{"guid": "9320af1a-cd02-42f8-be7d-e93758292c14:35f80264-a55a-4af8-93b2-28b8b215647e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1", "spisova_znacka": "1Tdo/64/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/64/2025 z 14. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2026, sp. zn. 1Tdo/64/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1", "identifikacne_cislo": "2121012178", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Klemanič", "sudca_id": 1027, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-klemanic-1027", "datum_vydania": "2026-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 257 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "nazov": "§ 257 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-6", "nazov": "§ 257 ods. 6 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-8", "nazov": "§ 257 ods. 8 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-208.odsek-1", "nazov": "§ 208 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-208.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35f80264-a55a-4af8-93b2-28b8b215647e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/64/2025\n2121012178\n14. 01. 2026\nJUDr. Emil Klemanič\nECLI:SK:NSSR:2026:2121012178.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Klemaniča a sudcov\nJUDr. Martina Bargela a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom 14.\njanuára 2026 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej Z. Š. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §\n172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného\nzákona o dovolaní menovanej podanom proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/47/2023,\nz 19. októbra 2023\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej Z. Š. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/43/2021, z 9. marca 2023, v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/43/2021, z 15. marca 2023 bola obvinená Z. Š.Ľ. uznaná\nza vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),\nods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa dopustila\nna tom skutkovom základe, že:\n„minimálne od novembra 2020 na presne nezistených miestach v Hlohovci si od presne nezistených\nosôb a nezisteným spôsobom zaobstarávala metamfetamín - pervitín, ktorý u seba bez povolenia\nprechovávala a následne na území mesta Hlohovec a Leopoldov predávala ďalším osobám, a to B. N.,\nN. Š. a W. B., ako aj ďalším doposiaľ presne nestotožneným osobám, pričom obžalovaná si v presne\nnezistenom čase, nezisteným spôsobom zaobstarala a od presne nezisteného času najneskôr však\ndo 19.30 hod. dňa 21.04.2021 bez povolenia prechovávala v osobnom motorovom vozidle zn. Alfa\nRomeo 156, modrej metalízy, evidenčného čísla K.-XXXCI, VIN: E., ktoré sa odstavené nachádzalo na\nul. E. v K., ktorého vlastníkom je B. N., metamfetamín - pervitín, ktorý bol uložený na rôznych miestach\nvo vozidle, vrátane kabelky obžalovanej, pričom dňa 21.04.2021 bola vykonaná prehliadka osobného\nmotorového vozidla zn. Alfa Romeo 156, modrej metalízy, evidenčného čísla K.-XXXCI, VIN: E., pri\nktorej boli zaistené stopy, a to konkrétne zatavená striekačka s modrým piestom a zbytkom obsahom\nbielej kryštalickej látky, PVC sáčik s hnedou kryštalickou látkou, čierne plastové púzdierko s obsahom\n1 sáčik s hnedou kryštalickou látkou, 1 sáčik s bielou kryštalickou látkou, 1 alobalová skladačka, 1\nalobalová skladačka s neznámym obsahom, 1 vrchná časť striekačky, pričom bolo zistené, že zaistené\nstopy obsahujú kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 296 mg s priemernou koncentráciou 58,7\n% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 174 mg absolútneho metamfetamínu, ktorých celková\nhodnota v Trnavskom kraji v 2. štvrťroku 2021 je 16,28 Eur, pričom v zmysle Zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v\nznení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“\nZa to bol obvinenej Z. Š. uložený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l)\nTrestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného\n\nzákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per\nanalogiam trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov; pričom podľa § 48\nods. 3 písm. b) Trestného zákona bola na výkon uloženého trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s\nmaximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený\nrozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8T/41/2021, z 25. januára 2022, v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/41/2022, z 24. novembra 2022, právoplatným 24. novembra 2022,\nako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona jej súd uložil ochranné\nprotitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b),\npísm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva)\nroky. Zároveň jej súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci, a to:\n- sáčik s neznámou kryštalickou látkou - stopa č. 2,\n- zatavená striekačka s modrým piestom - stopa č. 1,\n- puzdro so sáčikmi, alobalovou skladačkou - stopa č. 3,\n- mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby,\n- mobilný telefón zn. NOKIA, strieborno-čiernej farby bez zadného krytu.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátora a obvinenej rozhodol\nrozsudkom, sp. zn. 5To/47/2023, z 19. októbra 2023 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa §\n322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenej uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.\napríla 2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného\nzákona účinného do 30. apríla 2022 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov; pričom\npodľa § 48 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 bola na výkon trestu odňatia slobody\nzaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8T/41/2021, z 25.\njanuára 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/41/2022, z 24. novembra\n2022, právoplatným 24. novembra 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1, § 77\nods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) účinného do 30. apríla 2022 Trestného zákona v spojení s § 78 ods.\n1 Trestného zákona jej súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň jej súd podľa § 60 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci, a to:\n- sáčik s neznámou kryštalickou látkou - stopa č. 2,\n- zatavená striekačka s modrým piestom - stopa č. 1,\n- puzdro so sáčikmi, alobalovou skladačkou - stopa č. 3,\n- mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby,\n- mobilný telefón zn. NOKIA, strieborno-čiernej farby bez zadného krytu.\nProti rozsudku krajského súdu podala obvinená Z. Š. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr.\nDalibora Kuciaňa dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], § 371 ods. 1\npísm. h) [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh\ntrestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\n[rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť].\nObvinená v dovolaní v podstate namietala:\n„Podstata Rozsudku KS TT spočíva na vnútorne rozpornom prístupe k dôvodom, pre ktoré zrušil 1.\nrozsudok a k dôvodom, ktoré ho viedli k uloženiu zvýšeného trestu, keď vypočutie svedka B. považoval\nnajskôr za rozhodujúce pre určenie kvalifikačného znaku, ktorý je súčasťou skutkovej ako aj právnej vety\n(na viacerých osobách) a jeho nevypočutie dokonca za porušenie práva na obhajobu a na strane druhej\npovažoval (stotožnením sa s odôvodnením doplnenia dôvodov odvolania prokurátorom) vyhlásenie o\nvine odsúdenou za ´dožadovanie sa´ tých istých ´výhod´, aké majú obžalovaní, ktorí takéto vyhlásenie\nurobia (len) pred začatím dokazovania viny.\nV neposlednom rade ku vyhláseniu o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odsúdená\nuvádza, že ani vyhlásenie o vine na začiatku hlavného pojednávania, po prednesení obžaloby,\nnegarantuje pre obžalovaného mimoriadne zníženie trestu, ako sa vlastne snaží odvolací súd podsunúť,\n\npretože mimoriadne zníženie trestu, i podľa stanoviska, súd môže aplikovať, nemá teda túto povinnosť,\na už vôbec nie (len) po vyhlásení viny a (len) po prednesení obžaloby.\nTu je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu ku preukázaniu kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. j)\nTrestného zákona sa nevykonalo žiadne dokazovanie, dokonca súd prvého stupňa rezignoval na\nvykonanie všetkých dostupných prostriedkov k vypátraniu a zisteniu pobytu svedka, resp. nevyvinul\nsnahu v potrebnom rozsahu pre zabezpečenie a vykonanie kontradiktórneho procesu, čím i porušil právo\nodsúdenej na obhajobu a zároveň riadne nezistil skutkové znaky spáchaného trestného činu, najmä\nznaku, ktorý podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.\nPráve vyhlásením o vine (i) k tejto časti odsúdená naplnila nielen 2 poľahčujúce okolnosti, ale objektívne\nočakávala, i pri návrhu prokurátora na prijatie jej vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, že benefit,\nspočívajúci v mimoriadnom znížení trestu jej bude priznaný, ktorý paradoxne priznal súd prvého stupňa.\nO to viac odsúdená považuje postup prokurátora (podanie odvolania) za celej situácie a dôkazného\nstavu minimálne za nečestný, ktorý aproboval, v podstate, i odvolací súd.\nOdvolací súd len lakonicky a v rozpore s povinnosťou riadne a presvedčivo zdôvodniť svoje rozhodnutie,\nuviedol, že ´...podmienky na mimoriadne zníženie trestu neboli splnené, ani obhajoba nepoukazovala\nna žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, tak\nvýznamné, ktoré by odôvodnili taký postup...´, napriek tomu, že tieto boli obhajobou nielen tvrdené, ale\nsúdom prvého stupňa i zistené a plne odôvodnené (nielen strana 7. a nasl. 2. rozsudku, ale tieto sú a\nboli odvolaciemu súdu zrejmé, keď tieto sám uviedol v bode 12. Rozsudku KS TT).\nOdsúdená súčasne tvrdí, že postupom, rozhodnutím a najmä odôvodnením, ktoré je jednak v rozpore\ns výrokom rozhodnutia, a jednak nepreskúmateľné, došlo k porušeniu i ďalších kogentných ustanovení\nTrestného poriadku a Trestného zákona, ktorých výsledkom je, že zásadným spôsobom bolo porušené\nprávo na obhajobu, a to vôbec v možnosti sa brániť proti kvalifikačnému znaku, ktorý podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby, keď prokurátor neprodukoval v konaní pred súdom (dokonca ani v prípravnom\nkonaní) žiaden dôkaz, ktorý by tento kvalifikačný znak vôbec mohol nielen tvrdiť, ale i preukázať.\nNapriek tomu účelovo nadkvalifikoval trestný čin tak, aby odsúdenú primäl k urobeniu vyhlásenia o\nvine (ktorá sa objektívne spoliehala na benefit, ktorý predpokladá Trestný poriadok, o to viac keď 1.\nrozsudkom jej bol uložený trest až 12 rokov), bez ohľadu na štádium konania, a následne, nečestne\npodal odvolanie do výroku o treste uvedomujúc si, že sa odsúdená priznala ku skutku, ako bol opísaný\na účelovo nadkvalifikovaný v obžalobe (v uznesení o vznesení obvinenia nevynímajúc).\nAko vyplýva zo skutkovej vety, odsúdenej sa kládla vina za trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom,\nna viacerých osobách a podľa názoru odsúdenej išlo len o účelovú nadkvalifikáciu trestného činu bez\nakéhokoľvek dôkazu.\nOdsúdená tvrdí, že jej takouto nezákonnou konštrukciou možného páchania trestného činu na viacerých\nosobách bolo zmarené navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jej obhajobu, pretože nie\nje možné sa brániť proti hypotézam a vôbec poskytovať dôkazy na vyvrátenie neexistujúcej skutočnosti.\nVo vzťahu ku nadkvalifikácii trestného činu, ktorý sa odsúdenej kládol za vinu, sme presvedčení, že\nprokurátor zneužil svoje postavenie, aby dosiahol neférový výsledok, pretože z vyššie uvedeného je\nzrejmé, že podal obžalobu bez dostatočných dôkazov (najmä ku kvalifikačnému znaku podmieňujúceho\nvyššiu trestnú sadzbu), čím vytvoril, najmä po nezákonnom a zrušenom 1. rozsudku, pre porušenie\npráva na obhajobu, na odsúdenú tlak na jej priznanie.\nPrijatím vyhlásenia odsúdenej súdom, ktorého prijatie navrhol sám prokurátor, tak prokurátor dosiahol\nstav, že účelovým nadkvalifikovaním skutku v podstate prinútil úskokom odsúdenú sa priznať.\nJe zrejmé, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací\ndôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, len z toho hľadiska, či skutok alebo iná\nokolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či\nskutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak,\naby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008).\nOdsúdená tvrdí, že tomu tak v jej trestnej veci nebolo, pretože, ak urobila vyhlásenie o vine, prokurátor\nnemohol navrhnúť toto vyhlásenie prijať a súd nemohol toto vyhlásenie prijať, keď je zrejmé, že\nodsúdená urobila vyhlásenie o vine za skutok, ktorý obsahoval vymyslený a prokurátorom nepreukázaný\nkvalifikačný znak, dokonca ani po ´rozsiahlom dokazovaní´ a zrušujúcom uznesení. Súd nemôže\nautomaticky prijímať vyhlásenie (a už vôbec nie prokurátor navrhovať jeho prijatie), ak mu je zrejmé,\nže by prijal vyhlásenie o vine za skutok, ktorý nezodpovedá znakom kvalifikovanej podstaty žalovaného\ntrestného činu. Akékoľvek priznanie nezbavuje súd a ani prokurátora povinnosti konať zodpovedne,\nčestne a najmä zákonne.\nOdsúdená tvrdí, že svojim vyhlásením, podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súčasne\nnapomohla súdu pri objasňovaní jej trestnej činnosti, neodvolateľne (čoho si musel byť prokurátor\n\nvedomý, preto, i z dôvodu dôkaznej núdze navrhol vyhlásenie prijať) prijala všetky právne účinky uznania\nviny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu\na výške uloženého trestu, pričom opakovane odkazuje na stanovisko, ktoré však s poukazom na skôr\nuvedené v podstate vo svojom 2. rozsudku súd a aj odvolací súd odignorovali, keďže nepriznali (nezistili)\nďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorá je s poukazom na stanovisko zrejmá.