{"guid": "01e4a907-2d8b-4c0d-94db-7dc293ddfcd1:d29d1dfd-645c-4d01-8a04-02c59ec40b4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "spisova_znacka": "5ObdoZ/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/2/2025 z 18. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2026, sp. zn. 5ObdoZ/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "identifikacne_cislo": "1513226384", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175.odsek-4", "nazov": "§ 175 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "nazov": "§ 204 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-253.odsek-3", "nazov": "§ 253 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-253.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-253"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-204", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-253", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d29d1dfd-645c-4d01-8a04-02c59ec40b4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoZ/2/2025\n1513226384\n18. 08. 2026\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nMoravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v spore\nžalobcu Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpený Advokátska\nkancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., Bajkalská 5/A, Bratislava, IČO: 51 330 091, proti žalovaným 1/\nABUSS, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 44 950 543 (ex offo výmaz z obchodného registra dňom\n11.11.2023), 2/ I. G., narodený XX.X.XXXX, bytom K., 3/ F. G., narodený XX.X.XXXX, bytom I. 4/ Ing.\nV. H., narodený XX.X.XXXX, bytom X., zastúpený URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,\nČerveňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 3 516,90 eura s príslušenstvom, vedenom na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-2CbZm/26/2017 (pôvodne vedenom na Okresnom súde\nBratislava V pod sp. zn. 2CbZm/26/2017), o dovolaní žalovaného 4/ proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 23.1.2025, č. k. 1CoZm/7/2023-612, takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalovaného 4/ na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .\nII. Dovolanie žalovaného 4/ v časti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n23.1.2025, č. k. 1CoZm/7/2023-612, vo výroku III. o odmietnutí odvolania žalovaného 4/ proti výroku II.\nrozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.10.2022, č. k. 2CbZm/26/2017-509, a vo výroku I. o\nzamietnutí návrhu žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania, o d m i e t a .\nIII. Dovolanie žalovaného 4/ vo zvyšnej časti z a m i e t a .\nIV. Žalobcovi voči žalovanému 4/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo dňa 3.10.2022 č.\nk. 2CbZm/26/2017-509 vo výroku I. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo\ndňa 14.1.2014 č. k. 1Zm/634/2013-12 v znení opravného uznesenia zo dňa 29.7.2014 č. k.\n1Zm/634/2013-79, voči žalovanému 4/ ponechal v platnosti. Vo výroku II. návrhy žalovaného 4/ na\nprerušenie konania zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom vyhovel návrhu\nžalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 3 516,90 eura spolu so zmenkovým úrokom,\nzmenkovou odmenou a náhradou trov konania. Zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovaným 1/\naž 3/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.\n\n3. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 4/ včas námietky, v ktorých namietal,\nže žalobca predložil súdu prvej inštancie len domnelú zmenku. Tvrdil, že žalobca zlomyseľne, resp.\nv hrubej nedbanlivosti neuviedol, že zmenka bola žalobcom dodatočne doplnená na riadnu zmenku,\npričom pred doplnením bola iba bianko listinou, ktorá v deň svojho vyhotovenia, ktorý bol súčasne i\ndňom, kedy žalovaný 1/ ako bianko výstavca (v spojení so zmluvou o použití bianko zmenky) podpísal\ntúto bianko listinu a súčasne i dňom, kedy žalovaní 2/ a 3/ ako bianko avalisti podpísali túto bianko\nlistinu, pričom po ich podpísaní odovzdali túto bianko listinu, do ktorej mal byť doplnený za podmienok\nuvedených v čl. I bod 5 Zmluvy o použití bianko zmenky údaj týkajúci sa (i) zmenkovej sumy a (ii)\ndátumu splatnosti, neobsahovala ani podpis žalovaného 4/ ako avalistu a ani označenie žalovaného 4/\nako avalistu. Na základe bodu 1.5. Zmluvy o použití bianko zmenky bol žalobca v hmotnoprávnej pozícii\nveriteľa vo vzťahu k žalovanému 1/ v hmotnoprávnej pozícii dlžníka a súčasne vo vzťahu k žalovaným\n2/ a 3/ v hmotnoprávnej pozícii avalistov oprávnený doplniť výlučne za podmienok upravených v Zmluve\no použití bianko zmenky a výlučne vo vzťahu k týmto žalovaným do bianko zmenky zmenkovú sumu\na dátum splatnosti. Zmluva o použití bianko zmenky v nadväznosti na záväzkovo-právne vzťahy, ktoré\nboli uzatvorené medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/ dňa 5.10.2009 (a to Zmluva o zriadení záložného\npráva, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru) - reglementovala výlučne vo vzťahu medzi žalobcom\nna strane jednej a žalovaným 1/ až 3/ na strane druhej podmienky a predpoklady pre vyplnenie\npôvodnej bianko listiny na zmenku ako cenný papier. Samotná zmenka v pravom hornom rohu obsahuje\nčíselné označenie „81090651/1\", ktoré zodpovedá jednak rovnakému číselnému označeniu Zmluvy\no poskytnutí spotrebného úveru, ako aj vo vzťahu k označeniu „Zmluvy o poskytnutí spotrebného\núveru\" (týmto rovnakým číselným označením) v samotnej Zmluve o zriadení záložného práva. Žalobca\nako poskytovateľ úveru na základe úverových zmlúv si tento úver vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/\nzabezpečoval okrem iného aj pôvodnou bianko listinou v spojení so zmluvou o použití bianko zmeniek, v\ndôsledku čoho mal žalobca iba a výlučne vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 3/ dohodnutý režim zmenkového\nvyplňovacieho práva, a preto bol oprávnený vyplniť pôvodnú bianko listinu výlučne len voči nim. Zmluva\no použití bianko zmenky neupravila zmenkové vyplňovacie právo žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/,\na preto žalobca nebol oprávnený vo vzťahu k žalovanému 4/ doplniť do pôvodnej bianko listiny údaj\nzmenkovej sumy a údaj dátumu splatnosti. Podľa názoru žalovaného 4/, túto skutočnosť potvrdzuje\nsúčasne aj ustanovenie čl. III bod 6.1 v spojení s čl. II Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ako\naj čl. I bod 1.1 v spojení s čl. I bod 1.2. písm. i/ a čl. II bod 2.1. Zmluvy o zriadení záložného práva.\nŽalobca nemal so žalovaným 4/ uzatvorenú ani žiadnu dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve\na súčasne ani žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva, či akúkoľvek inú dohodu o zabezpečení\nsvojich pohľadávok. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že do znenia pôvodnej bianko listiny bol až dodatočne\ndňa 7.12.2009 dopísaný, a to samotným žalobcom (konkrétne p. Z. ako zamestnankyňou žalobcu v\njej kancelárii), pričom žalovaný 4 na základe výslovného uistenia a ubezpečenia žalobcu, že podpis\nžalovaného 4/ na pôvodnej bianko listine je výlučne „evidenčný\", dal na samý kraj pôvodnej bianko listiny\nsvoj podpis, a to tak, aby bolo zrejmé, že podpis nekryje žalobcom rukou dopísané označenie: „per\naval, avalista: Ing. V. H., bydlisko: X., rod. č.: XXXXXX/XXXX, dátum podpisu: 7.12.2009\". Žalovaný 4/\ntvrdil, že medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzatvorená, ani písomne, ani ústne a ani konkludentne\nžiadna dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, oprávňujúca žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/\ndoplniť upravenú bianko listinu na vlastnú zmenku. V čase podpisu upravenej bianko listiny žalovaný\n4/ vôbec nevedel o existencii zmluvy o použití bianko zmeniek. Žalovaný 4/ upozornil na tú skutočnosť,\nže podľa blankozmenky, ktorú predložil vo fotokópii k námietkam, doplnená doložka avalistu nie je krytá\nsúvislým „vodorovným\" hrubým orámovaním textu doložky žalovaného 4/ ako avalistu, ako je tomu už\npri doplnenej doložke avalistu v samotnej zmenke predloženej žalobcom, pričom je zrejmé, že táto\nvodorovná hrubá čiara (orámovanie textu) bola dodatočne upravovaná (predlžovaná) tak, aby kryla aj\ndoplnenú doložku avalistu spolu s podpisom žalovaného 4/. Za týmto účelom preto navrhol grafologické\nskúmanie. Ďalej mal za to, že jeho podpis na listine nezakladá jeho zmenkový záväzok ako avalistu, ale\nvýlučne mimozmenkový záväzok, a to s poukazom na neexistenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom\npráve a s ňou spojenou námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky voči žalovanému 4/. Vzhľadom\nna uvedené žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz voči nemu zrušil.\n4. Podaním zo dňa 13.7.2015 žalovaný 4/ s poukazom na to, že v skutkovo a právne totožnom\nkonaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014, navrhol vykonať\nznalecké dokazovanie, tiež navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014.\n\n5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z prvopisu zmenky zistil, že žalovaný\n1/ (konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ a 3/) vystavil v Bratislave 5.10.2009 žalobcovi vlastnú\nzmenku s doložkou „bez protestu\", na sumu 3 516,90 eura, s dátumom splatnosti 4.2.2013, s miestom\nplatenia Bratislava, Tatra banka, a.s. Ako zmenkoví ručitelia (per aval) sa za vystaviteľa zaručili\nžalovaní 2/ a 3/, označení menom, priezviskom, adresou bydliska a dátumom narodenia, s dátumom\npodpisu 5.10.2009 a žalovaný 4/, označený menom, priezviskom, adresou bydliska a rodným číslom,\ns dátumom podpisu 7.12.2009. Zo zmenky bolo zrejmé, že údaj o zmenkovej sume (aj slovom),\ndátume splatnosti, ako aj identifikačné údaje žalovaného 4/ boli dopísané ručne (perom), ostatné údaje\nna zmenke boli predtlačené. Nad vlastným textom zmenky sa v pravom hornom rohu nachádza č.\n81090651/1. Z grafického prevedenia prvopisu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že identifikačné\núdaje žalovaného 4/, doložka „per aval\", dátum podpisu a podpis žalovaného 4/ sú kryté orámovaním,\nktoré nadväzuje na pôvodné (predtlačené) orámovanie zmenky, pričom je zrejmé, že toto orámovanie\nbolo na zmenku doplnené dodatočne - nebolo predtlačené. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza\nindosament a ani žiaden iný údaj.\n6. Súd prvej inštancie za nesporné považoval to, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a\nzabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090651, uzavretej\nmedzi žalobcom a žalovaným 1/ 5.10.2009. V rovnaký deň bola medzi žalobcom ako veriteľom,\nžalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami, uzavretá zmluva o použití bianko\nzmeniek č. 81090651/1, ktorá upravuje podmienky a predpoklady na vyplnenie chýbajúcich údajov na\nzmenke. V konaní tiež nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne avalovaná len žalovanými 2/ a 3/ a\npodpis žalovaného 4/ bol na zmenku pripojený až následne po tom, čo sa stal konateľom a spoločníkom\nžalovaného 1/.\n7. Sporným ostal podľa súdu prvej inštancie nárok vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý sa v námietkach\nproti zmenkovému platobnému rozkazu bránil neexistenciou dohody o vyplňovacom zmenkovom práve\nmedzi žalobcom a žalovaným 4/ a z toho vyvodzoval neoprávnené vyplnenie blankozmenky. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky\nnáležitosti predpísané v čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení\n(ďalej len „ZZŠ\"), a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že žalobca sa jej\nzaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané\nv ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Podaním námietok\nsa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, a súd už len posudzuje, či je obrana žalovaného 4/ vyjadrená v\nnámietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik\npovinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží\nlen žalovaného 4/ a on musí preukázať, či sú splnené podmienky, aby bol zmenkový platobný rozkaz\ncelkom alebo sčasti zrušený.\n8. Po oboznámení sa s námietkami žalovaného 4/, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto námietky\nnemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového\nplatobného rozkazu čo i len sčasti. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 4/ podpísaním dodatku\nč. 1 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, a teda aj k dojednaniu o spôsobe\na podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z dodatku vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, ktorú mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí byť\nprevzaté znenie každého článku zmluvy, ku ktorému sa dodatok vzťahuje, rovnako tak zo žiadneho\nustanovenia zákona nevyplýva povinnosť pripojiť alebo spojiť dodatok so zmluvou. Žalovaný 4/ v dodatku\nč. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok ku zmluve, podpísať\nblankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný\n4/ prehlásil, že má spôsobilosť plniť si záväzky a práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná\njeho zaviazanosť z tejto zmluvy. Účelom zmeny a doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo\npristúpenie žalovaného 4/ k záväzku vyplývajúcemu z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení\ndodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 4/\nako avalista č. 3 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, a teda je daná existencia\ndohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom. Pri výklade tohto právneho úkonu\ntreba vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali. Dodatok č. 1 by bez toho, aby jeho účelom\nbolo pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom práve, strácal význam, ak by bol uzavretý len v\ndôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže\ntáto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny a avalista môže byť na zmenku dopísaný bez\n\nexistencie osobitnej dohody. Účelom dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho\noprávnenia, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na dodatku č. 1 a tiež aj zo záverečných ustanovení\nčl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe.\n9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný 4/ síce v priebehu konania namietal pravosť svojho\npodpisu na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, avšak vo vzťahu k tomuto\ntvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno, ani neprodukoval také dôkazy, ktoré by potvrdili, že jeho podpis\nna blankozmenke mal mať výlučne evidenčný charakter.\n10. Žalovaný 4/ navrhoval pripojenie spisu vedeného Ministerstvom vnútra SR, Prezídium Policajného\nzboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, ČVS:\nPPZ-627/NKA-FP-BA-2015, ktorý mal obsahovať svedecké výpovede zamestnancov žalobcu k spôsobu\npodpísania dodatku č. 1 k dohode o zmenkovom vyplňovacom práve, a ktorí podľa názoru žalovaného 4/\nv tomto konaní vypovedali, že „ani nevedia, ako, či akým spôsobom mal byť údajne podpísaný dodatok\nč. 1 k dohode o zmenkovom vyplňovacom práve, dokonca niektorí zamestnanci potvrdili, že žiaden z\nnich nebol ani prítomný pri podpise inkriminovaného dodatku č. 1 k dohode o zmenkovom vyplňovacom\npráve\". Keďže určujúcou skutočnosťou, ktorú mal žalovaný 4/ v tomto prípade preukázať, bola absencia\ndohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a podpis blankozmenky na evidenčné účely, súd tento\nnavrhnutý dôkaz nevykonal, pretože nemal z návrhu na vykonanie tohto dôkazu osvedčené, že by ním\nbolo možné preukázať skutkové tvrdenia žalovaného. Naproti tomu žalobca predložil súdu dodatok č.\n1 k zmluve o vyplňovacom práve, z ktorého nepochybne vyplýva existencia dohody medzi žalobcom a\nžalovaným 4/ o tom, ako má byť blankozmenka aj vo vzťahu k žalovanému 4/ vyplnená. Uvedený listinný\ndôkaz zároveň preukazoval, že sa žalovaný 4/ na blankozmenku podpísal ako avalista, čo bezpochyby\nvylučuje jeho tvrdenia o evidenčnom charaktere jeho podpisu na blankozmenke.\n11. Žalovaný 4/ tiež navrhoval pripojenie znaleckého posudku z konania vedeného na prvoinštančnom\nsúde pod sp. zn. 3CbZm/57/2017, z ktorého záverov malo vyplynúť, že podpis na dodatku č. 1 k zmluve\no použití bianko zmeniek, predloženého žalobcom, s najväčšou pravdepodobnosťou nie je pravým\npodpisom žalovaného 4/. Súd tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, pretože predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 3CbZm/57/2017 je nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vyplývajúci z\ninej zmenky, ako je tomu v tomto konaní.\n12. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozpornosť argumentácie žalovaného 4/, ktorý na jednej strane\nv námietkach akékoľvek dojednanie o vyplňovacom práve so žalobcom kategoricky popieral a na strane\ndruhej vo vyjadrení k meritu veci z 24.7.2018 už existenciu dohody o vyplňovacom práve výslovne\ntvrdil a domáhal sa možnosti vznášať kauzálne námietky, pričom tieto tvrdenia následne na pojednávaní\n7.7.2021 v celom rozsahu opätovne poprel.\n13. Žalovaný 4/ ďalej v konaní namietal, že žalobca konal zlomyseľne a s hrubou nedbanlivosťou (v\nzmysle čl. I § 10 ZZŠ), keď dodatočne upravil blankozmenku predĺžením hrubých čiar (orámovania)\nokolo doložky per aval, pričom jeho podpis zostal mimo tohto textu. Súd tieto námietky vyhodnotil\nako nedôvodné a otázku času dokreslenia čiar označil za bezpredmetnú. Zo samotného grafického\nprevedenia listiny a vyjadrení žalovaného 4/ (ktorý potvrdil, že sa podpísal až po vpísaní doložky\ns jeho údajmi) jasne vyplývalo, že ide o doložku avalistu zakladajúcu zmenkové ručenie. Súd ďalej\nvysvetlil, že argumentácia žalovaného 4/ ohľadom zlomyseľnosti a hrubej nedbanlivosti pri vypĺňaní\nzmenky je právne irelevantná. Skúmanie týchto pojmov má totiž zmysel iba vtedy, ak dochádza k\nprevodu zmenky na nového majiteľa, nakoľko pojem „nadobúdanie zmenky\" nemožno stotožňovať s jej\nvyplnením. Keďže žalobca je prvým majiteľom zmenky, námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky\nje voči nemu procesne prípustná priamo. Žalovaný tak vôbec nemusí preukazovať zlomyseľné či\nhrubo nedbanlivostné konanie žalobcu, ale na svoju obranu musí vecne preukázať, že neboli dodržané\nkonkrétne dojednané podmienky vyplňovacieho práva. Prípadné dodatočné kreslenie čiar preto nemá\nna posúdenie podstaty tejto námietky žiadny vplyv.\n14. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno vo všeobecnosti prijať záver o tom, že každý text, ktorý\nsa nachádza mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je súčasťou zmenky len z toho dôvodu,\nže orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, teda\nz celkového prevedenia zmenky. Súd mal za to, že doložka per aval ani podpis avalistu nemusia byť\nkryté orámovaním. Preto dospel k záveru, že podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka\n\n„per aval\" je súčasťou zmenky, nejde o údaje stojace mimo nej, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú\ntieto údaje kryté orámovaním alebo nie. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za účelné vykonať ani\nznalecké dokazovanie ohľadom časovej následnosti zápisov na zmenke. Dodal, že ak by sa aj v konaní\npreukázalo, že doplnenie orámovania bolo uskutočnené po tom, čo sa žalovaný 4/ na blankozmenku\npodpísal, na platnosť jeho ručiteľského záväzku zo zmenky by to nemalo žiaden vplyv. Dodatočné\ndoplnenie čiar (orámovanie) na zmenke možno považovať za doplnenie právne bezvýznamného údaju\nna zmenke. Z uvedených dôvodov preto súd nepovažoval za účelné vykonať znalecké dokazovanie\nohľadom dodatočne upravovaného orámovania (doorámečkovania) zmenky a ani znalecké dokazovanie\nnáslednosti zápisov na zmenke.\n15. Žalovaný 4/ ďalej tvrdil, že má voči žalobcovi (ako dodávateľovi) postavenie spotrebiteľa. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba.\nŽalovaného 4/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským\nzáväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri, žalovaný 4/ v čase podpisu blankozmenky vykonával\nfunkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Podporne súd prvej\ninštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj \"SD EÚ\") zo 14.3.2013 vo\nveci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11. Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu\nochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti\nalebo povolania, a súčasne žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej\nbol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nebolo mu možné priznať postavenie\nspotrebiteľa. Na ostatné námietky žalovaného 4/, ktoré vzniesol po lehote uvedenej v § 175 ods. 1 OSP,\nsúd prvej inštancie s poukazom na § 175 ods. 4 OSP neprihliadal.\n16. Žalovaný 4/ navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na\nprvoinštančnom súde pod sp. zn. 1CbZm/241/2014 s odôvodnením, že súd môže využiť výsledky\nznaleckého dokazovania, ktoré malo byť vykonané v uvedenom konaní. Vzhľadom k tomu, že zástupca\nžalovaného 4/ na pojednávaní 7.7.2021 výslovne uviedol, že na uvedenom návrhu netrvá, súd o tomto\nnávrhu osobitne nerozhodoval.\n17. Súd prvej inštancie nedospel ani k záveru o potrebe prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm.\nb) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP\") a návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa\nustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v\nkonaní plne úspešný, priznal voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n18. Na základe odvolania podaného žalovaným 4/ (ďalej aj „odvolateľ\") Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „odvolací súd\") rozsudkom z 23.1.2025 č. k. 1CoZm/7/2023-612 vo výroku I. návrhy žalovaného\n4/ na prerušenie odvolacieho konania zamietol, výrokom II. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti výroku I. a v súvisiacom výroku III. Výrokom III. odvolací súd odvolanie žalovaného 4/\nv napadnutej časti výroku II. odmietol. Posledným výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému 4/ nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\n19. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie\nspôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo\nodôvodnil. Ďalej odvolací súd uviedol, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so\nzásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,\nktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre\nktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto\nodôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolací súd doplnil nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.\n20. Odvolateľ v konaní namietal nevykonanie dokazovania čítaním listín, resp. neoznámenie ich obsahu,\nkeď podľa neho súd prvej inštancie paušálne odôvodnil ich nevykonanie ustanovením § 204 CSP. Podľa\nodvolacieho súdu sa listiny pripojené k žalobe v zmysle § 132 ods. 1, ods. 3 CSP štandardne vykonávajú\nich čítaním, resp. oboznámením ich podstatného obsahu. Ak však listinné dôkazné prostriedky doručené\nžalovanému na vyjadrenie podľa § 167 ods. 1 CSP neboli spochybnené čo do pravosti ani obsahu,\n\nuplatní sa časť vety za bodkočiarkou § 204 CSP. Súd vtedy nie je povinný ich podstatný obsah\noboznamovať a na tento postup nepotrebuje súhlas strán konania. Tvrdenie žalovaného 4/ o paušálnom\nnevykonaní dokazovania považoval odvolací súd za nepravdivé, keďže zo zvukových záznamov\nvyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu originálu zmenky\n(dňa 3.10.2022) a jej kópie vyhotovenej z originálu (dňa 7.7.2021). Súd prvej inštancie čítaním vykonal\naj podstatný obsah spochybnených listín, a to Zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, Dodatok\nč.1 k nej a kópiu znaleckého posudku č. 8/2018 (všetko dňa 7.7.2021). Vo vzťahu k ostatným listinám v\nspise súd postupoval podľa druhej časti vety za bodkočiarkou § 204 CSP, keďže neboli spochybnené čo\ndo obsahu a pravosti. Odvolací súd dodal, že napriek poučeniu podľa § 204 CSP nevzniesla žiadna zo\nstrán námietku voči aplikácii tohto ustanovenia a odvolateľ nad rámec uvedených listín čítanie ďalších\ndôkazov nepožadoval. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, ktoré dôkazné prostriedky sú súčasťou\nspisu, ktoré tvrdenia nimi mal preukázané a ako vyhodnotil vykonané dokazovanie.\n21. Odvolateľ namietal aj rozloženie dôkazného bremena, pričom uviedol, že súd prvej inštancie\nzaťažil žalovaného 4/ dokazovaním negatívnej skutočnosti, a to neexistencie dohody o vyplňovacom\nzmenkovom práve v tejto súvislosti namietal aj nevykonanie znaleckého dokazovania v zmysle\nuznesenia č. k. 2CbZm/26/2017-500 zo dňa 23.3.2022. Žalovaný 4/ namietal aj to, že dôkazné bremeno\nohľadom pravosti podpisu na zmenke malo spočívať na žalobcovi, pričom žalovaný 4/ pravosť zmenky\npoprel.\n22. Odvolací súd považoval za potrebné v tejto súvislosti ozrejmiť, že dôkazné bremeno ohľadne\npravosti zmenky, teda podpisu žalovaného na zmenke, je na žalobcovi, ktorý zmenku predložil, a ktorý\nzo skutočnosti v nej uvedených vyvodzuje uplatnený nárok (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n29Cdo/1164/2010 zo dňa 27.4.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3478/2007 zo\ndňa 21.12.2009). Naproti tomu, dôkazné bremeno v prípade namietania pravosti podpisu na dohode o\nvyplňovacom zmenkovom práve musí uniesť žalovaný 4/, ktorý predmetnú skutočnosť namietal, keďže\nžalobca ako majiteľ zmenky nemusí dokazovať nič iné, len to, že je majiteľom platnej zmenky. V rámci\nteórie dôkazného bremena bol žalovaný 4/ v priebehu konania na súde prvej inštancie na predmetnú\nskutočnosť upozornený, pričom samotný právny zástupca žalovaného 4/ s ohľadom na vyslovený\npredbežný právny názor navrhol vykonať znalecké dokazovanie k pravosti podpisu na Dodatku č. 1,\nktorý spochybňoval.\n23. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces formálnym uplatňovaním ust. § 253 ods. 3 CSP\nsúdom prvej inštancie, keď na pojednávaní konanom dňa 3.10.2022 neumožnil žalovanému 4/ uhradiť\npreddavky na trovy dôkazu v zmysle uznesenia č. k. 2CbZm/26/2017-500 zo dňa 23.3.2022, odvolací\nsúd uviedol, že predmetná námietka žalovaného 4/ nie je dôvodná. Strana konania, ktorá vykonanie\ndôkazu navrhla, musí rátať s tým, že súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok na vykonanie tohto\ndôkazu. V prípade znaleckého dokazovania je preddavková povinnosť obligatórna, pokiaľ nebolo strane\npriznané oslobodenie od súdneho poplatku (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/389/2021).\nV prípade, ak strana nesplní povinnosť uloženú súdom v stanovenej lehote, musí znášať aj následky\nspojené s nesplnením si svojich povinností. Odvolací súd nedospel k záveru o porušení práv žalovaného\n4/, keď súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 253 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho neumožnil\nžalovanému 4/ úhradu preddavku na pojednávaní. Keďže napriek doručenému uzneseniu o uložení\npreddavkov na trovy dôkazu so stanovenou lehotou a príslušným poučením, žalovaný 4/ neuhradil\npreddavok v lehote uloženej súdom prvej inštancie bez ohľadu na dôvody uvádzané žalovaným 4/, a\nto ani do konania nariadeného pojednávania, stratil žalovaný 4/ vlastným podcenením a zanedbaním\nprocesné právo - možnosť vykonania dokazovania, ku ktorému úhrada tohto preddavku smerovala.