{"guid": "71455ec5-f470-4ed8-a37e-d2eeb75576d2:acd1636d-87f7-4b30-8d82-55ca9087524d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1", "spisova_znacka": "5Cdo/91/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/91/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 5Cdo/91/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1", "identifikacne_cislo": "1519201352", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acd1636d-87f7-4b30-8d82-55ca9087524d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/91/2025\n1519201352\n29. 04. 2026\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2026:1519201352.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcov: 1/ Ing. G. B., nar.\nXX. XX. XXXX, X., Y. XX, 2/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, L., V. X, 3/ T. T., nar. XX. XX. XXXX, N. L. J.,\nT. XA, 4/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, X., C. X, všetci zastúpení: Michal Mrva - advokátska kancelária,\ns. r. o., Bratislava, Trenčianska 38, IČO: 50 145 860, proti žalovaným: 1/ Urbárska spoločnosť \"Pozem.\nSpol.\" Bratislava - Jarovce, Bratislava, Pílová 15, IČO: 30 844 037, 2/ L. V., nar. XX. XX. XXXX, X.,\nL. XX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Legium s.r.o., Bratislava, Panenská 24, IČO: 36 867\n870, o určenie neplatnosti zámennej zmluvy a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá sa viedla\nna bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6C/16/2019, o dovolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 27.februára 2024 sp. zn. 8Co/2/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným priznáva voči žalobcom náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10.\njanuára 2023 č. k. 6C/16/2019-221, zamietol žalobu, zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania a\nžalovaným v 1/ a 2/ rade priznal voči žalobcom v 1/ až 4/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n1.1. Pri rozhodovaní o prerušení konania súd prihliadol na princíp hospodárnosti a skutočnosť, že aj\nv prípade úspechu žalobcov v spore 56C/23/2018 by neprišlo k zmene vo vzťahu k požadovanému\npreukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcov v uplatnenej žalobe, a preto nemá za to, že sa v\nkonaní 56C/23/2018 rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Pokiaľ si žalobcovia\nchceli uplatniť iný nárok (napr. určenie ich vlastníckeho práva), mohli tak učiniť bez ohľadu na výsledok\nkonania 56C/23/2018.\n1.2. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 137 CSP.\nKonštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti zámennej zmluvy (žaloba\npodľa § 137 písm. d) CSP) a určenia vlastníckeho práva žalovaných v 1/ a 2/ rade (žaloba podľa §\n137 písm. c) CSP). Samotná žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy z dôvodu neexistencie\nosobitného predpisu by bola neprípustná. V prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva je potrebné\ntúto žalobu založiť na naliehavom právnom záujme žalobcov. V žalobe uviedli, že bez požadovaného\nurčenia by bolo ich právne postavenie neisté, keď predmet ich vlastníckeho práva by bol zapísaný\nv katastri nehnuteľností ako vlastníctvo inej osoby. Vzhliadol motiváciu žalobcov k podaniu žaloby v\nich presvedčení, že pozemky, ktoré zamenil žalovaný v 1/ rade mali v skutočnosti prináležať im ako\npodielovým spoluvlastníkom na daných nehnuteľnostiach (a tým aj náhrada za vyvlastnenie). Žalobou\nvšak žiadali určiť vlastnícke právo v prospech žalovaného v 1/ rade (ktorého vlastnícke právo v období\n\nuzatvorenia zámennej zmluvy spochybňujú). Prípadný pre žalobcov pozitívny výsledok v tomto spore\nby nedokázal odstrániť ich neistotu ohľadom zápisu v katastri nehnuteľností, nakoľko aj naďalej by\ntieto pozemky boli vedené vo vlastníctve odlišnej osoby o žalobcov (žalovaného v 1/ rade namiesto\nžalovaného v 2/ rade). Žalobcovia by boli nútení podať ďalšiu žalobu na určenie ich vlastníckeho\npráva. Pokiaľ ďalej odôvodňovali žalobcovia naliehavý právny záujem od skutočnosti, že prišlo neskôr\nk vyvlastneniu pozemkov a žalobcovia majú úmysel domôcť sa náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho\npráva, súd konštatoval, že aj v prípade úspechu v konaní by táto náhrada nesmerovala priamo žalobcom,\nale nanajvýš žalovanému v 1/ rade. Pokiaľ mali v úmysle žalobcovia požadovať túto náhradu, tak si\nmali tento nárok uplatniť žalobou podľa § 137 písm. a) CSP, v ktorej by sa prípadne riešila neplatnosť\nzámennej zmluvy. Žaloba, ktorú si uplatnili žalobcovia v 1/ až 4/ rade nie je spôsobilá odstrániť ich právnu\nneistotu a ani sa prostredníctvom nej nedostanú k predmetom svojich nárokov, nakoľko aj prípadný\núspech v žalobe by vyvolal potrebu ďalších sporov, čo je vylučujúcim kritériom pre úspešnosť žaloby\npodľa § 137 písm. c) CSP. Žalobcovia nesplnili základnú podmienku žaloby podľa § 137 ods. c), a to\npreukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý sú povinní uviesť v žalobe skutkovými tvrdeniami spolu\ns preukazujúcimi dôkazmi. Existencia naliehavého právneho záujmu je však vylúčená v prípade žalôb,\nktoré svojim výsledkom nesmerujú k urovnaniu spornosti nárokov medzi žalobcami a žalovanými. Žalobu\npreto zamietol a v rozsudku sa ďalej ani nezaoberal riešením jednotlivých právnych otázok, na ktoré\npoukázali žalobcovia a žalovaní, nakoľko dané odpovede by pri absencii naliehavého právneho záujmu\nnezmenili zamietavý výsledok konania. Zamietol aj návrh na pripojenie spisu 56C/23/2018, nakoľko\nvykonanie tohto dôkazu nebolo spôsobilé odstrániť nedostatok žaloby - existenciu naliehavého právneho\nzáujmu, ktorý musia žalobcovia uviesť v žalobe, a preto by vykonanie takéhoto dôkazu bolo v rozpore s\nprincípom hospodárnosti a nepreukázali by sa ním skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 27.februára 2024 sp. zn. 8Co/2/2024\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok), žalovaným priznal nárok na náhradu odvolacieho\nkonania v celom rozsahu 100 %. (II. výrok).\n2.1. V odôvodnení uviedol, že v preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokmi žalobcov\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými preukazovali opodstatnenosť\nsvojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili. Na ich posúdenie si zadovážil\npotrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho\nskutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne\naj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie, ako i výkladu právnych\npredpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe.\n2.2. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, reagujúc na odvolacie námietky uviedol,\nže súd prvej inštancie správne posúdil žalobu o určenie neplatnosti zámennej zmluvy ako žalobu\nna určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP (R 1/2023), ktorá je prípustná v prípade,\nak určenie právnej skutočnosti vyplýva z právneho predpisu. V tomto prípade žalobcovia neoznačili\nhmotnoprávny predpis pripúšťajúci nimi podanú žalobu o neplatnosť zámennej zmluvy. Za takýto predpis\nnie je možné považovať § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, keď týmto zápisom\nby sa obnovilo len vlastnícke právo žalovaného v 1/ rade a právne postavenie žalobcov by sa nijako\nnezmenilo. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že majú naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu\nneplatnosti zámennej zmluvy z dôvodu vyvlastnenia niektorých pozemkov získaných žalovaným v 2/\nrade na základe zámennej zmluvy od žalovaného v 1/ rade, odvolací súd poukázal na to, že žaloba o\nurčenie neplatnosti zámennej zmluvy nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je potrebné\npreukazovať naliehavý právny záujem.\n2.2.1. K námietke týkajúcej sa ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z., uviedol, že ani úspech\nv konaní by žalobcom nezabezpečil vymoženie náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe\nvyvlastňovacích rozhodnutí, nárok na vyplatenie náhrady z úschovy by totiž vznikol žalovanému v 1/\nrade. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1/ rade deklaruje výplatu podielu na výťažku z prevodu spoločnej\nnehnuteľnosti na urbárnikov zapísaných na liste vlastníctva v časti „C“, nijako neodôvodňuje procesnú\nprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zámennej zmluvy; žalobcovia majú v takomto prípade možnosť\ndomáhať sa žalovaným deklarovanej výplaty podielu žalobou na plnenie.