{"guid": "2c250ec4-6872-44d9-8a12-1eb0aa7cffc4:cdbb11ab-15a3-4aab-bdd0-11ab4923cf67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1", "spisova_znacka": "8Cdo/71/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/71/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 8Cdo/71/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1", "identifikacne_cislo": "1416200096", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": "Rozhodnutie o umiestnení stavby (územné rozhodnutie) je rozhodnutím, ktorým sa stavba priamo nerealizuje; k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia. Ak bola susedná stavba uskutočnená na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorého nesprávnosť alebo nezákonnosť nebola autoritatívne vyslovená príslušným orgánom, treba ho vzhľadom na prezumpciu správnosti individuálnych správnych aktov považovať za zákonné, a škoda spočívajúca v znížení hodnoty susednej nehnuteľnosti touto výstavbou preto nemôže byť v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti so zrušeným nezákonným územným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Bez zrušenia aj stavebného povolenia nemožno identifikovať samostatnú príčinnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a škodou; súd rozhodujúci o náhrade škody nie je oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného správneho rozhodnutia.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia ako vlastníci rodinného domu sa od štátu domáhali náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcej v znížení hodnoty ich nehnuteľnosti výstavbou susedného domu, ktorý bol umiestnený v rozpore s odstupovými vzdialenosťami podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; územné rozhodnutie o umiestnení stavby správny súd zrušil ako nezákonné, stavebné povolenie však zrušené nebolo a stavba sa realizovala na jeho základe. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol pre nedostatok príčinnej súvislosti a nepreukázanie skutočnej škody, keďže znalecký posudok vyčíslil škodu ako rozdiel hodnoty za fiktívneho stavu umiestnenia stavby v súlade s predpismi a za súčasného stavu, teda škodu hypotetickú. Najvyšší súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, lebo položené právne otázky (vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným územným rozhodnutím a škodou) dosiaľ neboli v jeho praxi vyriešené, a dovolanie zamietol. Stotožnil sa s odvolacím súdom, že k realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia, ktoré požíva prezumpciu správnosti, kým nie je zrušené alebo zmenené; bez zrušenia stavebného povolenia nemožno identifikovať samostatnú príčinnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a súd o náhrade škody nemôže prejudiciálne skúmať zákonnosť právoplatného správneho aktu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdbb11ab-15a3-4aab-bdd0-11ab4923cf67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/71/2025\n1416200096\n30. 06. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:1416200096.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobcov: 1/ T.. H. R., L. G. X, X., 2/ T..\nR. U. R., X.Í. XX, X., 3/ W. G., L. XXa, X., 4/ N.. W. R., L. G. XX, X., všetci žalobcovia zastúpení advokátom\nMgr. Petrom Gemeranom, Koceľova 17, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej\nkoná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, Tomášikova 64A,\nBratislava, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, IČO: 00\n603 520, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o náhradu škody, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. 23C/3/2016, v konaní o dovolaní žalobcov 1/ až 4/,proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 31. októbra 2024 č. k. 3Co/5/2023 - 481, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanému a intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok bývalého\nOkresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.03.2022 č. k. 23C/3/2016 - 328 (ďalej len súd prvej inštancie)\ntak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Odvolací súd žalovanej ani intervenientovi nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.03.2022 č. k. 23C/3/2016-328, uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť pôvodnému žalobcovi 1/ (t. č. nebohý N.. H. R.) a žalobkyni v 2/ sumu 25.600 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na zároveň žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zistil, že žalobcovia žalobu\nodôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí W. P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, a to\npozemkov s parc. č. XXX/XX a XXX/XX a rodinného domu so súpisným č. XXXX postavenom na\nparc. č. XXX/XX, na ul. L. G. XX, XXX XX X. a titulom vlastníctva nehnuteľností sa stali účastníkmi\núzemného konania o umiestnení stavby rodinného domu na susednom pozemku parc. č. XXX, ktoré\nbolo začaté na základe návrhu stavebníka J. D., vlastníka parciel č. XXX H. XXX/X (aktuálne parcely č.\nXXX/X, XXX/X H. XXX/X) hraničiacich s parcelou č. XXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.