\nSúd síce predmetné stanovisko v 2. rozsudku uvádza, avšak len vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu\ntrestu v prospech odsúdenej, avšak nie ku priznaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti v prospech\nodsúdenej, pričom odvolací súd mimoriadne zníženie trestu v prospech odsúdenej bez relevantných a\nzrozumiteľných dôvodov odmietol (a trest nepreskúmateľne zvýšil), a ku priznaniu ďalšej poľahčujúcej\nokolnosti, ktorá vyplýva zo stanoviska, a ktorá podstatne mení rozsah trestnej sadzby, sa nezmienil\nvôbec.\nNie je zrejmé, prečo už súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona v prípade prijatia\nvyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku\nnezistil a túto v podstate vylúčil, a to nesprávnou aplikáciou stanoviska zjednocujúceho výklad a aplikáciu\nhmotnoprávnych ustanovení § 36 písm. n) a l) Trestného zákona, keď súd poľahčujúcu okolnosť podľa §\n36 písm. n) Trestného zákona pravdepodobne považoval (len) ako súčasť poľahčujúcej okolnosti podľa §\n36 písm. l) Trestného zákona, čím však odňal odsúdenej právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou\nje i právo na riadne, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku s aplikáciou všetkej dostupnej\na známej judikatúry.\nV trestnej veci odsúdenej teda nenastal stav, že súd prvého stupňa mimoriadne neznížil trest, odsúdená\npodala odvolanie, argumentujúc stanoviskom, a odvolací súd by jej odvolanie zamietol odôvodňujúc,\nže mimoriadne zníženie trestu, podľa stanoviska, je možnosťou súdu, a nie jeho povinnosťou. Len v\ntomto prípade by mal odvolací súd pravdu a jeho odôvodnenie by bolo rovnaké ako v jeho Rozsudku\nKS TT. Keďže nejde o prípad podľa prvej vety tohto bodu, rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a\njeho odôvodnenie nepreskúmateľné, pričom odsúdená doposiaľ nevie, na základe akého racionálneho\na zákonného dôvodu došlo ku zmene a ku neaplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, keďže boli\nsplnené všetky zákonné podmienky a predpoklady na tento postup, čo súd prvého stupňa i jasne, určito\na zrozumiteľne odôvodnil.“\nObvinená Z. Š.R. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, po vyslovení porušenia zákona, zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj chybné konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo a\nprikázal, aby odvolací súd vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNásledne obvinená prostredníctvom ustanoveného obhajcu doplnila dovolanie nasledovne:\n„Tvrdíme, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku), i pri skončení vyšetrovania, nezákonným postupom nielen zo strany vyšetrovateľa (i\nprokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní), ale i zo strany Okresného\nsúdu Trnava (ďalej len ´súd´ alebo ´súd prvého stupňa´), ako i zo strany odvolacieho súdu, keď\nodignorovali zjavné porušenie práva na obhajobu zjavným porušením § 208 ods. 1 Trestného poriadku\norgánmi činnými v trestnom konaní.\nVyšetrovateľ listom (upovedomením) zo dňa 22.09.2021, označeným ako ´upovedomenie o úkone zaslanie´, upovedomil obvineného a obhajcu tak, že: ´Týmto Vás upovedomujem o tom, že v trestnej\nveci obv. Z. Š.Ľ., sa uskutoční nasledovný úkon: - dňa 30.09.2021 od 13:30 hod. - preštudovanie\nvyšetrovacieho spisu. Adresa úkonu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Vašinova 124/59, Nitra.´.\nPredmetné upovedomenie však nie je upovedomením, ktoré predpokladá, a najmä od policajta vyžaduje\nzákonné ustanovenie § 208 ods. 1 Trestného poriadku.\nJe zrejmé, že policajt neumožnil a ani neupozornil, ani odsúdenú a ani jej obhajcu, na ich právo podať\nnávrhy na doplnenie vyšetrovania, a to najmenej tri dni vopred (upozornení neboli vôbec).\nPri ´upovedomení o úkone - zaslanie´ zo dňa 22.09.2021 sa nachádza doklad o upovedomení o tomto\npráve (preštudovanie vyšetrovacieho spisu), a to dňom 22.09.2021, avšak nejde o doklad, ktorý by bol\nverejnou listinou (doručenkou), pretože ideneprípustne len o fotokópiu.\nTento doklad tak nepotvrdzuje a ani nemôže potvrdzovať pravdivosť toho, čo sa v ňom má osvedčovať a/\nalebo potvrdzovať, teda že by bola odsúdená práve v tento deň (22.09.2021; tento dátum tam ani nebol\nzo strany odsúdenej napísaný) o možnosti preštudovať spis upozornená.\nUpozornená v tento deň ani nemohla byť, pretože v tento deň nebol vyšetrovateľ na adrese Ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody, Vašinova 124/59, Nitra a z pochopiteľných dôvodov ani odsúdená nemohla\nbyť v sídle Krajského riaditeľstva PZ v Trnave.\nAk bola odsúdená upozornená na možnosť preštudovať vyšetrovací spis a uplatnenie si tohto práva\njej malo byť umožnené, tak až 30.09.2021, teda v deň tohto úkonu trestného konania, keď až bol\n\nvyšetrovateľ s odsúdenou, teda určite nie 3 dni vopred. Upovedomenie odsúdenej o týchto dvoch\nzákladných obhajobných práv garantovaných v § 208 ods. 1 Trestného poriadku, považoval vyšetrovateľ\nneprípustne len za formalitu a význam tohto inštitútu nebol a ani nemohol byť reálne a v plnom rozsahu\nnaplnený.\nDňa 30.09.2021 tak došlo ku zrejmému účelovému antedatovaniu údajného upovedomenia o možnosti\npreštudovania spisu (ku umožneniu uplatnenia si práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania\nnemožno ani hovoriť), a to spätne dňom 22.09.2021, čo je v trestnom práve a v trestnom konaní\nneprípustné a nezákonné.\nPolicajt svoju pozornosť zameral výlučne len na jedno z dvoch práv garantovaných obvinenému\na obhajcovi zákonným ustanovením § 208 ods. 1 Trestného poriadku, a to (len), i to údajne, na\nprávo obvineného a obhajcu preštudovať spis, i to bez poučenia o možnosti sa tohto práva vzdať,\nčo je zrejmé i zo samotného listu zo dňa 22.09.2021. Ich právo na podanie návrhov na doplnenie\nvyšetrovania obvinenému a obhajcovi vyšetrovateľ poprel a ani ich vôbec na toto ich právo neupozornil,\npričom odsúdená o práve preštudovať vyšetrovací spis nemohla byť, z dôvodov uvedených vyššie, ani\nupovedomená (riadne, zákonne a preukázateľne) 3 dni vopred.\nZ uvedeného vyplýva, že už v prípravnom konaní došlo k závažnej procesnej chybe, a to v zjavnom\nporušení práva na obhajobu, v neumožnení a v neupozornení obvineného a obhajcu na riadne a zákonné\nuplatnenie práva preštudovať vyšetrovací spis a rovnako i na riadne a zákonné uplatnenie práva podať\nnávrhy na doplnenie vyšetrovania a na tieto práva (ako súčasť práva na obhajobu) neboli upozornení\nnielen tri dni vopred, ale vôbec a vôbec neboli poučení o možnosti sa týchto práv vzdať, ktorých sa ani\nnevzdali.