{"guid": "918afe64-aaaf-470d-ae62-5b064b0b1324:f56ed9e6-ef67-41fa-93bd-577fe2336999", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1", "spisova_znacka": "2CdoR/1/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoR/1/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 2CdoR/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1", "identifikacne_cislo": "2122201929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Otázka, či treba náklady maloletého na aktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca zahrnúť do jeho odôvodnených potrieb podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie je právnou otázkou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ak je jej obsah v rozhodujúcej miere určený konkrétnymi skutkovými okolnosťami a dovolateľ ňou v skutočnosti spochybňuje skutkové závery odvolacieho súdu o rozsahu, opodstatnenosti a primeranosti výdavkov na dieťa; formálne označenie argumentácie za právnu otázku nestačí, polemikou so skutkovými zisteniami a ich hodnotením nemožno vymedziť dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 CSP). Výdavky na športovú prípravu dieťaťa sú súčasťou jeho odôvodnených potrieb, posudzujú sa však v rámci zásady primeranosti s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a ich ďalšie vyživovacie povinnosti; metodika Ministerstva spravodlivosti na výpočet výživného je len podporným orientačným kritériom a jej použitie popri individuálnom posúdení všetkých okolností nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení ani vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a neskoršie zmeny pomerov môžu byť len dôvodom na zmenu rozhodnutia.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa otec domáhal zvýšenia výživného od matky na syna, ktorý sa pripravuje na kariéru profesionálneho hokejistu, na 600 eur mesačne; odvolací súd po doplnení dokazovania zvýšil výživné na 200 a neskôr 400 eur mesačne s poukazom na podstatnú zmenu pomerov matky, jej dve ďalšie vyživovacie povinnosti a primeranosť výdavkov. Otec v dovolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) pre nezohľadnenie športovej prípravy a mechanické použitie metodiky ministerstva a nastolil otázku podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, či náklady na prípravu na povolanie profesionálneho športovca patria do odôvodnených potrieb maloletého podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Najvyšší súd zistil, že odvolací súd sa športovou prípravou a jej nákladmi podrobne zaoberal, výdavky uznal za primerané nákladom pripravujúceho sa športovca a metodiku použil len ako orientačné kritérium, takže odôvodnenie nie je arbitrárne ani nepreskúmateľné a námietky smerujú v podstate proti hodnoteniu dôkazov, ktoré dovolací súd nemôže prehodnocovať. Nastolenú otázku posúdil ako skutkovú polemiku, nie právnu otázku, preto v tejto časti dovolanie nebolo vymedzené zákonným spôsobom (§ 431 až § 435 CSP). Dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP; v časti § 420 písm. f) CSP bolo prípustné, ale nedôvodné, v ostatnom neprípustné.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f56ed9e6-ef67-41fa-93bd-577fe2336999", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoR/1/2026\n2122201929\n27. 05. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:2122201929.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci starostlivosti súdu o\nmaloletých 1/ D. A., narodenú Q.., 2/ H. A., narodeného Q., oboch maloletých zastúpených procesným\nopatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Trnava, Jána Bottu 4, deti matky O. A.,\nnarodenej Q., H., zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, Bratislava, Budovateľská 2 a\notca O. A., narodeného Q., H. zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Trnava,\nHlavná 31, IČO: 36 865 281, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom\nsúde Trnava pod sp. zn. 40P/21/2022, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 8. apríla\n2025 sp. zn. 12CoP/156/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí prvým rozsudkom\nzo 17. augusta 2022 č. k. 40P/21/2022-164, výrokom I. rozhodol, že otec bude oprávneným poberateľom\ndaňového bonusu k maloletej D. odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. určil, že miestom\npreberania a odovzdávania maloletej D. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pondelok\nkaždého týždňa v roku o 18:00 hod. bude bydlisko toho rodiča, ktorému osobná starostlivosť končí;\nvýrokom III. vo zvyšku návrh otca zamietol; výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; výrokom V. zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) č. k. 11CoP/17/2020-1043 z 8. decembra 2020 v dotknutej\nčasti v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018-804 z 21. novembra 2019 a\nrozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021-119 z 12. novembra 2021 v dotknutej časti.\n2. Na základe odvolania otca krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku\nI. ohľadne počiatku priznania daňového bonusu, vo výroku II. a v závislých výrokoch IV. a V. zrušil a\nv tejto časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že okresný súd\nnevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom príjmov a majetkových pomerov rodičov a svoje závery o\nzamietnutí návrhu na zvýšenie výživného na maloletého H. a určenie výživného na maloletú D. založil\nna nepresvedčivom a neúplnom skutkovom stave. Zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie\npredmetného rozhodnutia o priznaní daňového bonusu otcovi a nesprávne právne posúdenie veci pri\naplikácii ustanovení o zmene vyživovacej povinnosti.\n3. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom z 31. mája 2024 č. k. 40P/21/2022-308, výrokom I. rozhodol,\nže oprávneným na uplatňovanie si daňového bonusu za maloletú D., zverenú rodičom do striedavej\n\nosobnej starostlivosti, za obdobie od 4. apríla 2022 do 23. septembra 2022 je matka; výrokom II.\nrozhodol, že otec je oprávneným s účinnosťou od 1. novembra 2023 poberať prídavok na dieťa na\nmaloletú D.; výrokom III. konanie v časti návrhu otca na určenie výživného na maloletú D. zastavil;\nvýrokom IV. zvýšil povinnosť matky prispievať na výživu maloletého H. zvýšeným výživným zo sumy\n100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 1. januára 2023, vždy do 15. dňa v\nmesiaci vopred k rukám otca a rozhodol, že matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom; výrokom V.\nrozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; výrokom\nVI. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok okresného súdu č. k. 31P/30/2018-804 z 21. novembra 2019\nv spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 11CoP/17/2020-1043 z 8. decembra 2020 v dotknutej časti\nv spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. 31P/30/2018-804 z 21. novembra 2019, s rozsudkom\nokresného súdu č. k. 39P/47/2021-119 z 12. novembra 2021 v spojení s rozsudkom okresného súdu\nč. k. 40P/21/2022-164 zo 17. augusta 2022 a s uznesením krajského súdu č. k. 23CoP/111/2022- 231\nz 27. februára 2023.