{"guid": "aa402913-2d7a-4488-95ad-1df1eed6abf6:5fda77f8-ca36-4ee9-a8fb-b49140eb49e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/4/2025 z 3. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. marca 2026, sp. zn. 5ObdoK/4/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1", "identifikacne_cislo": "2122201030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "datum_vydania": "2026-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "nazov": "§ 343 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167f.odsek-4", "nazov": "§ 167f ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167f.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-167f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "nazov": "§ 151b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "nazov": "§ 151a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-167f", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fda77f8-ca36-4ee9-a8fb-b49140eb49e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/4/2025\n2122201030\n03. 03. 2026\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:2122201030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Alena Poláčkovej, PhD., v spore žalobcu De Heus, a.s., Marefy 144, 684 01 Bučovice, Česká\nrepublika, IČO: 253 21 498, zastúpeného Momentum legal s.r.o,, Bazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258\n586, proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Mostová 6, Bratislava, IČO:\n36 865 265, správca úpadcu EPP Slovensko s.r.o. „v konkurze\", Terezov 4, Hlohovec, IČO: 47 241\n381, zastúpenému IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie\nzabezpečovacieho práva a poradia zabezpečovacieho práva, vedenom na Okresnom súde Trnava\npod sp. zn. 23Cbi/1/2022, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n3CoKR/115/2023-196 zo dňa 26. februára 2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovaného z a m i e t a .\nŽalobca m á proti žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cbi/1/2022-100 zo dňa\n23.5.2023, v znení opravného uznesenia zo dňa 16.8.2023 č. k. 23Cbi/1/2022-129 žalobu zamietol\nžalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia pohľadávky v popretej časti\nzabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva namietajúc nedôvodnosť poprieracieho prejavu\nsprávcu. Uviedol, že žalobca eviduje neuhradenú peňažnú pohľadávku vo výške 143 412, 80 eur\ns príslušenstvom, pričom úpadca vystavené faktúry neuhradil. Žalobca podal na súd návrh na\nvydanie platobného rozkazu a zároveň aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (na\nzabezpečenie peňažnej pohľadávky v rozsahu faktúr, ktoré boli ku dňu podania návrhov splatné), oba\ndňa 25.3.2021. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 26Cb/37/2021-57 zo dňa 26.4.2021 návrhu na\nvydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu\nzriadil v jeho prospech záložné právo k nehnuteľnostiam úpadcu, na základe čoho vykonal kataster\nnehnuteľností zápis záložného práva formou záznamu. Následne bola zastavená reštrukturalizácia a\nna majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz (uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.10.2021,\nsp. zn. 26R/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 213/2021). Žalobca si prihlásil svoju\npohľadávku už na podklade právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí (platobného rozkazu\nOkresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.4.2021, sp. zn. 2Up/394/2021 a uznesenia Okresného\nsúdu Trnava zo dňa 26.4.2021, sp. zn. 26Cb/37/2021-57, vykonateľného dňa 12.5.2021 a právoplatného\ndňa 28.5.2021). Žalobca sa teda domáha určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného\nzriadené zabezpečovacím opatrením je záložným právom v súlade s ust. § 151a a nasl. zákona č.\n\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ktoré je v súlade s ust.\n§ 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej aj „ZKR“) zabezpečovacím právom a prihlásená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 159 005,83\neur s príslušenstvom popretá v časti zabezpečenia je zistená ako zabezpečená pohľadávka v konkurze\nvedenom na majetok úpadcu.\n3. Žalovaný správca pohľadávku žalobcu v časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva\npoprel z dôvodu, že a) záložné právo zriadené súdnym rozhodnutím nie je zabezpečovacím právom v\nzmysle § 8 ZKR, má procesnú povahu a účinky len pre dané súdne a prípadné exekučné konanie, b)\njeho charakteristickou vlastnosťou je dočasnosť, c) obava z ohrozenia exekúcie vyhlásením konkurzu\nnemôže nastať, d) pripravovaná novela ZKR navrhuje, že toto právo nespadá pod § 8 ZKR.\n4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že prihlásené záložné právo zriadené súdnym rozhodnutím nie\nje zabezpečovacím právom podľa ust. § 8 ZKR a nezakladá tak veriteľovi (tu žalobcovi) postavenie\nzáložného veriteľa. Konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie zriadené súdom vo forme záložného\npráva má účinky len vo vzťahu ku konaniu, v ktorom bolo vydané, pričom ide o záložné právo\nprocesného charakteru, ktoré nevyvoláva účinky v konaniach podľa ust. § 8 ZKR. Podľa súdu prvej\ninštancie takto zriadené záložné právo nevzniklo na základe § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nnie je hmotnoprávnym záložným právom predpokladaným ZKR a má účinky iba pre dané súdne\nkonanie a následne prípadné exekučné konanie. Vzniklo na základe § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a má procesnoprávny charakter. Ďalej uviedol, že\núlohou zabezpečovacieho opatrenia nemá byť zlepšenie či zvýhodnenie právneho postavenia veriteľa\nmimo rámca exekučného konania nadväzujúceho na konanie, v ktorom sa uplatňuje peňažný nárok,\noproti ostatným veriteľom v konkurznom konaní, pričom zabezpečovacie opatrenie ako také nemá\nhmotnoprávny charakter a záložné právo je len prostriedkom zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej\ninštancie s ohľadom na nemožnosť vedenia exekučného konania na majetok úpadcu (§ 48 prvá veta\nZKR), konštatoval, že nemôže byť daná obava, že exekúcia na majetok úpadcu bude ohrozená, v\ndôsledku čoho je zrejmé, že dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už zanikol. Súd mal\nza to, že nie je možné stotožňovať daňové záložné právo a záložné právo zriadené zabezpečovacím\nopatrením, nakoľko oba inštitúty majú odlišný právny základ. Daňové záložné právo vychádza z § 151b\nods. 1 OZ a má hmotnoprávny základ, zatiaľ čo záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením\nvychádza z CSP (procesnoprávny základ).\n5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že zabezpečovacie opatrenie je procesným\ninštitútom civilného sporového práva, ktorým dochádza k zriadeniu sudcovského záložného práva\nna zabezpečenie peňažnej pohľadávky len za predpokladu, ak je daná obava, že exekúcia bude\nohrozená. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení, vo vzťahu ku ktorému má zabezpečovacie opatrenie\nsubsidiárnu povahu (v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP), aj účelom zabezpečovacieho opatrenia, je\npredchádzať tomu, aby dlžník peňažnej pohľadávky patriacej žalobcovi realizoval úkony so svojím\nmajetkom, v dôsledku ktorých by sa v priebehu súdneho konania majetku zbavil alebo ho inak zaťažil,\nčoho dôsledkom by bola nemožnosť uspokojenia, resp. vymoženia žalobcom uplatnenej pohľadávky\nprostredníctvom exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má tomuto následku zabrániť, keď\nveriteľ bude môcť svoju pohľadávku uspokojiť aj v prípade, že by dlžník tento majetok previedol. V tomto\nsmere plní sudcovské záložné právo aj preventívnu funkciu, keď jeho evidencia odrádza potenciálneho\nnadobúdateľa majetku dlžníka od jeho kúpy. Aj z uvedeného je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie\npôsobí individuálne vo vzťahu k dlžníkovi peňažnej pohľadávky a je možné ho realizovať primárne v\nrámci následného vykonávacieho konania - exekúcie, teda pri individuálnom vymáhaní pohľadávky. V\ndôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka dlžník stratil oprávnenie nakladať so svojim majetkom\n(najmä ho previesť na iného), pričom toto oprávnenie v celom rozsahu prešlo na súdom ustanoveného\nsprávcu.