{"guid": "50f71aa7-b9bf-4f77-95c8-2bf1a2dc5371:919a88ef-e584-4e7e-94ea-32331c2210ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1", "spisova_znacka": "3Obdo/35/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/35/2025 z 27. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2026, sp. zn. 3Obdo/35/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1", "identifikacne_cislo": "2316221821", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2026-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": "Nevykonanie strany navrhnutého dôkazu (výsluchu členov štatutárneho orgánu protistrany) nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd návrh na doplnenie dokazovania procesne vybavil uznesením a odôvodnil, prečo by navrhovaný dôkaz nebol spôsobilý zmeniť obsah ani platnosť zmluvy, ktorej predmet je daný textom listiny. Dovolacie námietky, ktoré dovolateľ neuplatnil v odvolaní, nemôžu založiť vadu zmätočnosti v postupe odvolacieho súdu, pretože odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a takýmito námietkami sa nemohol zaoberať. Rovnako neprerušenie konania súdom, ktorý sa s predloženými rozhodnutiami z iného konania oboznámil, nie je postupom, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej procesných práv.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa voči dvom žalovaným domáhal náhrady škody vo výške viac ako 214 tisíc eur, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym odňatím poľnohospodárskeho pozemku, ktorý bol podľa neho oprávnený užívať na základe dohody o zámene pozemkov z roku 2002. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože z dohody ani z iných listín nevyplývalo užívacie právo ku konkrétnej ploche a žalobca tak nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietal nevykonanie výsluchu štatutárnych zástupcov žalovaných, neprihliadnutie na poberanie dotácií a na vyhlásenie žalovaného v inom konaní, nezohľadnenie dovtedajšieho správania strán a neprerušenie konania do skončenia sporu o určenie práva užívania. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Uviedol, že návrh na výsluch súd prvej inštancie zamietol uznesením s odôvodnením, že dôkaz nemôže zmeniť obsah ani platnosť dohody danej textom listiny, že námietky týkajúce sa dotácií a vyhlásenia žalovaného neboli uplatnené v odvolaní, a preto sa nimi odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP nemohol zaoberať, a že neprerušením konania nemohlo dôjsť k znemožneniu procesných práv strany.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/919a88ef-e584-4e7e-94ea-32331c2210ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/35/2025\n2316221821\n27. 08. 2026\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej\na členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej spore žalobcu: Ing. Vincent Iványi\n- AGRISEM, so sídlom Drevená 766/1, 924 01 Galanta, IČO: 14 064 022, zast. NAGY & Partners s.r.o., so\nsídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, proti žalovanému 1/: Poľnohospodárske družstvo PROGRES\nSelice, so sídlom 925 72 Selice, IČO: 00 192 163, zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom\nKapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, žalovanému 2/: AGRO Divízia s.r.o. Selice, so sídlom\nSovietskej armády 431, 925 72 Selice, IČO: 36 546 712, zast. Čibrik & Blazsek advokátska kancelária\ns.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010, o náhradu škody vo výške 214.911,39 eura\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30Cb/67/2016, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/91/2023-567 z 21. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný sud Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/67/2016-481 zo 6.\ndecembra 2022 vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku II. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8. decembra\n2016 v znení jej zmeny zo dňa 18. decembra 2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil\nžalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 214.911,39 eura s\npríslušenstvom titulom náhrady škody. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval porušením zmluvného\nzáväzku žalovanými 1/ a 2/, ktorí mu na jeseň 2011 protiprávne odňali poľnohospodársky pozemok o\nvýmere 35,11 ha, ktorý bol oprávnený užívať, na základe Dohody zo dňa 4. júna 2002, v dôsledku ktorého\nprotiprávneho úkonu mu vznikla škoda. Žalovanými odňatý pozemok, s ktorým spája svoje právo na\nnáhradu škody, tvorí časť pozemku parcela č. XXX/X. a je súčasťou pôdneho dielu XXXX/X vo štvorci\nN., ktorý má celkovú výmeru 125,61 ha. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu\nohľadne Dohody uzatvorenej žalobcom ako pestovateľom a žalovaným 1/ ako užívateľom dňa 4. júna\n2002. Nebolo sporné, že táto dohoda bola žalobcom a žalovaným1/ podpísaná. Rovnako nebolo sporné,\nže parcela č. XXX/X v k. ú. I. má výmeru 1259303 m2, t. j. 125,9303 ha (uvedené vyplýva i z katastra\nnehnuteľností ako údajov všeobecne známych). Spornou otázkou v konaní bolo, či je žalobca oprávnený\nužívať konkrétnu plochu poľnohospodárskych pozemkov o výmere 35,11 ha z parcely označenej ako\npozemok parcela č. XXX/X, k. ú. I., vo vzťahu ku ktorej sa domáhal náhrady škody, na základe dohody\nzo dňa 4. júna 2020 a jej prílohy, porušením ktorej (zmluvnej povinnosti) vznikla žalobcovi škoda. Súd\nprvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom k žalobe, resp. v priebehu sporu,\nnevyplýva právo užívať konkrétnu plochu poľnohospodárskych pozemkov o výmere 35,11 ha z parcely\nregistra C označenej ako parcela č. XXX/X, k. ú. I., toto právo užívania nevyplýva ani z dohody zo dňa\n\n4. júna 2020, ani z nájomných zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy a ani zo zoznamu pozemkov,\npretože v nich absentuje špecifikácia parciel, resp. predmet (obsah) dohody nebol špecifikovaný ani iným\n(dostatočne určitým) spôsobom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z dohody zo dňa 4. júna 2002\na v konaní o náhradu škody nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik\nškody, čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce na posúdenie tohto nároku\nako nedôvodného, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov a pri\nabsencii len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu nevzniká. Ak žalobca nepreukázal porušenie\nzmluvnej povinnosti žalovaných ako jeden z atribútov náhrady škody, nebolo účelné a hospodárne\nvyhodnocovať splnenie zostávajúcich atribútov náhrady škody a v tomto kontexte vykonávať ďalšie\n(žalobcom navrhované a žalovanými namietané) dokazovanie. Ďalšie argumenty strán sporu považoval\nsúd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať.\n3. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 6Cob/91/2023-567 z 21. novembra 2024 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“). Odvolací súd prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a druhým výrokom\npriznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n4. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom\nrozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obmedzil sa len na\nskonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na\nrozhodnutie vo veci. Odvolací súd ďalej uviedol, že procesná aktivita bola na strane žalobcu a bolo na\nňom, aby v konaní preukázal relevantnými dôkazmi žalovaný nárok na náhradu škody voči žalovaným\na ak tak neučinil, ide to na jeho ťarchu.\n5. Odvolací súd poukázal na to, že pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z\nhľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z právneho\nvzťahu - Dohody zo dňa 4. júna 2002, bolo rozhodujúce obsahové hľadisko a akú povahu majú práva\na povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (k tomu viď rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/120/2017).\nOdvolací súd konštatoval, že odvolacie dôvody žalovaného uvedené v podanom odvolaní v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP sú uvedené len vo všeobecnej rovine bez toho, aby ich dostatočne\nargumentačne konkretizoval, a preto nie sú spôsobilé spochybniť závery napadnutého rozsudku,\nktorý obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom z nich nevyplýva ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n6. