{"guid": "4d43e651-c689-4909-ac6f-bd8ff58f8f42:77ff37e2-e745-4f13-a34b-3c5e4c11e9b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1", "spisova_znacka": "1Obdo/5/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/5/2026 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 1Obdo/5/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1", "identifikacne_cislo": "1518205465", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": "Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou právnou, nie skutkovou, a musí ísť o otázku, ktorú odvolací súd skutočne riešil a na ktorej vyriešení založil napadnuté rozhodnutie; ak dôvodom zamietnutia obrany strany bolo nepreukázanie existencie jej pohľadávky, rozhodnutie nespočíva na otázke, či by taká pohľadávka bola spôsobilá na úhradu. Pojem „vyriešená právna otázka“ v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP znamená otázku vyriešenú ustálene, pričom ustálenú rozhodovaciu prax tvoria okrem publikovaných judikátov aj viaceré nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré neskoršie rozhodnutia nespochybnili. Zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti má súkromnoprávny charakter a pravidlá kontroly dohodnuté v nej majú zmluvnú povahu; protokol o kontrole nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemožno mu prisudzovať silu rozhodnutia orgánu verejnej moci a pohľadávku z neho vyplývajúcu musí poisťovňa v prípade jej neuhradenia uplatniť na civilnom súde.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žaloval zdravotnú poisťovňu o zaplatenie sumy, ktorú si poisťovňa jednostranne započítala proti jeho pohľadávkam za vykázanú zdravotnú starostlivosť na základe protokolu o kontrole, podľa ktorého lekár predpísal deťom individuálnu ortopedickú obuv bez splnenia indikačných obmedzení. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže protokol a zápisnica o kontrole sú len predbežnými zisteniami, nie rozhodnutím zakladajúcim pohľadávku, nedodržanie indikačných obmedzení nebolo preukázané a poisťovňa sa započítaním neexistujúcej pohľadávky bezdôvodne obohatila; odvolací súd rozsudok potvrdil. Žalovaná v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP položila otázku, či pohľadávka z kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne je spôsobilá na úhradu, resp. či ju treba uplatniť na súde. Dovolací súd uviedol, že na prvej časti otázky rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, lebo rozhodujúce bolo nepreukázanie existencie pohľadávky, a druhá časť otázky už bola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená tak, že vzťah poisťovne a poskytovateľa je obchodnoprávny, protokol o kontrole nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy a nárok z neho treba uplatniť na civilnom súde. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77ff37e2-e745-4f13-a34b-3c5e4c11e9b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/5/2026\n1518205465\n30. 06. 2026\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2026:1518205465.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Bubeník,\ns.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 345/15, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 36 611 247, právne zastúpený\nadvokátom JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, Moyzesova 1744, 020 01 Púchov, IČO: 37 922 157,\nproti žalovanému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská\nčasť Petržalka, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 5.174,27 eura s príslušenstvom a o dovolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/90/2024-423 zo dňa 24. septembra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč.\nk. B5-29Cb/135/2018-381 zo 7. februára 2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n5.174,27 eura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 5.174,27 eura od 3. júla 2018 do\nzaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a súčasne žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.\n2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok právne citáciou ustanovení §§ 451 ods. 1 a 2, 454, 456, 458\nods. 1 Občianskeho zákonníka, 3 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 577/2004 Z. z., 26 ods. 5 zák. č. 363/2011 Z.\nz., 121 ods. 6 zák. č. 362/2011 Z. z., 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a 1 ods. 1 Nar. vlády SR\nč. 21/2013 Z. z.\n3. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého nebolo sporné\npostavenie strán sporu, žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú so\nžalovaným ako zdravotnou poisťovňou zmluvu. Táto zmluva upravuje medzi stranami sporu popri\nzákonoch č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení č. 581/2004\nZ. z. o zdravotných poisťovniach okrem iného ich práva a povinnosti a rozsah zdravotnej starostlivosti.\nŽalobca nespochybnil právo žalovaného vykonať u neho kontrolu, ktorá sa uskutočnila za obdobie\nod 1. januára 2016 do 30. apríla 2017, výsledkom ktorej bol protokol, na základe ktorého kontrolná\nskupina neakceptovala úhradu 8.571,87 eura za vyfakturované a vybraté zdravotné pomôcky. Voči\nprotokolu podal žalobca námietku. Žalovaný vyhotovil zápisnicu o prerokovaní protokolu, voči ktorej\npodal žalobca vyjadrenie a námietku proti zápisnici. Následne žalovaný žalobcovi zaslal oznámenie\no existencii pohľadávky vo výške 5.174,27 eura a oznámenie o jednostrannom započítaní tejto\npohľadávky. Konštatoval, že spornou v konaní bola otázka, či je žalobcom uplatnená suma na zaplatenie\nvo výške 5.174,27 eura dôvodná, pričom táto suma predstavuje sumu, ktorú si žalovaný započítal\nuvedeným spôsobom voči žalobcovi, ergo či bol postup žalovaného, ktorý viedol k započítaniu uvedenej\nsumy zákonný a správny.\n\n4. Pre posúdenie prejednávanej veci mal súd za rozhodujúce zistenie a posúdenie dvoch rovín danej\nveci. Prvou otázkou bolo zistenie, či spôsob a postup žalovaného pri ,,oznámení o existencii pohľadávky,,\na jej započítanie s pohľadávkou žalobcu je v súlade s právom. Druhou otázkou bolo zistenie, či vôbec\ndošlo k takému postupu žalobcu pri vykonávaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý by bol či už\nz medicínskeho alebo administratívneho hľadiska nesprávny a odôvodňoval vôbec postup žalovaného\npri ,,ustálení existencie,, pohľadávky.\n5. Uviedol, že žalovaný svoj nárok voči žalobcovi a vznik pohľadávky okrem iného odôvodnil § 121\nods. 6 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Konštatoval, že podľa tohto ustanovenia má mať žalovaný nárok na náhradu plnenia\nvoči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, v mene ktorého predpisujúci lekár nesprávne vystavil\nlekársky predpis alebo lekársky poukaz. Z postupu žalovaného, ktorým ustálil vznik a výšku pohľadávky\nvoči žalobcovi vyplýva, že považuje za dostatočné vydanie protokolu o kontrole č. 17101546 z 29.\ndecembra 2017 a zápisnice o prerokovaní tohto protokolu z 28. februára 2018. Súd zdôraznil, že\nvznik a výška pohľadávky nevyplýva zo žiadneho iného dokumentu, rozhodnutia. Súd sa jednoznačne\nstotožnil s viackrát akcentovaným tvrdením žalobcu, že týmto spôsobom pohľadávke nemohla vzniknúť.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 9Sžsk/34/2019, z ktorého vyplýva, že\n„protokol o kontrole hospodárnosti vynakladania prostriedkov z verejného zdravotného poistenia možno\npovažovať za podklad pre následné konanie a rozhodnutie, vydanie ktorého spadá do právomoci iného\nsubjektu, nie žalovaného. Vykonávanie kontroly ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi\nustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, má preto neformálny charakter. Protokol\nteda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie\no uložení pokuty. Kasačný súd nezistil, že by žalovaný prekročil svoje právomoci dané zákonom,\nže sťažovateľovi (žalobcovi) uložil opatrenia, ktoré by boli v rozpore s jeho povinnosťami uloženými\nosobitnými predpismi, ktoré by boli priamo vynútiteľné.“ Súd ďalej konštatoval, že nejde pritom ani\no administratívno-právne akty, ale predbežné tvrdenia, závery žalovaného v písomnej forme. Žiadne\nďalšie konanie, ktorého výstupom by bolo rozhodnutie, administratívny akt, ktorým by bolo rozhodnuté\no náhrade škody nenasledovalo. Absentuje teda rozhodnutie, preskúmateľné či už v správnom alebo\nsúdnom konaní, ktoré by mohlo byť právnym titulom vzniku pohľadávky voči žalobcovi.\n6. Vyslovil názor, že ak by súd priznal takémuto postupu žalovaného legitimitu, znamenalo by to, že\nžalovaný si sám určí vznik, existenciu a výšku pohľadávky, započíta si ju s inou pohľadávkou žalobcu\nbez toho, aby sa žalobca (kontrolovaný subjekt) mohol reálne brániť voči takémuto postupu žalovaného\nako zdravotnej poisťovne.