{"guid": "5633e18c-cf58-4424-b311-49cb790f09a3:432cffb3-33ed-46e3-be0f-150f7726d024", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1", "spisova_znacka": "6Cdo/102/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/102/2024 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2026, sp. zn. 6Cdo/102/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1", "identifikacne_cislo": "1418202035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "nazov": "§ 371 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-371", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/432cffb3-33ed-46e3-be0f-150f7726d024", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/102/2024\n1418202035\n24. 02. 2026\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2026:1418202035.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ B.. C. G., nar. XX. C. XXXX, R., C. E. XXXX/XX\na 2/ D. G., nar. XX. C. XXXX, R., Š. L. XXXX/X, obaja zastúpení: Nosko & Partners s. r. o., Bratislava,\nPodjavorinskej 2, proti žalovanému: G.. G. G., nar. XX. C. XXXX, R., T. X, zastúpený: Advokátska\nkancelária AKMA, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 15, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,\nvedenom na Okresnom súde Bratislava IV, aktuálne Mestský súd Bratislava IV, pod sp. zn. 19C/6/2018,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/127/2020 z 21. novembra\n2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/127/2020 z 21. novembra 2023 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu pôvodných\nžalobcov (1/ C. G., nar. XX. C. XXXX, zomr. XX. E. XXXX, 2/ C. G., nar. XX. C. XXXX, zomr. X. E. XXXX),\nktorou sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi v petite žaloby špecifikovaných nehnuteľností, zapísaných\nna LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. N.R., súčasne priznal žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n2. O odvolaní žalobcov 1/, 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací\nsúd“) rozsudkom sp. zn. 5Co/127/2020 z 21. novembra 2023 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil a určil, že nehnuteľnosti:\n- stavba postavená na parc. č. XXX/X, súp. č. XXXX - stavba,\n- stavba postavená na parc. č. XXX/X, súp. č. XXXX - dielňa kovoobrábania,\n- stavba postavená na parc. č. XXX/X, súp. č. XXXX - dielňa kovoobrábania,\n- pozemok parc. č. XXX - záhrady vo výmere 108 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 92 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 123 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc č. XXX/X - záhrady vo výmere 71 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 28 m2, parcela registra „C“,\nzapísané na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. N., obec R. - m. č. N., okres R. B. a\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 4 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parcela registra „C“,\n- pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2, parcela registra „C“,\n\nzapísané na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. N., obec: R. - m.č. N., okres R. B., patria do dedičstva po\nC. G., rod. D., nar. XX. C. XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom: R. - N., zomrelej dňa X. E. XXXX.\nŽalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Odvolací súd rozsudok odôvodnil právne podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35\nods. 1, 2 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 39, § 39a, § 49a, § 41a ods. 2, § 553 ods. 1, ods. 2, § 553 ods. 3, §\n553a ods. 1, ods. 2, § 553c ods. 1,ods. 2, ods. 5 OZ.\n4. Odvolací súd usúdil, na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie, ktorý vylúčil, že pôvodní žalobcovia by\nboli uvedení do omylu, že bolo potrebné vychádzať zo širších súvislostí. Prvotné stretnutie pôvodných\nstrán sporu a svedka D. inicioval syn pôvodných žalobcov (súčasný žalobca 1/), prerokovávali\nsa možnosti riešenia situácie ohľadne hroziacej dražby, pôvodní žalobcovia do rokovania aktívne\nnezasahovali, viac-menej len počúvali. Pri bežnom chode vecí po rokovaniach sa mala pripomienkovať\nzmluvná dokumentácia, svedok D. sám potvrdil, že kúpna zmluva nebola vopred ani pôvodným\nžalobcom, ani súčasnému žalobcovi 1/, ktorý rokovanie inicioval a viedol, zaslaná. Žalobcovia vo svojich\nvýpovediach tvrdili, že si boli vedomí hodnoty nehnuteľností a je vylúčené, aby súhlasili s predajom za\nsumu 165 000 €, resp. s predajom nehnuteľností vôbec. Keďže pri návšteve notára sa podpisoval aj\nexekučný titul, tiež plné moci na komunikáciu s bankou, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné\nveriť ich tvrdeniu, že boli uvedení do omylu ohľadom toho, čo v skutočnosti podpisujú, keď aj vypočutí\nsvedkovia G. G. a G. G. uvádzali, že pôvodní žalobcovia po príchode od notára stále hovorili, že boli\npodpísať plnomocenstvo kvôli elektromeru, resp. že potom, čo žalobca 1/ svojmu otcovi uviedol, že\npredal dom, pôvodný žalobca skoro skolaboval, hoci zmluvu od notára sám doniesol.