\n3.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3\nzákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „zákon\nč. 36/2005 Z. z.“). Poukázal na to, že z rozsudku sp. zn. 39P/47/2021 z 12. novembra 2021 vyplýva, že\ndošlo k schváleniu dohody rodičov, podľa ktorej maloletá H. bola zverená do osobnej starostlivosti matky\na otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred\nk rukám matky. Maloletý H. zostal v osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho\nvýživu rovnakou sumou a spôsobom. Rodičia sa dohodli, že odo dňa právoplatnosti rozhodnutia bude\nmaloletá D. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, pričom\nstriedanie začne pondelkom každého týždňa v mieste predškolského alebo školského zariadenia, a\npočas sviatkov, dní pracovného pokoja a prázdnin v mieste bydliska rodiča, ktorému končí starostlivosť.\nOtec vykonáva starostlivosť v párnom týždni a vyživovacia povinnosť otca voči maloletej D. sa zrušila.\nRodičia si dohodli aj osobitnú úpravu starostlivosti počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Touto\ndohodou došlo k zmene rozsudku krajského súdu č. k. 11CoP/17/2020-1043 z 8. decembra 2020, ktorým\nsa menil rozsudok č. k. 31P/30/2018-804 z 21. novembra 2019.\n3.2. Zároveň bolo určené, že matka bude oprávnenou poberateľkou rodinných prídavkov a daňového\nbonusu na maloletú D. a otec bude oprávneným poberateľom týchto dávok na H. a H.. Po právoplatnosti\nrozsudku okresného súdu č. k. 40P/21/2022-164 zo 17. augusta 2022 v spojení s uznesením krajského\nsúdu č. k. 23CoP/111/2022-231 z 27. februára 2023 bolo ustálené, že otec je oprávnený uplatňovať\ndaňový bonus za maloletú D. od právoplatnosti rozsudku (23. septembra 2022), resp. od 1. októbra 2022\npodľa daňového predpisu. Rodičia sa však na informatívnom stretnutí dňa 16. októbra 2023 dohodli, čo\nbolo následne potvrdené právnymi zástupcami na pojednávaní dňa 10. januára 2024, že oprávnenou\nosobou na uplatnenie daňového bonusu za maloletú D. od začiatku súdneho konania (4. apríla 2022) je\nmatka, ktorá bonus počas konania aj u zamestnávateľa uplatňovala. Súd rozhodol v zmysle § 33 ods. 4\nzákona č. 595/2003 Z. z., že matka je oprávnená uplatňovať daňový bonus, pričom zákon predpokladá,\nže ak podmienky spĺňa viac daňovníkov a nedohodnú sa inak, daňový bonus si uplatňuje na dieťa, ktoré\nje v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a teda žije v domácnosti oboch rodičov, v poradí\nmatka, otec, iná oprávnená osoba.\n3.3. V konaní bolo preukázané, že krajský súd určil oprávnených poberateľov rodinných prídavkov a\ndaňového bonusu podľa osobnej starostlivosti detí, pričom dohoda rodičov zo 16. októbra 2023 bola\nsúdom považovaná za relevantnú a preukázateľnú, a na jej základe mal za to, že matka je oprávnená\nuplatňovať daňový bonus za maloletú D. od začiatku konania a otec je oprávnený poberať prídavok na\ndieťa za D.. Návrhu otca na predbežné priznanie bonusu a prídavku k daňovému roku 2022 okresný\nsúd nevyhovel, keďže neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Konštatoval, že konanie o\nurčení výživného k D. bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, s ktorým súhlasili obaja rodičia a procesný\nopatrovník.\n3.4. V súvislosti s návrhom otca na zvýšenie výživného na H. okresný súd vychádzal z podstatnej zmeny\npomerov na strane matky, keď jej čistý príjem vzrástol z 2.036 eur mesačne na približne 2.463 eur\nmesačne od mája 2023, pričom sa zároveň znížili jej výdavky v dôsledku splatenia leasingu o 340,60\neur. Súd prvej inštancie zohľadnil, že matka si k tomuto obdobiu uplatňovala daňový bonus na D. a\nH., a vyhodnotil, že dohoda rodičov zo 16. októbra 2023, ktorou matka súhlasila s príspevkom 200 eur\nmesačne na H. s účinnosťou od 1. januára 2023, zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa\n\na primeranému rozdeleniu nákladov medzi rodičov. Súd posúdil, že výdavky matky na dve ďalšie deti\npredstavujú minimálne 1.126,41 eur mesačne, čo súvisí s jej schopnosťou zabezpečiť primeranú výživu\nvšetkých troch maloletých detí.\n3.5. Okresný súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradá povinnosť\na pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať, pričom je potrebné\nzabrániť situáciám, kedy by rodič znižoval svoje príjmy s cieľom uniknúť povinnosti. Mal za to, že\nživotná úroveň dieťaťa má byť primeraná životnej úrovni majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča, pričom\nzohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby. Pričom poukázal, že rodič, ktorý sa\no dieťa osobne nestará, plní vyživovaciu povinnosť finančne, zatiaľ čo rodič, ktorý sa stará osobne, plní\nju formou vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť).\n3.6. Na základe vykonaného dokazovania uviedol, že matka je schopná prevziať zvýšenú povinnosť\nna výživu H., pričom dohoda rodičov zohľadňuje aj výdavky matky na ostatné dve deti. Okresný súd\nkonštatoval, že návrh otca na ďalšie zvýšenie výživného na 600 eur mesačne nie je relevantný, keďže\nnové výdavky otca sa týkali obdobia po dni rozhodovania a nebolo preukázané, že by mali dlhodobý\ncharakter alebo spĺňali kritériá podstatnej zmeny pomerov. Zdôraznil, že pri rozhodovaní je potrebné\nvychádzať zo stavu ku dňu rozhodovania, pričom budúce zmeny môžu byť dôvodom na samostatné\nkonanie.\n3.7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia (12. novembra 2021)\ndošlo k podstatnej zmene zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov. Matka je zamestnaná\nv spoločnosti U., so stabilným príjmom, a otec po krátkom období nezamestnanosti od augusta 2022\npracuje so zodpovedajúcim príjmom. Preto skonštatoval, že zohľadnenie týchto skutočností spolu s\nprimeranými výdavkami na všetky tri deti, životnou úrovňou rodičov a dohodou rodičov, je dôvodom na\nzvýšenie výživného na H. na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1. januára 2023.\n3.8. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s najlepším záujmom\nmaloletých detí, primerane rozdeľuje finančné náklady medzi rodičov podľa ich možností a majetkových\npomerov a potvrdzuje dohody rodičov ohľadom vyživovacích povinností a daňových nárokov. Súd uznal,\nže týmto rozhodnutím sa zabezpečuje primeraná výživa, životná úroveň a rovnaké právo detí podieľať sa\nna životnej úrovni oboch rodičov. Rozhodnutie súdu zároveň reflektuje existujúce dohody rodičov, zmeny\npomerov a príjmov rodičov, pričom zohľadňuje všetky zákonom stanovené kritériá a zásady ochrany\nnajlepšieho záujmu maloletých detí, vrátane zabezpečenia rovnakého prístupu k vzdelaniu, zdravotnej\nstarostlivosti a primeranej životnej úrovni.\n3.9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ alebo „CMP“). Súd\nprvej inštancie poukázal, že účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať a konanie je vecne\noslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na\nodklonenie sa od tejto klauzuly.