\n7. Súd poukázal na Čl. 6 bod 5 zmluvy č. 10SSAS015111 uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa\nktorého sa strany zaviazali riešiť rozpory, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov a povinností vyplývajúcich\nzo zmluvy dohodou. Výzva na dohodovacie konanie musí byť písomná. Súd považoval situáciu medzi\nstranami sporu za typický a jednoznačný prípad, ktorý sa dal a mal riešiť dohodou. Poukázal na to, že\nžalovaný pritom ani v konaní nerozporoval, že by v jednotlivých prípadoch detí, ktorým boli predpísané\nzdravotnícke pomôcky postupoval žalobca medicínsky nesprávne, vytýkané mu bolo, že nevypísal\nsprávnym spôsobom poukazy na základe, ktorých boli zdravotné pomôcky - ortopedické topánky deťom\nvydané.\n8. Poukázal na procesnú obranu žalovaného, ktorý uviedol, že nie je sporné, že ortopedické pomôcky\nboli pacientmi použité resp. vydané, predmetom kontroly a základom sporu je oprávnenosť predpísania\ntýchto ortopedických pomôcok. Súd považoval žalovaným označenú neoprávnenosť predpísania\nortopedických pomôcok za nie medicínsku neoprávnenosť, ale za neoprávnenosť ,,administratívnu,,.\nSúd nemal pochybnosť (v konaní nemal ani za preukázaný opak), že jedine lekár môže na základe\npríslušného vyšetrenia určiť správnu diagnózu pacientovi a predpísať mu správny liek, v tomto prípade\nzdravotnú pomôcku. Postup konkrétneho lekára, konateľa žalobcu pri predpisovaní ortopedických\ntopánok deťom súd považoval z medicínskeho hľadiska za správny.\n9. Vyslovil názor, že za najhlbšie jadro sporu z medicínskeho hľadiska medzi stranami sporu možno\nustáliť, či diagnóza pedes planovalgi, ktorá bola u pacientov diagnostikovaná v sebe zahŕňa dve\ndiagnózy pes planus a pes valgus, ako tvrdí žalovaný, pričom v indikačnom obmedzení pre predpísanie\njednoduchej ortopedickej obuvi individuálnej sú stanovené najmenej 3 diagnózy. Žalobca však tvrdil\n\nv konaní, že diagnóza pedes planovalgi zahŕňa tri postihnutia. K nepochybným dvom diagnózam pes planus a pes valgus tvrdil, že k nim patrí aj valgozita, čo znamená vybočenie tarzálnych kostí\nlaterálne a ich následnú rotáciu. Tým je podľa žalobcu splnené indikačné obmedzenie, nakoľko ním\npopísaná diagnóza v poukaze zahŕňa sama osebe tri postihnutia. V Opatrení Ministerstva zdravotníctva\nSR č. S219-OL-2011, v ktorom sú určené preskripčné obmedzenia, sa v časti ,,B,, bode 3 uvádza, že\nindikáciami na predpísanie jednoduchej ortopedickej obuvi individuálnej sú kombinácie najmenej troch\npostihnutí. Či diagnóza pedes planovalgi zahŕňa dve postihnutia alebo tri postihnutia sa súd stotožnil s\njediným odborným názorom, ktorý bol v konaní prezentovaný odborníkom - ortopédom, teda konateľom\nžalobcu. Konštatoval, že žalovaný síce súdu predložil odbornú literatúru (autor Ján Koreň), z ktorej má\nvyplývať, že diagnóza pedes planovalgi zahŕňa dve postihnutia, avšak na druhej strane z nej vyplýva aj\nzáver, na ktorý poukázal žalobca, že pes planovalgus je najčastejším postihnutím chodidiel v detskom\nveku s rôznym stupňom poklesu pozdĺžnej klenby spolu s valgozitou calnanea s tým, že sa liečba v\ntýchto prípadoch vykonáva obuvou, teda presne tým spôsobom ako zvolil žalobca. Súd obiter dictum\npoznamenal, že medicína nikdy nebola a ani nemôže byť exaktná veda, ktorá sa môže riadiť a vykonávať\npresnými predpismi, tabuľkami, ktoré by určovali čo je medicínsky správne a čo nie. Zatiaľ je v medicíne\nurčujúci názor a poznanie lekára, ktorý aspoň v obdobnom prípade ako v prejednávanej veci musí vedieť\nči liečené chodidlá konkrétnych detí mali dve alebo tri postihnutia, deformity. Lekár má pritom zákonnú\npovinnosť poskytnúť správnu starostlivosť pacientovi.\n10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v konaní predložil ako dôkaz lekárske správy od iného\nlekára, ktoré majú byť podľa jeho názoru vypísané správne v súlade s opatrením MZ SR č. S11219OL-2011. Žalobca sa k uvedeným správam vyjadril, pričom uviedol, že ak sú tieto správy považované za\nkorektne vypísané, tak aj jeho správy musia byť v poriadku, nakoľko medzi nimi nie je zásadný rozdiel,\nani v týchto správach nie je určený stupeň postihnutia podľa Godunova v stupni III. a vyšší. Rozdiel\nje len v zápise skoliózy chrbtice, čo však pre indikáciu predpisu ortopedickej obuvi nemá žiaden vplyv.\nŽalobcove zápisy pritom taktiež obsahujú zápis aj iných pridružených ortopedických porúch. Súd sa\nstotožnil s týmto tvrdením žalobcu, že v zápisoch iného lekára a žalobcu nie je zrejmý rozdiel v spôsobe\nzápisu, tak aby sa dal konštatovať záver, ktorý zo zápisov je v súlade s opatrením MZ SR č. S11219OL-2011 a ktorý nie.