\n5. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na tvrdenia pôvodných žalobcov v prvoinštančnom konaní,\no neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ku ktorým súd prvej inštancie nezaujal\nžiadne stanovisko. Rozpory s dobrými mravmi treba vidieť v konaní žalovaného a svedka D., pri ktorom\nobaja využili vyšší vek žalobcov, ich dôverčivosť vo vyriešenie situácie - zastavenie dražby, ako aj\nskutočnosť, že samotní žalobcovia nerokovali o riešení situácie priamo, ale toto za nich vykonali ich\nrodinní príslušníci. Nemôže požívať podľa odvolacieho súdu právnu ochranu, keď k uzavretiu zmluvy, o\npodmienkach ktorej rokovali za žalobcov ich rodinní príslušníci, došlo nielen bez prítomnosti, ale aj bez\nvedomosti týchto rodinných príslušníkov a navyše za neštandardných okolností, keď svedok D. aktívne\npriviezol žalobcov na notársky úrad a tam došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam v hodnote viac ako 250 000 € za cenu 165 000 €, pričom žalobcovia ako predávajúci\nnemali možnosť sa oboznámiť s textom takto závažného dokumentu vopred, mali ho podpísať na mieste,\nbez výraznejšieho časového priestoru a navyše vo večerných hodinách. V rozpore s dobrými mravmi\nje postup žalovaného, ktorý úplne neštandardne požadoval spísanie notárskej zápisnice aj na súhlas\ns vykonateľnosťou, pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností. Rovnako je v rozpore s dobrými mravmi aj\nso zmluvou, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný pred splnením podmienok podľa zmluvy\n- teda pred uhradením celej kúpnej ceny, čo nasvedčuje, že celá transakcia bola dopredu pripravená\n(aj získaním podpisov na plných mociach na zastupovanie pred bankou) a realizovaná vo všetkých\nsmeroch žalovaným, resp. svedkom D. tak, aby v prípade, ak sa rodinní príslušníci dozvedia o obsahu\nzmluvy, bolo možné sa brániť čo najmenej. Žalovaný a svedok D. uviedli do omylu nielen žalobcov,\nale aj ich rodinných príslušníkov, svedok D. napriek tomu, že deklaroval, že bol sprostredkovateľom\ncelej transakcie, konal výlučne v záujme žalovaného, resp. svojom. Žalobcovia teda namietali, že boli\nvystavení časovému tlaku, nemali možnosť sa s obsahom listín oboznámiť vopred, napriek tomu, že\nišlo o právny úkon veľmi vysokej hodnoty a napokon zneužitím ich vyššieho veku a dôverčivosti v také\nriešenie, ktoré eliminuje dražbu, ale nepripraví ich o vlastníctvo rodinného domu. Čo sa týka dojednania\nkúpnej ceny, táto bola v úplnom rozpore so skutočnou hodnotou nehnuteľností, čo žalobcovia doložili\ndvomi znaleckými posudkami, pričom dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny nie je samo osebe v rozpore s\ndobrými mravmi, ale platí to len v prípade, ak uzavretie kúpnej zmluvy je výsledkom dohody účastníkov\nnespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom. V tomto prípade je však z vyššie uvedeného kontextu\nzrejmé, že konanie žalovaného, ktoré malo viesť k dohode, v rozpore s dobrými mravmi bolo.\n6. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými tvrdeniami, že pôvodní žalobcovia boli vystavení časovému\ntlaku, nemali možnosť sa s obsahom listín oboznámiť vopred napriek tomu, že išlo o právny úkon veľmi\nvysokej hodnoty, (odvolací súd dodal, že išlo o právny úkon týkajúci sa nehnuteľnosti, v ktorej mali\npôvodní žalobcovia obydlie), došlo tiež k zneužitiu ich vyššieho veku a dôverčivosti v také riešenie, ktoré\nmalo eliminovať dražbu, ale nepripraviť ich o vlastníctvo rodinného domu, stotožňuje. Došlo k naplneniu\n\ntak objektívneho znaku civilnoprávnej úžery, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom\nnepomere s poskytnutým plnením (žalovaným poskytnutá kúpna cena 165 000 € oproti nehnuteľnostiam\nzískaných kúpou v hodnote 288 000 € - viď znalecký posudok č. 31/2016 na č. l. 177 spisu), ako aj\nviacerých subjektívnych znakov (tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť pôvodných žalobcov),\nsplnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vedie k naplneniu a uplatneniu\ninštitútu civilnoprávnej úžery (§ 39a OZ).\n7. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z. z., ktorým sa menil Občiansky zákonník, vymedzuje tieseň\nako mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako\ntieseň vlastnú), vyvolanú určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v\nmožnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie\nmôže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem\nzachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj\nvtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite (strata alebo\nodcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.) Neskúsenosť spočíva „napríklad\nv nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda\npredovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v\nširšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru\nčloveka. Rozrušenie je stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou\nudalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery,\nže v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote\nplnenia páchateľa voči nemu.