{"guid": "4b003530-fe1d-4019-a4ff-33d7d4c741cd:c4eb7921-ce16-4f5f-b1e2-468cb009e300", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1", "spisova_znacka": "4Cdo/140/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2025 z 21. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2026, sp. zn. 4Cdo/140/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1", "identifikacne_cislo": "1724200540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2026-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4eb7921-ce16-4f5f-b1e2-468cb009e300", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/140/2025\n1724200540\n21. 09. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R.. G. V., narodenej XX. M. XXXX, W., S. XXX/\nXX, zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Lilou Bronislavou Pavelkovou, PhD., Čajkovského 7, Bratislava,\nproti žalovanému Car Service Partner, s. r. o., Česká republika, Praha 1, Na Poříčí 1071/17, IČO: 061 43\n911, zastúpenému advokátom Mgr. Václavem Němcem, Česká republika, Ostrava, Roháčova 3339/5, o\nurčenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 48C/10/2024, o dovolaní\nžalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2025 sp. zn. 16Co/28/2025, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/28/2025-144 z 31. marca 2025 a uznesenie\nOkresného súdu Pezinok č. k. 48C/10/2024 - 98 z 30. októbra 2024 z r u š u j e a vec vracia Okresnému\nsúdu Pezinok na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 48C/10/2024-98 z 30. októbra\n2024, (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo „uznesenie súdu prvej inštancie“) zastavil konanie za\npoužitia § 9, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 1 ods.\n1, Čl. 4 ods. 1, Čl. 5 ods. 1, Čl. 7 ods. 1 písm. a), Čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a\nobchodných veciach (ďalej tiež „Nariadenie Brusel I bis“) z dôvodu nedostatku právomoci, a žalovanému\npriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 262 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením č. k.\n16Co/28/2025-144 z 31. marca 2025 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal proti\nžalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je vlastníčkou\nmotorového vozidla značky VW GOLF 1,2 TSI, ku ktorému nadobudla vlastnícke právo kúpou dňa 29.\noktóbra 2015, avšak v súčasnosti je však vedená len ako „držiteľka“ tohto motorového vozidla, pričom\nako vlastník vozidla je evidovaný žalovaný. Cieľom tejto žaloby je teda zmena zápisu tak, aby skutkový\na právny stav bol rovnaký. K vyššie uvedenej disproporcii došlo podvodným konaním bývalého priateľa\nžalobkyne L. D. s tým, že žalovanému nikdy nevystavila žiadne plnomocenstvo v súvislosti s vozidlom.\nKeďže konanie bez plnomocenstva má právne následky len medzi zástupcom a treťou osobou, ale nie\nzastúpeným (§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je zjavné, že žalobkyňa a ani jej majetok nie sú\nzmluvami uzatvorenými medzi bývalým priateľom žalobkyne a žalovaným, týkajúcimi sa motorového\nvozidla žalobkyne VW GOLF 1,2 TSI, dotknuté.\n2.2. Predmetom odvolacieho konania bolo potom posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že\nposudzovaný spor nepatrí do právomoci súdu podľa § 9 CSP. Keďže je nesporným, že žalobkyňa\nmá bydlisko v Slovenskej republike a žalovaný má registrované sídlo v Českej republike, súd\n\nprvej inštancie správne svoju pozornosť koncentroval na možnú aplikáciu ustanovení Nariadenie\nBrusel I bis. V súvislosti v posúdením procesného statusu žalobkyne ako spotrebiteľky v kontexte\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019, t. j. v situácii, že hoci zmluvu\nnepodpísala, ale bola v nej uvedená ako jej účastníčka; hodno uviesť, že strohý záver, že (parafrázujúc)\npokiaľ žalobca formálne figuroval v spornej zmluve ako jej účastník, je nepochybné, že sa jedná\no spotrebiteľský spor, na ktorý dopadajú