{"guid": "1beebb5b-196a-494b-b850-ba7a4171398b:beba3c70-9df2-4cd2-a859-cd125e658352", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1", "spisova_znacka": "2Cdo/146/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/146/2024 z 21. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2026, sp. zn. 2Cdo/146/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1", "identifikacne_cislo": "2108207528", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2026-05-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": "Súd je nesprávne obsadený v zmysle § 420 písm. e) CSP aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (čl. 48 ods. 1 Ústavy); zmena v osobe sudcu v priebehu konania je však prípustná, ak sa uskutoční náhodným výberom v súlade so zákonom o súdoch a s verejne prístupným a transparentným rozvrhom práce, vrátane jeho dodatku prijatého na zabezpečenie rovnomernej zaťaženosti sudcov. Predseda súdu, ktorý bol sám vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, môže ako orgán riadenia a správy súdu rozhodnúť o vylúčení sudcov a o pridelení veci náhodne vygenerovanému senátu, lebo nejde o prejednávanie a rozhodovanie samotného sporu podľa § 49 ods. 1 CSP. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov a so záverom o neunesení dôkazného bremena nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; záver o splnení predpokladov zodpovednosti štátu za škodu je záverom právnym, ktorý nemôže založiť znalecký posudok ani odborné vyjadrenie.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa voči štátu domáhala náhrady ušlého zisku, ktorý jej mal vzniknúť v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri dražbe nehnuteľností, keď nemohla realizovať svoj podnikateľský plán. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože tvrdený ušlý zisk nebol v priamej príčinnej súvislosti s postupom súdu a žalobkyňa nepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer dostal do štádia vysokej pravdepodobnosti dosiahnutia zisku. V dovolaní žalobkyňa namietala, že v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e) CSP) pre zmeny v osobe zákonného sudcu a účasť vylúčených sudcov, a porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a svojvoľné hodnotenie odborného vyjadrenia. Najvyšší súd zo spisu zistil, že vec bola na oboch inštanciách prideľovaná náhodným výberom v súlade so zákonom o súdoch a rozvrhom práce, namietaná sudkyňa nebola členkou odvolacieho senátu a vylúčený predseda krajského súdu mohol v rámci správy súdu rozhodnúť o pridelení veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňalo požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP a odvolací súd sa odborným vyjadrením zaoberal; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom (§ 442 CSP) a nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je vadou zmätočnosti. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 518/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:33915f27-0319-427e-b1cf-fdde39e4038b", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 50 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/beba3c70-9df2-4cd2-a859-cd125e658352", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/146/2024\n2108207528\n21. 05. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti SLOVRIA SLOVAKIA, a. s.,\nTrnava, Veterná 18/B, IČO: 36 219 746, zastúpenej JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s. r. o., Piešťany,\nNitrianska 5, IČO: 47 249 111, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska ulica 71, o zaplatenie 1.200.192,52 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/6/2009, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2019 sp. zn. 24Co/78/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí tretím rozsudkom z 11. januára 2018,\nč. k. 5C/6/2009-383 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“), zamietol žalobu (prvá výroková veta) a\nžalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).\n1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 44 ods. 2 vety prvej až tretej, § 134 ods. 1, § 146 ods. 1 vety prvej, § 148\nods. 1 vety prvej a ods. 2, § 150 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení platnom a účinnom do\n5.12.2000 (ďalej len „ Exekučný poriadok“); § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ Občianskeho zákonníka„); § 104 ods. 1 prvej vety, § 171\nods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnení\n(ďalej aj „O. s. p.“); § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež\nlen „ zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „nový zodpovednostný zákon“); § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 4 ods. 1 vety\nprvej a ods. 2, § 9 ods. 1 vety prvej a druhej, § 10, § 18 ods. 1 a 2, § 20, § 25 ods. 1 a 2 zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len „ zákon č. 58/1969 Zb.“ alebo „zodpovednostný zákon“), súd prvej\ninštancie posudzoval splnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že prvá z podmienok, a to\nexistencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, bola splnená. Exekučný\nsúd sa v prvom rade dopustil nesprávneho úradného postupu, a to prinajmenšom tým, že udelil súdnemu\nexekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie i v tej časti, v ktorej sa tak stať nemalo (voči neexistujúcej\nspoločnosti). Rozhodnutia exekučného súdu, uznesenie č. k. 16Er/1949/00-141 zo 16. marca 2001\na uznesenie č. k. 16Er/1949/00-203 zo 16. decembra 2002 (v spojení s opravným uznesením č. k.\n16Er/1949/00 209 z 20. decembra 2002, opravným uznesením č. k. 16Er/1949/00-234 zo 14. januára\n2003 a opravným uznesením č. k. 16Er/1949/00-236 zo 14. januára 2003) boli nezákonné; prvé\nuznesenie exekučného súdu bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 8Co/100/02-177\nz 21. augusta 2002), druhé uznesenie exekučného súdu bolo zmenené rozhodnutím Krajského súdu\n\nv Trnave č. k. 23CoE/105/2005-396 z 21. júla 2006). Za zrušujúce rozhodnutie je pritom na základe\núpravy v § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. potrebné považovať aj zmeňujúce rozhodnutie. Uvedené\nvšak neznamená, že je automatický daný nárok žalobkyne na náhradu škody.\n1.2. Žalobkyňa si v konaní uplatnila ušlý zisk. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa dostatočne\nneustálila titul (nezákonné rozhodnutie a/alebo nesprávny úradný postup), z ktorého mala vzniknúť\nškoda a rovnako zmätočne sa vyjadrovala aj k tomu, v čom konkrétne mala spočívať vzniknutá škoda,\nvyjadrená paušálne jednou sumou. V priebehu konania totiž tvrdila, že táto vznikla zadržiavaním\nfinančnej čiastky (dražobnej zábezpeky), ktorú tak nemohla použiť na iné podnikateľské zámery. Inokedy\nžalobkyňa uviedla, že jej nárok na náhradu škody spočíva v nemožnosti zrealizovať podnikateľský\nplán, ktorý by inak mohla zrealizovať v prípade, ak by nadobudla nehnuteľnosti v primeranom termíne.\nŽalobkyňa tiež tvrdila, že užívala nehnuteľnosti v dobrej viere ako vlastník a následne po 7 rokoch jej\nboli odňaté s tým, že boli vrátené do pôvodného vlastníctva. Vo svojom záverečnom vyjadrení z 12.\noktóbra 2017 žalobkyňa ohľadne podstaty nároku na náhradu škody ustálila, že od zloženia kúpnej\nceny, resp. udelenia príklepu pri dražbe predmetných nehnuteľností dňa 12. februára 2001, až do\nkonečného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoE 105/2005-396 z 21. júla 2006, kedy\nuž bolo jednoznačne zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti v dražbe realizovanej exekútorom JUDr.