{"guid": "5dda23bb-ff2c-4e24-a619-237b5f2a58f3:91d1cdc5-46ec-4399-ac0a-a99f7c97871d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1", "spisova_znacka": "8Cdo/174/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/174/2024 z 16. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2026, sp. zn. 8Cdo/174/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1", "identifikacne_cislo": "2313231659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2026-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": "Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody; sprostredkovaná kauzalita nepostačuje a príčinou škody nie je skutočnosť, ktorá je sama už následkom. Ak povinnosť poškodeného vrátiť poskytnutý peňažný príspevok vznikla výlučne preto, že si sám nesplnil zákonnú povinnosť predložiť vyúčtovanie v stanovenej lehote, nie je vadné vykonanie diela zhotoviteľom ani nepredloženie rozpisu prác priamou príčinou tejto škody. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením príčinnej súvislosti nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a zmena rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bez zopakovania dokazovania nie je nesprávnym procesným postupom, ak odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a odlišne ho iba právne posúdil.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, sa domáhala voči zhotoviteľovi náhrady škody pozostávajúcej z peňažného príspevku na úpravu kúpeľne, ktorý musela vrátiť úradu práce, a z nákladov na dokončenie bezbariérovej úpravy iným zhotoviteľom. Odvolací súd po predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí dovolacieho súdu žalobu v časti vráteného príspevku zamietol pre nedostatok príčinnej súvislosti, keďže povinnosť vrátiť príspevok vznikla výlučne pre oneskorené vyúčtovanie žalobkyňou, a vo zvyšku vyhovujúci výrok potvrdil, pretože žalovaný sa v listine o odstúpení od objednávky zaviazal uhradiť náklady na úpravu sprchového kúta. Dovolanie podali obe strany. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne, lebo zmena rozsudku bez zopakovania dokazovania nebola vadou zmätočnosti a záver o neexistencii priamej príčinnej súvislosti zodpovedal ustálenej rozhodovacej praxi. Odmietol aj dovolanie žalovaného, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nebolo arbitrárne ani prekvapivé (odvolací súd strany vopred vyzval na vyjadrenie k použitiu § 507 ods. 2, § 653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jeho záväzok uhradiť náklady úpravy bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a samotné uvedenie protipohľadávky vo vyjadrení k žalobe nie je úkonom smerujúcim k započítaniu.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-633.odsek-1", "nazov": "§ 633 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-633.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-633"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507.odsek-2", "nazov": "§ 507 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-507"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-653.odsek-1", "nazov": "§ 653 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-653.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-653"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-655.odsek-1", "nazov": "§ 655 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-655.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-655"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-510", "nazov": "§ 510 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-510", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-510"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-633", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-507", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-653", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-655", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-510", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91d1cdc5-46ec-4399-ac0a-a99f7c97871d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/174/2024\n2313231659\n16. 06. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. S., narodenej XX. M. XXXX, N., O. XXXX/\nX, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Magdálikom, Galanta, Vajanského 1520, proti žalovanému K.\nY., narodenému XX. Q. XXXX, K., D.. P.. N. XXXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Daliborom\nKuciaňom, Piešťany, Žilinská cesta 130, o náhradu škody v sume 3.372,80 eura s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/43/2023, o dovolaní žalobkyne a žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2024 sp. zn. 24Co/132/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne o d m i e t a.\nDovolanie žalovaného o d m i e t a.\nŽiadna zo strán n e m á na náhradu trov dovolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n10C/43/2023-500 z 5. októbra 2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.372,80 eura s\núrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 3.372,50 eura od 10. októbra 2013 do zaplatenia, všetko\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 68,6 %.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 40 ods. 2, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1, ods. 3\na 4, § 54 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2, § 631 a § 633 ods. 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)\na § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády\nč. 87/1995 Z. z.“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že medzi\nstranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného vyhotoviť pre\nžalobkyňu bezbariérovú kúpeľňu spolu so sociálnym zariadením - WC. Vzhľadom na to, že sa jednalo o\nzmluvu medzi dodávateľom -žalovaným, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a\nžalobkyňou ako spotrebiteľkou, súd prvej inštancie považoval uvedenú zmluvu o dielo za spotrebiteľskú\nzmluvu.\n1.2. Následne dôvodil, že základným znakom konsenzuálnej zmluvy je synalagmatický záväzok, pre\nktorý nie je predpísaná písomná forma. Ak je len jeden z účastníkov zmluvy podnikateľom, právny vzťah\nsa spravuje Občianskym zákonníkom. Strany si však môžu písomne dohodnúť, že sa ich záväzkový\nvzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom. Konštatoval, že dielo musí svojou povahou, rozsahom,\nkvalitou a ďalšími vlastnosťami zodpovedať dohode účastníkov. Ak sú stanovené technické požiadavky\nprípadne normy, musí zhotoviteľ dielo vykonať tak, aby tieto požiadavky boli dodržané. Ak kvalita\ndiela nie je výslovne dohodnutá, musí dielo zodpovedať obvyklej kvalite a druhovo určené dielo musí\n\nzodpovedať strednej kvalite. Zo zákona vyplýva povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo riadne a včas,\npričom zhotovená vec musí mať vlastnosti, aké si účastníci dohodli pri jej objednaní, a musí mať kvalitu\na vlastnosti, aké objednávateľ očakával. Zároveň zdôraznil, že ak zhotoviteľ odchýli vec od dohodnutých\nvlastností, ide o vady, ktorých právne následky závisia od toho, či ide o vady odstrániteľné alebo\nneodstrániteľné. Zodpovednosť za vady smeruje k odstráneniu vád, zatiaľ čo zodpovednosť za škodu\nsmeruje k náhrade majetkovej ujmy. V závislosti s poskytnutím vadného plnenia, ktoré bolo príčinou\nvzniku škody, prichádza do úvahy vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, prípadne za určitých okolností podľa osobitnej úpravy. Právo na náhradu škody nie je právom\nvyplývajúcim zo zodpovednosti za vady diela. Predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420\nObčianskeho zákonníka je protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie,\nktoré zavinenie sa predpokladá. Škoda je definovaná tak, že ide o ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére\npoškodeného.\n1.3. Zo zmluvy uzavretej sporovými stranami jednoznačne vyplývalo, že predmetom diela bola\nrekonštrukcia kúpeľne na bezbariérovú. Súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaného, podľa\nktorej by pri bezbariérovom riešení musel zasiahnuť do betónu a narušiť statiku, čo by bolo v rozpore\ns technickými normami. Túto obranu však súd neakceptoval, pričom vychádzal zo znaleckého posudku\nznalca O.. F.. V., ktorý uviedol, že bezbariérovosť bolo možné dosiahnuť aj bez narušenia statiky\nobjektu. Konštatoval, že žalobkyňa mala vo svojom byte funkčné sociálne zariadenie, ktoré síce\nnebolo vyhovujúce, ale bolo použiteľné. Zdôraznil, že žalobkyňa potrebovala bezbariérové sociálne\nzariadenie, pričom žalovaný v rozpore so zmluvou vyhotovil bariérové sociálne zaradenie, čo žalobkyni\nznemožňovalo užívať sociálne zariadenie. Vzhľadom na to, že žalovaný vykonal iné dielo, vznikla\nžalobkyni škoda. Obrana žalovaného, podľa ktorej žalobkyňa začala namietať vady až po dokončení\ndiela, nebola dôvodná, nakoľko žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohla súhlasiť s riešením,\nktoré nezodpovedalo požiadavke bezbariérovosti, a žalovaný bol takisto povinný dodržať zmluvu, v ktorej\nbola jasne stanovená bezbariérovosť. Citujúc ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka následne\ndôvodil, že ak bola zmluva uzavretá písomne, možno ju meniť alebo zrušiť len písomne. K tomu, aby bol\nschod v sociálnom zariadení by sa vyžadovalo písomne uzavretú zmluvu zmeniť v písomnej forme, čo sa\nnestalo. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie nemohol od zmluvy odstúpiť z dôvodu neuhradenia\nfaktúry, keďže podmienky na odstúpenie neboli splnené, nakoľko v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1\nObčianskeho zákonníka možno od zmluvy odstúpiť, ak to bolo medzi účastníkmi dohodnuté, alebo je to\nzákonom ustanovené, pričom ani jedna podmienka nebola splnená.\n1.4. K obrane žalovaného týkajúcej sa záverečnej faktúry zo 7. decembra 2012 s rozpisom prác, ktorú\nžalobkyňa mala k dispozícii, súd prvej inštancie konštatoval, že záverečná faktúra s rozpisom prác\nmohla byť vystavená až po ukončení diela, ale žalovaný dielo neukončil. Z rozpisu prác uvedených vo\nfaktúre nebolo možné určiť, aké práce žalovaný vykonal. Na pojednávaní konanom dňa 28. septembra\n2017 sa vyjadril aj znalec, ktorý poznamenal, že nebolo možné určiť, aké práce žalovaný vykonal. Na\nto nadväzovala aj výpoveď svedkyne O. F., podľa ktorej z faktúry zo 7. decembra 2012 vyhotovenej\nžalovaným nebolo možné určiť rozsah prác, ktoré vykonal. Z týchto skutočností súd prvej inštancie\nvyvodil záver, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť nielen tým, že dielo nevykonal, ale aj tým,\nže nedodal rozpis prác s konečnou faktúrou. Následkom konania žalovaného, keďže dielo nebolo\nvyhotovené v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa musela na základe rozhodnutia Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Galanta vrátiť peňažný príspevok vo výške 2.692,87 eura. Z uvedeného\nvyvodil, že žalobkyni vznikla škoda protiprávnym konaním žalovaného. Doplnil, že občianskoprávna\nzodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj z porušenia záväzkových povinností, teda ako zmluvná alebo\nzáväzková zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny\nvzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a poškodeným, pričom obsahom tohto vzťahu je právo\npoškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť škodcu škodu nahradiť.\n1.5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný\nspôsobil žalobkyni škodu tým, že nevykonal dielo podľa zmluvy, od zmluvy protiprávne odstúpil a\nspôsobil, že žalobkyňa nemohla preukázať ukončenie diela, čoho následkom jej bola uložená povinnosť\nvrátiť sumu 2.692,87 eura. Zároveň uviedol, že žalobkyňa bola nútená nechať si dielo dokončiť\niným dodávateľom, ktorý podľa znaleckého posudku vykonal práce v hodnote 679,93 eura. Za škodu\nspôsobenú žalovaným preto súd prvej inštancie považoval súčet týchto dvoch položiek, teda sumu vo\nvýške 2.692,87 eura a 679,93 eura, čo spolu predstavuje sumu vo výške 3.372,80 eura. V tejto súvislosti\npoznamenal, že žalovaný dielo nedokončil, svojvoľne vykonal dielo iné, ale i napriek tomu vyhotovil\n\nzáverečnú faktúru znejúcu na sumu 4.099,31 eura, ktorá obsahovala položky za práce a materiál, ktoré si\nžalobkyňa neobjednala. Osobitne poukázal na to, že žalovaný pre žalobkyňu vyhotovil bariérové sociálne\nzariadenie, ktoré náklady s tým súviseli. Zároveň poukázal na náležitosti faktúry ohľadne jej splatnosti\nvyplývajúce zo stanoviska Cpj/39/88. Uplatnený nárok žalobkyne preto považoval za dôvodný. Súčasne\nspolu s istinou súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania od 10. októbra 2013 z dôvodu, že s výzvou\nžalobkyne na náhradu škody listom zo 7. októbra 2013, mal žalovaný reálnu možnosť sa oboznámiť. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 v spojení s § 255 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí druhým rozsudkom z 9. apríla 2024 sp. zn.\n24Co/132/2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu o zaplatenie 2.692,87 eura s\npríslušenstvom zamietol; vo zvyšku napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku potvrdil; žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní proti žalobkyni v rozsahu\n34,60 %; žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom\nrozsahu.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení dôvodil, že na vznik práva na náhradu škody musí byť splnená i\npodmienka tzv. príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.\nV právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina)\nvyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide aj medzi porušením právnej povinnosti a\nškodou ako o vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za\nškodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom\npríčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne\npredchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,\nneprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu\nizolovať od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvoláva. Pritom nie je rozhodujúce\nčasové hľadisko (časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti), ale vecná súvislosť\npríčiny a následku (R 21/1992). Zdôraznil, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí\npravdepodobnosť; príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom\ndôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/292/2006).\n2.2. Z obsahu spisu, ako aj zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie náhrady\nškody v sume 2.692,87 eura voči žalovanému z dôvodu, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Galanta jej bola uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok v tejto sume, pôvodne priznaný na\núpravu predmetnej kúpeľne. Vrátenie príspevku v uvedenej výške úradu žalobkyňa v konaní preukázala,\nktorá skutková okolnosť nebola ani sporná. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta\nč. GAI/PPK A PČ/SOC/2013/12889 z 1. augusta 2013, ktoré bolo na odvolanie žalobkyne potvrdené\nrozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. ÚPS/ÚSl/SSVODPPK/BEZ/2013/19952-AlV zo\n4. septembra 2013, bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu kúpeľne v\nsume 2.692,87 eura, výlučne z dôvodu, že vykonala vyúčtovanie po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty\nod skončenia úpravy bytu, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť vrátiť vyplatený peňažný príspevok.\n2.3. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd následne skonštatoval, že medzi porušením\nprávnej zmluvnej povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne podľa zmluvy v zmysle § 633 ods.\n1 Občianskeho zákonníka tak, aby úprava kúpeľne bola bezbariérová a vznikom škody na strane\nžalobkyne, neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Povinnosť žalobkyne vrátiť poskytnutý\npeňažný príspevok nebola priamym a bezprostredným následkom toho, že žalovaný nevykonal dielo\nriadne a v súlade so zmluvou, ale len a výlučne to, že žalobkyňa si nesplnila zákonnú povinnosť\nvyúčtovať náklady v zákonom stanovenej lehote. Dodal, že k 17. januáru 2013, ktorý úrad považoval za\ndeň dodania služby, od ktorého začala plynúť žalobkyni 30-dňová lehota na predloženie vyúčtovania,\nuž žalobkyňa disponovala všetkými faktúrami vystavenými žalovaným. Zároveň, ale bez relevantného\ndôvodu tieto úradu nepredložila v rámci vyúčtovania poskytnutého peňažného príspevku i napriek tomu,\nže podľa svedkyne P. (zamestnankyne úradu), pri predložení nekompletných dokladov by bola úradom\nvyzvaná na ich skompletizovanie a doplnenie. S poukazom na uvedené, nemalo oporu vo vykonanom\ndokazovaní bližšie ani nevysvetlené tvrdenie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého následkom konania\nžalovaného, nakoľko dielo nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa musela vrátiť sumu\n2.692,87 eura. 30-dňová lehota na vyúčtovanie žalobkyni začala plynúť až od ukončenia prác pánom G.,\n\npotom ako stavebné práce predtým ukončil žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný nevykonal predmetné\ndielo riadne v súlade so zmluvou (bezbariérovo), ani skutočnosť, že žalobkyni nepredložil faktúry vo\nforme a obsahu ako to vyžadoval príslušný úrad, nebola teda priamou a bezprostrednou príčinou, ktorá\npredchádzala vzniku povinnosti žalobkyne vrátiť vyplatený peňažný príspevok a ani tento následok\nnevyvolala. Vzťah príčiny a následku podľa vyššie uvedeného nemohol byť iba sprostredkovaný.\nKeďže vo vzťahu k žalovanej sume 2.692,87 eura neexistovala príčinná súvislosť medzi porušením\nprávnej povinnosti žalovaného a predmetnou škodou na strane žalobkyne, ako jeden zo základných\npredpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Odvolací súd preto považoval za nadbytočné a\nnehospodárne zaoberať sa danosťou ďalších kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za\nškodu, a preto žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.