{"guid": "271bd73c-c156-4330-a212-d598ae5486bc:7dc19feb-ec35-4891-935b-a46c067fe962", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1", "spisova_znacka": "5Obdo/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/10/2025 z 16. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2026, sp. zn. 5Obdo/10/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1", "identifikacne_cislo": "1517217433", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2026-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania", "Spätvzatie", "Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-84", "nazov": "§ 84 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-84", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-425", "nazov": "§ 425 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-425", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-425"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-446", "nazov": "§ 446 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-446", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-446"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "nazov": "§ 135a ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. a) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. b) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-4", "nazov": "§ 40 ods. 4 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-84", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-425", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-446", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-135a", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-25", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dc19feb-ec35-4891-935b-a46c067fe962", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/10/2025\n1517217433\n16. 04. 2026\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2026:1517217433.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobkyne\nIng. JUDr. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., za účasti intervenienta na strane žalobkyne Ing. D.\nF., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., zastúpeného JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom\nKováčska 28, Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanému SLOVTOP-SK, s.r.o., so sídlom Vinohradnícka\n210/8, Topoľčany, časť Veľké Bedzany, IČO: 36 853 615, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr.\nPeter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-58Cr/13/2017,\no dovolaní žalobkyne a dovolaní intervenienta na strane žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 7CoR/1/2023-462 zo dňa 22. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Konanie o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7CoR/1/2023-462 zo\ndňa 22. mája 2024 z a s t a v u j e .\nII. Dovolanie intervenienta na strane žalobkyne o d m i e t a .\nIII. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni nepriznáva.\nIV. Žalovaný m á proti intervenientovi na strane žalobkyne n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 58Cr/13/2017-291 zo dňa\n03.05.2022 rozhodol tak, že prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom zamietol návrh žalobkyne\nna odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a tretím výrokom priznal žalovanému\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia\nrozhodcovského rozsudku spisová značka RD/103/2015 zo dňa 10.08.2015 vydaného stálym\nrozhodcovským súdom Rozhodcovský súd Royal Development (pozn. najvyššieho súdu - správne\nmalo byť vydaného rozhodcom Ing. Milošom Valachom, zapísaným v zozname rozhodcov vedenom\nrozhodcovským súdom Rozhodcovský Súd Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25\nHruboňovo; ďalej tiež „rozhodcovský súd“), z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, 2, 3 a 4 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „zákon o RK“). Rozhodcovský súd rozhodol podľa §\n135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“) tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť\nžalovanému náhradu škody za spoločnosť SICARIUS s.r.o., so sídlom Kráľovce 22, 044 44 Kráľovce,\nIČO: 36 695 301 (ďalej len „SICARIUS s.r.o.