{"guid": "4f5eaeba-d6ec-4769-b761-64662f2aaa99:6a0e0945-8358-4d8e-8763-5cc3ea14baa6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1", "spisova_znacka": "3Obdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/17/2025 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2026, sp. zn. 3Obdo/17/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1", "identifikacne_cislo": "1511820149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje len oprávnenie účastníka rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti druhému účastníkovi a nezakladá nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých účastníkov rozhodcovského konania; charakter procesného spoločenstva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa posudzuje podľa predmetu konania a hmotnoprávneho i procesnoprávneho postavenia účastníkov rozhodcovského konania. Ak boli rozhodcovským rozsudkom viacerí žalovaní zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne, ide o ich samostatné procesné spoločenstvo a ktorýkoľvek z nich je oprávnený samostatne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozsahu, ktorý sa týka jeho povinnosti; na jeho procesný úspech sa účasť ďalších solidárne zaviazaných žalovaných nevyžaduje. V rozsahu, v ktorom žaloba napáda rozhodcovský rozsudok aj vo vzťahu k solidárne zaviazanému žalovanému, ktorý nie je stranou sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, treba ju zamietnuť.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, jeden z dvoch žalovaných, ktorých rozhodca ad hoc zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu škody, sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci rozhodcu. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli bez preskúmania žalobných dôvodov s odôvodnením, že z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP, a žalobu preto museli podať všetci účastníci rozhodcovského konania zaviazaní na plnenie. Dovolací súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP ako otázku v jeho praxi dosiaľ neriešenú. Uzavrel, že z gramatického ani teleologického výkladu § 40 ods. 1 ZRK nútené spoločenstvo nevyplýva; novela účinná od 1. januára 2015 len odstránila nejasnosti o pasívne legitimovanom subjekte. Solidárne zaviazaní dlžníci tvoria podľa ustálenej judikatúry dobrovoľné samostatné procesné spoločenstvo, každému prislúchajú vlastné námietky a veriteľ si volí, koho a v akom rozsahu žaluje; žalobca preto môže napadnúť rozhodcovský rozsudok aj len v časti týkajúcej sa jeho povinnosti, čo potvrdzuje i § 43 ods. 1 ZRK a odborná literatúra. Rozsudky odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom žalobu prejednať v rozsahu, v ktorom bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78.odsek-2", "nazov": "§ 78 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-194.odsek-6", "nazov": "§ 194 ods. 6 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-194.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-194.odsek-9", "nazov": "§ 194 ods. 9 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-194.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-194"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-43", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a0e0945-8358-4d8e-8763-5cc3ea14baa6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/17/2025\n1511820149\n23. 07. 2026\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2026:1511820149.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: J. W., narodený\nXX. P. XXXX, bytom M., zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská 4, Bratislava,\nIČO: 36 833 533, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO:\n50 892 525, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca\n44, Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde\nBratislava III pod sp. zn. B5-29Cr/15/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 30. apríla 2024 č. k. 28CoR/1/2024-340, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2024 č.\nk. 28CoR/1/2024-340 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 6. apríla 2023 č. k. 29Cr/15/2018-262\na vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. apríla 2023 č. k.\n29Cr/15/2018-262, vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania\nvo výške 100 %.