“\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla:\n„Pokiaľ ide o vecné dôvody podaného dovolania, tak ako boli prezentované ustanoveným obhajcom\nodsúdenej Z. Š., uvádzam, že tieto nie sú naplnené, nakoľko odsúdená v podanom dovolaní neuviedla\nžiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali tak významný zásah do právoplatnosti súdnych\nrozhodnutí (ako jedného z podstatných pilierov právnej istoty a právneho štátu), akým je ich zrušenie a\nznovunastolenie právnej neistoty spočívajúcej v stave neskončeného trestného stíhania.\nIn concreto, pokiaľ ide o dovolateľkou prezentovanú argumentáciu, uvádzam, že kruciálna námietka\nspočívajúca v neaplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona krajským súdom neobstojí, a to z dôvodu,\nže ide jednak (už zo samého názvu daného inštitútu) o mimoriadne zníženie trestu, a teda aplikované má\nbyť naozaj len v mimoriadnych situáciách, ktoré si to svojou povahou vyžadujú. Navyše, sám Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako súd dovolací opakovane judikuje, že ide o fakultatívny inštitút, ktorý súd\nmôže, no nemusí aplikovať, a samotné neaplikovanie mimoriadneho zníženia trestu nezakladá žiaden\nz dovolacích dôvodov, a teda nie je ani dôvodom pre zrušenie právoplatného súdneho rozhodnutia v\ndovolacom konaní.\nČo sa týka námietky spočívajúcej v tom, že krajský súd jej napriek učinenému vyhláseniu o vine\nnepriznal i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, je potrebné uviesť, že\npredmetná poľahčujúca okolnosť by vyžadovala aktívnu participáciu odsúdenej, a to najmä v podobe\njej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní v štádiu prípravného konania, a teda nemožno\nju priznať len z dôvodu, že odsúdená až následne - po zrušení prvého odsudzujúceho rozsudku\nokresného súdu odvolacím súdom vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku kladeného jej obžalobou\nza vinu. Je zrejmé, že po predchádzajúcom vykonaní celého hlavného pojednávania a vynesenia\nodsudzujúceho rozsudku, ktorý bol v odvolacom konaní krajským súdom zrušený z dôvodu potreby\nvykonania ďalšieho dokazovania, bolo zrejmé, že toto vyhlásenie učinila pod ťarchou dôkaznej situácie a\nzo zištného motívu. Z tohto dôvodu krajský súd postupoval správne, keď jej ani mimoriadne neznížil trest\naplikáciou ustanovenia § 39 Trestného zákona, ani nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)\nTrestného zákona. Na dôvažok sa žiada uviesť už len to, že i v zmysle obhajcom citovaného stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou\nokolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona [R 44/2017].\nNie je možné sa stotožniť s argumentáciou dovolateľky, že súd prvého resp. druhého stupňa jej mal\npriznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. V tejto súvislosti pripomínam,\nže napomáhanie páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom predpokladá aktívnu\núčasť páchateľa predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu,\npričom hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti závisí od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci\npáchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Z obsahu spisu nevyplýva,\nže by odsúdená vyvinula aktívnu účasť na iných dôkazných úkonoch, než je jej výsluch. Skutočnosť,\nže odsúdená na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo žalovanej trestnej činnosti,\n\navšak až po tom, čo súd prvého stupňa kompletne a v celom rozsahu vykonal dokazovanie na hlavnom\npojednávaní a až po vrátení trestnej veci okresnému súdu na podklade podaného odvolania, ešte samo\no sebe nezakladá dôvodnosť priznania označenej poľahčujúcej okolnosti. Krajský súd odsúdenej priznal\npoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a teda nie je možné jej vyhlásenie zohľadniť\nduplicitne tak, ako sa domáha odsúdená.\nPriznanie sa je teda (za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l)\nTrestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu okolnosť podľa\npísmena n) naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu pristúpiť uvedenie\núdajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na\njeho spáchaní, poprípade aktívna účasť odsúdenej na iných dôkazných úkonoch, než je jej výsluch\n(rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť\nposkytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla\nbyť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. Súd potom prejednáva vec\nako spor medzi obžalobou a obhajobou podľa zásad kontradiktórneho procesu, avšak objasňovanie (v\nzmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods.\n10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie odsúdenej nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa\n§ 36 písm. n) Trestného zákona.\nČo sa týka námietky odsúdenej, že vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku spáchania trestného činu\nzávažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Trestného zákona\nnebolo vykonané žiadne dokazovanie, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že na začiatku hlavného\npojednávania (po predchádzajúcom zrušení odsudzujúceho rozsudku krajským súdom a vrátení veci na\nnové prejednanie a rozhodnutie) odsúdená v procesnom postavení obžalovanej učinila vyhlásenie podľa\n§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a síce že je vinná zo spáchania skutku tak, ako sa jej klade za\nvinu v obžalobe, pričom následne odpovedala ´áno´ na všetky otázky v zmysle ustanovenia § 257 ods.\n5 Trestného poriadku, pričom bola i poučená o následkoch súdom prijatého vyhlásenia o vine podľa §\n257 ods. 8 Trestného poriadku. V kontexte uvedeného je potrebné uzavrieť, že vyhlásenie odsúdenej o\nvine bolo učinené v súlade so všetkými procesnými požiadavkami v zmysle Trestného poriadku, z čoho\nplynie jednak záver, že sa dokazovanie v rozsahu, v akom bola uznaná vina, nevykoná, ako i to, že takto\nprijaté vyhlásenie o vine nie je napadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na ktorého podanie je ale oprávnený výlučne minister spravodlivosti.\nNapokon, pokiaľ ide o dovolaciu námietku odsúdenej spočívajúcu v tom, že nemala byť dostatočne\nupovedomená o záverečnom preštudovaní spisu spolu s upozornením, že má možnosť predložiť návrhy\nna doplnenie dokazovania, je potrebné poznamenať, že dovolanie nemožno podať z akéhokoľvek\ndôvodu zakladajúceho porušenie práva na obhajobu, ale musí ísť o porušenie práva na obhajobu\nzásadným spôsobom. Zastávam názor, že uvedené nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práva\nna obhajobu zásadným spôsobom, a to i poukazom na skutočnosť, že odsúdená už vtom čase bola\nzastúpená obhajcom ako kvalifikovaným zástupcom, ako i na skutočnosť, že následne v priebehu\nhlavného pojednávania mala odsúdená (v procesnom postavení obžalovanej) právo navrhovať dôkazy,\na teda sanovať toto prípadné pochybenie vyšetrovateľa Policajného zboru. Rovnako mohla kedykoľvek\ndo vyšetrovacieho spisu nahliadať. Nemožnosť napádať v prípade vyhlásenia odsúdenej o vine\nchyby prípravného konania ako porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, a teda naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uvedené vyplýva napokon i z\nkonštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý k tejto otázke uvádza:\nAk súd prijme vyhlásenie obžalovaného o vine alebo o tom, že nepopiera spáchanie skutku, podľa § 257\nods. 8 Trestného poriadku, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný jeho spáchanie priznal, resp.