\n24. K námietke odvolateľa ohľadom neunesenia dôkazného bremena žalobcu o pravosti podpisu\nžalovaného 4/ na zmenke, odvolací súd uviedol, že túto námietku odvolateľ spájal s námietkou podpisu\nžalovaného 4/ mimo orámčekovania zmenky a evidenčným charakterom tohto podpisu. Súd prvej\ninštancie v otázke samotného podpisu žalovaného 4/ na zmenke vychádzal z tvrdení žalobcu v\nnámietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, keď tvrdil, že svoj podpis na bianko listine dal na\nokraj, a to tak, aby bolo zrejmé, že podpis nekryje žalobcom rukou dopísané označenie: per aval, avalista\ns údajmi o mene, bydlisku, rodnom čísle a dátumu podpisu žalovaného 4/. Z tohto tvrdenia je možné\nvyvodiť pravosť podpisu na zmenke, ako aj to, že žalovaný 4/ pripojil svoj podpis na zmenku po tom,\nčo obsahovala doložku per aval. Následnú zmenu tvrdení, že žalovaný 4/ sa podpísal na ľavý okraj\nlistiny na miesto, kde nebola uvedená doložka per aval, vyhodnotil ako účelovú. Odvolací súd za správny\n\npovažoval názor súdu prvej inštancie, že aj v prípade dodatočného dopísania doložky per aval len k\nsamotnému podpisu žalovaného 4/ na líci zmenky, táto spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle\n§ 31 ods. 3 ZZŠ. Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že žalovaný 4/ neuvádzal, že boli údaje na\nlíci zmenky, ako aj doložka avalistu, doplnené žalobcom bez jeho vedomia, z čoho vyplýva, že s tým,\nže žalovaný 4/ bude zaviazaný zo zmenečného ručenia, bol uzrozumený, o čom svedčí aj uzatvorený\nDodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek. V predmetnom dodatku sa strany konania dohodli na\npristúpení avalistu č. 3 (žalovaného 4/) k záväzku vyplývajúcemu z blankozmenky a doplnení Zmluvy\no použití bianko zmeniek č. 81090651/1, z ktorého dohoda o vyplňovacom práve vyplýva. Predmetná\ndohoda o vyplňovacom práve bola uzatvorená písomne, čo mal súd prvej inštancie preukázané\npodpísaným Dodatkom č. 1, ktorý nebol relevantne spochybnený, keďže v tomto smere ťažilo dôkazné\nbremeno žalovaného 4/, ktorý neuniesol bremeno svojho tvrdenia o neexistencii predmetnej dohody\n(nevykonané znalecké dokazovanie s ohľadom na neuhradenie preddavku na trovy dôkazu).\n25. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie k existencii dohody o vyplňovacom práve (bod 39 a 41\naž 43) považoval za správne, pričom dal do pozornosti odvolateľa zmätočnosť jeho tvrdení v rámci\nkonania, keď na jednej strane tvrdil neexistenciu dohody o vyplňovacom práve, na druhej strane\nodkazoval na argumentáciu vzťahujúcu sa ku kauzálnemu avalu, ako aj ďalšie vnútorne si odporujúce\ntvrdenia, keď napríklad žalovaný 4/ vo vyjadrení zo dňa 24.7.2018 výslovne tvrdil existenciu dohody\no vyplňovacom práve, ktorú následne poprel. Z týchto tvrdení považoval odvolací súd za zrejmú\nangažovanosť žalovaného 4/ na dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, v dôsledku čoho\nžalovanému 4/ tak v pozícii konateľa dlžníka, ako aj v pozícii avalistu č. 3, museli byť známe všetky\naspekty tvoriace obsah dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaný 4/ na pojednávaní\nkonanom dňa 7.7.2021 síce svoje tvrdenia poprel, avšak takúto zásadnú zmenu tvrdení vyhodnotil\nodvolací súd ako tendenčnú. S ohľadom na existenciu dohody o vyplňovacom práve, za nedôvodnú\npovažoval námietku žalovaného 4/ o vyplnení zmenkovej sumy a údaja splatnosti zmenkovej sumy bez\ndohody so žalovaným 4/, ako aj námietku, že súd prvej inštancie na predmetnú námietku nereagoval.\n26. Za nepravdivé považoval odvolací súd aj tvrdenie odvolateľa, že nebolo zo strany žalobcu\nspochybnené, že žalovaný 4/ zmenku podpísal len na okraj mimo orámovania a akéhokoľvek textu zo\nstrany žalobcu. Žalobca sa výslovne vyjadril tak, že podpis žalovaného 4/ na blankozmenku, ako aj na\nDodatku č. 1, boli zrealizované dňa 7.12.2009 po tom, čo boli skôr na blankozmenku vyznačené údaje o\nmene, priezvisku, rodnom čísle žalovaného 4/ ako avalistu č. 3, ako aj dátum podpisu, doložka „per aval\"\na orámovanie vodorovnými čiarami a pripravený Dodatok č. 1. Je zrejmé, že išlo o spornú skutočnosť,\nktorú súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s procesnou obranou žalovaného 4/,\nkeď uviedol, že ZZŠ evidenčný charakter podpisu na zmenke nepozná s poukazom aj na § 31 ods. 3\nZZŠ. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s orámovaním textu zmenky, ale aj s grafickou, obsahovou\na vizuálnou podobou zmenky, a preto je nedôvodná námietka odvolateľa, že tieto skutočnosti ušli\npozornosti súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k podpisu žalovaného 4/ na zmenke súd prvej inštancie\nskonštatoval priestorovú súvislosť a grafické rozloženie údajov, ako aj súvzťažnosť textu na zmenke,\nktoré viedli k správnemu záveru o vyvolaní zmenkového ručenia žalovaného 4/ ako zmenkového ručiteľa\npodľa čl. I § 30 a nasl. ZZŠ so záväzkom plniť zo zmenky jej majiteľovi ako ten, za koho sa zmenkový\nručiteľ zaručil. Podpis odvolateľa, tak ako skonštatoval aj súd prvej inštancie, je totiž spolu s osobnými\núdajmi žalovaného 4/ a doložkou avalistu č. 3 nachádzajúcich sa na jednej listine, súvisiaci s textom\nzmenky a kryjúci celý jeho text. Predmetná doložka nadväzuje na predchádzajúce ručiteľské vyhlásenia\n„per aval\" dvoch iných avalistov a nachádza sa na jednej listine bezprostredne vedľa zmenkového\nvyhlásenia. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku o podpise\nžalovaného 4/ na zmenke výlučne pre evidenčné účely ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v ZZŠ, ako aj\nto, že akékoľvek doorámčekovanie doložky per aval, resp. podpisu avalistu č. 3, je právne bezvýznamné.\nOdvolací súd tu podporne poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd\"), a to rozsudok zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5ObdoZ/1/2021, v ktorom ide o\nprípad vychádzajúci z obdobného skutkového a právneho stavu, ako je to v predmetnej veci.\n27. Vo vzťahu k námietke odvolateľa k bodu 51. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúcej sa\nodkazu na číselné označenie zmenky, odvolací súd uviedol, že na tejto skutočnosti súd prvej inštancie\nnezaložil podstatné závery pre vznik účinkov zmenečného ručenia (týmto bol argument o právnej\nbezvýznamnosti doorámčekovania, no najmä grafická, obsahová a vizuálna súvzťažnosť zmenkového\nvyhlásenia s podpisom žalovaného 4/). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti len poukázal na ďalšiu\nzmätočnosť vo vyjadreniach žalovaného 4/, keď v zmenkových námietkach sám odkazoval na číselné\n\noznačenie mimo orámčekovania zmenky a na strane druhej k zmenečnej doložke už tvrdil, že nie je\nsúčasťou zmenkovej listiny.\n28. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa v bode 57 odôvodnenia vysporiadal s námietkou\nžalovaného týkajúcou sa jeho postavenia ako spotrebiteľa, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, keď\nskonštatoval, že žalovaného 4/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým\nručiteľským záväzkom. V danom prípade žalovaný 4/ k podpísaniu zmenky časovo i vecne pristúpil v\nsúvislosti s podpísaním Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek, pričom sám poskytol tvrdenie,\nže konal ako štatutárny zástupca v mene a za zmenkového dlžníka spoločnosť ABUSS, s.r.o. Keďže\nžalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, v ktorej bol konateľom, a v súvislosti s\njej podnikateľskou činnosťou, nie je dôvodné priznať žalovanému 4/ status spotrebiteľa.\n29. Súd prvej inštancie v bodoch 34 a 35 odôvodnenia skonštatoval, že v dôsledku uplatnenia prísnej\nkoncentračnej zásady troch dní v zmysle § 175 ods. 1 OSP musí byť v námietkach uvedené všetko, čo\nžalovaný zo zmenky namieta. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne neprihliadal na námietku\nneexistencie dohody o vyplňovacom práve, keďže táto v sebe zahŕňala aj námietku výšky vyplnenej\nzmenkovej sumy. S výkladom žalovaného 4/ sa odvolací súd nestotožnil, keďže uplatňovanie ďalších\nnámietok mimo koncentračnej lehoty, ako výšky vyplnenej zmenkovej sumy, ale aj námietky nahradenia\npôvodného záväzku žalovaného 1/ novým záväzkom žalovaných 1/ až 4/ podľa notárskej zápisnice o\nsplátkach, s poukazom na § 175 ods. 4 OSP nie je uplatňovaním reštriktívneho výkladu, ale aplikácie\nv súlade s obsahom a zmyslom príslušného ustanovenia, ktorý vyjadruje zmenkovú prísnosť v úprave\nskráteného konania o zmenkovom platobnom rozkaze, vrátane nadväzujúceho konania súdu prvej\ninštancie o podaných námietkach podľa § 175 OSP.\n30. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov,\nako nepripojenie trestného spisu, tiež znalecké dokazovanie ohľadom dodatočne upravovaného\norámovania, ktoré súd prvej inštancie zamietol, čím mal podľa odvolateľa porušiť právo na spravodlivé\nsúdne konanie. Tieto dôkazy boli podľa odvolateľa potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a\nto preukázanie neexistencie dohody o vyplňovacom práve a postavenie spotrebiteľa, ako aj zistenia\nmomentu doorámčekovania zmenečného vyhlásenia. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie\nnevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky vo vzťahu ku každému zamietnutému návrhu na\nvykonanie dokazovania odôvodnil, a s týmito závermi sa stotožnil.\n31. Odvolací súd po posúdení návrhov žalovaného na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. §\n162 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP v spojení s § 378 ods. 1 CPS dospel k záveru, že tieto nie sú\ndôvodné, a preto ich zamietol vo výroku I. odvolacieho rozsudku. S ohľadom na námietku žalovaného 4/\nvo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhov na prerušenie konania súdom prvej inštancie súhrnne vo výroku\nII. rozsudku, odvolací súd upozornil, že zo žiadneho ustanovenia CSP nie je možné vyvodiť povinnosť\nsúdu rozhodovať o návrhu strán konania na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) a písm.\nc) osobitnými výrokmi. Preto odvolací súd zamietol oba návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania\njedným výrokom (výrok I. rozsudku).\n32. K návrhu žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací\nsúd konštatoval, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu na požiadanie strany konania vyvolať konanie\npred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k tvrdenej neústavnosti\nustanovenia § 175 ods. 1 OSP v spojení s § 471 ods. 2 CSP o trojdňovej lehote na podanie námietok\nproti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a koncentrácii námietkového konania (bližšie pozri\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/191/2014). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod\nvyvolať konania o súlade s Ústavou SR v danej veci, keďže prípadné rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") nebude mať priamu väzbu a relevantný význam pre\npredmetné súdne konanie, ktoré má byť z tohto dôvodu prerušené, kde podporne odvolací súd poukázal\nna závery rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5ObdoZ/1/2024 zo dňa 29.10.2024, ktorý riešil totožnú\nnámietku.\n33. Odvolací súd k návrhu žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. c)\nCSP, uviedol, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať ustanovenia ZZŠ a ustanovenia CSP a sčasti\nOSP, pričom právne postavenie žalovaného 4/ nie je spotrebiteľské, a preto nie je dôvod aplikovať v\npredmetnej veci právo EÚ. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že položená otázka žalovaným 4/ by pre\n\ndaný spor nielenže nemala kľúčový význam, ale táto by bola len akademickej povahy, bez základu v\nsamotnom spore.\n34. Na záver uviedol, že ust. § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti\nktorým je odvolanie prípustné. V tomto prípade súd prvej inštancie vo výroku II. rozsudku zamietol návrhy\nžalovaného 4/ na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP. Keďže CSP neupravuje\nprípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1\npísm. b), písm. c) CSP, tak odvolací súd odvolanie žalovaného 4/ proti výroku II. napadnutého rozsudku\nodmietol bez skúmania vecnej stránky veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd\npodľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP.\n35. Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu podal žalovaný 4/ (ďalej tiež „dovolateľ\")\nrozsiahle dovolanie (56 strán), ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. e) a f) CSP a zároveň z §\n421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n36. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP videl dovolateľ najmä v nevykonaní navrhovaných\ndôkazov a odopretí vykonania dokazovania, pričom odvolací súd sa mal nedostatočne vysporiadať\ns dokazovaním v konaní, nevykonať navrhované dokazovanie zo strany žalovaného 4/ a uvedené\nskutočnosti dostatočne nezdôvodnil.\n37. Dovolateľ vo vzťahu k súdom mu uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania\npoukazoval na bod 17 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení bodom 41 a 42\nodvolacieho rozhodnutia. Uviedol, že potrebu vykonania znaleckého dokazovania osvedčil a posilnil\nnajmä s poukazom na konanie vedené pod sp. zn. 3CbZm/57/2017 a tam vyhotovený znalecký posudok\nč. 5/2021 a jeho doplnenie č. 1, kde znalkyňa konštatovala, že podpis nachádzajúci sa na skúmanom\ndodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky s veľkou pravdepodobnosťou nie je pravým podpisom\nIng. V. H. a s veľkou pravdepodobnosťou sa nejedná o jeho vlastnoručný podpis. Ďalej uviedol, že právny\nzástupca mu dňa 13.4.2022 odoslal uznesenie z 23.2.2022 č.k. 2CbZm/26/2017-500 spolu s príkazom\nna úhradu preddavku na znalecké dokazovanie, avšak dovolateľ túto správu nedostal a v emailovej\nschránke sa táto správa nenachádzala.