“), nakoľko ako konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti\nnekonala s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa tvrdila, že nikdy osobne nepodpísala rozhodcovskú\nzmluvu, dodatok a ani iné ustanovenie odkazujúce, že akékoľvek spory medzi spoločnosťou žalovaného\n\na SICARIUS s.r.o. sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom. Ďalej zdôraznila, že nebola upovedomená\no ustanovení rozhodcu, o začatí rozhodcovského konania, a ani jej nebola rozhodcovským súdom\ndoručená žaloba s výzvou na vyjadrenie, v dôsledku čoho jej nebolo umožnené zúčastniť sa na\nrozhodcovskom konaní a namietať, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.\nNamietala tiež postup, ktorým bol rozhodcovský rozsudok doručovaný do vlastných rúk na adresu\njej trvalého pobytu, pričom zásielka sa vrátila súdu s uvedením adresát neznámy, na základe čoho\nrozhodcovský súd vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobkyne\nrozhodcovský súd v rozpore s právnym poriadkom uplatnil fikciu doručenia na základe vrátenej obálky\nnamiesto toho, aby doplnil dokazovanie šetrením adresy jej skutočného pobytu.\n3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná\n05.12.2017, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej § 41 zákona o RK, na základe čoho žalobu\nzamietol. Naviac dodal, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku ani nemohol prihliadať, keďže\nneboli uplatnené s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o RK a súčasne nebol žiaden dôvod na zrušenie\nrozhodcovského (rozsudku) podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z., keď predmet sporu mohol\nbyť riešený v rozhodcovskom konaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a súčasne výkon\nrozhodcovského rozsudku nie je v rozpore s verejným poriadkom.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobkyňa a intervenient odvolania, o ktorých rozhodol\nKrajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 7CoR/1/2023 - 462 zo dňa 22.\nmája 2024 tak, že prvým výrokom návrh intervenienta na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, tretím výrokom odmietol odvolanie intervenienta a štvrtým\nvýrokom priznal žalovanému voči žalobkyni a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu. Odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v platnom znení (ďalej tiež „CSP“) konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožnil a primerane naň odkázal.\n5. Odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Súčasne\nposúdil procesný postup rozhodcovského súdu týkajúci sa doručovania rozhodcovského rozsudku\nžalobkyni a vyhodnotil ho ako správny. Odvolací súd zrekapituloval, že žalobkyňa predmetnú žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na kauzálne príslušný súd dňa 05.12.2017 a z obsahu\nrozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručovaný na adresu jej\ntrvalého bydliska, ktorá tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím\nsúdom nebola zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom spochybnená ako adresa jej trvalého bydliska v\nčase doručovania. Žalobkyňa ukončila trvalý pobyt na predmetnej adrese dňa 06.12.2017. Na základe\ntoho odvolací súd konštatoval, že procesný postup rozhodcovského súdu v súvislosti s doručovaním\npredmetného rozhodcovského rozsudku žalobkyni bol v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 zákona o\nRK, keď zásielku doručoval na adresu jej trvalého pobytu. Skutočnosť, že sa žalobkyňa nezdržiavala na\nadrese trvalého bydliska v žiadnom prípade nezakladá dôvodnosť odvolacej argumentácie.\n6. K odvolacej námietke žalobkyne o nesprávnej interpretácii významu § 25 ods. 4 zákona o RK súdom\nprvej inštancie, odvolací súd uviedol, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na doručovanie súdnych\npísomností v konaniach pred všeobecnými súdmi súvisiacimi s rozhodcovským konaním, na základe\nčoho vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne\no výnimočnosti uplatnenia fikcie doručovania, ku ktorej citovala uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/239/2011 zo 14.03.2012, nakoľko podľa odvolacieho súdu v uvedenom konaní\nišlo o pracovnoprávny spor, kde sa osobitná právna úprava doručovania podľa zákona o RK neuplatňuje,\nale uplatňuje sa režim doručovania podľa Civilného sporového poriadku (v cit. rozhodnutí podľa vtedy\núčinného Občianskeho súdneho poriadku).