\n4. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na základe odvolania otca\nmaloletých detí na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých je čiastočne\ndôvodné a rozhodol rozsudkom z 8. apríla 2025 č. k.12CoP/156/2024-521, výrokom I. rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku I. a II. zrušil a konanie o určenie oprávneného na vyplácanie daňového bonusu\na prídavku na dieťa zastavil; výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil; výrokom\nIII. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmenil tak, že súd zvyšuje povinnosť matky prispievať na\nvýživu maloletého H. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1. januára 2023 do 31.\noktóbra 2023 a na sumu 400 eur mesačne od 1. novembra 2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k\nrukám otca; výrokom IV. rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. januára 2023 do\n31. marca 2025 spolu vo výške 3.400 eur odvolací súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach\npo 100 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto\nrozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu; výrokom\nV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021-119 z 12. novembra\n2021 v časti týkajúcej sa maloletého H.; výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n\n4.1. Odvolací súd konštatoval, že vo výrokoch, ktoré sa týkali určenia oprávneného na vyplácanie\ndaňového bonusu a prídavku na dieťa a súčasne zastavenia konania v tejto veci, rozhodol postupom\npodľa § 389 ods. 1 a § 450 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), pričom tieto rozhodnutia zrušil a konanie\nv uvedenom rozsahu zastavil vzhľadom na absenciu právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať o\nuvedených nárokoch. Naopak, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o výživnom na\nmaloletú D., odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP,\nnakoľko späťvzatie návrhu otca bolo právne účinné a procesne riadne zohľadnené. V nadväznosti na\nvýrok, ktorým súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému H., odvolací súd\npostupom podľa § 388 CSP zmenil uvedený výrok a zároveň určil mechanizmus splácania vzniknutého\nnedoplatku. Rovnakým postupom podľa § 388 CSP odvolací súd upravil aj predchádzajúce rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa maloletého H..\n4.2. Poukázal na to, že preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu bez ohľadu\nna rozsah a dôvody odvolania, a to vrátane posúdenia procesných podmienok konania, ako aj nového\nnávrhu otca na zvýšenie výživného na maloletého H., ktorý bol súdom prvej inštancie vylúčený na\nsamostatné konanie. Pričom podotkol, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca\nna zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej D., určenie oprávneného poberateľa daňového\nbonusu a prídavku na dieťa, ako aj návrh na určenie a následne zvýšenie vyživovacej povinnosti matky\nvoči maloletým deťom.\n4.3. Vo vzťahu k výrokom týkajúcim sa určenia oprávneného na uplatňovanie daňového bonusu\na poberanie prídavku na dieťa, odvolací súd uviedol, že dospel k záveru o absencii právomoci\nvšeobecného súdu konať a rozhodovať. Vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 600/2003\nZ. z. o prídavku na dieťa a v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré jednoznačne zverujú\nrozhodovanie o nároku na prídavok na dieťa orgánom štátnej správy v rámci správneho konania a\nrozhodovanie o daňovom bonuse správcovi dane. Zdôraznil, že ustanovenia § 35 ani § 36 Zákona o\nrodine neumožňujú súdu substituovať rozhodovaciu právomoc príslušných verejnoprávnych inštitúcií ani\nv prípade nezhody rodičov. Keďže splnenie procesných podmienok vrátane právomoci súdu je potrebné\nskúmať ex offo v každom štádiu konania, odvolací súd výroky I. a II. napadnutého rozsudku podľa § 389\nods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil bez toho, aby sa vecne zaoberal odvolacími\nnámietkami smerujúcimi k určeniu obdobia, či osoby oprávneného poberateľa.\n4.4. V nadväznosti na výrok III., ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o určení výživného\nna maloletú D., odvolací súd posúdil procesný úkon otca učinený na informatívnom výsluchu rodičov\nako späťvzatie návrhu v zmysle § 29 ods. 1 CMP. Späťvzatie návrhu nebolo podmienené schválením\nrodičovskej dohody a zo zápisnice, ako aj z následných procesných vyjadrení právneho zástupcu otca,\njednoznačne vyplývala vôľa nepokračovať v konaní o výživnom na maloletú D.. Skutočnosť, že súd prvej\ninštancie stručne odôvodnil neaplikovanie § 29 ods. 2 CMP, nezakladá nesprávnosť rozhodnutia, keďže\nneboli dané okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné pokračovať v konaní, ktoré sa síce mohlo začať aj bez\nnávrhu, avšak absentoval dôvod verejného záujmu alebo ochrany maloletého vyžadujúci ďalší procesný\npostup.\n4.5. Ďalej dôvodil, že ťažiskom odvolacieho konania bola otázka zvýšenia vyživovacej povinnosti matky\nvoči maloletému H.. V tejto súvislosti predovšetkým konštatoval, že súd prvej inštancie nemal návrh\notca na ďalšie zvýšenie výživného vylúčiť na samostatné konanie, keďže konanie o výživnom nebolo\nprávoplatne skončené, a mal sa zaoberať celým rozsahom uplatneného nároku. S prihliadnutím na\nzásadu hospodárnosti konania a skutočnosť, že vec už bola raz zrušená a vrátená, však odvolací súd\ndoplnil dokazovanie a o celom nároku rozhodol sám. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z\nustanovení § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Zdôraznil, že zmena výživného je možná len v prípade\npodstatnej, trvalej a závažnej zmeny pomerov oproti stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho\nrozhodnutia.\n4.6. Odvolací súd tiež zdôraznil, že na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov až od mája 2023,\nkeď jej priemerný čistý príjem vzrástol na 2.604 eur, čo prevyšovalo predchádzajúci stav a odôvodňovalo\nzvýšenie výživného. Tvrdenia otca o skorej zmene pomerov sa nepotvrdili. Odvolací súd konštatoval,\nže otec ukončil pracovný pomer v Z. dohodou, nie z objektívnych zdravotných dôvodov, a jeho súčasné\n\npríjmy a pracovná aktivita s nepravidelným režimom a zahraničnými cestami umožňujú dosahovať príjem\nminimálne vo výške predchádzajúceho zamestnania, čím je schopný plniť vyživovaciu povinnosť.\n4.7. Pri hodnotení odôvodnených potrieb maloletých detí odvolací súd rozlíšil medzi bežnými a\nnadštandardnými výdavkami. Výdavky na maloleté dcéry v osobnej starostlivosti matky považoval\nv zásade za primerané, s výnimkou niektorých položiek, ktoré nepredstavujú nevyhnutné náklady\nvzhľadom na životnú úroveň rodičov. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb odvolací súd rozlíšil bežné\na nadštandardné výdavky. Za oprávnené výdavky na maloletú D. považoval 400 eur mesačne a na\nmaloletú H. 824 eur mesačne. Výdavky na ZUŠ klavír, nákup klavíra a ortodonciu neboli považované\nza nevyhnutné vzhľadom na životnú úroveň rodičov. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého H. spojené\ns hokejovou činnosťou, tieto zodpovedajú nákladom profesionálnej športovej prípravy (2.086 eur\nmesačne), avšak ich rozsah musí byť posudzovaný v kontexte ďalších vyživovacích povinností oboch\nrodičov a ich reálnych možností. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, pričom dve z\nnich sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd prihliadol aj na ustálenú rozhodovaciu\nprax, podľa ktorej sa výška výživného pri výlučnej osobnej starostlivosti spravidla pohybuje v rozpätí\n20 % až 30 % čistého príjmu povinného rodiča, a orientačne aj na odporúčania vyplývajúce z metodiky\nvýpočtu výživného.\n4.8. Po zohľadnení všetkých individuálnych okolností dospel k záveru, že zvýšenie výživného na sumu\n200 eur mesačne od 1. januára 2023 bolo opodstatnené a v súlade s podstatnou zmenou pomerov na\nstrane matky je primerané zvýšiť výživné od 1. novembra 2023 na sumu 400 eur mesačne. Návrhu na\nďalšie zvýšenie od 1. mája 2024 nebolo možné vyhovieť, keďže by nezodpovedal zásade proporcionality\nmedzi odôvodnenými potrebami maloletého a možnosťami a schopnosťami rodičov. V nadväznosti na\nzmenu výšky výživného odvolací súd vypočítal aj zročné výživné za obdobie od 1. januára 2023 do\n31. marca 2025, pričom zohľadnil už uhradené sumy a vzniknutý rozdiel určil vo výške 3.400 eur. S\nprihliadnutím na aktuálne pomery matky a jej ďalšie vyživovacie povinnosti povolil splácanie dlžnej sumy\nv mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Odvolací súd vychádzal aj z metodiky Ministerstva\nspravodlivosti SR pre výpočet výživného, podľa ktorej pri troch vyživovacích povinnostiach predstavuje\nvýživné pre dieťa na druhom stupni ZŠ cca 13 % z čistého príjmu povinného rodiča.\n4.9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa daňového bonusu\na prídavku na dieťa zrušil a konanie zastavil, vo výroku o zastavení konania o výživnom na maloletú\nD. ho potvrdil a vo výroku o výživnom na maloletého H. ho zmenil tak, že určil vyššiu vyživovaciu\npovinnosť matky v rozsahu zodpovedajúcom podstatnej zmene pomerov, čím zároveň zmenil aj\nposledné rozhodnutie o výživnom na maloletého H..\n4.10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §\n396 ods. 2 CSP a § 52 CMP, s tým, že nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.\n5. Čo do výroku III. rozsudku odvolacieho súdu s výnimkou časti, ktorou odvolací súd od 1. januára 2023\ndo 31. októbra 2023 zvýšil povinnosť matky prispievať na výživu maloletého H. na 200 eur mesačne,\nako aj výroku IV. tohto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletých detí (ďalej aj ako „dovolateľ“)\ndovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n5.1. K namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že nezohľadnením prípravy\nmaloletého na povolanie profesionálneho športovca, a teda nevzatím do úvahy uvedenej skutočnosti\npri určovaní výšky výživného, a len mechanickým prepočítaním príjmu matky podľa Metodickej tabuľky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odvolací súd porušil právo dovolateľa na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď došlo k zásahu do práva maloletého na vzdelanie podľa čl.\n42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prípravu na povolanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3, čl. 28 a čl. 29 Dohovoru o\nprávach dieťaťa. Zároveň namietal, že uvedený postup odvolacieho súdu predstavuje porušenie jeho\npráva na riadne, spravodlivé, zákonné, odôvodnené a preskúmateľné rozhodnutie, a nejde len o inú\nvadu konania.\n5.2. V súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ\núvodom poukázal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, od vyriešenia ktorej záviselo jeho\nrozhodnutie, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, a to „Je potrebné\n\nnáklady maloletého na jeho aktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca\nzahrnúť do odôvodnených potrieb maloletého v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine?“\n5.3. Podľa dovolateľa odvolací súd v tejto súvislosti nesprávne posúdil odôvodnené potreby maloletého\nH. podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď hľadiac na neho len ako na dieťa na druhom stupni základnej\nškoly, nezohľadnil náklady spojené s jeho aktívnou a sústavnou prípravou na povolanie profesionálneho\nšportovca. Uviedol, že odvolací súd nepreukázal, že by schopnosti, možnosti a majetkové pomery\nmatky bránili prispieť na výživu H. sumou 600 eur mesačne, čo predstavuje 18,9 % z jej čistého príjmu\na zároveň zohľadňuje odôvodnené potreby ostatných dvoch vyživovaných detí. Tvrdil, že mechanickým\nprepočítaním podľa metodickej tabuľky odvolací súd nepoužil individuálnu právnu úvahu reflektujúcu\nskutočné potreby dieťaťa a jeho najlepší záujem, pričom nesprávne právne vyriešenie otázky zahrnutia\nnákladov na športovú prípravu do odôvodnených potrieb maloletého v konečnom dôsledku viedlo k\nnesprávnemu určeniu výživného. Podľa názoru otca je nastolenú právnu otázku potrebné riešiť tak,\nže náklady maloletého na jeho aktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca\nje potrebné zahrnúť do odôvodnených potrieb maloletého v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona\no rodine. Zároveň poukázal, že Zákon o rodine nerozlišuje medzi povolaniami dieťaťa, a že príprava\nna profesionálny šport je porovnateľná s náročnou prípravou na vysokoškolské štúdium, pričom jej\nnevyhnutnosť a špecifiká nemožno ignorovať.\n5.4. Navrhol, aby dovolací sud rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n6. Matka maloletých detí sa k podanému dovolaniu otca nevyjadrila.\n7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej aj ako „procesný opatrovník“) vo vyjadrení k\ndovolaniu otca uviedol, že rozhodnutie o prípustnosti dovolania, ako aj o dovolaní ako mimoriadnom\nopravnom prostriedku plne ponecháva na zvážení súdu.\n8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa od 1. júla 2016 riadia ustanoveniami Civilného\nmimosporového poriadku. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa\nktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.\nCMP v ustanoveniach § 76 a § 77, obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní, „neustanovuje inak“, ak\nide o prípustnosť dovolania v tejto veci; prípustnosť dovolania dovolateľa bolo preto potrebné posudzovať\npodľa ustanovení CSP.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ podľa § 35 CSP)\npo zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v ktorého\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP\n(prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej\notázky).\n11. V danom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n11.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n12. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu, resp. účastníka konania nevyplýva\njeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou\na požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017).