\n38. Dovolateľ mal za to, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý\nproces aj tým, že žalovanému 4/ nemalo byť umožnené na pojednávaní dňa 3.10.2022 zaplatiť\npreddavok na trovy znaleckého dokazovania. Namietal, že v konaní, ktoré bolo poznačené prieťahmi v\nkonaní, tak argumentácia súdu prvej inštancie, že za účelom vykonania dokazovania, opakovaný výrub\nsúdneho poplatku sa javí ako neproporcionálny zásah do práv dovolateľa. Vo vzťahu k uvedenému\ndovolateľ poukazoval na aplikáciu ústavného testu proporcionality. Žalovaný 4/ tvrdil, že uniesť dôkazné\nbremeno tvrdenia vo vzťahu k podpisu na Dodatku č. 1 nie je možné inak ako vykonaním znaleckého\nposudku, čo podľa neho napĺňa kritérium nevyhnutnosti. Ďalej argumentoval, že existovali individuálne\ndôvody, pre ktoré nedošlo k úhrade, ktorý dôvod nebol založený na nečinnosti žalovaného 4/, ktorý bol\nv konaní aktívny, a tak na základe jedného pochybenia nezavineného žalovaným 4/, súd prvej inštancie\nrozhodol, že ani pri úhrade cez elektronické bankovníctvo nepripustí znalecké dokazovanie. Uvedené\nje podľa dovolateľa v kontraste s výsledkom, ktorý mohlo znalecké dokazovanie priniesť do konania, a\ntoto považuje dovolateľ za neproporcionálne.\n39. Žalovaný 4/ mal za to, že procesné pochybenie súdu prvej inštancie, v spojení s potvrdením\nrozhodnutia odvolacím súdom, spočíva v tom, že mu konajúci súd neumožnil, aby došlo k úhrade\npreddavku na znalecké dokazovanie, ako aj v postupe, kedy konajúci súd odmietol vykonať znalecký\nposudok; ďalej tiež v postupe, kedy nepredĺžil sudcovskú lehotu pre úhradu súdneho preddavku\nza znalecké dokazovanie v konaní, a teda za týmto účelom pojednávanie neodročil. Podľa názoru\ndovolateľa síce existuje ustanovenie § 253 ods. 3 CSP, avšak toto nemožno vnímať formalisticky, ale\nje potrebné prihliadnuť na to, že v prípade, ak by konajúci súd predĺžil lehotu, čomu nič nebránilo,\nalebo umožnil vykonať úhradu žalovaným 4/ priamo v deň pojednávania, mohol vykonať dôkaz a nebolo\npotrebné aplikovať § 253 ods. 3 CSP.\n40. Ďalej dovolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo arbitrárne, keďže nesplnilo\nústavnú a zákonnú požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia a odvolací súd sa len stroho\n\nobmedzil na konštatovanie jeho správnosti. V dôsledku vydania odvolacieho rozsudku tak došlo zo\nstrany odvolacieho súdu aj k porušeniu práva na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\nje imanentnou súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj podľa čl. 6 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd.\n41. Ohľadom nevykonania dokazovania, ktoré bolo navrhované žalovaným 4/, a ktorého vykonanie\nje podľa neho v merite veci nevyhnutné (nevykonanie prvopisu zmenky ako dôkazu a nevykonanie\nznaleckého skúmania zmenky), poukazoval dovolateľ na tzv. Perna test podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, a tiež na tzv. Al Khawaja test. Podľa dovolateľa opomenutie navrhovaných\ndôkazov má potenciál narušenia spravodlivosti konania, nakoľko nevykonanie dokazovania v\nnavrhovanom rozsahu má za následok nezákonnosť rozhodnutí nižších stupňov, kedy prvoinštančný\nsúd dokazovanie v riadnom a zákonnom rozsahu nevykonal a odvolací súd uvedené nezhojil.\n42. Ďalej argumentoval, že napriek skutočnosti, že súdy nižšej inštancie mali k dispozícii celý spisový\nmateriál, nedošlo k jeho riadnemu právnemu zhodnoteniu, zdôvodneniu, a to ani v esenciálnych\notázkach. Súdy sa ustálili na názore, bez dôkladnejšieho právneho zdôvodnenia, že došlo k\noboznámeniu s listinou a že oboznámenie s fotokópiou zmenky je dostačujúce. Podľa dovolateľa\n„údajná\" fotokópia nebola vykonaná v súlade s § 204 CSP ako dôkaz a navyše fotokópia v\nžiadnom prípade nemohla dôkazne nahradiť prvopis zmenky, ktorej obsah bol počas celého konania\nspochybňovaný zo strany žalovaného 4/ a to v kontexte dodatočných úprav prvopisu zmenky, ktoré\núčelovo a zlomyseľne vykonal žalobca na úkor žalovaného 4/.\n43. Ďalej dovolateľ uviedol, že vzniesol námietku vo vzťahu k výške sumy na zmenke, ktorá bola\nvyplnená samotným žalobcom. Uvedeným sa súdy nižšieho súdu nezaoberali. Už v samotných\nnámietkach žalovaný 4/ namietal neexistenciu dohody o vyplňovacom práve a z toho prameniacu\nneprípustnosť a nemožnosť zo strany žalobcu vyplniť zmenku vo vzťahu k žalovanému 4/. Podané\nnámietky nemožno vykladať reštriktívne v neprospech žalovaného 4/ tak, ako to urobil súd prvej\ninštancie, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, ale je potrebné prihliadať na obsah tohto úkonu a účel,\nktorý ním žalovaný 4/ sledoval. Námietka nemožnosti vyplniť zmenku voči žalovanému 4/ v sebe\npodľa dovolateľa nepochybne zahŕňa aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej sumy, pričom s uvedenou\nsituáciou sa nevysporiadal ani najvyšší súd v už vydaných rozhodnutiach, nakoľko v uvedenom\nprípade je situácia poznačená aj vadou neurčitosti. Žalovaný 4/ mal za to, že na tieto skutočnosti mal\nsúd prvej inštancie a najmä odvolací súd prihliadať ex offo, nakoľko sa musel zaoberať platnosťou,\nresp. absolútnou neplatnosťou notárskej zápisnice a Dohody o splátkach (po posúdení žalovaného 4/\nako spotrebiteľa). S uvedeným sa súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd „per analogiam\" riadne\nnevysporiadal, pričom na uvedené je nutné prihliadať ex lege, keďže neurčitosť právneho úkonu\nspôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Podľa presvedčenia dovolateľa je nutné dospieť k záveru, že v\nrámci toho, že nedošlo k ex offo prieskumu zo strany súdov nižších inštancií, dochádza vzhľadom k\nprepojenosti jednotlivých úkonov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa dovolateľa aj dohoda\no vyplňovacom práve, ktorá zostala sporná a nepreukázaná, ako aj výška sumy, ktorá mala byť na jej\nzáklade riadne vyčíslená, nie neurčitá, poukazuje na nesprávne právne posúdenie, ktorého následkom\nmá byť neurčitosť úkonov, z ktorých nemožno plniť.\n44. Podľa dovolateľa v kontexte dovolacích námietok týkajúcich sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti\nnotárskej zápisnice žalovaný 4/ namietal, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, pričom vec v tomto smere nesprávne právne posúdil, keď odvolací súd dospel k\nzáveru, že zmenková suma bola vyplnená korektne a správne, avšak odvolací súd opomenul vziať na\nzreteľ, že na predmetné vyúčtovanie má nepochybne vplyv práve notárska zápisnica, ktorá je pre svoju\nneurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatná v celom rozsahu.\n45. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí takisto v tom, že odvolací súd sa aj napriek tomu, že\nžalovaný 4/ v podanom odvolaní navrhoval, aby došlo k prerušeniu konania, tak sa súdy nižšej inštancie\ndostatočným spôsobom nevysporiadali s jeho návrhom na prerušenie konania a predložením návrhu na\nústavný súd, ako ani s podaním prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EÚ.\n46. Ohľadom prerušenia konania vo vzťahu k ústavnému súdu uviedol, že odvolací súd sa zaoberal\nsamotným návrhom, ktorým navrhoval prerušenie konania vo vzťahu k podaniu návrhu na zjednotenie\nprávnych predpisov, avšak uvedené podľa názoru dovolateľa neposúdil správne. Namietal vadu konania,\nna základe ktorej malo dôjsť k odňatiu práva na zákonného sudcu podľa ust. § 420 písm. e) CSP,\n\nkeďže otázka „či trojdňová lehota na podanie námietok je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky\"\nmala byť posudzovaná ústavným súdom a príslušným sudcom (senátom), pričom túto kompetenciu\nnemal ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd, ktoré bez odôvodnenia a bez reakcie na procesné\nnámietky žalovaného 4/ len neformálne skonštatovali, že § 175 ods. 1 OSP je v súlade s Ústavou SR.\nŽalovaný 4/ uviedol, že zotrváva na svojom návrhu a žiada, aby došlo k podaniu návrhu na ústavný súd\ndovolacím súdom v dovolacom konaní, za účelom posúdenia, či právna úprava § 175 ods. 1 OSP o tzv. 3dňovej zákonnej koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému\nrozkazu je ústavne konformná.\n47. Ohľadom prerušenia konania vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu na Súdnom dvore Európskej\núnie (ďalej aj „SD EÚ\") dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa zaoberal jeho návrhom na položenie\nprejudiciálnej otázky, či žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo veci samej, možno považovať za\nspotrebiteľa. Odvolací súd v bode 62 odôvodnenia konštatoval, že \"...je zrejmé, že položená otázka\nžalovaným 4/ by pre daný spor nielenže nemala kľúčový význam, ale táto by bola len akademickej\npovahy, bez základu v samotnom spore\". Žalovaný 4/ na svojom návrhu zotrval aj v dovolacom konaní a\nžiadal, aby došlo k prerušeniu konania a k podaniu prejudiciálnej otázky na SD EÚ za účelom posúdenia,\nči žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa\nv zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle\n(ii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných\nzárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.6.2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení\na dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou\nsa zrušuje smernica Rady 3285/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v.\nEÚ L 304, 22.11.2011).\n48. Dovolateľ taktiež oznámil, že dňa 11.2.2025 podal ústavnú sťažnosť, v ktorej sa domáha posúdenia\nústavnosti namietaných právnych predpisov, pričom uvedené konanie toho času nebolo uznesením z\npredbežného prerokovania prijaté, avšak bolo pridelené na prejednanie pod Rvp 394/2025. Z uvedeného\ndôvodu, nakoľko otázka, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti má byť riešená aj v tomto dovolaní,\nnavrhol, aby v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP došlo k prerušeniu dovolacieho konania do\nrozhodnutia ústavného súdu.\n49. Podľa dovolateľa jediným rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bola táto otázka riešená, je\nrozhodnutie sp. zn. 5ObdoZ/1/2024 zo dňa 29.10.2024, ktorého zrušenia sa domáha dovolateľ pred\nústavným súdom z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd garantovaných Ústavou\nSR. V prípade, ak by došlo k zrušeniu daného rozhodnutia, nebola by predmetná otázka vyriešená v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu, čo by zakladalo prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n50. Podľa dovolateľa otázka posúdenia, či je žalovaný 4/ spotrebiteľom alebo nie, je založená na\nposúdení právnych predpisov, ktoré sú prameňmi práva EÚ, preto došlo aj k odňatiu práva na zákonného\nsudcu podľa § 420 písm. e) CSP, keďže otázka mala byť posudzovaná Súdnym dvorom Európskej únie a\npríslušným sudcom. V tejto súvislosti polemizoval s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pokiaľ odvolací\nsúd nepovažoval za preukázané jeho tvrdenie a neakceptoval právny názor, že vo vzťahu k žalobcovmu\nzmenkovému nároku má mať postavenie spotrebiteľa. Podľa dovolateľa nepodanie prejudiciálnej otázky\nnebolo zdôvodnené.\n51. V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že v\nrozsahu konania, v ktorom sa žalovaný 4/ domáha postavenia spotrebiteľa, dochádza k odklonu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to najmä od stanoviska občiansko-právneho kolégia\na obchodno-právneho kolégia najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo uverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015. K tomuto odklonu malo podľa názoru dovolateľa dôjsť\nv dôsledku toho, že súdy nižších inštancií nedodržali v stanovisku vyjadrený postup, podľa ktorého pokiaľ\nz akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či\nneprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách\nmožnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Dovolateľ namietol, že k uvedenému\n\nprieskumu nedošlo napriek tomu, že sa v danej veci prejednáva spotrebiteľský vzťah, v ktorom má\npostavenie spotrebiteľa.\n52. Vo vzťahu k uvedenému dovolateľ poukázal na súvisiacu judikatúru krajských súdov o neprijateľných\nzmluvných podmienkach v spotrebiteľských vzťahoch, ktoré sa týkajú nároku zo zmenky, ak podmienky\núhrady zmenky neboli dojednané individuálne. Dovolateľ v zmysle uvedených argumentov konštatoval,\nže ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda spotrebiteľ, nemohol vedieť o podmienkach doplnenia bianko\nzmenky z Dodatku č. 1 (keďže nič také neupravuje a ani neobsahuje), pričom Zmluva o použití bianko\nzmenky nebola súčasťou Dodatku č. 1, čo s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (o\nspotrebiteľských zmluvách) predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná. Právo\nžalobcu doplniť na zmenku výšku dlhu z kauzálnej zmluvy a dátum splatnosti vo vzťahu k dovolateľovi\nteda nikdy nevzniklo. Odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a\nvec nesprávne právne posúdil tým, že vyslovil „že zmenka voči žalovanému 4/ mala všetky zákonné\nnáležitosti a bola spoľahlivým základom pre vydanie rozsudku súdom prvej inštancie\". To, že zmenka\nako aj dohoda o vyplňovacom práve sú vo vzťahu k žalovanému 4/ v rozpore so zákonom, však oba\nsúdy nižších inštancií „v rovine materiálnej spravodlivosti\" vôbec neskúmali, pričom došlo k prijatiu\nnesprávneho právneho záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 4/ bol dojednaný mechanizmus v\nzmluve o použití bianko zmenky, a tým vzniklo právo žalobcu ako kauzálneho veriteľa doplniť na zmenku\nvýšku dlhu z kauzálnej zmluvy a dátum splatnosti. Žalovaný 4/ od začiatku sporu tvrdí a uvádza, že\nzmenku nepodpísal za účelom prevzatia záväzku, ale že sa jednalo výlučne o evidenčný charakter\npodpisu, ktorý ho de iure nie je oprávnený ani schopný zaviazať k plneniu.\n53. Dovolateľ mal za to, že žalobcom uplatnený nárok má podklad nielen v zmluve o úvere, ale aj\nv Dohode o splátkach poňatej do notárskej zápisnice, ktorú dovolateľ v zmysle záhlavia zmluvy mal\npodpísať ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a to v čase, keď ani nebol konateľom či spoločníkom\nobchodnej spoločnosti ABUSS, s.r.o. V dôsledku tejto skutočnosti podľa dovolateľa nemožno hovoriť o\ntom, že bol v postavení podnikateľa, k čomu dospeli súdy nižšej inštancie. Dovolateľ tvrdil, že počas\ncelého konania nebolo objasnené jeho postavenie a konajúce súdy neposkytli jasné odpovede na to, či\nje alebo nie je možné vnímať ho ako spotrebiteľa.