\nŽalobcovia ako účastníci územného konania vedeného na príslušnom stavebnom úrade Mestskej\nčasti Bratislava - Karlova Ves pod č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN, uplatnili námietky voči umiestneniu\nstavby, v ktorých uviedli, že v súvislosti s navrhovaným umiestnením stavby nie sú dodržané príslušné\núzemnotechnické požiadavky na výstavbu podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách\nna výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou\n\nschopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“ ), najmä čo sa týka odstupov\nstavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a to vo vzťahu k rodinnému domu žalobcov postavenom\nna parc. č. XXX/XX, od ktorého by nová stavba mala byť umiestnená vo vzdialenosti nezodpovedajúcej\npodmienkam stanoveným vo vyhláške. Mestská časť Bratislava - Karlova Ves námietky žalobcov\nzamietla a vydala územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN zo dňa\n08.10.2012, proti ktorému sa žalobcovia v zákonnej lehote odvolali, pričom popri vecných, resp.\nhmotnoprávnych argumentoch uvedených už v námietkach ďalej uviedli, že stavebný úrad sa náležitým\nspôsobom nevysporiadal s uplatnenými námietkami žalobcov ako účastníkov konania. Obvodný úrad\nBratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán rozhodol v neprospech žalobcov, t. j. ich\nodvolanie zamietol a napadnuté územné rozhodnutie o umiestnení stavby rozhodnutím č. A/2013/0492/\nJAN zo dňa 07.02.2013 potvrdil. Zároveň boli účastníci odvolacieho konania poučení o tom, že proti\nrozhodnutiu o zamietnutí odvolania nie je prípustné odvolanie a je v inštančnom postupe konečné,\npričom súčasne je preskúmateľné súdom; rozhodnutie bolo žalobcom doručené dňa 18.02.2013. Keďže\nžalobcovia boli názoru, že rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky\nč. H. zo dňa 07.02.2013, ako aj predošlé prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti\nBratislava - Karlova Ves č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN neboli vydané v súlade so zákonom, pričom\nv dôsledku tohto rozhodnutia boli žalobcovia ukrátení na svojich právach, v zákonnej lehote podali na\nKrajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava,\nodbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/0492/JAN zo dňa 07.02.2013, ako aj o následné zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým územným rozhodnutím Mestskej časti Bratislava\n- Karlova Ves č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN), s vrátením veci ďalšie konanie.\n3. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zrušení veci, v intenciách odvolacieho súdu v uznesení\n3Co/326/2018 - 278 zo dňa 30.01.2020, ktorý uložil zamerať sa na zistenie existencie príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím a škodou, a skúmať, či nezákonné rozhodnutie stavebného úradu o\numiestnení stavby bolo tou príčinou, ktorá mala priamo a bezprostredne za následok znehodnotenie\nnehnuteľnosti žalobcov v dôsledku postavenia susednej stavby, opätovne vyhodnotil dokazovanie a\ndospel k rovnakému záveru, ako konštatoval v zrušenom rozhodnutí zo dňa 15.06.2017, že medzi\nnezákonným rozhodnutím a škodou je daná príčinná súvislosť. Poukázal na tok, že Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č.k. 1S 99/2013-61 zo dňa 16.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n21.02.2014 a vykonateľnosť dňa 25.03.2014 rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky č. A/2013/0492/JAN zo dňa 7.2.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nStavebného úradu MČ Bratislava - Karlova Ves č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN zo dňa 8.12.2012 zrušil\npodľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a správny orgán tak vydal protiprávne rozhodnutie. V prípade\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN zo dňa 8.12.2012 sa tak\njedná o nezákonné rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby, na základe ktorého bolo vydané\nstavebné povolenie a stavebník začal realizovať stavbu. Následným zrušením nezákonného územného\nrozhodnutia bola potvrdená skutočnosť, že predmetná stavba bola navrhnutá a realizovaná v rozpore\ns príslušnými všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. V\nstavebnom konaní, ako aj následne vo vyjadrení Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na\npodnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania správne orgány argumentovali tým, že\nv stavebnom konaní sa stavba neumiestňuje, ani sa neurčujú odstupové vzdialenosti a že z hľadiska\numiestnenia stavby stavebný úrad v stavebnom konaní skúma, či dokumentácia spína podmienky\núzemného rozhodnutia, pričom v čase konania a rozhodovania o povolení stavby, ako aj v odvolacom\nkonaní bola predmetná stavba umiestnená v zmysle vtedy právoplatného územného rozhodnutia,\nktoré bolo záväzným podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Ale ani po právoplatnom zrušení\nnezákonného územného rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie príslušné správne orgány neriešili\nprotiprávny stav a nezabezpečili nápravu, Mestská časť Bratislava - Karlova Ves sa po vrátení veci\nna ďalšie konanie vyjadrila v tom zmysle, že stavebný zákon nepozná opakované konanie o žiadosti\no územné rozhodnutie. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR taktiež nevyhovelo podnetu\nžalobcov na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a žalobcami napadnuté stavebné\npovolenie na predmetnú stavbu ponechalo v platnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností je podľa\nnázoru súdu príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou nesporne preukázaná, aj\nnapriek právoplatnému stavebnému povoleniu, nakoľko práve na základe predmetného nezákonného\nrozhodnutia bola stavba v rozpore s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu realizovaná. V\n\nuvedenom smere súd dodáva, že podmienkou preukázania príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím a škodou nie je zrušenie všetkých rozhodnutí v správnom konaní súvisiacich s výstavbou.