\nPetrom Juhásom nenadobudne do vlastníctva, v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho\núradného postupu prvoinštančného súdu žalobkyňa prišla o ušlý zisk, pretože nemohla realizovať svoj\npodnikateľský plán na roky 2001 - 2005. Práve nevlastníctvo vlastného areálu bolo podľa žalobkyne\njej veľkým hendikepom v jej konkurenčnom prostredí pri získavaní zákazok a tvorbe zisku. Pre\nustálenie otázky vlastníctva súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby ku dňu príklepu za kumulatívneho splnenia dvoch\npodmienok, schválenia príklepu súdom a zaplatením najvyššieho podania. Zrušením a následnou\nzmenou uznesenia o schválení príklepu však žalobkyňa stratila titul nadobudnutia vlastníckeho práva.\n1.3. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012 z 30.\noktóbra 2013, sp. zn. 5Cdo/24/2011 z 25. mája 2011, sp. zn. 3Cdo/513/2014, sp. zn. 4MCdo/23/2008, sp.\nzn. 4Cdo/319/2008, sp. zn. 1Cdo/76/2008, sp. zn. 5Cdo/126/2009j, uznesenie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 2335/11 z 1. novembra 2011 a judikát R 28/2008, súd prvej inštancie dôvodil, že\nvznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. je len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré\nbolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Atribútom príčinnej súvislosti\nje \"priamosť\" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti\npodľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo a\nnesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. V danom prípade tvrdený ušlý zisk v\nsúvislosti s podnikateľským plánom žalobkyne nemohol byť spôsobený priamo a nesprostredkovane\nnesprávnym úradným postupom exekučného súdu (ani nezákonnými rozhodnutiami. Škoda vo forme\nušlého zisku mohla vzniknúť žalobkyni v príčinnej súvislosti s jej rozhodnutím realizovať plán v rozsahu\na za podmienok, ktoré si stanovila. V žiadnom prípade nie je možné v danom prípade vyvodiť\nzodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. za prípadnú škodu nepriamu, sprostredkovanú.\nŽalobkyňa mohla a mala mať vedomosť o tom, že dražba predmetných nehnuteľností bola nezákonná\njednak z verejných registrov, z ktorých boli zrejmé skutočnosti, pre ktoré bolo následne uznesenie\no schválení príklepu zrušené, resp. ďalšie zmenené. Tiež mala vedomosť o tom, že proti uzneseniu\no schválení príklepu je prípustné odvolanie, a teda mala a mohla prispôsobiť svoje podnikateľské\nzámery tejto skutočnosti. Žalobkyňa tak sama nepostupovala s úmernou odbornou starostlivosťou,\nkedy neminimalizovala škodu a naďalej zotrvávala na svojom pôvodnom podnikateľskom zámere.\nPritom žalobkyňa v konaní sama uviedla, že v období do vydania konečného rozhodnutia Krajského\nsúdu v Trnave, ktorým nebol schválený príklep, využívala i keď len z časti predmetné nehnuteľnosti,\na to napriek nezákonnej dražbe, i keď je potrebné uviesť, že s ohľadom na všetky okolnosti bola\nžalobkyňa bez ďalšieho oprávneným držiteľom týchto nehnuteľností v danom čase. Ku škode, ktorá mala\nžalobkyni vzniknúť zadržiavaním finančnej čiastky (dražobnej zábezpeky), ktorú tak nemohla použiť\nna iné podnikateľské zámery, zodpovednosť za prípadnú škodu spočívajúcu v zadržiavaní uvedenej\ndražobnej zábezpeky súdnym exekútorom nemožno pripísať na vrub štátu. Keďže zákon č. 58/1969 Zb.\nneupravoval zodpovednosť štátu za činnosť exekútora, tak ako ju exaktne upravil zákon č. 514/2003 Z.\nz., nemožno analogicky vychádzať a výkladom rozširovať účinnosť zákona č. 58/1969 Zb. Žalobkyňa\nsa mohla domáhať prípadnej náhrady škody priamo proti súdnemu exekútorovi v zmysle Exekučného\nporiadku platného a účinného v čase vzniku škody.\n\n1.4. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žalobu zamietol.\n1.5. K námietke premlčania súd prvej inštancie konštatoval, že k premlčaniu nároku dôjsť nemohlo,\nnakoľko žalobkyňa sa o nesprávnom úradnom postupe a nezákonných rozhodnutiach dozvedela z\nuznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoE/105/2005-396 z 21. júla 2006, a to 22. septembra 2006,\nkedy jej bolo doručené zrušujúce rozhodnutie, pričom žaloba bola podaná dňa 3. apríla 2008.\n1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. októbra\n2019, č. k. 24Co/78/2018 - 525 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že nariadil súdu prvej\ninštancie vykonať opravu v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie uvedením správnej právnej formy\nžalobkyne (prvá výroková veta). V časti o náhrade trov prvoinštančného konania napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v plnom rozsahu (druhá výroková veta). Žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu ( tretia výroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil ako vecne správne podľa § 387\nods. 1, 2 CSP a v časti výroku o trovách konania ho zmenil podľa § 388 CSP.\n2.2. Odvolací súd, preskúmajúc napadnuté rozhodnutie, uviedol, že k otázke splnenia prvej z podmienok\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu (existencii nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného\npostupu štátneho orgánu) zaujal stanovisko už v zrušujúcom uznesení č. k. 23Co/127/2010-203 z\n20. marca 2012. Zdôraznil, že niet pochybnosti o tom, že v prípade exekučného konania vedeného\nv minulosti Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16Er 1949/00 vady v postupe Okresného súdu\nTrnava zakladali nielen nezákonnosť vydaných rozhodnutí, ale i nesprávny postup súdu. U prvého\n(príklep schvaľujúceho) uznesenia došlo k jeho zrušeniu a u druhého k takej jeho zmene, ktorá mala\nza následok zvrátenie výsledku konania na súde prvej inštancie (v odvolacom konaní), pričom so\nzreteľom k predbežnej vykonateľnosti uznesení, k privodeniu už udelením príklepu účinku v podobe\nmožnosti vydražiteľa ujať sa držby vydražených nehnuteľností a tiež k ďalšiemu účinku nadobudnutia\nvlastníctva takýchto nehnuteľností vydražiteľom už ku dňu udelenia príklepu za kumulatívneho splnenia\ndvoch podmienok (zaplatenia najvyššieho podania a schválenia udelenia príklepu súdom, u ktorého\nschválenia ale zákon rovnako nič nehovorí o právoplatnosti uznesenia) je zrejmé, že tu ide práve o\nprípad výnimky z pravidla, podľa ktorého by nárok na náhradu škody mal byť daný len v prípade zrušenia\npre nezákonnosť už právoplatného rozhodnutia (tu opäť por. ust. § 4 ods. 1 aj 2 zákona č. 58/1969 Zb. v\nich vzájomnej súvislosti). V druhom prípade potom nesprávny postup exekučného súdu prvej inštancie\ncelkom jednoznačne tkvel prinajmenšom v udelení poverenia exekútorovi i v tej časti, v ktorej sa tak\nstať nemalo, keď poverenie procesná teória i prax nepovažuje za rozhodnutie (navzdory jeho protikladu\nv podobe uznesenia zamietajúceho žiadosť exekútora), a preto je aj vylúčené, aby tu mohla nastúpiť\nskutková podstata reprezentovaná nezákonným rozhodnutím. Práve táto nesprávnosť bola pritom aj\nprvotnou príčinou všetkých neskorších komplikácií vedúcich ku konečnému neudeleniu príklepu, hoci v\nprípade zachovania riadneho postupu by sa podľa všetkého dal očakávať presný opak.\n2.3. Odvolací súd zdôraznil, že ďalšími podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu je existencia\nškody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody. V prerokúvanej veci sú škodnou udalosťou nezákonné rozhodnutia\naj nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní. Z vykonaného dokazovania však vyplýva,\nže žalobkyni sa nepodarilo preukázať reálnu existenciu nároku na ušlý zisk (existenciu škody), ani\nbezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom\nv exekučnom konaní a ňou tvrdeným ušlým ziskom. Ušlý zisk z podnikania mohol byť nahraditeľný len\nvtedy, ak by žalobkyňa mala určité konkrétne obchodné príležitosti, obchodné vzťahy alebo konkrétnych\nodberateľov, s ktorými mala uzavreté určité obchody, alebo s ktorými mala reálnu a bezprostrednú\nmožnosť určité obchody uzavrieť, no neuzavrela ich v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho\núradného postupu súdu v exekučnom konaní. Z vykonaného dokazovania v predmetnom spore\nnevyplynuli žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že žalobkyni\nušli určité konkrétne obchody z konkrétneho dôvodu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného\n\npostupu súdu v exekučnom konaní. Na základe uvedeného tak nebolo možné dospieť k záveru, že\nžalobkyni v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom\nkonaní ušiel zisk z podnikania v sume 1.200.192,52 eura. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva,\naké konkrétne obchody nemohla žalobkyňa zrealizovať a prečo sa tak malo stať práve v dôsledku\nnezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní. Žalobkyňa v\nkonaní zakladala svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku,\npričom v priebehu konania netvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a\ndokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného\npostupu orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa\nžalobkyňa odvoláva na Odborné vyjadrenie spoločnosti KONTECH, s. r. o., Trenčianske Teplice zo 14.\njúna 2007, odborné vyjadrenie slúži ako dôkazný prostriedok v tých prípadoch, kedy sa na posúdenie\nurčitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti, právne posúdenie veci, t. j. či (ne)boli\nnaplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je však\nvýlučne vecou súdu a nie odborníka/znalca. Inými slovami, nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže\nzaložiť znalecký posudok resp. odborné vyjadrenie, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na\nnáhradu škody. Odborné vyjadrenie, na ktoré žalobkyňa poukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk\nby dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského\nzámeru v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto\nzisk by práve žalobkyňa skutočne dosiahla nebyť nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného\npostupu exekučného súdu, ani to, že realizácia zámeru by bola uskutočnená tak, ako žalobkyňa\nzamýšľala, alebo že by k nemu nedošlo len v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho\núradného postupu. Znalec sa totiž nevyjadroval k otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru\nu žalobkyne a ani neposudzoval všetky okolnosti pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne.\nŽalobkyňa nemohla byť v konaní úspešná, pretože nepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer\ndostal do štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z jej podnikania za daných\nkonkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné, pričom uvedené časové hľadisko nemožno pričítať\nna ťarchu žalovanej. Žalobkyňa nedoložila súdu ani žiadne iné relevantné listinné doklady, ktoré by\ndosvedčovali a z ktorých by sa dalo zistiť, do akej miery by bola jej podnikateľská činnosť efektívna a či\nmohla dosahovať taký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením jej podnikateľského plánu prišla. Podnikateľský\nzámer žalobkyne nebol dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie\nprospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné. Žalobkyňa si bola, či minimálne mohla a mala\nbyť vedomá toho, že k účinku nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností ňou ako vydražiteľkou už ku\ndňu udelenia príklepu dôjde iba za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok (zaplatenia najvyššieho\npodania, schválenia udelenia príklepu súdom). V dôsledku neschválenia príklepu nebola splnená druhá\nz podmienok, žalobkyňa nemohla disponovať vydraženými nehnuteľnosťami, nemohla jej vzniknúť\nškoda z titulu ušlého zisku, pretože ten môže vzniknúť len oprávnenou činnosťou určitého subjektu\nvykonávanou v súlade so zákonom. Pokiaľ sa však za vyššie popísanej situácie žalobkyňa napriek tomu,\nže ešte nebola vlastníčkou nehnuteľností, rozhodla vypracovať podnikateľský plán, v ktorom počíta s\nvlastníctvom nehnuteľností, z nesplnenia ktorého plánu voči žalovanej vyvodzuje ušlý zisk, tak podľa\nnázoru odvolacieho súdu v rámci tohto sporu nemohla s úspechom požadovať po žalovanej takýto\nňou tvrdený ušlý zisk a prenášať zodpovednosť za vlastné konanie na štát. V žiadnom prípade nie je\nmožné v danom prípade vyvodiť zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. za prípadnú škodu\nnepriamu, sprostredkovanú. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že ďalšie podmienky vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu, a to existencia škody (konkrétne ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi\nnezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, neboli\nv predmetnom spore dané. Pokiaľ potom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom jej rozsahu, jeho\nrozhodnutie vo veci samej je vo výroku vecne správne.\n2.4. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, súd prvej inštancie vychádzal z toho,\nže žalovaná si síce v konaní náhradu trov uplatnila, avšak podľa súdneho spisu jej žiadne trovy\nnevznikli. Odvolací súd uvádza, že žalovaná si podľa obsahu spisu nárok na náhradu trov konania\nriadne uplatnila a taktiež sa z obsahu spisu podáva vznik jej trov konania (minimálne na cestovnom,\npoštovnom a pod.). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov\nprvoinštancného konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.\n2.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s §\n396 ods. 1 CSP.\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzovala z ustanovení § 420 písm. e) a f) CSP; navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a prípadne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila aj trovy dovolacieho konania.\n3.1. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP namietala, že vec pôvodne\nnapadla na Okresný súd Galanta do oddelenia sudcu JUDr. Miroslava Krištofíka, ktorý vo veci na prvej\ninštancii aj dvakrát rozhodol. Vzhľadom na to, že sudca JUDr. Miroslav Krištofík odišiel do dôchodku\n(asi 2015), vec bola pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nsudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi a následne (asi 2017) JUDr. Táni Šefčíkovej, ktorá rozhodla\nostatným rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 11. januára 2018 č. k. 5C/6/2009-383. Dovolateľka\nnevie overiť, na základe čoho sa stala zákonnou sudkyňou JUDr. Šefčíková, keď na súde stále pracuje\naj sudca JUDr. Rastislav Jakubovič. Kvôli pandémií spôsobenej koronavírusom (Covid-19) jej totiž\nnebolo umožnené nahliadnuť do spisu. Aj konanie na krajskom súde vykazuje znaky nezákonnosti, keď\npôvodne na odvolacom súde vec napadla do senátu 23Co/172/2010, ktorého predsedníčkou bola JUDr.\nIveta Jankovičová a členkami senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Daša Kontríková. JUDr. Iveta\nJankovičová bola z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčená uznesením Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Nc/25/2008-95 zo dňa 7. augusta 2008, preto namiesto nej bol do senátu 23Co doplnený\nnáhodným výberom ďalší člen Mgr. Dušan Čimo, ktorý zároveň tomuto senátu aj predsedal, pričom\nuvedený senát vydal dňa 20. marca 2012 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta z\n1. februára 2010 č. k. 5C/6/2009 - 166 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nTu treba poznamenať, že jedna z členiek senátu JUDr. Ľubica Bundzelová evidentne nemohla v tomto\nsenáte rozhodovať, ako zákonná sudkyňa, keďže ešte na OS Galanta, kde pôsobila ako sudkyňa pred\nnástupom na KS TT bola z prejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčená uznesením KS TT sp.