukazom na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) [bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa] a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].\nObvinený v dovolaní v podstate namietal:\n\n„Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení v zmysle § 15 a\n16 Trestného zákona, ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce subjektívnu i objektívnu\nstránku trestného činu. V skutkovej vete rozsudku nie je čin obvineného charakterizovaný konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami, ktoré by spoľahlivo odôvodnili záver o použitej právnej kvalifikácii podľa ods. 2\npísm. a) § 172 Trestného zákona. Právna kvalifikácia skutku v rozsudku je nesprávna, v takomto popise\nskutku nemôže ísť o trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,\nžiadnym spôsobom to nie je možné z popisu skutku vyvodiť. Napadnuté rozhodnutie je preto založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Takéto rozhodnutie zásadne ovplyvnilo postavenie\nobvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku).\nDňom 6. augusta 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 214/2024 Z. z., podľa ktorého je trestná sadzba za\ntakto právne kvalifikovaný trestný čin obvineného, určená trestnou sadzbou uvedenou v § 173 ods. 3\npísm. c) Trestného zákona výmere sedem až pätnásť rokov.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší.\nTým najdôležitejším kritériom je vždy to, aby konečný výsledok bol pre páchateľa priaznivejší a nie\nformalistický prístup, ktorý nie je pre páchateľa priaznivejší, je potrebné vždy vziať do úvahy zmenu\nTrestného zákona, ak je priaznivejšia. Obvinený sa domnieva, že toto platí aj pre dovolacie konanie.\nObvinený sa preto domnieva, že je potrebné vyhodnotiť v jeho prospech to, že spoločenské pomery sa\nzmenili tak, že štátna moc netrestá už tak prísne skutok, pre ktorý bol odsúdený, ako ho trestala v čase,\nkeď bol odsúdený, čo je potrebné zohľadniť v dovolacom konaní. Obvinený nepriamo poukazuje aj na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 650/2025, zo 16. decembra 2025.\nOkrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 1. augusta\n2025 vo veci C-544/23 dospel k záveru, že č1. 49 Charty základných práv Európskej únie a zásada\nlex posterior mitius v ňom obsiahnutá sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na správne súdne\nkonanie o opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť, teda že Najvyšší správny súd, konajúc\ni v druhej a poslednej inštancii o tejto kasačnej sťažnosti, má prihliadať na zmenu právnej úpravy v\nprospech páchateľa administratívneho deliktu posudzovaného v základnom konaní administratívnom\norgánom, ktorá nastala až po tom, čo bolo vydané rozhodnutie správneho súdu nižšej inštancie\nním preskúmavané, ktoré je právoplatné. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/50/2023,\nz 10. októbra 2023 je z týchto dôvodov rozhodnutím, ktorým bol obvinenému uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby a zároveň takto súd zo súčasného pohľadu rozhodol podľa iného\nhmotnoprávneho ustanovenia (zákona pred účinnosťou novely č. 214/2024 Z. z.).“\n\nObvinený F. G. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, po vyslovení porušenia zákona v jeho\nneprospech, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a prikázal, aby krajský súd vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla:\n„Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odsúdený namieta\nnesprávne právne posúdenie skutku, konkrétne absenciu určitých skutkových okolností odôvodňujúcich\nprávnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\nK uvedenému je potrebné uviesť, že otázkou právnej kvalifikácie skutku, ako aj splnením podmienok\npoužitia kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa súdy nižších\nstupňov riadne zaoberali, pričom svoje závery náležite odôvodnili v odôvodneniach rozhodnutí. Zo\nskutkových zistení obsiahnutých v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí\noboch konajúcich súdov jednoznačne vyplýva, že odsúdený bol už pred spáchaním predmetného skutku\nprávoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná\nvykonaným dokazovaním, najmä odpisom registra trestov a pripojenými rozhodnutiami súdov. Uvedené\nbolo zohľadnené pri právnej kvalifikácii skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nDovolateľ v podanom dovolaní v podstate ani nenamieta nesprávne právne posúdenie skutku, ale\nspôsob formulácie skutkovej vety rozsudku a rozsah skutkových zistení, čím však fakticky napáda\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižších stupňov. Mám za to, že takéto námietky\nnepreukazujú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, keďže dovolací súd nie je\noprávnený preskúmavať ani meniť skutkové zistenia ustálené súdmi v predchádzajúcom konaní. Ďalej\ndovolateľ namieta dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, teda že mu bol\nuložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Predmetnú námietku nemožno považovať za\ndôvodnú. Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, teda v rámci zákonnej\ntrestnej sadzby účinnej v čase rozhodovania súdu, a zároveň bol uložený druh trestu, ktorý zákon za\npredmetný trestný čin pripúšťa, z dôvodu ktorého nemožno hovoriť o uložení trestu mimo zákonom\nustanovenej sadzby v zmysle predmetného dovolacieho dôvodu. Poukazujem na to, že zásada použitia\npriaznivejšieho zákona sa uplatňuje pri rozhodovaní o vine a treste, pričom posúdenie priaznivosti\nprávnej úpravy sa viaže na čas rozhodovania súdu vo veci samej, z dôvodu ktorého dovolanie neslúži\nna nové posudzovanie primeranosti uloženého trestu z dôvodu neskoršej zmeny právnej úpravy, pokiaľ\nuložený trest bol v čase rozhodovania ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Odsúdený\nv tejto súvislosti poukázal aj na novelu trestného zákona č. 214/2024 Z. z., k čomu uvádzam, že samotná\nzmena trestných sadzieb nepripúšťa dôvodnosť dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného\nporiadku. Predmetom dovolacieho konania je preskúmanie zákonnosti a odôvodnenosti právoplatného\nrozhodnutia z hľadiska taxatívne vymedzených dovolacích dôvodov, pričom dovolací dôvod podľa §\n371 ods.1 písm. h) Trestného poriadku sa vzťahuje na prípady, keď bol trest uložený mimo zákonnej\nsadzby platnej a účinnej v čase rozhodovania súdu. Mám za to, že v posudzovanom prípade bol trest\nuložený zákonným spôsobom. Zároveň je potrebné uviesť, že dovolanie nemožno chápať ako ďalší\nopravný prostriedok smerujúci k revízii právoplatného rozhodnutia v celom rozsahu. Dovolací súd je\nviazaný dovolacími dôvodmi taxatívne ustanovenými v § 371 Trestného poriadku, pričom v predmetnej\nveci odsúdený uplatňuje námietky, ktoré svojim obsahom zákonné dovolacie dôvody nenapĺňajú.“\nProkurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) dovolanie obvineného\nF. G. odmietol.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368\nods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku) prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), že podané dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)\na dospel k záveru, že dôvody dovolania nie sú splnené.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale\nlen tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie\n\ndôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi,\nktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak\nz dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje\ntak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej\nistoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna\nprávoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane\ndovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná\ninštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nTento dovolací dôvod môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému\nbol uložený\n- trest vo výmere mimo zákonnej trestnej sadzby alebo\n- taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa.\nUloženie trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa týka len tých trestov, ktoré majú odstupňovateľnú\ntrestnú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho\nväzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56\nTrestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona),\ntrest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu\núčasti na verejných podujatiach (§ 62 Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona).\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu obvinenému pod minimálne\npovolenú výmeru trestu ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu pri odstupňovateľných\ndruhoch trestov (odňatia slobody, domáceho väzenia, povinnej práce, peňažného trestu, zákazu\nčinnosti, zákazu pobytu a vyhostenia).\nUložením takého druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa sa rozumie, uloženie takých trestov, ktoré popri\nsebe nemôžu byť uložené - § 34 ods. 7 Trestného zákona, ale aj napríklad uloženie trestu zákazu pobytu\nza nedbanlivostný trestný čin - § 62 ods. 2 Trestného zákona, uloženie trestu vyhostenia občanovi\nSlovenskej republiky - § 65 ods. 1 Trestného zákona alebo „podmienky na podmienku“ - § 49 ods. 2\nTrestného zákona, či dokonca takého druhu trestu, ktorý v trestnom zákone vôbec nie je uvedený - trest\npokánia a podobne.\nZ obsahu dovolania vyplýva, že obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku namietal, že v dovolacom konaní je potrebné, vzhľadom na § 2 ods. 1 Trestného\nzákona, zohľadniť novelu Trestného zákona zo 6. augusta 2024, podľa ktorej je trestná sadzba za takto\nprávne kvalifikovaný trestný čin obvineného určená trestnou sadzbou uvedenou v § 173 ods. 3 písm.