\nnepoprel, nevykonáva, a teda medzi prípadným porušením práva na obhajobu v prípravnom konaní\na rozhodnutím o vine vydaným na základe takto prijatého vyhlásenia nie je daná príčinná súvislosť.\nV dovolaní, ktoré možno v tomto prípade podať len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, t. j. ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak môže dovolateľ úspešne\nnamietať len chyby, ku ktorým došlo v súdnom konaní, v rámci ktorého obžalovaný predmetné vyhlásenie\nurobil. Najmä to, že obžalovaný nemal na hlavnom pojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej\nobhajoby, resp. že nebol riadne poučený o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo\nc) Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a 8 Trestného poriadku, alebo že pred\nprijatím takéhoto vyhlásenia súd riadne nezisťoval skutočnosti podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a\nh) Trestného poriadku. [R 53/2021-11].“\nProkurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) dovolanie obvinenej\nZ. Š. odmietol.\n\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368\nods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku) prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), že podané dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)\na dospel k záveru, že dôvody dovolania nie sú splnené.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale\nlen tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie\ndôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi,\nktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak\nz dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje\ntak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej\nistoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna\nprávoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane\ndovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná\ninštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie.\nNajvyšší súd nazretím do príslušnej časti predloženého spisu zistil, že okresným súdom bolo na hlavnom\npojednávaní konanom 9. marca 2023, po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku prijaté\nvyhlásenie obvinenej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm.\nb) s odkazom na ods. 7 naposledy označeného ustanovenia Trestného poriadku (viď č. 569 - 570 spisu).\nPred samotným vyhlásením o vine obvinená vzala na vedomie, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je\nneodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním. Prejavom vôle v podobe vyhlásenia o vine sa obvinená\nlegitímne a bez nátlaku rozhodla, že sa vo svojej podstate vzdáva práva podať odvolanie voči výrokom\nsúdu prvého stupňa týkajúcich sa uznania viny.\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. marca 2023 vyplýva, že prokurátor a obvinená si ponechali\nlehotu na podanie odvolania a následne podala obvinená, ako aj prokurátor odvolanie proti výroku o\ntreste. Z predloženého spisu vyplýva a je zrejmé, že proti výroku o vine nepodala odvolanie žiadna\nstrana konania. V dôsledku toho sa tieto výroky stali právoplatné a predmetom odvolacieho konania bol\nlen prieskum výroku o treste. V súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku pristúpil najvyšší súd v tomto\nrozsahu (v rozsahu výroku o vine) k prieskumu (ne)splnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení §\n2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nv čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže\nzabezpečuje aj rovnosť možností medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane.\nZmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie,\npretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného\na spravodlivého rozhodnutia. Tento dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať len vtedy, ak právo na\nobhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.\nZásada „práva na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana\npráv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom\n\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca,\nale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej\nosoby podliehajúce všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd a možno\nho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú\npredmetom ústavnej ochrany.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o\nzásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v\njeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nV úzkej spojitosti s právom na obhajobu treba vnímať právo strany na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Právo strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia spočíva v troch nasledujúcich\na vzájomne sa doplňujúcich rovinách:\na) je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na tieto dostal\nod súdu náležitú odpoveď,\nb) predstavuje jednu zo záruk, že ,,výkon spravodlivosti“ (justice in procedural effect, resp. justice in\naction) nie je arbitrárny (svojvoľný), nepriehľadný, a že rozhodovanie verejnej moci je kontrolované\nverejnosťou,\nc) vytvára predpoklad pre účinné uplatnenie opravných prostriedkov, ktoré má strana konania k\ndispozícii.\nNapriek nespornému významu vyššie rozvedeného práva strany trestného konania na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia nejde o právo absolútne. Povinnosť súdu odôvodniť svoje\nrozhodnutie nemožno interpretovať v tom zmysle, že by zahŕňalo podrobnú odpoveď na každý argument\nstrany konania (Van Hurk v Holandsko, resp. Ruiz Torija v Španielsko). Podstatnou je v tejto súvislosti\npovinnosť súdu vyhodnotiť a v odôvodení rozhodnutia zareagovať na hlavné námietky účastníka konania\n(Donadze v Gruzínsko) a riadne posúdiť tvrdenia, argumenty a dôkazy predložené stranou konania\n(opätovne napr. Van Hurk v Holandsko). Na podklade takéhoto postupu súdu je potom možné posúdiť,\nči bolo konanie ako celok spravodlivé. Mlčanie odvolacieho súdu ohľadom zákonnosti odmietnutia\nvykonania dôkazov navrhnutých obvineným odporuje myšlienke spravodlivého procesu (Krasulya v.\nRusko).