\n4. Vo vzťahu k existencii škody, ktorú žalobcovia charakterizovali ako škodu skutočnú, nakoľko sa\nmala prejaviť v znehodnotení ich nehnuteľnosti, je zrejmé, že skutočnou škodou môže byť i zmenšenie\nexistujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody, a teda\nškodou môže byť aj ujma, ktorá znamená zníženie hodnoty veci následkom škodovej udalosti, v danom\nprípade nezákonného rozhodnutia, oproti stavu pred poškodením. Výšku škody žalobcovia preukázali\nznaleckým posudkom č. 4/2015 vypracovaným znalkyňou N.. H.. J. Y., pričom znalecký posudok bol\nvyhotovený pre účely uplatnenia nároku žalobcov podľa zák. 514/2003. Znalkyňa stanovila výšku\nznehodnotenia nehnuteľností, vlastníkmi ktorých sú žalobcovi vo výške 25.621,62 Eur, po zaokrúhlení\n25.600,-Eur, ako zo záverov znaleckého posudku vyplynulo. Čo sa týkalo námietky žalovaného, že\nžalobcami predložený znalecký posudok nespĺňa charakter súkromného znaleckého posudku pre\nabsenciu doložky o tom, že znalkyňa si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku,\nodvolací súd vyslovil, že aj v prípade, že by žalobcami predložený posudok nemal povahu súkromného\nznaleckého posudku, možno na neho prihliadať ako na iný dôkazný prostriedok v zmysle § 187 ods. 2\nC.s.p., t.j. ako na listinu. Vo vzťahu k svetlotechnickému posudku č. 07/2011 vypracovanom N.. N. W. sa\nsúd stotožnil s názorom žalobcov, že predmetným posudkom nebola určená hodnota veci a parametre\nodstupovej vzdialenosti určuje vyhl. č. 532/2002. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod. sp.\nzn. 1S99/2013 otázku umiestnenia predmetnej stavby v súlade s vyhl. č. 532/2002 posúdil aj v súvislosti\nso svetlotechnickým posudkom č. 07/2011, pre posúdenie škody uplatnenej žalobcami v konaní tento\nposudok nie je relevantný, nemôže nahradiť rozpor umiestnenia stavby s podmienkami vyhl. č. 532/2002.\nZ vyššie uvedených dôvodov, keďže mal súd dôvodnosť žaloby preukázanú, tejto v celom rozsahu\nvyhovel.\n5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalovanej preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 31.10.2024, na ktorom\nzopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím mestskej časti Bratislava Karlova Ves o\numiestnení stavby zo dňa 08.10.2012, č.j. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN, rozhodnutím Obvodného úradu\nBratislava o zamietnutí odvolania N.. R. a N.. R. a potvrdení napadnutého územného rozhodnutia zo\ndňa 07.02.2013, č. A/2013/0492/JAN, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2014, č.\nk. 1S/99/2013-61, rozhodnutím mestskej časti Bratislava Karlova Ves zo dňa 14.05.2013, č. j. KV/\nSU/6672/2013/780/LN, rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava o zamietnutí odvolania N.. R. a N..\nR. a potvrdení stavebného povolenia zo dňa 11.09.2013, č. A/2013/1828/MRV, listom mestskej časti\nBratislava - Karlova Ves zo dňa 16.06.2014, odpoveďou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR na podnet na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimo odvolania zo dňa 28.10.2014,\nznaleckým posudkom 4/2015 a situačným nákresom (č. l. 323, 324), pričom dospel k záveru, že\nodvolanie žalovanej je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietol. V súvislosti s prechodom kompetencie z ministerstva v oblasti územného\nplánovania, výstavby a vyvlastnenia pritom konal v zmysle § 40a/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky ako so zástupcom žalovanej.\n6. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.01.2020, sp. zn. 3Co/326/2018,\nvychádzajúc zo skutkových tvrdení uvedených žalobcami v žalobe, ako i v ich písomných a ústnych\nvyjadreniach v priebehu konania, považoval za zrejmé, že svoj nárok odvodzovali od zodpovednosti za\nškodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. zo zodpovednosti žalovanej za nezákonné rozhodnutie.\nZa nezákonné pritom označili rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky zo dňa 07.02.2013 v spojení s územným rozhodnutím, nakoľko bolo(i) ako právoplatne zrušené\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2014, sp. zn. 1S/99/2013. Existencia nezákonného\nrozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým bolo územné rozhodnutie, voči\nktorému podali žalobcovia riadny opravný prostriedok (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) a toto bolo\nnásledne ako právoplatné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2014, č. k.\n1S/99/2013-61, tak nebola v konaní sporná, a túto nespochybnila ani žalovaná v podanom odvolaní.\n7. Odvolací súd v prvom rade konštatoval, že v prípade zodpovednosti štátu podľa zákona\nč.\n514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie alebo niektorý z iných zákonných titulov\na vznik škody boli v logickom slede, t. j. aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody,\n\nv uplatnenom rozsahu, následkom tejto príčiny. Súdna prax sa zhoduje v tom, že nestačí iba\npravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, ale pre úspešné uplatnenie\nnároku na náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kauzálnej súvislosti. Conditio sine qua non je, či by\nškodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej\nkauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina\npriamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí\nbyť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť. Rozhodujúca je vecná\nsúvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych\nsúvislostiach, pričom zodpovednostný titul musí byť príčinou dôležitou, podstatnou, a teda značnou.