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie odvolací\nsúd uviedol, že: „súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými dôkazmi sporovými stranami a\npostupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa primárne zaoberal otázkou z akého právneho vzťahu\nt. j. Dohody zo dňa 04.06.2002, žalobca vyvodzoval v konaní ním uplatňovaný nárok na náhradu škody\n(predmet konania) a po právnom posúdení jej obsahu, správne dospel k záveru, že z predmetnej dohody\nvyplýva, že žalobca nepreukázal právny základ uplatňovaného nároku. Taktiež žalobcom predložené\nlistiny v konaní (č. l. 197) nepreukazujú právny titul, od ktorého odvodzuje žalobca svoje právo užívať\npredmetné pozemky.“ Odvolací súd zdôraznil, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a\nrozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie\nstrán sporu. V danom prípade preto žalobcom navrhovaný výsluch štatutárnych zástupcov (Pavla Biró a\nIng. Jána Zsáka) by preto nebol spôsobilý zmeniť obsah predmetnej dohody a ani jej platnosť, keďže jej\npredmet je daný textom listiny, na ktorej je zachytený. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie\nsa s uvedeným návrhom procesne vysporiadal v konaní na pojednávaní, keď návrh na vykonanie\ntohto dôkazu uznesením zamietol. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôraznil, že v\nzmysle ustálenej judikatúry nevykonanie niektorého z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných\nskutočností nezakladá tzv. zmätočnú vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie. Odvolací súd\ndospel k záveru, že nakoľko žalobca neosvedčil právny základ svojho nároku, a to užívacie právo k\npredmetným pozemkom (uvedené konštatoval už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.\nzn. 4Sžo/105/2015 zo dňa 5. apríla 2015 a to, že: „žalobca v konaní ... žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže pozemok, parcela č. XXXX/X...má v legálnej držbe“), nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie\ntýkajúce sa preukazovania výšky škody (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Obdo/22/2017 zo dňa 31. mája 2017, ako aj naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 571/2017 zo dňa 15. novembra 2017). Taktiež sa odvolací súd\nstotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal\nporušenie zmluvnej povinnosti žalovanými ako jeden z atribútov náhrady škody, a preto súd vykonanie\ndokazovania v smere naplnenia zostávajúcich atribútov náhrady škody, považoval za neúčelné a\nnehospodárne. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. Odvolací\nsúd k žalobcom namietanému „neprerušeniu“ konania súdom a ktorý uviedol, že: „konajúci súd však\npredmetný návrh zamietol a konanie neprerušil“, že rozhodnutie o prerušení konania nebolo súčasťou\nvýrokov napadnutého rozsudku, a preto sa touto námietkou odvolací súd nepovažoval za potrebné\nzaoberať. Záverom odvolací súd uviedol, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nnemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS\n78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre\nrozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n7. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj\nako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého odvodzuje od § 420 písm. f) CSP. Žalobca navrhol, aby\ndovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n8. Dovolateľ v dovolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie a odvolací súd nesprávnym procesným\nprocesným postupom pri dokazovaní v konaní, t. j. nevykonaním navrhovaných dôkazov, ako aj\nneprihliadnutím na podstatné skutočnosti a dôkazy zasiahol do práva na súdnu ochranu žalobcu, a teda\ndo jeho práva na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ v dovolaní poukázal na základnú argumentáciu\nsúdu prvej inštancie, ktorú v celom rozsahu prijal aj odvolací súd a to, že: „Z listinných dôkazov\npredložených žalobcom k žalobe, resp. v priebehu sporu, nevyplýva právo užívať konkrétnu plochu\npoľnohospodárskych pozemkov o výmere 35,11 ha z parcely registra C označenej ako parc. č. XXX/\nX, k. ú. I., toto právo užívania nevyplýva ani z dohody zo dňa 4.6.2020, ani z nájomných zmlúv o\nnájme poľnohospodárskej pôdy a ani zo zoznamu pozemkov, pretože v nich absentuje špecifikácia\nparciel, resp. predmet (obsah) dohody nebol špecifikovaný ani iným (dostatočne určitým) spôsobom“.