\n11. Záverom súd uviedol, že síce plne rešpektuje odbornosť členov kontrolnej skupiny v rámci revízneho\nlekárstva či lekárenstva, ktorá vykonala kontrolu u žalobcu, avšak zastáva názor, že bez ortopedickej\nskúsenosti či vzdelania možno len mimoriadne ťažko objektívne zisťovať a kontrolovať či konkrétna\nortopedická diagnóza pozostáva z dvoch či viacerých postihnutí. Poukázal na výpoveď svedkyne O.. A.\nO., ktorá síce uviedla, že prebehla interná konzultácia s ortopédom, avšak v konaní nebol preukázaný\nzáver alebo výstup z takejto konzultácie. Svedkyňa nepochybovala o tom, že by deti ktorým bola obuv\npredpísaná nemali ploché nohy, avšak zápisy v dokumentácii boli nedostatočné na to, aby boli splnené\nindikačné obmedzenia. Takže len prípadne nedostatočný zápis lekára má znamenať, že tento má sám\n(alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) uhradiť sumu za predpísanú ortopedickú obuv svojho\npacienta.\n12. Súd žalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel. Uzavrel, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil\npostupom, ktorý v danom prípade zvolil teda započítaním neexistujúcej pohľadávky voči pohľadávke\nžalobcu, toto bezdôvodné obohatenie je teda povinný vydať. V konaní nemal za preukázané, že by\nžalobca nesplnil indikačné obmedzenia zakotvené v opatrení MZ SR č. S11219-OL-2011.\n13. Úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený zákonným spôsobom v správnej výške, súd priznal žalobcovi\nz celkovo priznanej sumy 5.174,27 eura, v sadzbe 9 % ročne z tejto sumy od 03. júla 2018, teda odo\ndňa nasledujúceho po dni (02. júla 2018) kedy došlo za strany žalovaného k započítaniu pohľadávky.\n14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný\núspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške\nnáhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n15. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č. k.\nB5-29Cb/135/2018-381 zo dňa 7. februára 2024 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne\nmeritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležíte, logicky odôvodnil. Konštatoval, že z konania pred súdom\nprvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a\nv odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd\npreto konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožnil sa s dôvodmi v ňom uvedenými\na v celom rozsahu na ne poukázal.\n17. Odvolací súd sa v zhode s názorom súdu prvej inštancie stotožnil s názorom NS SR uvedeným v\nrozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/34/2019, z ktorého vyplýva, že „protokol o kontrole hospodárnosti vynakladania\nprostriedkov z verejného zdravotného poistenia možno považovať za podklad pre následné konanie\na rozhodnutie, vydanie ktorého spadá do právomoci iného subjektu, nie žalovaného. Vykonávanie\nkontroly ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní, má preto neformálny charakter“. Protokol teda obsahuje len predbežné zistenia, z\nktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Zápisnica o výsledku kontroly\nteda predstavuje predbežné tvrdenia, závery žalovaného v písomnej forme. Žiadne ďalšie konanie,\nktorého výstupom by bolo rozhodnutie, administratívny akt, ktorým by bolo rozhodnuté o náhrade škody\nnenasledovalo. Vyslovil názor, že v prejednávanej veci a v postupe žalovaného, po vykonaní kontroly\nu žalobcu, teda absentuje rozhodnutie, preskúmateľné či už v správnom alebo súdnom konaní, ktoré\nby mohlo byť právnym titulom vzniku pohľadávky voči žalobcovi. Žalovaným označenú neoprávnenosť\npredpísania ortopedických pomôcok je možné považovať nie za medicínsku neoprávnenosť, ale za\nneoprávnenosť ,,administratívnu,,. Konštatoval, že na základe vecne správneho názoru súdu prvej\ninštancie nemohla teda na základe výsledku kontrolnej činnosti žalovaného vzniknúť pohľadávka\nžalovaného voči žalobcovi ale výsledok kontroly mohol byť podkladom na následné správne konanie,\nv ktorom mohla byť žalobcovi uložená povinnosť na odstránenie pochybení v konaní žalobcu alebo\nuložená pokuta, prípadne žalovaný mohol iniciovať samostatné konanie o náhradu škody. Odvolací súd\nprijal právny záver, že na strane žalobcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca neprijal\nžiadne plnenie. V ostatnom sa odvolací súd stotožnil s vecne správnym odôvodnením napadnutého\nrozsudku.