\nV danej veci bolo pre vyriešenie zásadnej otázky existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím a škodou, ktorej danosť žalovaná namietala, rozhodujúce, v čom konkrétnom spočívala\nmajetková škoda, ktorej náhrady sa žalobcovia dovolávali, a či táto bola v priamej a nesprostredkovanej\npríčinnej súvislosti s nimi uplatňovaným titulom.\n8. Žalobcovia v žalobe skutkovo odôvodňovali škodu tým, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia,\nresp. stavby bez platného územného rozhodnutia, bola znížená hodnota ich rodinného domu, a tým\nim vznikla škoda. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že podľa skutkových tvrdení viazali\nžalobcovia existenciu škody na moment realizácie susednej nehnuteľnosti, ku ktorej došlo práve na\nzáklade právoplatného stavebného povolenia, a teda nie územného rozhodnutia. Z charakteristiky\nrozhodnutia o umiestnení stavby totiž vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje,\nkeďže k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia; rozhodnutie o povolení stavby\nje teda rozhodnutím, na základe ktorého boli splnené právne podmienky pre výstavbu susednej\nnehnuteľnosti a bez jeho existencie by stavebník nemohol stavbu postaviť. Toto rozhodnutie požíva\nvlastnosť prezumpcie správnosti individuálneho správneho aktu, a teda je potrebné na neho hľadieť\nako na rozhodnutie zákonné, dokiaľ nebolo zákonným postupom zrušené alebo zmenené orgánom\nna to príslušným. Za tohto stavu potom škoda deklarovaná žalobcami nemohla existovať v priamej a\nbezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným územným rozhodnutím. I keď žalobcovia v priebehu\nkonania viac krát zdôrazňovali previazanosť medzi územným rozhodnutím, na ktoré nadväzovalo\nstavebné povolenie, a teda rozvíjali teóriu, že územné rozhodnutie predstavuje podstatnú a rozhodujúcu\npríčinu vzniku škody, bez potreby dosiahnutia zrušenia i stavebného povolenia ako správneho aktu\nspojeného s výstavbou nehnuteľnosti, vo svojej argumentácii prehliadali, že nebyť práve stavebného\npovolenia, nedošlo by k výstavbe susednej nehnuteľnosti, ktorá okolnosť bola rozhodujúca vo vzťahu k\nnimi tvrdenému vzniku škody, resp. ku škode. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zodpovednosť\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, zákon č. 514/2003 Z. z. z dôvodu potreby prelomenia\nprezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti\nrozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený správny\norgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny súd, ústavný súd).\nZ dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch\nsústav verejnej moci nie je súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku\nskúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmavať jeho vecnú\nsprávnosť. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len\na výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok.\nPrípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho správneho\naktu však ani správny súd neskúma vecne (či boli alebo neboli splnené, čo by nahrádzalo činnosť\nsprávnych orgánov), ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 145/2019).Vzhľadom na\nskutočnosť, že stavba na pozemku susediaceho s parcelou žalobcov bola realizovaná práve na základe\nprávoplatného stavebného povolenia a vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu správneho orgánu nebola\nautoritatívne konštatovaná jeho nesprávnosť, či nezákonnosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., s poukazom\nna prezumpciu správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, treba toto rozhodnutie považovať za\nzákonné. Pričom práve bezprostredne a v priamej väzbe na predmetné rozhodnutie stavebného úradu\nžalobcovia vzhliadali vznik škody, spočívajúcej podľa ich tvrdení v znehodnotení ich rodinného domu\nv dôsledku výstavby susednej stavby. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení v žalobe, škoda nemohla\nbyť žalobcom spôsobená samotným postavením stavby v ich susedstve bez platného územného\nrozhodnutia, keď okolnosť, či stavba disponuje dokumentáciou vyžadovanou stavebným zákonom,\n\nprípadne inými predpismi na úseku územného plánovania a stavebného poriadku nemohla mať a ani\nnemá žiaden vplyv na hodnotu nehnuteľnosti žalobcov, a tým ani na nimi deklarovanú škodu.\n9. Pokiaľ išlo o škodu samotnú a jej výšku, ktorej existenciu žalovaná namietala, žalobcovia túto\ndeklarovali ako škodu skutočnú, resp. ako zmenšenie ich majetku spočívajúce v znížení hodnoty\nich rodinného domu výstavbou susednej nehnuteľnosti. Odvolací súd zdôraznil, že je treba dôsledne\nrozlišovať medzi skutočnou škodou a tzv. ušlým ziskom, čo žalovaná pri spochybnení existencie škody\nna strane žalobcov nie celkom rešpektovala, keď okrem iného dôvodila nedostatkom prísľubu na\nuzatvorenie kúpnej zmluvy s konkrétnym subjektom, prípadne nepreukázaním, že uzavretie kúpnej\nzmluvy bolo znemožnené práve v dôsledku rozhodovania správnych orgánov; túto argumentáciu\nmožno spájať skôr so škodou vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk predstavuje totiž nenastalé zväčšenie\n(rozmnoženie) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný\nbeh vecí, pokiaľ by nebolo došlo ku škodnej udalosti. Pri ušlom zisku je rozhodujúce, akému\nmajetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, jednanie škodca, resp. protiprávne konanie\nalebo nezákonné rozhodnutie zabránilo. Žalovaná však v odvolaní v zásade namietala vznik škody\nako majetkovej ujmy tak, ako ju skutkovo zdôvodňovali žalobcovia, majúc za to, že jej existenciu\nnepreukázali, a táto je len hypotetická; uvedenej argumentácii žalovanej možno priznať úspech.