\n14. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n15. V danom prípade dovolanie smeruje proti výroku III. rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, v\nktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmenil tak, že zvýšil povinnosť matky\nprispievať na výživu maloletého H. na sumu 400 eur mesačne od 1. novembra 2023, vždy do 15. dňa\nv mesiaci vopred k rukám otca, ako aj proti súvisiacemu výroku IV., ktorým odvolací súd rozhodol o\nvýške nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 1. januára 2023 do 31. marca 2025 a povolil\njeho splácanie v splátkach.\n16. Dovolateľ v rámci namietanej zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP vychádzajúc z obsahu\npodaného dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) namietal, že odvolací súd pri určovaní výšky výživného\nnezohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu, osobitne skutočnosť, že maloletý sa pripravuje na\npovolanie profesionálneho športovca. Uvedenou argumentáciou dovolateľ v podstate spochybňoval\nskutkové zistenia odvolacieho súdu, spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, ako aj správnosť\nprávnych záverov z nich vyvodených, pričom mal za to, že odvolací súd procesne nepostupoval správne\na porušil jeho právo na riadne, spravodlivé, zákonné, odôvodnené a preskúmateľné rozhodnutie.\nSumarizujúc uvedené námietky dovolateľa v zmysle § 420 písm. f) CSP smerujú voči dokazovaniu,\nskutkovým a právnym záverom odvolacieho súdu a nedostatočnému odôvodneniu (nepreskúmateľnosti)\njeho rozhodnutia.\n17. Pokiaľ dovolateľ vytýkal nedostatky v procese dokazovania, najmä nesprávne vyhodnotenie\nvykonaných dôkazov, nedostatočné zohľadnenie relevantných skutkových okolností prípadu a z\ntoho vyplývajúce nesprávne ustálenie skutkového stavu veci, dovolací súd pripomína, že dovolanie\nnepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutočného (skutkového) stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové\nskutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už\nlen z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutočného\n(skutkového) stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,\nktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce\nmá možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n18. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že jedným zo základných atribútov rozhodovania v ktoromkoľvek\nštádiu súdneho konania (sporového aj nesporového) je, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase\njeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). Ku dňu vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho\nskutkový, aj právny základ, existujúci v danom čase. Prípadné zmeny tohto stavu, ktoré ešte nenastali,\nnemôžu spätne (napr. v dovolacom konaní) meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vyhlásenia.\nVýnimkou nie je ani rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností, pri ktorom však\nhmotnoprávna úprava umožňuje zmenu rozsudku v prípade podstatnej zmeny okolností, z ktorých\npôvodné rozhodnutie vychádzalo. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutočného stavu veci v konaní vo veciach starostlivosti\nsúdu o maloletých.\n19. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ svoje námietky voči dokazovaniu, skutkovým a\nprávnym záverom odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP odvodzuje od tvrdenia,\nže odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že maloletý H. sa systematicky a dlhodobo pripravuje\nna povolanie profesionálneho športovca (hokejistu), s čím sú spojené zvýšené náklady na jeho\nšportovú prípravu. Podľa dovolateľa odvolací súd na uvedenú skutočnosť nereflektoval a namiesto\nindividuálneho posúdenia odôvodnených potrieb maloletého vychádzal iba z mechanickej aplikácie\nMetodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre určovanie výživného. V nadväznosti na\nuvedené dovolateľ namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces, ako aj nerešpektovanie\nnajlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. K čomu dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (najmä body 79. až 81.) jasne vyplýva, že odvolací súd sa otázkou\nšportovej činnosti maloletého a s ňou súvisiacich výdavkov podrobne zaoberal. V bode 79. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia odvolací súd konkretizoval dovolateľom tvrdené mesačné náklady na\nšportovú prípravu maloletého H., pozostávajúce najmä z výdavkov na hokejovú výstroj, kempy,\nindividuálne tréningy, fyzioterapiu, ortopedickú starostlivosť, cestovné náklady a stravu, pričom tieto\nvýdavky výslovne označil za primerané nákladom profesionálne sa pripravujúceho športovca. Zároveň\nvšak zdôraznil, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bolo nevyhnutné prihliadať aj na ďalšie\nrozhodujúce okolnosti prípadu, predovšetkým na existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinností\nmatky voči maloletým dcéram nachádzajúcim sa v jej osobnej starostlivosti, ako aj na celkové možnosti,\nschopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V bode 80. odôvodnenia odvolací súd výslovne uviedol,\nže „Maloletý H. sa venuje hokeju s perspektívou do budúcnosti, avšak treba brať zreteľ aj na ďalšie dve\nvyživovacie povinnosti k dcéram, ktoré matka má, a ktoré sú toho času v jej osobnej starostlivosti, pričom\notec sa podieľa od septembra 2024 iba na výžive k maloletej H. (samozrejme okrem maloletého H., ktorý\nje v jeho osobnej starostlivosti).“ Odvolací súd tým zároveň akcentoval potrebu zachovania primeranosti\nvýživného vo vzťahu k reálnym možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, ako aj nutnosť\nzohľadnenia ostatných vyživovacích povinností matky. Odvolací súd pritom poukázal aj na ustálenú\nrozhodovaciu prax vo veciach výživného a na odporúčací charakter Metodiky pre výpočet výživného\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej pri troch vyživovacích povinnostiach\npredstavuje výživné pre dieťa navštevujúce druhý stupeň základnej školy spravidla 13 % čistého\npríjmu povinného rodiča. Citované závery tak potvrdzujú, že odvolací súd pri rozhodovaní individuálne\nposudzoval nielen odôvodnené potreby maloletého, ale aj princíp proporcionality medzi potrebami\ndieťaťa a objektívnymi možnosťami rodičov. Pokiaľ ide o dovolateľom namietanú „mechanickú“ aplikáciu\nuž spomenutej Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu vyplýva, že táto bola použitá iba ako podporné orientačné kritérium aplikačnej\npraxe, pričom odvolací súd výslovne zdôraznil potrebu individuálneho posúdenia všetkých okolností\nkonkrétneho prípadu. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolací súd športovú prípravu maloletého, ani s\nňou súvisiace zvýšené náklady neignoroval, ale tieto riadne zohľadnil v rámci komplexného posúdenia\npomerov účastníkov konania.