\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 167f ods. 4 ZKR, podľa ktorého exekučné záložné právo\nk dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká. Podporne poukázal aj na rozhodnuté Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. III.ÚS 235/2022-20 zo dňa 28.4.2022 ohľadom\nanalógie záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením súdu s exekučným záložným právom.\n7. Ďalej uviedol, že pohľadávky žalobcu, s ktorými spája existenciu zabezpečovacieho práva, vznikli\nz bežného obchodného styku a v čase ich vzniku nebolo medzi žalobcom a úpadcom dojednané\n\nzabezpečenie týchto pohľadávok formou záložného práva. V prípade, že by tomu však tak bolo, takéto\nuplatnené zabezpečovacie právo v konkurznom konaní by nemohlo byť úspešne popreté správcom\ndôvodmi uvedenými v oznámení. Súd prvej inštancie tak považoval žalobu za nedôvodnú.\n8. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa\n26.2.2025 č. k. 3CoKR/115/2023-196, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s\nopravným uznesením zmenil tak, že určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená v celkovej výške 159\n005,83 eur, priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Up/394/2021 zo\ndňa 19.4.2021 a zabezpečená záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením Okresného\nsúdu Trnava č. k. 26Cb/37/2021-57 zo dňa 26.4.2021, je v konkurznom konaní úpadcu EPP\nSlovensko, s.r.o., vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26R/1/2021 čo do zabezpečenia\nzabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, oprávnená a nesporná a žalobcovi voči\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%. Odvolací súd následne\ndopĺňacím uznesením, č. k. 3CoKR/115/2023-206 zo dňa 26.2.2025 doplnil výrok rozsudku č. k.\n3CoKR/115/2023-196 zo dňa 3.2.2025 o trovách prvoinštančného konania tak, že výrok napadnutého\nrozsudku v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného konania.\n9. Odvolací súd uviedol, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h)\nCSP. Vo vzťahu k odvolateľom vymedzenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP\npoukázal na správnosť argumentácie žalovaného, že odvolateľ nevymedzil, ktoré skutkové závery súd\nprvej inštancie vyhodnotil nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. Konštatoval, že skutkové\ntvrdenia, vychádzajúc z obsahu spisu, sporné neboli a záver prvoinštančného súdu v tomto smere netrpí\nžiadnou nesprávnosťou. Mal za to, že z hľadiska hodnotenia skutkových tvrdení súd prvej inštancie\nsprávne uzavrel, že žalobca je veriteľom judikovanej peňažnej pohľadávky zabezpečenej sudcovským\nzáložným právom. Túto pohľadávku si žalobca prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu ako\nzabezpečenú a správca ju poprel v časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva. Vzhľadom\nna uvedené dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP\nnaplnený nie je. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepreukázal jeho opodstatnenosť,\nani vymedzenie, v čom jeho naplnenie spočíva.\n10. Za podstatné a medzi stranami sporné považoval právne posúdenie otázky, či zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením súdu patrí pod\nzabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR a či v takomto prípade možno pohľadávke veriteľa priznať v\nkonkurze povahu pohľadávky zabezpečenej, teda posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie\nohľadom dôvodnosti popieracieho prejavu správcu, založeného na nemožnosti aplikácie ust. § 8 ZKR\nna sudcovské záložné právo, ktoré podľa správcu nemá povahu zabezpečovacieho práva podľa ust.\n§ 8 ZKR.\n11. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvod podľa § 365 písm. h) CSP odvolací súd\nkonštatoval, že tento napĺňa zákonné podmienky dostatočne a riadne vymedzeného odvolania, čo do\nodvolacieho dôvodu, tiež argumentácie zdôvodňujúcej skutočnosti, v ktorých odvolateľ vidí nesprávne\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom návrhu.\n12. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že záložné právo zriadené\nzabezpečovacím opatrením súdu je procesnej povahy a veriteľovi nezakladá postavenie záložného\nveriteľa podľa ust. § 8 ZKR, že má účinky len pre dané súdne konanie a následne prípadne exekučné\nkonanie pri individuálnom vymáhaní pohľadávky, nestotožnil a považuje ho za nesprávny vo vzťahu k\nposúdeniu sudcovského záložného práva pre účely § 8 ZKR.\n13. Poukázal na to, že záložné právo, ako jedno zo základných práv k cudzej veci, zabezpečujúce\npohľadávku veriteľa, je v jeho základných atribútoch predmetom úpravy § 151a a nasl. OZ, ktorý\nrozoznáva viaceré možnosti jeho vzniku. Zdôraznil, že hmotnoprávna koncepcia úpravy záložných práv\ngarantuje ich rovnoprávnosť bez ohľadu na spôsob ich vzniku. Vecné účinky záložného práva nastávajú\nmomentom zápisu do katastra nehnuteľností a poradie uspokojenia sa riadi časom jeho vzniku.\nObčiansky zákonník účinnosťou novely prijatej zákonom č. 526/2002 Z. z. zrovnoprávnil sudcovské\nzáložné právo s inými záložnými právami hmotnoprávnej povahy a priznal mu rovnaké účinky ako iným\nzáložným právam.\n\n14. Ďalej uviedol, že sudcovské záložné právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom v časti C\n- ťarchy a vecno-právne účinky pôsobia erga omnes. Veriteľ, ktorému takéto záložné právo svedčí, sa po\nzískaní exekučného titulu (právoplatného rozhodnutia priznávajúceho mu pohľadávku) môže domáhať\njeho výkonu za rovnakých podmienok ako záložný veriteľ titulom zmluvného záložného práva. Záložné\nprávo zriadené zabezpečovacím opatrením, nie je viazané na žiadne iné súdne konanie, jeho účinky\nnie sú časovo obmedzené na dobu trvania (skončenia) iného súdneho konania a nie je ním nijako\nobmedzené ani právo záložného veriteľa domôcť sa uspokojenia pohľadávky výkonom tohto záložného\npráva. Ďalej uviedol, že zmena právnej úpravy sudcovského záložného práva nastolená CSP upustila od\ndočasnosti tohto inštitútu a s ním spojených obmedzení výkonu a realizácie takto zriadeného záložného\npráva. Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia, účinná od 01.07.2016, ako vyplýva z dôvodovej\nsprávy k CSP (detto Komentár k CSP Števček, Ficová, Baricová, Mesiariková, Bajánková, Tomašovič a\nkol., C.H.Beck 2016, str. 1154) upustila od režimu dočasnosti typického pre úpravu predbežných opatrení\npodľa Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) a nie je obligatórne viazaná na konanie vo veci samej.\n15. Podľa odvolacieho súdu len samotná skutočnosť, že procedúra zriadenia záložného práva\npredstavujúca jeho zriadenie uznesením súdu je upravená procesným predpisom (CSP) a nie predpismi\nhmotného práva (ako je tomu napr. pri záložnej zmluve upravenej v OZ), ešte z tohto inštitútu nečiní\ninštitút procesnej povahy, ako bez ďalšieho uzavrel súd prvej inštancie. Procesná povaha sudcovského\nzáložného práva by vyžadovala stav, kedy jeho zriadenie, ako aj následná existencia a výkon, je\nvýlučne viazaná na iné konkrétne prebiehajúce konanie (pre ktoré slúži zabezpečenie záložným právom)\na v prípade skončenia tohto konania by „procesná povaha záložného práva“ vylučovala jeho ďalšie\ntrvanie. Konštatoval, že táto základná definícia procesnej povahy právneho inštitútu záložného práva\npre záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením neplatí a nemožno ju vyvodiť z ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ani z\niného právneho predpisu.