\n1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/262/2017 z\n2. januára 2018 vydaného ad hoc rozhodcom J.. V. M., so sídlom B., z dôvodu nedostatku právomoci\nna prejednanie žaloby v rozhodcovskom konaní. Žalovaný sa ako žalobca žalobou podanou na\nrozhodcovský súd domáhal voči žalobcovi ako žalovanému 1/ a voči J. K. ako žalovanému 2/ zaplatenia\nsumy vo výške 4 715,91 eura s príslušenstvom. Rozhodcovský súd žalobe vyhovel a žalovaní 1/ a 2/\nboli zaviazaní na náhradu škody spoločne a nerozdielne.\n1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 7, § 21 ods. 1, 2 a 4, § 40 ods. 1, 2, 3 a 4\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“ alebo\n„zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Zameral\nsa na otázku procesného spoločenstva, pričom konštatoval, že o nútené spoločenstvo ide vtedy, ak\nz osobitného predpisu sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.\nV predmetnej veci bol podľa súdu prvej inštancie týmto osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom\nkonaní, ktorý stanovuje podmienky pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre riadne\nuplatnenie tohto práva bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné, aby žaloba bola podaná účastníkmi\nrozhodcovského konania, v danom prípade v procesnom postavení žalovaných, ako subjektmi spoločne\na nerozdielne zaviazanými na plnenie. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí o\nzrušení rozhodcovského rozsudku rozhodnúť vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorých rozhodcovský\nrozsudok zaväzuje, ktorým priznáva judikovanú pohľadávku a ukladá judikovanú povinnosť. Stranami\nsporu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi\nrozhodcovského konania a ide o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP. Ak by súd žalobe vyhovel\n\na zrušil rozhodcovský rozsudok výlučne voči žalobcovi, došlo by k opätovnému konaniu o žalobe z\nrozhodcovského konania, ale voči žalovanému 2/ by to už nebolo možné. Súd prvej inštancie preto\nuzavrel, že zo zákona o rozhodcovskom konaní ako osobitnom predpise, sa vyžaduje pre úspech\nžalobcov, aby v tomto súdnom spore boli všetci, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania na\npodklade žaloby podanej v rozhodcovskom konaní. Keďže táto podmienka splnená nebola, súd prvej\ninštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„odvolací súd“) rozsudkom z 30. apríla 2024 č. k. 28CoR/1/2024-340, rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\n2.1. Odvolací súd poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke posúdenia vecnej legitimácie\nv konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZRK v rámci obchodného kolégia\nKrajského súdu v Bratislave. Odvolací súd vo veci sp. zn. 4CoR/1/2020 týkajúcej sa totožných\nsporových strán potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol rozhodcovský rozsudok zrušený.\nPodľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia postačovalo, že žalobu podal jeden zo žalovaných v\nrozhodcovskom konaní a žalobu podal proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania (žalobcovi).\nPrávna úprava v § 40 ods. 1 ZRK neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Z pohľadu uplatneného\nnároku v zmysle § 194 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „OBZ“) ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP, keďže ide o samostatné\npráva a povinnosti a každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov koná sám za seba. Vo veci vedenej na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2CoR/4/2020 odvolací súd potvrdil zamietnutie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.\n2.2. S poukazom na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2CoR/4/2020 sa odvolací\nsúd stotožnil s tam prijatými závermi, pričom konštatoval, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku ide o osobitný druh určovacej žaloby, o posúdenie platnosti súkromnoprávneho aktu obdobné\nako je posúdenie platnosti zmluvy v hmotnom práve (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. Plz.