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že žalobcovia sami spájali vznik škody s momentom realizácie susednej\nstavby, čo potvrdzuje správnosť záverov o absencii priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi\nnimi deklarovanou škodou a uplatňovaným zodpovednostným titulom v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z., odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že túto pre účely prebiehajúceho konania\nnepreukázali. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobcovia nepreukázali, že by sa akokoľvek zmenil ich\nmajetkový status, a to práve v priamej a bezprostrednej väzbe na nezákonné územné rozhodnutie.\nPokiaľ sa v tomto smere odvolávali na znalecký posudok 4/2015, ktorý nemal charakter súkromného\nznaleckého posudku (pre absenciu doložky o tom, že si je znalkyňa vedomá následkov vedome\nnepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p.), tvrdiac, že tento preukazuje vzniknutú\nškodu v sume 25.600 eur, treba uviesť, že takto ustálená škoda a jej výška celkom zjavne nereflektovala\nna spôsob určenia majetkovej škody a jej rozsahu.\n10. Z obsahu znaleckého posudku 4/2015 odvolací súd zistil, že jeho predmetom bolo posúdenie\nznehodnotenia rodinného domu na ulici Pod Rovnicami 22 v Bratislave, súpisné č. 3364, na pozemku\nparcela č. 514/14 a č. 514/22, katastrálne územie Karlova Ves (v tom čase vo vlastníctve pôvodného\nžalobcu v 1. rade N.. H. R. a žalobkyne v 4. rade) rozostavanou stavbou susedného rodinného domu,\nzatiaľ bez súpisného čísla, na pozemku parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X, katastrálne územie W. P., a\nstanovenie výšky škody spôsobenej susednou výstavbou. Znehodnotenie nehnuteľnosti znalkyňa pritom\nurčila ako rozdiel všeobecnej hodnoty rodinného domu žalobcov s príslušenstvom za predpokladu, že\nsusedná stavba je umiestnená v súlade s územno-technickými požiadavkami na výstavbu a za stavu\nsúčasného, keď bol porušený minimálny odstup stavieb. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalkyňa\nurčila metódou polohovej diferenciácie a táto predstavovala najpravdepodobnejšiu cenu rodinného\ndomu s príslušenstvom a pozemkom ku dňu vypracovania posudku, ktorú by nehnuteľnosti mali\ndosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci\nbudú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená\nneprimeranou pohnútkou. Podľa záverov uvedeného posudku predstavovala všeobecná hodnota\nnehnuteľností za predpokladu, že susedný rozostavaný rodinný dom by bol umiestnený v súlade s\núzemnotechnickými požiadavkami na výstavbu, sumu 245.967,60 eura, z toho na samotný rodinný\ndom pripadala suma 216.934,90 eura, kým za stavu v rozpore s týmito požiadavkami predstavovala\nvšeobecná hodnota sumu 220.345,98 eura, pri samotnom rodinnom dome sumu 194.337,52 eura; potom\nrozdiel všeobecných hodnôt zodpovedal sume 25.621,62 eura, čo podľa znalkyne predstavovalo po\nzaokrúhlení škodu v sume 25.600 eur (rozdiel pri rodinnom dome v sume 22.597,38 eura). Odvolací\nsúd konštatoval, že podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe predstavuje majetková škoda tie\nmajetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. ide\no zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom pred spôsobením škody.\nDeklarované znehodnotenie rodinného domu žalobcov, naviac spolu s príslušenstvom a pozemkom, sa\nv danom prípade neodvíjalo od rozdielu ich všeobecnej hodnoty pred vydaním nezákonného územného\nrozhodnutia (ako stavu pred spôsobením škody) a po ňom (ako stavu po vzniku škody), ale od rozdielu\ntejto hodnoty za fiktívneho stavu vydania územného rozhodnutia, v ktorom by stavebný úrad umiestnil\nstavbu „v súlade s územnotechnickými požiadavkami pre výstavbu“ (ako stavu pred spôsobením škody)\na za súčasného stavu; takto koncipovanú škodu a jej ustálenú výšku nemožno považovať za skutočnú,\n\nale za hypotetickú, bez akejkoľvek väzby s nezákonným územným rozhodnutím. V kontexte uvedeného\na jeho sumarizáciou zhrnul, že žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu všetkých predpokladov na\nvyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., keď nepreukázali vznik\nškody, ako ani príčinnú súvislosť medzi uplatnenou škodou a nezákonným územným rozhodnutím. Na\nuvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietol.\n11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa §\n396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej a intervenientovi, ktorí\nmali vo veci plný úspech, nepriznal proti žalobcom, ktorí úspech nemali, nárok na ich náhradu, nakoľko\nz obsahu súdneho spisu vyplýva, že im žiadne trovy v konaní nevznikli.\n12. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 4/ v zastúpení advokátom včas dovolanie, a to z\ndôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP. Dovolanie podávajú z dôvodov, že odvolací\nsúd založil rozhodnutie napadnutým dovolaním na vyriešení právnych otázok tak, že žalobcovia v\nkonaní nepreukázali existenciu všetkých predpokladov na vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu\nv zmysle zákona číslo 514/2003 Z. z., keď nepreukázali vznik škody ako ani príčinnú súvislosť medzi\nuplatnenou škodou a nezákonným rozhodnutím. S poukazom na tieto závery odvolacieho súdu sú podľa\nže žalobcov 1/až 4/relevantnými právnymi otázkami v tejto veci nasledovné právne otázky:\nA/ vznik škody na strane žalobcov v zmysle toho ako ju tvrdili uplatnili v konaní\nB/ príčinná súvislosť medzi dnes základným rozhodnutím orgánu verejnej moci a žalobcami uplatnenou\nškodou v kontexte zákona číslo 514/2003 Z.z..\n13. A d 1/ právna otázka - preukázanie vzniku škody. Vo vzťahu k tejto otázke prípustnosť dovolania\nžalobcovia 1/až 4/vyvodzujú z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP keďže táto otázka v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Odvolací súd nesprávne v napadnutom rozhodnutí dospel\nk záveru, že žalobcami koncipovanú škodu a jej ustálenú výšku nemožno považovať za skutočnú, ale za\nhypotetickú bez akejkoľvek väzby s nezákonným územným rozhodnutím. Žalobcovia podľa odvolacieho\nsúdu nepreukázali, že by sa akokoľvek zmenil ich majetkový status a to práve v priamej a bezprostrednej\nväzby na nezákonné územné rozhodnutie. Súd prvej inštancie potvrdil, že skutočnou škodou môže byť\ni zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so starým, aký tu bol pred spôsobením\nškody. Škodou teda môže byť aj ujma spočívajúca v znížení hodnoty veci, následky škodovej udalosti v\ndanom prípade nezákonného rozhodnutia oproti stavu pred poškodením. Žalobcovia sami spájali vznik\nškody s momentom realizácie susednej stavby, k umiestneniu stavby susednej nehnuteľnosti tým došlo v\nrozpore so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu konkrétne s ustanovením § 6 vyhlášky\nčíslo 532/2002 Z.z. ohľadom odstupovej vzdialenosti stavieb. Odstupovú vzdialenosť medzi domami\nporušujúca všeobecne technické požiadavky na výstavbu výrazne ovplyvňuje denné osvetlenie a\npresvetlenie rodinného domu žalobcov a celkovej zachovanie pohody bývania. Objektívne bola znížená\nhodnota dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, ktoré susedia s novou stavbou uskutočnenou\npodľa medzitým zrušeného nezákonného územného rozhodnutia a to v porovnaní s pôvodným stavom,\nrespektíve zostal, ktorý by existoval, ak by predmetná susedná stavba na parcele číslo 512/2 bola\numiestnená v súlade s územno technickými požiadavkami na výstavbu podľa vyhlášky číslo 532/2002\nZ. z.. Zníženie hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov predstavuje škodu vzniknutú na ich strane\nv dôsledku realizácie predmetnej stavby v rozpore s príslušnými územno technickými požiadavkami na\nvýstavbu v porovnaní so stavom, ak by nedošlo k porušeniu základných povinností správnym orgánom\n- vydaním nezákonného územného rozhodnutia T.3. Ak by bola umiestnená a realizovaná stavba\nza predpokladu dodržania aspoň minimálne nich zákonom požadovaných všeobecných technických\npožiadaviek na výstavbu najmä odstupovej vzdialenosti a takým spôsobom bola žalobcami v konaní\ndeklarovaná aj preukázaná príslušným znaleckým posudkom.\n14. Podľa žalobcov sú pre správne právne posúdenie právnej otázky vzniku škody podstatné nasledovné\nskutočnosti:\n1/ vo vzťahu k vzniku škody treba vychádzať z chápania pojmu škoda v právnom zmysle, ktoré spočíva\nv peniazmi vyjadriteľnej ujme na majetku poškodeného a zahŕňa nielen reálne viditeľné poškodenie\nhmotného majetku, ale aj majetkovú škodu predstavujúcej zníženie hodnoty majetku v porovnaní so\n\nstavom pred škodovou udalosťou podľa judikatúry. Ak sa škodovou udalosťou znížila hodnota veci\nvlastníkovi, vznikla škoda v okamihu znehodnotenia veci bez ohľadu na to či vynaložil prostriedky\nna uvedenie veci do pôvodného stavu, či na odstránenie zdroja vzniku škody, napríklad rozhodnutia\nspisová značka 25 Cdo 2855/2004, 25 Cdo 552/2003, 25 Cdo 2947/1999 za majetkovú stratu na\nstrane poškodeného možno považovať všeobecné, že níženie hodnoty veci obvykle určené porovnaním\nmajetkové hodnoty pred a po poškodení, ktoré sa kvantifikuje práve na základe znaleckého posúdenia,\nma základe určenia obvyklej ceny a podobne.\n2/ Z hľadiska žalobcov je nepochybné, že v dôsledku vydania predmetného súdom zrušeného\nnezákonného územného rozhodnutia v spojení s následnými právnymi a faktickými úkonmi, ktoré vyústili\ndo reálneho uskutočnenia susednej stavby bola objektívne znížená hodnota rodinného domu žalobcu\na to v porovnaní s pôvodným stavom, ktorý by existoval, ak by predmetná susedná stavba bola\numiestnená v súlade s územnými technickými požiadavkami na výstavbu podľa vyhlášky číslo 532/2002\nZ.z.. Pri nehnuteľnostiach nemusí ísť o priamy zásah do podstaty vecí či iné fyzické poškodenie, ale\nmôže ísť o nejakú inú vonkajšiu skutočnosť, respektíve udalosť, ktorá má za následok zníženie hodnoty\nnehnuteľnosti.\n3/ Odvolací súd neprihliadal primerane na konkrétne okolnosti prípadu v zmysle § 6 vyhl. číslo 532/2002\nZ.z. ohľadom odstupovej vzdialenosti nikdy nebolo spochybňované oprávnenie vlastníka susedného\npozemku uskutočniť stavbu ako takú v príslušnej obci v odstupovej vzdialenosti čo objektívne na danom\npozemku bolo realizovateľné a žalobcovia s tým počítali.