\n8. Dňa 10. marca 2017 podpísali pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ i notársku zápisnicu N 220/2017, Nz\n7998/2017 o vyhlásení osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 41\nods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Z vyhlásenia vyplýva, že ku dňu jeho podpísania\npovinné osoby (pôvodní žalobcovia) predmetné nehnuteľnosti so súhlasom osoby oprávnenej, teda\nžalovaného, naďalej užívajú, a to do 9. septembra 2017, povinní súčasne vyhlásili, že nehnuteľnosti\nvypracú a odovzdajú oprávnenému do 9. septembra 2017, v prípade porušenia tejto povinnosti výslovne\nsúhlasili s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia\n(exekúciu) vyprataním nehnuteľností.\n9. Odvolací súd umožnenie užívania predaných nehnuteľností pôvodnými vlastníkmi po dobu 6\nmesiacov zo strany žalovaného vyhodnotil ako rozporné s jeho vlastnými tvrdeniami, že jeho záujmom\nbolo nehnuteľnosti zrekonštruovať a následne predať tretej osobe, keď práve užívanie nehnuteľností\npôvodnými vlastníkmi v období od marca do septembra, teda v období, vzhľadom na klimatické\npodmienky umožňujúcom rekonštrukciu nehnuteľností, tejto bránilo, resp. možnosť rekonštruovať\nnehnuteľnosti odsunulo až do budúcej stavebnej sezóny.\n10. Odvolací súd uzavrel, že dohodnutá kúpna cena nehnuteľností vo výške 165 000 € oproti ich\nvšeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 288 000 €, t. j. kúpna cena predstavujúca\n57,3 % všeobecnej hodnoty nehnuteľností, je v hrubom nepomere k vzájomnému plneniu, ktoré\nsi žalovaný dal pôvodnými žalobcami poskytnúť (objektívny znak úžery) tak, že zneužil ich tieseň\nspôsobenú hroziacou dražbou a stratou obydlia, rozrušenie vyvolané označenou ťaživou životnou\nsituáciou, zjavnú neskúsenosť v činnosti, ktorá mala zásadný dopad na ich majetkovú sféru, resp.\nich dôverčivosť (subjektívne znaky úžery); kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodnými žalobcami ako\npredávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa 9. marca 2017, resp. 10. marca 2017 je preto pre rozpor\ns kogentným ustanovením § 39a Občianskeho zákonníka podľa záverov odvolacieho súdu absolútne\nneplatným právnym úkonom.\n11. Odvolacím súdom konštatovaný hrubý nepomer kúpnej ceny nehnuteľností (navyše bez zohľadnenia\nhodnoty hnuteľných vecí, ktorými mali byť aj stroje a vybavenie dielne, vlastníctva ku ktorým sa mali\npôvodní žalobcovia v protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo 6. septembra 2017 bez náhrady\nvzdať s vyhlásením, že tieto sú bezcenné) v predmetnej kúpnej zmluve k vzájomnému plneniu, ktoré\nmal podľa zmluvy obdržať žalovaný, za súčasného zneužitia tiesne, rozrušenia, zjavnej neskúsenosti\na dôverčivosti pôvodných žalobcov je tak v absolútnom rozpore aj s dobrými mravmi, keďže takýto\nprávny úkon nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za\npoctivé a slušné konanie; právny úkon napĺňajúci skutkovú podstatu civilnoprávnej úžery v zmysle § 39a\n\nObčianskeho zákonníka je tak vždy v rozpore aj s dobrými mravmi, pretože neprijateľnosť, a teda aj\nnezákonnosť civilnoprávnej úžery sa prieči dobrým mravom; kúpna zmluva nehnuteľností je absolútne\nneplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.\n12. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je\nprípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností,\nak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak je v katastri\nnehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti iná osoba ako poručiteľ a je pritom medzi touto\nosobou a dedičmi sporná otázka platnosti právneho úkonu, na základe ktorého nadobudla táto iná\nosoba vlastníctvo k nehnuteľnosti, súd v konaní o dedičstve nie je oprávnený bez ďalšieho túto spornú\notázku (a v nadväznosti na ňu, či poručiteľ bol či nebol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti)\nposudzovať. V takomto prípade však dedič (dedičia) naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 137\npísm. c) CSP, že určitá vec bola ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvom, má. Naliehavý právny záujem\nžalobcov 1/ a 2/ na žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (o určenie, že vec patrí do dedičstva\npo právnom predchodcovi žalobcov) potom vyplýva priamo z § 36a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v\nznení jeho zmien.\n13. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že\naž do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v\ndanom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).\nKonania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak\nje daný nedostatok vecnej legitimácie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája\n2019 sp. zn. 8Cdo/94/2018).\n14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia dediča v konaní o určenie vlastníctva poručiteľa\nje daná, ak prichádza do úvahy, že dedičovi môže byť v budúcnosti, v konaní o dedičstve poručiteľa,\npotvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ktorá patrí do dedičstva.