\n7. Odvolací súd výrok o odmietnutí odvolania intervenienta na strane žalobkyne odôvodnil v zmysle\n§ 386 písm. b) CSP v spojení s § 360 ods. 2 CSP tým, že intervenient podal odvolanie dňa\n09.07.2022 bez súhlasu žalobkyne, pričom intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, „tvoril\nnerozlučné spoločenstvo“ (pozn. najvyššieho súdu - správne malo byť uvedené „netvoril nerozlučné\nspoločenstvo“) a na podanie odvolania sa vyžadoval súhlas žalobkyne. Naviac dodal, že odvolacie\nnámietky intervenienta sa týkali práve posúdenia nesprávneho doručovania rozhodcovského rozsudku,\npričom odvolací súd považoval fikciu doručenia za splnenú.\n\n8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali samostatné dovolania žalobkyňa a intervenient na strane\nžalobkyne (ďalej tiež „intervenient“).\n9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.11.2024 (č.l. 577 a nasl. spisu), doručeným súdu prvej inštancie dňa\n02.12.2024, zobrala v celom rozsahu späť svoje dovolanie podané proti vyššie uvedenému rozsudku\nodvolacieho súdu, pričom bližšie dôvody späťvzatia neuviedla.\n10. Intervenient sa prostredníctvom dovolania domáhal zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne požadoval zrušenie napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu ako aj rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval výslovne z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a\n§ 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n11. Intervenient vo vzťahu k prípustnosti a dôvodnosti dovolania v časti podľa § 420 písm. f) CSP namietal\nvnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa dôvodov odmietnutia\nodvolania intervenienta. Uviedol, že odvolací súd v ods. 29 odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, že\nintervenient a žalobkyňa v konaní tvorili nerozlučné spoločenstvo, v dôsledku čoho bol intervenient v\nzmysle § 360 ods. 1 a 2 CSP oprávnený podať odvolanie aj bez súhlasu žalobkyne, avšak v tom istom\nodseku uviedol, že odmietol odvolanie z dôvodu, že nebol daný súhlas žalobkyne pre intervenienta na\npodanie odvolania. V tejto súvislosti intervenient súčasne namietal, že skutočnosť o neudelení súhlasu\nžalobkyňou na podanie odvolania intervenientom nevyplýva z priebehu konania a dovolateľovi nie je\nzrejmé, na základe čoho dospel odvolací súd k takémuto záveru. Uvedený nedostatok podľa názoru\nintervenienta zakladá zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n12. V súvislosti s vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP intervenient taktiež namietal, že súdy\nnižších inštancií sa vôbec nevysporiadali s tvrdeniami žalobkyne a intervenienta o tom, že rozhodcovský\nsúd nemal právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok, lebo nebola uzatvorená rozhodcovská\nzmluva. Súdy v spojitosti s tým nevykonali navrhované dôkazy a zamerali sa iba na lehotu na podanie\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto zo strany súdov nižších inštancií došlo k porušeniu\npráva žalobkyne a intervenienta na spravodlivý súdny proces, keďže ich rozhodnutia sú arbitrárne\na nepreskúmateľné. Súd je povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť, a teda, či rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať spor, k čomu však počas konania\npred súdmi nižších inštancií nedošlo. V tejto súvislosti intervenient podporne poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/6/2019 zo dňa 07.10.2020.\n13. K namietanej vade podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP intervenient uviedol, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: „Či súhlas na podanie odvolania podľa § 360 ods. 2\nCSP musí byť udelený písomne alebo stačí aj ústne, prípadne konkludentne?“, pričom táto otázka v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Podľa názoru dovolateľa zákon neurčuje\nformu udelenia takéhoto súhlasu, a teda môže byť udelený ústne, písomne, alebo konkludentne.\nOdvolanie intervenienta sa vždy posiela všetkým sporovým stranám, teda aj strane, v prospech ktorej\nbolo podané a ak by žalobkyňa nedala súhlas intervenientovi na podanie odvolania, tak by to výslovne\nuviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu.\n14. Intervenient v súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP naformuloval\naj ďalšie otázky, ktoré podľa neho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené\na od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a to: „Či sa vzťahujú ustanovenia\no rozhodcovskom konaní aj na konania rozhodcovského súdu, o ktorých nemá právomoc konať a\nrozhodovať, teda bez rozhodcovskej zmluvy?“ a „Či platí fikcia doručenia, ak sa sporová strana\nrozhodcovského konania nezdržuje v mieste trvalého pobytu, a rozhodcovský súd na evidovanú\nadresu trvalého pobytu doručuje rozsudok, a rozhodcovský súd nevynaloží primerané úsilie inej adresy,\nak sa rozhodcovské konanie začalo za účinnosti OSP?