\n18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.\n§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP, navrhujúc dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\n21. Za nesprávne právne posúdenie veci označil závery vyslovené odvolacím súdom v odseku\n11. odôvodnenia jeho rozhodnutia. Konkrétne dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu\na to, že „Protokol teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie\nkonanie napr. konanie o uložení pokuty. Zápisnica o výsledku kontroly teda predstavuje predbežné\ntvrdenia, závery žalovaného v písomnej forme“. Dovolateľ tvrdil, že kontrolu vykonali oprávnené\nosoby, ktorým zákon priznáva status vykonať kontrolu, teda revízny lekár a iní zamestnanci poverení\nvýkonom kontroly. Ďalej zdôraznil, že kontrolná skupina postupovala počas kontroly tak, ako si obidve\nzmluvné strany dohodli v Čl. 6 VZP pod názvom „Kontrolná činnosť“. Konštatoval, že žalovaný\nvykonaním kontroly č. 17101546 oprávnenými osobami osvedčil skutočnosť, že žalobcom predpísané\nindividuálne zhotovované zdravotnícke pomôcky v konečnej celkovej sume 5.174,27 eura neboli\nžalobcom indikované na základe zdokumentovaného zdravotného stavu v zdravotnej dokumentácii\npoistenca a absentovalo aj medicínske odôvodnenie na lekárskom preukaze. Kontrolná skupina\nžalovaného skonštatovala porušenie § 26 ods. 5 zák. č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach\núhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného\npoistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušenie Čl. 2\npísm. a), b), m), o) a odseku 2 VZP. Dovolateľ poukázal na to, že sumu 5.174,27 eura výdajniam\n\nzdravotníckych pomôcok zaplatil. Ďalej v súvislosti s obsahom odseku 11. odôvodnenia rozsudku\npoukázal na ustanovenie § 121 ods. 6 písm. b) zák. č. 362/2011 Z. z. v priamej súvislosti s § 9\nzák. č. 581/2004 Z. z., v ktorých zákon dáva legitimitu a právny titul žalovanému na uplatňovanie\nnáhrady plnenia z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom dodržiavať indikačné obmedzenia pri podpise\nindividuálne zhotovovaných zdravotníckych pomôcok priamo od žalobcu. Poukázal na to, že kontrolu,\nktorou bolo zistené nedodržiavanie indikačných obmedzení, vykonal žalovaný v súlade so zákonom.\nPriebeh kontroly je upravený v zmluve a ponecháva možnosť namietať aj výsledok v dostatočnom\nčasovom horizonte 30 dní. Následkom kontroly bola skutočnosť, že žalovanému vznikol dôvodný nárok\nna vrátenie neoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia,\nteda prostriedkov, ktoré boli poskytnuté v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Tvrdil, že žalobcovi\nvznikla povinnosť v zmysle zákona a ako aj uzatvorenej zmluvy a VZP, vrátiť žalovanému sumu\n5.174,27 eura, ktorá predstavovala nesprávne a neoprávnene vynaloženú zdravotnú starostlivosť,\npričom kontrola určila spôsob vrátenia sumy započítaním. Uviedol, že žalovaný svoju pohľadávku\nza neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť vo výške 5.174,27 eura, ktorá vznikla ukončením\nkontroly dňa 28. februára 2018, započítal s pohľadávkami žalobcu z najbližších fakturačných období\nza vykázanú zdravotnú starostlivosť a to ku dňu splatnosti k 1. júnu 2018 a ku dňu splatnosti 2.\njúlu 2018. Išlo jednoznačne o nepremlčané pohľadávky a pohľadávky spôsobilé na započítanie, kde\nveriteľ jednej pohľadávky bol súčasne dlžníkom druhej vzájomnej pohľadávky. Nakoľko k započítaniu\nnedochádza automaticky, boli potrebné jednostranné právne úkony žalovaného, ktoré spočívali v\noznámení o započítaní pohľadávok a ktoré predstavoval jednoznačný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle,\nktorej následkom bol postupný zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Na základe predložených\nzmluvných argumentov tvrdil, že revíznou kontrolou, ktorú vykonal u žalobcu, vznikla žalovanému\npohľadávka z dôvodu nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti, ktorú ako spôsobilú\nzapočítal voči vykázanej zdravotnej starostlivosti žalobcu. Poukázal na odsek 26. rozsudku súdu prvej\ninštancie, s ktorým sa nestotožnil a rozhodol sa podať dovolanie sformulujúc právnu otázku, ktorá\nje špecifická, vzhľadom na revíznu činnosť, ktorú zdravotná poisťovňa v zmysle zákona vykonáva\nvoči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a to, či „Možno považovať za spôsobilú na úhradu\npohľadávku, ktorá je výsledkom kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovni voči poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, ktorým zdravotná poisťovňa uhrádza úhradu za vykonávanú zdravotnú starostlivosť?