\n2.4. K časti nároku na náhradu škody, ktorý si žalobkyňa v pôvodnej žalobe uplatňovala v sume 1.308,67\neura s príslušenstvom z titulu zaplatenia sumy živnostníkovi M. G. ako zhotoviteľovi, ktorý opravil a\ndokončil dielo vykonané žalovaným, ktorý od zmluvy o dielo právne neúčinne odstúpil, odvolací súd\nuviedol, že vzhľadom na to, že znalec O.. F.. Z. V. v znaleckom posudku č. 4/2016 zistil, že táto suma\nbola zhotoviteľom nadhodnotená a ustálil, že vykonané dodávky a práce mali hodnotu celkom v sume\n679,93 eura, čo žalobkyňa akceptovala, v dôsledku čoho proti zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu\nprvej inštancie č. k. 8C/259/2014-302 z 26. októbra 2017, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť\ndňa 15. novembra 2017, odvolanie nepodala. Žalobkyňa si tak z tohto titulu uplatňovala nárok vo výške\n679,93 eura s príslušenstvom. V konaní bolo preukázané a medzi stranami v podstate nesporné, že\nrekonštrukcia kúpeľne žalobkyne nebola žalovaným zhotoviteľom vykonaná podľa zmluvy a riadne,\nkeďže nebola dodržaná základná podmienka, a to bezbariérovosť, keď vstup do sprchového kúta\nobsahoval výškovú nerovnosť v rozpore s objednávkou. Odvolací súd poukázal na ustanovenia §\n653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých zhotoviteľ zodpovedá za vady\nvykonanej opravy alebo úpravy; zároveň objednávateľ má v prípade vady právo požadovať jej bezplatné\nodstránenie, a ak vadu nemožno odstrániť alebo ju zhotoviteľ včas neodstráni, právo na zrušenie zmluvy\nalebo primerané zníženie ceny. Z vykonaného dokazovania ale bolo zrejmé, že žalobkyňa si žiaden\nnárok vyplývajúci z uvedených ustanovení zákona voči žalovanému neuplatnila. Žalovaný zhotoviteľ\nzároveň odmietol odstrániť danú vadu tvrdiac, že to technicky nie je možné. Z ustanovenia § 507\nods. 2 Občianskeho zákonníka ale vyplýva, že práva vyplývajúce zo zodpovednosti vady môžu byť\núčastníkmi dohodnuté aj inak. Ustanovenie § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda dispozitívne,\nnie kogentné. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade sa strany\ndohodli, že žalobkyňa si zabezpečí iného živnostníka, ktorý uvedenú vadu odstráni tak, že vstup do\nsprchového kúta bude bezbariérový, pričom žalovaný sa zaviazal, že sumu uhradenú žalobkyňou tejto\nfirme, žalobkyni preplatí. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede žalobkyne v konaní, z listu advokáta\nžalobkyne žalovanému, ale najmä z listiny „Odstúpenie od objednávky č. 12.07.2012/26,” podpísanej\nžalovaným. Žalovaný si však tento svoj záväzok i napriek výzvam žalobkyne nesplnil. Z uvedeného\ndôvodu preto považoval uplatnený nárok za dôvodný z titulu zodpovednosti za vady diela, vychádzajúc\nzo zásady iura novit curia. Následne odvolací súd ďalšie odvolacie argumenty už nepovažoval pre\nrozhodnutie vo veci samej za rozhodné.\n2.5. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci\nsúdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP čiastočne zmenil\na žalobu o zaplatenie sumy 2.692,87 eura s príslušenstvom zamietol; v časti o zaplatenie 679,93 eura\ns príslušenstvom vyhovujúci výrok rozsudku v súlade s § 387 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255, § 262 ods. 1 a § 453 ods. 1 CSP.\nKonštatoval, že pri zmene rozhodnutia je povinný znovu rozhodnúť o trovách konania ako celku, pričom\nprihliadal na celkový úspech strán v konaní. Zároveň zdôraznil, že v prípadoch, keď výška plnenia závisí\nod znaleckého posudku, nemožno automaticky vychádzať z mechanického porovnania úspechu, ale je\npotrebné zohľadniť špecifiká veci. Keďže v danom prípade žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 4.001,54\neura, pričom úspešná bola len v rozsahu 1.308,67 eura (32,70 %), zatiaľ čo žalovaný bol úspešný v\nrozsahu 67,30 %, odvolací súd priznal žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu\n34,60 %.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len ,,dovolateľ“),\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V\nsúvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa tento odklonil od ustálenej\n\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Zároveň namietal nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom tieto námietky zároveň\nsubsumoval aj pod nesprávne právne posúdenie veci. Dovolaním napadol rozsudok v časti, v ktorej\nodvolací súd potvrdil vyhovujúci výrok týkajúci sa uloženej povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške\n679,93 eura s úrokom z omeškania. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\nV tejto časti namietal prekvapivosť, nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť odôvodnenia. Odvolací súd založil\ndôvodnosť žaloby v tejto časti z titulu zodpovednosti za vady, a to podľa dovolateľa účelovo na\nneplatnom, resp. neúčinnom právnom úkone, ktorým sa mal žalovaný zaviazať preplatiť sumu zaplatenú\nžalobkyňou tretej osobe, ktorá vykoná úpravu kúpeľne. Žalovaný sa tak mal zaviazať na preplatenie\nsumy, o ktorej výške ani nemal a ani nemohol mať vedomosť, pričom sa tak súčasne mal zaviazať\nk akejkoľvek sume, ktorá sa nakoniec ukázala ako nadhodnotená. Podľa názoru dovolateľa nebolo\nmožné sa vopred zaviazať k plneniu, o ktorého určitosti a zrozumiteľnosti boli pochybnosti a takýto\nprejav je neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Poukázal na\nvyjadrenie z 20. januára 2014, v ktorom uviedol, že informácia v odstúpení od objednávky o tom, že\nžalovaný sa zaväzuje k uhradeniu nákladov vzniknutých pri prerábke odtokového žľabu sprchovacieho\nostrovčeka nie je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nevyjadruje vôľu žalovaného vstúpiť do zmluvného\nvzťahu so spoločnosťou, ktorú si na ďalšie rekonštrukčné práce dobrovoľne objednala žalobkyňa. Podľa\njeho názoru, preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať zaplatenie ním fakturovanej sumy\nza vykonané práce u žalobkyne, nakoľko žalobkyňa do dnešného dňa neuplatnila žiadne právo z\núdajných vád, vyplývajúce zo vzťahu medzi ňou a žalovaným. Navyše žalovaný nemal ani možnosť\nbyť oboznámený s rozsahom vykonaných opráv. Takisto dodal, že súčasťou predmetného odstúpenia\nod objednávky bola aj faktúra žalovaného znejúca na sumu 845,44 eura. Teda, ak by žalobkyňa\nmala akúkoľvek pohľadávku, táto zanikla započítaním oproti pohľadávke žalovaného voči žalobkyni.\nŽalovaný už vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že má pohľadávku voči žalobkyni a tým, že sa v konaní\ntýmto bránil, urobil tým i prejav smerujúci tak k započítaniu. Zánik podľa neho nastal okamihom, keď\nsa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, za predpokladu existencie pohľadávky žalobkyne proti\nžalovanému. K priznanej výške úrokov z omeškania uviedol, že predmetnú časť rozhodnutia považuje za\npriamo rozpornú so zákonom a ide o časť rozhodnutia, ktorá bola prekvapivá, nepresvedčivá, svojvoľná\na nezákonná. Poukázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády\nč. 87/1995 Z. z. a tvrdil, že ak odvolací súd reflektoval na zásadu iura novit curia, nebolo zrejmé,\nprečo odvolací súd nekorigoval svoje rozhodnutie v súlade s uvedenou zásadou. Úrok z omeškania\npodľa žalovaného je nezákonný a nesprávny, presahujúci zákonný limit upravený všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, teda nad 5,5 %. Nesúhlasil s tým, že v časti priznaného úroku z omeškania\nnebol napadnutý rozsudok namietaný a neboli voči nemu uplatnené odvolacie dôvody, keď žalovaný\nnapadol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, vrátane celej istiny, ako i jej príslušenstva. Ak\nneexistuje pohľadávka, tak neexistuje ani jej príslušenstvo, teda úrok z omeškania. Dovolateľovi nebolo\nzrejmé, prečo by mal napádať odvolaním samostatne výšku úroku z omeškania, keď bol presvedčený,\nže žalobkyňa nemala voči nemu žiadnu pohľadávku. V neposlednom rade uviedol, že k prípadnému\nomeškaniu mohlo dôjsť najskôr po 1. februári 2013, ak k nemu vôbec došlo. Jeho záväzok preto\nnemohol vzniknúť skôr, a to ani na základe údajnej dohody či vyhlásenia žalovaného o preplatení,\nktoré malo navyše vyplývať z neplatného, resp. neúčinného odstúpenia od objednávky. K časti rozsahu\nnároku na náhradu trov konania mal za to, že nárok 679,93 eura nezávisel od znaleckého dokazovania.\nIšlo o sumu, ktorá zostala po odpočítaní sumy, ktorá bola neoprávnene vyžiadaná a žalobkyňou\nzaplatená subjektu, ktorý mal opraviť a dokončiť kúpeľňu. Práve uvedená suma bola podľa dovolateľa\nbezdôvodným obohatením tretím subjektom na úkor žalobkyne, preto považoval za neprípustné, aby\nbezdôvodné obohatenie iného, bolo považované za sumu, od ktorej závisel úspech žalobkyne. Odvolací\nsúd neuviedol, prečo jej úspech sa mal odvíjať aj od sumy, ktorá prekračuje oprávnené práce a\ndodávky. Žalovaný nemôže zodpovedať za nezákonný postup pri fakturácii treťou osobou a tento\nprenášať na žalovaného a odôvodňovať tým jeho neúspech v spore. Ak by bola žalobkyňa úspešná vo\nvýške 679,93 eura, tak by sa jednalo len o úspech vo výške 16,99 % (679,93/4.001, 54x100), čo by\npredstavovalo úspech žalovaného v rozsahu 83,01 %. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že išlo\no prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý\nproces s neprávnym právnym posúdením veci odvolacieho súdu. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho\nsúdu v časti potvrdzujúceho výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, resp. vrátiť súdu prvej inštancie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.\n3.1. V doplnení dovolania podaním z 10. júna 2014 dovolateľ uviedol, že odstúpenie od objednávky\nnebolo podľa zistenia súdu prvej inštancie žalobkyni ani doručené a nemohlo dôjsť ani k akceptácii\n\nuvedeného návrhu, ku ktorému sa mal žalovaný údajne zaviazať. Navyše poukázal na to, že žalobkyňa\nnepredložila ani faktúru od tohto zhotoviteľa úradu, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, pričom ak\nby ju predložila, tak by nebola vyzvaná na vrátenie celej sumy, ale táto suma by bola znížená o sumu\nvo výške 1.308,67 eura, minimálne o sumu vo výške 673,93 eura, ktorá suma by nebola nedôvodne\nvymáhaná od žalovaného. K priznanej výške úrokov z omeškania dodal, že žalobkyňa zaplatila novému\nzhotoviteľovi sumu 1.308,67 eura až dňa 22. februára 2013, preto ak by došlo k omeškaniu, tak výlučne\naž po 1. februári 2013, pričom výška zákonného nároku mohla byť súdom priznaná maximálne do výšky\n5,5 %.\n4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nV súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namietala, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie bolo vecne správne vo všetkých výrokoch a odvolací súd napriek tomu rozsudok\nzmenil v neprospech žalobkyne. Podľa jej názoru, v konaní bola riadne preukázaná priama príčinná\nsúvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na jej strane. V danom prípade sa\njednalo o zavinené spôsobenie škody žalobkyni zo strany žalovaného. Žalovaný ako dodávateľ a osoba\nvykonávajúca podnikateľskú činnosť odborného zamerania, musel vedieť o tom, že svojím konaním\nprotiprávne porušuje jeho zmluvné a zákonné povinnosti a že jeho konanie bude mať za následok vznik\nškody. Žalovaný navyše podmienky uvedené v objednávke sám sformuloval a spísal. Žalovaný tiež\nv priebehu konania nepreukázal, že by škodu žalobkyni nezavinil. Z uvedeného dôvodu preto tvrdila,\nže za vznik škody nezodpovedá. Splnenie povinnosti predložiť riadne vyúčtovanie príslušnému úradu\npráce jej absolútne znemožnil žalovaný, a to tým, že jej takéto riadne vyúčtovanie nikdy nepredložil,\na tým protiprávne porušil svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť. Zároveň bola nútená na dokončenie\nprác osloviť druhého zhotoviteľa, keďže žalovaný svojvoľne a bezdôvodne odmietol dokončiť práce,\nna ktorých vykonanie sa zaviazal zmluvou o dielo. Čiže k vzniku škody na strane žalobkyne viedlo\nvýlučne zavinené protiprávne porušenie zmluvných a zákonných povinnosti zo strany žalovaného.\nDovolateľka považovala rozsudok súdu prvej inštancie za súladný so zákonom. Uviedla, že odvolací\nani dovolací súd vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nespochybnili správnosť skutkových\nzistení, ani správnosť právneho posúdenia zo strany súdu, z ktorých v týchto ich predchádzajúcich\nrozhodnutiach tieto súdy vychádzali. K zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd bez\npotreby nariadenia pojednávania a doplnenia dokazovania, t. j. bez zmeny skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie. Dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho\nsúdu bolo, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi škodou - vrátením kompenzačného príspevku zo strany žalobkyne a konaním žalovaného, t. j.\nnenaplnenie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného spočívajúcej v príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. Uvedený\nzáver odvolacieho súdu, prijatý bez doplnenia dokazovania a zmeny skutkového stavu oproti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie, považovala žalobkyňa za nesprávny. V tejto súvislosti zdôraznila, že v konaní boli\npreukázané všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v časti žalovanej sumy 2.692,87 eura\ns príslušenstvom. Za týchto okolností bol procesný postup odvolacieho súdu aj v súvislosti s právnym\nposúdením veci nesprávny a týmto postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovať v konaní jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa vzhľadom\nna to nemohla riadne realizovať procesnú obranu, ktorú by mohla realizovať len v prípade, ak by odvolací\nsúd dokazovanie vo veci doplnil.\n4.1. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, poukázala\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/144/2008, v zmysle ktorého\npredpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú\nprotiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom tieto skutočnosti musí\npoškodený preukázať. Zavinenie sa predpokladá, avšak škodca sa môže zodpovednosti zbaviť za\npodmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie\nuvedeného boli teda v konaní riadne preukázané všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného\nza škodu vzniknutú žalobkyni, t. j. protiprávne konanie žalovaného, existencia (vznik) škody na\nstrane žalobkyne, priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom\nškody na strane žalobkyne, ako aj zavinenie žalovaného na vzniku škody na jej strane. Príčinná\nsúvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného bola daná, zrejmá a priama.\nŽalobkyňa utrpela škodu výlučne v dôsledku priameho konania žalovaného (nevystavenie vyúčtovacej\nfaktúry, neukončenie prác v dohodnutom termíne, nevykonanie prác v súlade so zmluvou, odmietnutie\n\npokračovať vo výkone dohodnutých prác), ktoré konanie teda predstavovalo priame, protiprávne\nporušenie zmluvných a zákonných povinností žalovaného ako zhotoviteľa diela, ktoré boli priamou a\njedinou príčinou vzniku škody na strane žalobkyne. A teda vznik škody na strane žalobkyne bol v priamej\npríčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, bola konaní riadne preukázaná aj príčinná\nsúvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. V danom\nprípade sa jednalo o zavinené spôsobenie škody žalobkyni zo strany žalovaného. Žalovaný musel\nvedieť o tom, že svojím konaním protiprávne porušil jeho zmluvné a zákonné povinnosti, ktoré zavinené\nkonanie bude mať za následok vznik škody. Žalovaný sám objednávku spísal a žiadnym spôsobom sa\nz daného porušenia povinnosti nevyvinil. Splnenie povinnosti predložiť riadne vyúčtovanie príslušnému\núradu jej absolútne znemožnil žalovaný, jeho nepredložením, čím protiprávne porušil zmluvnú i zákonnú\npovinnosť. Z uvedeného dôvodu preto bola nútená na dokončenie prác osloviť iného zhotoviteľa. V\ntejto súvislosti tvrdila, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\ni napriek tomu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ako aj správne právne vec posúdil.\nZásadnou právnou otázkou v danom prípade, ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil, bolo\nnaplnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka na strane\nžalovaného, najmä v posúdení otázky príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a\nvznikom škody na strane žalobkyne. Nesprávne právne posúdenie spočívalo v závere odvolacieho súdu\no nepreukázaní podmienok vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Navrhla napadnuté\nrozhodnutie zmeniť v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. Alternatívne navrhla\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného nesúhlasila s uplatnenou argumentáciou. Po zhrnutí\nskutkového stavu zdôraznila, že žalovaný jej nevystavil vyúčtovaciu faktúru s rozpisom vykonaných\nprác, ktoré boli nevyhnutnou podmienkou pre riadne vyúčtovanie pre príslušný úrad práce. Zároveň\nuviedla, že žalovaný práce na prestavbe ukončil svojvoľne a nedôvodne, a to bez toho, aby dokončil\nprestavbu kúpeľne na bezbariérovú a následne neplatne odstúpil od zmluvy. Žalovaný takisto prestavbu\nnevykonal v dohodnutom termíne. Z vyššie uvedeného považovala za preukázanú protiprávnosť konania\nžalovaného, ktorým jej spôsobil majetkovú škodu vo výške 4.001,54 eura, ktorá pozostávala zo sumy\npeňažného príspevku od úradu práce, ktorý musela žalobkyňa vrátiť a sumy, ktorú zaplatila novému\nzhotoviteľovi, ktorý dokončil práce po žalovanom, na úhradu ktorej sa žalovaný zaviazal v odstúpení\nod objednávky. Na základe uvedených dôvodov preto bola preukázaná aj priama príčinná súvislosť\nmedzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na jej strane. Zároveň podotkla, že sa\nv danom prípade jednalo o zavinené spôsobenie škody zo strany žalovaného, ktorý ako podnikateľ\nvykonávajúci činnosť odborného zamerania musel vedieť o tom, že svojím konaním porušuje svoje\nzmluvné a zákonné povinnosti. Naopak žalobkyňa za vznik škody žiadnym spôsobom nezodpovedala,\nkeďže splnenie povinnosti predložiť riadne vyúčtovanie príslušnému úradu práce jej znemožnil žalovaný,\nktorý jej ho nikdy nepredložil. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla dovolanie žalovaného\nodmietnuť, resp. zamietnuť.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vo svojom dovolaní len zopakovala\nargumentáciu, na základe čoho tvrdila, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podľa jeho názoru, odvolací súd postupoval v súlade so zákonom a k žiadnemu znemožneniu\nprocesných práv žalobkyne týmto rozhodnutím nedošlo. Nenaplnenie predstavy strany sporu a želanie,\nako by mal súd rozhodnúť, nie je porušením práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd\npodľa žalovaného správne vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/175/2020 v rozsahu sumy 2.692,87 eura, pričom v tejto časti mal rozhodnutie odvolacieho súdu\nza odôvodnené a presvedčivé. Rovnako mal postupovať aj vo vzťahu k uplatnenej sume vo výške\n679,93 v súlade s uvedeným uznesením. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\npovažoval za účelový. Z jeho odôvodnenia nevyplýva, akým spôsobom sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď práve prvý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý\nbol zrušený vyššie uvedeným uznesením, bol odklonom od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo\nvzťahu k preukázaniu naplnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Trval na tom,\nže žalobkyňa nepreukázala všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhol dovolanie\nodmietnuť.\n\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolania podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu, v neprospech\nktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\npo preskúmaní, či dovolania obsahujú zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolania sporových\nstrán je potrebné odmietnuť.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n10. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n15. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa\nním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem zásadne nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“ možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku.\n16. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím\ns mierou funkčnej poruchy v rozsahu 60 %. V zmysle lekárskeho posudku z 20. apríla 2012 obmedzenie\nžalobkyne spočíva v oblasti mobility a s tým súvisiacich úkonov pri vykonávaní osobnej hygieny z\ndôvodu, že žalobkyňa nie je schopná vstúpiť do vane. Túto bariéru je možné odstrániť demontážou\nvane, prebúraním priečky medzi kúpeľňou a WC, zamurovaním dverí do WC a vymurovaním sprchového\nkúta v priestoroch WC z dôvodu, aby nevzniklo navýšenie sprchového kúta, ktoré by bolo nutné\nriešiť schodíkom. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo 14. júna 2012,\nč. k. PP/2012/04796/1 bol žalobkyni priznaný príspevok vo výške 2.692,87 eura na rekonštrukciu\nkúpeľne na bezbariérovú a to na základe predloženej preddavkovej faktúry č. 27/2012 z 27. mája 2012\nžalovaným v celkovej akceptovateľnej sume vo výške 2.834,59 eura. Žalovaný dňa 7. decembra 2012\nfaktúrou č. 40/2012 vyfakturoval sumu vo výške 4.099,31 eura. V priebehu realizácie rekonštrukcie pri\nzabudovaní sprchového kúta vznikol schod o výške cca 7 až 9 cm pri vstupe do sprchovacieho kúta, čo\nnezodpovedalo požiadavke žalobkyne o bezbariérovosti a ani podmienkam poskytnutého finančného\npríspevku na rekonštrukciu kúpeľne. Na základe vytknutia vady žalobkyňou, žalovaný písomne odstúpil\nod objednávky č. 12. 7.2012/26 z 9. februára 2012. Stavebné práce na dokončení rekonštrukcie\nkúpeľne vykonal zhotoviteľ M. G. -K., ktorý vyúčtoval celkové náklady v sume 1.308,67 eura, faktúrou\nč. 2 zo 17. januára 2013, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 22. februára 2013. Z dôvodu nepredloženia\ndokladov ohľadne rekonštrukcie kúpeľne v zákonnej lehote do 5. marca 2013 žalobkyňou, následne na\nzáklade rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta z 1. augusta 2013, žalobkyňa vrátila\nposkytnutý príspevok v sume 2.692,87 eura, ktorú si žalobkyňa v spore uplatnila ako náhradu škodu.\nZároveň z titulu uhradenej faktúry zhotoviteľovi M. G.-K. si uplatnila sumu vo výške 1.308,67 eura.\n17. Dovolateľka v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu, ktorý bez zopakovania dokazovania vo vyhovujúcom výroku ohľadne\nsumy 2.692,87 eura s príslušenstvom, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v tejto časti\nzamietol. Nesúhlasila s právnym posúdením príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom\nškody.\n18. Najvyšší súd uznesením z 23. februára 2022 sp zn. 4Cdo/175/2020 zrušil rozsudok odvolacieho\nsúdu z 21. januára 2020 sp. zn. 11Co/259/20218 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil odvolaciemu\nsúdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom dovolaní žalovaného s tým, že je potrebné sa náležite\nvysporiadať s existenciou porušenia právnej povinnosti žalovaného predložiť rozpis prác s konečnou\nfaktúrou a vznikom škody na strane žalobkyne (§ 455 CSP).\n19. Odvolací súd viazaný vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z kasačného rozhodnutia,\nnásledne pri opätovnom prejednaní odvolania vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o priznaní sumy\n2.692,87 eura s príslušenstvom, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v tejto časti zamietol. V\nrámci posúdenia zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu skonštatoval, že medzi\nporušením zmluvnej povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne podľa zmluvy v zmysle § 633 ods. 1\nObčianskeho zákonníka tak, aby úprava kúpeľne bola bezbariérová a vznikom škody neexistuje priama\na bezprostredná príčinná súvislosť. Povinnosť žalobkyne vrátiť peňažný príspevok nebola priamym a\nbezprostredným následkom toho, že žalovaný nevykonal dielo riadne a v súlade so zmluvou, ale len\na výlučne to, že žalobkyňa si nesplnila zákonnú povinnosť vyúčtovať náklady v zákonom stanovenej\nlehote. V tejto súvislosti podotkol, že k 17. januáru 2013, kedy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nGalanta považoval za deň dodania služby, od kedy začala žalobkyni plynúť 30-dňová lehota na\npredloženie vyúčtovania, už žalobkyňa disponovala so všetkými faktúrami vystavenými žalovaným,\nale aj ďalším zhotoviteľom. Bez relevantného dôvodu si žalobkyňa povinnosť voči príslušnému úradu\nnesplnila v zákonnej lehote, preto bola povinná vrátiť poskytnutý príspevok v sume 2.692,87 eura.\n20. Požiadavkám spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pre súdom prvej inštancie.\nOdvolací súd musí zopakovať dokazovanie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal ďalšie dôkazy, hoci ich strana\nnavrhla alebo boli v odvolacom konaní uplatnené novoty a bolo potrebné vykonať dôkazy na zistenie,\nči sú splnené procesné podmienky (§ 384 CSP). Povinnosť odvolacieho súdu nariadiť odvolacie\n\npojednávanie je daná vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak to vyžaduje\ndôležitý verejný záujem. V danom prípade odvolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom súdom\nprvej inštancie (§ 382 CSP), verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil sčasti napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v súlade s § 388 CSP.\n21. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) v náleze sp. zn. III. ÚS 583/2024-51 z 26.\nfebruára 2025 k otázke posúdenia príčinnej súvislosti ako skutkovej otázke poznamenal, že ,,príčinná\nsúvislosť je kategóriou, ktorú požívajú právne normy (čl. 46 ods. 3 ústavy), preto záver o jej danosti, či\nabsencii vykazuje nielen povahu skutkovú, ale aj povahu právnu. Pri posudzovaní konkrétneho dovolania\nje potom podstatné, či dovolateľ svojou argumentáciou, ktorá je pre dovolací súd záväzná (§ 440 CSP),\nspochybňuje ustálený skutkový stav alebo ako problematickú vidí aplikáciu ústavnej a legálnej kategórie\npríčinnej súvislosti na skutkový základ, ktorý nepovažuje za sporný (m. m. III. ÚS 295/2024)“.\n22. V kontexte vyššie uvedeného dovolací súd akcentuje, že Dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“) nevyžaduje, a ani z judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) nemožno explicitne vyvodzovať, že by sa malo na všetkých\nsúdnych inštanciách vykonať pojednávanie. ESĽP v rozhodnutí Ekbatani proti Švédsku z 26. mája\n1988 konštatoval, že ,,ak rozhodujú viaceré súdy súdnej sústavy, požiadavka verejnosti sa vzťahuje\npredovšetkým na súdy prvého stupňa, ktoré zisťujú skutkový stav a rozhodujú o všetkých otázkach\nvýznamných pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o otázku ústneho pojednávania na odvolacom a\ndovolacom stupni súdnictva, treba poukázať na to, že nedostatok verejného prejednania veci na druhom\na treťom stupni možno ospravedlniť povahou konania, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné,\na to predovšetkým vtedy, ak vyššie súdy prejednávajú výlučne právne otázky a nie otázky skutkové“.\nNeuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu\nk ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa\nnevyznačujú osobitnou zložitosťou (Varela Assalino proti Portugalsku z 25. apríla 2002).\n23. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že procesný postup odvolacieho súdu nevykazuje\nexistenciu vady zmätočnosti, preto prípustnosť a ani dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná.\n24. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP. V reakcii na uplatnené námietky žalobkyňou týkajúce sa právneho posúdenia, dovolací\nsúd zdôrazňuje, že nesúhlas dovolateľky s právnym posúdením otázky príčinnej súvislosti medzi\nporušením právnej povinnosti a vznikom škody prípustnosť dovolania uplatneného podľa § 420\npísm. f) CSP nezakladá (R 24/2017, R 54/2012, tiež rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp.\nzn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/76/2018). Uvedený názor najvyššieho súdu považuje za ústavne udržateľný aj ústavný súd (I. ÚS\n536/2024, II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n25. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03). Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá\na nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n26. K uvedenému dovolací súd len poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, v dovolacom konaní nemá možnosť\n\nvykonávať dokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho\nvyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP; v preskúmavanej veci však dovolací súd takúto vadu nezistil.\n27. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu súdov, ani z\nnapadnutého rozhodnutia nezistil existenciu vady zmätočnosti, preto dovolanie uplatnené dovolateľkou\nv zmysle § 420 písm. f) CSP nie je prípustné a ani dôvodné, čím je daný dôvod na jeho odmietnutie v\nsúlade s § 447 písm. c) CSP.\n28. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n29. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n31. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn.\n4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\nči dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n32. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 písm. a)\nCSP v súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolanie je procesne\nprípustné. Následne v rámci dovolacieho prieskumu sa zaoberal otázkou týkajúcou sa posúdenia\npríčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Z rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu vyplýva, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti je otázkou právnou. V právnej teórii\nsa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí),\nv rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Práve vo vzťahu medzi konkrétnou\nujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná\nsúvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,\nktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a\nnásledku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (m. m. R 21/1992). Príčinou\nvzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1999).\n\n33. Z uznesenia najvyššieho súdu z 29. októbra 2009 sp. zn. 2Cdo/144/2008 vyplýva, že predpokladom\nvzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je\nprotiprávny úkon, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej\nexistencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom\nškody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,\navšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže zodpovednosti\nzbaviť. Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako právnická\n(fyzická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala\npovinnosť ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí\nbyť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi\nporušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. V\npostupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou\nspôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na\nneobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,\npri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku\nmusí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní\npríčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy\nako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.\n34. Z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/102/2011, 6MCdo/11/2010 a 3Cdo/ 313/2009 vyplýva\nprávny názor, podľa ktorého pre posudzovanie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam\notázka, v čom konkrétne škoda spočíva a pri zisťovaní príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny\nna následok jej základným atribútom. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v\nkomplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou\nzákon spája zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný\nvýznam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a\npráve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu,\nak je protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť (rozsudok najvyššieho súdu z 30. júna 2010 sp. zn. 5Cdo\n126/2009).\n35. V uznesení najvyšší súd z 30. júna 2025 sp. zn. 4Cdo/53/2023 taktiež skonštatoval, že ,,otázka\npríčinnej súvislosti rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu ustálená, z ktorej vyplýva, že vzťah príčiny\na následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ak bola\npríčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá\nskutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide\no jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, ale musí ísť o\npríčinu podstatnú (napríklad sp. zn. 3Cdo/313/2009, sp. zn. 6MCdo/11/2010, z 30. apríla 2011 sp. zn.\n6Cdo/103/2011, z 20. februára 2012 sp. zn. 7Cdo/27/2011)“.\n36. V danom prípade odvolací súd pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti medzi porušením\nprávnej povinnosti a vznikom škody, dospel k správnemu záveru o neexistencii príčinnej súvislosti\nmedzi škodu, ktorá žalobkyni vznikla z dôvodu jej povinnosti vrátiť príslušnému úradu poskytnutý\npeňažný príspevok v sume 2.692,87 eura. Žalobkyňa porušila jej právnu povinnosť predložiť vyúčtovanie\nrekonštrukcie kúpeľne v zákonnej lehote 30 dní od skončenia úpravy bytu a kúpeľne. Za deň dodania\nslužby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta považoval 17. január 2013, preto vyúčtovanie\nmalo byť vykonané najneskôr do 18. februára 2013. Žalobkyňa vykonala vyúčtovania dňa 9. apríla\n2013. Dovolací súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu o nepreukázaní jedného z predpokladov\nzodpovednosti za škodu pre vznik zodpovednosti, akým je existencia príčinnej súvislosti medzi\nporušením právnej povinnosti a vznikom škody. Skutočnosť, že žalovaný nevykonal rekonštrukciu riadne\nv súlade so zmluvou (bezbariérovo), ani skutočnosť, že nepredložil žalobkyni faktúry vo forme a obsahu\nako to vyžadoval príslušný úrad, nebola priamou a bezprostrednou príčinou, ktorá predchádzala vzniku\npovinnosti žalobkyne vrátiť vyplatený peňažný príspevok a ani tento následok nevyvolala. Žalobkyni\nvznikla povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok výlučne z dôvodu nepredloženia vyúčtovania\nv zákonnom stanovenej lehote. Vzťah príčiny a následku nemôže byť sprostredkovaný. Namietané\nnesprávne právne posúdenie preto nebolo opodstatnené.\n37. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím\nv rozsahu napadnutého výroku dovolateľkou, nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovanej praxe\n\ndovolacieho súdu (R 83/2018, R 71/2018), preto dovolanie nie je procesne prípustné. Dovolací súd preto\ndovolanie odmietol v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n38. Dovolateľ v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\na nezrozumiteľné odôvodnenie, arbitrárnosť a prekvapivosť napadnutého rozhodnutia v potvrdzujúcom\nvýroku odvolacieho súdu. Taktiež nesúhlasil s právnym posúdením uplatneného nároku v sume 679,93\neura. Tvrdil, že informácia v liste adresovanom žalobkyni označenom ako ,,Odstúpenie od objednávky\nč. 12.7.2012/26“ o tom, že sa zaviazal k uhradeniu nákladov vzniknutých pri prerábke odtokového žľabu\nsprchovacieho kúta nie je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nevyjadruje jeho vôľu vstúpiť do zmluvného\nvzťahu so spoločnosťou, ktorú si na ďalšie rekonštrukčné práce dobrovoľne objednala. V tejto súvislosti\nzároveň poznamenal, že žalobkyňa u neho neuplatnila žiadne právo z ,,údajných vád“. Zároveň podotkol,\nže nemal možnosť oboznámiť sa ani s rozsahom vykonaných opráv. Navyše súčasťou listiny obsahujúcej\nodstúpenie od zmluvy, bola i faktúra č. 40/2012 znejúca na sumu 845,44 eura, ktorú ak by žalobkyňa\nmala akúkoľvek pohľadávku, tak by zanikla započítaním oproti pohľadávke žalovaného voči žalobkyni.