všeobecné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia,\nnajvyšší súd vôbec bližšie nevysvetlil, a preto ostalo nezodpovedané, že ak niekto tvrdí, že nebol\núčastníkom právneho vzťahu, t. j. že mu nevznikli žiadne práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu,\nna základe akého dôvodu sa súčasne sa dovoláva hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia\nz právneho vzťahu, o ktorom tvrdí, že nebol jeho účastníkom. Ak v posudzovanej veci žalobkyňa tvrdí,\nže z dôvodu podvodného konania inej fyzickej osoby vystupujúcej ako jej splnomocnený zástupca,\nnebola účastníčkou žiadneho právneho vzťahu so žalovaným, s ktorým by bol spojený zákonný prevod\nvlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu; niet rozumného dôvodu, aby jej bol priznaný status\nspotrebiteľky, keď súčasne tvrdí, že konanie L. D. a žalovaného ju voči žalovanému nezaväzuje.\n2.3. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že pre aplikáciu ustanovení Nariadenia Brusel I bis nie je podstatné\nprávne posúdenie hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky\npodľa noriem slovenského práva (v podmienkach citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa\nObčianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), ale podľa ustanovení\nNariadenia Brusel I bis, a to najmä Oddielu 4 (Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv), z\nktorých však nevyplýva záver o možnosti aplikácie Článku 18 aj na prípady, že subjekt dotknutý\nna právach žiadnu (spotrebiteľskú) zmluvu s dodávateľom neuzatvoril a nedovoláva sa akejkoľvek\nochrany porušených práv v súvislosti s právnym aspektom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa). V\nnadväznosti na uvedené mal za správny záver súdu prvej inštancie, že ak má žalobkyňa bydlisko v\nSlovenskej republike a žalovaný má registrované sídlo v Českej republike, tak právomoc na prejednanie\na rozhodnutie sporu proti žalovanému je daná súdu v Českej republike podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia\nBrusel I bis. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ďalšie odvolacie námietky žalobkyne\npreto odvolací súd vyhodnotil ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť\nzmenu napadnutého uznesenia. Z tohto dôvodu uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP\nako vo výroku vecne správne potvrdil.\n2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzovala z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP; navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vyslovil právny názor, že je daná právomoc slovenského súdu o veci konať, ktorým\nbudú obidva súdy viazané.\n3.1. Dovolateľka uviedla, že odvolací súd nerešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/268/2019 vydané v skutkovo totožnej veci. Nechala na posúdení dovolacieho\nsúdu, či uvedené rozhodnutie v tejto veci je už ustáleným právnym názorom podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP. Pre prípad, ak dovolací súd dôjde k záveru, že nie, sformulovala otázku „Môže byť žalobca\npovažovaný za spotrebiteľa podľa uzavretej (jednoznačne spotrebiteľskej) zmluvy, v ktorej je ako strana\nuvedený, ale on ju neuzavrel ani sám ani prostredníctvom splnomocnenca?“ Navrhla, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky prípadne požiadal o výklad Súdny dvor EÚ. Výklad odvolacieho súdu je\nformalistický, nehľadá právo a spravodlivosť, neposkytuje ochranu spotrebiteľovi, ktorú mu zaručujú\neurópske pramene a ani nechráni vlastnícke právo občana Slovenskej republiky zaručené ústavou.