\n16. Ďalej uviedol, že z hľadiska skúmania povahy sudcovského záložného práva (nastolenou úpravou\nCSP od 1.7.2016) je potrebné dôsledne rozlišovať medzi podmienkami na jeho zriadenie (t. j. na vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia) a podmienkami na jeho výkon. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie podľa\nnázoru odvolacieho súdu dôsledne nerozlíšil, konštatujúc s poukazom na ust. § 343 CSP, že zriadenie\nsudcovského záložného práva nie je viazané na žiadne prebiehajúce súdne konanie a pri jeho zriadení\nnie je povinnosťou súdu uložiť veriteľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (t. j. žalobu o priznanie\nzabezpečovanej pohľadávky). V čase zariadenia sudcovské záložné právo plní funkciu zabezpečovaciu\n(rovnako ako napr. pri uzavretí záložnej zmluvy). Potreba preukázania judikovanej pohľadávky je daná\nlen v štádiu výkonu záložného práva, teda v čase, keď sa veriteľ domáha jeho realizácie (plnenia\nuhradzovacej funkcie).\n17. Záver o procesnej povahe a dočasnosti záložného práva je podľa odvolacieho súdu dôvodný\nlen v prípade exekučného záložného práva, ktoré zriaďuje súdny exekútor výlučne pre potreby (na\núčel) konkrétneho ním vedeného a prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom zabezpečuje lepšie\nporadie uspokojenia oprávneného (vymáhajúceho veriteľa) pri neskoršom rozvrhu výťažku získaného\nexekučnou dražbou nehnuteľnosti povinného. Zastavením exekúcie (jej skončení) toto záložné právo\nzaniká ex lege, a to aj v prípade, ak pohľadávka oprávneného nebola úplne uspokojená. Základné a\npodstatné odlišnosti v právnom základe sudcovského záložného práva a exekučného záložného práva\nz hľadiska ich zriadenia, vzniku (t. j. účinkov vyvolaných záložným právom) a ich trvania, z nich podľa\nodvolacieho súdu za žiadnych okolností nemôže činiť v ich účele a účinkoch analogické a porovnateľné\nprávne inštitúty.\n18. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie ničím nezdôvodnil, v čom za daných\nokolností, vychádzajúc z právne záväzného výroku zabezpečovacieho opatrenia a tomuto výroku\nzodpovedajúcemu zápisu záložného práva žalobcu na liste vlastníctva, videl dočasnosť zabezpečenia\n(t. j. dočasnosť sudcovského záložného práva) svedčiaceho žalobcovi, jeho viazanosť na konkrétne\nsúdne konanie, ani v čom spočíva obmedzenie jeho vykonateľnosti len v exekúcii. Nestotožnil sa ani\ns právnym záverom prvoinštančného súdu, že vyhlásením konkurzu zanikol dôvod, pre ktorý bolo\nzabezpečovacie opatrenie nariadené, nakoľko zanikla obava z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd tu\nprisvedčil argumentácii odvolateľa, že obava z ohrozenia exekúcie je podmienkou zriadenia a nie\npodmienkou trvania sudcovského záložného práva. Vzhľadom na vecno-právne účinky sudcovského\n\nzáložného práva zápisom do katastra nehnuteľností nebolo podľa názoru odvolacieho súdu možné bez\nďalšieho odoprieť veriteľovi jeho účinky konštatovaním, že pominuli dôvody jeho zriadenia.\n19. Odvolací súd ďalej uviedol, že zánik sudcovského záložného práva musí byť v zmysle platnej\núpravy predpokladanej CSP vyslovený buď súdnym rozhodnutím alebo musí ísť o zánik zabezpečovanej\npohľadávky, avšak ani jedna z týchto okolností v prejednávanej veci nenastala. Tiež uviedol, že s\nohľadom na argumentáciu žalovaného opodstatnenosť popieracieho prejavu nemôže byť založená\nani na úvahách a odkaze správcu na úpravu de lege ferenda (t. j. poukaz na legislatívny proces) a\ntieto skutočnosti nemôžu byť spôsobilým dôvodom popretia. Popretie pohľadávky v žiadnej jej časti\nnemôže byť odvodené (ani podporne) od úvah o budúcom možnom práve (a to ani v štádiu prípadných\npripravovaných legislatívnych zmien).\n20. Dôvodnosť popieracieho prejavu podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ani správcom tvrdená\na prvoinštančným súdom akceptovaná skutočnosť, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia súd\nneskúma, či sa dlžník, na majetok ktorého sa sudcovské záložné právo zriaďuje, nachádza alebo\nnenachádza v úpadku. Teda, či sa tým veriteľovi neposkytuje neprimeraná výhoda oproti iným veriteľom\ndlžníka a či v rozpore s pravidlami konkurzného práva nedochádza k zvýhodneniu veriteľa na úkor\nostatných veriteľov. Odvolací súd poukázal na to, že táto otázka majetkového stavu dlžníka (záložcu) nie\nje podmienkou ani pre vznik žalovaným preferovaného zmluvného záložného práva, pri zriadení ktorého\nje z pohľadu odvolacieho súdu naopak väčší priestor účelového zriadenia, ako v prípade sudcovského\nzáložného práva, kde existencia podmienok pre jeho zriadenie podlieha autoritatívnemu prieskumu\nsúdu. Zriadenie záložného práva súdom vylučuje účelovosť, ktorú naopak nemožno vylúčiť pri zmluvnom\nzáložnom práve. Práve z uvedeného dôvodu sú následne súkromnoprávne vzťahy (právne úkony) v\nrežime konkurzu podriadené súdnej kontrole cez inštitút odporovateľnosti, na rozdiel od rozhodnutí\nsúdov a iných štátnych orgánov, autorita ktorých dôvod pre takúto následnú kontrolu vylučuje.\n21. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o analógii účelu, úpravy a obsahu sudcovského\nzáložného práva a daňového záložného práva, ktoré naopak nie je dôvodné prirovnať k exekučnému\nzáložnému práv. Mal za to, že sudcovské záložné právo je vzhľadom na blízkosť procedúry jeho\nzriadenia, účelu, hmotnoprávnej povahy a podmienok jeho trvania, možné prirovnať k daňovému\nzáložnému právu a pri výklade vzťahu sudcovského záložného práva k § 8 ZKR je v plnom rozsahu\nmožné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/34/2018 zo dňa 29.01.2019 (poznámka\ndovolacieho súdu - správne malo byť: sp. zn. 1Obdo/34/2018), v ktorom výstižne a komplexne zhodnotil\na posúdil právnu povahu daňového záložného práva a exekučného záložného práva. Poukázal na\nmožnosť aplikácie tohto rozhodnutia a jeho záverov aj na danú vec, v tom ohľade že sudcovské záložné\nprávo je vzhľadom na blízkosť procedúry jeho zriadenia, účelu, hmotnoprávnej povahy a podmienok jeho\ntrvania, možné prirovnať k daňovému záložnému právu a pri výklade vzťahu (sudcovského) záložného\npráva zriadeného zabezpečovacím opatrením k § 8 ZKR.\n22. Podľa odvolacieho súdu identickú povahu ako daňové záložné právo má aj sudcovské záložné\nprávo, ktoré je z hľadiska jeho zriadenia cez § 343 ods. 1 upravené v Civilnom sporovom poriadku\nako procesnom predpise, avšak cez ustanovenie § 343 ods. 2 CSP rovnako odkazuje na aplikáciu\nhmotnoprávnych noriem Občianskeho zákonníka. Poukaz súdu prvej inštancie na žalovaným označený\nnález Ústavného súdu SR III.ÚS 235/2022-20 vyhodnotil ako neopodstatnený, keďže sa týkal konkurzu\nna majetok fyzickej osoby podľa štvrtej časti ZKR - oddlženie, ktorá má vlastnú úpravu odlišnú od úpravy\nkonkurzu na majetok právnickej osoby. Ústavný súd sa v označenom náleze nezaoberal výkladom ust.\n§ 8 ZKR z hľadiska jeho aplikovateľnosti na záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením, ale\npreskúmaval len ústavnú udržateľnosť ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia okresného súdu.\nSamotný ústavný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že táto otázka ešte nebola v praxi vyšších súdov\nriešená a súčasne poukázal na rozdielnosť názorov právnej vedy.\n23. Podľa odvolacieho súdu, výklad záložného práva s vecno-právnymi účinkami, ktorého zriadenie má\npôvod v procesnom práve, avšak jeho účinky sú rovnocenné s inými záložnými právami definovanými §\n151a a nasl. OZ, a ktoré je zabezpečením podľa § 8 ZKR, podľa odvolacieho súdu doposiaľ poskytol len\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/34/2018 (správne sp. zn. 1Obdo/34/2018),\npričom toto rozhodnutie považuje odvolací súd za plne aplikovateľné aj na záložné právo zriadené\nzabezpečovacím opatrením podľa CSP.