“ Podľa intervenienta, ak rozhodcovský súd\nnemal právomoc rozhodovať spor, tak nemohol ani doručovať čokoľvek sporovým stranám podľa\nzákona o RK, nakoľko tento zákon sa vzťahuje na rozhodcovské konanie, ak bola daná právomoc\nrozhodcovskému súdu. Zdôraznil, že ak sa adresát na adrese trvalého pobytu nezdržiaval v čase\ndoručovania rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na zistenie\ninej adresy pobytu, tak nie je dodržaný postup uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 OSP a nemožno\n\npovažovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený, a teda spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a\nvykonateľnosť. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/27/2016 zo\ndňa 27.12.2016 a na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22CoE/6/2014 zo dňa 23.04.2014\na sp. zn. 22CoE/142/2015 zo dňa 25.11.2015.\n15. K dovolaniu intervenienta sa vyjadril žalovaný, ktorý ho žiadal v súlade s § 447 písm. b) CSP\nodmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný uviedol,\nže dovolateľ podľa § 425 CSP nebol osobou oprávnenou na podanie dovolania, nakoľko spolu so\nstranou, na ktorej vystupoval, netvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ďalej sa vyjadril\nk jednotlivým dovolacím argumentom, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“).\n16. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril intervenient a uviedol, že vstúpil do konania na základe\nsvojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 02.05.2018 a písomného súhlasu žalobkyne zo dňa 24.07.2019.\nPripojil podanie žalobkyne zo dňa 26.06.2020 - „1/ Vyjadrenie, 2/ Návrh na pristúpenie účastníka Ing.\nLadislav Petráš do konania na strane žalovaného“.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po\nzistení, že dovolania podali včas intervenient na strane žalobkyne a žalobkyňa, v ktorých neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), obaja zastúpení v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP), dospel k záveru, že je potrebné dovolacie konanie vo vzťahu k žalobkyni zastaviť a dovolanie\nintervenienta na strane žalobkyne odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.\nK späťvzatiu dovolania žalobkyne\n18. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.\n19. Dovolateľka zobrala v celom rozsahu späť svoje dovolanie podané proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 7CoR/1/2023 - 462 zo dňa 22. mája 2024, a preto dovolací súd podľa § 446 CSP konanie\no dovolaní žalobkyne zastavil.\nK prípustnosti dovolania intervenienta na strane žalobkyne\n20. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne\nvymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n21. Podľa ustanovenia § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané.\n22. Podľa ustanovenia § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej\nvystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.\n23. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom\nide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje\nako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.\n24. Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria\nintervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.\n25. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplývajú podmienky prípustnosti dovolania z hľadiska\noprávnenosti subjektov na podanie dovolania. Je teda zrejmé, že prípustné dovolanie musí podať subjekt\nna to oprávnený. Intervenient je v zmysle osobitnej úpravy obsiahnutej v § 425 CSP oprávnený podať\ndovolanie len v prípade, že spolu so stranou, na ktorej vystupuje, tvorí nerozlučné spoločenstvo.\n\n26. V tu posudzovanom prípade je nesporné, že rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobkyňa\ns intervenientom v sporovom súdnom konaní pred súdmi nižších inštancií domáhali, zaväzuje žalobkyňu\na intervenienta zaplatiť danú sumu „spoločne a nerozdielne“, teda obaja majú vo vzťahu k veriteľovi\n(tu žalovanému) postavenie tzv. solidárnych dlžníkov. Dovolací súd zdôrazňuje, že solidárni dlžníci\nsú z procesného hľadiska zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Solidarita\ndlžníkov bez ďalšieho ich nerozlučné spoločenstvo nezakladá. Nerozlučné spoločenstvo vzniká tam, kde\nide o jeden a nedeliteľný právny vzťah, ktorého účastníkmi sú viaceré osoby, pričom rozhodnutie súdu\nsa musí nutne vzťahovať na všetkých jeho účastníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe\nveriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych\ndlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník samostatne. Na\nzáklade skutočnosti, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba\nvôľa veriteľa, vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/544/2015 z 26.10.2006, sp. zn. 5Cdo/1/2018 z 29.01.2018).