\nPoukázala na to, že žalovaný - dodávateľ s ňou koná ako so zmluvnou stranou, požaduje od nej\nvydanie auta, požaduje od nej zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu s príslušenstvom, teda ju zjavne za\nspotrebiteľku považuje. V tomto kontexte mala za nelogické jeho vyjadrenie k žalobe, že pre účely\nprávomoci súdu žalobkyňa spotrebiteľom nie je. Žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy vedel,\nže uzatvára spotrebiteľskú zmluvu. Posudzovaná má byť zmluva, nie spotrebiteľ, čo vyplýva z čl. 13\nnariadenia. Súdny dvor označil za zmysel týchto ustanovení „záujem chrániť spotrebiteľa ako zmluvnú\nstranu, ktorá je považovaná za ekonomicky slabšiu a menej skúsenú v právnych záležitostiach ako druhá\nzmluvná strana a ktorá nesmie byť odrádzaná od súdneho uplatňovania svojich nárokov donucovaním,\n\naby podala žalobu na súdy zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko druhá zmluvná strana“ (rozsudok z\n19. januára 1993, C-89/91, Zb. s. I-139). Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že pojem „spotrebiteľ“ v\nzmysle článkov 15 a 16 nariadenia č. 44/2001 treba vykladať reštriktívne, s ohľadom na postavenie tejto\nosoby, ktoré zastáva v konkrétnej zmluve v spojení s povahou a cieľom tejto zmluvy, a nie na základe\nsubjektívnej situácie tejto osoby... (rozsudky z 3. júla 1997, Benincasa, C 269/95, EU:C:1997:337, bod\n16, a z 20. januára 2005, Gruber, C-464/01, EU:C:2005:32, bod 36). Dovolateľke patrí ochrana ako\nspotrebiteľovi, a teda má právo domáhať sa ochrany svojich porušených práv na súde štátu, kde má\nsvoj obvyklý pobyt.\n4. Žalovaný k dovolaniu žalobkyne písomne uviedol, že nižšie súdy správne dovodili nepríslušnosť\nslovenských súdov na prejednanie veci. Vo veci ide o spor vyplývajúci z občianskeho práva v zmysle čl.\n1 bod 1 nariadenia Brusel I bis. Predmet sporu netvorí zmluva či nároky z nej, ale otázka vlastníckeho\npráva k vozidlu. Žalovaný so žalobkyňou komunikuje ako s osobou, ktorá má v držbe vozidlo žalovaného\nbez právneho dôvodu; so žalobkyňou ako so zmluvnou stranou zmluvy nekomunikuje. Navrhol, aby\ndovolací súd návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia zamietol a dovolanie žalobkyne\nodmietol. Uplatnil si i trovy konania.\n5. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila tak, že žalovaný opomína, že čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1, 2\nnariadenia Brusel I bis sa uplatnia len subsidiárne, teda v prípadoch, keď sa neuplatní osobitná\nprávomoc. Takou osobitnou právomocou je práve právomoc v konaniach so spotrebiteľom podľa čl.\n18 nariadenia. Samotné tvrdenie žalovaného, že „zaplatila kúpnu cenu“ jednoznačne predpokladá\nexistenciu zmluvného vzťahu, čím žalovaný popiera svoju vlastnú procesnú argumentáciu, podľa ktorej\nmedzi stranami žiadny zmluvný vzťah neexistuje. Ak žalovaný tvrdí, že vlastníctvo nadobudol na základe\nzaplatenia kúpnej ceny a uzavretia zmluvy, potom aj samotné určenie vlastníckeho práva je nevyhnutne\nviazané na posúdenie tejto zmluvy a jej platnosti. Vlastnícke právo je v tomto prípade len právnym\ndôsledkom sporného zmluvného vzťahu, ktorý má navyše všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.\n7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n8. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že dovolateľka nesúhlasí so záverom\nodvolacieho súdu o tom, že v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis právomoc na prejednanie\na rozhodnutie sporu proti žalovanému je daná súdu v Českej republike, z ktorého dôvodu je potrebné\nkonanie zastaviť.\n11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie\nbezodkladne zastaví.\n\n12. Súd ex lege v priebehu celého konania prihliada na to, či spor alebo vec patrí do jeho civilnej\nprávomoci. Vychádza pritom z charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého\nvyplýva žalobcom uplatnený nárok.\n13. Dovolací súd dodáva, že posúdenie právomoci síce nemá predčasne nahradiť úplné dokazovanie\nveci samej, no musí vychádzať z dostatočne zistených rozhodných okolností. Súd nemusí pri\nposudzovaní právomoci vykonať úplné dokazovanie vo vzťahu k meritu sporu, ale musí mať podklad na\nposúdenie rozhodných jurisdikčných okolností.\n14. Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobkyňa bola od roku 2015 vlastníčkou špecifikovaného\nmotorového vozidla značky VW GOLF 1,2 TSI. Dňa 21. septembra 2021 mala byť medzi žalobkyňou\nako predávajúcou (fyzická osoba) a žalovaným (obchodná spoločnosť s registrovaným sídlom v Českej\nrepublike) ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva s odplatným právom spätnej kúpy, ktorej predmetom\nmalo byť uvedené motorové vozidlo a zároveň zmluva o výpožičke tohto motorového vozidla (spravujúce\nsa hmotným právom Českej republiky). Zmluvy boli za žalobkyňu uzavreté jej splnomocnencom, L.\nD., pričom žalobkyňa v žalobe tvrdí, že k uvedenému dňu menovanému žiadne plnomocenstvo na\nzastupovanie v súvislosti s predajom motorového vozidla značky VW GOLF 1,2 TSI neudelila. Dňa 5.\napríla 2023 bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu dlhu a vrátenie vozidla žalovanému, pretože v dôsledku\nomeškania plnenia zo strany žalobkyne malo dôjsť k zániku práva na spätný výkup vozidla a k zániku\npráva na vypožičanie vozidla. Žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k vozidlu,\npretože na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. septembra 2021 už nie je v evidencii vozidle evidovaná\nako vlastník vozidla.\n15. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že na prejednanie veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej\nrepubliky, založil na tom, že nejde o plnenie zo zmlúv, keď predmetom je všeobecný občianskoprávny\nnárok na určenie vlastníckeho práva v nadväznosti na údajné protiprávne konanie tretej osoby. V spore\nnejde ani o spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že samotná skutočnosť, že súd bude v rámci posudzovania\nv žalobe uplatneného nároku ako predbežnú otázku skúmať platnosť predmetných zmlúv v kontexte\noprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa - žalobkyňu, nezakladá právomoc súdu podľa čl.\n7 ods. 1 písm. a), resp. čl. 17 Nariadenia Brusel I bis, a preto mal za to, že právomoc súdu sa spravuje\nvšeobecným ustanovením čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis (súd v Českej republike). Odvolací súd\nsa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne doplnil,\nže z obsahu spisu nevyplýva záver o možnosti aplikácie čl. 18 Nariadenia Brusel I bis aj na prípady, že\nsubjekt dotknutý na právach žiadnu (spotrebiteľskú) zmluvu s dodávateľom neuzatvoril a nedovoláva sa\nochrany porušených práv v súvislosti s právnym aspektom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).\n16. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom\nna území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.\n17. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať\nv inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je\npredmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom\nzmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa\nzmluvy tovar dodal alebo mal dodať, pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy\nslužby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).\n18. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom\nna účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí\npodľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o\nzmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek\ninej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o\nzmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa\nalebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov\nvrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.\n19. Podľa čl. 17 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý\nnemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku\nv niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto\n\norganizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v\ntomto členskom štáte.\n20. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď\nna súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého\núčastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.