\nÚS 5/2015). Ak sa vyžaduje pri žalobe o určenie neplatnosti zmluvy účasť všetkých zmluvných\nstrán v sporovom konaní, potom aj v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku musia byť všetci\núčastníci rozhodcovského konania stranami v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ide o nútené\nspoločenstvo v zmysle § 78 CSP vyplývajúce z § 40 ods. 1 ZRK. Na uvedenom závere podľa odvolacieho\nsúdu nemení nič ani skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ boli v rozhodcovskom konaní zaviazaní na plnenie\nspoločne a nerozdielne, čo zakladá samostatné procesné spoločenstvo. V prípade žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku nejde o odvolací prieskum, nie je preto možné aplikovať úpravu odvolacieho\nkonania, v ktorom môže aj len jeden zo solidárne zaviazaných žalovaných podať odvolanie. Odvolací súd\nďalšie odvolacie námietky spočívajúce v porušení postupu podľa § 181 ods. 2 a § 204 CSP nevyhodnotil\nako spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, preto rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému ako úspešnej strane sporového konania\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n3.1. Dovolací dôvod žalobca vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci v spojení s dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ nesúhlasí so záverom odvolacieho\nsúdu, že pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť stranami konania všetci účastníci\nrozhodcovského konania. Ak by malo ísť o nútené spoločenstvo, právna úprava by musela výslovne\nupravovať, že kto má byť stranou sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca pre porovnanie\npoukázal na § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v\nznení neskorších predpisov. Z ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK a ani z dôvodovej správy k zákonu č.\n336/2014 Z. z. nevyplýva, že by sa pre úspech v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyžadovala\núčasť všetkých účastníkov rozhodcovského konania. Predmetnú právnu otázku bolo podľa dovolateľa\npotrebné vyriešiť tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZRK je potrebné\npodať proti druhému účastníkovi vystupujúcemu v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu a ak je\ntakých subjektov viac, žalobca musí žalobu podať proti všetkým účastníkom z rozhodcovského konania\nna strane žalobcu. Pre úspech v spore sa nevyžaduje, aby stranami sporu boli všetci žalovaní z\nrozhodcovského konania.\n\n4. K dovolaniu žalobcu doručil súdu vyjadrenie žalovaný. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1\nZRK, podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy\nalebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu\nuvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. V prípade zlého určenia okruhu\nstrán súdneho konania rozdielne od okruhu účastníkov rozhodcovského konania by takýto postup súdu\nnebol možný. Už v rozhodcovskom konaní podľa žalovaného išlo o nerozlučné spoločenstvo žalovaných.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.\nzn. 1Cdo/156/2011, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8MCdo/5/2014, rozsudok najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/156/2011, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/197/2010 a uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 20. septembra 2017 sp. zn. III. ÚS 572/2017. Žalovaný zároveň uviedol, že súd po\nuplynutí lehoty stanovenej § 40 ods. 1 ZRK nemohol pripustiť zmenu žaloby ani doplnenie strán konania.\n5. Dovolateľ doručil najvyššiemu súdu dovolaciu repliku zo 6. novembra 2025. Žalobca v predmetnom\nvyjadrení poukázal na skutočnosť, že žiadne zo žalovaným označených rozhodnutí výslovne tu\nvzniknutú právnu otázku nerieši. Žalobca poukázal na postup súdu v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 4CoR/1/2020 medzi totožnými stranami, v ktorom Okresný súd Bratislava V\nzrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok len vo vzťahu k žalobcovi a vo zvyšku podanú žalobu zamietol.\nV takom prípade nevzniká problém pri ďalšom postupe súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku vo\nvzťahu k žalobcovi.\n6. Žalobca doručil najvyššiemu súdu ďalšie vyjadrenie zo 7. mája 2026, v ktorom poukázal na postup\nMestského súdu Bratislava III, ktorý po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4CoR/1/2020 (na ktorý žalobca poukazoval v dovolaní) v súlade s § 43 ods. 1 ZRK pokračuje v\nkonaní pod novou sp. zn. 77Cr/20/2025, a to výlučne medzi CRN1, zzpo v likvidácii a J.. V. W. bez\núčasti pôvodného žalovaného 2/ J. K.. Žalobca zároveň zdôraznil gramatický výklad § 40 ods. 1 ZRK,\nhmotnoprávnu povahu solidárnych záväzkov, nesprávne použitie analógie so žalobou o určenie právnej\nskutočnosti podľa § 137 písm. c) CSP a možnosť žalobcu z rozhodcovského konania mariť prípadné\nkonanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku dohodou s niektorým zo žalovaných.