\n2.3. Vo vzťahu k výroku o určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1/ rade, (ktorého\nvlastnícke právo v období uzatvorenia zámennej zmluvy spochybňovali s poukazom na skorší zápis ich\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe reštitučných rozhodnutí) uviedol, že pozitívny\nvýsledok pre žalobcov v tomto spore by nedokázal odstrániť ich neistotu ohľadom zápisu v katastri\nnehnuteľností, nakoľko aj naďalej by sporné pozemky boli vedené vo vlastníctve odlišnej osoby od\nžalobcov (žalovaného v 1/ rade namiesto žalovaného v 2/ rade). Žalobcovia by boli nútení podať ďalšiu\n\nžalobu na určenie ich vlastníckeho práva, v rámci ktorej by mala riešiť otázka neplatnosti zámennej\nzmluvy a vlastníckeho práva žalovaných ako otázka predbežná, preto na určení týchto predbežných\notázok v tomto konaní však nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem.\n2.4. Odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie, že ani úspech žalobcov v\nkonaní OS Bratislava V pod sp. zn. 56C/23/2018, v ktorom sa domáhajú určenia vlastníckeho práva\nnehnuteľností evidovaných na LV XXX v kat. úz. Y., by nič nezmenil na posúdení otázky prípustnosti ich\nžaloby z hľadiska naliehavého právneho záujmu na určení. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel,\nže v inom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu súd\nprvej inštancie nepochybil, pokiaľ nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn.\n56C/23/2018. Odvolací súd tak nezistil ani žalobcami namietané porušenie ustanovenia § 186 ods. 1\nCSP okresným súdom.\n2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nvoči žalobcom v 1/ až 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodňovali poukazom na § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. Mali za to, že konajúci odvolací súd porušil ich právo na spravodlivý proces, a to najmä\nprávo na riadne odôvodnenie, keď sa nevyporiadal dostatočne s ich námietkami a vykonaním\ndôkazu oboznámením sa so spisom 56C/23/2018. Rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne a\nnezrozumiteľne odôvodnený, rozporný s vykonaným dokazovaní, a teda je v rozpore so základnými\nprincípmi, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nŽalobcovia považovali rozhodnutie a postup krajského súdu ako súdu odvolacieho aj vo väzbe na\nrozsudok prvostupňového súdu za arbitrárne. Nestotožnili sa so záverom súdu o nedostatku ich\nnaliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach.\n3.2. Vzhľadom na uvedené navrhli dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu v spojitosti s\nrozhodnutím súdu prvostupňového zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu je správny a dovolanie\nnedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej v časti bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba zamietnuť.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v\nčom spočíva táto vada (ods. 2).\n11. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Dovolací súd predovšetkým pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by\nmal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní v zásade nemá\nmožnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených odvolacím súdom, ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Inými slovami,\nna hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V\nrámci tejto kontroly má síce dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd uvádza,\nže tieto vady v prejednávanej veci nezistil.\n12.1. Predmetom konania vo veci OS Bratislava V sp. zn. 56C/23/2018 je určenie, že žalobcovia 1/ 4/ (ktorí sú totožní so žalobcami v tomto konaní) sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných\nna LV č. XXX pre k. ú. Y., pričom žaloba smeruje voči žalovanému Urbárska spoločnosť \"Pozem. Spol.\"\nBratislava-Jarovce, IČO: 30 844 037, so sídlom Pílová 15, Bratislava, teda žalovanému 1/ v tomto\nkonaní, ale týka sa iných parciel zapísaných na LV č. XXX ako v prejednávanej veci, s výnimkou troch\nparciel (871/24, 871/25 a 871/26), ktoré však v tomto konaní žiadajú určiť do vlastníctva žalovaného 2/.\nVykonanie navrhovaného dôkazu by v prejednávanej veci nepreukázalo naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení, teda že žalovaný 2/ je vlastník parciel č. 871/24, 871/25 a 871/26, ani že žalovaný\n1/ je vlastníkom v žalobe uvedených parciel.