{"guid": "c1f4058f-e5e7-40fd-97d0-9c6a5905b835:18b8d348-a2d9-426f-b3c2-0424593f36ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1", "spisova_znacka": "4Obdo/23/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/23/2024 z 18. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2026, sp. zn. 4Obdo/23/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1", "identifikacne_cislo": "1521201248", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivica Čelková", "sudca_id": 1020, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivica-celkova-1020", "datum_vydania": "2026-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. a) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-25", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18b8d348-a2d9-426f-b3c2-0424593f36ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/23/2024\n1521201248\n18. 02. 2026\nJUDr. Ivica Čelková\nECLI:SK:NSSR:2026:1521201248.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu: D.C.P. Hellas Ltd.,\nAgrotemachio 1393, 57006 Vasilika, Grécko, reg. č. 0584 2840 4000, právne zastúpeného JNC Legal\ns.r.o., so sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 36 807 231, proti žalovanému: MEGGLE Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Studená 35, 823 55 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 329 519 (pôvodne RAJO a.s.),\nprávne zastúpeného bnt attorney-at-law s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 5CoR/2/2024-269 zo dňa 26. marca 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie (ďalej len\n„súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 58Cr/2/2021-187 zo dňa\n08.06.2022 zamietol žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp M12/2019 zo dňa\n08.10.2020 a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia\nrozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 244/2002 Z. z., pričom poukazoval\nhlavne na § 5 ods. 6 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Žalobca namietal, že nebol\nriadne upovedomený o žiadnom úkone v rozhodcovskom konaní. Rozsudok rozhodcovského súdu\nmu bol doručený náhodou na konci úložnej lehoty na pošte. Žalobca namietal, že rozhodcovský súd\nmal písomnosti doručovať podľa gréckeho právneho poriadku. Súd prvej inštancie aplikoval na vec\nustanovenia § 25 ods. 1, § 40, § 41 § 50 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a § 5\nRokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.\n3. Vo vzťahu k výkladu o doručovaní podľa § 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní sa nemalo doručovať podľa\ngréckych procesných predpisov, keďže druhú vetu § 5 ods. 6 Rokovacieho poriadku nemožno vytrhnúť z\nkontextu celého ustanovenia o doručovaní. Z výkladu tohto ustanovenia v prípade slova \"stačí\" znamená,\nže v danom prípade, ak by slovenské procesné predpisy o doručovaní boli prísnejšie ako procesné\npredpisy o doručovaní v štáte miesta doručenia, teda grécke procesné predpisy, postačuje, aby sa\ndoručovanie vykonalo podľa týchto menej prísnych gréckych procesných predpisov. Tento prípad však\nnenastal, keďže požiadavky na doručovanie v Grécku sú prísnejšie. Rozhodcovský súd pri doručovaní\nvšetkých písomností žalobcovi správne postupoval podľa Rokovacieho poriadku, na ktorý sa subsidiárne\nvzťahujú ustanovenia o doručovaní zákona o rozhodcovskom konaní.\n\n4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z nesporného skutkového stavu a z listinných dôkazov mal\npreukázané, že rozhodcovský súd doručoval žalobcovi žalobu s výzvou na vyjadrenie so sprievodnou\nsprávou, a to na adresu jeho aktuálneho sídla v čase rozhodcovského konania, pričom žalobca si\nzásielku v odbernej lehote neprevzal, čím nastala fikcia doručenia podľa citovaného ustanovenia §\n5 ods. 6 Rokovacieho poriadku. Napriek tejto fikcií rozhodcovský súd vykonal naviac doručovanie\nžaloby so sprievodnou správou aj na adresu jeho prevádzkarne, odkiaľ sa rovnako vrátila neprevzatá v\nodbernej lehote. Rovnako v súlade s ustanoveniami o doručovaní Rokovacieho poriadku rozhodcovský\nsúd doručoval aj Oznámenie o ustanovení rozhodcovského senátu, a tiež predvolanie na ústne\npojednávanie, ktoré doručoval nielen na adresu sídla, ale aj na adresu prevádzkarne žalobcu. Súd prvej\ninštancie mal za to, že všetky tieto písomnosti boli uložené na pošte a neboli žalobcom prevzaté v\nodbernej lehote, a preto s poukazom na § 5 ods. 6 Rokovacieho poriadku sa považujú za doručené,\nnapriek tomu, že žalobca si ich nevyzdvihol.\n5. Na námietku žalobcu o nemožnosti uplatnenia fikcie doručenia súd prvej inštancie uviedol,\nže preukázanie o vykonaní lekárskeho zákroku žalobcovi dňa 19.03.2020 žiadnym spôsobom\nneospravedlňuje jeho konanie, pre ktoré si nevyzdvihol žalobu doručovanú mu do jeho sídla v čase\nod decembra 2019 (zásielka so žalobou bola podaná na pošte 06.12.2019) až do februára 2020\n(zásielka so žalobou ako nevyžiadaná sa vrátila rozhodcovskému súdu 13.02.2020). Tvrdenia žalobcu\no domácej liečbe po 19.03.2020, pandémia COVID-19, preberanie pošty výlučne konateľom žalobcu,\nďalej neoznámenie o uložení zásielky gréckou poštou, či notorická nespoľahlivosť gréckej pošty,\nako dôvody nevyzdvihnutia písomností v odbernej lehote súd prvej inštancie považoval za účelové,\nnepreukázané a zároveň riadne popreté žalovaným. Navyše všetky tieto dôvody sa rovnako vzťahovali\naj na doručenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol doručovaný žalobcovi rovnakým spôsobom ako\nvšetky predchádzajúce písomnosti, avšak tento napriek totožným dôvodom si už žalobca vyzdvihol. Súd\nprvej inštancie neuveril žalobcovi, že o uložení rozhodcovského rozsudku \"sa dozvedel len náhodou pri\nnávšteve pošty\". Z uvedeného teda vyplýva, že všetky písomnosti - žaloba, oznámenie o ustanovení\nrozhodcovského senátu ako aj predvolanie na pojednávanie - žalobcovi boli doručené fikciou doručenia v\nsúlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Neprevzatie týchto písomností z rozhodcovského\nsúdu znamená, že žalobca sa sám rozhodol rozhodcovského konania nezúčastniť a svoje procesné\npráva neuplatniť. S poukazom na vyššie uvedený § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní to má za\nnásledok, že sa obral o možnosť namietať akékoľvek dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského\nrozsudku, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.\n6. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zák. č.\n244/2002 Z. z., keď citované zákonné ustanovenie neuvádza, že odklad vykonateľnosti by bol možný,\nlen ak hrozí značná ujma alebo sú dôvody hodného osobitného zreteľa (porov. § 412 a 444 Civilného\nsporového poriadku) prípadne, že sa žalobe vo veci samej vyhovie. Podľa súdu jediným predpokladom\nje návrh samotného účastníka konania na odloženie vykonateľnosti. Nakoľko súd žalobe na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, ktorého odkladu sa žalobca domáhal nevyhovel, nevyhovel ani jeho návrhu\nna odklad. Súčasne k výkonu rozhodcovského rozsudku nemôže dôjsť, nakoľko príslušný grécky súd\nprerušil konanie o uznanie tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania.\n7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, a priznal\nžalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n8. Na včas podané odvolanie žalobcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), a h) CSP, Krajský\nsúd v Bratislave po prejednaní veci v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania,\nza splnenia podmienok na verejné vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n9. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho\nargumentáciou, že hoci formalistický Rokovací poriadok RS SOPK nevyžadoval doručovanie podľa\ngréckych právnych predpisov, žalobcovi sa podľa princípu rovnosti strán v konaní, ako aj podľa princípu\nlegitimity, očakávania a právnej istoty, mali písomnosti doručovať podľa gréckych právnych predpisov.\n10. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom konštatoval, že prvoinštančný súd\nvykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním\npredložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú\n\nobranu žalovaného, ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením\nvýsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým\nzáverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej\ninštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie, s ktorým sa stotožnil a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažoval za potrebné závery,\nv ňom uvedené, opakovať.\n11. Odvolací súd skonštatoval, že medzi účastníkmi konania/stranami tohto sporu bolo sporné najmä to,\nči v priebehu rozhodcovského konania boli žalobcovi doručované listiny v súlade s právnym poriadkom,\npodľa akého právneho poriadku sa malo doručovanie uskutočňovať, ako aj to, kto by mal preukazovať\nrozhodujúce skutočnosti v súvislosti s doručovaním listín v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Pre určenie spôsobu /právneho poriadku/ doručovania listín účastníkom rozhodcovského\nkonania je rozhodujúca rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy, uzatvorenej\nmedzi účastníkmi konania v roku 2013, konkrétne jej bod 11.5, v ktorom si zmluvné strany (strany tohto\nkonania) zvolili právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu na rozhodovanie vzájomných sporov, ktoré\nby mohli z tejto zmluvy vyvstať. V nadväznosti na uvedené postup pri doručovaní písomností v rámci\nrozhodcovského konania upravuje rokovací poriadok dotknutého rozhodcovského súdu.\n12. V súdnom konaní žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal odlišnú dohodu, t.j. že by sa zmluvné strany\nod rokovacieho poriadku akokoľvek odklonili, resp. že by uzatvorili akúkoľvek dohodu, ktorá by jednotlivé\nustanovenia rokovacieho poriadku modifikovala. K argumentácii žalobcu, že rozhodcovský súd mal\npri doručovaní písomností postupovať podľa gréckeho práva odvolací súd v plnom rozsahu odkázal\nna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na ods. 23., v ktorom sa súd prvej inštancie s\ntouto otázkou vyčerpávajúco vysporiadal. Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že rokovací\nporiadok dotknutého rozhodcovského súdu v § 5 bod 2 upravuje ako prednostný spôsob doručovania\ndoporučeným listom s potvrdením o doručení. Umožňuje aj spôsob doručovania podľa procesného\npráva štátu doručenia. Avšak rokovací poriadok vo svojom § 5 ani na iných miestach neupravuje\nspôsob doručovania písomností tak, že je možné použiť výlučne jeden alebo druhý spôsob doručovania,\nprípadne vopred ustanovenú postupnosť spôsobov doručovania. Preto voľba spôsobu doručovania/\nprávneho poriadku na doručovanie bola výlučne na rozhodcovskom súde a nemožno dospieť k záveru,\nže ktorýkoľvek zo spôsobov doručovania je neprávny, pretože sa mal použiť druhý zo spôsobov.