\n54. Z uvedeného následne podľa dovolateľa vyplýva otázka, či mal byť vo vzťahu k podpisu na zmenke\nchápaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá bola zároveň toho času konateľom\nspoločnosti žalovaného 1/. Pre pasívnu legitimáciu v konaní to vplyv nemá, ale naopak to podľa názoru\ndovolateľa má vplyv na vývoj sporu a posúdenie kritickej otázky, či ide o spotrebiteľa. V konaní nebolo\nsporné, že na zmenku bolo zo strany žalobcu dodatočne vytvorené orámovanie, avšak v konaní bolo\nsporné, kedy k tomuto dodatočnému orámovaniu došlo. Žalovaný 4/ od počiatku konzistentne tvrdil, že\njeho podpis bol umiestený mimo zmenku, teda nie na zmenku, keďže sa nachádzal mimo kontinuálneho\norámovania. Súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré navrhoval žalovaný 4/ ohľadne\nzistenia časového sledu jednotlivých úprav zmenky, preto z vykonaného dokazovania nemožno určiť,\nkedy došlo k dodatočnému orámovaniu zmenky, a vo vzťahu k právnemu posúdenie veci ide o zásadný\na podstatný moment, ktorý je určujúci pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolateľa obsah zmenky\nku dňu 7.12.2009 nebol v rámci dokazovania vôbec zistený, pričom záver odvolacieho súdu, že zmenka\nobsahovala všetky povinné údaje, je vo vzťahu k žalovanému 4/ vecne nesprávny a svojvoľný, keďže\npodpis žalovaného 4/ v žiadnom prípade nemožno považovať za súčasť zmenky.\n55. Záverom uviedol, že žalovaný 4/ je fyzickou osobou, a súčasne nemal nikdy žiaden\n(obchodnoprávny) vzťah so žalobcom ako fyzická osoba, a teda musí ísť o vzťah občianskoprávny (o\nktorom aj v prípade súdov nižšej inštancie mal rozhodovať senát C). Uvedené vyplýva zo skutočnosti,\nže dovolateľ si vo vzťahu k žalobcovi nikdy neobjednal Nové služby I a Nové služby II, pričom pôvodne\nbola Zmenka blankozmenkou a dovolateľ vystupoval v pozícii blanko avalistu na blankozmenke, a\npreto žalobca účelovo zaviedol súd, o tom, že išlo pôvodne o blankozmenku a súdy všetkých inštancií\npochybili, keď neskúmali charakter vzťahu žalovaného 4/ ku žalobcovi, ktorý mal byť vzhľadom na\nspotrebiteľské postavenie dovolateľa posúdený ako občianskoprávny.\n56. Dovolaciemu súdu navrhol, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu dovolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 %\ntrov dovolacieho konania, vrátane 100% náhrady trov právneho zastúpenia za dovolacie konanie.\n\n57. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného 4/ nevyjadril.\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (podľa § 35 CSP),\npo zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP,\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 4/ je čiastočne\nprípustné, ale nie je dôvodné.\n59. Dovolací súd len pripomína, že pri preskúmaní veci v rozsahu dovolacích dôvodov, je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho ustálil odvolací súd a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese\njeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať\ndovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje\nza nesprávne. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého\nrozhodnutia (§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 432 CSP).\n60. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n61. Dovolací súd úvodom konštatuje, že dovolateľ v dôvodoch dovolania súbežne uvádza a neprehľadne\nkombinuje námietky týkajúce sa tak skutkových zistení, právneho posúdenia veci ako aj procesného\npostupu v konaní oboch súdov nižších inštancií, bez rešpektovania zákonných limitov prípustného\ndovolacieho prieskumu časti námietok dovolacím súdom.\n62. Dovolací súd taktiež zdôrazňuje, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním\", ale je mimoriadnym\nopravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych\nvád (viď napr. 6Cdo/90/2010, Sutyazhnik v. Rusko).\n63. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z tohto, že právna istota a stabilita,\nktoré sú nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a\nvýnimočne. Dovolanie je tak mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je v porovnaní s odvolaním\nvýrazne obmedzené a je prípustné len za podmienok stanovených v CSP (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1518).\nK návrhom žalovaného 4/ na prerušenie dovolacieho konania\n64. Žalovaný 4/ v dovolaní zotrval na potrebe prerušenia dovolacieho konania, a to z dôvodov podľa\n§ 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Dovolací súd by podľa žalovaného 4/ mal prerušiť dovolacie konanie\na predložiť návrh na začatie konania o súlade § 175 ods. 1 OSP s Ústavou Slovenskej republiky a\nsúčasne prerušiť dovolacie konanie a podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom EÚ týkajúceho sa otázky, či možno žalovaného 4/ v okolnostiach posudzovanej veci považovať\nza spotrebiteľa.\n65. Dovolateľ namietal nesúlad § 175 ods. 1 OSP v znení účinnom do 22.12.2015, v ktorom bola\nupravená trojdňová lehota na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu a nesúlad tejto\nlehoty s povinnosťou súdu ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ.\n66. Najvyšší súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP poukazuje\nna judikatúru ústavného súdu o podmienkach pre vznik aktívnej legitimácie všeobecného súdu na\npodanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú postavené:\n„v prvom rade na téze o nutnosti subsumpcie skutkového stavu zisteného v rozhodovacej činnosti\nvšeobecného súdu pod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného súdu protiústavná, a v rade\ndruhom na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je navrhovaný všeobecným súdom\n\nv petite jeho návrhu, viesť k odlišnému záveru v merite konania pred všeobecným súdom v porovnaní\ns takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu.\nVšeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál\novplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní\" (PL. ÚS\n1/2018). V nadväznosti na uvedené najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci nie je splnená\npráve druhá podmienka, keď ani prípadné rozhodnutie ústavného súdu o nesúlade dovolateľom\noznačenej právnej úpravy § 175 ods. 1 OSP s Ústavou Slovenskej republiky by nemalo vplyv na\nrozhodnutie v tejto veci. Najvyšší súd v tomto smere poukazuje na uznesenie ústavného súdu z 12.\nmája 2021 sp. zn. PL. ÚS 5/2021 ohľadom účinkov derogačného nálezu ústavného súdu a vzhľadom na\nskutočnosť, že dovolateľom je namietané procesné ustanovenie upravujúce postup všeobecného súdu\nv konaní, aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2014, v ktorom ústavný prijal záver, že:\n„zmyslom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným\nsúdom je odstránenie pochybnosti všeobecného súdu o ústavnosti konkrétneho ustanovenia, pred\npoužitím ktorého všeobecný súd stojí, resp. ktorého aplikácia všeobecným súdom prichádza do úvahy.\nÚčelom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov teda nie je\nodstraňovanie jeho dodatočne vzniknutých pochybností o ústavnosti procesného ustanovenia, ktoré\nuž v konaní použil a pred bezprostredným použitím ktorého opätovne nestojí, resp. odstraňovanie\npochybností všeobecného charakteru o ústavnej konformite ustanovení, ktorých bezprostredná aplikácia\nvšeobecným súdom neprichádza do úvahy.\"\n67. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd vyhodnotil návrh žalovaného 4/ na prerušenie dovolacieho\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP za nedôvodný a v súlade s § 162 ods. 3 CSP rozhodol dovolací\nsúd o jeho zamietnutí spolu s rozhodnutím vo veci samej.\n68. Vo vzťahu k návrhu žalovaného 4/ na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm.\nc) CSP najvyšší súd uvádza, že je pre účely článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej\nlen „ZFEÚ\") vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný (riadny alebo\nmimoriadny) opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva (m. m. rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 16.\ndecembra 2008, C-210/06). Preto je namieste zaoberať sa jeho povinnosťou vyplývajúcou z článku 267\nZFEÚ obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Aj v prípade prejudiciálnej povinnosti najvyššieho súdu musí platiť,\nže ide o otázku týkajúcu sa výkladu ustanovení práva Európskej únie. Súčasne je potrebné dodať, že\nz tejto prejudiciálnej povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd z článku 267 ZFEÚ boli Súdnym dvorom\nEÚ identifikované výnimky.\n69. Konanie zavedené článkom 234 ES (aktuálne článok 267 ZFEÚ - pozn. dovolacieho súdu) je\nnástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny\ndvor poskytuje týmto súdom výklad práva Spoločenstva, ktorý potrebujú pre riešenie sporov, o ktorých\nmajú rozhodovať (najmä rozsudky z 25.02.2004, Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, bod 20; zo\n14. septembra 2006, Stradasfalti, C-228/05, Zb. s. I-8391, bod 44, ako aj rozsudok zo 16. októbra\n2008, Kirtruna a Vigano, C-313/07, Zb. s. I-7907, bod 25). V rámci tejto spolupráce prislúcha len\nvnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje spor a musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby\nposúdil s ohľadom na osobitosti prerokovávanej veci nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke\npre vydanie vlastného rozsudku, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru (rozsudok z 5.\nfebruára 2004, Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389 bod 21; rozsudok z 30. júna 2005, Längst, C-165/03,\nZb. s. I-5637, bod 31, ako aj rozsudok zo 16. októbra 2008, Kirtruna a Vigano, C-313/07, Zb. s. I-7907,\nbod 26).\n70. Žalovaný 4/ sa v konaní domáhal podania návrhu na Súdny dvor EÚ na zodpovedanie prejudiciálnej\notázky, či žalovaného 4/ je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj v zmysle (ii) Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách, ako\naj v zmysle (iii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach\nspotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a\nRady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu\na Rady 97/7/ES.\n71. Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených veciach z 27. marca 1963 (Da Costa, 28 až 30/62,\nZb. s. 75), uviedol, že hoci článok 177 (aktuálny článok 267 ZFEÚ - pozn. dovolacieho súdu) tretí\n\nodsek bezvýhradne vyžaduje od vnútroštátnych súdov, proti ktorých rozhodnutiam nie je prípustný\nopravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, predložiť Súdnemu dvoru akúkoľvek im položenú\notázku výkladu, výklad podaný Súdnym dvorom podľa článku 177 ich môže tejto povinnosti zbaviť, najmä\nv prípade, keď položená otázka je identická s otázkou, ktorá už bola predmetom rozhodnutia v obdobnej\nveci. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 1982 vo veci Srl CILFIT rovnaký účinok môže\nvo vzťahu k obmedzeniam povinnosti formulovanej v článku 177 treťom odseku vyplynúť z ustálenej\njudikatúry Súdneho dvora, ktorá rieši sporný právny problém, a to bez ohľadu na povahu konania, ktoré\nviedlo k tomuto rozhodnutiu, a aj bez úplnej zhodnosti sporných otázok.\n72. Najvyšší súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14.3.2013 vo veci Česká\nspořitelna, a.s. proti A. P., C-419/11, podľa ktorého záverov do osobitného režimu stanoveného\nuvedeným dohovorom v oblasti ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle\nod akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo účelu s jediným cieľom uspokojiť vlastnú\nsúkromnú spotrebu jednotlivca, pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej\núčelom je podnikateľská činnosť alebo povolanie. Treba pritom konštatovať, že za okolností, ako\nsú tie vo veci samej, nie je splnená podmienka existencie spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1\nnariadenia č. 44/2001, je totiž nesporné, že zmenkový ručiteľ vo veci samej prevzal ručenie za\nzáväzky spoločnosti, ktorej je konateľom a v ktorej má väčšinový obchodný podiel. .. zmenkové ručenie\nfyzickej osoby poskytnuté v rámci vlastnej zmenky vystavenej na zabezpečenie záväzku obchodnej\nspoločnosti nemožno považovať za poskytnuté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti\nalebo povolania alebo účelu, ak má táto fyzická osoba s uvedenou spoločnosťou úzke podnikateľské\nväzby alebo väzby spojené s povolaním, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto\nspoločnosti.\n73. Najvyšší súd vychádzajúc z uvedených záverov konštatuje, že v prípade dovolateľom formulovanej\nprejudiciálnej otázky, či je možné žalovaného 4/ v posudzovanej veci považovať za spotrebiteľa, už táto\notázka za obdobných skutkových okolností v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ bola zodpovedaná, a teda\npre dovolací súd neplatí povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku žalovaného 4/ Súdnemu dvoru EÚ a\ndovolacie konanie za týmto účelom prerušiť. Dovolací súd súčasne dopĺňa, že súdy nižšej inštancie\nv doterajšom konaní nedospeli k záveru o spotrebiteľskom charaktere posudzovaného záväzkového\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/, preto na vec aplikovali čisto vnútroštátnu právnu úpravu a nebol\ndôvod ani na podpornú aplikáciu noriem práva Európskej únie.\n74. Z uvedeného dôvodu považoval najvyšší súd aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1\npísm. c) CSP za nedôvodný, preto ho zamietol a v súlade s § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.