{"guid": "e9db369a-18cd-436a-98cb-d33ba3c1d774:0e6f5a37-abb6-421e-9114-1d133843ea4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1", "spisova_znacka": "1CdoR/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/1/2026 z 28. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 1CdoR/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1", "identifikacne_cislo": "2123203035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolanie nie je opravným prostriedkom na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu; dovolací súd nemôže prehodnocovať vykonané dôkazy (§ 442 CSP), je však oprávnený skúmať, či hodnotenie dôkazov nevybočilo z logického rámca natoľko, že ide o svojvôľu, deformáciu dôkazu alebo opomenutý dôkaz, čo by bolo porušením práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Samotný nesúhlas dovolateľa s výsledkom hodnotenia dôkazov a s odôvodnením rozhodnutia, ktoré v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) tvorí jeden vecný celok a spĺňa náležitosti § 393 CSP, vadu zmätočnosti nezakladá. Dovolateľ môže v dovolaní úspešne argumentovať len dôvodmi, ktoré uplatnil už v odvolaní a ktoré odvolací súd meritórne posudzoval; námietky uplatnené prvý raz až v dovolaní dovolací súd nemôže posudzovať pre nedostatok právomoci.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k trom maloletým deťom na čas do rozvodu súdy zverili deti do osobnej starostlivosti matky, pričom odvolací súd rozšíril styk otca s deťmi. Otec podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP proti výroku o zverení detí a namietal, že súdy sa nevysporiadali s ním predloženými dôkazmi (audionahrávkami, e-mailovou a SMS komunikáciou) o obštrukčnom správaní matky a že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Najvyšší súd dovolanie odmietol: na konanie vo veci starostlivosti o maloletých sa podľa § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia CSP; dovolací súd nemôže revidovať skutkové zistenia, iba preveriť, či hodnotenie dôkazov nebolo svojvoľné, a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predložené nahrávky súd vzal na vedomie a hodnotil ich v súvislosti so znaleckým posudkom. Námietky otca mali povahu nespokojnosti s výsledkom hodnotenia dôkazov, nie namietania deficitov v dokazovaní, a námietku o nevyhodnotení e-mailovej a SMS komunikácie uplatnil prvý raz až v dovolaní, preto ju dovolací súd nemohol posudzovať. Súd dodal, že pri zmene pomerov možno podať návrh na zmenu rozhodnutia podľa § 26 Zákona o rodine a obštrukcie pri styku sú otázkou výkonu rozhodnutia.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e6f5a37-abb6-421e-9114-1d133843ea4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/1/2026\n2123203035\n28. 04. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:2123203035.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. L., narodený XX.\nA. XXXX, Z. L., narodená X. B. XXXX a G. L., narodená XX. A. XXXX, toho času bytom ako matka, v\nkonaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom\nJ. Bottu 4, Trnava, deti rodičov - matka: Z.. K. L., narodená X. X. XXXX, trvale bytom R.. R. XX, R.,\notec: P.. A. L., narodený X. H. XXXX, trvale bytom K. V. XX, R., zastúpený: AK PRINC & PARTNERS\ns.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 26, Trnava, o úprave výkonu rodičovských práv a\npovinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.\n20P/29/2023, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2025 sp. zn.\n11CoP/29/2025, 11CoP/30/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zveril maloleté deti B., Z. a G. do osobnej starostlivosti matky (výrok\nI.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v\nbežných veciach (výrok II.), otcovi určil povinnosť s účinnosťou od 19. mája 2023 prispievať na výživu\nmaloletého B. sumou 462 eur mesačne, maloletej Z. sumou 462 eur mesačne a maloletej G. sumou\n378 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok III.). Zároveň určil nedoplatok\notca na zročnom výživnom za obdobie od 19. mája 2023 do 16. septembra 2024 u maloletých B. a Z.\nvo výške 6.129,68 eura na každého a maloletej G. vo výške 4.429,27 eura, ktorý povolil otcovi splatiť v\ndvanástich pravidelných mesačných splátkach po 510,80 eura na maloletých B. a Z. a po 369,11 eura\nna maloletú G. popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok (výrok IV.). Súd tiež určil styk\notca s maloletými deťmi B. a Z. na každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00\nhod., každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. a s maloletou G. každý\npárny týždeň od soboty od 10:00 hod do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od\n15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a\notcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloleté\ndeti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v\nprípade, že styk sa zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému\nrodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok V.) a zrušil uznesenie\nOkresného súdu Trnava, č.k. 16P/46/2022-17 zo dňa 1. augusta 2022 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Trnave, č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31. januára 2023 (výrok VI.) a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Opravným uznesením súd prvej inštancie\nopravil výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16. septembra 2024, č.k. 20P/29/2023-481 tak,\nže výrok V. správne znie:\nOtec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi B. a Z. každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod.\ndo nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. a s\n\nmaloletou G. každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny\ntýždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného\nsúdu Trnava, č.k. 20P/29/2023-481, zo dňa 16. septembra 2024 nezmenený.\n2. Na základe odvolania otca maloletých detí Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) výrokom\nI. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. potvrdil, vo výroku III., IV. zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku V. zmenil tak, že otec je oprávnený\nstýkať sa s maloletými deťmi počas bežného roka nasledovne: - s maloletým B. a maloletou Z. každý\npárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň\nod stredy od 15.00 hod. do piatku do 15.00 hod., - s maloletou G. každý párny týždeň od piatku od\n15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do\npiatku do 15.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas ich\notcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a po skončení styku je otec povinný deti matke vrátiť v mieste\njej bydliska, okrem nepárneho pondelka o 8.00 hod. v čase vyučovania detí, kedy miestom odovzdania\nbudú školské zariadenia, ktoré deti navštevujú. Počas sviatkov a prázdnin je otec oprávnený stýkať sa\ns maloletými deťmi B., Z. a G. nasledovne: - počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24. 12.\nod 15.00 hod. do 28. 12. do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 23. 12. od 15.00 hod. do 24. 12. do\n15.00 hod. a od 29. 12. od 15.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho roku do 15.00 hod., - počas veľkonočných\nsviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatku od 15.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15.00\nhod., - počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatku bezprostredne predchádzajúceho jarným\nprázdninám od 18.00 hod. do nasledujúcej stredy do 18.00 hod. a každý párny rok od stredy jarných\nprázdnin od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas letných prázdnin každý rok od 1. 7. od 10.00\nhod. do 8. 7. do 18.00 hod., od 15. 7. od 10.00 hod. do 22. 7. do 18.00 hod., od 1. 8. od 10.00 hod. do 8.\n8. do 18.00 hod. a od 15. 8. od 10.00 hod. do 22. 8. do 18.00 hod., - miestom preberania a odovzdávania\ndetí je bydlisko matky. Vo výroku VI. výrokom II. napadnuté opravné uznesenie zmenil tak že návrhu\nnevyhovel.\n2.1. Odvolací súd uviedol, že predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.\n20P/29/2023 je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B., Z. a G. L., na čas do\nrozvodu manželstva na základe návrhu otca, ktorý žiadal upraviť styk s maloletými deťmi a následne v\npriebehu konania žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a na základe návrhu matky,\nktorá žiadala určiť otcovi výživné na maloleté deti.\n2.2. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ktorým rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku otca\ns maloletými deťmi, o určení výživného otcovi i nedoplatku na zročnom výživnom.\n2.3. Pokiaľ sa týka zverenia maloletých detí a zastupovania detí a spravovania ich majetku tu odvolací\nsúd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočného\nstavu rozhodného pre posúdenie zverenia maloletých detí a takto zistený stav odvolací súd v celom\nrozsahu preberá. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a\npovažuje za správne jeho právne posúdenie, pričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov\nzhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,\nich zastupovanie a spravovanie majetku oboma rodičmi za dôvodné. Odvolací súd ani s prihliadnutím\nna odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného\nsúdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Preskúmaním obsahu spisového materiálu\nsa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. S poukazom na\nust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho\nodôvodnenie v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje. Maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky, ktorá\nmá vytvorené vhodné podmienky, je v záujme maloletých zastabilizovanie výchovného prostredia a to\ns prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku, na súrodenecké väzby, na vplyv rozchodu rodičov na\npsychiku detí a tak považoval zverenie detí do starostlivosti matky za dôvodné. Vzhľadom k uvedenému\npreto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n2.4. K úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd uviedol, že tu súd prvej inštancie dostatočne\nzistil skutočný stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď použil správnu právnu normu, avšak\nju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.\nDieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia\nspolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má preto právo v primeranom\nrozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s\nním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.