\n15. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona\n(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.\nAbsolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo\nkladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne\nneplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho realizácie. Na dôvod zakladajúci\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti\n- ex officio).\n16. Odvolací súd uzavrel, že ak je teda kúpna zmluva medzi pôvodnými žalobcami ako predávajúcimi\na žalovaným ako kupujúcim uzavretá dňa 9. marca 2017, resp. 10. marca 2017 neplatná, nestal sa\nžalovaný ako kupujúci v zmysle takejto zmluvy vlastníkom nehnuteľností.\nDovolanie\n17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť\naj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP navrhujúc zrušiť rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n18. V dovolaní uviedol, že krajský súd ako odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces v niekoľkých skutkovo vymedzených pochybeniach konajúceho súdu v dôsledku\nčoho bolo vydané zmätočné rozhodnutie. Rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene rozsudku súdu\nprvej inštancie a rozhodnutie krajského súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne, pričom krajský súd pripustil zmenu žaloby, čo je v odvolacom konaní\nzakázané, pričom zmenu petitu kvalifikoval ako „upresnenie“.\n19. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobcom vyhovel ohľadne návrhu na zmenu\nžaloby v časti petitu v rámci odvolacieho konania (čo je podľa dovolateľa neprípustné), ktoré označil\nza „upresnenie“, resp. kozmetickú úpravu s odôvodnením uvedeným v bode 26. rozsudku odvolacieho\n\nsúdu: „Vzhľadom na vývoj rozhodovacej praxe v otázke petitu obdobných žalôb ako táto, žalobcovia\nupresnili petit vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa zomrela skôr ako manžel, tak predmetom\ndedičského konania po nej by mali byť v celom rozsahu aj nehnuteľnosti patriace do BSM manželov pôvodných žalobcov“, tak, že zmenil výrok napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k náhrade trov konania.“\n20. Žalovaný dovolanie odôvodnil nasledovnými dôvodmi, podľa ktorých krajský súd nedostatočným\nodôvodnením rozsudku porušil právo žalovaného na spravodlivý proces; neprihliadol na obsahovo\nzávažné svedecké výpovede p. I. a p. C.. L.H., ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu 1; neobjektívne zaujato\nkonal v neprospech žalovaného; čím nedodržal zásadu rovnosti zbraní účastníkov konania následkom\nčoho porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. V rámci odvolacieho konania pripustil súd zmenu\nžaloby, čo je v príkrom rozpore s ustanovením § 371 CSP.\n21. Rozsudok odvolacieho súdu je podľa dovolateľa nepreskúmateľný pre nedostatok a\nnezrozumiteľnosť dôvodov, čo má za následok jeho ústavnú neudržateľnosť. Zároveň je arbitrárny,\nlebo neobjektívne posúdil konanie pôvodných žalobcov v daných aj širších súvislostiach pričom bez\nskutkového základu a dôkazov kvalifikoval dôvod neplatnosti právneho úkonu ako úžeru v zmysle\nustanovenia § 39a OZ, v príkrom rozpore s teóriou neplatnosti právneho úkonu sa nezaoberal\nexistenciou omylu. Formálne sa odvolávajúc na argumenty žalobcov, ktorý znaky takéhoto konania nikdy\nnepopisovali, neuvádzali.\n22. Dovolateľ považuje rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\nSvedecké výpovede v spojení s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v konaní hodnoverným\na objektívne preskúmateľným spôsobom preukazujú, že pôvodní žalobcovia boli spôsobilí na právne\núkony, že ich vôľa bola previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nevykonali žiadny úkon, ktorým\nby spochybňovali úmysel predať nehnuteľnosti a vyhnúť sa tak dražbe, zaplatením dlžnej sumy. Bez\nposúdenia konajúceho súdu v rámci konania na odvolacom súde zostalo tvrdenie žalovaného, že\npôvodní žalobcovia mali možnosť uzatvoriť novú úverovú zmluvu, resp. refinancovať splatný úver, čo\nnevyužili, teda nie je možné hovoriť o nepriaznivej situácii, ktorou odvolací súd novo založil dôvod\nneplatnosti na úžere, čo netvrdili pôvodní žalobcovia ani žalobcovia v konaní na odvolacom súde.\nKrajský súd, teda v rámci odvolacieho konania kvalifikoval ako dôvod neplatnosti úkonu úžeru, ku\nktorej sa nevedeli vyjadriť žalobcovia ani ich právny zástupca. Zo samotného pojednávania dňa 21.\nnovembra 2023 vyplýva, že predseda senátu predložil výlučne právnemu zástupcovi žalobcov znenie\n§ 39a OZ, týkajúce sa definície úžery, na ktoré advokát žalobcov nevedel od prekvapenia reagovať,\nteda sa k uvedenému nevyjadril, ako je zaznamenané v zápisnici z pojednávania z 21. novembra 2023,\nna vyjadrenie sa právnemu zástupcovi žalovaného nebol daný priestor, čím dovolateľ namieta, že bola\nporušená procesná zásada rovnosti zbraní.