\nDovolací súd nemôže skúmať hodnotenie dôkazov, ako ani ,,kvalitatívnu správnosť“ úvah súdov nižších\nstupňov vo vzťahu k dostatočnosti dôkazného podkladu pre nimi vnímané zistenie skutkového stavu\nv miere spoľahlivej a obsahovo spôsobilej pre rozhodnutie vo veci samej. Dovolací súd rovnako\nnemôže (výnimku predstavuje procesná situácia, ak je dovolateľom minister spravodlivosti; § 371 ods.\n3 Trestného poriadku) skúmať a meniť správnosť a úplnosť skutku zisteného práve na podklade už skôr\nvykonaného hodnotenia dôkazov, ktoré sa realizuje v konaní pred súdmi nižšej inštancie.\nNemožno sa účinne domáhať naplnenia dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku v prípade, ak súdom ustálený obsah a rozsah vlastnej úvahy o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov a hodnotenia z nich získaných výsledkov (tzn. hodnotenia dôkazov) na podklade § 2 ods.\n10, resp. ods. 12 Trestného poriadku nevyhovuje predstavám dovolateľa. Ak by totiž záver orgánu\nčinného v trestnom konaní alebo súdu vykonaný v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že\nurčitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal\nopodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a tak by predstavoval\nspôsobilý podklad pre dovolací prieskum zo strany najvyššieho súdu (konajúceho v zmysle ,,iniciačného“\n\nprocesného úkonu obvineného ako osoby oprávnenej podať dovolanie v zmysle skôr citovaných\nustanovení Trestného poriadku), takýto výklad by odporoval principiálnej viazanosti dovolacieho súdu\nzisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku treba súčasne chápať aj ako základné\ninterpretačné a napokon i kvalitatívne kritérium pre dovolanie podané niektorou zo strán pôvodného\nkonania - tzv. základného konania predchádzajúcemu podaniu dovolania (§ 369 ods. 2 v spojení s\nods. 5 Trestného poriadku). Vyjadruje totiž základné argumentačné pravidlá konania pred dovolacím\nsúdom, ktorých spoločným menovateľom je zákonom a stabilnou judikatúrou ustálený účel takto\nintenčne vymedzeného dovolacieho konania: spravidla výsostné posudzovanie právnych otázok naproti\nprieskumu skutkových zistení realizovaných skôr vo veci konajúcimi a rozhodujúcimi súdmi. Uvedené\nje vyjadrením limitácie dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zistenia skutkového stavu skôr vo\nveci konajúcimi súdmi, a tak pretavením princípu, že správnosť a úplnosť zisteného skutku je doménou\nzákladného konania, do ktorej môže dovolací súd zasahovať len výnimočne, a to len vtedy, ak dovolanie\npodá minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného.\nS tým plne korešponduje záver, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý\nproces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany\nv konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).\nNajvyšší súd sumarizuje:\nV prípade dovolania podaného obvineným nemožno opätovne (nakoľko za týmto účelom je obvinenému\nposkytnutý dostatočne široký priestor v konaní o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní) namietať\nproti skutkovým zisteniam súdov - ktoré sú založené práve na výsledkoch vykonaného dokazovania v\nrozsahu, ktorý súd považoval za dostatočný - prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. V dovolacom konaní nemožno účinne namietať zvolené, resp. použité dôkazné prostriedky\na na ich podklade vykonané hodnotenie dôkazov v intenciách § 2 ods. 10, resp. ods. 12 Trestného\nporiadku, ak takéto ,,finálne“ hodnotenie v konečnom dôsledku nevyhovuje predstavám obvineného.\nTento kruh viazanosti správnosťou a úplnosťou zisteného skutku sa v tomto kroku uzatvára - práve s\npoukazom na § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku.\nZ obsahu dovolania vyplýva, že v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku obvinená namietala, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými\nskutkovými a právnymi otázkami. Konkrétne namietala, že krajský súd riadne a presvedčivo neodôvodnil\nuloženie prísnejšieho trestu, ako aj to, že jeho postup bol podľa nej rozporný v súvislosti s dôvodmi,\npre ktoré zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu. Obvinená namietala, že po tom, ako urobila\nvyhlásenie o vine, neboli vykonané dôkazy zamerané na preukázanie kvalifikačného znaku podľa §\n138 písm. j) Trestného zákona, a preto malo dôjsť k porušeniu jej práva na obhajobu. Tvrdila, že k\nvyhláseniu o vine pristúpila v dôsledku nadkvalifikácie skutku, keďže ako sama v dovolaní uvádza „prokurátor dosiahol stav, že účelovým nadkvalifikovaním skutku v podstate prinútil, úskokom, odsúdenú\nsa priznať“, pričom v dôsledku prijatia tohto vyhlásenia jej už následne nebolo umožnené navrhovať,\npredkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jej obhajobu. Napokon, v doplnení dovolania obvinená\nnamietala, že porušenie práva na obhajobu spočíva aj v porušení ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného\nporiadku, keďže ju a ani jej obhajcu policajt v upovedomení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis\nneupozornil na možnosť podania návrhov na doplnenie vyšetrovania a zároveň v tejto súvislosti tvrdila,\nže zo spisu nevyplýva riadne preukázanie skutočnosti, že by jej bolo predmetné upovedomenie o\nmožnosti preštudovať vyšetrovací spis doručené.\nVo vzťahu k námietkam obvinenej týkajúcim sa vyhlásenia o vine najvyšší súd zo zápisnice o hlavnom\npojednávaní z 9. marca 2023 zistil, že obvinená po predchádzajúcej porade s obhajcom uviedla, že\nchce urobiť vyhlásenie o vine. Následne súd postupoval v súlade s § 333 ods. 3 písm. c), písm. d),\npísm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, keď obvinenej položil zákonom predpísané otázky,\nna ktoré obvinená odpovedala kladne, čím potvrdila dobrovoľné priznanie sa ku skutku tak, ako je\n\nkvalifikovaný v obžalobe. Za týchto okolností nemožno akceptovať tvrdenia obvinenej, podľa ktorých\nmala byť k vyhláseniu o vine akýmkoľvek spôsobom prinútená zo strany prokurátora. Zo spisového\nmateriálu jednoznačne vyplýva, že vyhlásenie o vine bolo urobené počas hlavného pojednávania riadne,\nv súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, za účasti obhajcu obvinenej a po tom, čo bola\nobvinená náležite poučená o jeho procesných dôsledkoch. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nezistil\nporušenie práva obvinenej na obhajobu v súvislosti s prijatím jej vyhlásenia o vine.\nNajvyšší súd zároveň konštatuje, že následné vyjadrenie prokurátora, ktorým navrhol súdu prijať\nvyhlásenie obvinenej o vine predstavuje štandardný procesný postup vyplývajúci z § 257 ods. 6\nTrestného poriadku, v rámci ktorého súd zisťuje stanoviská prokurátora, poškodeného a zúčastnenej\nosoby, pokiaľ sú prítomní na hlavnom pojednávaní. Po vykonaní tohto postupu súd vyhlásenie obvinenej\nprijal a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania viny sa\nnevykoná a že dokazovanie sa obmedzí na otázky súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.