\n\n24. Záverom uviedol, že skutočnosť, že žalovaný správca v priebehu odvolacieho konania na pokyn\nkonkurzného súdu (§ 82 ods. 2 písm. e) ZKR), nehnuteľnosti oddelenej podstaty, na ktorých viazlo\nzáložné právo žalobcu, speňažil, nebola pre posúdenie danosti a trvania zákonných podmienok\nzabezpečenia pohľadávky žalobcu podľa § 8 ZKR podstatná ani právne významná. Existencia naplnenia\nzákonných podmienok zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 8 ZKR sa posudzuje k času prihlásenia\nzabezpečenej pohľadávky a času jej popretia správcom, najneskôr však k času predaja nehnuteľnosti\nz oddelenej podstaty. Posúdenie zabezpečenia pohľadávky je v zmysle ustanovení konkurzného práva\npodstatné pre zaradenie pohľadávky do oddelenej podstaty a poradia, v ktorom sa z podstaty uspokojuje\npri následnom (neskoršom) speňažení tohto majetku.\n25. Odvolací súd tak uzavrel, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu je na účely\nkonkurzu zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR a popretie pohľadávky žalovaným správcom nebolo\ndôvodné.\n26. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyššiemu súdu navrhol, aby rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozhodnutie odvolacieho\nsúdu tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.\n27. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP mal dovolateľ za to, že\nrozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací súd nesprávne\nprávne posúdil relevantnú právnu otázku v súdnom konaní spočívajúcom v posúdení toho, či sudcovské\nzáložné právo zriadené nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP v rámci\nindividuálneho vymáhania pohľadávok v základnom súdnom konaní predstavuje pre účely konkurzu\nzabezpečovacie právo podľa ust. § 8 ZKR. Teda sa pýta, či záložné právo zriadené súdom nariadením\nzabezpečovacieho opatrenia s ohľadom na jeho obsah, účinky, účel, povahu, charakter, vlastnosti,\natribúty, trvanie ako aj čas, spôsob, dôvod jeho vzniku má alebo nemá byť pre účely konkurzného\nkonania považované za zabezpečovacie právo podľa ust. § 8 ZKR, a tak poskytovať jeho nositeľovi v\nkonkurznom konaní lepšie právne postavenie oproti iným prvotne tiež nezabezpečeným veriteľom.\n28. Dovolateľ zastáva názor, že odvolací súd nesprávne právne posúdil samotný právny inštitút\nsudcovského záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením súdu, ktorý nesprávne prirovnal\nk inštitútu daňového záložného práva, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nv otázke toho, či tento napĺňa všetky atribúty zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR a následne aj čo do\nposúdenia dôvodnosti popieracieho prejavu pôvodného správcu, tu poukazujúc na bod 46 odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n29. Ďalej uviedol, že s ohľadom na absenciu vôle dlžníka nemožno sudcovské záložné právo, ktoré\nvzniká vydaním zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu, stotožňovať ani so zmluvným záložným\nprávom, ktoré vzniká na základe vlastnej vôle dlžníka, na základe ktorej vstupuje do právneho vzťahu s\nveriteľom a ktoré predstavuje hmotnoprávny inštitút zabezpečenia pohľadávok veriteľov v konkurznom\nkonaní. Naproti tomu, pri záložnom práve, ktoré vzniká na základe zabezpečovacieho opatrenia súdu,\nmožno podľa názoru dovolateľa nachádzať podobnosť s exekučným záložným právom.\n30. Dovolateľ poukázal na to, že v súvislosti so zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením\nsúdu, vychádza právna úprava predmetného právneho inštitútu z nemeckej právnej úpravy v rámci\ncivilného súdneho poriadku (Zivilprozessordnung), ktorý upravuje tzv. Arrest, ktorého cieľom je\ndočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu\nvynútiteľnosti rozhodnutia. Vo vzťahu k právnemu inštitútu Arrest uviedol, že jeho cieľom je výlučne\nzabránenie zhoršeniu pozície veriteľa, nie však posilnenie jeho pozície, resp. zvýhodnenie jeho pozície.\nZabezpečovacie opatrenie v zmysle nemeckej právnej úpravy sa spája s budúcim núteným výkonom\nrozhodnutia, v dôsledku čoho je vylúčená možnosť uplatnenia v inom konaní ako pri individuálnom\nnútenom výkone rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 nemeckého insolvenčného poriadku nie\nje prípustný nútený výkon rozhodnutia v prospech jednotlivých konkurzných veriteľov, v dôsledku čoho\nmožno dospieť k záveru, že insolvenčné konanie ako generálna a celková exekúcia vylučuje jednotlivé\nexekúcie, a teda aj výkon záložného práva z Arrestu (k tomuto výkladu nemeckej právnej úpravy dospel\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.04.2022, č. k. III. ÚS 235/2022 - 20).\n\n31. Podľa dovolateľa záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu predstavuje a môže\npredstavovať procesnoprávnu ochranu nároku veriteľa, ktorá mu nezakladá a nemôže zakladať záložné\nprávo hmotnoprávneho charakteru, ktorého existencia je nevyhnutná pre účely posúdenia, či dané\nzáložné právo napĺňa identifikačné znaky zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR. Na uvedenom\npodľa dovolateľa nič nemení fakt, že zákonodarca pri zaradení inštitútu sudcovského záložného\npráva nariadeného v individuálnom konaní zriadením zabezpečovacieho opatrenia previazal jeho vznik\ns úkonmi navodzujúcimi jeho hmotnoprávny charakter. Podľa dovolateľa zabezpečovacie opatrenie\nbezprostredne smeruje k individuálnemu výkonu práva prostredníctvom exekúcie, vo vzťahu ku ktorému\nmožno ustáliť, že v relevantných časových súvislostiach predchádza exekúcii a exekučnému záložnému\nprávu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia nemá a ani nemôže byť zlepšenie či zvýhodnenie právneho\npostavenia veriteľa mimo rámca exekučného konania oproti ostatným veriteľom, tobôž nie v rámci\nkonkurzného konania, pričom opäť podporne poukázal na rozhodnutie ÚS SR č. k. III. ÚS 235/2022-20\nzo dňa 28.4.2022.\n32. Mal za to, že sudcovskému záložnému právu zriadenému zabezpečovacím opatrením súdu tak\nnemožno priznať rovnaké postavenie v rámci zabezpečovacích práv podľa ustanovenia § 8 ZKR ako\nzákon priznáva záložnému právu zriadenému záložnou zmluvou, najmä v dôsledku tej skutočnosti,\nže zabezpečovacie opatrenie aj zohľadňujúc jej systematické zaradenie tohto inštitútu do civilného\nsporového konania môže svoju funkciu naplniť výlučne len v rámci sporového konania a následného\nexekučného konania, ktoré priamo nadväzuje na sporové konanie (ako konanie individuálne), nie\nvšak v rámci osobitného konkurzného konania (ako konania kolektívneho). Podľa dovolateľa zjavným\nnesprávnym právnym posúdením veci, došlo k narušeniu základných princípov konkurzného konania,\nkeď odvolací súdu reverzne priznal účinky inštitútu zabezpečovacieho opatrenia ako prvku základného\ncivilného konania na konkurzné konanie tým, že mu priznal postavenie zabezpečovacieho práva podľa\nust. § 8 ZKR. Dovolateľ je presvedčený, že nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom\nv podobe priznania účinkov základného súdneho konania na konkurzné konanie po tom, ako nastali\núčinky vyhlásenia konkurzu, došlo k bezprecedentnému zásahu do základných princípov, na ktorých je\npostavené konkurzné konanie ako osobitný druh civilného súdneho konania.