\n15. Žalobcovia sa rozhodli uplatniť náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. v takej výške\nako bolo špecifikované v žalobe a v znaleckom posudku to znamená v porovnaní so stavom, ak\nby susedná stavba bola umiestnená a realizovaná za predpokladu dodržania spolu minimálne iných\nzákonom požadovaných všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Žalobcovia majú za to, že\nnimi uskutočnenie odôvodňuje uplatnenie nároku na náhradu škody zodpovedá príslušným zákonným\nustanoveniam. Žalobcovia poukazovali na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona číslo 516 003 Z. z. podľa\nktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadoval úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol\npredbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokoval nič z tohto prakticky vyplýva nutnosť\npreukázania výšky škody v konaní na súde na základe toho istého podkladu znaleckého posudku\nako v predbežnom prerokovaní nároku podľa § 15 a nasledovné zákona číslo 514/2003, prípadne\nvypracovanie nového znaleckého posudku po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pre\núčely podania žaloby na súd by vzhľadom na rôzne časové a vecné okolnosti mohol spôsobiť rozpor\ns ustanovením § 514/2003 Z. z. a z tohto dôvodu bolo namieste, aby bolo zachované preukázanie\nvýšky v danom konaní práve týmto konkrétnym znaleckým posudkom. Žaloba na náhradu škody bola\npodaná v súlade s vtedy účinnými ustanoveniami O.s.p. pričom znalecký posudok bol predložený\nako riadny listinný dôkaz súlade s ustanoveniami zákona číslo 514/2003 Z.z.. Prípadná požiadavka\nna vypracovanie nového súkromného znaleckého posudku počas konania by bola v rozpore S týmto\nzákonom predpokladaným postupom žalobcovia majú len zato, že existencia škody a jej výška bola\nriadnym spôsobom preukázaná a nárok žalobcov mal byť rozsudkom odvolacieho súdu priznaný.\n16. Ad 2/ právna otázka preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci a žalobcami uplatnenou škodou v tejto časti žalobcovia dovolania vyvodzovali z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a), c) C.s.p. keďže pri riešení právnej otázky sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n17. Pokiaľ išlo o otázku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v danej veci\nodvolací súd sa s ňou zaoberal už prvotnom odvolacom konaní po vydaní rozsudku súdu prvej\ninštancie zo dňa 15.06.2017, pričom uznesením zo dňa 30.01.2020 spisová značka 3Co/326/2018 278, ktorým zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uviedol\naj právny názor k veci podľa ktorého mal súd prvej inštancie postupovať a to tak, že uložil súdu\nprvej inštancie povinnosť zamerať sa na zistenie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a\nškodou a skúmať či nezákonné rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby bolo\ntou príčinou, ktorá mala priamo a bezprostredne za následok žalobcami deklarované znehodnotenie\nnehnuteľnosti. Súd mal prihliadať na to, že aj keď územné rozhodnutie a stavebné povolenie spolu\n\núzko súvisia, bez územného rozhodnutia nie je možné vydať stavebné povolenie, zrušením územného\nrozhodnutia nestráca stavebné povolenie na základe, ktorého sa až následne realizuje stavba, platnosť.\nŽalobcovia v konaní podrobne argumentovali prečo sa za príčinu vzniku škody na ich strane v kontexte\nosobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona číslo 514/2003 Z.z.\nmá považovať zrušené nezákonné územné rozhodnutie. Žalobcovia argumentovali, že práve dotknuté\nnezákonné územné rozhodnutie bolo s určitosťou izolované ako hlavná rozhodujúca príčina vzniku\nnárokovanej škody, čím bola podľa nich ustálená existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím a škodou v zmysle zákona číslo 514/2003 Z. z.. Odvolací súd sa omnoho viac ako\notázkou samotnej príčinnej súvislosti zaoberal otázkou zákonnosti stavebného povolenia, respektíve\nprezumpcia jeho správnosti. Žalobcovia však v konaní nespochybnili platnosť stavebného povolenia\nlen uviedli, že vzhľadom na všetky okolnosti využili všetky aktuálne dostupné právne prostriedky v\nrámci jednotlivých konaní na ochranu svojich práv, avšak zrušenia stavebného povolenia sa objektívne\nnebolo možné domôcť, čo ešte viac podporuje tvrdenie žalobcov o tom, že ako hlavnú príčinu školy\nv tomto prípade možno označiť práve nezákonné územné rozhodnutie, ktoré nepochybne malo za\nnásledok konkrétne umiestnenie susednej stavby danej odstupovej vzdialenosti. Samotné stavebné\npovolenie, ktorým sa odvolací súd siahodlho zaoberá už nemohlo nič zmeniť na umiestnení stavby\npovolenom územným rozhodnutím, čo opakovane potvrdili aj samotné dotknuté správne orgány v\npríslušných konaniach a vyplýva to práve z povahy, respektíve účelu územného a stavebného konania.\nNeskoršie zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu má spätné účinky, rozhodnutie sa\nzrušuje od počiatku, a teda sa tým potvrdzuje, že rozhodnutie bolo nezákonné a konanie škodcu bolo\nnezákonné už v čase vydania rozhodnutia. Žalobcovia poukazovali na to, že odvolací súd v napadnutom\nrozsudku necitoval neodkazoval na konkrétne judikáty v rámci ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu vo vzťahu k právnym otázkam, na ktorých založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, pritom\npodľa § 300 93 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd, prípadne odkáže aj na ustálenú\nrozhodovaciu prax. V prípade odklonu mal byť tento postup odvolacieho súdu dôkladne odôvodnený.\nPodľa žalobcu pre správne právne posúdenie právnej otázky príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci a uplatnenou škodou v rozpore s jej riešením zo strany odvolacieho\nsúdu žalobcovia poukazujú na to, že medzi nezákonným rozhodnutím a škodou zákon číslo 514/2003 Z.