\n\n13. Dovolatelia v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namietali nepreskúmateľnosť\na arbitrárnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia, pretože neobsahuje relevantnú odpoveď na\nnámietku, spočívajúcu v poukaze na ustanovenie § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.\n14. Najvyšší súd predostiera, že i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia, či nenáležité vysporiadanie sa s relevantnou argumentáciou odvolateľov je takým\nnesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala\nsvoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,\nv prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Odvolací súd v bode 10 uviedol, že ani úspech v\nkonaní by žalobcom nezabezpečil vymoženie náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe\nvyvlastňovacích rozhodnutí, nárok na vyplatenie náhrady z úschovy by totiž vznikol žalovanému v\n1/ rade. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1/ rade deklaruje výplatu podielu na výťažku z prevodu\nspoločnej nehnuteľnosti na urbárnikov zapísaných na liste vlastníctva v časti „C“, nijako neodôvodňuje\nprocesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zámennej zmluvy; žalobcovia majú v takomto prípade\nmožnosť domáhať sa žalovaným deklarovanej výplaty podielu žalobou na plnenie. Odvolací súd teda\nprávne konformným i dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo dospel k záveru o neexistencii naliehavého\nprávneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.\n15. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak aj odvolací súd prípadne nereagoval na absolútne všetky\nnámietky dovolateľky, táto skutočnosť nezakladala vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f)\nCSP, pretože odvolací súd jednoznačne vysvetlil kľúčové dôvody, ktoré opodstatňovali priznanie nároku\nžalobcom. Dovolací súd konštatuje, že výrok rozsudku odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov\nkonania (§ 262 ods. 1 CSP) je úplný, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npostupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Dovolací súd v neposlednom rade dodáva, že sama polemika\ns právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len\nkritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériám\nuvedeným v ustanovení § 420 písm. f).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n16. Dovolatelia v dovolaní uviedli aj prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom\nnamietali nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu.\n17. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n17.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n17.2. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\n\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n17.3. Dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie preukázania naliehavého právneho záujmu na\nurčení vlastníctva v prospech žalovaných. Samotný rezultát odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého\nprávneho záujmu vychádzal z konkrétnych skutkových zistení, ktoré odvolací súd podrobne odôvodnil v\nrozsudku a boli výsledkom realizovaného dokazovania a následného hodnotenia jednotlivých dôkazných\nprostriedkov. Oba súdy (súd prvej inštancie aj odvolací súd) sa zhodli na tom, že existencia naliehavého\nprávneho záujmu nie je daná. Samotná skutočnosť, že sa dovolatelia nestotožňujú so spôsobom\nhodnotenia dôkazov, ani výsledkami vykonaného dokazovania, polemizuje so závermi odvolacieho\nsúdu, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP.\n17.4. V prípade, ak by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil a\nnapriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP\n(1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by\nbez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,\nkto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03). Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd\nk záveru, že na podklade dovolania žalobcov nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum, keď\nkonkrétna právna otázka nebola dovolateľmi ani špecifikovaná.\n18. Dovolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je dôvodné, zamietol (§ 448 CSP).\n19. V dovolacom konaní úspešným žalovaným (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd\nvoči neúspešným žalobcom priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}