\n\nSvoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti,\npredovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci\núpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom musí vždy dôsledne rešpektovať právo\ndieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 4\nZákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí dbať na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a\nvždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu\nbudúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa\ns druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a\ndieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o\nstyku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní\no rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný\nstav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim;\nako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné\npomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem\ndieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby\nvyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a\nvýchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností,\nmravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.\nJe teda nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a preto pokiaľ\nsúd v konaní zistí, že medzi dieťaťom a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne\nširokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a\nsúčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho\nspolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom\novplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne\noprávnenia dotknutých osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol\nna vyššie uvedené hľadiská pri určení úpravy styku otca s maloletými deťmi.\nZ obsahu spisu vyplynulo, že maloleté deti majú s otcom vytvorený citový vzťah, s otcom sa od rozchodu\nrodičov stretávajú v rôznych časových intervaloch, otca majú radi. Otec javí o výchovu svojich detí\nzáujem a má k nej tiež vytvorené vhodné podmienky. Rodičia majú medzi sebou konfliktný vzťah,\nohľadne detí sa nedokážu konštruktívne rozprávať a dohodnúť sa, je preto potrebné nastaviť im pravidlá\nsúdnym rozhodnutím. Odvolací súd považoval rozsah styku uvedený vo výroku súdu prvej inštancie\nza nedostatočný a preto tento zmenil, keď za súladný s najlepším záujmom maloletých detí, považoval\nrozsah uvedený vo výroku tohto rozsudku, nakoľko mal za dôvodné styk oproti poslednej úprave rozšíriť\na to najmä s ohľadom na odstup času a vek detí, ktoré sú staršie a vyspelejšie a tiež skutočnosť, že v\nkonaní neboli preukázané žiadne závažné problémy brániace rozšíreniu styku otca s deťmi. U starších\ndetí považoval za dôvodnú úpravu v párnom týždni s prespaním 4 noci a v nepárnom s prespaním 2\nnoci. Počas takto upraveného styku bude mať otec priestor na to, aby mohol s deťmi plnohodnotne tráviť\nvoľný čas i podieľať sa na ich povinnostiach v súvislosti s vyučovacím procesom.\nU maloletej G. upravil odvolací súd styk mierne odlišne ako u starších detí najmä s ohľadom na jej\npreukázané psychické problémy(sebapoškodzovanie) a doposiaľ najviac 2 noci strávené u otca a to v\npárnom týždni s prespaním 3 noci a v nepárnom týždni totožne so staršími súrodencami s prespaním 2\nnoci. Odvolací súd mal za to, že maloletá tiež od poslednej úpravy styku vyrástla, s otcom sa stretávala,\nmá s ním vytvorený citový vzťah, domácnosť otca pozná a preto mal za to, že prespať u otca 3 noci\nzvládne, navyše ak tam s ňou budú jej starší súrodenci.\nKeďže sa rodičia nevedia dohodnúť, tak odvolací súd považoval za vhodné upraviť styk otca v inom\nrežime ako sa realizuje bežný styk aj počas sviatkov a prázdnin, keď styk tu upravil tak, aby deti sviatočné\ndni aj prázdniny trávili s oboma rodičmi približne rovnomerne.\n3. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie otec maloletých detí a to v časti výroku I. rozsudku\nsúdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu (v časti zverenia maloletých detí na\nčas do rozvodu do osobnej starostlivosti matke). Dovolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením veci\nsúdmi nižšieho stupňa a aplikáciou právnych noriem na predložený návrh navrhovateľa, ktorým bolo\nzverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva a má za to, že súdy\nnesprávnym procesným postupom znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Vo svojich vyjadreniach v prvom\nrade žiadal upraviť styk otca s maloletými až počas konania a pod vplyvom vážnych udalostí rozšíril svoj\nnávrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, poukazoval na nevhodné správanie sa\n\nmatky maloletých detí vo vzťahu k maloletým deťom opísaných vo vyjadreniach navrhovateľa, ktoré sú\nsúčasťou spisu. Prvostupňový súd ani odvolací súd sa procesne nevysporiadali s dôkazmi predloženými\nnavrhovateľom do konania.\n3.1. Vo vyjadrení zo dňa 30. júna 2023 tiež poukazoval na to, že matka maloletých detí odmieta\nakúkoľvek komunikáciu s ním ohľadne starostlivosti o maloleté deti, rodičovstva. Matka bráni v styku,\nodmieta komunikáciu o dôležitých otázkach (škola, krúžky, zdravie a podobne), izoluje vždy jedno dieťa\nna určitý čas od druhého rodiča (ale ostatné deti ťažko znášajú napätú situáciu vyvolanú matkou pri\nodovzdávaní maloletých detí do starostlivosti otca) a neplní si povinnosti vyplývajúce z prípravy na styk s\ndruhým rodičom. Dovolateľ predložil kolíznemu opatrovníkovi množstvo podnetov na vzniknuté situácie\nso žiadosťou o riešenie, snažil sa komunikovať a dohodnúť, zostal nevypočutý. Kolízny opatrovník\nnepreveroval situáciu, nerobil pohovor s rodičmi a dieťaťom, samotné blokovanie spolupráce zo strany\nmatky opakovane prehliadal. V spise sa nenachádza správa z činnosti kolízneho opatrovníka s rodičmi,\nktorý by vec riešil s ohľadom na záujem maloletých detí.