\nDovolateľ v tejto súvislosti ďalej uviedol, že nakoľko zo strany žalovaných bolo spochybnené užívacie\nprávo žalobcu k predmetnej ploche o výmere 35,11 ha v k. ú. I., tak žalobca navrhol vypočuť osoby,\nsvedkov, ktoré boli prítomné pri uzatvorení dohody zo dňa 4. júna 2002, ktoré by jednoznačne preukázali,\nže predmetom a súčasťou scelenia pozemkov a ich zámeny bola jednoznačne aj sporná plocha o výmere\n35,11 ha v k. ú. I.. Jednalo sa o navrhovaný výsluch štatutárnych orgánov žalovaných p. Bíróa a Ing\nZsáka. Podľa názoru dovolateľa nevykonaním tohto dôkazu zo strany súdu prvej inštancie, ako ani\nnevykonaním nápravy zo strany odvolacieho súdu v tomto smere, boli porušené práva žalobcu, a to\nv tom smere, že mu nebolo umožnené preukázať skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo\nveci, t. j. že spornú plochu o výmere 35,11 ha v k. ú. I. žalobca užíval, na základe dohody so žalovanými,\nresp. ich právnymi predchodcami, a teda, že žalobca mal riadny a zákonný (zmluvný) titul na takéto\nužívanie spornej plochy. Dovolateľ má za to, že súdy na jednej strane argumentovali neurčitosťou vôle\na obsahu prejavenej vôle, ale na strane druhej, keď sa mala táto vôľa preukázať, tak to neumožnili, a\ntým porušili právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.\n9. Dovolateľ v dovolaní tiež namietal nevykonanie ďalšieho dôkazu a nevysporiadanie sa s ním zo strany\nsúdu prvej inštancie a nezjednaním nápravy zo strany odvolacieho súdu, čím mali byť porušené práva\nžalobcu, a to v tom smere, sa ignoroval pre rozhodnutie podstatný dôkaz pre rozhodnutie vo veci, t. j.\nže bolo preukázané, že spornú plochu o výmere 35,11 ha v k. ú. I. žalobca užíval, na základe dohody\nso žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami, keďže ňu poberal aj dotáciu od Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry a teda mal riadny a zákonný (zmluvný) titul na takéto užívanie spornej plochy. Uviedol,\nže je to jednoznačný dôkaz o tom, že predmetná plocha o výmere 35,11 ha v k. ú. I. nebola medzi\nsporovými stranami, resp. ich právnym predchodcom sporná.\n10. Ďalej dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vôbec nezohľadnili pri svojom\nrozhodovaní skutočnosť, že: „žiaden so žalovaných nikdy neuviedol, že by nevedel o aké konkrétne\npozemky sa na základe dohody z 4. júna 2002 jedná, t. j. že ktoré pozemky boli zamenené, a to až do\nspornému momentu od roku 2012, kedy žalovaní svojvoľne porušili dovtedy platnú dohodu medzi nimi\n\na žalobcom ohľadom zamenenia pozemkov tak, aby mohli sporové strany využívať pozemky v celosti,\npričom súčasťou tejto zámeny bolo aj sporných 35,11 ha v k. ú. I..“ Dovolateľ dal dovolaciemu súdu\ndo pozornosti, že: „aj po roku 2011, boli medzi sporovými stranami zamenené pozemky na základe\ndohody z 04.06.2002, a to výmere zníženej o sporných 35,11 ha v k. ú. I., pričom iná dohoda ako dohoda\nz 04.06.2002 medzi nimi uzatvorená nebola. Ďalej dovolateľ argumentoval, že ak žalovaní tvrdili, že\ndohoda z 04.06.2002 nebola dostatočne určitá, tak ako je možné, že do roku 2011 boli medzi nimi\nzamenené pozemky vo výmere 170 ha tak, ako to uviedol žalobca a nepopreli to ani žalovaní, a od\nroku 2012 na základe nezákonného zásahu zo strany žalovaných sa táto výmere znížila o sporných\n35,11 ha v k. ú. I., avšak zvyšná výmera zo 170 ha zostala naďalej zamenená - pričom opäť ani\ntáto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná.“ Podľa presvedčenia dovolateľa je zrejmé,\nže argument ohľadom určitosti, resp. neurčitosti sporných 35,11 ha v k. ú. I. pozemkov je zo strany\nžalovaných účelový a nepravdivý. Opomenutím a nevysporiadaním zo strany súdu prvej inštancie, ako\naj odvolacieho súdu s vyššie uvedenými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, bolo podľa\ndovolateľa taktiež porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n11. Dovolateľ má taktiež za to, že ešte súd prvej inštancie mal prerušiť konanie vedené pred ním, a to\naž do právoplatného skončenia konania č. k. 8Cb/1/2020 o určenie práva užívania k pôde vedenom\nOkresným súdom Galanta, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovaným určenia, že má na základe\ndohody z 4. júna 2002 právo užívať spornú výmeru 35,11 ha v k. ú. I.. Uviedol, že sa jedná sa o konanie,\nv ktorom je otázka užívania prejednávaná ako primárny nárok, zatiaľ čo v konaní č. k. 30Cb/67/2016\nto bola ako prejudiciálna otázka k posúdeniu nároku na náhradu škody. Dovolateľ vyjadril názor, že sa\nmôže stať, že by mohli existovať dve súdne rozhodnutia, ktoré nárok žalobcu na užívanie spornej výmery\n35,11 ha v k. ú. Selice posúdia rôzne, čo by malo za následok právny chaos.\n12. Napokon dovolateľ v dovolaní tvrdil, že súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd neprihliadli a\nnevysporiadali sa ani s ďalším dôkazom predloženým žalobcom, a to vyhlásením žalovaného 2/, ktoré\nsíce bolo uskutočnené v inom súdnom konaní, a to konkrétne v konaní č. k. 5Cb/66/2014 vedenom\nOkresným súdom Galanta, avšak toto jeho vyhlásenie zo dňa 17. marca 2014 je plne a dôvodne\npoužiteľné aj v tomto konaní, kedy žalovaný 2/ vyhlásil ako právny nástupca pôvodného účastníka\nzmluvy, že: „spoločnosť Agro Divízia nemala najmenší problém akceptovať takúto dohodu, ktorá už\nexistovala medzi žalobcom a žalovaným, a preto kontinuálne naďalej poskytla tých 171 ha“ (zápisnica\nz pojednávania zo dňa 17. marca 2014 bola prvostupňovému súdu predložená ako dôkaz). K uvedenej\nnámietke dovolateľ ďalej argumentoval, že žalovaný 2/ krátko po tom, ako sa stal právnym nástupcom\nzmluvnej strany dohody zo dňa 4. júna 2002, tak ešte nemal problém priznať sa k uvedenej dohode\njej platnosti a akceptovať ju, ale postupom času už účelovo nie. Aj v tomto prípade nevykonaním tohto\ndôkazu, nevysporiadaním sa s ním zo strany Okresného súdu Galanta a nezjednaním nápravy zo strany\nKrajského súdu v Bratislave, boli podľa dovolateľa porušené jeho práva v tom smere, že sa ignoroval\npre rozhodnutie podstatný dôkaz, ktorým bolo preukázané, že spornú plochu o výmere 35,11 ha v k.ú.\nI. žalobca užíval na základe dohody so žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami.\n13. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že má za to, že podané dovolanie nie\nje prípustné ani dôvodné a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol alebo\nzamietol a zároveň si žalovaný 1/ voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovaný 1/ uviedol, že žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch členov štatutárneho orgánu žalovaného 1/\n(Ing. Ján Zsák a Pavol Bíró) nie je dôkazom, ktorý by bol spôsobilý preukázať sporné skutkové tvrdenie\nžalobcu, ktorým je existencia užívacieho práva žalobcu ku konkrétnej ploche poľnohospodárskeho\npozemku o výmere 35,11 ha z parcely registra C parc. č. XXX/X, k.ú. I.. Ďalej uviedol, že v procesnom\npostupe súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu tak nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktorým by mohlo\ndôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n14. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podané dovolanie považuje za neprípustné\na nedôvodné a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol alternatívne zamietol.