\nZároveň je postup takejto kontroly dohodnutý v zmluve o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti\nmedzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Alebo je potrebné takúto\npohľadávku uplatniť na príslušnom súde?“ Dovolateľ tvrdil, že pohľadávka, ktorú zdravotná poisťovňa\n(žalovaný) získala ako náhradu plnenia voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, v mene ktorého\npodpisujúci lekár nesprávne vystavil lekársky preukaz (žalobca), je oprávnené plnenie získané z kontroly,\nvýkon ktorej žalovanému ukladá zákon a ktorú v zmysle dohodnutého zmluvného postupu vykonal\nžalovaný u žalobcu. Uzavrel, že prostriedky boli opätovne vrátené do verejných prostriedkov a ako\nverejné prostriedky verejného zdravotného poistenia ich žalovaný použil v súlade so zákonom pri\nvykonávaní verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že nemožno hovoriť o akomkoľvek majetkovom\nprospechu (bezdôvodnom obohatení), ak zdravotná poisťovňa (žalovaný) kontroluje aj účelnosť,\nefektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu\nposkytovania zdravotnej starostlivosti a pri takejto kontrole zistí nedostatky.\n22. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa s argumentáciou žalovaného nemôže stotožniť,\na že ním kladená otázka bola už jednoznačne vyriešená a preto nemožno hovoriť o nesprávnom\nprávnom posúdení veci (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžsk/34/2019) z dôvodu ktorého navrhol dovolanie\nžalovaného odmietnuť. Žalobca ďalej uviedol, že jeho zdravotná starostlivosť voči jeho detským\npacientom bola vykonaná správne a žalovaný v súdnom konaní nepreukázal opak. Diagnózy určené a\njasne uvedené lekárom - ortopédom žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti jednoznačne\nodôvodňujú predpis predmetných zdravotníckych pomôcok. Žalovaný v podstate prisudzuje protokolu\no kontrole „silu“ rozhodnutia orgánu verejnej moci (bez možnosti preskúmania), hoci žalobca ako\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti nič preukázateľne neporušil a podal jednoznačné námietky proti\nprotokolu. Zdôraznil, že protokol ani zápisnica o kontrole nie sú úradnými listinami, ide len o predbežné\nzistenie a názory zo strany žalovaného. Uzavrel, že samotné vykonanie kontroly samo o sebe nemôže\nviesť k vzniku pravej pohľadávky. V súvislosti s bezdôvodným obohatením uviedol, že žalovaný v\npodstate svojvoľným jednostranným započítaním ním vytvorenej pohľadávky spôsobil, že žalobca jeho\ndetským poistencom plnil miesto žalovaného ako zdravotnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného\nkonštatoval, že s argumentáciou žalovaného, že sa bezdôvodne neobohatil, nemôže súhlasiť.\n\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa ustanovenia § 35 CSP (ďalej aj „dovolací\nsúd“ alebo „najvyšší súd“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný a aj dôvodný.\n24. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n25. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n26. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n27. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n28. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o\nskutkovú otázku. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka,\nna vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom\nvyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Dovolací súd by sa mal pokúsiť autenticky\nporozumieť dovolateľovi, textu dovolania ako celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor\nprocesnej protistrany (I. ÚS 336/2019). Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný\nprostriedok so špecifickými požiadavkami upravenými v CSP, za ktorých môže byť výnimočne prelomená\nzáväznosť už právoplatného rozhodnutia.\n29. Ako vyplýva z dovolania, dovolateľ sformuloval časť právnej otázky tak, či „Možno považovať za\nspôsobilú na úhradu pohľadávku, ktorá je výsledkom kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne, voči\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým zdravotná poisťovňa uhrádza úhradu za vykázanú\nzdravotnú starostlivosť.