\n3.2. Posledné spoločné sedenie na referáte psychologicko-poradenských služieb ÚPSVaR Trnava bolo\ndňa 23. marca 2023, otec tieto absolvuje od septembra 2022, žiaľ, matka nie. Poukazuje v ďalšom na\nvyjadrenia zo dňa 30. októbra 2023 s označením dôkazov, oznámenie otca o nezrealizovanom styku\ns maloletou G., či opísaných obštrukciách matky pri realizácii styku maloletých detí s ním v období\nod augusta 2022 do januára 2023. Súdy nižšieho stupňa sa nevysporiadali s predloženými dôkazmi s\nohľadom na záver súdu zveriť maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov, či tvrdením navrhovateľa\no úmyselnom vytváraní negatívneho obrazu o druhom rodičovi - otcovi pred maloletými deťmi, čo bolo\nv roku 2023 zachytené v audionahrávke z odovzdávania maloletých detí otcovi, doložené do súdneho\nspisu 05. júla 2023, v ktorom sa matka ponižujúco a hanlivo vyjadrovala pred maloletými deťmi na\nadresu otca. Predmetná nahrávka bola podaná na okresný súd dňa 31. októbra 2023 a aj iné nahrávky,\nktoré zachytili negatívne správanie sa matky doložil do súdneho spisu, avšak súdy nižšieho stupňa\nsa s takýmto dôkazom nevysporiadali ani neuviedli ako takýto dôkaz hodnotia. Dokonca tieto nie sú\nsúčasťou elektronického spisu a ani audionahrávky, pričom nie je zrejmé ako sú predložené nahrávky\nsúdnym administrátorom uschované, nakoľko nie sú súčasťou ani spisu v listinných podobách. Na\nzáklade uvedeného sa otec domnieva, že pri rozhodovaní o otázke zverenia do starostlivosti súdy\nnižšieho stupňa nezobrali do úvahy všetky relevantné dôkazy majúce vplyv na objektívne posúdenie\nveci. Bolo teda otázne či súdny aparát pri rozhodovaní mal k dispozícii navrhovateľom doložené zvukové\nzáznamy a či nejde o zámerné znevýhodnenie dovolateľa v otázke preukázania negatívneho správania\nsa druhého rodičia v nadväznosti na aplikáciu § 25 ods. 4 zákona o rodine.\n3.3. Dovolateľ už niekoľkokrát poukazoval na to, že matka bráni v realizácii styku a robí obštrukcie s\nrealizáciou styku v období od 02/2023 do dňa 05/2024. Rovnako sa navrhovateľ pokúšal mimosúdne\ndohodnúť na tom, aby mohol mať deti cez letné prázdniny v roku 2024 čo bolo neúspešné. Navrhovateľ\nje toho názoru, že súdy nižšieho stupňa sa nevysporiadali s otázkou negatívneho správania sa matky a\njej obštrukcií pri realizácii styku a ani dopadu na zdravý vývoj maloletých detí.\n3.4. Dovolateľ súdom nižšieho stupňa predložil okrem nahrávok aj citácie a prepis vyjadrení maloletých\ndetí ohľadne napätej situácie, či obštrukcií pri realizácii styku ako i mailovú komunikáciu, či sms\nkomunikáciu, z čoho vyplývalo negatívne správanie matky a jej snaha o obštrukcie ohľadne styku.\nSúdy nezisťovali, či agresivita matky zaznamenaná v nahrávkach, emočný nátlak a obštrukcie vyvíjané\nmatkou, či už na deti alebo na druhého rodičia pri ich odovzdávaní do starostlivosti druhého rodiča\nohrozujú maloleté deti a aký dopad to má na celkový záujem maloletých detí, ich práva.\n3.5. Súdy sa teda nevysporiadali s jeho návrhom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti\notca na čas do rozvodu. Nevysporiadali sa s navrhovanými dôkazmi a celkovo je tak napadnuté\nrozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.\n3.6. Na margo celého uviedol, že od samého začiatku prejavil záujem sa taktiež osobne starať o maloleté\ndeti. Podotkol, že matka sa opakovane dlhodobo a systematicky správa ako rodič, ktorý nerešpektuje\npráva druhého rodiča a ignoruje akúkoľvek rodičovskú spoluprácu s nezávislým odborníkom. Poukázal\naj na to, že pokiaľ súd nevyhovie niektorému návrhu na vykonanie dokazovania, je potrebné, aby to vo\nsvojom rozhodnutí zdôvodnil. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nenachádza odôvodnenie ako sa súd\nvysporiadal s návrhom a dôkazmi navrhovanými a predloženými navrhovateľom v konaní pred súdom\nprvej inštancie.\n3.7. Odôvodnenie prvostupňového súdu, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať výchovu a\nstarostlivosť o maloleté deti a neeviduje dvojkoľajnosť vo výchove, nie je logicky očakávané s\nrozhodnutím prvostupňového súdu o tom, že maloleté deti sú na čas do rozvodu zverené len do\nosobnej starostlivosti matky. Súd mal z vlastnej činnosti vedomosť o tom, že otec podal návrh na výkon\n\nrozhodnutia vedeného Okresným súdom v Trnave pod sp. zn. 13Em/2/2023 pre obštrukčné správanie\nmatky pri realizácii minimálneho styku maloletých detí s druhým rodičom.\n3.8. Odvolací súd v bode 7. rozhodnutia bez bližšieho skúmania, úvahy a hodnotenia len prevzal\nstanovisko súdu prvej inštancie napriek tomu, že v odvolaní zo dňa 23. októbra 2024 dovolateľ na strane\n7 podaného odvolania poukazoval, namietal skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku\nI. nie je riadne odôvodnené s ohľadom na predložené dôkazy v spise a vyjadrenia účastníkov konania.\n3.9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o\nprípustnosti dovolania, ako aj o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku plne ponecháva na\nzvážení súdu.\n4.1. Matka sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. V danom prípade je dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci\nje od 1. júla 2016 upravené v CMP. Podľa § 2 ods. 1 CSP sa na konania podľa tohto zákona použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76\na § 77 CMP neustanovujú inak, dovolací súd na konanie o dovolaní navrhovateľky aplikoval ustanovenia\nCSP.\n5.1. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje\nzákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci\ndovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n5.2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n5.3. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n5.4. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n5.5. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n5.6. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n5.7. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n5.8. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal najmä\ndeficity v dokazovaní a v ich súvislostiach namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia.\n5.9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a)\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\n\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n6. Otec v dovolaní poukazoval na ním vnímané rôzne deficity v dokazovaní. V prvom rade dovolací\nsúd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie\n- porov. ustanovenie § 442 CSP. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n6.1. Zdržanlivosť najvyššieho súdu k preskúmavaniu hodnotenia dôkazov však v poslednom čase\nnaráža na recentnú judikatúru ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 104/2022), v zmysle ktorej preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva\nna spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je preskúmanie procesného\npostupu súdu.\n6.2. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou\ninterpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej\njediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť\nnajvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto\nnajvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického\nrámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n(pozri III. ÚS 104/2022, bod 18. a 19.).\n6.3. Dovolací súd dodáva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n6.4. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené aj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že\nich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n6.5. Summa summarum nedá sa vylúčiť, že k porušeniu tohto práva dôjde aj tým, že zistenie skutkového\nstavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad\nhodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o extrémny rozpor medzi vykonanými\ndôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne\nzávery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že z nich v žiadnej možnej\ninterpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/2007).\n6.6. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako napr.\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\n\nhodnotenia dôkazov) je preto otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť dovolaciemu súdu\npredložená v dovolaní ako prípustný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zásadám\nspravodlivého procesu zodpovedá tiež požiadavka, aby súdom urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n6.7. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie skutkového stavu,\nale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania.\n6.8. Dovolateľ v podstatnom namietal, že súdy v procese dokazovania nevyhodnotili nevhodné\nsprávanie sa matky maloletých detí vo vzťahu k maloletým deťom (úmyselné vytváranie negatívneho\nobrazu o druhom rodičovi) a to tým, že sa nevysporiadali a nevyhodnotili predložené dôkazy audionahrávky doložené do spisu dňa 31. 10. 2023, ktoré ani nie sú súčasťou elektronického spisu,\nrovnako sa súdy nevysporiadali s predloženou emailovou a sms komunikáciou ohľadom obštrukčného\nsprávania sa matky ohľadne styku s deťmi. Taktiež namietal, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba\nodôvodnenie, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s návrhom a dôkazmi predloženými dovolateľom v\nkonaní pred súdom prvej inštancie.\n6.9. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti výroku I. a II.\npostupom podľa § 387 ods. 2 CSP (pozri bod 9. napadnutého rozsudku), rozsudok odvolacieho súdu\ntvorí s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie jeden vecný celok. Dovolací súd v súvislosti\ns dovolateľom namietanou ignoranciou ním predložených dôkazov poukazuje na bod 6. rozsudku\nsúdu prvej inštancie, z ktorého vyplynulo, že dňa 31. 10. 2023 bola zo strany otca súdu doručená\naudionahrávka, ďalej z bodu 13. tiež vyplýva, že tomuto súdu dňa 25. marca 2024 otec doručil sms\nkomunikáciu rodičov, mailovú komunikáciu s procesným opatrovníkom. V bode 26. rozsudku súdu\nprvej inštancie súd zhrnul z ktorých dôkazov vychádzal, medzi inými aj s predložených nahrávok a\noboznámením ostatných listinných dôkazov obsiahnutých v spise a podrobne rozviedol v nasledujúcich\nbodoch 26. a nasl. skutkový stav vo veci. Z bodov 42. a 43. rozsudku vyplýva: ,,K zvereniu maloletých\ndo osobnej starostlivosti matky vo výroku I. rozsudku súd uvádza, že svoje rozhodnutie opiera najmä,\nnie však výlučne, o Znalecký posudok č. 74/2024 (ďalej len „znalecký posudok“, „ZP“) vypracovaný\nv konaní sp. zn. 30P/36/2022 (ďalej len „konanie o rozvod manželstva a úpp“). Znalec v znaleckom\nposudku konštatuje, že deti nemajú výhrady k osobnej starostlivosti matky (č. l. 73 ZP). Súd má za to,\nže maloleté deti za čas trvania neodkladných opatrení si našli spôsob, ako sa so situáciou v rodine\npomaly vyrovnať, ako zvládať školské a mimoškolské aktivity tak, aby bola zachovaná aj úprava styku\ns otcom. Naviac, v znaleckom posudku znalec konštatuje, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať\nvýchovu a starostlivosť o maloleté deti, neeviduje dvojkoľajnosť vo výchove. Preto súd považoval za\nvhodné, aby boli maloleté deti zverené matke do osobnej starostlivosti a bola zachovaná doterajšia\nkontinuita. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že ak v dobe, keď sa situácia ustáli v zmysle\nrozvodu rodičov (čo je možné už aj od tohto rozhodnutia), keď sa maloleté deti vyrovnajú, resp. príjmu\nrozchod rodičov, je možné očakávať, že táto ich osobná skúsenosť prinesie nové pohľady k zvereniu\na určeniu styku (č. l. 78 ZP). Z podaní otca, ako aj z vyjadrení matky vyplýva, že deti si zvykali na\ntúto novú situáciu a nastavenie v rodine ťažšie, rodičia evidovali veľmi zlú situáciu s odovzdávaním a\npreberaním maloletých detí, snažili sa hľadať spôsoby ako si odovzdať deti čo najšetrnejšie. Súd preto\nponechal deti v starostlivosti matky, nakoľko aj matka po odsťahovaní má vytvorené podmienky pre\nzdravý vývoj a výchovu maloletých detí (č.l. 370) a o deti sa riadne stará. Navyše, zo strany otca je\nbadať pokus o emočné ovplyvňovanie maloletých detí v prospech otca. Súd v správaní otca (smutný\npohľad, smutná reč, povzdychy a pod.) vidí presúvanie zodpovednosti za stav v rodine (rozvrátené\nmanželstvo, obmedzený styk detí s ich otcom, celková nepohoda detí) na matku. Pochopenie a vnímanie\ndospelého a pochopenie a vnímanie a najmä vyhodnocovanie informácií detí je veľmi odlišné. Deti si\nmôžu takéto (na pohľad) smutné konštatovanie (č.l. 77 ZP), alebo povzdychnutie otca pociťovať trýznivo,\nvyhodnotiť súčasný stav ako chybu matky a následne sa aj tak správať. Zo znaleckého dokazovania\nsúdu vyplýva, že otec snaží sa javiť v sociálne žiaducom svetle, udržiavať o sebe skôr priaznivé súdy,\npričom nedostatočne kriticky nazerá na svoje správanie. Celkovo sa vo vzťahoch nerád podriaďuje,\nmôže mať častejšie problémy prijať názor druhých, či ustúpiť zo svojich pozícií (č.l. 75, 76 ZP). Zo\nznaleckého posudku S.. T. C. vyplynulo, že otec navonok javí záujem o iných s prejavmi trpkého súhlasu\ns ich právami, no na druhej strane so snahami jednostranne ovplyvňovať a manipulovať... chýba u neho\nstred medzi polaritami. Svoju agresívnu energiu nemá pod kontrolou, hoci sa o to snaží. Výsledkom je\nemočná nestabilita, nezdržanlivosť, pri stupňovaných konfliktoch, labilita vo vzťahu k vlastnej agresivite.\nUvedené súd vyhodnotil ako nie celkom vhodné nástroje správania sa, najmä voči maloletým deťom\n(najmä manipulácia, ovplyvňovanie, presviedčanie). Argumentovanie zo strany navrhovateľa - otca, že\n\nto nie je patologické, alebo že otec je ako manažér a muž priebojný, nijako nevyvracia fakt, že disponuje\ntakouto vnútornou výbavou a aj ju využíva. Je možné hovoriť aj o tom, že otec využíva svoj smútok a\nsvoje rozpoloženie na emočné ovplyvňovanie detí. Zároveň neuniklo pozornosti súdu, že otec, ak bol\nvyzvaný rozprávať o svojej situácii, začal rozprávať ľútostivým hlasom (ako aj znalec uvádza - so slzami\nv očiach č.l. 31 ZP), avšak akonáhle rozprával o pochybeniach matky, hlas mal pevný, sebavedomý,\nsvoj postoj rozhodný. Súd preto neuveril tvrdeniam otca, že deťmi nemanipuluje vo svoj prospech. Na\ndruhej strane je možné hovoriť, že matka ak opisuje skutočnosti, opisuje ich vierohodnejšie, aj keď\ntiež v rámci svojho prežívania a nahliadania na tú-ktorú situáciu (napr. situácia na vyšetrení S.. A. výpovede na pojednávaní dňa 16.09.2024). K tvrdeniam zo strany navrhovateľa - otca, ktoré uvádzajú,\nže matka nie je schopná komunikácie napr. o letných prázdninách, resp. o inom rozšírení styku, alebo o\nnahradení styku súd uvádza, že konanie matky hodnotí ako nie vhodné. Matka síce uvádza, že sa chce\nriadiť len rozhodnutiami súdov a názormi znalca, avšak pre maloleté deti je, podľa názoru súdu, dobré,\nak sa rodičia vedia dohodnúť, bez úskokov, bez vyjednávania (systémom niečo za niečo), flexibilne k\npotrebám maloletých detí. Súd pre oboch rodičov uvádza, že je vhodné byť prispôsobivý a ohľaduplný\nk postojom a potrebám maloletých detí. Súd si dovolí citovať z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k.\n26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023, pričom sa súd s týmto plne stotožňuje: „Odvolací súd považuje\nzáverom za nutné dať obom rodičom do pozornosti to, že pri výkone rodičovských práv a povinností\nje potrebné primárne dbať na uspokojovanie citových potrieb maloletých detí. Akékoľvek konfrontačné\nsprávanie rodičov, rovnako príbuzných či priateľov nie je na prospech maloletých detí, a preto súd\ndôrazne žiada všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletých, no predovšetkým\nrodičov maloletých detí, aby nadradili záujmy a prospech svojich maloletých detí nad vlastné záujmy a\nnegatívne postoje voči druhému rodičovi. V zmysle ustálených záverov viacerých psychológov odvolací\nsúd zdôrazňuje, že čím hlbší a dlhší je konflikt medzi rodičmi, tým ťažšie situácia vplýva na deti.\nRodičia maloletých detí ako dostatočne psychicky zrelí a emočne inteligentní ľudia by si mali uvedomiť\nvplyv konfliktov na zdravý vývin ich maloletých detí. Súd, samozrejme v záujme maloletých detí,\npreskúmaval aj možnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Súd však zistil, že\nnariadenie striedavej osobnej starostlivosti, by v čase rozhodovania súdu nebolo v záujme maloletých\ndetí (rozdelenie maloletých detí na dlhší časový úsek, nakoľko maloletú G. nie je možné zveriť ešte\ndo striedavej osobnej starostlivosti), nakoľko rodičia medzi sebou nevedia konštruktívne komunikovať,\nvzájomne si nedôverujú. Ani zo znaleckého dokazovania nie je tento model zatiaľ odporúčaný, nakoľko\ndeti sa ešte úplne nezžili so situáciou v rodine. Najmä staršie deti markantne prežívajú rozpad rodiny a\nrozchod rodičov. V konečnom dôsledku, zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti už ani nebolo\nrodičmi navrhované“. 