\n27. Dovolací súd tiež preskúmal, či (ne)došlo k vzniku nerozlučného spoločenstva na základe § 84\nCSP, podľa ktorého intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak z osobitného\npredpisu vyplýva, že rozsudok je pre neho záväzný. Predmetné ustanovenie zákona hovorí o situácii,\nkedy z hmotného práva vyplýva, že intervenient a strana, na ktorej vystupuje, budú tvoriť nerozlučné\nprocesné spoločenstvo. Tento stav nastáva vtedy, keď sú právoplatné rozsudky záväzné aj pre iné\nosoby, alebo pre každého. Ide napríklad o rozhodnutia vydané v konaní o zdržanie sa konania alebo\nodstránenie závadného stavu v rámci ochrany proti nekalej súťaži podľa § 54 ods. 2 ObZ; o určenie\nneplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej\nspoločnosti alebo uznesenia členskej schôdze družstva; o určení vecného práva k nehnuteľnosti (§\n228 ods. 2 CSP); o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 25 zákona č. 261/2023 Z. z. o\nžalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nRozhodnutie rozhodcovského súdu medzi konkrétnymi účastníkmi, o aké ide aj v danom prípade,\ntakýmto rozhodnutím nie je a nepôsobí voči tretím osobám erga omnes.\n28. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že pre záver, či v prípade intervenienta a strany na\nktorej podporu v konaní vystupuje, ide alebo nejde o nerozlučné spoločenstvo, sú podstatné, ako\nuž bolo osvetlené vyššie, objektívne skutkové okolnosti a právne dôvody svedčiace takému záveru,\na nie formálny omyl súdu pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, ako v danom prípade. Skutočnosť\nnerozlučného spoločenstva nezakladá len to, že v ods. 29 písomného vyhotovenia napadnutého\nrozhodnutia sa uvádza, že intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, „tvoril nerozlučné\nspoločenstvo“, pričom je zrejmé, že išlo len o chybu v písaní, keďže v kontexte so zvyškom odôvodnenia\na spôsobom rozhodnutia o odvolaní intervenienta (výrok III) malo byť odvolacím súdom správne\nuvedené, že intervenient spolu so žalobkyňou nerozlučné spoločenstvo netvoril. To bol práve dôvod, pre\nktorý zákon vyžaduje pre podanie odvolania intervenienta súhlas strany na ktorej intervenient vystupuje\n(§ 360 ods. 2 CSP), pričom odvolací súd zreteľne uviedol, že následkom absencie takého súhlasu bolo\nodmietnutie odvolania intervenienta ako podaného neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP).\n29. Podľa § 447 písm. b) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n30. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že intervenient na strane žalobkyne s ňou netvoril nerozlučné\nspoločenstvo, táto okolnosť bez ďalšieho predstavuje dôvod pre odmietnutie dovolania intervenienta\nako podaného neoprávnenou osobou v zmysle § 447 písm. b) CSP vo väzbe na § 425 CSP.\n31. Dovolanie podal intervenient na strane žalobkyne ako neoprávnená osoba, preto sa dovolací\nsúd dovolacími námietkami intervenienta nezaoberal a neskúmal ani ďalšie podmienky prípustnosti a\ndôvodnosti ním podaného dovolania z hľadiska úpravy obsiahnutej v § 431 CSP a § 432 CSP.\n32. V dovolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu dovolací súd priznal podľa § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP voči intervenientovi na strane žalobkyne náhradu trov dovolacieho konania\nv plnom rozsahu. Zastavenie konania o dovolaní žalobkyne zavinila z procesného hľadiska žalobkyňa\ntým, že dovolanie zobrala späť, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v tejto časti v súvislosti s\ndovolaním žalobkyne vznikli trovy, a preto žalovanému ich náhrada voči žalobkyni nebola priznaná (§\n453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne\npodľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n33. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoR/1/2023", "guid": "28ddd5e4-92d1-408c-9722-80627c73da7b:36a5e785-537b-4ed6-8724-e3998e26e578", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}