\n21. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „ SD EÚ“) opakovane potvrdil, že pod pojmom „zmluvné veci“\nv zmysle čl. 7 bod 1 nariadenia netreba rozumieť len spory o plnenie platnej zmluvy. Spadajú sem aj\nspory, v ktorých sa žalobca domáha určenia neexistencie, nulity alebo neplatnosti zmluvy. Súdny dvor\nEurópskej únie (SD EÚ) tento dôležitý záver definoval primárne v rozsudku vo veci vo veci C-38/81\n(Effer SpA v. Hans-Joachim Kantner) a neskôr ho opakovane potvrdil v nadväzujúcej judikatúre (napr.\nrozsudok vo veci C-112/03 Société financiere et industrielle du Peloux). Hoci sa tieto rozhodnutia\npôvodne týkali predchodcov Nariadenia Brusel I bis (Bruselského dohovoru z roku 1968 alebo nariadenia\nč. 44/2001), ich závery sú podľa ustálenej judikatúry plne uplatniteľné aj na výklad čl. 7 bod 1 nariadenia\nč. 1215/2012. V spomínanom rozhodnutí C-38/81 (Effer SpA v. Hans-Joachim Kantner) Súdny dvor\nvýslovne judikoval, že žalobca sa môže domáhať osobitnej právomoci súdu pre zmluvné veci aj vtedy,\nak je medzi stranami sporná samotná existencia alebo platnosť zmluvy. Súd uviedol, že ak by bola táto\nprávomoc vylúčená zakaždým, keď jedna zo strán namietne neexistenciu zmluvy, žalovaný by mohol\ntoto pravidlo kedykoľvek paralyzovať jednoduchým tvrdením, že žiadna zmluva nevznikla.\n22. Skutočnosť, že žalobný nárok pramení zo zmluvného kontextu, bol rozhodujúci i vo veci, vedenej\nna najvyššom súde pod sp. zn. 7Cdo/268/2019, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti\nspotrebiteľských zmlúv (zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere\na vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní kreditných služieb), v ktorých ako veriteľ\nfigurovala žalovaná 1/ a ako dlžník žalovaný 2/ a spoludlžník žalobkyňa, a to z dôvodu, že tieto zmluvy\nžalobkyňa nepodpísala; podpísať ich mal (neoprávnene) v jej mene manžel (žalovaný 2/). Najvyšší\nsúd v uznesení zo dňa 25. novembra 2020 konštatoval, že (v danom štádiu konania) predmet sporu v\ndanej veci nie je možné jednoznačne ustáliť. Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa\nsa domáhala vyslovenia neplatnosti spornej zmluvy a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo\npotom možné podriadiť danú vec pod procesný režim ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ale z obsahu\nsamotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c)\nCSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je (žalobkyňa\nnie je spoludlžníčkou spornej zmluvy), teda nešlo by o neplatnosť spornej zmluvy. V rámci svojich\núvah najvyšší súd uviedol, že „ Pokiaľ žalobkyňa formálne figurovala v spornej zmluve ako jej účastník\n(spoludlžník), je tiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý okrem všeobecných\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení dopadá aj režim uvedený v bode 12.3.“\n23. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že v tomto štádiu konania nie je možné vylúčiť právomoc\nsúdu Slovenskej republiky na prejednanie veci tak, ako to urobili nižšie súdy.\n24. Skutkové tvrdenia žalobkyne v rozhodovanej veci v tomto štádiu konania vychádzajú zo zmluvného\nzákladu. Ako je uvedené vyššie, autonómny výklad pojmu „zmluvné veci“ podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia\nBrusel I bis pritom zahŕňa akékoľvek právne konanie, ktorého právnym základom je zmluva alebo tvrdená\nzmluva. Rozhodujúce pritom nie je to, či zmluva reálne existuje alebo je platná (ktorá skutočnosť v\nrozhodovanej veci ešte len bude predmetom dokazovania na súde), ale to, že žalobný nárok priamo\npramení zo zmluvného kontextu. Pokiaľ teda žalobkyňa v žalobe o určenie vlastníckeho práva k\nmotorovému vozidlu argumentuje neplatnosťou, resp. nulitnosťou zmluvy, na základe ktorej došlo k\nprevodu motorového vozidla na žalovaného, tento spor podľa názoru dovolacieho súdu v aktuálnom\nštádiu konania, keď vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nie je zrejmé, či sú tvrdenia\nžalobkyne pravdivé alebo nie, stále možno podradiť pod pojem „zmluvná vec“ v zmysle čl. 7 ods.