\nK (ne)prípustnosti dovolania voči odmietnutiu odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok I. dovolacieho rozsudku)\n75. Podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n76. V časti, v ktorej dovolateľ podal dovolanie proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu vo výroku\no odmietnutí odvolania žalovaného 4/ proti výroku II rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa\n3.10.2022, č. k. 2CbZm/26/2017 - 509, bolo potrebné dovolanie odmietnuť ako podané proti rozhodnutiu,\nproti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n77. Podľa argumentácie dovolateľa bolo povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacími\nnámietkami žalovaného 4/ vo vzťahu k neprerušeniu konania súdom prvej inštancie, v čom videl\nnedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda zmätočnostnú vadu konania (§ 420\npísm. f) CSP). K tomu dovolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné podľa § 357 písm. n) CSP len\nproti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, či už na návrh,\nalebo bez návrhu. Ak súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, nejde o prerušenie konania, a teda\nodvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu prípustné nie je. Odvolací súd preto nebol povinný zaoberať\nsa odvolacími námietkami, ktoré smerovali proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\n78. Odvolací súd sa predmetným rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi odmietol zaoberať\n(§ 386 písm. c) CSP) zo zákonných dôvodov, a to z dôvodu neprípustnosti odvolania podaného proti\n\nvýroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento súd zamietol procesné návrhy žalovaného 4/ na\nprerušenie konania z dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP. Odvolací súd pritom tento\nsvoj postup (odmietnutie) náležite odôvodnil, keď zreteľne uviedol (ods. 66 odôvodnenia), že odvolanie\nsmerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP, § 355 ods. 2 CSP a\ncontrario). Tu dovolací súd poukazuje aj na recentnú judikatúru ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí\nz 23.6.2025, sp. zn. I. ÚS 393/2025, uzavrel, že: „Zákonná právna úprava civilného sporového konania\nv § 357 Civilného sporového poriadku expressis verbis vypočítava uznesenia súdu prvej inštancie, proti\nktorým je odvolanie prípustné. Všeobecný súd preto postupom lege artis a neumožnením podať opravný\nprostriedok proti uzneseniam, proti ktorým zákonná právna úprava odvolanie nepripúšťa, nemôže\nzasiahnuť do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie a ani do práva\nna účinný opravný prostriedok.\"\n79. Dovolací súd ďalej uvádza, že ak zákon vylučuje proti určitému rozhodnutiu (tu proti rozhodnutiu\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania) podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku (k\ntomu viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/15/2018 zo 4.12.2018), je zrejmé, že nebude\nprípustné ani podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Obdobne sa najvyšší súd\nuž v rozhodnutí z 23.3.2017, sp. zn. 6Cdo/35/2017 vyjadril, že „(a)k Civilný sporový poriadok nepripúšťa\nodvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, teda ak neumožňuje preskúmanie\ntakéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní, tak je tým vylúčená aj možnosť jeho preskúmania v\ndovolacom konaní\". Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania je procesným rozhodnutím, ktoré sa viaže k priebehu civilného súdneho konania,\na preto má vždy formu uznesenia, a to aj keď je zahrnuté do výrokovej časti rozsudku. Rozsudkom\nrozhoduje súd vo veci samej (§ 212 ods. 1 CSP) a uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej (§ 234\nods. 1 CSP). V danom prípade nejde o meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu a ani o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP preto vyvodiť nemožno.\n80. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto\ndovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa\nzaoberal jeho dôvodnosťou.\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP\n81. Podľa ust. § 420 písm. e) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n82. Naplnenie vady zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. e) CSP vidí žalovaný 4/ vo\nvylúčení ústavného súdu pri rozhodovaní o súlade § 175 ods. 1 OSP s Ústavou Slovenskej republiky,\nvo vylúčení Súdneho dvora EÚ pri rozhodovaní prejudiciálnej otázky vymedzenej dovolateľom a v\nskutočnosti, že vec bola na súdoch nižšej inštancie doposiaľ vedená v nesprávnom súdnom registri aj\nnapriek tomu, že podľa dovolateľa nešlo o obchodnoprávny spor, ale o spor občianskoprávny, o ktorom\nmal rozhodovať senát C.\n83. Najvyšší súd k námietke dovolateľa o nesprávnom vedení súdneho sporu v obchodných súdnych\nregistroch uvádza, že táto dovolacia námietka žalovaného 4/ ani nemá potenciál naplniť prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. e) CSP, a to aj v prípade, ak by bola dôvodná. Súdne registre majú\nevidenčný charakter a skutočnosť, že spor je vedený v civilnom alebo obchodnom registri neznamená,\nže sa tým vylučuje aplikácia niektorých hmotnoprávnych noriem alebo je porušené právo sporových\nstrán na zákonného sudcu.\n84. Najvyšší súd v uznesení z 28.1.1998 sp. zn. 4Cdo/1/1998 publikovanom v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/1999 pod R 99/1999 riešiac obdobnú\notázku uviedol, že tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali a rozhodli\nsudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá\nmožnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený\n(§ 237 písm. g/ O. s. p.). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych\nvecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie. Dovolací súd sa\nuvedenou otázkou zaoberal aj v ďalších rozhodnutiach, a to napríklad v uznesení z 21.5.2019 sp. zn.\n\n5Obdo/21/2019, kde odkázal na už citované rozhodnutie R 99/1999 a zároveň dodal, že procesný\npostup súdu pri prejednávaní obchodných sporov je koncepčne upravený rovnako ako pri prejednávaní\nobčianskoprávnych sporov a tento postup upravujú tie isté ustanovenia Civilného sporového poriadku.\nK rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v uznesení z 25. septembra 2023 sp. zn. 4Cdo/264/2021.\nTaktiež je vhodné poukázať na judikát najvyššieho súdu publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2026 pod R 16/2026 - uznesenie z 30. januára 2025\nsp. zn. 4Obdo/29/2023, v spojení s uznesením Ústavného súdu SR z 20. novembra 2025 sp. zn. IV.\nÚS 644/2025.\n85. Najvyšší súd napokon konštatuje, že v súlade s Prílohou č. 1 oddielom II časťou C Súdny register\nobchodných vecí bod 2. vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o\nSpravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy\n(ďalej len „SKP\") v znení účinnom v čase nápadu veci bola vec vedená na súde prvej inštancie v súdnom\nregistri „Zm\". Samotné zapísanie veci do súdneho registra „Zm\" na súde prvej inštancie vyplýva z toho, že\nžalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, o ktorom sa konanie viedlo v súdnom\nregistri „Zm\". Vec bola následne 22. februára 2018 prevedená do súdneho registra „CbZm\" v súlade s\nPrílohou č. 1 oddielom II časťou C Súdny register obchodných vecí bod 9 SKP v znení účinnom od 1.\njanuára 2018, keďže išlo o konanie o nároku vyplývajúcom zo zmenky. Aj v prípade, ak by sudca dospel\nk záveru, že uvedená vec sa nemá viesť v súdnom registri „CbZm\" z dôvodu, že ide o nárok uplatňovaný\nproti spotrebiteľovi v súvislosti so spotrebiteľským právnym vzťahom, bol sudca oprávnený v lehote\n30 dní odo dňa zapísania do pôvodného súdneho registra u predsedu súdu namietať jej nesprávne\nzapísanie v súlade s § 152 ods. 9 SKP. Po uplynutí 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho\nregistra by sudca už nemal možnosť namietať zapísanie veci do nesprávne určeného súdneho registra\na vec by musel prejednať podľa pôvodného pridelenia. Z uvedeného vyplýva, že samotná právna úprava\npredpokladala situáciu, kedy nepríde včas k prevedeniu veci z nesprávne určeného súdneho registra a\nsúd je v takom prípade povinný vec prejednať podľa pôvodného pridelenia. Uvedená situácia by nebola\nojedinelá, a aj keď nie je želaná, právna úprava ju predpokladá a umožňuje, a to v záujme hospodárnosti\na rýchlosti konania. Preto aj pokiaľ by mal mať žalovaný v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa,\nnemohlo prísť k naplneniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP tým, že vec bola vedená\nv súdnom registri obchodných vecí.\n86. Vo vzťahu k ostatným dovolacím námietkam spadajúcim podľa dovolateľa pod dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. e) CSP dovolací súd uvádza, že ich vyhodnotenie súvisí s odpoveďou\nna otázku, či v posudzovanej veci bolo nevyhnutné prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c)\nCSP a podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Najvyšší súd pritom\nv časti odôvodnenia tohto rozhodnutia venujúcej sa návrhom dovolateľa na prerušenie dovolacieho\nkonania z totožných dôvodov vymedzených v konaniach pred súdmi nižšej inštancie dospel k záveru,\nže v posudzovanej veci neboli dané dôvody na taký procesný postup súdu. Súdy nižšej inštancie\nani neboli v zmysle čl. 267 ZFEÚ vnútroštátnymi súdnymi orgánmi, proti ktorých rozhodnutiu nie je\nprípustný (riadny alebo mimoriadny) opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, preto sa na nich\nani nevzťahovala prejudiciálna povinnosť v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Zároveň je potrebné konštatovať, že\nsúdy nižšej inštancie na vec neaplikovali právne normy práva Európskej únie, neuskutočňovali teda\nani výklad takých právnych noriem, ktorým by z rozhodovania veci vylúčili Súdny dvor EÚ. V prípade\nmožnosti súdu iniciovať konanie v zmysle čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, ide o odlišnú situáciu,\nkde k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. e) CSP ani prísť nemohlo, a to\nvzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade pred ústavným\nsúdom, ako aj vzhľadom na prezumpciu ústavnosti právnej normy. Z uvedených dôvodov nemohlo\nprísť k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP ani z týchto dovolateľom\nvymedzených dôvodov.\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n87. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n88. Naplnenie dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP videl dovolateľ najmä v\nnevykonaní navrhovaného dokazovania pre neuhradenie preddavku na trovy dokazovania. V konaní\nnebolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom časovej následnosti jednotlivých zápisov na zmenke\nnapriek tomu, že sa takéhoto úkonu dovolateľ výslovne dožadoval. Zároveň súdy nižších inštancií mali\nnedostatočne a nesprávne vyhodnotiť zmenkovú listinu v nadväznosti na dovolateľovu námietku, že\norámovanie zmenky nastalo zo strany žalobcu až po tom, čo sa dovolateľ podpísal mimo zmenky,\nteda nie na zmenku. Dovolateľ ďalej videl zmätočnostnú vadu aj v nedostatočnom až arbitrárnom\nodôvodnení rozhodnutia a neprihliadnutí na podstatné tvrdenia žalovaného 4/ v konaní. Odvolací súd\nsa mal nedostatočne vysporiadať aj s návrhmi na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c)\nCSP. V tejto súvislosti dovolateľ namietal popri vade podľa § 420 písm. f) CSP aj vadu konania podľa\n§ 420 písm. e) CSP.\n89. V prípade namietania vád v skutkových zisteniach, resp. vád v procese dokazovania, je potrebné\nrozlišovať, či sú namietané vady v skutkových zisteniach v dôsledku vyhodnotenia už vykonaných\ndôkazov, alebo ide o vady v skutkových zisteniach v dôsledku nevykonania navrhnutého dôkazu.\nDovolateľ vo svojom dovolaní primárne namieta práve vadu opomenutého dôkazu, sekundárne ale\nnamieta aj nesprávne skutkové vyhodnotenie vykonaných dôkazov.\n90. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie\ndokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv.\nZásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto\nsúvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver\nvšeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do\npodstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález ústavného súdu z 30.09.2010 sp. zn.\nI. ÚS 350/08, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR č. 49/2010).\n91. Najvyšší súd poukazuje vzhľadom na obsah dovolacích námietok, ktoré sa týkajú dokazovania\nvykonaného pred súdom prvej inštancie, ako aj na skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu je potrebné posudzovať spoločne, pretože tvoria jeden celok (porovnaj II.\nÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), na odôvodnenie rozhodnutia poskytnuté súdom prvej inštancie.\n92. K námietke dovolateľa, že súdy nevykonali dokazovanie čítaním listín, resp. neoznámili ich obsah,\nkeď súd prvej inštancie paušálne odôvodnil ich nevykonanie ust. § 204 CSP, dovolací súd poukazuje na\nznenie bodu 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že „Nepravdivým je tvrdenie\nžalovaného 4 o paušálnom nevykonaní dokazovania na základe § 204 CSP, keďže tak ako vyplýva zo\nzvukových záznamov súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu zmenky,\na to jej originálu na pojednávaní dňa 03.10.2022, kópiou zmenky vyhotovenej z originálu na pojednávaní\ndňa 07.07.2021. Rovnako tak súd prvej inštancie vykonával dokazovanie čítaním podstatného obsahu\nspochybnených listín, ako Zmluva o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, Dodatok č.1 k zmluve o\npoužití bianko zmeniek č. 81090651/1, kópie znaleckého posudku č. 8/2018 na pojednávaní konanom\ndňa 07.07.2021. Vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom založeným v spise je potrebné uviesť, keďže\nneboli spochybnené, čo do obsahu a čo do pravosti, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie\noboznámiť ich podstatný obsah, a preto súd prvej inštancie dôvodne postupoval v zmysle druhej časti\nvety za bodkočiarkou § 204 CSP. Na tento postup nebol potrebný súhlas strán konania, avšak aj v tejto\nsúvislosti, odvolací súd dáva do pozornosti, že napriek poučeniu strán konania súdom prvej inštancie\npodľa § 204 CSP, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nevzniesla žiadna zo strán konania\nnámietku aplikácie druhej časti ustanovenia § 204 CSP za bodkočiarkou. Odvolateľ nepožadoval\nnad rámec oboznámenia s podstatným obsahom listinných dôkazov uvedených vyššie, vykonávanie\ndokazovania čítaním ďalších listín, či oboznámením ich podstatného obsahu. Z uvedeného dôvodu preto\nsúd prvej inštancie správne uviedol, ktoré dôkazné prostriedky sú súčasťou spisu s poukazom na to,\nktoré tvrdenia mal nimi preukázané, aj ako vyhodnotil vykonané dokazovanie.