\n13. Z obsahu súdneho súpisu, ako aj z napadnutého rozsudku (najmä ods. 10.) vyplýva, že písomnosti\nboli doručované žalobcovi na adresu jeho sídla, zároveň aj na adresu sídla jeho prevádzkarne,\npričom zásielky sa vrátili ako nevyžiadané/nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Doručovanie písomností sa\nuskutočňovalo v období od 05.12.2019 do 13.08.2020, doručovanie rozsudku v januári 2021. Uvedené\nskutočnosti vyplývajú nesporne zo záznamov poštových doručovateľov.\n14. Žalobca namietal, že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 5 ods. 6 rokovacieho poriadku,\na to, že mu bolo doručovanie písomností oznámené poštovým úradom. V nadväznosti na to podľa\nžalobcu nebola splnená ani fikcia doručenia podľa označeného bodu rokovacieho poriadku. Odvolací\nsúd zdôraznil, že podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, sa\nna úspech žaloby o zrušenie rozhodcovského konania nevyhnutne vyžaduje to, aby žalobca preukázal\ndôvody na zrušenie. Ak preto žalobca podal žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z.\nbolo jeho povinnosťou preukázať, že mu v dôsledku nedoručenia písomností nebolo umožnené zúčastniť\nsa na rozhodcovskom konaní. Nemožno preto dať za pravdu žalobcovi, že nemá dôkaznú povinnosť o\nskutočnostiach, ktoré v žalobe, resp. v priebehu súdneho konania tvrdil. Napriek tomu, že od žalobcu\nnemožno vyžadovať preukázanie skutočností, ktoré sa nestali (negatívna dôkazná teória), možno od\nneho spravodlivo požadovať preukázanie skutočností, ktoré s doručovaním písomností súvisia, napr.\nmohol preukázať to, že postup gréckej pošty nepoužíva oznámenie o doručovanie písomností, alebo\nmohol na domovskej pošte uplatniť postup, v ktorom by neuskutočnenia oznámenia namietal a výsledok\nprešetrenia jeho námietok predložiť súdu ako dôkaz o jeho tvrdeniach. Žalobca žiaden takýto dôkaz\nv konaní ani len neoznačil. Preto nemožno dospieť k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodcovského\nrozsudku žalobca akokoľvek preukázal (s výnimkou predloženia lekárskej správy, s ktorou sa riadne\nvysporiadal súd prvej inštancie v ods. 25. napadnutého rozsudku a z ktorej vôbec nevyplýva napr. dĺžka\nošetrenia ani práceneschopnosti žalobcu).\n\n15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného (pozn.\ndovolacieho súdu - správne má byť uvedené žalobcu) ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §\n387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Z dôvodu zamietnutia žaloby súd prvej inštancie\nnevyhovel ani odvolaniu žalobcu voči zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku, ani odvolaniu voči výroku o trovách konania.\n16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 CSP,\nv spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, a konštatujúc, že podľa výsledku odvolacieho konania\núspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu.\n17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca, prípustnosť\nktorého odôvodnil ustanoveniami § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Dovolaciemu súdu\nnavrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu č. k. 5CoR/2/2024-269 zo dňa 26. marca 2024 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n18. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žalobca v dovolaní vymedzil\ndve otázky, od ktorých posúdenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré odvolací súd nesprávne\nprávne posúdil a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené:\nA/ Porušil RS SOPK (Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory - pozn.\ndovolacieho súdu) § 17 ZoRK a uprel žalobcovi právo na to, aby bol riadne upovedomený o ustanovení\nrozhodcu, o rozhodcovskom konaní a na to, aby sa mohol zúčastniť na rozhodcovskom konaní tým,\nže na obe strany rozhodcovského konania aplikoval rovnaký spôsob doručovania písomností v konaní,\nhoci sa tieto strany nachádzajú v objektívne odlišných situáciách (v prípade žalobcu ide o spôsob\ndoručovania, ktorý je podstatným spôsobom odlišný od spôsobu doručovania súdnych písomností podľa\nprávneho poriadku krajiny sídla žalobcu (Grécko); v prípade žalovaného ide o spôsob doručovania,\nktorý je v zásade totožný so spôsobom doručovania súdnych písomností podľa právneho poriadku\nsídla žalovaného (Slovenská republiky)), hoci mal výslovne možnosť aplikovať aj doručovanie podľa\nprávneho poriadku sídla strán konania, a mohol mať takýto postup za následok vznik dôvodu pre\nzrušenie Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoRK?\nPodľa názoru žalobcu mali súdy uvedenú otázku vyhodnotiť tak, že úprava viacerých možností\ndoručovania písomností v rozhodcovskom konaní ešte neznamená, že súd si z týchto možností môže\nvybrať podľa ľubovôle, ale je limitovaný ustanoveniami rokovacieho poriadku, ZoRK, ustanoveniami\nďalších príslušných právnych predpisov ako aj základnými princípmi konania (princípom rovnosti\núčastníkov, právnej istoty a legitímnych očakávaní). Z princípu rovnosti účastníkov rozhodcovského\nkonania pritom vyplýva aj to, že rozhodcovský súd má za odlišných okolností voči stranám postupovať\nodlišne, pričom žalobca a žalovaný sa nenachádzali v rovnakých situáciách. Žalobca legitímne očakával,\nže zásielky v rozhodcovskom konaní mu budú doručované v zásade totožným spôsobom ako súdne\nzásielky (podľa gréckeho právneho poriadku), pretože majú porovnateľne závažné právne dôsledky.