\nzn. 23NcC/10/2009-126 z 8. apríla 2009. Odvolateľka nemá vedomosť, prečo bola vec na odvolacom\nsúde následne prevedená do senátu 24Co (funkcia sudkyni JUDr. Daši Kontríkovej, ktorá zostala ako\njediná v senáte 23Co nezanikla, stačilo len doplniť senát náhodným výberom, keďže predseda tohto\nsenátu Mgr. Dušan Čimo odišiel na najvyšší súd a ďalší člen senátu JUDr. Ľubica Bundzelová bola z\nprejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčená uznesením KS TT sp. zn. 23NcC/10/2009-126 z\n8. apríla 2009), kde predsedníčkou senátu bola JUDr. Andrea Dudášová a členkami JUDr. Magdaléna\nKrajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, ktoré však vo veci z dôvodu ich vylúčenia nemohli konať\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Nc/25/2008-95 a uznesenie Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 23NcC/24/2008-103 z 31. októbra 2008). Vzhľadom na to, že uvedené sudkyne boli\nvylúčené z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, predseda Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton\nJaček uznesením sp. zn. Spr 81/2019 zo dňa 1. februára 2019 pridelil vec sudcom vygenerovaným\nnáhodným výberom, a to JUDr. Zlatici Javorovej, predsedníčka senátu a členom senátu Mgr. Lucii\nMizerovej a Mgr. Fedorovi Benkovi. Tu treba poznamenať, že sudca, ktorý vydal predmetné uznesenie\ntak urobiť nemohol, a vec mal predložiť na rozhodnutie nadriadenému súdu, resp. podpredsedovi súdu\n(§ 50 CSP), pretože sám bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Nc/25/2008-95\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci a nejednalo sa o úkon, ktorý by nepripúšťal odklad.\n3.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu nemožno považovať za presvedčivý, (a to ani v kontexte s dôvodmi uvedenými\nv rozsudku súdu prvej inštancie) a teda zodpovedajúci zákonným požiadavkám vyplývajúcim z\nustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 387 ods. 2 CSP, čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na\nspravodlivý proces Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že: „Odborné vyjadrenie, na ktoré žalobkyňa\npoukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v\nprípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom\ntrhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk by práve žalobkyňa skutočne dosiahla nebyť\nnezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ani to, že realizácia\nzámeru by bola uskutočnená tak, ako žalobkyňa zamýšľala, alebo že by k nemu nedošlo len v\ndôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Znalec sa totiž nevyjadroval\nk otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru u žalobkyne a ani neposudzoval všetky okolnosti\npravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne. Žalobkyňa nemohla byť v konaní úspešná, pretože\nnepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať\ndosiahnutie prospechu z jej podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné,\npričom uvedené časové hľadisko nemožno pričítať na ťarchu žalovanej“ S uvedenou konštatáciou\n\ndovolateľka nesúhlasí, má za to, že konštatácie súdov oboch stupňom v tomto smere sú vágne a z\nobsahu obidvoch rozhodnutí je vidieť, že len vo všeobecnej rovine konštatujú, že nedošlo k škode na\nstrane dovolateľky vo forme ušlého zisku, pričom veľká časť odôvodnenia v tomto smere predstavuje\nteoretické úvahy, ktoré boli kopírované z iných rozhodnutí. Treba predovšetkým vziať do úvahy, že\nodborný posudok vychádzal z ekonomickej reality dovolateľky, keď odborné vyjadrenie vychádzalo\njednoznačne z jej podnikateľského plánu vypracovaného na obdobie rokov 2001 - 2005. Predmetný\npodnikateľský plán bol aj súčasťou žiadosti dovolateľky o úver na čiastočné financovanie kúpy výrobného\nareálu, ktorý mal zlepšiť ekonomické podmienky fungovania spoločnosti. Stanovisko k predmetnému\npodnikateľskému plánu vypracovalo Regionálne poradenské a informačné centrum Trenčín a odporučilo\núverovému výboru Poľnobanky a. s. podnikateľský zámer schváliť a poskytnúť dovolateľke požadovaný\núver z Podporného úverového fondu, takže ho posúdilo a odobrilo ako reálne splniteľný zámer.\nPodnikateľský zámer vychádzal z podmienok a predpokladov konkrétneho subjektu, t. j. žalobkyne, jej\ntechnických, odborných, materiálnych a personálnych možností. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že\nu dovolateľky v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom došlo k tomu, že\nstratila očakávaný prínos a nebyť protiprávneho konania škodcu (žalobkyňa definitívne stratila možnosť\nnadobudnúť na dražbe veci potrebné na jej podnikateľský zámer s ktorým počítala) mohla dôvodne\nočakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Na toto dáva\nodpoveď práve odborný posudok. Podnikateľský zámer dovolateľky by sa jednoznačne dostal do štádia,\nkedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z jej podnikania za daných konkrétnych okolností\nza vysoko pravdepodobné, pokiaľ by nebolo bývalo došlo k protiprávnemu konania škodcu.\n4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že považuje, vzhľadom na dĺžku\nsúdneho sporu, tvrdenia žalovanej vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP za\núčelové a z hľadiska časového obdobia za bezdôvodné. Namietanie vylúčenia sudcov z rozhodovania\nvo veci v čase podania dovolania, keď táto skutočnosť mohla byť žalobkyňou namietaná už oveľa skôr,\npovažuje za snahu predĺžiť súdne konanie, čo môže viesť k celkovej nehospodárnosti a neefektívnosti\ncelého súdneho konania. Fakty, o ktoré žalobkyňa opiera tento dovolací dôvod, nie sú podložené\nžiadnymi relevantnými skutočnosťami. JUDr. Bundzelová bola členkou senátu Krajského súdu v Trnave,\nktorý ako odvolací súd vydal dňa 20. marca 2012 uznesenie, č. k. 23Co/127/2010 - 203, ktorým\nzrušil rozsudok Okresného sudu Galanta zo dňa 01.februára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nčím de facto rozhodol v prospech žalobkyne. Okrem tejto skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že ide o\nrozhodnutie z roku 2012, od vydania ktorého po podanie dovolania uplynulo viac ako 8 rokov, pričom v\npredmetnom konaní boli podané ďalšie dve odvolania, vec bola dvakrát opätovne prejednaná odvolacím\nsúdom s odlišnými senátmi, a ani raz nebolo zo strany žalobkyne vylúčenie sudkyne JUDr. Bundzelovej\nnamietané. Navyše opätovné dvojnásobné prejednanie sporu odvolacím súdom považuje žalovaná za\ndostatočné na to, aby boli zaručené všetky procesné práva žalobkyne. Rovnako neopodstatnená sa\nžalovanej javí ďalšia námietka žalobkyne, ktorá v dovolaní uvádza, že nevie, prečo bol súdny spis\npridelený v roku 2017 sudkyni Okresného súdu Galanta JUDr. Šefčíkovej. Žalovanej nie je vôbec\nz obsahu dovolania jasné, z akého dôvodu žalobkyňa namieta túto skutočnosť až v dovolaní zo\ndňa 18.marca 2020, pričom mala možnosť túto skutočnosť namietnuť, prípadne si preveriť, ešte v\nobdobí roku 2017, resp. neskôr. Žalobkyňa túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybnila ani na\npojednávaní konanom dňa 25. septembri 2017, a ani vo svojom odvolaní zo dňa 30. januára 2018\npodanom proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. januára 2018. Pokiaľ ide o uznesenie\nKrajského súdu Trnava zo dňa 01. februára 2019, sp. zn. Spr/81/2009, JUDr. Jaček vydaním uznesenia\no vylúčení niektorých sudcov z prejednávania sporu nekonal vo veci samej, neposudzoval procesnú\nani právnu stránku samotného sporu, nevykonával dôkazy a spor nerozhodol. Z uvedeného dôvodu\nnie je možné konštatovať, že JUDr. Jaček ako vylúčený sudca konal v spore vo veci samej tak, ako to\nvo svojom dovolaní naznačuje žalobkyňa. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalovaná\nuviedla, že argumentácia žalobkyne je založená výlučne na právnom názore samotnej žalobkyne,\nbez jednoznačného preukázania procesných chýb, ktorých sa mal dopustiť v konaní súd prvej, resp.\ndruhej inštancie. Zdôraznila, že na preukázanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánom štátu\nje nutné preukázať kumulatívne splnenie všetkých podmienok v intenciách zákona č. 58/1969 Zb.,\nčo žalobkyňa neurobila. Z vykonaného dokazovania sa žalobkyni nepodarilo preukázať ani reálnu\nexistenciu nároku na ušlý zisk, ani bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami\na nesprávnym úradný postupom súdu v exekučnom konaní a ňou uplatňovaným ušlým ziskom.\nDovolateľka, okrem veľmi stručného napádania samotného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\nneuviedla žiadne vlastné rozhodujúce teoreticko-právne úvahy, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali\nzáver a správnosť rozhodnutia súdu prvej aj druhej inštancie. Svoju argumentáciu rovnako neoprela ani\n\no žiadne iné relevantné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré by obsahovali iný právny názor\nna posudzovaný skutkový a právny stav, ako je uvedený v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu.\nNavrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nie je možné vyhovieť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n7. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP a podľa § 420 písm. f) CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. e) CSP:\n8. Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n9. Ústavný princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je v\ncivilnom sporovom konaní premietnutý aj do citovaného ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Súdna prax\nje pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný\nsudca.\n10. Dovolateľka namieta, že v súdenej veci došlo v rámci prvoinštančného konania i odvolacieho konania\nk porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR z dôvodov:\n1/ došlo k bezdôvodným zmenám v osobe zákonného sudcu na súdu prvej inštancie, 2/ v konaní na\nodvolacom súde konali a rozhodovali sudcovia, ktorí boli z rozhodovania veci vylúčení.\n11. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) na účely tohto zákona sa rozvrhom práce\nrozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu\nsúdnictva na príslušný kalendárny rok.\n12. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa\npredmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\n13. Podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom\npomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa\nrozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu\nsudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec\nponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca\ntak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.\n14. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a\nnestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je zárukou pre každého účastníka konania, že\nv jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,\na aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“.\n15. Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy je zásadne\npotrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce\n\nsúdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný\nsúd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd\ntoho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu\npráce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu\nnejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami. Ak\nteda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého\njeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods.\n1 Ústavy sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 420 písm. e) CSP za\nnesprávne obsadený.\n16. V zmysle § § 3 ods. 4 zákona o súdoch priebehu konania môže dôjsť k zmene v osobe sudcu.\nZmena však musí byť uskutočnená v súlade so zákonom a rozvrhom práce.\n17. Ústavný súd už v náleze sp. zn. IV. ÚS 479/2013 zo dňa 25. novembra 2014 konštatoval, že ústavnej\nzásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy (a čl. 38 ods. 1 listiny), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca senátu, ktorému\nbola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia zákonných predpokladov\nna vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu\n(prípadne jeho zmenami a doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na\nprerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne.\n18. Dovolací súd teda skúmal, či rozsudok súdu prvej inštancie a rozsudok odvolacieho súdu vydali\nsprávne obsadené súdy.\n19. Vo vzťahu ku konaniu na súde prvej inštancie dovolateľka namietala, že nie je zrejmé, na základe\nčoho sa vo veci stala zákonnou sudkyňou JUDr. Táňa Šefčíková, keď na Okresnom súde Galanta v tom\nčase stále pracoval i JUDr. Rastislav Jakubovič, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi\nnáhodným výberom po odchode pôvodne zákonného sudcu JUDr. Miroslava Krištofíka.\n19.1. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žaloba, ktorá bola na Okresný súd Trnava podaná dňa\n03. apríla 2008 bola pôvodne pridelená náhodným výberom sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr.\nMiroslave Malárikovej pod sp. zn. 27C/63/2008. Na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n23NcC/24/2008 zo dňa 31. októbra 2008 boli sudcovia Okresného súdu Trnava vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci a vec bola prikázaná na prejednanie Okresnému súdu Galanta, kde bola náhodným\nvýberom dňa 30. januára 2009 pridelená sudcovi JUDr. Máriovi Karaffovi pod sp. zn. 5C/6/2009.\nVzhľadom na to, že sudca Okresného súdu Galanta JUDr. Mário Karaffa (a tiež sudcovia JUDr. Ľubica\nBundzelová, JUDr. Daniel Ilavský, JUDr. Martin Holič) boli uznesením Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 23NcC/10/2009 zo dňa 08. apríla 2009 vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, vec bola na\nzáklade opatrenia predsedníčky Okresného súdu Galanta zo dňa 26. mája 2009 náhodným výberom\ndňa 26. mája 2009 pridelená sudcovi JUDr. Miroslavovi Krištofíkovi (pod sp. zn. 5C/6/2009). Následne\nbola vec z dôvodu odchodu sudcu JUDr. Miroslava Krištofíka do dôchodku náhodným výberom dňa 02.\nmarca 2016 pridelená sudcovi JUDr. Máriovi Karaffovi, ktorý bol už skôr uznesením Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 23NcC/10/2009 zo dňa 08. apríla 2009 vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a\npreto na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Galanta zo dňa 06. mája 2016 bola vec náhodným\nvýberom dňa 09. mája 2016 pridelená sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi. Na základe bodu 8.\nDodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2016 bola vec prerozdelená a náhodným\nvýberom pridelená sudkyni Okresného súdu Galanta JUDr. Táni Šefčíkovej, ktorá vo veci rozhodla\nposledným rozsudkom zo dňa 11. januára 2018. Z obsahu dodatku vyplýva, že ide o opatrenie, prijaté\nv súvislosti s príchodom novovymenovaných sudcov na Okresný súd Galanta a v súvislosti s riešením\nrovnomernosti zaťaženia sudcov.\n19.2. Podľa dovolacieho súdu spôsob, akým bola v danom prípade posudzovaná vec pridelená sudkyni\nOkresného súdu Galanta JUDr. Táni Šefčíkovej, nevybočuje z rozvrhu práce Okresného súdu Galanta,\nplatného v rozhodnom čase, a ani z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú\nspôsobu prideľovania vecí. V konaní nebolo zistené, že by Dodatok č. 17 k Rozvrhu práce Okresného\nsúdu Galanta na rok 2016 v rozhodnej časti, nesledoval legitímny a zákonný cieľ, pričom bol zachovaný\nprincíp náhodilosti ako záruky nezávislosti súdov. Dodatok č. 17 k Rozvrhu práce Galanta na rok 2016\nbol a je verejne prístupný a zároveň transparentný v otázke kritérií, na základe ktorých boli nevybavené\n\nveci, špecifikované v bode 8. dodatku, prerozdelené náhodným výberom, a teda spĺňa požiadavky na\nrozvrh práce v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS/287/2020 zo dňa 28. januára 2021).