\nc) Trestného zákona vo výmere sedem až pätnásť rokov, teda právnu úpravu pre neho priaznivejšiu.\nNajvyšší súd však uvádza, že táto novela nadobudla účinnosť až po právoplatnosti rozhodnutia\ndruhostupňového súdu, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona sa priaznivejšia právna\núprava uplatní len vtedy, ak nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia.\nObvinený zároveň na podporu svojej námietky trestu uloženého mimo zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby v dovolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-544/23, z 1. augusta\n2025, v súvislosti s aplikovaním zásady retroaktivity priaznivejšieho trestnoprávneho ustanovenia,\nzakotvenej v Charte základných práv Európskej únie.\nVo vzťahu k tejto námietke najvyšší súd odkazuje na záver, ktorý v tejto súvislosti formuloval senát\n5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom poukazuje predovšetkým na rozdielny charakter\nsprávneho a trestného konania, ako aj na rozdiely medzi kasačným konaním a dovolacím konaním\nv trestných veciach, ktoré spočívajú nielen v rozdielnych dôvodoch týchto mimoriadnych opravných\n\nprostriedkov, v dĺžke lehôt na ich podanie, ale aj v samotnej prieskumnej činnosti kasačného a\ndovolacieho súdu a spôsobe ich rozhodovania. Najvyšší súd zastáva názor, že vzhľadom na vyššie\nuvedené rozdiely medzi kasačnou sťažnosťou a dovolaním, ako aj na osobitosti správneho konania,\nktorými sa odlišuje od trestného konania, by závery Súdneho dvora Európskej únie neboli aplikovateľné\nv trestnom konaní. Záverom najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že pripustením analógie v zmysle\nvýkladu dovolateľa by sa vytvoril stav, kedy by sa revízie právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní\nv dôsledku zmeny právnej úpravy v prospech páchateľa trestného činu, ku ktorej došlo po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozhodnutí, mohli domáhať len odsúdení, ktorým plynie lehota na podanie dovolania,\nčo je v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty ako aj zásadou rovnosti zakotvenou v\nčl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n5Tdo/14/2025, z 3. apríla 2025)\nNad rámec uvedeného najvyšší súd upriamuje v tejto súvislosti pozornosť najmä na body 96, 97 a 107\nRozsudku Súdneho dvora vo veci C-544/23, v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že pravidlo retroaktívneho\nuplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona sa má uplatniť, pokiaľ nebol vyhlásený žiadny\nprávoplatný odsudzujúci rozsudok.\nPokiaľ obvinený v dovolaní poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.\nÚS 650/2025, zo 16. decembra 2025, najvyšší súd uvádza, že týmto rozhodnutím bola Súdnemu dvoru\nEurópskej únie predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa predmetnej právnej otázky. Keďže o nej\ndoposiaľ nebolo rozhodnuté, nemožno z uvedeného uznesenia vyvodzovať závery spôsobilé spochybniť\nalebo zmeniť ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa v prejednávanej\nveci odchýliť.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd uzatvára, že zmena právnej úpravy v oblasti ukladania trestov\nneumožňuje prehodnocovať tresty v právoplatne skončených prípadoch. Ak by bol dovolací súd povinný\nprihliadať na akúkoľvek zmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by tak riziko\nkontinuálneho cyklu rozhodovania, ktoré by narušilo princíp právnej istoty.\nSúhrnne povedané, dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného zákona je naplnený len\npodľa jeho explicitného (výslovného) znenia a netýka sa primeranosti výmery uloženého druhu trestu,\nak ide o trest, ktorého uloženie zákon v konkrétnej procesnej situácii pripúšťa a tento bol uložený v\nrámci zákonom ustanovenej výmery. Skôr vyjadrené platí aj ,,naopak“ (vice versa) - dôvodom dovolania\npodľa naposledy označeného ustanovenia Trestného poriadku je len uloženie trestu mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby, alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa (R 86/2015).\nNajvyšší súd konštatuje, že súdy rozhodovali na základe zistenia dvoch priťažujúcich okolností\nspočívajúcich v tom, že obvinený spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený.\nVzhľadom na existenciu viacčinného súbehu so skutkom, za ktorý bol obvinený právoplatne odsúdený\nrozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/57/2017, zo 7. septembra 2019, právoplatný 11.\nseptembra 2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T/95/2018, z 13. februára\n2019, právoplatný 2. júla 2019 mu ukladali súhrnný trest podľa ustanovenia Trestného zákona, ktoré\nsa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu, teda podľa § 172 ods. 2\nTrestného zákona v rozmedzí trestnej sadzby od 10 rokov do 15 rokov. V zmysle § 38 ods. 4 Trestného\nzákona pritom vychádzali zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody (11 rokov a 8\nmesiacov) a v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona zo zvýšenej\nhornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody (až do 20 rokov). Napokon, pri správnom zohľadnení\nvšetkých okolností bol obvinenému okresným súdom, v spojení s krajským súdom, uložený trest pri\ndolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.