\n7. Dovolateľ ďalším vyjadrením z 15. júna 2026 poukázal na skutočnosť, že konanie vedené na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cr/20/2025 bolo uznesením z 11. júna 2026 zastavené pre\nnezaplatenie súdneho poplatku v určenej lehote žalobcom CRN1, zzpo, v likvidácii.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu,\nzastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné i dôvodné.\n9. Dovolateľ vidí dôvodnosť svojho dovolania v nesprávnom vyriešení právnej otázky charakteru\nprocesného spoločenstva žalobcov v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.\n1 ZRK, pokiaľ v samotnom rozhodcovskom konaní vystupovalo viacero žalovaných a rozhodcovským\nrozsudkom boli zaviazaní zaplatiť žalovanú pohľadávku spoločne a nerozdielne.\n10. Odvolací súd sa v predmetnej právnej otázke stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie,\npodľa ktorého osobitný predpis reprezentovaný § 40 ods. 1 ZRK stanovuje, že sporovými stranami\nkonania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci účastníci rozhodcovského konania.\nKeďže na strane žalobcu nevystupujú obidvaja žalovaní z rozhodcovského konania, žalobu bolo\npotrebné podľa odvolacieho súdu zamietnuť.\n11. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n12. Najvyšší súd konštatuje, že dovolateľom vymedzená právna otázka bola podstatná pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu a súčasne nebola identifikovaná rozhodovacia prax dovolacieho súdu, v ktorej by\nbola predmetná právna otázka vyriešená. Z uvedeného dôvodu dovolací súd konštatuje prípustnosť\ndovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n13. Podľa § 40 ods. 1 ZRK v znení účinnom od 1. januára 2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže\nbyť zrušený príslušným súdom len, na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti\ndruhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak:\na) účastník rozhodcovského konania preukáže, že;\n1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s\nprávnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva\nuzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky;\n2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo\numožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní;\n3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,\nalebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru\no rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo\nveciach porobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,\nktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti;\n4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým\núčastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie\nrozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto\nzákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo;\nb) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku\naj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.\n14. Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v\nrozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.\n15. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis\nvyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.\n16. Rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky procesného spoločenstva, pri ktorom\nodvolací súd dospel k záveru, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku mala byť\nv predmetnom spore žaloba podaná oboma solidárne zaviazanými žalovanými z rozhodcovského\nrozsudku. Odvolací súd pritom vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 CSP o nútenom procesnom\nspoločenstve a následku nesplnenia tejto podmienky podľa § 78 ods. 2 CSP, ktorým je zamietnutie\nžaloby.\n17. Charakter procesného spoločenstva je potrebné rozlišovať podľa predmetu konania na samostatné\nprocesné spoločenstvo a nerozlučné procesné spoločenstvo a podľa vôle subjektov byť subjektom\nspoločenstva na dobrovoľné procesné spoločenstvo a nútené procesné spoločenstvo. Pritom zásadne\nplatí, že každé nútené procesné spoločenstvo je procesným spoločenstvom nerozlučným. Z charakteru\nprocesného spoločenstva ako núteného a súčasne nerozlučného vychádzali i súdy nižšej inštancie v\nposudzovanej veci, keď uviedli, že o zrušení rozhodcovského rozsudku sa musí rozhodnúť vo vzťahu\nku všetkým subjektom, ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, ktorým priznáva judikovanú pohľadávku\nalebo ukladá judikovanú povinnosť. Súdy nižšej inštancie tak vychádzali zo záveru, že v prípade\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o také spoločné práva a povinnosti vyplývajúce z\nrozhodcovského rozsudku, že sa rozsudok (o prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku) musí\nvzťahovať na všetkých účastníkov pôvodného rozhodcovského konania a nie je možné rozhodnúť\no zrušení rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k jednému z viacerých solidárne zaviazaných\nžalovaných. Súdy nižšej inštancie nútenosť procesného spoločenstva síce formálne vyvodzovali z ust.