\nUvedenú skutočnosť uviedol vo vyjadrení z 20. novembra 2014 k žalobe a tým, že sa v konaní bránil\na urobil prejav smerujúci na započítanie.\n39. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) vo viacerých svojich rozhodnutiach\nnapr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade\nmôže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením\nzásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna\n(meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie\nveci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné\nvšeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu\ntiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany\nsúdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a\nprávnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n40. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022 vyplýva, že „arbitrárnosť\na zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich\nprávnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,\nteda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.\nII. ÚS 336/2019).“\n41. O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne\nak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n42. Z obsahu spisu je nesporné, že odvolací súd výzvou z 28. februára 2024 (v spise na č. l. 560)\npísomne vyzval právnych zástupcov sporových strán, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia §\n507 ods. 2. § 653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia neboli pri doterajšom\nrozhodovaní použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.\n42.1. V reakcii na uvedenú výzvu právny zástupca žalovaného odkázal na jeho podania a vyjadrenia v\npriebehu konania. Trval na tom, že ustanovenia § 507 ods. 2, § 653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho\n\nzákonníka nepreukazujú protiprávny úkon žalovaného, resp. ak by tento z nich vyplýval, namietal, že v\nžiadnom prípade nie ej údajná škoda žalobkyne v príčinnej súvislosti s týmto porušením. V tejto súvislosti\nzdôraznil, že žalobkyňa sama porušila svoje povinnosti vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Galanta, ktorej následkom bola povinnosť vrátiť príspevok.\n42.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. K možnej\naplikácii ustanovení § 507 ods. 2, § 653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka prezentovala\nnázor, v zmysle ktorého uvedené ustanovenia nie je možné na daný právny vzťah aplikovať. Zdôraznila,\nže právny vzťah je potrebné posudzovať ako zodpovednostný vzťah z titulu zodpovednosti za škodu,\nnie z titulu nárokov zo zodpovednosti za vady. V tejto súvislosti zároveň poukázala aj na ustanovenie §\n510 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého samotné uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nie\nje okolnosťou, ktorá by vylučovala uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu t. j. nároku na náhradu\nškody, ktorá z vady vznikla. Na záver podotkla, že v zmysle zásady iura novit curia je vecou súdu riadne\nprávne posúdenie.\n43. Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenému nároku náhradu škody v sume 679,93 eura po právnom\nposúdení v súlade s ustanoveniami § 653 ods. 1, § 655 ods. 1 a § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nvecne ustálil, že práva zo zodpovednosti za vady môžu byť účastníkmi dohodnuté aj inak. Ustanovenie\n§ 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda dispozitívne, nie kogentné. Podľa výsledkov dokazovania\nbolo preukázané, že v danom prípade sa strany dohodli, že žalobkyňa si zabezpečí iného živnostníka,\nktorý uvedenú vadu odstráni tak, že vstup do sprchového kúta bude bezbariérový, pričom žalovaný sa\nzaviazal, že sumu uhradenú žalobkyňou tejto firme preplatí. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí\nžalobkyne v konaní (v spise na č. l. 129), z listu advokáta žalobkyne žalovanému (v spise na č. l.\n30), ale najmä z listiny ,,Odstúpenie od objednávky č. 12.07.2012/26“ (v spise na č. l. 21) podpísanej\nžalovaným. Žalovaný i napriek uvedenému si svoj záväzok i napriek výzvam žalobkyne nesplnil. Z\nuvedených dôvodov ho odvolací súd k zaplateniu sumy 679,93 eura s príslušenstvom zaviazal (body\n60. až 63. odôvodnenia).\n44. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie uvedené odvolacím súdom v\nbodoch 60. až 63., ale aj v celom jeho kontexte s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie,\nktoré tvoria jeden celok vo vzťahu k ustáleniu zisteného skutkového stavu(IV. ÚS 372/08, IV. ÚS\n350/09), spĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 CSP\na § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej, formálnej štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z jeho obsahu vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nna strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo\nokolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a\npresvedčivé. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom\nmožno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP, preto namietaná nepreskúmateľnosť, či\nnedostatočné odôvodnenie nie je opodstatnené.\n45. Iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožnil, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na\nsúdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Právo na súdnu\nochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov\na námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS\n329/04, III. ÚS 32/07), čo v danom prípade bolo splnené.\n46. V zmysle judikatúry ústavného súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak\nvyšší súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší\nsúd, pričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom,\nteda keď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa\n\nz hľadiska doterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016); m.\nm. o prekvapivom rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej\nprávnej úpravy, ktorý nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu (sp. zn. II.\nÚS 570/2017).\n47. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za prekvapivé, lebo k jeho vydaniu došlo po\npredchádzajúcej výzve odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP, ku ktorej sa mali možnosť sporové strany\nvyjadriť (bod 42. až 43 tohto rozhodnutia).\n48. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ nevytýka žiadne nedostatky v procesnom postupe\nodvolacieho súdu, jeho nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu, nepredstavuje vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 54/2012, R 24/2017). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný\nprávny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420\npísm. f) CSP. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), čo sa netýka\npreskúmavanej veci.\n49. K námietke žalovaného týkajúcej sa nezohľadnenia jeho pohľadávky v sume 845,44 eura voči\nžalobkyni, na ktorú súdy neprihliadali, dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaný\nurobil úkon smerujúci k započítaniu. Len uvedenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni vo vyjadrení k\nžalobe, či v rámci vyjadrení v priebehu konania, nepredstavuje úkon smerujúci k započítaniu. Prejavom\nsmerujúcim k započítaniu (§ 580 Občianskeho zákonníka) nie je samo predloženie faktúry druhej strane\nprávneho vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo do jej dôvodu a výšky (m.\nm. 4MCdo/14/2011); čo však nebol daný prípad. Navyše otázka započítania nebola odvolacím súdom\nriešená.\n50. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania vo výške 8,5 % od 13. októbra 2013, ktorého výšku\npovažoval za rozpornú s právnym predpisom, dovolací súd tak uvádza, že priznané príslušenstvo nebolo\npredmetom posúdenia odvolacím súdom, z dôvodu neuplatnenia žiadnych odvolacích dôvodov (bod 65.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia; § 380 CSP).\n51. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie hoci aj neúmyselné povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti (sp. zn. 4Cdo/167/2019).\n52. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že v procesnom postupe odvolacieho súdu\nnezistil porušenie procesných práv dovolateľa, preto prípustnosť dovolania uplatneného podľa § 420\npísm. f) CSP nie je daná, čím je daný dôvod na jeho odmietnutie v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n53. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ namietal\nneurčitosť a nezrozumiteľnosť jeho vyjadrenia k zaviazaniu sa k úhrade nákladov spojených s úpravou\nodtokového žľabu sprchovacieho ostrovčeka.