43. V čase rozhodovania súdu, súd konštatuje, že v aktuálnom nastavení rodičov\nnie je možné od rodičov očakávať konštruktívny spôsob fungovania a riešenia každodenných okolností\nsúvisiacich s maloletými deťmi, musia mať stanovené mantinely, ktorými sa budú riadiť a postupne ich\nbudú vedieť prispôsobovať potrebám detí. K tomu slúžia rodičom ich schopnosti a kompetencie. Súd\nvedený vyššie uvádzanými úvahami dospel k záveru, že v záujme maloletých detí bude zveriť ich do\nosobnej starostlivosti matky.“\n7. V daných bodoch odôvodnenia súd prvej inštancie zhrnul vykonané dokazovanie a uviedol, z ktorých\ndôkazov pri svojom rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke vychádzal\na taktiež v bodoch 50. a 51. uviedol: ,,K predloženým čestným vyhláseniam predloženými rodičmi súd\nuvádza, že tieto nevzal do úvahy, nakoľko ich považuje za účelové a tendenčné s cieľom vykresliť tohoktorého rodičia v dobrom a prijateľnom svetle pred súdom. Na takéto vyjadrenia priateľov a známych\nje potrebné prihliadať vždy triezvo s vedomím, že sa jedná o ľudí, ktoré s tým-ktorým rodičom nežijú v\njednej domácnosti, neriešia existenčné a rodinné záležitosti tak, ako to riešia manželia a partneri medzi\nsebou. 51. Súd tak isto veľmi opatrne pristupoval aj k nahrávkam otca, aj keď tieto vzal na vedomie.\nZo spisu a zo znaleckého posudku však vyplýva, že u detí je prítomný konflikt lojality voči rodičom. Ako\nuž súd uvádzal vyššie, je na rodičovskej zodpovednosti, aby ustriehli potreby maloletých detí (aj otázku\nbyť dlhší čas s druhým rodičom), aby vedeli flexibilne reagovať. Súd nemôže rozhodnúť spôsobom,\naby pokryl všetky situácie v živote tak, aby bolo rodičovstvo a výkon rodičovských práv a povinností\ningerenciou „zvonka“ zhojené.“\n7.1. V bode 9. napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol: ,,Pokiaľ sa týka zverenia maloletých detí\na zastupovania detí a spravovania ich majetku tu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku,\nako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie zverenia\nmaloletých detí a takto zistený stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Odvolací súd sa rovnako\nstotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a považuje za správne jeho právne posúdenie,\n\npričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil\nzverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovanie a spravovanie majetku\noboma rodičmi za dôvodné. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa\nnenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať\nza pravdu odvolateľovi. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila\nsprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd\npoukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie v tejto časti, s ktorým sa\nstotožňuje. Maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky, je\nv záujme maloletých zastabilizovanie výchovného prostredia a to s prihliadnutím aj na závery znaleckého\nposudku, na súrodenecké väzby, na vplyv rozchodu rodičov na psychiku detí a tak považoval zverenie\ndetí do starostlivosti matky za dôvodné. Vzhľadom k uvedenému preto rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutých výrokoch I., II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.“\n7.2. Z podaného odvolania otca proti rozsudku súdu prvej inštancie zároveň dovolací súd zistil, že\ntento v bode 2. na str. 7, ktoré sa venuje odvolacím námietkam, čo do zverenia maloletých detí do\nosobnej starostlivosti matke, a ani inde v odvolaní sa nenachádza námietka nevyhodnotenia predloženej\nemailovej a sms komunikácie zo strany otca. V texte odvolania na str. 6 sa nachádza námietka ohľadne\nzvukových nahrávok, ktoré podľa názoru otca súd nesprávne vyhodnotil.\n7.3. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že súdy nižšej inštancie vykonané dôkazy\nvyhodnotili vo vzájomnej súvislosti, dôkazy predložené otcom neignorovali, ale tieto vyhodnocovali vo\nvzájomných súvislostiach aj v spojení s predloženým znaleckým posudkom, čo badať z podrobného\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v namietanej časti zverenia maloletých detí do osobnej\nstarostlivosti matke tak ako je to vyššie uvedené. Prevažujúca väčšina námietok otca (dovolateľa) má\nskôr povahu nespokojnosti s výsledkom hodnotenia dôkazov, než namietania deficitov v dokazovaní,\nkeďže výsledok hodnotenia dôkazov nebol v súlade s otcovými (dovolateľovými) očakávaniami.\nSumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného sporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl.\n15 CSP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali\nústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu\nrovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu\nako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov,\nzo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého\nomylu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti\nriadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 393 CSP, je z neho zrejmé ako a z akých dôvodov odvolací\nsúd rozhodol. Námietky otca v tomto smere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n7.4. Na margo námietky otca týkajúcej sa nevyhodnotenia predloženej emailovej komunikácie a sms\nkomunikácie, že takouto argumentáciou sa odvolací súd ani nezaoberal, keďže otec túto argumentáciu\nprezentoval prvý raz až v dovolaní. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania\no dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako\nako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto\nargumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné)\npovinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a\nto nielen formálne, ale aj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v\nmimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už\nv rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho\nneprospech (R 73/2019).\n7.5. Ak teda dovolateľ uplatnené námietky v dovolaní neuplatnil v odvolacom konaní, nemôže ich\nposudzovať dovolací súd pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario). V podstate obdobne\npostupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci\nochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú\nmohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017). Námietky dovolateľa súvisiace s\nnesprávnym právnym posúdením veci nepredstavujú vady v konaní a v postupe súdov v zmysle ust. §\n420 písm. f) CSP, o ktorý dovolací dôvod dovolateľ oprel svoje dovolanie.\n\n7.6. Dovolací súd na tomto mieste zároveň poznamenáva, že pri každej zmene pomerov má otec\nprávo podať na príslušný súd návrh na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností,\nresp. dohody o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 Zákona o rodine). Otázka obštrukčného\nsprávania sa matky pri realizácii styku s maloletými deťmi je skôr otázkou riešenia v rámci realizácie\nprípadného výkonu rozhodnutia.\n7.7. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení\na skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z (rozhodných) namietaných skutočností\nv odvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov\nodvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako\njeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že otec sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí\na nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n8. Z vyššie uvádzaných dôvodov dovolateľ neopodstatnene namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP,\npreto dovolací súd dovolanie odmietol postupom podľa § 447 písm. c) ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n9. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 451 ods. 3 CSP, podľa ktorého rozhodnutie o\ntrovách dovolacieho konania nemusí byť v takomto prípade odôvodnené.\n10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k trom maloletým deťom na čas do rozvodu súdy zverili deti do osobnej starostlivosti matky, pričom odvolací súd rozšíril styk otca s deťmi. Otec podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP proti výroku o zverení detí a namietal, že súdy sa nevysporiadali s ním predloženými dôkazmi (audionahrávkami, e-mailovou a SMS komunikáciou) o obštrukčnom správaní matky a že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Najvyšší súd dovolanie odmietol: na konanie vo veci starostlivosti o maloletých sa podľa § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia CSP; dovolací súd nemôže revidovať skutkové zistenia, iba preveriť, či hodnotenie dôkazov nebolo svojvoľné, a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predložené nahrávky súd vzal na vedomie a hodnotil ich v súvislosti so znaleckým posudkom. Námietky otca mali povahu nespokojnosti s výsledkom hodnotenia dôkazov, nie namietania deficitov v dokazovaní, a námietku o nevyhodnotení e-mailovej a SMS komunikácie uplatnil prvý raz až v dovolaní, preto ju dovolací súd nemohol posudzovať. Súd dodal, že pri zmene pomerov možno podať návrh na zmenu rozhodnutia podľa § 26 Zákona o rodine a obštrukcie pri styku sú otázkou výkonu rozhodnutia.", "pravna_veta": "Dovolanie nie je opravným prostriedkom na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu; dovolací súd nemôže prehodnocovať vykonané dôkazy (§ 442 CSP), je však oprávnený skúmať, či hodnotenie dôkazov nevybočilo z logického rámca natoľko, že ide o svojvôľu, deformáciu dôkazu alebo opomenutý dôkaz, čo by bolo porušením práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Samotný nesúhlas dovolateľa s výsledkom hodnotenia dôkazov a s odôvodnením rozhodnutia, ktoré v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) tvorí jeden vecný celok a spĺňa náležitosti § 393 CSP, vadu zmätočnosti nezakladá. Dovolateľ môže v dovolaní úspešne argumentovať len dôvodmi, ktoré uplatnil už v odvolaní a ktoré odvolací súd meritórne posudzoval; námietky uplatnené prvý raz až v dovolaní dovolací súd nemôže posudzovať pre nedostatok právomoci.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 431 CSP", "§ 442 CSP", "§ 191 CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 393 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 2 ods. 1 CMP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/29/2025", "guid": "ddceefdb-859d-4f37-bbe6-951df77b2a97:a7b6ef40-84b1-4b32-bc9d-a14a02d370d3", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "hodnotenie dôkazov", "zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti", "odôvodnenie rozhodnutia", "nové dovolacie námietky", "starostlivosť súdu o maloletých"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}