\"\n93. K namietanému nevykonaniu dokazovania pre nezaplatenie preddavku na trovy dokazovania\ndovolací súd uvádza, že ústredným bodom argumentácie dovolateľa bolo tvrdenie, že prísna aplikácia\nustanovenia § 253 ods. 3 CSP zo strany súdov znamenala uprednostnenie formálneho postupu\npred materiálnou ochranou jeho práv, najmä za situácie, kedy bol pripravený preddavok na znalecké\n\ndokazovanie zaplatiť priamo na pojednávaní dňa 3.10.2022, a kedy zmeškanie lehoty bolo spôsobené\ntechnickou chybou pri e-mailovom doručovaní uznesenia medzi ním a jeho právnym zástupcom. S\ntýmito argumentmi sa však dovolací súd nemôže stotožniť, nakoľko Civilný sporový poriadok v ust. §\n253 ods. 3 jasne ustanovuje, že ak strana nezloží v lehote určenej súdom preddavok, súd navrhnutý\ndôkaz nevykoná. Toto ustanovenie súdu jasne prikazuje, ako má postupovať, pričom súd nemá možnosť\nsám sa rozhodnúť alebo urobiť výnimku, takže v prípade, ak sporová strana preddavok nezaplatí, súd\nnavrhnutý dôkaz nevykoná.\n94. Pokiaľ ide o tvrdené zlyhanie e-mailovej komunikácie medzi žalovaným 4/ a jeho advokátom,\nje rozhodujúci moment riadneho doručenia uznesenia o uložení preddavkovej povinnosti právnemu\nzástupcovi, ku ktorému došlo už 13.4.2022. Možno konštatovať, že vnútorné komplikácie, technické\nzlyhania či nedostatok súčinnosti medzi klientom a jeho právnym zástupcom nemôžu mať v sporovom\nsúdnom konaní vplyv na plynutie procesných lehôt a nemôžu byť pripisované na vrub súdu.\nAkceptovanie argumentu, že preddavok bolo možné zaplatiť priamo na pojednávaní prostredníctvom\ninternet bankingu (po cca 6 mesiacoch od doručenia uznesenia o uložení preddavkovej povinnosti),\nby podľa dovolacieho súdu mohlo viesť k popretiu koncentrácie konania a rovnosti zbraní, pričom\nby sa tým schvaľovala hrubá procesná neopatrnosť tej ktorej sporovej strany. Vo vzťahu k poukazu\ndovolateľa na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 5/2021-54, ktorým boli v tomto konaní konštatované\nprieťahy, dovolací súd uvádza, že konštatovanie prieťahov zakladá nárok na finančné zadosťučinenie,\nnezbavuje však stranu sporu povinnosti dodržiavať procesné lehoty. Naopak, ak bol súd prvej\ninštancie ústavným súdom zaviazaný konať bez zbytočných prieťahov, bol povinný postupovať prísne\nkoncentrovane, efektívne a bez tolerovania neodôvodnených prieťahov. Skutočnosť, že v inom konaní\n(vedenom pod sp. zn. 3CbZm/57/2017) znalkyňa spochybnila pravosť podpisu žalovaného 4/, iba\nosvedčuje opodstatnenosť návrhu na dokazovanie, ale nijako neodstraňuje prípadné procesné následky\nnesplnenia poplatkovej povinnosti v tomto konkrétnom spore, kde sa zodpovednosť strán posudzuje\nsamostatne. Postup súdu bol preto zákonným dôsledkom nezaplatenia preddavku za navrhnutý dôkaz,\nkeďže žalovaný 4/ sa o možnosť vykonania znaleckého dokazovania pripravil sám svojou vlastnou\nprocesnou neopatrnosťou. Tu dovolací súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria\nbdelým), stále platnú aj pre procesné právo.\n95. K argumentácii dovolateľa ohľadom doorámčekovania a evidenčného charakteru podpisu na\nzmenke, dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 48-55 odôvodnenia rozsudku vysvetlil\nnedôvodnosť daných námietok. Námietky dovolateľa nie sú spôsobilé spochybniť vznik zmenečného\nručenia žalovaného 4/ v zmysle čl. I § 31 ZZŠ, zároveň evidenčný charakter podpisu na zmenke ZZŠ\nnepozná (naopak - aj holý podpis na zmenke má za následok vznik zmenkového ručenia podľa čl. I §\n31 ods. 3 ZZŠ). Odvolací súd v bode 43 a 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záverom o\npravosti podpisu a vzniku zmenkového ručenia. Považoval podpis žalovaného 4/ na zmenke za pravý,\npričom vychádzal z jeho vlastných pôvodných tvrdení, že bianko listinu podpísal. Následnú zmenu jeho\nprocesnej argumentácie vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú. Tiež jednoznačne odmietol obranu\nžalovaného 4/, že sa podpísal iba na okraj listiny mimo orámovania pre „evidenčné účely\". Konštatoval,\nže ZZŠ žiaden „evidenčný\" charakter podpisu nepozná. Priestorové a grafické usporiadanie podpisu\nspolu s osobnými údajmi žalovaného a doložkou „per aval\" na jednej listine preukázalo jasnú súvislosť\ns textom zmenky, čo viedlo k vzniku platného zmenkového ručenia. Právny účinok zmenkového ručenia\nby nastal aj v prípade, ak by bola doložka „per aval\" k podpisu dopísaná dodatočne, pričom akékoľvek\ndodatočné orámovanie podpisu či doložky je z právneho hľadiska bezvýznamné. Tiež odvolací súd mal\nza preukázanú existenciu písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a to na základe\npodpísaného Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek, v ktorom sa strany dohodli na pristúpení\nžalovaného 4/ ako avalistu (ručiteľa). Súd prvej inštancie zároveň označil tvrdenia žalovaného v priebehu\nkonania za zmätočné, rozporuplné a tendenčné - žalovaný na jednej strane existenciu dohody popieral\n(v snahe štylizovať sa do pozície nevedomého spotrebiteľa), no na druhej strane sa sám vo svojich\npodaniach na túto dohodu odvolával. Ako konateľ dlžníka a zároveň ručiteľ musel byť s podmienkami\nvyplnenia zmenky oboznámený, a preto odvolací súd vyhodnotil jeho námietku o neoprávnenom\nvyplnení zmenkovej sumy a dátumu splatnosti bez jeho súhlasu ako nedôvodnú. Dovolací súd preto\nkonštatuje, že odôvodnenie poskytnuté súdmi nižšej inštancie je postačujúce, zrozumiteľné a logické,\npričom odvolací súd sa s takto poskytnutím odôvodnením súdom prvej inštancie stotožnil. Odôvodnenia\nrozhodnutí oboch súdov nižších inštancií pritom tvoria v danom prípade jeden organický celok. Dovolacia\nnámietka žalovaného 4/ preto ani v tejto časti nie je opodstatnená.\n\n96. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že podľa § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd. Nemá teda právomoc prehodnocovať skutkové zistenia, či opätovne vykonávať a\nhodnotiť dôkazy. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ v časti dovolania, prípustnosť\nktorého odôvodnil v zmysle § 420 písm. f) CSP, v skutočnosti namieta právne posúdenie a právne\nzávery súdu prvej inštancie, tak sa nejedná o prípustné dôvody dovolania. Právo na spravodlivý proces\nje naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym\nnoriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle konajúcich súdov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo strany sporu,\naby sa všeobecné súdy stotožnili s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. V\nzmysle uvedeného dovolací súd uzatvára, že procesný postup súdov nižších inštancií nemá za následok\nporušenie práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces, nakoľko je zrejmé, z akých dôkazov súdy\nvychádzali pri formulovaní právneho záveru a ktoré ustanovenia zákona pritom aplikovali, pričom svoje\nzistenia a úvahy pri rozhodovaní riadne odôvodnili.\n97. Podľa dovolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zreteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré\nnevykonal znaleckého dokazovania ako i ďalších zamietnutých dôkazných návrhov. Odvolací súd tento\njeho postup a odôvodnenie aproboval potvrdením rozhodnutia so záverom, že súd prvej inštancie zistil\nv potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). V napadnutom rozsudku odvolací súd považoval za podstatné to, že\nv čase podania návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu zmenka obsahovala všetky zákonné\nnáležitosti, pričom podpisy zmenkovo povinných osôb sú ich vlastnoručnými podpismi a zároveň žalobca\nje zákonným majiteľom zmenky. Odvolací súd tiež v zhode so súdom prvej inštancie skonštatoval\nsprávnosť záveru ohľadom existencie dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke ako aj nedôvodnosť\nargumentu žalovaného 4/ o výlučne evidenčnom charaktere jeho podpisu na blankozmenke, poukazujúc\nna grafickú a vizuálnu súvzťažnosť textu zmenky, ale aj samotné tvrdenie žalovaného 4/, že podpis na\nblankozmenku pripojil až po tom, čo tam bola uvedená doložka „per aval\" a jeho osobné údaje, preto text\nstojaci mimo pôvodný rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale ide o doložku avalistu-žalovaného\n4/, ktorej význam spočíva vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Dovolací súd preto konštatuje, že\nnebolo možné považovať dovolanie vyvodzované z dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP v tejto časti\nza prípustné ani dôvodné.\n98. Dovolateľ ďalej namietal aj neaplikovanie tzv. Perna testu, k čomu najvyšší súd konštatuje, že\nv rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 18.12.2018 vo veci 36658/05, Murtazaliyeva proti\nRusku, bola rozpracovaná koncepcia prípustnosti dôkazov v nadväznosti na rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo 6.5.2003 vo veci 48898/99, Perna proti Taliansku, ktorá pozostáva z troch\nkrokov, kde v prípade zamietnutia návrhu na predvolanie svedka sa má vyhodnocovať, či bol taký\nnávrh dostatočne odôvodnený, či súd posúdil relevanciu navrhovanej výpovede a náležite odôvodnil\ndôvody zamietnutia takého návrhu a či zamietnutím návrhu nebola narušená celková spravodlivosť\nkonania. Aplikácia tzv. Perna testu zo strany súdov nižšej inštancie pritom nemusela byť výslovná,\npostačuje, že ich procesný postup zodpovedá požiadavkám týmto testom stanoveným. V posudzovanej\nveci ani pri dôslednej aplikácii jednotlivých krokov vymedzeného testu neprišlo podľa dovolacieho súdu\nk nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorý by zakladal porušenie práva na spravodlivý proces.\nSúdy nižšej inštancie sa návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného 4/ riadne zaoberali,\nvo svojich rozhodnutiach zrozumiteľne a adresne odôvodnili, prečo ich vykonanie nepovažovali v konaní\nza potrebné a ich nevykonaním neprišlo podľa dovolacieho súdu ani k narušeniu celkovej spravodlivosti\nkonania. Argumentácia dovolateľa zodpovedá skôr všeobecnej nespokojnosti so závermi súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu.\n99. Žalovaný 4/ namietal tiež nedostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s návrhmi na prerušenie\nodvolacieho konania. Dovolací súd bez potreby opakovania dôvodov, pre ktoré sám vyhodnotil v\ndovolacom konaní rovnako zdôvodnené návrhy žalovaného 4/ na prerušenie dovolacieho konania ako\nnedôvodné, poukazuje na ods. 58 - 62 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, kde sa odvolací súd\nzrozumiteľne a dostačujúco s návrhmi žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania vysporiadal.\nSamotná nespokojnosť so závermi odvolacieho súdu o zamietnutí návrhov na prerušenie dovolacieho\nkonania nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n100. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní opakovane uvádzal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (aj\nako celok s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie) nie je dostatočne odôvodnené, tak dovolací\n\nsúd uvádza, že dovolacím prieskumom takýto nedostatok procesného postupu súdu v konaní nezistil.\nV danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a preto ho vo vzťahu k\nnamietaným skutkovým a právnym záverom nemožno považovať za nepreskúmateľné či nedostatočne\nodôvodnené.\n101. Najvyšší súd preto nezistil prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu je dostatočne odôvodnené, a to vrátane poskytnutia dôvodov pre zamietnutie\nnávrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania, poskytuje dovolateľovi dostatočné vysvetlenie hodnotenia\nvykonaných dôkazov a sporovým stranám boli poskytnuté adresné a zrozumiteľné odpovede na\npodstatné otázky, ktoré v konaní vznikli.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\n102. Nesprávne právne posúdenie veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP vymedzil dovolateľ odklonom od spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 20.10.2015, ktoré bolo zverejnené\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 (ďalej len\n„Spoločné stanovisko\") v otázke povahy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/, ktorý je podľa\ndovolateľa spotrebiteľský. Dovolateľ tvrdil, že súdy nižšej inštancie neuskutočnili ex offo prieskum\nuplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti nároku, v ktorom má nárok základ.\nOdvolací súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď zmenku právne\nposúdil tak, že sporná zmenka má voči žalovanému 4/ všetky zákonné náležitosti a bola spoľahlivým\nzákladom pre vydanie rozsudku súdu prvej inštancie.\n103. Najvyšší súd konštatuje, že predmetné spoločné stanovisko bolo prijaté k postupu súdov nižšej\ninštancie vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.\nDovolateľ súčasne v rámci tejto právnej otázky namieta, že odvolací súd dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, že žalovaný 4/ nie je v posudzovanej veci spotrebiteľom. Vyriešenie uvedenej\nprávnej otázky, či má žalovaný 4/ postavenie spotrebiteľa, je tak predpokladom pre ďalšie zodpovedanie\ndovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu nesprávne právneho posúdenia veci.