\nPrijatím vyhlásenia o vine sa obvinená sama vzdala práva navrhovať dôkazy vo vzťahu k otázke svojej\nviny a jej obhajca následne uviedol, že súhlasia s dokazovaním v rozsahu, aký navrhol prokurátor, teda\nvo vzťahu k výroku o treste a o ochrannom opatrení.\nNajvyšší súd napokon poukazuje aj na skutočnosť, že v podanom odvolaní obvinená žiadala, aby\n„odvolací súd zhodnotil aj možnosť uloženia trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,\nupravenej podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona. Osobitný kvalifikačný znak trestného činu podľa § 138\npísm. j) Trestného zákona bol naplnený na úplne minimálnej hranici (3 osoby)“, čím implicitne potvrdila\npriznanie sa aj ku kvalifikačnému znaku, ktorého existenciu v dovolaní spochybňuje. Za týchto okolností\nnie sú námietky smerujúce k nevykonaniu dôkazov na preukázanie kvalifikačného znaku podľa § 138\npísm. j) Trestného zákona dôvodné.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného poriadku najvyšší súd po\npreskúmaní vyšetrovacieho spisu zistil, že doručenka o prevzatí upovedomenia o možnosti preštudovať\nvyšetrovací spis zo strany obvinenej sa v spise síce nachádza len vo forme fotokópie, avšak doručenie\ntohto upovedomenia obhajcovi obvinenej je riadne preukázané doručenkou založenou na č. l. 249\nvyšetrovacieho spisu, z ktorej vyplýva jeho prevzatie 22. septembra 2021, teda v zákonom ustanovenej\nlehote viac ako troch dní pred preštudovaním spisu. Zároveň zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho\nspisu vyplýva, že obvinená výslovne uviedla, že jej bol poskytnutý dostatočný čas na oboznámenie sa\nso spisovým materiálom, pričom návrhy na doplnenie vyšetrovania nemala ani ona ani jej obhajca. Tieto\nskutočnosti, vrátane dodržania trojdňovej lehoty, obaja potvrdili svojimi podpismi (č. l. 250 vyšetrovacieho\nspisu). Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by tvrdenia uvádzané obvinenou mohli\nzakladať porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Navyše, takto formulovaná námietka ani\nnebola zo strany obvinenej uplatnená najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, ako to predpokladá\n§ 371 ods. 4 Trestného poriadku.\nPreto najvyšší súd vyhodnotil argumentáciu obvinenej vzťahujúcu sa k dôvodu dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.\nKeďže dovolanie obvinenej smeruje aj proti výroku o treste týkajúceho sa tohto skutku, pristúpil\nnajvyšší súd k prieskumu (ne)splnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného\nporiadku, nakoľko z obsahu dovolania vyplýva, že obvinená namieta neprimeranú prísnosť uloženého\ntrestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Tento záver odôvodňuje tvrdením o nesprávnom určení\npomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, poukazujúc na to, že jej vyhlásenie o vine nebolo\nzohľadnené aj ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a napokon nepriznaním\njej mimoriadneho zníženia trestu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nTento dovolací dôvod môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému\nbol uložený\n- trest vo výmere mimo zákonnej trestnej sadzby alebo\n- taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa.\n\nUloženie trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa týka len tých trestov, ktoré majú odstupňovateľnú\ntrestnú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho\nväzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56\nTrestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona),\ntrest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu\núčasti na verejných podujatiach (§ 62 Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona).\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu obvinenému pod minimálne\npovolenú výmeru trestu ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu pri odstupňovateľných\ndruhoch trestov (odňatia slobody, domáceho väzenia, povinnej práce, peňažného trestu, zákazu\nčinnosti, zákazu pobytu a vyhostenia).\nUložením takého druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa, sa rozumie uloženie takých trestov, ktoré popri\nsebe nemôžu byť uložené - § 34 ods. 7 Trestného zákona, ale aj napríklad uloženie trestu zákazu pobytu\nza nedbanlivostný trestný čin - § 62 ods. 2 Trestného zákona, uloženie trestu vyhostenia občanovi\nSlovenskej republiky - § 65 ods. 1 Trestného zákona alebo „podmienky na podmienku“ - § 49 ods. 2\nTrestného zákona, či dokonca takého druhu trestu, ktorý v trestnom zákone vôbec nie je uvedený - trest\npokánia a podobne.\nZ obsahu posudzovaného dovolania vyplýva, že obvinená namieta postup krajského súdu spočívajúci\nv nepriznaní mimoriadneho zníženia trestu, ku ktorému dospel okresný súd, resp. v nedostatočnom\nodôvodnení záveru o nesplnení podmienok na jeho použitie. Tým obvinená v podstate namieta\nneaplikovanie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa\n§ 39 Trestného zákona.\nUstanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona stanovuje, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo\nvzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo\npre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho\ntrvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že krajský súd sa s otázkou použitia § 39 Trestného zákona\nnáležite a presvedčivo vysporiadal na stranách 10 až 12 napadnutého rozsudku a dostatočne odôvodnil,\nprečo v posudzovanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na mimoriadne zníženie trestu, keď\npoukázal na to, že samotné vyhlásenie obvinenej o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nurobené až po vyvinutí dôkaznej situácie, nemôže samo o sebe odôvodňovať použitie mimoriadneho\nzníženia trestu.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku (ako ani žiaden z dovolacích dôvodov\nv zmysle prvého odseku § 371 Trestného poriadku) nie je naplnený tým, že obvinenej nebol uložený\ntrest za použitia § 39 Trestného zákona, v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný. Pokiaľ\ntotiž súd vymeral trest v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo\ntrestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.\nNepoužitie ustanovenia § 39 Trestného zákona preto nezakladá žiadny dovolací dôvod (R 5/2011).