\nV prejednávanom prípade však nemožno hovoriť o riadnom doručovaní písomnosti v rozhodcovskom\nkonaní, na základe čoho žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom\nkonaní a nebolo mu umožnené sa na predmetnom konaní zúčastniť. Rozhodcovský súd však svojim\npostupom vytvoril medzi stranami diskriminujúce podmienky, znevýhodnil žalobcu, čím došlo k porušeniu\n§ 17 ZoRK, princípu rovnosti strán, právnej istoty a legitímnych očakávaní.\nB/ Vyžaduje znenie § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, aby žalobca, tvrdiaci, že mu písomnosť v rozhodcovskom\nkonaní nebola oznámená, aby túto skutočnosť preukazoval, hoci v zmysle negatívnej dôkaznej teórie\nsa dôkazné bremeno o negatívnej skutočnosti prenáša na druhú sporovú stranu?\nK uvedenej otázke žalobca uviedol, že otázka negatívnej dôkaznej teórie vo vzťahu k povinnosti\npreukázať dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZoRK ešte nebola riešená\nv praxi dovolacieho súdu, avšak samotná otázka negatívnej dôkaznej teórie bola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ustálená, a preto je dovolanie prípustné aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V\ntejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa\n31.05.2010, rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1 As 2/2010 zo dňa 10.02.2010. Žalobca\nzdôraznil, že nemožno od neho spravodlivo vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti a rovnako\nani to, aby preukázal inú pozitívnu skutočnosť, ktorá pravdivosť negatívnej skutočnosti potvrdzuje alebo\nosvedčuje. Žalobca uviedol, že na to, aby sa mohla uplatniť fikcia doručenia, muselo by sa v predmetnom\nprípade doručovanie vykonať podľa ods. 1 až 5 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, písomnosť\n\n(jej doručovanie alebo uloženie) by mala byť adresátovi oznámená poštovým úradom, ale ten si\npísomnosť nevyzdvihol. Za danej situácie sa však malo dôkazné bremeno preniesť na žalovaného.\n19. Tým, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nnesprávne aplikovali negatívnu dôkaznú teóriu, došlo podľa názoru žalobcu z ich strany k nesprávnemu\nprocesnému postupu, ktorým znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 420\npísm. f) CSP.\n20. Na záver dovolania žalobca uviedol, že nakoľko nedošlo k zrušeniu nezákonného rozhodcovského\nrozsudku, žalovaný môže voči žalobcovi ním priznané plnenie vymáhať, čím môže dôjsť k mimoriadne\nvážnemu a neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobcu spojený so škodou, ktorá by nemusela\nbyť napravená ani tým, ak by žalovaný neoprávnene vymožené plnenie neskôr vrátil.\n21. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odklade právoplatnosti a\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako aj rozsudku súdu prvej inštancie.\n22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť a priznať\nžalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Argumentoval tým, že dovolanie bolo podané\nneoprávnenou osobou, nakoľko advokát, ktorý ho v mene žalobcu spísal a podal nebol na takýto\núkon splnomocnený (plnomocenstvo zo dňa 11.03.2021 neobsahuje formuláciu, že plnomocenstvo\nsa vzťahuje aj na podanie dovolania). Žalobcom uvádzaný dovolací dôvod týkajúci sa nesprávneho\nprocesného postupu súdu označil žalovaný za neprípustný. K namietanému nesprávnemu právnemu\nposúdeniu, konkrétne k prvej nastolenej otázke, žalovaný argumentoval tým, že strany sporu mali\nrovnaké procesné možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania a na to, že žalobca sa ho dobrovoľne a\nvedome nezúčastnil, nemôže byť nazerané ako na rozdielne postavenie. Nerovné postavenie nevytvorilo\nani to, že rozhodcovské konanie sa viedlo v štáte jedného z účastníkov konania naviac v situácii,\nkeď žalobca súhlasil s riešením sporov prostredníctvom RS SOPK. V rokovacom poriadku je zároveň\nupravený aj postup po doručovaní písomností plne zodpovedajúci zákonnej úprave doručovania podľa\n§ 25 ZoRK, preto žalovaný považoval aj argumentáciu žalobcu v tomto smere za zavádzajúcu. Žalovaný\npoukázal na to, že totožné námietky o údajne nesprávnom doručovaní používal žalobca aj v konaní\nvedenom na Okresom súde Thessaloniki č. k. 2644/2022, ktorý však konštatoval, že všetky pre\nrozhodcovské konanie relevantné písomnosti boli zo strany RS SOPK doručované žalobcovi bezchybne\nv súlade s príslušnými predpismi. Podľa žalovaného je zrejmé, že k porušeniu § 17 ZoRK zo strany\nRS SOPK nedošlo a žalobcovi žiadne práva v procese doručovania upreté neboli. K druhej žalobcom\nvymedzenej právnej otázke žalovaný uviedol, že žalobca až v rámci svojej reakcie na vyjadrenie k žalobe\nzačal produkovať tvrdenia o chýbajúcom oznámení zásielok, o nespoľahlivosti poštových doručovateľov\nv Grécku a spochybňoval pravosť záznamov z gréckej pošty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nto, že nejde o bežné súdne konanie, ale o prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku, čiže\nzásah do už právoplatne skončenej veci, na ktorý zákon celkom prirodzene kladie vyššie požiadavky,\npričom v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodov na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku zaťažuje žalobcu a nie žalovaného. Keďže konanie vedené na podklade\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku si nemožno zamieňať so štandardným