\n104. Dovolací súd k charakteru zmenkového ručenia poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z\n23.11.2006 sp. zn. 3Obo/362/2005, podľa záverov ktorého zmenkové ručenie je zabezpečovacím\nvzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej\nosobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka.\n105. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo 14.3.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti A. P., C-419/11,\nkonštatoval, že: „aj keď má záväzok zmenkového ručiteľa abstraktnú povahu a je teda nezávislý od\nzáväzku vystaviteľa, za ktorého sa zaručil, nič to nemení na tom, že ... zmenkové ručenie fyzickej\nosoby poskytnuté v rámci vlastnej zmenky vystavenej na zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti\nnemožno považovať za poskytnuté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo\npovolania alebo účelu, ak má táto fyzická osoba s uvedenou spoločnosťou úzke podnikateľské väzby\nalebo väzby spojené s povolaním, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto\nspoločnosti. Súdny dvor EÚ následne uzavrel, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby\nalebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný\npodiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia (čl. 15 ods. 1\nnariadenia č. 44/2001), ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov\ntejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.\" Súdny dvor EÚ v rozsudku z 3. júla 1997 vo veci\nFrancesco Benincasa proti Dentalkit Srl., C-269/95, konštatoval, že pojem spotrebiteľ pre účely čl. 13\nprvého odseku a čl. 14 prvého odseku Bruselského dohovoru sa má vykladať reštriktívne, a s odvolaním\nsa na postavenie tejto osoby v rámci konkrétnej zmluvy s ohľadom na jej povahu a účel, nehľadiac\npritom na subjektívnu situáciu tejto osoby. Tá istá osoba sa môže považovať za spotrebiteľa vo vzťahu\nk určitému plneniu a za podnikateľa pri inom plnení. Súdny dvor EÚ preto dospel k záveru, že úprava\nstanovená dohovorom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sa uplatní len na zmluvy uzatvorené\njednotlivcom len na účely uspokojenia vlastnej spotreby. Takáto ochrana nie je opodstatnená v prípade\nzmlúv uzatváraných na účely obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a to aj v prípade, ak ide o činnosť\nplánovanú v budúcnosti.\n\n106. Žalovaný 4/ (tak ako konštatoval už súd prvej inštancie) bol v čase prevzatia zmenkového ručenia\nkonateľom vystaviteľa zmenky, čo nebolo dovolateľom v konaní rozporované. Žalovaný 4/ tak prevzal\nzmenkové ručenie v spojení s jeho postavením konateľa a spoločníka vystaviteľa zmenky a za účelom\nzabezpečenia záväzku vystaviteľa zmenky pri jeho podnikateľskej činnosti.\n107. Z uvedených záverov vyplýva, že odvolací súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný 4/\nv posudzovanej veci nemá postavenie spotrebiteľa. Najvyšší súd v tejto otázke poukazuje aj na\npredchádzajúce rozhodnutia najvyššieho súdu prijaté v dovolacích konaniach iniciovaných tým istým\ndovolateľom, a to rozsudok z 29. októbra 2024, sp. zn. 5ObdoZ/1/2024, rozsudok z 28. mája 2025 sp.\nzn. 5ObdoZ/2/2024, rozsudok z 29. júla 2025 sp. zn. 5ObdoZ/1/2025, rozsudok z 12. novembra 2025\nsp. zn. 3ObdoZ/1/2024 a rozsudok z 26. mája 2026 sp.zn. 3ObdoZ/3/2025, kde najvyšší súd dospel\nk totožnému záveru, že právne postavenie spotrebiteľa s ohľadom na konkrétne okolnosti veci nie je\nmožné žalovanému 4/ priznať.\n108. Vzhľadom na to, že odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalovaný 4/ nemá v posudzovanej veci postavenie spotrebiteľa, s čím sa dovolací súd stotožňuje, pričom\npredpokladom pre uplatnenie Spoločného stanoviska namietaného dovolateľom je práve spotrebiteľský\nstatus, najvyšší súd konštatuje, že dovolanie žalovaného 4/ v tejto právnej otázke nie je prípustné.\nPrávna otázka vymedzená dovolateľom týkajúca sa aplikácie záverov Spoločného stanoviska tu nebola\npodstatná pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keď žalovaný 4/ nie je spotrebiteľom, preto nemohol nastať\nani dovolateľom namietaný odklon v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n109. Dovolateľ pri vymedzení dovolacích námietok týkajúcich sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti\nNotárskej zápisnice namietal, že odvolací súd sa odklonil od označenej ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, pričom vec v tomto smere nesprávne právne posúdil, keď odvolací súd dospel k\nzáveru, že zmenková suma bola vyplnená korektne a správne, pričom odvolací súd úplne opomenul\nvziať na zreteľ, že na predmetné vyúčtovanie má nepochybne vplyv práve Notárska zápisnica, ktorá je\nvšak pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatná v celom rozsahu. Ďalej tiež dovolateľ\ntvrdil, že uvedené rovnako tak súd nedostatočne zdôvodnil vo vzťahu k absencii vyplnenia zmenkovej\nsumy. K tomuto dovolací súd len stručne uvádza, že táto námietka nebola súčasťou námietok proti\nzmenkovému platobnému rozkazu, preto sa ňou nemôže zaoberať ani najvyšší súd v dovolacom konaní.\nUvedená právna otázka nebola podstatná pre rozhodnutie odvolacieho súdu.\n110. V rámci dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom dovolateľ\nzároveň namietal posúdenie otázky podpisu žalovaného 4/ na zmenke, ktorý sa nachádzal mimo zmenky\na mimo vonkajšieho orámovania zmenky a ku ktorému bolo dodatočne doplnené orámovanie. Odvolací\nsúd k tejto otázke uviedol, že podstatná bola tá skutočnosť, že žalovaný 4/ sa podpísal k doložke\nper aval, čím potvrdil svoje ručiteľské prehlásenie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu\nprvej inštancie, že nemožno vo všeobecnosti prijať záver o tom, že každý text, ktorý sa nachádza\nmimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je súčasťou zmenky len z dôvodu, že orámovanie\nnekryje neskôr dopísaný text. Podstatnou na predmetnej zmenke bola skutočnosť, že doložka bola krytá\npodpisom žalovaného 4/ a existovala priestorová súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného\n4/ a aj v prípade dodatočného dopísania doložky per aval len k samotnému podpisu žalovaného 4 na\nlíci zmenky, táto spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ.\n111. Najvyšší súd s poukazom na rozsudky najvyššieho súdu z 29.10.2024, sp. zn. 5ObdoZ/1/2024,\nrozsudok z 28.5.2025, sp. zn. 5ObdoZ/2/2024, rozsudok z 29.72025, sp. zn. 5ObdoZ/1/2025, rozsudok\nz 12.112025, sp. zn. 3ObdoZ/1/2024 a rozsudok z 26.5.2026, sp. zn. 3ObdoZ/3/2025, konštatuje\nprípustnosť dovolania žalovaného 4/ podľa § 421 ods. 1 CSP, keď dovolateľom položená, aj keď zhodná\nprávna otázka, sa týka vždy inej zmenkovej listiny.\n112. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie vyplynulo, že podpis žalovaného 4/\nnachádzajúci sa na lícnej strane zmenky je pripojený k doložke „per aval\" s osobnými údajmi žalovaného\n4/ a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti doložky ostatných avalistov, z čoho je možné konštatovať\npriestorovú súvislosť podpisu s ostatným textom zmenky. Identifikačné údaje žalovaného 4/, doložka\n„per aval\", dátum podpisu a podpis žalovaného 4/ boli na zmenke kryté orámovaním, ktoré nadväzuje\nna pôvodné orámovanie zmenky, pričom žalovaný 4/ práve dodatočné orámovanie v konaní namietal.\n\nŽalovaný 4/ v konaní sám uviedol, že svoj podpis na blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou\ndopísal doložku avalistu s osobnými údajmi o žalovanom 4/. Umiestnenie svojho podpisu na lícnej strane\nzmenky v bezprostrednej blízkosti doložky ostatných avalistov rovnako nenamietal.\n113. Dovolací súd konštatuje, že podstatná je práve priestorová súvislosť a nadväznosť na ostatný\ntext zmenky, ktorá nevzbudzuje pochybnosť o tom, že ide o súčasť zmenky. Umiestnenie avalu na\nposudzovanej zmenke podľa najvyššieho súdu jednoznačne preukazuje súvis s ostatným textom\nzmenky a ani dodatočnosť orámovania nemá potenciál túto jednoznačnú priestorovú súvislosť zmeniť.\n114. Dovolací súd poukazuje aj na vyššie citované rozsudky najvyššieho súdu (sp. zn. 5ObdoZ/1/2024,\nsp. zn. 5ObdoZ/2/2024, sp. zn. 5ObdoZ/1/2025, sp. zn. 3ObdoZ/1/2024 a sp. zn. 3ObdoZ/3/2025),\nktoré dospeli k zhodnému záveru podporenému aj odkazom na odbornú literatúru, podľa ktorej „je z\nhľadiska právne významných skutočností možné rozlišovať doplnené údaje na blankozmenke na právne\nvýznamné a právne bezvýznamné. Právne bezvýznamný doplnený údaj je taký údaj, ktorý nemá žiadny\nvplyv na kvalitu ani kvantitu práv a povinností účastníkov zmenkovoprávneho vzťahu. Ide napríklad o\nvyznačenie podčiarkovníka pod bezpodmienečný sľub alebo vyznačenie rámčeka pri doložke „per aval\",\nalebo vyznačenie hologramu s ochranným prvkom listiny, alebo ozdobného údaja (krížik, hviezdička\ntak, že nezasahujú do podstaty náležitostí na zmenke). Právne bezvýznamný doplnený údaj, či už\nje doplnený v súlade, alebo v rozpore s zmluvou o vyplňovacom práve, nie je právne relevantný na\nmožnú obranu zmenkového dlžníka voči plateniu zmenky. Uvedené vyplýva z logiky veci, keďže právne\nbezvýznamný údaj nie je spôsobilý ovplyvniť ani kvalitu, ani kvantitu zmenkového záväzkového vzťahu,\nt. j. nemá žiadny vplyv na práva majiteľa zmenky ani vplyv na povinnosti zmenkového dlžníka\" (Jablonka,\nB., Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Prvé vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 66).\n115. Najvyšší súd v predmetných rozhodnutiach konštatoval, že odvolací súd dospel k správnemu\nprávnemu záveru, podľa ktorého na základe ručiteľského vyhlásenia žalovaného 4/ na bianko zmenke,\nbez ohľadu na jeho dodatočné samostatné orámovanie, napísaného na okraji zmenkovej listiny, na\nboku orámovania zmenky (doplnenej bianko zmenky), ktoré obsahuje ručiteľskú doložku vyjadrenú\nslovami „per aval\", podpísaného žalovaným 4/ (zmenkovým ručiteľom) k jeho osobným údajom a dátumu\npodpisu, vzniklo zmenkové ručenie žalovaného 4/ ako zmenkového ručiteľa so záväzkom plniť zo\nzmenky jej majiteľovi ako ten, za koho sa zmenkový ručiteľ zaručil.\n116. Dovolací súd aj vo veci prejednávanej dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 4/ je v tejto právnej\notázke prípustné, ale nie je dôvodné, keď sa odvolací súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia\nveci, preto je potrebné dovolanie žalovaného podľa § 448 CSP v tejto časti zamietnuť.\n117. Dovolateľ v rámci svojho dovolania vyvodzoval nesprávne právne posúdenie tiež podľa ust. § 421\nods. 1 písm. b) CSP, pričom v texte dovolania špecifikoval okruh otázok, ktoré majú byť aj predmetom\nním podanej ústavnej sťažnosti (vedenej pod Rvp 394/2025). Dovolateľ priamo v dovolaní (bod 199)\nuvádza, že najvyšší súd už túto otázku (posúdenie zákonnej 3-dňovej lehoty na podanie zmenkových\nnámietok, ktorú dovolateľ považuje za ústavne nekonformnú a postavenie dovolateľa ako spotrebiteľa)\nriešil v rozhodnutí sp. zn. 5ObdoZ/1/2024 zo dňa 29.10.2024. Prípustnosť podľa ust. § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP dovolateľ však zakladá na špecifickej konštrukcii, že hoci najvyšší súd predmetnú právnu otázku\nuž vyriešil v rozhodnutí sp. zn. 5ObdoZ/1/2024, a nakoľko toto rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou\nsťažnosťou (Rvp 394/2025), tak dovolateľ formuluje záver, že ak ústavný súd toto rozhodnutie zruší,\notázka sa potom stane v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neriešenou.\n118. Dovolací súd k uvedenému len stručne konštatuje, že dovolanie nemôže byť založené na\nhypotetickej alebo podmienenej situácii (že sa otázka v budúcnosti stane neriešenou). V momente\npodania dovolania judikatúra existovala, takže podmienka že otázka „v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená\" nie je splnená. Voľba dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) za\nsituácie, kedy judikatúra existuje, je procesne nesprávna a zakladá neprípustnosť dovolania žalovaného\n4/. Zároveň dovolateľ argumentuje porušením práva na zákonného sudcu, nesprávnym obsadením súdu\na porušením práva na spravodlivé konanie z dôvodu nepoloženia prejudiciálnej otázky, teda zmiešava\ndovolacie dôvody (zmätočnosť vs. právna otázka), a takto formulovaná argumentácia obsahovo smeruje\nskôr k namietaniu vád zmätočnosti konania (v zmysle § 420 CSP).\n\n119. Vzhľadom na to, že dovolateľ zákonom vyžadovaným spôsobom nesformuloval právnu otázku,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená (nesprávne zvolil ustanovenie § 421\nods. 1 písm. b) CSP, keďže judikatúra v čase podania existovala), a uplatnený dôvod koncipoval len\npodmienene resp. hypoteticky, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil dovolanie žalovaného\n4/ v tejto časti ako neprípustné a podľa § 447 písm. f) CSP ho odmietol.\n120. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n121. Podľa § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n122. Podľa § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n123. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v časti nie je daná procesná prípustnosť ani dôvodnosť\ndovolania podľa § 420 písm. e), f) CSP, ani prípustnosť podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a dovolanie\nv časti podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je dôvodné, dovolací súd o dovolaní rozhodol tak ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne zamietol návrhy dovolateľa na prerušenie\ndovolacieho konania (§ 162 ods. 3 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).\n124. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalobcovi ako úspešnej strane v dovolacom\nkonaní (podľa obsahu spisu) žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.\n125. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}