\nh), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím §\n41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo výmere 12 rokov. V predmetnej trestnej veci bol teda obvinenému\nuložený taký druh trestu a v takej výmere, ktorého uloženie Trestný zákon pripúšťa.\nV dôsledku uvedeného potom námietka uloženia trestu podľa priaznivejšej právnej úpravy obvineného\nnemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a preto nemohol\nnajvyšší súd akceptovať argumentáciu obvineného citovanú vyššie, ako relevantnú.\n\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a tiež\nuloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nedostatočné posúdenie okolností\nvylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, §\n27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona\n- plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona -premlčanie\ntrestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§\n41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie\n(§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod..\nPri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný\nkonečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania\nnemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nVo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete\nvýroku, môže dovolateľ - či už obvinený alebo generálny prokurátor v dovolaní uplatňovať iba námietky\nprávneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky,\nktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i\nhodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať\nspôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce súdy vyvodili a ktoré\nsú podkladom pre zistenie skutkového stavu.\nPre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený mal spáchať skutok tak, ako\nje uvedený v rozsudku okresného súdu. Dovolací súd teda nemôže posudzovať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,\naby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho\nkonania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa. Dovolací súd nie je možné vnímať ako ďalšiu (v poradí druhú) „odvolaciu“ inštanciu\nzameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu nižšieho stupňa. S ohľadom na to nemôže dovolací súd\nskúmať skutkové závery a dôkazné úvahy súdov nižších stupňov, na základe ktorých dospeli k záveru\no naplnení všetkých znakov žalovaného trestného činu.\nNajvyšší súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti (R 47/2014),\nktoré vychádzajú z prezumpcie, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži\nvýlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikcia za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky (nie je\nprípustné právne účinným spôsobom namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdom prvého a druhého\nstupňa, bol zistený nesprávne a neúplne), ako aj ,,reinterpretáciu“ už vykonaných a ,,hodnotených“\ndôkazov. Skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.\nObvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku namietal, že v\nskutkovej vete rozsudku nie je čin obvineného charakterizovaný konkrétnymi skutkovými okolnosťami,\na preto nie je možné vyvodiť kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nS uvedenou námietkou sa najvyšší súd nestotožnil. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí dospel\nk záveru, že zo skutkovej vety rozsudku, ako aj z odôvodnení rozhodnutí súdov nižších stupňov,\n\njednoznačne vyplývajú všetky relevantné skutkové okolnosti preukazujúce naplnenie znakov objektívnej\nstránky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku.\nKvalifikačný znak podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku)\n„a už bol za taký čin odsúdený“ je v skutkovej vete rozsudku dostatočne vyjadrený nasledovne: „a\nobžalovaný bol rozhodnutím LANDESGERICHT WELS, Rakúsko zo dňa 26.05.2015 sp. zn. 012 HV\n50/2015x, právoplatné dňa 26.06.2015 uznaný vinným zo zločinu obchodovania s narkotikami podľa\n§ 28a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona Rakúskej republiky a z prečinu nedovoleného\nzaobchádzania s narkotikami podľa § 27 ods. 1 a odsek 2 Trestného zákona Rakúskej republiky“. V\nodôvodnení rozsudku na strane 7 okresný súd zreteľne vysvetlil, prečo odsúdenie rakúskym súdom\nzohľadnil, s čím sa stotožnil aj krajský súd, keď na strane 4 uznesenia, vzhľadom na absenciu nových\nodvolacích námietok, odkázal na odôvodnenie okresného súdu.