súdnym konaním\n(napr. o zaplatenie pohľadávky), neobstoja ani žalobcove príklady aplikácie negatívnej dôkaznej teórie. K\nnávrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalovaný uviedol, že tento prichádza do úvahy iba v prípadoch\nrozhodnutí, ktoré ukladajú povinnosť plniť, t.j. priamo na podklade ktorých môže byť nariadený výkon\nrozhodnutia, resp. exekúcia. Dovolaním napádaný rozsudok, ako ani ním potvrdený rozsudok súdu\nprvej inštancie, však žiadnu povinnosť plniť neukladajú, a ani z povahy veci ju uložiť nemôžu, keďže\npredmetom sporu nebola žaloba na plnenie, ale osobitný druh určovacej žaloby, ktorej výsledkom\nnie je rozsudok, ktorý ukladá povinnosť plniť, ale určuje, či sú tú dané zákonné dôvody na zrušenie\nnapádaného rozhodcovského rozsudku, a preto ho nemožno v zmysle ust. § 232 ods. 1 CSP považovať\nza rozsudok vykonateľný. K návrhu na odklad právoplatnosti žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní\ntohto návrhu je potrebné zohľadniť aj predpoklad úspešnosti podaného dovolania, pričom je vysoko\nnepravdepodobné, že dovolanie bude úspešné pre nesplnenie procesných podmienok, ako aj pre\njeho nedôvodnosť. Na záver žalovaný dodal, že nenapraviteľná ujma, spočívajúca v nevymožiteľnosti\nrozhodcovským rozsudkom RS SOPK žalovanému priznaného peňažného plnenia, ktorý (rozhodcovský\nrozsudok) je vykonateľný už od 30.01.2021, hrozí v danom prípade žalovanému, keďže grécke súdy sa\nnapriek tomu, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku, rovnako ako dovolanie, nemá odkladný\n\núčinok, rozhodli zatiaľ neprikročiť k uznaniu rozhodcovského rozsudku, ale počkať až na právoplatné\nskončenie konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n23. Vyjadrenie žalovaného súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP, zaslal žalobcovi. Ten s\npoukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 348/2020, nález ÚS SR sp. zn.\nIV. ÚS 651/2021) zdôraznil, že dovolanie bolo podané advokátom na základe platného plnomocenstva.\nV ostatnom žalobca zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, pričom argumentáciu žalovaného\no tom, že rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1 As 2/2010 zo dňa 10. 02. 2010 nemožno\npovažovať za ustálenú rozhodcovskú prax dovolacieho súdu, možno v podstate považovať za absenciu\nrozhodnutí dovolacieho súdu v otázke takého zásadného právneho významu, akou bezpochyby je\notázka negatívnej dôkaznej teórie. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich\ntvrdeniach.\n24. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval totožnou argumentáciou ako vo vyjadrení k dovolaniu,\nzotrval na svojich vyjadreniach, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, žalobcom formulované\notázky nie sú otázkami zásadného právneho významu a tak isto považoval za nedôvodný aj návrh na\nodklad právoplatnosti a vykonateľnosti.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) vec prejednal a po zistení, že\ndovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP (plná moc právneho zástupcu\nžalobcu predložená spolu s osvedčovacou doložkou), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n26. Podľa § 419 CSP, je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n27. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 08. 06. 2017).\n28. Žalobca v dovolaní prípustnosť dovolania vymedzil ustanovením § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na) a b) CSP.\n29. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n30. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že odvolací súd sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení určitej právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo táto právna otázka nebola ešte v praxi dovolacieho súdu\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n31. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).\n32. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\n\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n33. Vo vzťahu k dovolateľom namietanej procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nspočívajúcej v nesprávnej aplikácii negatívnej dôkaznej teórie, dovolací súd uvádza, že uvedenú\nokolnosť pod pojem „nesprávny procesný postup súdu“ subsumovať nemožno, nakoľko predmetná\nargumentácia je podľa názoru dovolacieho súdu právnym posúdením (a pri správne položenej právnej\notázke v zmysle § 421 CSP je možné sa ňou zaoberať), pričom dovolací súd už vo svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\n(sporovej strane) právnym posúdením neznemožňuje (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Pod\npojmom ,,nesprávny procesný postup“ ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP je v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021 potrebné\nrozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor),\nznemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej\naktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť,\nnezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie\nspravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je\njeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový\npochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený\nv odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný.\n34. Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie negatívnej dôkaznej teórie nezakladá\nporušenie práva na spravodlivý proces. Podanie dovolania s poukazom na dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f), obsahom ktorého je len vyjadrenie nespokojnosti s právnym posúdením a\nzávermi súdov nižších inštancií, bude mať vždy za následok konštatovanie nedostatočného vymedzenia\ndovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP s následkom odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.\n35. Žalobca v dovolaní prípustnosť dovolania vymedzil aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. a)\na b) CSP. Pre úspešnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, <aspi://\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>musí dovolateľ vymedziť právnu\notázku, pretože len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd\nnesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Keďže súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, nemožno dovolanie\npodané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa\ntu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nmusí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\nDovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP, je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n36. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z 26. februára 2010). Nesprávnosť právneho\nposúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale\n\nlen argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo\njej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (viď uznesenie 3Cdo/27/2018 z 7. augusta 2018).\n37. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n38. V posudzovanom prípade žalobca vo vzťahu k prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421\nods. 1 písm. b) CSP, dôvodí nesprávnym posúdením konajúcich súdov vo vzťahu k doručovaniu\nrozhodcovského rozsudku. Žalobca položil prvú otázku v znení: „Porušil RS SOPK (Rozhodcovský súd\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory - pozn. dovolacieho súdu) § 17 ZoRK a uprel žalobcovi\nprávo na to, aby bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a na to,\naby sa mohol zúčastniť na rozhodcovskom konaní tým, že na obe strany rozhodcovského konania\naplikoval rovnaký spôsob doručovania písomností v konaní, hoci sa tieto strany nachádzajú v objektívne\nodlišných situáciách (v prípade žalobcu ide o spôsob doručovania, ktorý je podstatným spôsobom\nodlišný od spôsobu doručovania súdnych písomností podľa právneho poriadku krajiny sídla žalobcu\n(Grécko); v prípade žalovaného ide o spôsob doručovania, ktorý je v zásade totožný so spôsobom\ndoručovania súdnych písomností podľa právneho poriadku sídla žalovaného (Slovenská republiky)),\nhoci mal výslovne možnosť aplikovať aj doručovanie podľa právneho poriadku sídla strán konania, a\nmohol mať takýto postup za následok vznik dôvodu pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku podľa § 40\nods. 1 písm. a) bod 2. ZoRK?“ Podľa žalobcu rozhodcovský súd nevyužil možnosť aplikovať doručovanie\npodľa krajiny príjemcu doručovanej zásielky a tým porušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania.\n39. V súvislosti s prvou otázkou žalobca namietal porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského\nkonania rozhodcovským súdom pri doručovaní písomností, keď podľa žalobcu na obidvoch\núčastníkov aplikoval rovnaký postup podľa slovenského právneho poriadku, pričom podľa žalobcu\nmal rozhodcovský súd možnosť zvoliť pri žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaný) iný spôsob\ndoručovania (doručovanie podľa gréckych právnych predpisov). Otázka položená žalobcom nie je\notázkou v zmysle § 421 ods. 1 CSP a je otázkou zmätočnou. Rozhodcovský súd aplikoval na účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké práva (čo sám dovolateľ v položenej otázke aj uvádza) a jeho otázka\npritom smerovala k porušeniu § 17 ZoRK, ktorý ustanovuje rovnosť účastníkov rozhodcovského konania.\nSúd prvej inštancie (ods. 23. jeho rozsudku) a aj odvolací súd (ods. 54. jeho rozsudku) vo vzťahu k\ndoručovaniu podľa § 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu skonštatovali, že druhú vetu § 5\nods. 6 Rokovacieho poriadku nie je možné vytrhnúť z kontextu celého ustanovenia o doručovaní. V\nods. 55. rozsudku krajského súdu bolo zo skutkových zistení skonštatované, že žalobcovi boli všetky\npísomnosti doručované v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Ide o skutkové zistenia,\ns ktorými žalobca nesúhlasí. Žalobcovi boli písomnosti doručované rovnakým spôsobom vyplývajúcim\nz rokovacieho poriadku.\n40. Zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 ZoKR znamená, že strany sporu nemajú iné\nnež rovnocenné postavenie, pričom zo strany rozhodcovského súdu im musí byť zabezpečená tzv.\nrovnosť zbraní, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, že každej strane umožní v rovnakej\nmiere realizáciu jej procesných oprávnení a ich ochranu. Súd teda musí dať obom stranám sporu\nrovnakú možnosť pre uplatnenie procesných práv (pozn. v sporoch s ochranou slabšej strany sa táto\nmožnosť vyvažuje konkrétnymi procesnými inštitútmi, či špecifickým procesným režimom na úroveň\nprocesného postavenia tzv. silnejšej procesnej strany). Porušením rovnosti sa nemyslí situácia, či obe\nstrany tieto možnosti aj v rovnakom rozsahu využijú, teda, či aj reálne svoje (umožnené) procesné\nprávo využijú (zrealizujú). Dovolací súd má za to, že dôvodom uvedeným v § 40 ods. 1 písm. a) bod\n2. ZoRK, podľa ktorého je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, ak účastník rozhodcovského konania\npreukáže, je, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože nebol riadne\nupovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa\nzúčastniť na rozhodcovskom konaní, a tak sa napr. nemohol konania zúčastniť, vyjadriť sa k žalobe,\n\nči tvrdeniam protistrany, či k osobe rozhodcu a pod. Ide o nedodržanie riadneho procesného postupu\nzabezpečujúcom „rovnosť zbraní“ účastníkov rozhodcovského konania, ktoré ak predchádzalo vydaniu\nrozhodcovského rozsudku, je to dôvod na jeho zrušenie.