\n1 Nariadenia Brusel I bis, v zmysle ktorého je možné žalovať na súdoch podľa miesta zmluvného\nplnenia, ktoré je predmetom žaloby. Nižšie súdy pritom miesto plnenia podľa sporných zmlúv doposiaľ\nnevyhodnocovali. Na veci nič nemení ani to, že žalobkyňa sa (procesne správne) domáha určenia\nvlastníckeho práva k motorovému vozidlu, a nie neplatnosti či nulitnosti zmluvy, pretože v zmysle\naktuálne platnej vnútroštátnej právnej úpravy (§ 137 písm. d) CSP) nie je žaloba o neplatnosť zmluvy\nprípustným procesným prostriedkom ochrany práv žalobkyne (až na výnimky uvedené v osobitných\npredpisoch, čo ale nie je rozhodovaný prípad).\n\n25. Otázka, či v rozhodovanej veci došlo alebo nedošlo k uzavretiu zmlúv medzi stranami (ktorá\nskutočnosť je v tomto štádiu konania medzi stranami sporná) sporu je rozhodujúca i pre posúdenie\nspotrebiteľského charakteru sporu v zmysle Nariadenia Brusel I bis.\n26. V súvislosti s tým dovolací súd pripomína, že pre vyriešenie otázky, či tá-ktorá vec patrí do\nprávomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho\nvzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne\nanalyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Na rozdiel od miestnej\npríslušnosti sa totiž civilná právomoc súdu neurčuje, resp. neskúma (výlučne) podľa okolností v čase\nzačatia konania. Charakter práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva\nžalobcom uplatnený nárok, sa totiž v priebehu konania môže meniť, a to aj s dopadom na civilnú\nprávomoc súdu. V priebehu konania môže byť zákonom zmenený obsah právneho vzťahu, z ktorého\nvyplýva žalobcom uplatnený nárok dovtedy zakladajúci civilnú právomoc súdu, takým spôsobom, že sa\npretransformuje na iný právny vzťah a súd tým svoju civilnú právomoc na konanie vo veci stratí. Na druhej\nstrane v priebehu konania môže tiež nastať právna skutočnosť, ktorou sa založí civilná právomoc súdu,\na to či už v podobe výslovného ustanovenia zákona alebo v podobe takej zmeny obsahu predmetného\nprávneho vzťahu, ktorou sa zmení jeho obsah tak, že sa stane súkromnoprávnym vzťahom. Práve preto\nsúd ex lege prihliada na to, či spor alebo vec patrí do jeho civilnej právomoci, v priebehu celého konania\n(JAKUBÁČ, Róbert. § 9 [Právomoc ako procesná podmienka]. In: IVANČO, Marek, IVANKO, Daniel a\nkol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 28-29.)\n27. Pokiaľ za danej aktuálnej procesnej situácie nižšie súdy zastavili bez ďalšieho konanie podľa § 9\nCSP, keď doposiaľ neustálili miesto zmluvného plnenia v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis,\nresp. nevykonali žiadne dokazovanie, z ktorého by vyplynulo či žalobkyňa a žalovaný skutočne uzavreli\nalebo neuzavreli (spotrebiteľskú) zmluvu v zmysle čl. 17 a nasl. Nariadenia Brusel I bis, konali v rozpore\ns vyššie uvádzanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a najvyššieho súdu, rozhodli predčasne a dovolacia\nnámietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci tak je dôvodná. Z tohto dôvodu dospel\nnajvyšší súd k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné a preto rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže nápravu nemožno dosiahnuť\niba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§\n449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n29. V súvislosti s posúdením návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP, vzhľadom na zrušenie uznesenia odvolacieho súdu i súdu prvej\ninštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, najvyšší súd považoval v danom\nštádiu konania návrh za bezpredmetný, v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 7Cdo/129/2020 alebo\n2Cdo/91/2021).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}