\n23. Odvolací súd v rozsudku výrokom určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. G.,\nrod. D., nar. XX. C. XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom: R. - N., zomrelej dňa X. E. XXXX,\na to na základe zmeny žaloby v časti petitu učinenej žalobcami, v dôsledku čoho žalovaný vytýka\nnesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý riešil právnu otázku, v riešení ktorej sú rozdielne právne\nnázory súdov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010\nsp. zn. 3Cdo/154/2010....... Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá\nvec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v\nčase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,\nktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie\nžalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok\nporučiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti\nvlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny\nporiadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či\nurčitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne\nbezvýznamné. Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne v uznesení sp. zn. 1Cdo/26/2007 zo 16.\ndecembra 2008 konštatoval, že: „Nemožno napokon obísť, že výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ\ndomáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v\n§ 80 písm. c) OSP, t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu\nvzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 OSP\nje pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Iné je, že ustanovenie § 154 ods. 1 OSP sa\nnetýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý\n\nokamih.“ Dovolací súd sa aj z tohto dôvodu nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého\nby bol prípustný len taký určovací návrh, na základe ktorého by súd rozhodol o vlastníctve poručiteľa ku\ndňu jeho smrti. Takýto výrok s určovaním do minulosti sa javí na rozdiel od výroku, že určité veci patria\ndo dedičstva po poručiteľovi, ako nepriliehavý, resp. nie zodpovedajúci úprave zakotvenej v § 80 písm.\nc) OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cdo/26/2007 zjavne rozlišoval medzi\nžalobou o určenie vlastníckeho práva poručiteľa k veci ku dňu jeho smrti a žalobou o určenie, že vec\npatrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom zároveň konštatoval, že keďže v konaní o určenie, že vec patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi, sa má určovací výrok súdu viazať k súčasnému stavu (t. j. stavu v čase\nvyhlásenia rozhodnutia) a nie stavu minulému (v čase smrti poručiteľa), takýto výrok plne zodpovedá aj\npožiadavkám kladeným procesnoprávnou úpravou pre určovacie žaloby.\n24. Podľa názoru dovolateľa, opierajúc sa o citované rozhodnutia trvá na tom, že došlo k zmene\nžaloby, ktorá je v zmysle ustanovenia § 371 CSP pre odvolacie konanie neprípustná. Zmenou žaloby\nje návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, k čomu v danom konaní na\nkrajskom súde došlo nezákonne a akceptovaním tohto nezákonného postupu zo strany súdu je naplnené\nporušenie práva žalovaného na spravodlivé konanie. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry sú rozdielne\nnázory na určenie charakteru žaloby smerujúcej k vymedzeniu predmetu súdneho konania, teda či je\nkonanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z hľadiska predmetu konania konaním o\nurčenie vlastníckeho práva poručiteľa. Uvádzané rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/154/201 (judikát R 32/2011) vychádza z predpokladu, že\nžaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi je z hľadiska vymedzenia predmetu konania\nžalobou o určenie vlastníckeho práva k určitej veci. Kontra uvedenému právnemu názoru oponuje\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2008 sp. zn. 1Cdo/26/2007, v ktorom\nzjavne rozlišoval medzi žalobou o určenie vlastníckeho práva poručiteľa k veci ku dňu jeho smrti a\nžalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dovolateľ má vzhľadom na uvedené za\nto, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe rozhodnutia, ktoré záviselo od\notázky, ktorá je dovolacími súdmi rozhodovaná rozdielne.\n25. Dovolateľ navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, a to z dôvodov uvedených v\ndovolaní ako aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý súdny proces.\n26. K dovolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí sa stotožnili s rozhodnutím odvolacieho súdu. Námietky\ndovolateľa k priebehu odvolacieho konania považujú za irelevantné. Odvolací súd viedol pojednávania\nvo veci v súlade so zákonom a rozhodne nepreferoval zaujatým spôsobom argumentáciu žalobcov.