\n20. Podľa názoru dovolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje (skutkové,\naj právne) závery prijaté odvolacím súdom (aj súdom prvej inštancie). Dovolací súd v hodnotení dôkazov\nsúdmi nižších inštancií nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba\ntakéto pochybenie by totiž mohlo predstavovať zásah do práva účastníka konania na spravodlivý súdny\n\nproces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že skutkový stav veci bol ustálený na základe vykonaného dokazovania, z preukázaných\nrelevantných skutkových okolností a tieto boli vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov vyplývajúcou z § 191 CSP, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd zopakoval\na doplnil dokazovanie, zaoberal sa tvrdeniami oboch rodičov, osobitne otázkou nákladov spojených\nso športovou prípravou maloletého, ako aj ďalšími vyživovacími povinnosťami matky, pričom svoje\nskutkové, aj právne závery riadne vysvetlil. Dovolací súd preto nezistil v postupe súdov nižších inštancií\npochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia, ktoré by predstavovali porušenie\npráva dovolateľa na spravodlivý súdny proces.\n21. Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov\na s právnymi závermi odvolacieho súdu, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o existencii vady podľa §\n420 písm. f) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania domáhať sa ním\npreferovaného spôsobu hodnotenia dôkazov alebo ním požadovaného výsledku konania (porovnaj I. ÚS\n98/97). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že také pochybenia súdov v procese\ndokazovania, ktoré by znamenali porušenie práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces v zmysle §\n420 písm. f) CSP z obsahu spisu vrátane rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, preto prípustnosť (a\nani dôvodnosť) dovolania v tejto časti nie je daná a dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. c)\nCSP odmietol.\n22. Dovolateľ v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP ďalej tvrdil vo väzbe\nna nezohľadnenie prípravy maloletého na povolanie profesionálneho športovca a nerešpektovanie\nnajlepšieho záujmu dieťaťa odvolacím súdom, že takýto postup odvolacieho súdu predstavuje porušenie\npráva dovolateľa na riadne, spravodlivé, zákonné, odôvodnené a preskúmateľné rozhodnutie, a nejde\nlen o inú vadu konania, čo zodpovedá námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu.\n23. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu\npovažuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), vyplýva, že základné právo podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS\n383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný)\nstav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov.\n23.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných\nsúdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný\nsúd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11).\n23.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak\npovedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n24. So zreteľom na vyššie uvedené v bode 23. až 23.2. tohto rozsudku dovolací súd\nk námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu môže len konštatovať, že obsah spisu\nnedáva podklad pre záver, že by odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom zakladajúcim\nprocesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ pritom túto námietku formuluje iba\nvo všeobecnej rovine bez konkrétneho vymedzenia, v čom má spočívať porušenie jeho práva na\nriadne a preskúmateľné, spravodlivé odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu (aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie) dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nevybočuje z limitov spravodlivého procesu,\nje dostatočne odôvodnené, logické, primerané a presvedčivé. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil\núvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné, pričom sa zaoberal všetkými\npodstatnými odvolacími námietkami odvolateľa (dovolateľa) vrátane námietky týkajúcej sa športovej\nprofesionálnej prípravy maloletého H. a s ňou súvisiacich výdavkov a rešpektovania jeho najlepšieho\nzáujmu.\n25. Podľa dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky zákonom\nvyžadované náležitosti v zmysle § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP, a to tak z hľadiska formálnej štruktúry,\nako aj z hľadiska obsahu, keďže obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a\nprávnych otázok, je vnútorne konzistentné, nadväzuje na výsledky vykonaného dokazovania a spĺňa\npožiadavky riadneho a preskúmateľného súdneho odôvodnenia, a tým poskytuje dostatočný podklad\n(skutkový a právny) pre preskúmanie správnosti prijatých záverov. Dovolací súd nezistil existenciu\ntakých nedostatkov odôvodnenia, ktoré by v danej veci zakladali porušenie práva na spravodlivý proces.\nOdvolací súd svoje rozhodnutie v napadnutej zmeňujúcej časti odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim\nzákonu, keď zohľadnil individuálne potreby maloletého H. súvisiace s jeho športovou prípravou, ako aj\nďalšie vyživovacie povinnosti rodičov, a na tomto základe komplexne posúdil pomery účastníkov konania\ns prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body\n58. až 81.) pritom nevyplýva nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť ani nepresvedčivosť, či taká aplikácia\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil, či pri rozhodovaní\nnezohľadnil odvolaciu argumentáciu dovolateľa.\n26. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku dovolateľa týkajúcu sa nerešpektovania princípu\nnajlepšieho záujmu maloletého, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by\nodvolací súd uvedené hľadisko pri rozhodovaní o výške výživného opomenul; práve naopak, pri\nrozhodovaní prihliadal na všetky relevantné okolnosti prípadu tak, aby rozsah vyživovacej povinnosti\nzodpovedal nielen odôvodneným potrebám maloletého H., ale aj reálnym možnostiam a schopnostiam\nrodičov. Namietané porušenie princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pritom nemožno\nvyvodzovať iba z toho, že odvolací súd nepriznal výživné v rozsahu (výške) požadovanom dovolateľom,\nkeďže uvedený princíp je potrebné posudzovať komplexne, vo vzájomnej súvislosti so všetkými\nrelevantnými okolnosťami konkrétneho prípadu (pozri bližšie body 63. až 81. rozsudku odvolacieho\nsúdu). V danej veci odvolací súd v rozsudku v bodoch 78. až 81. sa zaoberal princípom najlepšieho\nzáujmu maloletého a v rámci svojich úvah posudzoval odôvodnené individuálne potreby maloletého\nH. vyplývajúce z jeho športovej prípravy, rozsah a primeranosť nákladov s ňou spojených, ako aj\njeho perspektívu do budúcnosti. Súčasne tieto potreby hodnotil vo vzájomnej súvislosti s možnosťami,\nschopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, existenciou ďalších vyživovacích povinností matky,\nživotnou úrovňou rodičov, ako aj aplikačnou praxou pri určovaní výživného a dospel k záveru o výške\nvýživného 400 eur mesačne na maloletého H.. V rozpore s uvedeným potom vyznieva námietka\ndovolateľa o nerešpektovaní najlepšieho záujmu maloletého odvolacím súdom.