\n§ 40 ods. 1 ZRK, v skutočnosti ale teleologickým výkladom dospeli k záveru, že ide zároveň o procesné\nspoločenstvo nerozlučné.\n18. Pri určovaní charakteru procesného spoločenstva je potrebné zamerať sa na predmet konania a\nvôľu subjektov vytvoriť procesné spoločenstvo. V prípade predmetu konania ide podľa najvyššieho súdu\npri žalobe o zrušenie rozhodcovského konania o žalobu sui generis, ktorú nie je potrebné nevyhnutne\nvtesnať do jedného z druhov vymenovaných v § 137 CSP, a to s ohľadom na exemplárny a neúplný\nvýpočet žalôb tam obsiahnutý. Jej samotné podanie z procesného hľadiska umožňuje § 40 ods. 1\nZRK, najvyšší súd sa ale nestotožňuje s tým záverom súdov nižšej inštancie, že uvedené ustanovenie\n\nzároveň upravuje okruh subjektov sporového konania z pohľadu hmotného práva. Predmetom konania\no zrušenie rozhodcovského rozsudku je síce preskúmanie osobitného právneho aktu, ktorý bol vydaný\nsúkromnoprávnym subjektom s jasne nastavenými hranicami prieskumu zo strany príslušného súdu,\navšak vydaného v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne postavenie účastníkov rozhodcovského\nkonania, ktoré bolo vymedzené v samotnej žalobe podanej na rozhodcovský súd a premietlo sa aj\ndo ich procesného postavenia v rozhodcovskom konaní. Práve uvedené prelínanie rozhodcovského\nrozsudku ako súkromnoprávneho aktu s procesným aspektom rozhodcovského konania nie je možné\npodľa dovolacieho súdu opomínať.\n19. Aj keď predmetom konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je hmotnoprávny\nprieskum rozhodcovského rozsudku, z hmotného práva vyplýva pre účastníkov rozhodcovského\nkonania ich procesné postavenie v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 51 ods. 3 ZRK upravuje\nsubsidiárnu aplikáciu Civilného sporového poriadku na rozhodcovské konanie v otázkach, ktoré nie sú\nupravené v zákone o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu je možné na procesné postavenie\núčastníkov rozhodcovského konania aplikovať aj ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce\nsa procesného spoločenstva.\n20. Skutočnosť, že v prípade solidárneho záväzku ide na strane žalovaných o samostatné procesné\nspoločenstvo, je v rozhodovacej praxi súdov stabilne vyriešená:\nV danom prípade predmetom konania je solidárny záväzok žalovaných, pričom hmotné právo umožňuje,\naby takýto záväzok bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi; ak rozhodne súd proti\nvšetkým spoločníkom jedným rozhodnutím, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako.\nSolidárne zaviazaní dlžníci majú postavenie samostatných spoločníkov (§ 91 ods. 1 O.s.p.) a každý z\nnich je oprávnený podať námietky len za svoju osobu. (uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019\nsp. zn. 5Cdo/1/2018)\nPre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu\nkonania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo\nneumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi.\n(rozsudok najvyššieho súdu z 22. júna 2016 sp. zn. 3Cdo/18/2016).\n21. Najvyšší súd ďalej v uznesení z 26. októbra 2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015 uviedol, že: „k otázke\ncharakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí 4 Cdo 203/2005 uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú\nzásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku\nkaždého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle.\nSamotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia\nči predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a\npovinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť\nani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi\no také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať\nna všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ\nsi môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného\npráva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od\nniektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je\nktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi\nsolidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o\nsamostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok\nvzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú\nposudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho\ndlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil.\nRôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré\nnemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj\nsplatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa\npremlčí zvlášť.“\n\n22. Z uvedených právnych záverov podľa dovolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade\nsolidárnych dlžníkov ide o dobrovoľné samostatné procesné spoločenstvo (a to aj v prípade\nrozhodcovského konania), pričom veriteľ si môže zvoliť, proti ktorému z viacerých solidárne zaviazaných\ndlžníkov podá žalobu, či bude od neho žiadať celé plnenie alebo len jeho časť a každému zo solidárnych\ndlžníkov prislúchajú samostatné námietky vo vzťahu k veriteľovi. Žalovaný v tomto konaní si mohol pri\niniciovaní rozhodcovského konania zvoliť, či podá žalobu len voči jednému zo solidárnych dlžníkov alebo\nviacerým a v akej časti.\n23. Ďalej je pri zodpovedaní vymedzenej právnej otázky potrebné zohľadniť znenie § 40 ods. 1 ZRK.\nPráve uvedené ustanovenie podľa odvolacieho súdu zakladá v prípade konania o žalobe o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku nútené procesné spoločenstvo na strane žalobcov, kde sa pre úspech v spore\nvyžaduje účasť oboch solidárne zaviazaných žalovaných z rozhodcovského konania. Znenie: „len na\nzáklade žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania“ je podľa odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že aj napriek tomu, že nepochybne ide o\nsolidárnych dlžníkov, ktorých práva a povinnosti z hmotného práva zakladajú dobrovoľné samostatné\nprocesné spoločenstvo, pre úspech žaloby sa vyžaduje účasť všetkých žalovaných z rozhodcovského\nkonania na strane žalobcu. Najvyšší súd sa s takýmto výkladom predmetného ustanovenia nestotožňuje.\n24. Pri aplikácii gramatického (jazykového) výkladu z ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK nevyplýva, že by\nna strane žalobcu mali vystupovať všetci solidárne zaviazaní žalovaní z rozhodcovského rozsudku.\nGramatickým výkladom je možné dospieť k záveru, že predmetné ustanovenie upravuje oprávnenie\njedného účastníka rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti\ndruhému účastníkovi rozhodcovského konania, pričom ďalej žiadnym spôsobom nerozvádza okruh\nsporových strán a prípadné procesné spoločenstvo.\n25. Pri aplikácii teleologického výkladu ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK je potrebné dospieť k záveru,\nže predmetným ustanovením sa realizuje kontrolná funkcia vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku,\npričom do novely zákona o rozhodcovskom konaní účinnej od 1. januára 2015 sa vyskytovali nejasnosti\nohľadom pasívne legitimovaného subjektu pri podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy\nsa stávalo, že žaloba smerovala voči rozhodcovskému súdu (napr. uznesenie najvyššieho súdu zo 16.\nmája 2012 sp. zn. 6Cdo/89/2012), ktoré novelizácia uskutočnená zákonom č. 336/2014 Z. z. odstránila.\nZ vykonanej novelizácie ale podľa najvyššieho súdu nevyplýva, že by ambíciou novely bolo upraviť\nokruh sporových strán konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a založiť nútené procesné\nspoločenstvo. Ako dovolací súd už uviedol, nevyplýva to ani z gramatického výkladu predmetného\nustanovenia.\n26. Pri použití logického argumentu ad absurdum na výklad ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK aplikovaný\nodvolacím súdom by prijaté závery viedli k procesnému postupu súdov, ktoré by prejednávali\nspory o žalobách na zrušenie rozhodcovského rozsudku len s prihliadnutím na okruh účastníkov\nrozhodcovského konania, bez ohľadu na ich hmotnoprávne práva a povinnosti. Spory o samostatných\nprávach a povinnostiach po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 1 ZRK by sa tak viedli\nso širším okruhom subjektov, než by bolo v skutočnosti potrebné.