\nZároveň si žalovaný 2/ voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Ďalej\nuviedol, že dovolanie vyjadruje žalobcov všeobecný nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany\nodvolacieho súdu a že žalobcom uvádzané skutočnosti sú uvedené len vo všeobecnej rovine, bez toho\naby ich dostatočne argumentačne konkretizoval, pričom v dovolaní absentuje argumentácia, ktorá by\nzdôvodnila, v čom spočíva nesprávnosť procesného postupu odvolacieho súdu. Žalovaný 2/ má za to,\n\nže odvolací súd sa vysporiadal so všetkými žalobcom vznesenými tvrdeniami, pričom tieto aj dôsledne\na presvedčivo odôvodnil.\n15. K vyjadreniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ predložil svoje vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že\nv plnom rozsahu zotrváva na svoj vyjadrenia a skutočnostiach uvedených v podanom dovolaní. Zároveň\ndal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do pozornosti nové skutočnosti, ktoré plne odôvodňujú\nargumentáciu žalobcu smerujúcu k prerušeniu konania vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.\nzn. 8Cb/1/2020.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť [§ 447 písm.\nc) CSP].\n17. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n18. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n19. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\nK dôvodom dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n20. Dovolateľ namietal, že nevykonaním dôkazu výsluchom štatutárnych orgánov žalovaných p. Pavla\nBíróa a Ing. Jána Zsáka boli konajúcimi súdmi porušené práva žalobcu v tom smere, že mu nebolo\numožnené preukázať skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, t. j. že spornú plochu\no výmere 35,11 ha v k. ú. I. žalobca užíval, na základe dohody so žalovanými, resp. ich právnymi\npredchodcami. Dovolací súd k vznesenej námietke uvádza, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa\n13. septembra 2022 (č. l. 455) vyplýva, že p. Pavol Bíró a Ing. Ján Zsák sa na pojednávanie\nnedostavili, pričom právny zástupca žalobcu zotrval na výsluchu menovaných. Súd prvej inštancie\nvyhlásil uznesenie, ktorým návrh na doplnenie dokazovania výsluchom p. Pavla Bíróa a Ing. Jána Zsáka\nzamietol. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 34. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\nv ktorom súd dostatočne odôvodnil, že žalobcom navrhovaný výsluch štatutárnych zástupcov p. Pavla\nBíróa a Ing. Jána Zsáka bol zamietnutý z dôvodu, že by nebol spôsobilý zmeniť obsah predmetnej\ndohody a ani jej platnosť, keďže jej predmet je daný textom listiny, na ktorej je zachytený. Odvolací súd\nuviedol, že súd prvej inštancie sa s uvedeným návrhom procesne vysporiadal v konaní na pojednávaní.\nVzhľadom na uvedené, najvyšším súdom nebola zistená vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP v\nsúvislosti s predmetnou dovolacou námietkou. V tejto časti je tak daný dôvod na odmietnutie dovolania\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n21. Ďalej dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie i odvolací súd nezohľadnili skutočnosť a podstatný dôkaz\no tom, že žalobca na spornú plochu poberal dotáciu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Najvyšší\nsúd po oboznámení sa s obsahom odvolania (č. l. 501 a nasl. spisu) k vznesenej námietke uvádza, že\npredmetná námietka nezohľadnenia skutočnosti a podstatného dôkazu nebola uplatnená v podanom\nodvolaní. Vzhľadom na to, že najvyšší súd má postavenie dovolacieho súdu, bolo vecou dovolateľa,\naby uvedenú námietku uplatnil v podanom odvolaní. Najvyšší súd konštatuje, keďže žalobca predmetnú\nnámietku neuplatnil v odvolaní, odvolací súd sa s touto námietkou nemohol zaoberať (§ 380 ods. 1 CSP).\n22. Ďalej dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie i odvolací súd neprihliadli a nevysporiadali sa s dôkazom\nžalobcu, a to vyhlásením žalovaného 2/, ktoré bolo uskutočnené v inom súdnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5Cb/66/2014. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom\nodvolania (č. l. 501 a nasl. spisu) k vznesenej námietke uvádza, že predmetná námietka neprihliadnutia\na nevysporiadania sa s vyhlásením žalovaného 2/ nebola uplatnená v podanom odvolaní. Vzhľadom\nna to, že najvyšší súd má postavenie dovolacieho súdu, bolo vecou dovolateľa, aby uvedenú námietku\n\nuplatnil v podanom odvolaní. Najvyšší súd konštatuje, keďže žalobca predmetnú námietku neuplatnil v\nodvolaní, odvolací súd sa s touto námietkou nemohol zaoberať (§ 380 ods. 1 CSP).\n23. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že v konaní nezistil vada zmätočnosti podľa §\n420 písm. f) CSP v súvislosti s uvedenými dovolacími námietkami. V tejto časti je tak daný dôvod na\nodmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.\n24. K dovolacej námietke, že: „súd prvej inštancie a odvolací súd nezohľadnili skutočnosť, že žiaden\nzo žalovaných nikdy neuviedol, že by nevedel, o aké konkrétne pozemky sa na základe dohody zo 4.\njúna 2002 jedná, t. j. že ktoré pozemky boli zamenené, a to až do sporného momentu od roku 2012,\nkedy žalovaní svojvoľne porušili dovtedy platnú dohodu medzi nimi a žalobcom ohľadom zamenenia\npozemkov tak, aby mohli sporové strany využívať pozemky v celosti, pričom súčasťou tejto zámeny bolo\naj sporných 35,11 ha v k. ú. I.“ dovolací súd poukazuje na bod 34. napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorý v konštatoval, že: „súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa primárne zaoberal\notázkou, z akého právneho vzťahu, t. j. dohody zo dňa 4.6.2002 vyvodzoval žalobca ním uplatnený\nnárok“ a súčasne, že: „že súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že z predmetnej dohody vyplýva,\nže žalobca nepreukázal právny základ uplatňovaného nároku“. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\ndospel k záveru, že: „z dohody zo dňa 4.6.2002, ani z nájomných zmlúv o nájme poľnohospodárskej\npôdy, ani zo zoznamu pozemkov nevyplýva právo užívania konkrétnej parcely o výmere 35,11 ha\noznačenej ako parc. č. XXX/X, k.ú. I.“. V tejto súvislosti je potrené doplniť, že súd prvej inštancie\nzamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom p. Biróa a p. Zsáka s odôvodnením, že takýto\ndôkaz by nebol spôsobilý zmeniť obsah dohody ani jej platnosť. S poukazom na uvedené je preto nutné\nkonštatovať, že nedošlo k vade zmätočnosti podľa § 420 psím. f) CSP.\n25. Dovolateľ v dovolaní napokon uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie\nvedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Cb/1/2020 o určenie práva užívania k pôde, v ktorom\nsa žalobca domáha voči žalovaným určenia, že má na základe dohody z 4. júna 2002 právo užívať\nspornú výmeru 35,11 ha v k. ú. I.. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že v zápisnici z pojednávania\nzo dňa 13. septembra 2022 (č. l. 455 spisu) súd prvej inštancie uviedol, že sa oboznámil predloženým\nuznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb/1/2020 zo dňa 3. februára 2020 a uznesením Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 31Cob/43/2020 zo dňa 9. júna 2020, pričom konanie neprerušil, potom takýmto\nprocesným postupom nemohlo dôjsť k znemožneniu uskutočňovania procesných práv strany. Najvyšší\nsúd pre úplnosť dopĺňa, že Okresný súd Galanta v uznesení sp. zn. 8Cb/1/2020 zo dňa 3. februára\n2020, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, dospel k totožnému záveru\nako v posudzovanom spore, že: „žalobca neosvedčil právo užívania pôdy, nakoľko v zmysle § 28 ods.\n1 zákona č. 280/2017 Z. z. právo užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník,\nnájomca alebo na základe iného právneho dôvodu, napr. ako nájomca - obhospodarovateľ náhradného\npozemku alebo nájomca - obhospodarovateľ podnájomného pozemku. Z Dohody uzatvorenej medzi\nžalobcom ako pestovateľom a žalovaným v 1. rade ako užívateľom dňa 4.6.2002 (č. l. 18 spisu) súd\nzistil, že žalobca neosvedčil ako pestovateľ, že má v prenájme 170 ha poľnohospodárskej pôdy, nakoľko\nv dohode chýba špecifikácia parciel, to zn., že ide o absolútne neplatnú dohodu. V nájomnej zmluve zo\ndňa 1.1.2016 uzavretú žalobcom ako nájomnom a S. S. H. ako prenajímateľom súd zistil, že z bodu\nI. zmluvy (č. l. 37 spisu) nie je zrejmé, o ktoré pozemky a parcely sa jedná, ani o nájomné zmluvy.