\nV skutočnosti žalovaný namieta skutkové a právne vyhodnotenie veci odvolacím súdom, ktoré však\nbolo vykonané zákonne a ústavne konformným spôsobom, v súlade so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov. Ak žalovaný namieta skutkové a právne posúdenie veci, tak je dôležité uviesť, že toto nie\nje predmetom dovolacieho prieskumu, ako sa to snaží dosiahnuť žalovaný vytváraním prípustnosti\ndovolania. Za výrazný nedostatok dovolania žalovaného možno označiť, že žalovaný nevymedzil\ndovolacie dôvody vo vzťahu k predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP,\nresp. § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ dokonca aj dovolacie dôvody neoznačil v súlade s § 431 CSP, pretože\nnevymedzil akú otázku mal odvolací súd rozhodovať rozdielne a ani neoznačil rozhodnutia, ktorými má\nbyť daná otázka riešená rozdielne dovolacím súdom. Teda tento dovolací dôvod je úplne zmätočný.\nNaviac je úplne zrejmé, že žalovaný v súvislosti s dovolacím dôvodom § 421 ods. 1 písm. c) CSP\npoukazuje na úplne konkrétny záver v riešení konkrétnej otázky a nie na všeobecnú právnu otázku, ktorá\nmôže byť obdobná v rôznych veciach. Záverom navrhli, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné\nzamietol a priznal žalobcovi 1 nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS\nSR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež\npodmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaného je čiastočne dôvodné.\n\n28. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n29. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým (§ 442 CSP).\n30. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že\nnajskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je\nv ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,\nže dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420\nCSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,\nktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v\nktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom\nprocesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré\nje prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432\nods. 1 CSP).\n31. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n32. V danom prípade z dovolania žalovaného vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom\njeho rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n33. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n34. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto\nskúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.\n35. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n\n36. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkal nedostatky v\npostupe odvolacieho súdu pri rozhodovaní o zmene žaloby podľa § 371 CSP, pretože použitie citovaného\nustanovenia na zmenu žaloby v odvolacom konaní je neprípustné.\n37. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.\n38. Z ustanovenia § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.\nZmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie\na umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny\nvzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom procesného útoku\nalebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä\nz dôvodov hospodárnosti. Žalobu možno zmeniť počas konania. V rámci konania na prvej inštancii je\nzmena žaloby neprípustná v spotrebiteľských sporoch, avšak len v prípade, ak je spotrebiteľ na strane\nžalovaného (§ 294 CSP). Zákon ďalej výslovne nepripúšťa zmenu žalobu v odvolacom konaní (§ 371\nCSP) a v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2 CSP). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmena žaloby\nprichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii. Žalobca teda môže žalobu meniť do momentu\nvyhlásenia rozsudku vo veci samej (§ 219 CSP) alebo do momentu jeho vydania (kontumačný rozsudok,\nplatobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne. Ak sa konanie v prvej inštancii končí\nvydaním uznesenia (zastavenie konania, odmietnutie žaloby), použije sa ustanovenie § 235 CSP.\n39. Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať formu podania (§ 123 CSP a nasl.),\nalebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje\nformou podania, do úvahy prichádza len písomná forma (§ 125 CSP). Pri odstraňovaní vád podania sa\npostupuje podľa § 129 CSP v spojení s § 123 ods. 2 CSP. Zákon však výslovne predpokladá (§ 142 ods.\n1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t. j. formou ústneho prednesu. Vtedy bude\nzmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§\n98 CSP). Súd posudzuje podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t. j. označenie podania stranou\nje irelevantné.\n40. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné\nprávo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.\nZa zmenu žaloby sa však nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob\nusporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n41. Podľa § 142 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1) voči\nktorému nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario), a to spravidla na pojednávaní, na ktorom bola\nzmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby\nuplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd\nsubjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.