\n27. Z uskutočneného výkladu predmetného ustanovenia podľa najvyššieho súdu nevyplýva, že by\nustanovenie § 40 ods. 1 ZRK upravovalo nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. Uvedené\nustanovenie upravuje len oprávnenie jedného účastníka rozhodcovského konania podať žalobu proti\ndruhému účastníkovi rozhodcovského konania, pričom procesné spoločenstvo v konaní o žalobe\no zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať s ohľadom na predmet konania a\naplikovateľné hmotné právo. Výklad § 40 ods. 1 ZRK nie je preto možné uskutočniť osamotene, ale je\npotrebné ho uskutočniť v nadväznosti na samotné procesné postavenie účastníkov v rozhodcovskom\nkonaní.\n28. Dovolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 43 ods. 1 ZRK, ktoré výslovne predpokladá\nsituáciu, kedy po zrušení rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy sa má v\nkonaní pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe. Pôvodný žalobca sa aj pri iniciovaní samotného\nrozhodcovského konania môže rozhodnúť, či bude žalovať jedného, viacerých alebo všetkých solidárne\nzaviazaných dlžníkov. Dovolací súd poukazuje aj na odbornú spisbu, podľa ktorej: „žalobou sa možno\ndomáhať zrušenia celého rozhodcovského rozsudku. Takisto sa však možno domáhať aj zrušenia len\n\nčasti rozhodcovského rozsudku, a to aj v prípade, ak sa namietaná vada dotýka celého rozhodcovského\nrozsudku. Domnievame sa však, že takýto postup je možný len v prípade, ak je napadnutá časť\noddeliteľná od zvyšku rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade bude žalobu zrejme nevyhnutné\nzamietnuť, keďže súd nemôže rozhodnúť ultra petita. Takisto je, podľa nášho názoru, prípustné, aby\nv prípade žaloby na zrušenie celého rozhodcovského rozsudku súd zrušil len časť rozhodcovského\nrozsudku (rozhodnutie infra petita). Podľa písm. a) bodu 3 je súd expressis verbis povinný zrušiť\nrozhodcovský rozsudok len v tej časti, ktorej sa týka dôvod zrušenia. (Gyárfáš, J., Števček, M. a kol.\nZákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 518 - 593)“\n29. Z uvedeného podľa najvyššieho súdu vyplýva, že predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku nemusí byť celý predmet rozhodcovského konania, žalobca je oprávnený určiť rozsah,\nv ktorom rozhodcovský rozsudok napáda a v prípade samostatných práv a povinností žalovaných\nneexistuje pre súd prekážka, pre ktorú by nemohol rozhodnúť o žalobe o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku v rozsahu, ktorý sa týka len jedného z rozhodcovským rozsudkom solidárne zaviazaných\nžalovaných a aby v ostatnom rozsahu (voči ostatným žalovaným) zostal rozhodcovský rozsudok\nnedotknutý. Uvedené potvrdzuje aj odborná spisba, na ktorú už poukázali v konaní aj samotné sporové\nstrany: Ak bolo v rozhodcovskom konaní viacero účastníkov, mal by žalobca ako pasívne legitimovaných\noznačiť všetkých. V opačnom prípade, podľa nášho názoru, žalobe v zásade nemožno vyhovieť. Opačný\nzáver si však možno predstaviť v prípade, ak ide o samostatné procesné spoločenstvo a žalobca sa\ndomáha zrušenia len časti rozhodcovského rozsudku, ktorá sa nedotýka iných účastníkov. (Gyárfáš, J.,\nŠtevček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 518 - 593)\n30. Aj keď v rozhodovanej veci spornosť solidárneho záväzku žalovaných v rozhodcovskom konaní\nnevyvstala, najvyšší súd poukazuje na hmotnoprávnu úpravu obsiahnutú v § 194 ods. 6 a 9 OBZ, z ktorej\nvyplýva solidárna zaviazanosť členov predstavenstva za spôsobenú škodu spoločnosti a oprávnenie\nveriteľa spoločnosti túto škodu voči solidárne zaviazaným členom predstavenstva uplatniť vo vlastnom\nmene a na vlastný účet, a to vo vzťahu ku všetkým alebo len vo vzťahu k niektorým zo zodpovedných\nčlenov predstavenstva.\n31. Dovolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov uzatvára, že ustanovenie § 40 ods. 1 ZRK je potrebné\npre účely určenia procesného spoločenstva v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nvykladať v kontexte s hmotnoprávnym a procesnoprávnym postavením účastníkov rozhodcovského\nkonania. Pokiaľ bolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté o povinnosti viacerých žalovaných plniť\nspoločne a nerozdielne a ide preto o ich samostatné procesné spoločenstvo, ktorýkoľvek zo žalovaných\nje oprávnený samostatne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozsahu, ktorý sa týka\njeho samostatnej povinnosti a pre jeho procesný úspech sa nevyžaduje účasť aj ďalších solidárne\nzaviazaných žalovaných.