\n41. Žalobcom položená prvá otázka však vychádza z nesprávneho predpokladu (vytrhnutého z\nkontextu), že rozhodcovský súd mal možnosť doručovať zásielky každému z účastníkov rozdielnym\nspôsobom, ktorý by zodpovedal právnemu poriadku krajiny jeho sídla. Rokovací poriadok predmetného\nrozhodcovského súdu však takéto ustanovenie neobsahuje. Žalobca si nesprávne vysvetľuje druhú\nvetu § 5 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá podľa dovolacieho súdu upravuje predpoklad, splnenie\nktorého by postačovalo pre konštatáciu fikcie doručenia zásielky súdu. Právna otázka žalobcu teda v\nsebe zahŕňa nesprávne tvrdenia o možnosti aplikovať doručovanie podľa právneho poriadku krajiny\nsídla žalobcu. Možnosť voľby právneho poriadku pri doručovaní písomností rokovací poriadok RS SOPK\nnestanovuje, čo správne skonštatovali aj konajúce súdy. Použitie rovnakého spôsobu doručovania\nvyplývajúceho z rokovacieho poriadku pre obe sporové strany, hoci majú sídla v rôznych krajinách,\nnemožno označiť ako porušenie princípu rovnosti strán v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov\npoložená otázka je otázkou hypotetickou nezodpovedajúcou skutkovým a procesným okolnostiam\npredmetného rozhodcovského konania, a preto ju nie je možné vyhodnotiť ako otázku zakladajúcu\nprípustnosť predmetného dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 CSP.\n42. Dovolací súd aj napriek nesprávne položenej otázke vo vzťahu k doručovaniu písomností v\nrozhodcovskom konaní uvádza, že podľa § 25 ZoRK sa písomnosti považujú za doručené, ak\nboli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na\nmiesto jeho trvalého pobytu, v závislosti od toho, či je účastníkom konania fyzická alebo právnická\nosoba. V tomto ustanovení je zakotvená aj fikcia doručenia v prípade, ak nemožno adresátovi\ndoručiť zásielku osobne, do sídla, miesta podnikania alebo trvalého bydliska. Vtedy postačí, ak sa\npísomnosť doručí doporučenou zásielkou na poslednú adresu, ktorá bola rozhodcovskému súdu\nalebo druhému účastníkovi rozhodcovského konania známa. Uvedené ustanovenie je dispozitívne a\núčastníci rozhodcovského konania si môžu dohodnúť aj iný spôsob doručovania, ako aj inú fikciu v\nprípade nemožnosti doručenia. Rozhodcovské súdy si v rokovacích poriadkoch môžu určiť aj vlastné\nspôsoby doručovania, fikcie a lehoty na určenie doručenia písomnosti v prípade neúspešného doručenia\npísomnosti na známu adresu.\n43. RS SOPK si rokovací poriadok v časti týkajúcej sa doručovania v § 5 ods. 6 upravil fikciu doručenia,\nkeď stanovil, že fikciu doručenia je možné aplikovať aj v prípade (rozhodcovský súd použil slovné\nspojenie stačí, ak bolo doručenie vykonané...), ak by slovenské procesné predpisy o doručovaní boli\nprísnejšie ako procesné predpisy o doručovaní v štáte miesta doručenia, teda grécke procesné predpisy.\nV tom prípade by postačovalo, aby sa doručovanie vykonalo podľa týchto menej prísnych gréckych\nprocesných predpisov. Tento prípad však ako uviedli aj súdy nižšej inštancie nenastal. Rozhodcovský\nsúd pri doručovaní všetkých písomností žalobcovi správne postupoval podľa Rokovacieho poriadku, na\nktorý sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia o doručovaní zákona o rozhodcovskom konaní.\n44. Druhá položená otázka v znení „Vyžaduje znenie § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, aby žalobca, tvrdiaci,\nže mu písomnosť v rozhodcovskom konaní nebola oznámená, aby túto skutočnosť preukazoval, hoci\nv zmysle negatívnej dôkaznej teórie sa dôkazné bremeno o negatívnej skutočnosti prenáša na druhú\nsporovú stranu?“ podľa žalobcu nebola otázka vo vzťahu k negatívnej dôkaznej povinnosti pri zrušení\nrozhodcovského rozsudku ešte riešená, hoci negatívna dôkazná teória vo všeobecnosti bola riešená\ndovolacím súdom v Uznesení sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.5.2010. Žalobca poukázal aj na rozsudok\nNejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1 As 2/2010 zo dňa 10.2.2010.\n45. Odpoveď na druhú dovolateľom položenú otázku vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia\n§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok môže\nbyť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti\ndruhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak\na) účastník rozhodcovského konania preukáže, že\n2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo\numožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.