\n33. Dovolateľ za nepochybné považoval to, že v dôsledku účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok\ndlžníka nemožno naplniť základný účel záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením súdu,\nktorý spočíva v poskytnutí ochrany individuálneho záujmu veriteľa v základnom súdnom konaní, na\nktoré bezprostredne nadväzuje exekučné konanie, a to z dôvodu, že počas konkurzu vyhláseného\nna majetok dlžníka nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia v exekučnom konaní, pričom\nzáložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu nie je a ani nemôže byť spôsobilé vytvoriť\npostavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze. Podľa dovolateľa po vyhlásení konkurzu nemožno\npokračovať v individuálnej procesnej ochrane veriteľa v podobe záložného práva, ktoré bolo zriadené\nzabezpečovacím opatrením súdu nariadením v základnom súdnom konaní, a zároveň v zmysle\nustanovenia § 48 ZKR nemožno počas konkurzu na majetok podliehajúci konkurzu začať konanie o\nvýkon rozhodnutia alebo exekučné konanie.\n34. Dovolateľ s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vo vzťahu k exekučnému\nzáložnému právu zastáva názor, že rovnako ako pri exekučnom záložnom práve nemožno priznať\npostavenie zabezpečeného veriteľa ani veriteľovi, ktorý disponuje záložným právom zriadeným na\nzáklade zabezpečovacieho opatrenia nariadeného súdom, vydania ktorého sa veriteľ môže domáhať\nlen v základnom súdnom konaní v prípade dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie pohľadávky a ktoré je\npriamo späté s následným výkonom práva prostredníctvom exekúcie. Podľa dovolateľa zabezpečovacie\nopatrenie je procesným inštitútom základného súdneho konania, čo potvrdzuje jeho systematické\nzaradenie do civilného procesu v podobe Civilného sporového poriadku. Dovolateľovi sa javí byť právne\nposúdenie zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho práva pre účely konkurzu nesúladné so\nzákladnými princípmi spravodlivosti pri komparácii inštitútu sudcovského záložného práva zriadeného\nzabezpečovacím opatrením a exekučného záložného práva, keď odvolacím súdom zvolenou praxou sa\npriznáva lepšie právne postavenia veriteľovi, ktorý svoje pohľadávky vymáha voči dlžníkovi v základnom\nsúdnom konaní (teda v relevantnom čase spravidla nedisponuje judikovanou pohľadávkou), kedy\nsúd nariadi zabezpečovacie opatrenie oproti veriteľovi, ktorý disponuje judikovanou pohľadávok bez\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorú vymáha prostredníctvom exekúcie aj spôsobom zriadenia\nexekučného záložného práva.\n\n35. Za neprípustné považoval to, aby účinky vyhlásenia konkurzu pôsobili len na inštitúty vykonávacieho\nkonania (najmä exekučné záložné právo) a nepôsobili na inštitúty základného súdneho konania (najmä\nsudcovské záložné právo nariadené zabezpečovacím opatrením). Teda, ak podľa ustálenej praxe\ndovolacieho súdu nemá postavenie zabezpečovacieho práva podľa ust. § 8 ZKR exekučné záložné\nprávo zriadené už vo vykonávacom konaní za účelom vymoženia pohľadávky, o to viac nemožno takéto\npostavenie priznať sudcovskému záložnému právu zriadenému ešte len v základnom súdnom konaní\nprimárne pre odstránenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Podľa dovolateľ takéto právne posúdenie\nzaložené na týchto princípoch nemôže obstáť a je nesprávne. Na podporu svojej argumentácie v\nsúvislosti s povahou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, zo dňa 31.05.2022, sp. zn. 5Cdo/30/2022, tiež uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 28.04.2022, č. k. II. ÚS 235/2022 - 20, ako aj na odborné články publikované\nv Právnom obzore a v Justičnej Revue.\n36. Ďalej uviedol, že súd nariaďujúci zabezpečovacie opatrenie v základnom konaní, neposudzuje\nzákladné otázky súvisiace s finančnou a obchodnou situáciu dlžníka (žalovaného) a tak objektívne\nnedokáže vyhodnotiť, či zriadením sudcovského záložného práva neposkytuje jednému z veriteľov\ndlžníka (žalovaného) neprimeranú výhodu oproti jeho ostatným veriteľom v čase jeho úpadkového\nstavu, kedy nedisponuje dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov.\nSpravidla pritom platí, že nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa domáha veriteľ, ktorý nedisponuje\nžiadnym zabezpečením svojej pohľadávky a to v čase, kedy má svoju pohľadávku zročnú teda súdne\nvymáhateľnú. K zriadeniu sudcovského záložného práva tak nedochádza pred vznikom ani v čase\nvzniku pohľadávky, ale až po tom, ako sa pohľadávka stane zročnou. Za úpadkového stavu dlžníka\n(žalovaného) tak dochádza súdnym rozhodnutím v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia\nk poskytnutiu neprimeranej výhody, ktorá ak by bola poskytnutá dlžníkom zmluvne, napĺňala by\nskutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu (odporovateľnosti) podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR.\nAj z tohto dôvodu by podľa dovolateľa priznanie akéhokoľvek vplyvu inštitútu sudcovského záložného\npráva zriadeného súdom nariadením zabezpečovacieho opatrenia na konkurzné konanie bolo ústavne\nnekonformné a neudržateľné.\n37. Dovolateľ je toho názoru, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu možno\nprirovnať výlučne k exekučnému záložnému právu a nemožno ho porovnávať s daňovým záložným\nprávom ako inštitútom verejného práva, s rozdielnymi podmienkami vzniku a aplikácie tak, ako to\nprirovnáva odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Namietal, že odvolací súd neberie ohľad na základné\nprincípy konkurzného práva, ktoré spočívajú najmä v kolektívnom uspokojovaní konkurzných veriteľov\nv súlade s pravidlom pomerného uspokojovania veriteľov (pari passu), ako aj v princípe rovnakého\nzaobchádzania v konkurznom konaní v spojení s neprípustnosťou zvýhodňovania niektorých veriteľov,\nk narušeniu ktorých dochádza presadzovaním zabezpečovacích opatrením nariadených súdom ako\nzabezpečovacích práv, ktoré majú aj s ohľadom na systematiku ich zaradenia nepochybne charakter\nprocesnoprávneho inštitútu a ktoré podľa názoru dovolateľa, nemožno v medziach konkurzného práva\npovažovať za zabezpečovacie právo podľa ustanovenia § 8 ZKR. Dovolateľ má za to, že odvolací súd\nsa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnymi dopadmi a ich následkami\nna právom chránené záujmy veriteľov, kedy odvolací súd určením oprávnenosti a nespornosti\nzabezpečenia pohľadávky na základe zabezpečovacieho opatrenia nariadeného súdom v základnom\nkonaní, poskytuje neoprávnené a neopodstatnené výhody jednotlivému veriteľovi, ktorému priznáva\nprednostné právo na oddelené uspokojenie z konkurznej podstaty úpadcu. Účinky takto zriadeného\nprocesného záložného práva na majetok Úpadcu by v dôsledku uvedeného trvali neobmedzene a\npôsobili nielen vo vzťahu k dlžníkovi (Úpadcovi), ale aj voči všetkým jeho veriteľom, najmä konkurzným\nveriteľom v rámci konkurzného konania a na ich ťarchu.\n38. Ďalej namietol, že priznanie neoprávnených výhod a neopravného postavenia veriteľa, ktorý\ndisponuje zabezpečenou pohľadávkou na základe zabezpečovacieho opatrenia súdu, ktoré je\npodľa záverov odvolacieho súdu zabezpečovacím právom pre účely konkurzného konania, možno\nvychádzajúc z princípu spravodlivosti identifikovať najmä vo vzťahu k veriteľom, ktorí disponujú\nexekučným záložným právom, avšak ktoré v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nnemá charakter zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR. Odvolací súd týmto postupom neprimerane\nzvýhodňuje veriteľa, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené v skoršom štádiu konania,\nt. j. v štádiu ktoré predchádza exekučnému konaniu, podmienkou zriadenia ktorého je výlučne len\npreukázanie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nemožno podľa dovolateľa opomenúť, že záložné\n\nprávo možno rozhodnutím súdu zriadiť aj bez toho, aby veriteľ v čase vydania zabezpečovacieho\nopatrenia disponoval právoplatne priznanou pohľadávkou (existencia ktorej sa predpokladá až v čase\nvýkonu záložného práva v rámci exekúcie), a priznáva mu výhodnejšie postavenie oproti veriteľovi, ktorý\nuž v čase zriadenia exekučného záložného práva disponuje judikovanou pohľadávkou, a ktorú vymáha\nprostredníctvom exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.