\n42. Pokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe.\nAk súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.\n43. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd\npokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,\nprípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v\nkonaní ide, a to, čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 61 ods. 1 a 2 CSP).\n44. Z priebehu doterajšieho konania je nesporné, že počas odvolacieho konania zomreli obaja pôvodní\nžalobcovia; žalobkyňa 2 zomrela X. E. XXXX a pôvodný žalobca 1 dňa XX. E. XXXX. Krajský súd v\nBratislave uznesením č. k. 5Co/127/2020-597 z 21. októbra 2021 rozhodol, že pokračuje v konaní s\nnástupcami po nebohých žalobcoch a to so súčasnými žalobcami 1. B.. C. G., nar. XX. C. XXXX a 2. D.\nG., nar. XX. C. XXXX. Zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že predmetné nehnuteľnosti patria v podiele\n1/2 do dedičstva po C. G., rodenej D. a v podiele 1/2 patria do dedičstva po C. G..\n45. Pôvodní žalobcovia 1 a 2 zomreli po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, v čase, keď sa súdny\nspis nachádzal na odvolacom súde, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní. Krajský súd sa v konaní riadil\n\nustanovením § 63 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní pokračoval, pretože sa jedná bezpochyby o\nmajetkový spor, ale už s aktuálnymi žalobcami 1, 2. Civilný sporový poriadok ako už bolo zmienené,\nstanovuje postup súdu v prípade, ak počas neprávoplatne skončeného súdneho konania, zomrie strana\nsporu v majetkových veciach tak, že súd v konaní pokračuje, obvykle nezastaví konanie. Následne\nodvolací súd zdanlivo zvolil postup contra legem, keď rozhodol ako súd odvolací, aj o zmene žaloby.\nNie je tomu tak. Aktuálni žalobcovia 1, 2 v úprave petitu nežiadali viac, nešlo o uplatnenie iného práva,\nstále sa jedná o určenie vlastníctva k rovnakým nehnuteľnostiam (obdobne napr. uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 26/2021 z 28. januára 2021). Ak sa stali účastníkmi konania\ndedičia pôvodných žalobcov, pôvodný žalobný petit sa stal neaktuálnym. Odvolací súd preto uplatnil\nvýnimku z pravidla. Určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, respektíve právu v (zásade)\nv prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Cdo/26/2007 zo 16. decembra 2008, 3Cdo/154/2010 zo 16. decembra 2010). Uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5Co/127/2020-597 z 21. októbra 2021 o zmene žaloby nadobudlo právoplatnosť,\nnie je možné ho aktuálne zvrátiť cestou riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Za tohto\nstavu dovolací súd dodáva, že s uvedenou zmenou žaloby sa zmenila i výška spoluvlastníckych podielov,\nktoré by mali patriť do dedičstva po poručiteľoch, a to vo výške 1 po pôvodnom žalobcovi 1 i žalobkyni 2,\npričom je potrebné zmieniť, že pôvodnej žalobkyni 2 prináležali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX\ndo výlučného vlastníctva v podiele 1/1.\n46. V posudzovanom prípade otázka prípadnej zmeny žaloby vyplynula z procesného nástupníctva\nžalobcov v aktívnom určovacom spore ich právnych predchodcov. Petit, ktorý vyhovoval ich právnym\npredchodcom (vlastníci nehnuteľností, domáhajúci sa deklarovania svojho vlastníckeho práva) a\n„s ktorým“ neboli na okresnom súde úspešní, sa po vstupe aktuálnych žalobcov do konania stal\nneudržateľným, keďže, ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR (pozri napr. uznesenie sp. zn.\n5Cdo/106/2008 z 10. februára 2009), dedič sa nemôže domáhať určovacou žalobou priameho určenia\nsvojho vlastníckeho práva k majetku poručiteľa, ale „len“ určenia toho, že tento majetok patril ku dňu\nsmrti poručiteľa poručiteľovi, prípadne určenia, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi. Až po\ntakomto určení môže byť majetok prejednaný v (dodatočnom) dedičskom konaní. Inak povedané, v\nkonaní o určovacej žalobe sa možno domáhať určenia vlastníckeho práva získaného na základe rôznych\nnadobúdacích titulov, avšak deklarovanie nadobudnutia vlastníckeho práva dedením je predmetom\ndedičského konania.\n47. Dovolací súd odhliadnuc od rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci konštatuje, že ďalšia zmena\nžaloby, ktorú predložili žalobcovia písomným podaním z 9. novembra 2023 (číslo listu 794 listinného\nsúdneho spisu), zostala bez procesného rozhodnutia, pričom zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím\nsúdom z 21. novembra 2023 (list číslo 802 listinného súdneho spisu) vyplýva, že právny zástupca\nžalovaného so zmenou petitu nesúhlasil, poukázal na možnosť upraviť rozsah odvolania len do lehoty\nna jeho podanie. Zároveň odvolací súd konštatoval, že nejde o takú zmenu žaloby, ktorá nakoniec v\nodvolacom konaní do úvahy neprichádza, ide len o upresnenie znenia určovacej žaloby, respektíve jej\npetitu, o ktorom súd nerozhoduje. Dovolací súd ale konštatuje, že vo výroku rozsudku odvolacieho súdu\nbolo určené, že všetky predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX a XXXX v k.