\n26.1. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd akcentuje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je\nprvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní,\nčo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a\nokolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a chránené jeho\npráva a oprávnené záujmy (porovnaj čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem\nnajlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii,\n\nmusí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali\nústavou a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je\npotrebné zdôrazniť, že z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé dieťa jedinečné.\nRozhodujúcimi kritériami, ktoré majú byť použité pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, sú najmä\nosobný kontext, aktuálna situácia a potreba dieťaťa.\n26.2. S ohľadom na to, že pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa\nvo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa, pokiaľ v prejednávanej veci odvolací\nsúd v súlade so zákonom a v náležitom rozsahu vykonaného dokazovania a vyhodnotení\nvšetkých okolností veci vrátane najlepšieho záujmu dotknutého maloletého dospel k záveru o výške\nvýživného pre maloletého H., tento jeho záver nemôže byť preskúmaný podľa § 420 písm. f) CSP\nv rámci mimoriadneho opravného prostriedku, pretože dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\na prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu z hľadiska ich správnosti a úplnosti (§ 442\nCSP). O uvedenom svedčí aj kontext, v akom dovolateľ namietal nesprávne posúdenie odvolacím\nsúdom nezohľadnením prípravy maloletého na povolanie profesionálneho športovca a nerešpektovaním\nnajlepšieho záujmu maloletého, čím implicitne vytýkal nedostatok skutkových podkladov pre súdom\nvyvodený právny záver. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd postupom súladným so základnými\nprincípmi civilného mimosporového konania náležite zistil skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom\ndo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne premietol svoje úvahy korešpondujúce s\npožiadavkou zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa ako skutočne primárneho hľadiska pri svojom\nrozhodovaní, ako aj splnením ďalších predpokladov potrebných na rozhodnutie súdu o výške výživného.\n27. V reakcii na dovolacie argumenty otca dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa §\n420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad,\npretože dovolateľom namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vybočujúce z\nlimitov spravodlivého procesu dovolací súd nezistil. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.\nÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\nSamotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nna spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011).\n28. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ nesúhlasí s právnymi závermi\nodvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle §\n420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny\nzáver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019).\n29. Dovolateľ svoje dovolanie proti súvisiacemu výroku IV. odvolacieho súdu o výške nedoplatku na\nzročnom výživnom za obdobie od 1. januára 2023 do 31. marca 2025 a jeho splácaní v splátkach bližšie\nneodôvodnil, preto sa dovolací súd jeho dovolaním v tejto časti nezaoberal. Zhrnúc vyššie uvedené\ndovolací súd uzavrel, že dovolateľ neopodstatnene namietal zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm.\nf) CSP spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, jeho dovolanie je v\ntejto časti síce prípustné, ale nie je dôvodné.\n30. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodil i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v\nzmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená.\n31. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od\ninterpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o\nrodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\n\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia.\n31.1. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\njej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017,\n3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n32. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n33. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec\npodľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie\nveci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu.\n34. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v\nzmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd riešil\na na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\n1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých prípadoch,\nv ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.\n35. Dovolací súd posudzujúc dovolateľom formulovanú otázku, či „Je potrebné náklady maloletého na\njeho aktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca zahrnúť do odôvodnených\npotrieb maloletého v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine?“ (bod 5.2. tohto rozhodnutia) aj\nv kontexte obsahu podaného dovolania dospel k záveru, že ide o otázku, ktorá nie je spôsobilá založiť\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, keďže jej obsah je v rozhodujúcej miere determinovaný\nkonkrétnymi skutkovými okolnosťami veci, vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami odvolacieho\nsúdu. Dovolateľ prostredníctvom nej v skutočnosti neformuluje právnu otázku, ale spochybňuje skutkové\nzávery odvolacieho súdu týkajúce sa rozsahu, opodstatnenosti a primeranosti výdavkov maloletého\nna športovú prípravu a ich následného zohľadnenia pri určení výšky výživného, pričom do svojej\nargumentácie premieta vlastné skutkové predpoklady odlišné od skutkových zistení odvolacieho súdu.\nOtcom formulovaná otázka dopytujúca sa na náklady maloletého na jeho aktívnu a sústavnú prípravu\nna povolanie profesionálneho športovca a ich potrebu zahrnúť do odôvodnených potrieb maloletého\nv zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúca tak zo spochybnenia správnosti ne/zohľadnenia\nčisto individuálnych (jedinečných) okolností určenia výživného na maloletého H., relevanciu v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP nemá. Súd pri určení výživného vždy prihliadne na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá\nZákona o rodine). Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd existenciu výdavkov\n(nákladov) na maloletého na športovú činnosť nepoprel, ani nespochybnil, a tieto považoval za súčasť\nodôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Tieto výdavky však posudzoval v rámci zásady primeranosti,\ns prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, najmä vyživovacie možnosti a schopnosti rodičov, ako\naj celkový kontext rodinných a majetkových pomerov účastníkov. Snahou dovolateľa je tieto skutkové\nzávery odvolacieho súdu nahradiť vlastným hodnotením skutkového stavu, keď presadzuje odlišné\nskutkové závery o primeranosti a rozsahu jednotlivých výdavkov maloletého H. s akcentom na jeho\naktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca.\n36. Z uvedeného je preto zjavné, že nosná argumentácia dovolateľa pri formulovaní vyššie uvádzanej\nprávnej otázky spočíva v nesúhlase a spochybňovaní skutkových záverov odvolacieho súdu týkajúcich\n\nsa posúdenia odôvodnených potrieb maloletého H. a rozsahu a primeranosti výdavkov na neho,\nktoré premieta do záveru o nesprávnosti právneho záveru rozhodnutia vo veci samej. Dovolateľom\ntakto formulovaná otázka založená na jeho vlastnom skutkovom hodnotení a odlišnej interpretácii\nodôvodnených potrieb, rozsahu a primeranosti výdavkov maloletého nemôže predstavovať právnu\notázku v zmysle § 421 ods. 1 CSP, keďže ide len o polemiku so skutkovými zisteniami a ich hodnotením\nodvolacím súdom a nie nastolenie právnej otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, čo\nv dovolaní absentuje.\n37. Dovolací súd opakovane judikuje, že nesprávnym zistením skutkového stavu, nesúhlasom s\nhodnotením dôkazov alebo polemikou s individuálnym posúdením konkrétnych okolností prípadu\nnemožno vymedziť dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 432 CSP, keďže\ndovolanie v zmysle § 421 CSP neslúži na revíziu skutkových zistení, ani na preskúmavanie správnosti\nhodnotenia dôkazov súdmi nižších inštancií.\n38. Preto skutočnosť, že dovolateľ formálne označí svoju argumentáciu ako právnu otázku týkajúcu\nsa aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, bez ďalšieho neznamená, že ide o právnu otázku v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP, pokiaľ jej skutočný obsah smeruje výlučne k spochybneniu skutkových záverov o\ntom, aké odôvodnené potreby a výdavky maloletého boli preukázané, v akej výške existovali a v akom\nrozsahu boli primerané vzhľadom na konkrétne pomery veci. Dovolateľ tak v súvislosti s dovolacím\ndôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. b) CSP neformuloval relevantnú právnu otázku, čo znamená,\nže dovolacie dôvody dovolateľ nevymedzil zákonným spôsobom v zmysle § 431 až § 435 CSP, preto\ndovolací súd jeho dovolanie v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f) CSP bez toho,\naby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.\n39. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie ohľadom namietanej vady podľa §\n420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné, v časti je neprípustné a ohľadom namietajúceho\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je neprípustné, preto\ndovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n40. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 3 CSP v\nspojení s § 52 CMP.\n41. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa otec domáhal zvýšenia výživného od matky na syna, ktorý sa pripravuje na kariéru profesionálneho hokejistu, na 600 eur mesačne; odvolací súd po doplnení dokazovania zvýšil výživné na 200 a neskôr 400 eur mesačne s poukazom na podstatnú zmenu pomerov matky, jej dve ďalšie vyživovacie povinnosti a primeranosť výdavkov. Otec v dovolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) pre nezohľadnenie športovej prípravy a mechanické použitie metodiky ministerstva a nastolil otázku podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, či náklady na prípravu na povolanie profesionálneho športovca patria do odôvodnených potrieb maloletého podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Najvyšší súd zistil, že odvolací súd sa športovou prípravou a jej nákladmi podrobne zaoberal, výdavky uznal za primerané nákladom pripravujúceho sa športovca a metodiku použil len ako orientačné kritérium, takže odôvodnenie nie je arbitrárne ani nepreskúmateľné a námietky smerujú v podstate proti hodnoteniu dôkazov, ktoré dovolací súd nemôže prehodnocovať. Nastolenú otázku posúdil ako skutkovú polemiku, nie právnu otázku, preto v tejto časti dovolanie nebolo vymedzené zákonným spôsobom (§ 431 až § 435 CSP). Dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP; v časti § 420 písm. f) CSP bolo prípustné, ale nedôvodné, v ostatnom neprípustné.", "pravna_veta": "Otázka, či treba náklady maloletého na aktívnu a sústavnú prípravu na povolanie profesionálneho športovca zahrnúť do jeho odôvodnených potrieb podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie je právnou otázkou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ak je jej obsah v rozhodujúcej miere určený konkrétnymi skutkovými okolnosťami a dovolateľ ňou v skutočnosti spochybňuje skutkové závery odvolacieho súdu o rozsahu, opodstatnenosti a primeranosti výdavkov na dieťa; formálne označenie argumentácie za právnu otázku nestačí, polemikou so skutkovými zisteniami a ich hodnotením nemožno vymedziť dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 CSP). Výdavky na športovú prípravu dieťaťa sú súčasťou jeho odôvodnených potrieb, posudzujú sa však v rámci zásady primeranosti s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a ich ďalšie vyživovacie povinnosti; metodika Ministerstva spravodlivosti na výpočet výživného je len podporným orientačným kritériom a jej použitie popri individuálnom posúdení všetkých okolností nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení ani vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a neskoršie zmeny pomerov môžu byť len dôvodom na zmenu rozhodnutia.", "ustanovenia": ["§ 75 ods. 1 Zákona o rodine", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 CSP", "§ 442 CSP", "§ 217 ods. 1 CSP", "§ 2 ods. 1 CMP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoP/156/2024", "guid": "91100c77-af94-43f7-a8c3-ff8f4b0b6eb1:3bb25dbf-f0a3-4214-b26e-30436bb93ae3", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["výživné", "odôvodnené potreby maloletého", "najlepší záujem dieťaťa", "právna otázka", "skutková otázka", "prípustnosť dovolania", "viazanosť skutkovým stavom", "právo na spravodlivý proces"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "c5b3464e-5fde-41dd-8006-bdc64a49b4bb:97cb2b94-d278-40fc-aa80-078149812c56", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6724202625.1", "spisova_znacka": "12CoP/156/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 12CoP/156/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6724202625.1"}, {"guid": "0fc78f53-35b4-4b90-ab68-88b3775899db:e7d9bc34-c88c-449d-85c3-e5b17f52223f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1717208086.4", "spisova_znacka": "11CoP/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/17/2020 z 13. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-09-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1717208086.4"}], "citovane_v": []}