\n39. Vo vzťahu k uvedenému za zásadnú otázku, s ktorou sa odvolací súd žiadnym spôsobom\nnevysporiadal, považoval skutočnosť, že sudcovské záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením\nnariadeným súdom nemožno vykonať skôr, ako je pohľadávka, na zabezpečenie ktorej sa sudcovské\nzáložné právo zriaďuje právoplatne súdom priznaná (§ 343 ods. 3 CSP). Poukazujúc na účinky\nvyhlásenia konkurzu na základné súdne konanie v zmysle ust. § 47 ods. 1 ZKR, nastúpenie ktorých\nvylučuje, aby sa stala pohľadávka, na zabezpečenie ktorej bolo sudcovské záložné právo zriadené\njudikovanou (právoplatne súdne priznanou) v dôsledku, čoho sa sudcovské záložné právo stáva bez\nďalšieho nevykonateľné. Dovolateľ má za to, že s touto zásadnou otázkou sa odvolací súd v tomto\nsúdnom konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n40. Mal za to, že pripustením záveru, že zabezpečovacie opatrenie možno presadiť aj mimo\nindividuálnej exekúcie, ktorá je predpokladaná už samotným ustanovením CSP, a to v rámci generálneho\nuspokojovania veriteľov v konkurznom konaní, by došlo k nastoleniu neželateľného stavu, kedy by\no majetku podliehajúceho konkurznej podstate úpadcu rozhodoval aj iný súd, odlišný od príslušného\nkonkurzného súdu, rozhodnutia ktorého vydané v rámci základného súdneho konania by mali účinky\nvoči všetkým konkurzným veriteľom v danom konkurznom konaní.\n41. Zároveň podľa dovolateľa je nevyhnutné vysporiadať sa s právnou otázkou vykonateľnosti\npohľadávky prihlásenej do konkurzného konania ako zabezpečenej pohľadávky so zabezpečovacím\nprávom na základe súdom zriadeného zabezpečovacieho opatrenia v prípade, kedy pohľadávka\nv danom okamihu ešte nebola súdom právoplatne priznaná. Zabezpečovacie opatrenie by v\nčase prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania existovalo a priznávalo by sa mu charakter\nzabezpečovacieho práva podľa ust. § 8 ZKR, avšak veriteľ by v danom čase nedisponoval právoplatným\nrozhodnutím súdu o priznaní pohľadávky (a teda by nedisponoval judikovanou pohľadávkou, ktorá má\nbyť takýmto opatrením zabezpečená), v dôsledku čoho by bolo sudcovské záložné právo nevykonateľné\n(§ 343 ods. 3 CSP). Existenciu právoplatne priznanej pohľadávky súdom zákon predpokladá až\npri výkone záložného práva, nie pri zriadení záložného práva, v dôsledku čoho vyvstáva otázka\nosudu záložného práva v prípade absencie právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní pohľadávky.\nS predmetnou otázkou sa odvolací súd v rámci rozsudku rovnako žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nZdôraznil, že po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka nemožno zo strany veriteľa iniciovať konanie,\nna základe ktorého by mohlo dôjsť k právoplatnému priznaniu pohľadávky súdom, v dôsledku čoho\nby nemohol veriteľ právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní pohľadávky disponovať ani dodatočne.\nPodľa dovolateľa by tak došlo k zvýhodneniu veriteľa, ktorý disponuje výlučne len zabezpečovacím\nopatrením a nejudikovanou pohľadávkou a s ktorým by bolo spojené právo na prednostné uspokojenie\npohľadávky oproti nezabezpečeným veriteľom, ktorí síce disponujú judikovanou pohľadávkou, avšak\nneiniciovali zriadenie sudcovského záložného práva v základnom konaní.\n42. Dovolateľ ďalej považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s právnou otázkou procesu\nvymáhania pohľadávky zo strany veriteľa, ktorý by disponoval záložným právom zriadeným\nzabezpečovacím opatrením súdu, avšak následne by nepristúpil k naplneniu jediného účelu zriadeného\nzabezpečovacieho opatrenia - k výkonu práva prostredníctvom exekúcie tak, ako to predpokladá\nustanovenie § 343 CSP, pričom svoje výhodnejšie postavenie by využil až v prípade vyhlásenia na\nkonkurzu na majetok dlžníka prihlásením si zabezpečenej pohľadávky, čím by sa zvýhodnil na úkor\nostatných konkurzných veriteľov, a to najmä voči veriteľom, ktorí svoje súdom priznané pohľadávky\naktívne vymáhajú v exekúcii a disponujú exekučným záložným právom. Veriteľ by tak napriek jeho\npasivite vo výkone záložného práva a neuskutočnením úkonov smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky\nprostredníctvom exekúcie, nanajvýš v prípade, ak by ani nedisponoval rozhodnutím súdu, ktorým by\nbola pohľadávka právoplatné priznaná a judikovaná, disponoval výhodnejším postavením v konkurznom\nkonaní a súčasne aj právom na prioritné uspokojenie svojich pohľadávok z oddelenej konkurznej\npodstaty, ktoré možno stotožniť s postavením zabezpečeného veriteľa, ktorý disponuje zabezpečenou\npohľadávkou na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, a teda záložným právom,\n\nktorý predstavuje hmotnoprávny inštitút, a ktoré sa pre účely konkurzného konania považuje za\nzabezpečovacie právo podľa ustanovenia § 8 ZKR.\n43. Namietal, že akceptáciou predmetného záveru by mohol byť vytvorený priestor situáciám, v\nrámci ktorých by dlžník v dôsledku jeho cielenej procesnej pasivity voči vybraným veriteľom mohol\nneoprávnene zasiahnuť do majetkovej podstaty a jej distribúcie medzi veriteľov v súlade s pravidlami\nkolektívneho uspokojovania konkurzných veriteľov ako aj nezákonne ovplyvniť celkový priebeh\nkonkurzného konania, a to v záujme neoprávnene zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. V dôsledku\nprijatia takéhoto záveru by mohol byť poskytnutý priestor pre spoločné konanie veriteľa a dlžníka na\nzáklade ich vzájomnej dohody, ktoré by mohlo mať výlučne charakter špekulatívneho konania, za účelom\nzískania výhodnejšieho postavenia a prednostného uspokojenia pohľadávok v rámci konkurzu, čím by\nmohlo dochádzať k zneužitiu súdnej ochrany.\n44. Dovolateľ na záver uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje čo do právneho posúdenia\nveci za nesprávny v právnej otázke posúdenia atribútov sudcovského záložného práva zriadeného\nzabezpečovacím opatrením nariadeným súdom v základnom súdnom konaní ako zabezpečovacieho\npráva podľa ust. § 8 ZKR pre účely konkurzu. Dovolateľ je presvedčený, že zabezpečovacie opatrenie\nnariadené v civilnom sporovom konaní nie je zabezpečovacím právom podľa ust. § 8 ZKR, keď ani\nlen sčasti nenapĺňa čo i len základné aspekty nevyhnutné pre jeho zaradenie pod danú definíciu\nzabezpečovacích práv v konkurznom konaní.\n45. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že záložné právo zriadené zabezpečovacím\nopatrením je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, na základe čoho žalobcovi v prislúcha\npostavenie zabezpečeného veriteľa v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby dovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a\nzároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je\nprípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).\n47. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\ndovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto\notázku (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň\nplatí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca\n(kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky,\nktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické\notázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. To znamená, že musí ísť o právnu otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, teda o právnu otázku\nrozhodujúcu pre rozhodnutie vo veci samej. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/189/2018 z 26. marca 2019).\n48. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn.\n2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n49. Z dovolania vyplýva, že dovolateľ za dovolacím súdom doposiaľ nevyriešenú právnu otázku\npovažoval vyriešenie otázky charakteru, povahy a tiež uplatniteľnosti záložného práva zriadeného\nsúdnym rozhodnutím, na základe zabezpečovacieho opatrenia vydaného podľa § 343 CSP (sudcovské\nzáložné právo) vo vzťahu k ust. § 8 ZKR, a teda či zabezpečenie peňažnej pohľadávky (sudcovským)\nzáložným právo zriadeným zabezpečovacím opatrením súdu patrí (pre účely konkurzu) pod\nzabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR, a následne či takejto pohľadávke veriteľa je možné priznať v\nkonkurze povahu pohľadávky zabezpečenej.\n\n50. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia\no zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (ods.2) Výkon\nzáložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym\nrozhodnutím. (ods. 3)\n51. Podľa § 8 ZKR, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné\nprávo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú\npodobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona\npovažuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.\n52. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že\nzáložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu\nzáložného práva (ďalej len „záloh\"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\n53. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov\no vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení\nzáložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká\nodovzdaním veci podľa tohto zákona.\n54. Pri posudzovaní právnej otázky, či záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu podľa\n§ 343 CSP napĺňa znaky zabezpečovacieho práva v zmysle § 8 ZKR, je nevyhnutné striktne rozlišovať\nmedzi procesnou povahou nástroja, prostredníctvom ktorého dochádza k jeho zriadeniu, a právnou\npovahou samotného záložného práva ako vecného práva k cudzej veci. Dovolacia argumentácia, ktorá\nstavia na zjednodušujúcej téze o výlučne procesnoprávnom charaktere sudcovského záložného práva\na z tejto tézy následne vyvodzuje jeho neakceptovateľnosť v konkurznom konaní, sa v tomto ohľade javí\nako metodologicky nedôsledná a v konečnom dôsledku neudržateľná v systematike platného práva.\n55. Východiskom právneho posúdenia musí byť ustanovenie § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nktoré rozhodnutie súdu výslovne uvádza ako jeden zo samostatných a rovnocenných titulov vzniku\nzáložného práva. Tým zákonodarca jednoznačne deklaruje, že záložné právo zriadené rozhodnutím\nsúdu je hmotnoprávnym inštitútom, ktorý nie je hierarchicky ani kvalitatívne podradený záložnému\nprávu zriadenému zmluvou, rozhodnutím správneho orgánu alebo priamo zo zákona. Skutočnosť,\nže konkrétny spôsob realizácie tohto titulu je upravený procesným predpisom, nemôže sama osebe\nviesť k záveru o procesnej povahe samotného vecného práva. Procesný predpis v takom prípade\nplní len funkciu normatívneho rámca, prostredníctvom ktorého dochádza k autoritatívnemu vzniku\nhmotnoprávneho vzťahu.\n56. Dovolateľ správne poukazuje na absenciu vôle dlžníka pri vzniku sudcovského záložného práva,\navšak tomuto znaku pripisuje význam, ktorý mu právny poriadok nepriznáva. Absencia konsenzu záložcu\nje relevantná len z hľadiska rozlíšenia medzi zmluvným a nezmluvným spôsobom vzniku záložného\npráva, nie však z hľadiska jeho hmotnoprávnej kvalifikácie. Právny poriadok pozná viacero foriem\nzáložných práv, ktoré vznikajú bez prejavu vôle dlžníka a napriek tomu nepochybne zakladajú postavenie\nzabezpečeného veriteľa, čo platí osobitne pre daňové záložné právo, zákonné záložné práva alebo\nzáložné práva vznikajúce rozhodnutím orgánu verejnej moci. Samotná absencia vôle dlžníka preto\nnemôže byť argumentom proti aplikovateľnosti § 8 ZKR.\n57. Ťažisko dovolacej argumentácie spočíva v snahe prirovnať sudcovské záložné právo k exekučnému\nzáložnému právu a vyvodiť z tejto analógie ich spoločný osud v konkurze. Táto komparácia však\nnezohľadňuje zásadné konštrukčné rozdiely medzi oboma inštitútmi. Exekučné záložné právo je\nimanentnou súčasťou konkrétneho exekučného konania, vzniká výlučne na vykonateľnú pohľadávku,\njeho existencia je funkčne aj časovo viazaná na trvanie exekúcie a jeho zánik je zákonom výslovne\nspojený so zastavením exekučného konania. Sudcovské záložné právo naproti tomu nie je viazané na\nexistenciu exekučného konania ani na právoplatné rozhodnutie vo veci samej, môže zabezpečovať aj\npohľadávku, ktorá ešte nebola judikovaná, vzniká zápisom do katastra nehnuteľností s účinkami erga\nomnes a jeho zánik nie je viazaný na procesný osud iného konania, ale len na zákonom predvídané\n\nhmotnoprávne skutočnosti. Z týchto dôvodov nemožno medzi sudcovským a exekučným záložným\nprávom vytvárať plnohodnotnú analógiu, ktorá by odôvodňovala ich rovnaké posúdenie v konkurze.\n58. Argumentácia dovolateľa, opierajúca sa o rozhodnutie ústavného súdu, ktoré zdôrazňuje, že\núčelom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana postavenia veriteľa v budúcej exekúcii, je vo svojej\nvýchodiskovej časti správna, avšak neúplná. Účel zabezpečovacieho opatrenia ako procesného inštitútu\nnemožno mechanicky zamieňať s právnymi účinkami záložného práva, ktoré jeho nariadením vzniká.\nSkutočnosť, že zákonodarca viaže možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na existenciu\nobavy z ohrozenia exekúcie, neznamená, že samotné záložné právo je právne determinované výlučne\ntýmto účelom ani že jeho existencia je podmienená trvaním tejto obavy. Judikatúra ústavného súdu, na\nktorú dovolateľ poukazuje, sa sústreďuje na výklad podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,\nnie na otázku jeho účinkov v konkurznom konaní, a preto z nej nemožno vyvodiť záver o automatickom\nvylúčení sudcovského záložného práva z režimu § 8 ZKR.\n59. Osobitnú pozornosť si vyžaduje komparácia sudcovského záložného práva s daňovým záložným\nprávom, ktorú dovolateľ odmieta s poukazom na verejnoprávny charakter daňových vzťahov. Tento\nargument však naráža na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na\nrozhodnutie sp. zn. 1Obdo/34/2018, v ktorom dovolací súd jednoznačne vyslovil, že procesný charakter\npredpisu upravujúceho vznik daňového záložného práva nebráni jeho hmotnoprávnej povahe a jeho\nkvalifikácii ako zabezpečovacieho práva v konkurze. Rozhodujúcimi kritériami boli skutočnosť, že\ndaňové záložné právo vzniká nezávisle od exekučného konania, trvá aj po vyhlásení konkurzu a\njeho účinky nie sú ex lege anulované konkurzným konaním. Tieto znaky pritom v podstatných rysoch\nzodpovedajú aj sudcovskému záložnému právu, čo robí túto analógiu materiálne presvedčivejšou než\nanalógia s exekučným záložným právom.\n60. Dovolacia argumentácia založená na nemeckom inštitúte Arrest a na jeho osude v insolvenčnom\nkonaní má nepochybne komparatívnu hodnotu, avšak nemožno jej priznať normatívnu silu. Slovenský\nzákonodarca síce pri koncipovaní zabezpečovacieho opatrenia čerpal z nemeckej právnej úpravy,\navšak neprevzal jej riešenia v oblasti insolvenčného práva. Práve naopak, explicitným zakotvením\nsudcovského záložného práva v Občianskom zákonníku a jeho nevylúčením z pôsobnosti § 8 ZKR\nzákonodarca vytvoril samostatný normatívny rámec, ktorý nemožno preklenúť odkazom na zahraničné\nriešenia bez opory v slovenskom práve.\n61. Pokiaľ dovolateľ namieta, že priznanie účinkov sudcovského záložného práva v konkurze narúša\nzákladné princípy kolektívneho uspokojovania veriteľov a vytvára neodôvodnené zvýhodnenie určitej\nskupiny veriteľov, ide o argumentáciu, ktorá prekračuje rámec výkladu platného práva a presúva sa\ndo roviny hodnotových úvah de lege ferenda. Konkurzné právo samo osebe vychádza z diferenciácie\nveriteľov a § 8 ZKR je jej explicitným vyjadrením. Riziká účelového alebo nespravodlivého zvýhodnenia\nveriteľa zákonodarca rieši prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, nie popretím\nexistencie zabezpečenia, ktoré platne vzniklo pred vyhlásením konkurzu.