\nK námietke obvinenej, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny z dôvodu nepriznania\npoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorú obvinená odôvodňuje svojím\nvyhlásením o vine a tvrdenou súčinnosťou pri objasňovaní trestnej činnosti, najvyšší súd uvádza\nnasledovné:\nOtázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne) existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností\nje otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacím súdom v prípade, ak tento koná na\npodklade dovolania podaného obvineným podľa § 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Opak by platil\nv prípade, ak by súd vo výroku dovolaním napadnutého rozhodnutia síce konštatoval danosť niektorej z\ntýchto okolností, avšak v rozpore s týmto záverom by ju nevzal do úvahy pri ukladaní trestu (pri úprave\nvýmery trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona). Len v takom prípade (a za súčasného\nsplnenia podmienky podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku) by označené pochybenie mohlo zakladať\n\nnaplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne použitie iného\nhmotnoprávneho ustanovenia - R 18/2015). Takáto situácia v predmetnej veci nenastala.\nZ vyššie citovaného R 18/2015 vyplýva, že dovolací súd nemôže zasahovať do právoplatného rozsudku\nsúdu nižšieho stupňa, pokiaľ ten pri určení druhu trestu a jeho výmery riadne zohľadní ustálený pomer\na mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a rozhodne v súlade s § 38 ods. 2 Trestného\nzákona.\nSúhrnne povedané, dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného zákona je naplnený len\npodľa jeho explicitného (výslovného) znenia a netýka sa primeranosti výmery uloženého druhu trestu,\nak ide o trest, ktorého uloženie zákon v konkrétnej procesnej situácii pripúšťa a tento bol uložený v\nrámci zákonom ustanovenej výmery. Skôr vyjadrené platí aj ,,naopak“ (vice versa) - dôvodom dovolania\npodľa naposledy označeného ustanovenia Trestného poriadku je len uloženie trestu mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby, alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa (R 86/2015).\nKrajský súd rozhodoval na základe zistenia vyrovnaného pomeru poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej\nvo vyhlásení viny obvinenej a oľutovania trestného činu a priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že\nuž bola za trestný čin odsúdená. Napokon, pri správnom zohľadnení všetkých okolností bol obvinenej\nkrajským súdom uložený trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 172\nods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.\n2, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 vo výmere desať rokov.\nV preskúmavanej trestnej veci bol teda obvinenej uložený taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za\ntrestný čin, z ktorého bola uznaná za vinnú, pripúšťa.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ako ani\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nie sú naplnené tým, že obvinenej bol\nuložený trest v ňou subjektívne pociťovanej neprimeranej výške. Pokiaľ krajský súd správne aplikoval\npríslušné ustanovenia Trestného zákona upravujúce ukladanie trestu, tak ako je tomu v posudzovanej\ntrestnej veci obvinenej Z. Š. a trest jej následne vymeral v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby,\nnemožno tvrdiť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku),\nani že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo že bol uložený taký druh\ntrestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku).\nNad rámec uvedených úvah považuje najvyšší súd za potrebné osobitne sa vysporiadať aj s\nargumentáciou obvinenej, ktorá na podporu svojej námietky neprimeranej prísnosti uloženého trestu\npoukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj\n55/2016, z 27. júna 2017. Obvinená z tohto stanoviska vyvodzuje záver o povinnosti súdu priznať jej\npopri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36\npísm. n) Trestného zákona, a to na základe prijatia jej vyhlásenia o vine. Takto prezentovaný výklad však\nnezodpovedá obsahu ani záverom uvedeného stanoviska, ktoré rieši podmienky, za ktorých je možné\nzohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona popri priznaní sa páchateľa. K\nuvedenej právnej otázke trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v označenom\nstanovisku uvádza nasledovný záver, a síce: „Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou\na obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie ( v zmysle zistenia skutkového\nstavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto\nsamotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného\nzákona“. Tento záver je ďalej odôvodnený nasledovne: „Priznanie sa je teda (za ďalej uvedených\nokolností) poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v\nprospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n) naposledy\noznačeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú\nvytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade\naktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací\npokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného\nkonania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2\nods. 10 Trestného poriadku, nie len ´operatívne´) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo\nnávrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v\n\nsúdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). Súd potom prejednáva\nvec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej\nprávnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli\n(§ 2 ods. 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie) použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne)\npoľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý\npresahuje podstatu prvého z oboch posúdení - aktuálny príklad je uvedený vyššie (alebo musí ísť o dve\nrôzne faktické okolnosti).“\nKeďže v predmetnej veci nedošlo zo strany obvinenej k takto kvalifikovanej súčinnosti s orgánmi činnými\nv trestnom konaní, akú predpokladá § 36 písm. n) Trestného zákona v zmysle citovaného stanoviska,\nnebolo možné túto poľahčujúcu okolnosť v jej prospech priznať.\nZo skôr prezentovaných skutočností nachádzajúcich sa vyššie v konštatačnej časti aktuálneho\nuznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že dovolacie námietky obvinenej sú v celom rozsahu nedôvodné a\nvecne nesúvisiace. Je totiž vylúčené, že by obvinenej bol uložený trest mimo zákonom uloženej trestnej\nsadzby, resp. taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa [ako predpokladá\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku]. Zostáva zopakovať, že krajský súd\nuložil obvinenej trest odňatia slobody vo výmere, ktorá je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami\nTrestného zákona, čo v žiadnom prípade nepredstavuje pochybenie hmotnoprávnej, resp. procesnej\npovahy (a tobôž nenapĺňa v naznačenom kontexte žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 a nasl.\nTrestného poriadku).\nS ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v trestnej veci obvinenej nemožno\nkonštatovať naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/47/2023", "guid": "1e73298b-cd33-4084-993c-919e121f76e9:a7675bfc-59f0-4832-8eb1-945f3f0046ec", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}