\nOkresný súd a aj krajský súd správne skonštatovali, že žalobca ako účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol povinný preukázať (tak, ako\nmu to ukladá uvedené ustanovenie zákona) ním tvrdené skutočnosti, že nebol riadne upovedomený\n\no ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené zúčastniť sa\nrozhodcovského konania. Pokiaľ zákon konkrétne stanovuje, čo je povinný účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK preukázať, nie je\nmožné uvedenú povinnosť preniesť na druhú stranu sporu s odôvodnením, že ide o preukazovanie\nnegatívnej skutočnosti. Účastník rozhodcovského konania, ktorý sa bude žalobou domáhať zrušenia\nrozhodcovského rozsudku je vždy povinný tvrdiť a zároveň preukázať dôvody, pre ktoré je možné\nrozhodcovský rozsudok zrušiť a ktoré sú uvedené v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Len v prípade\npreukázanie takýchto dôvodov môže byť žalujúci účastník v konaní úspešný.\n46. Aj druhá žalobcom položená dovolacia otázka je otázkou, ktorá nezakladá prípustnosť dovolania\nv zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd nad rámec zhodnotenia tejto otázky a\nna dovysvetlenie uvádza, že otázka dôkazného bremena týkajúceho sa preukazovania skutočnosti\nnedoručenia poštovej zásielky, pokiaľ bola v konaní predložená doručenka, už bola najvyšším súdom\nriešená. Dovolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/23/2010. Rozhodnutie sa týka\ndoručovania podľa Občianskeho súdneho poriadku, je však použiteľné vo vzťahu k účinkom doručenky,\nktorá je verejnou listinou z pohľadu vyvrátiteľnej domnienky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť\núdajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný), je povinný\no tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Dovolateľom nastolená\notázka sa podľa názoru dovolacieho súdu vzťahuje na výsledky vykonaného dokazovania, čo nezakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o dovolateľom uvádzané rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 z 31. mája 2010, v ktorom dovolací súd okrem iného uviedol ... samotná\nskutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv\nna jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\nRozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako\nvymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov ... , toto rozhodnutie, ktorým bola vec zrušená\na zároveň vrátená na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu, riešilo odňatie\nmožnosti konať pred súdom, keď odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby\nz celkom iného dôvodu, než ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie prvoinštančný súd, a to bez toho,\naby umožnil žalobcom vyjadriť sa k možnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci, čím odvolací\nsúd nerešpektoval zásadu dvojinštančnosti civilného sporového konania. Z uvedeného vyplýva, že\ndovolateľom uvádzané rozhodnutie nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, z ktorých vyvodzoval prípustnosť\nsvojho dovolania.\n47. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, že dovolateľom položené otázky\nneboli otázkami, ktoré by založili prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len spochybňovanie\nskutkových zistení, na základe ktorých konajúce súdy ustálili, že žalobcovi boli v rozhodcovskom konaní\ndoručované písomnosti v súlade s rokovacím poriadkom RS SOPK a vyhodnotenie predložených\ndôkazov (doručeniek) súdmi, nespokojnosť s rozsahom dokazovania, ako aj samotná polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Aj z týchto dôvodov dospel dovolací\nsúd k záveru, že v rozhodovanej veci nie je dovolanie žalobcu podložené prípustnými dovolacími\ndôvodmi.\n48. Na záver dovolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania zmenil právnu formu ako aj obchodné\nmeno, od 2.4.2024 je žalovaný v obchodnom registri ods. Sro., vložka č. 154790/B zapísaný ako\nMEGGLE Slovakia s.r.o., so sídlom Studená 35, 823 55 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 329\n519. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo správne označenie žalovaného RAJO s.r.o. Odvolací\nsúd z dôvodu správneho označenia žalovaného vydá opravné uznesenie.\n49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu nebola daná ani podľa\nustanovenia § 420 písm. f) a ani podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447\npísm. c), ako aj ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol, pričom nezistil ani splnenie predpokladov\nna odloženie vykonateľnosti, resp. právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444\nods. 1, ods. 2 CSP.\n50. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje\n(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP <aspi://\n\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393\nods. 2 veta druhá CSP, a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoR/2/2024", "guid": "91efedd8-b7b7-4b20-bb33-6c2c3118b0e8:5a6ad423-f5db-4100-8e2c-f07942dc3e73", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08bd6ed0-8a8f-46e7-aa3e-caaeb1b12e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.651.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:b3a6df9e-633f-4f1e-ad75-dc26d6c5807e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 17, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "f0045110-d84b-4517-b371-5a30c3a1d71d:a43f6fca-21e3-4bc8-a35b-acc33485aef1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244674.1", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244674.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-08", "citacie_n": 161, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}], "citovane_v": []}