\nKeďže aj táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobca neosvedčil vlastnícke právo k\npoľnohospodárskemu pozemku kultúrny diel V. Č.. XXXX/X, V.. Č.. XXX/X B. S..Ú.. W. o výmere 35,11\nha. Ani výpis z katastra nehnuteľností parcely reg. D., parc. č. XXX/X, výmera 1259303-orná pôda,\nkde list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený nezakladá oprávnenie žalobcu na užívanie\nuž uvedenej poľnohospodárskej pôdy. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný predmetné pozemky užíva a\nhospodári na nich, že žalobcovi bráni v užívaní pozemku však žiadnym spôsobom nedoložil. Žalobca\nsúdu žiadnym spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaných dochádza k zásahom do tvrdení práv\nžalobcu v uvádzanom rozsahu a že žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach v súvislosti s\nkonaním žalovaného.“\n26. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti\nuvedenej v § 420 písm. f) CSP nedošlo, a preto dovolanie dovolateľa odmietol ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. c) CSP.\n\n27. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa voči dvom žalovaným domáhal náhrady škody vo výške viac ako 214 tisíc eur, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym odňatím poľnohospodárskeho pozemku, ktorý bol podľa neho oprávnený užívať na základe dohody o zámene pozemkov z roku 2002. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože z dohody ani z iných listín nevyplývalo užívacie právo ku konkrétnej ploche a žalobca tak nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietal nevykonanie výsluchu štatutárnych zástupcov žalovaných, neprihliadnutie na poberanie dotácií a na vyhlásenie žalovaného v inom konaní, nezohľadnenie dovtedajšieho správania strán a neprerušenie konania do skončenia sporu o určenie práva užívania. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Uviedol, že návrh na výsluch súd prvej inštancie zamietol uznesením s odôvodnením, že dôkaz nemôže zmeniť obsah ani platnosť dohody danej textom listiny, že námietky týkajúce sa dotácií a vyhlásenia žalovaného neboli uplatnené v odvolaní, a preto sa nimi odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP nemohol zaoberať, a že neprerušením konania nemohlo dôjsť k znemožneniu procesných práv strany.", "pravna_veta": "Nevykonanie strany navrhnutého dôkazu (výsluchu členov štatutárneho orgánu protistrany) nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd návrh na doplnenie dokazovania procesne vybavil uznesením a odôvodnil, prečo by navrhovaný dôkaz nebol spôsobilý zmeniť obsah ani platnosť zmluvy, ktorej predmet je daný textom listiny. Dovolacie námietky, ktoré dovolateľ neuplatnil v odvolaní, nemôžu založiť vadu zmätočnosti v postupe odvolacieho súdu, pretože odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a takýmito námietkami sa nemohol zaoberať. Rovnako neprerušenie konania súdom, ktorý sa s predloženými rozhodnutiami z iného konania oboznámil, nie je postupom, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej procesných práv.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 380 ods. 1 CSP", "§ 419 CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 453 ods. 1 CSP", "§ 255 ods. 1 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cob/91/2023", "guid": "9a752c92-7f6c-4161-bbc9-d9c2f7caf210:3e5ac994-5c5b-40f4-9b8e-d1157f3182a7", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "nevykonanie navrhnutého dôkazu", "viazanosť odvolacími dôvodmi", "náhrada škody", "dôkazné bremeno", "prerušenie konania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "40432d6b-7dbe-4fe6-875c-20af1a18b23f:3139a4d0-35c5-49ed-9497-8c45daea985c", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cob/43/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/43/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40432d6b-7dbe-4fe6-875c-20af1a18b23f:3139a4d0-35c5-49ed-9497-8c45daea985c"}], "citovane_v": []}