\n20. Námietka nesprávne obsadeného odvolacieho súdu dovolateľky spočívala jednak v tom, že skoršie\nuznesenie odvolacieho súdu zo dňa 20. marca 2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie,\nbolo vydané senátom, ktorého členkou bola JUDr. Ľubica Bundzelová, a to napriek tmu, že menovaná\nsudkyňa už bola predtým, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23NcC/10/2009 zo dňa 08.\napríla 2009 ako sudkyňa Okresného súdu Galanta, z pojednávania a rozhodovania veci vylúčená. Ďalej\nnamietala, že predseda Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček nemohol vydať uznesenie sp.zm.\nSpr 81/2019 zo dňa 01. februára 2019, na základe ktorého bola vec pridelená senátu odvolacieho\nsúdu, ktorý vo veci vydal posledné rozhodnutie (napadnuté dovolaním), pretože JUDr. Anton Jaček\nbol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Nc/25/2008 vylúčený z pojednávania a\nrozhodovania veci. Poukázala na to, že nie je zrejmé, prečo bola vec vedená v oddelení 24Co.\n20.1. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením sp. zn.\n23Co/127/2010 zo dňa 20. marca 2012 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 01. februára 2010\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd pritom rozhodoval v zložení senátu: Mgr.\nDušan Čimo (predseda senátu), Mgr. Fedor Benka a JUDr. Ľubomír Bundzel ml. (členovia senátu), a to\nna základe opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Trnave Spr. 616/2010 zo dňa 28. septembra 2010\na náhodného výberu sudcov z iných kolégií Krajského súdu v Trnave. Vzhľadom na to, že dovolateľom\nnamietaná JUDr. Ľubica Bundzelová nebola členkou odvolacieho senátu, je táto odvolacia námietka\nžalobcu úplne neopodstatnená.\n20.2. Na základe odvolania žalobkyne proti poslednému rozsudku súdu prvej inštancie z 11. januára\n2018 bola vec predložená odvolaciemu súdu 29. marca 2018. Podľa bodu 3. Všeobecných zásad a\npravidiel zapisovania a prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre\nrozvrh práce na rok 2018 Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2018 v znení Dodatku č.\n5, veci zrušené odvolacím súdom a vrátené súdu prvej inštancie a znovu predložené na rozhodnutie\no odvolaní o tom istom predmete rozhodovania budú zapísané do registra tomu odvolaciemu senátu\n(vrátane senátu ustanoveného ad hoc), ktorý vec zrušil, pod novou spisovou značkou. Odvolací súd\nvo veci už skôr zrušil v poradí prvé dva rozsudky súdu prvej inštancie, a to uzneseniami sp. zn.\n23Co/127/2010 zo dňa 20. marca 2012 sp. zn. 10Co/391/2014 zo dňa 04. novembra 2015, oba v zložení\nad hoc senátu: Mgr. Dušan Čimo (predseda senátu), Mgr. Fedor Benka a JUDr. Ľubomír Bundzel ml.\n(členovia senátu). Vzhľadom na to, že Mgr. Dušan Čimo (predseda senátu a zároveň sudca spravodajca)\nku dňu 29. marca 2018 už nebol sudcom krajského súdu, senát v pôvodnom zložení neexistoval,\npričom zostávajúci členovia senátu neboli členmi toho istého senátu (JUDr. Ľubomír Bundzel ml. bol\nčlenom obchodnoprávneho kolégia), došlo v súlade s bodom 12 Všeobecných zásad k prideleniu veci\nnáhodným výberom. Vec tak bola dňa 29. marca 2018 náhodným výberom pridelená senátu 24Co pod\nsp. zn. 24Co/78/2018 v zložení JUDr. Andrea Dudášová (predsedníčka senátu) a JUDr. Magdaléna\nKrajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková (členky senátu).\n20.3. Na základe oznámenia o vylúčení sudkyne JUDr. Andrei Dudášovej a v spojení s vyjadreniami\nsudcov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave boli uznesením sp. zn. Spr 81/2019 zo\ndňa 01. februára 2019 sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Martin Holič, Mgr. Renáta Gavalcová,\nJUDr. Bibiána Ťažiarová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Ľubica Bundzelová,\nJUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Ľuboslava Vanková, JUDr. Ľubica\nSpálová, JUDr. Martina Valentová, Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Daniel Ilavský vylúčení z prejednávania a\nrozhodovania veci; sudcovia JUDr. Zlatica Javorová, JUDr. Gabriela Brišková, JUDr. Terézia Mecelová,\nMgr. Fedor Benka, Mgr. Katarína Arnoldová, JUDr. Dáša Kontríková, JUDr. Lucia Mizeorvá a Mgr. Michal\nNovotný z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení neboli. Vec bola na základe náhodného výberu\nprostredníctvom programových a technických prostriedkov pridelená senátu v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Zlatica Javorová a členovia senátu Mgr. Fedor Benka a Mgr. Lucie Mizerová, ktorý senát\nvydal dovolaním napadnutý rozsudok. Uznesenie sp. zn. Spr 81/2019 zo dňa 01. februára 2019 ako\npredseda Krajského súdu v Trnave vydal JUDr. Anton Jaček.\n20.4. Z uvedeného je zrejmé, že vec bola rozhodujúcemu senátu krajského súdu pridelená náhodným\nvýberom v súlade s § 50 ods. 1, 2 CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu nič nebránilo tomu, aby JUDr.\n\nAnton Jaček, hoci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Nc/25/2008 vylúčený z\npojednávania a rozhodovania samotnej veci, rozhodol z pozície predsedu súdu o vylúčení a nevylúčení\nsudcov odvolacieho súdu a o pridelení veci náhodne vygenerovanému odvolaciemu senátu. Nešlo totiž o\nprejednávanie a rozhodovanie samotného sporu v zmysle § 49 ods. 1 CSP, ale o rozhodovanie predsedu\nsúdu ako orgánu riadenia a správy súdov, teda o rozhodovanie v rámci výkonu pôsobnosti inej funkcie.\nPodstatné pritom je i to, že členky odvolacieho senátu, ktorému bola vec pôvodne náhodným výberom\npridelená (JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková) boli z\nprejednávania a rozhodovania sporu už skôr vylúčené uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Nc/25/2008\nzo dňa 07. augusta 2008, pričom túto skutočnosť oznámili v súlade s § 50 ods. 1 CSP predsedovi súdu.\nNásledne bola vec pridelená senátu kreovanému náhodným výberom zo sudcov, ktorí z prejednávania\na rozhodovania sporu vylúčení neboli.\n20.5. Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že z opísaných okolností vyplýva,\nže v súdenej veci bol v prvoinštančnom i v odvolacom konaní jednoznačne a konzistentne zachovaný\nprincíp náhodného prideľovania vecí sudcom, pričom dovolateľka, ani protistrana v priebehu celého\nkonania zaujatosť vo veci konajúcich sudcov (vrátane sudkyne Okresného súdu Galanta JUDr. Táni\nŠefčíkovej, ktorá vo veci rozhodla posledným rozsudkom zo dňa 11. januára 2018 a sudcov Krajského\nsúdu v Trnave JUDr. Zlatice Javorovej, Mgr. Fedora Benka a Mgr. Lucie Mizerovej) nenamietali.\nArgumentáciu o nesprávne obsadenom súde žalobkyňa predostrela až v dovolacom konaní ako osobitný\ndovolací dôvod, pričom však netvrdila, že by menovaní sudcovia okresného súdu alebo odvolacieho\nsúdu mali akýkoľvek vzťah k stranám sporu, ich zástupcom či k veci samotnej. Účelom ustanovenia § 420\npísm. e) CSP je ochrana strany súdneho sporu pred tým, aby jej spor prejednával zaujatý sudca alebo\nsúd v nesprávnom zložení. Práve opísaným postupom nižších súdov v špecifickej rozhodovanej veci\nbola táto hrozba odstránená a k porušeniu ustanovenia § 420 písm. e) CSP podľa názoru dovolacieho\nsúdu nedošlo.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP:\n21. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ\nnemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa §\n447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods.\n1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n23. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n24. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní\ndošlo k vade namietanej dovolateľom.\n25. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť dovolania odvodila z § 420 písm. f) CSP a porušenie práva\nna spravodlivý proces, ktorým jej malo byť znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, oprela\no tvrdenie, že a/ rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, b/ vykonané dôkazy,\nosobitne odborné vyjadrenie, nižšie súdy vyhodnotili svojvoľne.\n26. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku, dovolací súd\nuvádza, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich\nľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje\nrozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na\nvšetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,\naby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk ale ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n27. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n28. K arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú dovolateľka implicitne namietala, Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v\ndvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení\nprávnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť\nsa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi\norgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).\n29. Po preskúmaní obsahu spisu a dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd\ndospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých\npre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s\npriebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej\nveci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalobkyne na spravodlivý proces.\n30. Dovolací súd vzhľadom na obsah spisu vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozhodnutím súdu prvej inštancie ako organickej (kompletizujúcej) jednote, keďže prvoinštančné a\nodvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09),\nmôže len konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované\nnáležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje\n\naj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú\na teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené.\nDovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods.\n2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil\npotvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Z obsahu preskúmavaného\nrozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd v dôvodoch rozsudku uviedol, ako vo veci rozhodol\nsúd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán\nsporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z\nktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie okresného súdu\npovažuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne\no nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ako i námietkou týkajúcou sa predbežného\nprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (bod 7. napadnutého rozsudku). V bode 8. ozrejmil\nzákonné a teoretické predpoklady problematiky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom. V bode 9. vysvetlil svoj záver o existencii nezákonného\nrozhodnutia i nesprávneho úradného postupu vo veci, a v bode 10. rozsudku skúmal splnenie ďalších\nzákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu. Vysporiadal sa s argumentáciou žalobkyne\nprezentovanou v podanom odvolaní, osobitne sa venoval i odbornému vyjadreniu, predloženému\nžalobkyňou v konaní za účelom preukázania výšky ušlého zisku. Z obsahu napadnutého rozsudku\nnevyplýva nedostatočnosť alebo nepresvedčivosť, ani absencia o skutkových a právnych záveroch, či\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\ndostatočne a náležite neodôvodnil.\n31. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, týkajúcu sa nedostatočne, resp. nesprávne vyhodnoteného\ndôkazu, ktorý v konaní produkovala, a to Odborného vyjadrenia spoločnosti KONTECH, s. r. o.,\nTrenčianske Teplice z 14. júna 2007, dovolací súd poznamenáva, že na hodnotenie skutkových okolností\na zisťovanie skutkového stavu nie je oprávnený, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností\na zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie\ndovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale\nlen v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\n32. Dovolací súd konkrétne v tomto smere uvádza, že už z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie\nzo dňa 11. januára 2018 je zrejmé, že na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom\nprípade tvrdený ušlý zisk v súvislosti s podnikateľským plánom žalobkyne, nemohol byť spôsobený\npriamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ani nezákonnými\nrozhodnutiami (body 26. až 29. rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd v napadnutom rozsudku\nk tejto námietke žalobkyne o. i. uviedol: „ Ušlý zisk z podnikania mohol byť nahraditeľný len vtedy,\nak by žalobkyňa mala určité konkrétne obchodné príležitosti, obchodné vzťahy alebo konkrétnych\nodberateľov, s ktorými mala uzavreté určité obchody, alebo s ktorými mala reálnu a bezprostrednú\nmožnosť určité obchody uzavrieť, no neuzavrela ich v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho\núradného postupu súdu v exekučnom konaní. Z vykonaného dokazovania v predmetnom spore\nnevyplynuli žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že žalobkyni\nušli určité konkrétne obchody z konkrétneho dôvodu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného\npostupu súdu v exekučnom konaní. Na základe uvedeného tak nebolo možné dospieť k záveru, že\nžalobkyni v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom\nkonaní ušiel zisk z podnikania v sume 1.200.192,52 eura. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva,\naké konkrétne obchody nemohla žalobkyňa zrealizovať a prečo sa tak malo stať práve v dôsledku\nnezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní. Žalobkyňa v\nkonaní zakladala svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku,\npričom v priebehu konania netvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a\ndokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného\npostupu orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa\nžalobkyňa odvoláva na Odborné vyjadrenie spoločnosti KONTECH, s. r. o., Trenčianske Teplice zo\n14. júna 2007, je potrebné poznamenať, že odborné vyjadrenie slúži ako dôkazný prostriedok v tých\nprípadoch, kedy sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti,\n\nprávne posúdenie veci, t. j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu\na či je nárok v žalobe opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie odborníka/znalca. Inými\nslovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok resp. odborné vyjadrenie,\nale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Odborné vyjadrenie, na ktoré\nžalobkyňa poukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt\nv prípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom\ntrhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk by práve žalobkyňa skutočne dosiahla nebyť\nnezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ani to, že realizácia\nzámeru by bola uskutočnená tak, ako žalobkyňa zamýšľala, alebo že by k nemu nedošlo len v\ndôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Znalec sa totiž nevyjadroval\nk otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru u žalobkyne a ani neposudzoval všetky okolnosti\npravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne. Žalobkyňa nemohla byť v konaní úspešná, pretože\nnepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať\ndosiahnutie prospechu z jej podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné,\npričom uvedené časové hľadisko nemožno pričítať na ťarchu žalovanej. Žalobkyňa nedoložila súdu ani\nžiadne iné relevantné listinné doklady, ktoré by dosvedčovali a z ktorých by sa dalo zistiť, do akej miery\nby bola jej podnikateľská činnosť efektívna a či mohla dosahovať taký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením\njej podnikateľského plánu prišla. Podnikateľský zámer žalobkyne nebol dotiahnutý do takého štádia,\nkedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné.“ (bod\n10. napadnutého rozsudku).\n33. Z uvedeného je zrejmé, že dovolacia námietka o tom, že odvolací súd sa nezaoberal,\nnevyhodnotil a pri rozhodovaní nezohľadnil dovolateľkou označený listinný dôkaz (Odborné vyjadrenie\nspoločnosti KONTECH, s. r. o., Trenčianske Teplice z 14. júna 2007), neobstojí. Dovolací súd v\nsúvislosti s argumentáciou dovolateľky považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že urobiť záver o existencii\nzákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím/\nnesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. úkonu, je záverom právnym, a preto\nspadá do kompetencie nezávislého súdu. Znalecký posudok, resp. konštatovanie znalca, či iné odborné\nvyjadrenia a stanoviská môžu byť len skutkovým podkladom pre právny záver súdu.\n34. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí\nvykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna\núprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna\n2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov.\nTáto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods.\n1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je\nviazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Porušením práva na spravodlivý\nproces však nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán\nsporu. Z práva na spravodlivý súdny proces totiž pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n35. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní vo všeobecnosti spochybňovala vykonané dokazovanie, ktoré mala\nza svojvoľné a namietala podľa nej nesprávne zistený skutkový stav veci, dovolací súd zdôrazňuje, že\nsporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú\nv zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda\nzrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov\nnemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali\npovažovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Dovolací súd ďalej zastáva názor, že\nuvedené námietky dovolateľky predstavujú jej prostý nesúhlas s vyhodnotením dôkazov a skutkovým\nzáverom, keď sa dovolateľka nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu o neunesení dôkazného\nbremena žalobkyňou ohľadom splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969\n\nZb. a dožaduje sa vyhodnotenia skutkových okolností zistených vykonaným dokazovaním vo svoj\nprospech, čo však nepredstavuje zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n36. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzavrel, že také pochybenia súdov v procese dokazovania,\nktoré by znemožnili žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP z obsahu spisu nevyplývajú.\nPrípustnosť dovolania z tohto zákonného ustanovenia preto nevyplýva.\n37. Dovolací súd na základe uvedeného dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 518/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:33915f27-0319-427e-b1cf-fdde39e4038b", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa voči štátu domáhala náhrady ušlého zisku, ktorý jej mal vzniknúť v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri dražbe nehnuteľností, keď nemohla realizovať svoj podnikateľský plán. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože tvrdený ušlý zisk nebol v priamej príčinnej súvislosti s postupom súdu a žalobkyňa nepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer dostal do štádia vysokej pravdepodobnosti dosiahnutia zisku. V dovolaní žalobkyňa namietala, že v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e) CSP) pre zmeny v osobe zákonného sudcu a účasť vylúčených sudcov, a porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a svojvoľné hodnotenie odborného vyjadrenia. Najvyšší súd zo spisu zistil, že vec bola na oboch inštanciách prideľovaná náhodným výberom v súlade so zákonom o súdoch a rozvrhom práce, namietaná sudkyňa nebola členkou odvolacieho senátu a vylúčený predseda krajského súdu mohol v rámci správy súdu rozhodnúť o pridelení veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňalo požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP a odvolací súd sa odborným vyjadrením zaoberal; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom (§ 442 CSP) a nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je vadou zmätočnosti. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Súd je nesprávne obsadený v zmysle § 420 písm. e) CSP aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (čl. 48 ods. 1 Ústavy); zmena v osobe sudcu v priebehu konania je však prípustná, ak sa uskutoční náhodným výberom v súlade so zákonom o súdoch a s verejne prístupným a transparentným rozvrhom práce, vrátane jeho dodatku prijatého na zabezpečenie rovnomernej zaťaženosti sudcov. Predseda súdu, ktorý bol sám vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, môže ako orgán riadenia a správy súdu rozhodnúť o vylúčení sudcov a o pridelení veci náhodne vygenerovanému senátu, lebo nejde o prejednávanie a rozhodovanie samotného sporu podľa § 49 ods. 1 CSP. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov a so záverom o neunesení dôkazného bremena nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; záver o splnení predpokladov zodpovednosti štátu za škodu je záverom právnym, ktorý nemôže založiť znalecký posudok ani odborné vyjadrenie.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. e) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "§ 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z.", "§ 49 ods. 1 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/78/2018", "guid": "79ac6236-85be-4d9d-b889-268e44c96f5d:2ef512a7-767c-4d6f-8fe2-68a619ac6cdc", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zákonný sudca", "nesprávne obsadený súd", "rozvrh práce", "náhodný výber", "vylúčenie sudcu", "právo na spravodlivý proces", "zodpovednosť štátu za škodu", "ušlý zisk"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:2315076f-6140-4eb0-9316-206c0866c42d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "81ed90e3-2df0-4ea0-8e19-63dd641a383b:af3effe0-d8de-48c9-acac-c3add563ab7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1", "spisova_znacka": "6MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 z 30. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1"}, {"guid": "cb26cf4a-d9ef-4d0e-b377-27f65bb21d78:d8aab297-4bfc-49dc-ab39-063fbf62ca05", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8614205659.2", "spisova_znacka": "24Co/78/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/78/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8614205659.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:33915f27-0319-427e-b1cf-fdde39e4038b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.518.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 518/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 518/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.518.2026.1"}]}