\nú. N., obec R.K. - G..Č.. N., okres R. B., patria do dedičstva po C. G.. Zároveň nebolo rozhodnuté\no spoluvlastníckom podiele jednej polovice uvedených nehnuteľností, ktoré patria do dedičstva po\nC. G.. Nateraz nie je možné, podľa dovolacieho súdu ani jednoznačne usúdiť, či odvolacím súdom\nzvolený postup treba charakterizovať ako opomenutie rozhodnúť o časti nároku alebo ako inkorporované\nspäťvzatie žaloby. Úlohou odvolacieho súdu bude preto v prvom rade dôsledne vyjasniť otázku zmeny\nžaloby, a v prípade nevyhnutnosti o nej opakovane rozhodnúť, avšak prípustnosť zmeny žaloby v\nodvolacom konaní je možný len výnimočne, a to za predpokladu, že žalobcovia nežiadajú viac ako\npôvodní žalobcovia (poručitelia), nejde o uplatnenie iných práv a ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie\ndoposiaľ tvrdených rozhodujúcich skutočností. Následne bude v konaní pokračovať a znovu rozhodne\no podanom odvolaní.\n48. Dovolací súd uzavrel vzhľadom na uvedené, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave je\nnepreskúmateľný, k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP v tejto\nveci došlo. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté\nrozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto vadou, nemôže byť\npovažované za zákonné.\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n49. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n50. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej\nvade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných\noprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych\nzáverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,\n4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014 a 8Cdo/137/2015). V danom prípade\ndovolací súd k dovolacím dôvodom podaným podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP len v krátkosti\nkonštatuje, že dovolateľ síce naznačil právnu otázku, ktorá by mala byť dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, ale uvedenú argumentáciu neuplatnil ako rozhodujúcu na súde odvolacom. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010 a na rozhodnutie sp.\nzn. 1Cdo/26/2007 zo 16. decembra 2008. Dovolací súd však konštatuje, že otázka je len akademická.\nZ uvedených rozhodnutí je totiž zrejmé, že súdna prax dovolacieho súdu síce rozlišuje medzi žalobou o\nurčenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti a žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, avšak je zrejmé, že obe žaloby sú dovolacím súdom akceptované, pričom je ponechané\ndoposiaľ v zásade na výbere žalobcu akú formu žaloby využije.\n51. Pokiaľ sa týka zvolenej žaloby v tomto spore, súd ju akceptuje ako vhodný prostriedok ochrany\nvlastníckeho práva žalobcov. V rámci obiter dictum je možné spomenúť, že z dlhodobej praxe\ndovolacieho súdu sa javí, že na spor medzi dedičmi je skôr vhodnejšia určovacia žaloba, ktorou sa\nžalobcovia domáhajú, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Pre súdny spor medzi žalobcami/\ndedičmi a tretími osobami sa javí ako vhodnejšia určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú\nurčenia vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti. Tento poznatok dovolacieho súdu nemá vplyv\nna rozhodnutie o predmete tohto sporu, pretože ako už bolo zmienené, výber žaloby je na žalobcovi a\nobe formy žaloby súd akceptuje.\n52. Pokiaľ dovolateľ poukazoval v dovolaní na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky tak\nmožno len skonštatovať, že ide o rozhodnutie súdnej autority iného štátu, preto nemohlo prísť k odklonu\na vyriešeniu otázky, pri ktorej dovolací súd rozhoduje rozdielne.\n53. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, je súd prvej inštancie a odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.\n54. Dovolací súd o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP\nv súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný\npostup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m.\nIV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n55. O nároku na náhradu trov pôvodného i dovolacieho konania rozhodne odvolací súd podľa § 453\nods. 3 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/127/2020", "guid": "b59447b1-6a65-451c-8125-25eb3da3ca4e:89422d34-4462-40ac-88fb-cc828912a337", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:2d1e1751-47f7-4e52-bacb-5784f4c11934", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.26.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.26.2021.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "12cbc414-b359-4029-8ff1-9e748b563967:bb29ddef-757a-42ac-9555-0ba8fec1377d", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/127/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/127/2020 z 8. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12cbc414-b359-4029-8ff1-9e748b563967:bb29ddef-757a-42ac-9555-0ba8fec1377d"}], "citovane_v": []}