“ Najvyšší súd relevanciu otázky nastolenej dovolateľom posúdil v kontexte toho,\nči bolo jej vyriešenie určujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.\nÚS 79/2023 zo 14. februára 2023). Vo veci konajúce súdy vyslovili záver, že by takáto pohľadávka za\npredpokladu, že by bola nespochybnená, reálna, odôvodnená, existujúca, bola spôsobilá na úhradu.\nOdvolací súd sa v odôvodnení jeho rozsudku stotožnil so skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie. V odseku 17. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že spornou\nv konaní bola otázka, či je žalobcom uplatnená suma na zaplatenie 5.174,27 eura dôvodná, pričom\nuviedol, že táto suma predstavuje sumu, ktorú si žalovaný započítal voči žalobcovi, teda či bol postup\nžalovaného, ktorý viedol k započítaniu uvedenej sumy, zákonný a správny. V odseku 26. rozsudku\nsúd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný započítal neexistujúcu pohľadávku, pričom dôvody, pre\nktoré dospel k záveru o neexistencii pohľadávky zdôvodnil najmä v odsekoch 21. až 25. jeho rozsudku.\nVychádzajúc z obsahu odôvodnení rozsudkov vo veci konajúcich súdov, ktoré v zmysle ustanovenia §\n387 ods. 2 CSP, z hľadiska predmetu konania, tvoria jeden organický celok (viď napr. sp. zn. III. ÚS\n264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08, sp. zn. IV. ÚS 350/09) je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý súdy dospeli\nk záveru o neexistencii pohľadávky žalovaného je jej nepreukázanie. Za predpokladu, že by žalovaný\nexistenciu pohľadávky bol preukázal, bola by pohľadávka, ktorá bola výsledkom kontrolnej činnosti\nzdravotnej poisťovne spôsobilá na úhradu. Na vyššie uvedenej časti dovolateľom sformulovanej právnej\notázky teda nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu boli reálne výsledky vo veci vykonaného dokazovania.\n30. Dovolateľ v podanom dovolaní vymedzil právnu otázku „Či je pohľadávku, ktorá je výsledkom\nkontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne, voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti potrebné uplatniť\nna príslušnom súde“, tvrdiac, že táto otázka nebola ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nvyriešená. Dovolateľ náležite konkretizoval právnu otázku (snažiac sa porozumieť dovolateľovi), podľa\njeho názoru, neriešenú dovolacím súdom. Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či ide o otázku,\n\nktorú dovolací súd doposiaľ neriešil. Dovolateľom položená táto časť právnej otázky však podľa názoru\ndovolacieho súdu, uvedené kritérium nespĺňa.\n31. Pojem „vyriešená právna otázka“ nemožno vnímať ako „už raz riešená otázka“, ale ako „otázka\nvyriešená ustálene“, teda, že ohľadom právnej otázky existuje ustálená prax dovolacieho súdu.\nDovolací súd v tomto smere uvádza, že „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená\npredovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr\nvydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (pozri napr. rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017,\n6Cdo/129/2017 z 24. januára 2018 publikované pod R 71/2018 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 8Cdo/33/2017). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ\nnajvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí.\n32. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\nv Zborníkoch najvyšších súdov I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď.\nrozhodnutie č. 71, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018).\n33. Pokiaľ ide o túto žalovaným formulovanú časť otázky, dovolací súd dospel k záveru, že riešenie tejto\nprávnej otázky bolo predmetom viacerých rozhodnutí napr. uznesenie NS SR zo dňa 30. marca 2020\nsp. zn. 7Sžsk/5/2020, uznesenie NS SR sp. zn. 9Sžsk/34/2019 z 29. januára 2020, uznesenie NS SR\nsp. zn. 7Sžsk/70/2020 z 28. októbra 2020, pričom najvyšší súd v nich dospel k záveru, že žalovaný (aj v\nuvedených konaniach ním bola zdravotná poisťovňa a žalobcom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti)\nv týchto prípadoch nepostupoval na základe zákonného zmocnenia ako orgán verejnej správy, zmluva\nmedzi týmito subjektami predstavuje obchodnoprávny záväzok, má teda súkromnoprávny charakter,\npreto protokol, ktorý nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní,\npravidlá výkonu kontroly sú dohodnuté v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, majú zmluvný\ncharakter, preto nie sú prejavom mocenského alebo administratívneho postavenia žalovaného a preto\nnárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalovaný ustálil v protokole o kontrole v prípade jej neuhradenia\nsi žalovaný musí uplatniť na civilnom súde. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že protokolu\no kontrole nemožno prisudzovať „silu“ rozhodnutia orgánu verejnej moci.\n34. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľom konkretizovaná právna\notázka nezaložila v danom prípade prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Prípustnosť\ndovolania žalovaného nie je teda v prejednávanej právnej veci procesne daná a preto odvolací súd jeho\ndovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§262 ods.\n2 CSP).\n36. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žaloval zdravotnú poisťovňu o zaplatenie sumy, ktorú si poisťovňa jednostranne započítala proti jeho pohľadávkam za vykázanú zdravotnú starostlivosť na základe protokolu o kontrole, podľa ktorého lekár predpísal deťom individuálnu ortopedickú obuv bez splnenia indikačných obmedzení. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže protokol a zápisnica o kontrole sú len predbežnými zisteniami, nie rozhodnutím zakladajúcim pohľadávku, nedodržanie indikačných obmedzení nebolo preukázané a poisťovňa sa započítaním neexistujúcej pohľadávky bezdôvodne obohatila; odvolací súd rozsudok potvrdil. Žalovaná v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP položila otázku, či pohľadávka z kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne je spôsobilá na úhradu, resp. či ju treba uplatniť na súde. Dovolací súd uviedol, že na prvej časti otázky rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, lebo rozhodujúce bolo nepreukázanie existencie pohľadávky, a druhá časť otázky už bola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená tak, že vzťah poisťovne a poskytovateľa je obchodnoprávny, protokol o kontrole nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy a nárok z neho treba uplatniť na civilnom súde. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou právnou, nie skutkovou, a musí ísť o otázku, ktorú odvolací súd skutočne riešil a na ktorej vyriešení založil napadnuté rozhodnutie; ak dôvodom zamietnutia obrany strany bolo nepreukázanie existencie jej pohľadávky, rozhodnutie nespočíva na otázke, či by taká pohľadávka bola spôsobilá na úhradu. Pojem „vyriešená právna otázka“ v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP znamená otázku vyriešenú ustálene, pričom ustálenú rozhodovaciu prax tvoria okrem publikovaných judikátov aj viaceré nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré neskoršie rozhodnutia nespochybnili. Zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti má súkromnoprávny charakter a pravidlá kontroly dohodnuté v nej majú zmluvnú povahu; protokol o kontrole nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemožno mu prisudzovať silu rozhodnutia orgánu verejnej moci a pohľadávku z neho vyplývajúcu musí poisťovňa v prípade jej neuhradenia uplatniť na civilnom súde.", "ustanovenia": ["§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 ods. 1 CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z. z.", "§ 26 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z. z.", "§ 451 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/90/2024", "guid": "730b1692-e873-4189-97db-8562eb37a6af:c0bba951-b0e3-4498-ba06-fe11657f5000", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právna otázka neriešená dovolacím súdom", "ustálená rozhodovacia prax", "protokol o kontrole zdravotnej poisťovne", "započítanie pohľadávky", "bezdôvodné obohatenie", "zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti", "indikačné obmedzenie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad62b8f-dbf7-438d-8c04-b780e59a66a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.79.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2023 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.79.2023.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "100938b3-f953-40b1-b42c-692a348316d6:c145b8dd-160d-40a4-b7a3-0f0305dfec12", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:8123201412.1", "spisova_znacka": "3Cob/90/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/90/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:8123201412.1"}], "citovane_v": []}