\n54. Dovolateľ v rámci dovolacieho prieskumu sa zaoberal otázkou určitosti a zrozumiteľnosti vyjadrenia\nžalovaného ohľadne jeho vedomosti o nesplnení zadania objednávky, týkajúcej sa rekonštrukcie kúpeľne\na WC žalobkyne na bezbarierovú, jeho vedomosti o nutnosti úpravy sprchovacieho ostrovčeka z dôvodu\nvzniku schodu pri vstupe do sprchovacieho kúta a s tým súvisiacich nákladov, ktoré sa zaviazal uhradiť.\n55. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo\nopomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo\n\nchcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového\nvyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa je v rozpore s jazykovým\nprejavom.\n56. Základným a určujúcim výkladovým pravidlom pre všetky vzťahy je výklad, ktorý je konformný s\nústavou, zodpovedajúci požiadavkám ústavnosti. Iba taký výklad je spôsobilý naplniť požiadavky na\nsúdnu ochranu v zmysle čl. 46 ústavy a to zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám ochranu ich\npráv a oprávnených záujmov pred neoprávnenými zásahmi (čl. 2 Základných princípov CSP). Podľa\nvýkladových pravidiel vyplývajúcich z citovaného ustanovenia je potrebné vykladať právny úkon podľa\njazykového vyjadrenia. Pre výklad je rozhodujúca vôľa toho, kto úkon urobil, ak vôľa konajúceho nie je\nv rozpore s jazykovým prejavom a pri výklade je rozhodujúci stav, ktorý existoval v čase uskutočnenia\núkonu.\n57. Z obsahu listiny označenej ako ,,Odstúpenie od objednávky č. 12.07.2012/26 z 9. decembra 2012\nvyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ reagoval na námietky vznesené žalobkyňou ako objednávateľkou\nohľadne jej nespokojnosti s vyvýšením cca 7 cm sprchovacím ostrovčekom. S poukazom na nemožnosť\nzapustenia odtokového žľabu do podlahy, žalovaný námietkam nevyhovel. Zároveň však uviedol, že\nprehodnotením vzniknutej situácie a po oboznámení žalobkyňou, že iný zhotoviteľ dokáže odtokový\nžľab zarovnať do podlahy bez vytvorenia žiadneho skoku, navrhol vykonať úpravu odtokového žľabu\niným zhotoviteľom s tým, že prehlásil, že sa ,,zaväzuje, že náklady s tým spojené uhradí“. Posúdením\nuvedeného prejavu vôle dovolateľa v súlade s § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, odvolací\nsúd nedospel k záveru o jeho neurčitosti, či nezrozumiteľnosti. Žalobkyňa písomne reklamovala vady\nvykonaných prác týkajúce sa osadenia WC misy v dohodnutej výšky a do primeranej vzdialenosti od\nsteny tak, aby to nebránilo jej obvyklému užívaniu. Zároveň namietala vadu týkajúcu sa vstupu do\nsprchového kúta, ktorú so súhlasom žalovaného odstránil živnostník M. G.-K., ktoré náklady s tým\nsúvisiace si uplatnila voči žalovanému (v spise na č. l. 30-31).\n58. Posudzovanie náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka je rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu ustálené. Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je\nvnútorne rozporný alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné\nodstrániť pomocou výkladových pravidiel. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý\naspoň v jeho podstatných náležitostiach. Vo všeobecnosti za podstatné náležitosti právneho úkonu\nsa vždy považuje dostatočné označenie účastníkov daného vzťahu a dostatočné označenie predmetu\nplnenia. Od určitosti prejavu je treba odlišovať jeho zrozumiteľnosť. Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa\nnebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené.\nPosúdenie, či úkon bol urobený vážne je predovšetkým skutkovou otázkou a to zistením skutkových\nokolností, za ktorých bol úkon urobený, teda či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s\nprejavom spája právny poriadok. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa\nokolností, ktoré existovali v čase jeho vzniku (R 54/2010).\n59. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti\nzmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti zmluvy, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady\n(sp. zn. I. ÚS 640/2014).\n60. V preskúmavanej veci odvolací súd posudzujúc list žalovaného z 9. decembra 2012, obsahujúci\nodstúpenie od zmluvy, ako aj jeho záväzok nahradiť náklady na úpravu odtokového žľabu sprchovacieho\nostrovčeka, vytvorením jeho zarovnaním do podlahy, zohľadnením individuálnych skutkových okolností\ndanej veci, správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže strany sa dohodli, že žalobkyňa si zabezpečí iného živnostníka, ktorý vadu odstráni tak, že vstup do\nsprchového kúta bude bezbariérový. Žalovaný sa zároveň zaviazal preplatiť náklady na úpravy osadenia\nodtokového žľabu do podlahy preplatiť. V súlade s ustanovením s § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka\npreto žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 679,93 eura. Skutočné náklady na\núpravu boli v konaní preukázané znaleckým posudkom vypracovaným znalcom O.. F.. V. č. 4/2016 (v\nspise na č. l. 200 a nasl.), z ktorého záveru vyplýva, že vykonané dodávky a práce boli vo výške 679,93\neura (v spise na č. l. 235), ku ktorému sa mal žalovaný možnosť vyjadriť poddaním z 25. apríla 2016\n(v spise na č. l. 240).\n\n61. Z rozsudku najvyššieho súdu z 31. októbra 2020 sp. zn. 3Cdo/190/2019 vyplýva, že v\nobčianskoprávnych vzťahov sa všeobecne uplatňuje princíp autonómie vôle (§ 2 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka), najmä zmluvnej autonómie, ktorý znamená, že pre posúdenie vzájomných práv a povinností\núčastníkov zmluvy je v prvom rade rozhodujúci obsah ich dojednania, pokiaľ neodporuje kogentným\nustanoveniam hmotného práva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno\nnútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 ústavy).\n62. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho\nsúdu vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 679,93 eura z titulu\nnákladov na úpravu sprchovacieho ostrovčeka nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (R 71/2018, R 83/201), preto vo vzťahu k priznanej istine dovolanie nie je prípustné,\nčím je daný dôvod na jeho odmietnutie v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n63. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 2 CSP. V dovolacom konaní ani jedna zo strán sporu nemala úspech.\n64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, sa domáhala voči zhotoviteľovi náhrady škody pozostávajúcej z peňažného príspevku na úpravu kúpeľne, ktorý musela vrátiť úradu práce, a z nákladov na dokončenie bezbariérovej úpravy iným zhotoviteľom. Odvolací súd po predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí dovolacieho súdu žalobu v časti vráteného príspevku zamietol pre nedostatok príčinnej súvislosti, keďže povinnosť vrátiť príspevok vznikla výlučne pre oneskorené vyúčtovanie žalobkyňou, a vo zvyšku vyhovujúci výrok potvrdil, pretože žalovaný sa v listine o odstúpení od objednávky zaviazal uhradiť náklady na úpravu sprchového kúta. Dovolanie podali obe strany. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne, lebo zmena rozsudku bez zopakovania dokazovania nebola vadou zmätočnosti a záver o neexistencii priamej príčinnej súvislosti zodpovedal ustálenej rozhodovacej praxi. Odmietol aj dovolanie žalovaného, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nebolo arbitrárne ani prekvapivé (odvolací súd strany vopred vyzval na vyjadrenie k použitiu § 507 ods. 2, § 653 ods. 1 a § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jeho záväzok uhradiť náklady úpravy bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a samotné uvedenie protipohľadávky vo vyjadrení k žalobe nie je úkonom smerujúcim k započítaniu.", "pravna_veta": "Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody; sprostredkovaná kauzalita nepostačuje a príčinou škody nie je skutočnosť, ktorá je sama už následkom. Ak povinnosť poškodeného vrátiť poskytnutý peňažný príspevok vznikla výlučne preto, že si sám nesplnil zákonnú povinnosť predložiť vyúčtovanie v stanovenej lehote, nie je vadné vykonanie diela zhotoviteľom ani nepredloženie rozpisu prác priamou príčinou tejto škody. Nesúhlas dovolateľa s právnym posúdením príčinnej súvislosti nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a zmena rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bez zopakovania dokazovania nie je nesprávnym procesným postupom, ak odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a odlišne ho iba právne posúdil.", "ustanovenia": ["§ 420 OZ", "§ 507 ods. 2 OZ", "§ 655 ods. 1 OZ", "§ 35 ods. 1 a 2 OZ", "§ 580 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 384 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["zodpovednosť za škodu", "príčinná súvislosť", "zmluva o dielo", "zodpovednosť za vady", "určitosť právneho úkonu", "započítanie", "prípustnosť dovolania", "prekvapivé rozhodnutie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}