\n32. Najvyšší súd zároveň dopĺňa, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania podá žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku aj v rozsahu týkajúcom sa ďalšieho solidárne zaviazaného žalovaného, ktorý\nale nie je sporovou stranou v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v tejto časti je\npotrebné žalobu zamietnuť.\n33. Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v súlade s § 421 ods.\n1 písm. b) CSP prípustné. Odvolací súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je\ndovolanie žalobcu súčasne dôvodné. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušuje podľa § 449 ods.\n1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá bez preskúmania\nsamotných žalobných dôvodov, nápravu je v tomto konaní podľa najvyššieho súdu možné dosiahnuť len\nsúčasným zrušením rozsudku súdu prvej inštancie, a to v súlade s § 449 ods. 2 CSP.\n34. Najvyšší súd vec v súlade s § 450 CSP vracia na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Vzhľadom\nna prechod výkonu súdnictva uskutočnený v súlade s § 18n ods. 8 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z.\no sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov vec vracia na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava III.\n35. V ďalšom konaní sú súd prvej inštancie a odvolací súd viazaní právnym názorom dovolacieho súdu\n(§ 455 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\n\nriadne prejednať v rozsahu, v ktorom bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný na splnenie\npovinnosti.\n36. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, jeden z dvoch žalovaných, ktorých rozhodca ad hoc zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu škody, sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci rozhodcu. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli bez preskúmania žalobných dôvodov s odôvodnením, že z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP, a žalobu preto museli podať všetci účastníci rozhodcovského konania zaviazaní na plnenie. Dovolací súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP ako otázku v jeho praxi dosiaľ neriešenú. Uzavrel, že z gramatického ani teleologického výkladu § 40 ods. 1 ZRK nútené spoločenstvo nevyplýva; novela účinná od 1. januára 2015 len odstránila nejasnosti o pasívne legitimovanom subjekte. Solidárne zaviazaní dlžníci tvoria podľa ustálenej judikatúry dobrovoľné samostatné procesné spoločenstvo, každému prislúchajú vlastné námietky a veriteľ si volí, koho a v akom rozsahu žaluje; žalobca preto môže napadnúť rozhodcovský rozsudok aj len v časti týkajúcej sa jeho povinnosti, čo potvrdzuje i § 43 ods. 1 ZRK a odborná literatúra. Rozsudky odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom žalobu prejednať v rozsahu, v ktorom bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný.", "pravna_veta": "Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje len oprávnenie účastníka rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti druhému účastníkovi a nezakladá nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých účastníkov rozhodcovského konania; charakter procesného spoločenstva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa posudzuje podľa predmetu konania a hmotnoprávneho i procesnoprávneho postavenia účastníkov rozhodcovského konania. Ak boli rozhodcovským rozsudkom viacerí žalovaní zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne, ide o ich samostatné procesné spoločenstvo a ktorýkoľvek z nich je oprávnený samostatne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozsahu, ktorý sa týka jeho povinnosti; na jeho procesný úspech sa účasť ďalších solidárne zaviazaných žalovaných nevyžaduje. V rozsahu, v ktorom žaloba napáda rozhodcovský rozsudok aj vo vzťahu k solidárne zaviazanému žalovanému, ktorý nie je stranou sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, treba ju zamietnuť.", "ustanovenia": ["§ 40 ods. 1 ZRK", "§ 43 ods. 1 ZRK", "§ 51 ods. 3 ZRK", "§ 76 CSP", "§ 78 ods. 1 CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 194 ods. 6 OBZ", "§ 449 ods. 1 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["zrušenie rozhodcovského rozsudku", "procesné spoločenstvo", "nútené spoločenstvo", "samostatné spoločenstvo", "solidárny záväzok", "aktívna vecná legitimácia", "rozhodcovské konanie", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}