\n62. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že hoci zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom\na jeho nariadenie sleduje ochranu individuálneho záujmu veriteľa pred ohrozením budúcej exekúcie,\nzáložné právo, ktoré jeho prostredníctvom vzniká, má hmotnoprávnu povahu a vykazuje všetky\npodstatné znaky zabezpečovacieho práva v zmysle § 8 ZKR. Vyhlásenie konkurzu má za následok\nobmedzenie individuálneho výkonu tohto práva, nie však jeho zánik alebo stratu kvalifikácie ako\nzabezpečenia. Správnym riešením de lege lata je preto priznať sudcovskému záložnému právu\núčinky zabezpečovacieho práva v konkurze za predpokladu, že vzniklo pred vyhlásením konkurzu\na trvalo v rozhodnom čase, pričom prípadné korektívy z hľadiska spravodlivosti a parity veriteľov je\npotrebné uplatňovať prostredníctvom nástrojov konkurzného práva, ktoré na tento účel zákon výslovne\nustanovuje.\n63. Podstatou právneho problému nie je spor o osobitosť konkurzného konania ani o jeho autonómne\nprincípy, ale otázka, či osobitný režim konkurzu môže spätne zmeniť právnu povahu už existujúceho\nvecného práva, ktoré vzniklo podľa všeobecnej civilnoprávnej úpravy. Práve v tomto bode je nevyhnutné\npresne osvetliť inštitút sudcovského záložného práva a jeho miesto v systéme súkromného práva.\n\n64. Sudcovské záložné právo je inštitútom, ktorého procesná genéza zakrýva jeho hmotnoprávnu\npodstatu, no nemení ju. Je nepochybné, že jeho zriadenie je iniciované procesným návrhom a\nrealizované rozhodnutím súdu v režime Civilného sporového poriadku. Táto skutočnosť však vypovedá\nvýlučne o mechanizme jeho vzniku, nie o právnej povahe práva, ktoré týmto mechanizmom vzniká. Hneď\nokamihom zápisu do katastra nehnuteľností nadobúda sudcovské záložné právo všetky konštitutívne\nznaky vecného práva: pôsobí erga omnes, viaže sa na vec a nie na osobu dlžníka, má poradie\nrozhodujúce pre uspokojenie a vstupuje do majetkovej sféry záložcu ako právne obmedzenie\nvlastníckeho práva. Tieto účinky nie sú procesné, ale čisto hmotnoprávne a sú typické pre záložné právo\nako vecné právo v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.\n65. Rozhodujúcim normatívnym východiskom je pritom § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý\nvýslovne a bez rozlišovania priznáva rozhodnutiu súdu rovnakú kvalitu titulu vzniku záložného práva ako\nzmluve, rozhodnutiu správneho orgánu či zákonu. Z pohľadu systematiky civilného práva teda neexistuje\n„slabšie“ alebo „dočasnejšie“ záložné právo len preto, že vzniklo rozhodnutím súdu . Každý iný výklad\nby znamenal, že zákonodarca síce formálne zaradil sudcovské záložné právo medzi záložné práva, no\nmateriálne by mu odoprel ich základné účinky, čo je interpretačne neudržateľné.\n66. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka do tohto obrazu vstupuje ako procesná a organizačná\nudalosť, nie ako právny titul zániku vecných práv. Účinkom konkurzu je koncentrácia uspokojovania\npohľadávok a vylúčenie individuálneho výkonu práva, nie anulácia existujúcich právnych vzťahov.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii preto dôsledne rozlišuje medzi zákazom výkonu (najmä exekúcie)\na samotnou existenciou zabezpečenia. Tam, kde zákonodarca chcel, aby určitý druh zabezpečenia\nvyhlásením konkurzu zanikol, urobil tak výslovne, typicky pri exekučnom záložnom práve, ktorého\nexistencia je imanentne viazaná na konkrétne vykonávacie konanie. Absencia obdobného ustanovenia\npri sudcovskom záložnom práve nemôže byť považovaná za medzeru, ale za vedomé rešpektovanie\njeho vecnoprávnej povahy .\n67. Z tohto pohľadu je zrejmé, že konkurzné právo nemôže spätne „prekvalifikovať“ sudcovské záložné\nprávo na čisto procesný nástroj len preto, že jeho výkon v konkurze nie je možný individuálne. Výkon\npráva a existencia práva sú v súkromnom práve zásadne odlišné kategórie. Konkurz blokuje výkon,\nnie existenciu zabezpečenia. Ak by bolo možné z existencie zákazu výkonu odvodiť aj zánik alebo\nnerelevantnosť vecného práva, znamenalo by to, že konkurzné právo má retroaktívny účinok na\nhmotnoprávne vzťahy, čo je v rozpore so základnými zásadami právnej istoty a ochrany nadobudnutých\npráv.\n68. Ustanovenie § 8 ZKR treba vykladať práve v tomto systematickom kontexte. Zabezpečovacie\nprávo je v ňom definované funkčne, nie podľa pôvodu alebo spôsobu vzniku. Rozhodujúce je, či ide o\nprávo, ktoré dáva veriteľovi nárok na uspokojenie z určitého majetku dlžníka s prednostným poradím.\nSudcovské záložné právo túto funkciu nepochybne plní, pretože viaže konkrétny majetok a určuje\nporadie uspokojenia. Skutočnosť, že jeho realizácia v konkurze prebieha prostredníctvom oddelenej\npodstaty a nie prostredníctvom individuálnej exekúcie, je len dôsledkom osobitného procesného režimu\nkonkurzu, nie dôkazom absencie zabezpečenia.\n69. Námietky dovolateľa, založené na obave z narušenia parity veriteľov a zo zvýhodnenia tých, ktorí\nsi zabezpečenie zariadili zabezpečovacím opatrením, sa pohybujú v rovine konkurznej teleológie, nie\nv rovine systematiky hmotného práva. Parita veriteľov v konkurze nie je absolútnou hodnotou, ale\nzásadou, ktorú zákonodarca vedome limituje existenciou zabezpečených veriteľov. Ak by mala byť\nochrana parity dôvodom na popretie sudcovského záložného práva ako zabezpečenia, musela by sa\nrovnaká logika uplatniť aj voči iným nezmluvným zabezpečeniam, čo zákon zjavne nepredpokladá.\nPrávny poriadok navyše disponuje osobitnými nástrojmi na korekciu nespravodlivých alebo účelových\nzvýhodnení, predovšetkým inštitútom odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 a nasl. ZKR. Tieto\nnástroje sú systematicky určené na riešenie takýchto situácií, zatiaľ čo popretie existencie zabezpečenia\nby predstavovalo obchádzanie vlastnej logiky konkurzného práva.\n70. Záverom možno konštatovať, že hoci konkurzné právo predstavuje osobitný procesný režim s\nvlastnými princípmi, nemá normatívnu silu meniť hmotnoprávnu kvalifikáciu vecných práv, ktoré vznikli\npodľa všeobecného civilného práva. Systematika civilného práva v tomto prípade musí prevážiť, pretože\npráve ona určuje, čo je a čo nie je záložným právom. Konkurzné právo na túto kvalifikáciu nadväzuje a\npracuje s ňou, nie ju nanovo vytvára. Dovolací súd tak uzatvára, že správnym riešením de lege lata je\n\npriznať sudcovskému záložnému právu postavenie zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR, ak vzniklo\npred vyhlásením konkurzu a v rozhodnom čase trvalo, pričom účinky konkurzu sa prejavia výlučne v\nspôsobe jeho realizácie, nie v popretí jeho existencie alebo právnej povahy.\n71. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade bol správny záver odvolacieho\nsúdu, že žalobcovi v konkurznom konaní patrí právo na uspokojenie prihlásenej pohľadávky z oddelenej\npodstaty a je potrebné naňho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa, keďže sudcovské záložné právo\nzriadené podľa Civilného sporového poriadku, ktoré vzniklo ešte pred vyhlásením konkurzu, a ktoré\nv rozhodnom čase naďalej trvalo, treba považovať za zabezpečovacie právo v zmysle § 8 zákona o\nkonkurze.\n72. Podľa § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n73. Dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne\nposúdenie veci, teda jeho dovolanie smeruje proti vecne a právne správnemu rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, a v súlade s § 448 CSP dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol.\n74. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n75. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}