\nObvinený ďalej v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku namietal, že\nsúdy pri rozhodovaní vychádzali z nesprávnej hmotnoprávnej úpravy v rozpore s § 2 ods. 1 Trestného\nzákona. Najvyšší súd uvádza, že otázku použitia právnej úpravy pri ukladaní trestu možno subsumovať\npod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nakoľko nesprávnym použitím\niného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie aj uloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1 a ods. 2\nTrestného zákona. K tejto námietke však najvyšší súd v podrobnostiach odkazuje na závery uvedené\npri posudzovaní dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, z ktorých vyplýva,\nže súdy rozhodovali podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase spáchania skutku v súlade s § 2 ods.\n1 Trestného zákona, pričom obvineným uvádzaná novela Trestného zákona nadobudla účinnosť až po\nprávoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov nie je táto námietka dôvodná ani z\npohľadu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPre dovolací súd je tak v zmysle uvedeného kľúčovým skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený F.\nG. spáchal trestný čin tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, následne potvrdeného\nuznesením odvolacieho súdu. Tam opísanému skutkovému stavu plne zodpovedá aj právny záver\nvyjadrený v posúdení konania obvineného ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa\ncitovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré\nvyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu.\nPreto, rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku vyplývajúci z § 371 ods. 1 písm. i) veta\nza bodkočiarkou Trestného poriadku, najvyšší súd uzatvára, že námietky obvineného a s tým súvisiaca\nargumentácia nenapĺňa ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (ani žiadny\niný).\nS ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v trestnej veci obvineného nemožno\nkonštatovať naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Obvinený bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona (prechovávanie metamfetamínu po predchádzajúcom odsúdení za drogový trestný čin rakúskym súdom) na súhrnný trest odňatia slobody 12 rokov. V dovolaní namietal, že skutková veta dostatočne nevyjadruje kvalifikačný znak predchádzajúceho odsúdenia a že po právoplatnosti rozhodnutia nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 214/2024 Z. z. s miernejšou sadzbou, ktorú treba podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona a s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-544/23 zohľadniť aj v dovolacom konaní. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Uviedol, že priaznivejší zákon sa uplatní len vtedy, ak nadobudol účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia, a prehodnocovanie trestov v právoplatne skončených veciach by narúšalo princíp právnej istoty a rovnosti; závery Súdneho dvora z kasačného konania v správnom súdnictve na trestné dovolanie neprenášal a poukázal na to, že samotný Súdny dvor viaže retroaktivitu priaznivejšieho ustanovenia na stav pred právoplatným odsúdením. Trest bol uložený v rámci zákonnej sadzby po zohľadnení priťažujúcich okolností a asperačnej zásady, kvalifikačný znak predchádzajúceho odsúdenia je v skutkovej vete výslovne vyjadrený a námietky proti rozsahu skutkových zistení sú v dovolaní neprípustné.", "pravna_veta": "Priaznivejšia právna úprava trestnosti činu a ukladania trestov sa podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatní len vtedy, ak nadobudla účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia; zmena trestných sadzieb, ktorá nastala až po právoplatnom skončení veci, neumožňuje v dovolacom konaní prehodnocovať uložený trest a nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) ani písm. i) Trestného poriadku. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je naplnený len pri uložení trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa, a netýka sa primeranosti výmery trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby. Závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 o zásade lex posterior mitius v kasačnom konaní správneho súdnictva nie sú prenositeľné na dovolacie konanie v trestných veciach.", "ustanovenia": ["§ 2 ods. 1 TZ", "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "§ 382 písm. c) TP", "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "§ 42 ods. 1 TZ", "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "čl. 49 Charty základných práv EÚ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["dovolanie v trestnom konaní", "časová pôsobnosť trestného zákona", "priaznivejší zákon", "trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby", "nesprávne právne posúdenie skutku", "právoplatnosť rozhodnutia", "právna istota", "súhrnný trest"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}