\nz. osobitne nevymedzuje príčinnú súvislosť a preto ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v\nkonkrétnych súvislostiach a nie je pritom rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť. Žalobcovia\npri posudzovaní príčinnej súvislosti vychádzali z reťazca hlavných právnych úkonov a to nezákonné\núzemné rozhodnutie neskôr zrušené Krajským súdom v Bratislave a stavebné povolenie vydané vtedy\nešte na základe platného územného rozhodnutia v stavebnom povolení sa však už o umiestnení stavby\nnerozhodovalo, toto bolo predmetom územného rozhodnutia. Výstavba susednej nehnuteľnosti nastala\nv čase, keď už bolo zrušené nezákonné územné rozhodnutie. Samotná škoda, jej vznik bol zavŕšený až\nsamotnou stavbou v takých parametroch, ktoré majú reálny vplyv na denné osvetlenie a preslnenie domu\nžalobcov. Podstatné je, že zrealizovaná stavba bola umiestnená v rozpore s podmienkami stanovenými\nprávnymi predpismi v dôsledku toho, že sa rozhodlo v územnom konaní o umiestnení tejto stavby.\n18. Žalobcovia 1/ až 4/poukazovali na to, že zisťovaním príčinnej súvislosti znamená, že z celej\nreťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre vznik\nzodpovednosti za škodu, súd konkrétne zisťuje konkrétnu škodu ,či niektorá zo skutočností bola príčinou\nvzniku škody. Dôvodom vzniku škody môže byť viacero príčin, v takom prípade je potrebné zistiť\nvzťah medzi nimi či nie je príčina hlavná, ktorá viedla k vzniku škody a ostatní mali len pri združení\ncharakter posúdenie, ktoré príčiny sú hlavné a ktoré sú podružné je vecou posúdenia konkrétnych\nokolností rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Súd mal súd ustáliť rozhodujúcu príčinu vzniku škody v\ntomto prípade podľa žalobcov prvom prvotnou príčinou a rozhodujúcou príčinou bolo nezákonné územné\nrozhodnutie. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by\nškoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu nielen sprostredkovanú\npríčinu vzniku škody, je práve evidentné, že nebyť vydania nezákonného územia jeho rozhodnutia\nby nedošlo k vydaniu stavebného povolenia. Žalobcovia ako účastníci stavebného konania riadne\nuplatnili námietky, v ktorých argumentovali, že predmetná navrhovaná susedná stavba sa nezaháji,\nnezodpovedá príslušným všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovený osobitným\npredpisom konkrétne vyhláškou číslo 532/2002, avšak stavebný úrad (intervenient) námietky v celom\nrozsahu zamietol a stavebníkovi vydal stavebné povolenie. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad\n(intervenient) uviedol, že zamietol námietku žalobcu z dôvodu, že celý text námietky smeroval k\nsamotnému umiestneniu stavby rodinného domu a rovnaké námietky už boli uplatnené v územnom\nkonaní, pričom účastníci boli upozornení, že v zmysle § 69 ods. 1 stavebného zákona v odvolacom\n\nkonaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré mali byť, alebo ktoré mohli byť uplatnené\nv územnom konaní, alebo pri prerokovaní územného plánu zóny. S poukázaním na § 61 ods.\n1 stavebného zákona, stavebný úrad uviedol, že v zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona len\nskúmal či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky územného rozhodnutia, ak dokumentácia\npredložená v stavebnom konaní v danom prípade bola v súlade so zastavovacími podmienkami\núzemného rozhodnutia, bola aj v súlade s ustanoveniami vyhlášky číslo 532/2002 Z. z.. Žalobcovia\nzáverom konštatovali, že svojím žiadnym konaním nezapríčinili vznik škody, ale škoda bola spôsobená\nnezákonným rozhodnutím. Žalobcovia poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu z 27.01.2021\nspisová značka 5 Cdo 67/2018 podľa ktorého vo výklade príčinnej súvislosti je prax dovolacieho súdu\njednotná a to dlhodobo. Zhodne ustálili, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy bezprostredný\nneprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nevznikla, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný\nnásledok nevznikol, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa\nna nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú. Ide o bod 25\nodôvodnenia uznesenia 5 Cdo 67/2018. Dovolateľ v danej veci tvrdil, že rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu bola rozdielna vo výklade príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím podľa\nktorého pri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka v čom konkrétne\nškoda spočíva a pri zisťovaní príčinnej súvislosti dej musí byť preto priamy bezprostredný neprerušený\nnestačí iba sprostredkovaný. Iný názor na riešenie nastolenej otázky videli v rozhodnutiach zo 7\nCdo 27/2011 20.03.2012, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti škoda vznikla\nnásledkom nezákonného rozhodnutia teda, ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere\npríčiny a následku, a teda je preukázané že nebyť nezákonného rozhodnutia ku škode by nedošlo,\nak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovedá za škodu nevzniká príčinou škody môže byť\nlen tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí\nak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to\no príčinu podstatnú. Žalobcovia 1/až 4 na podporu svojich právnych názorov odkázali na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu spisová značka 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.01.2012, spisová značka 7 Cdo 27/2011\nzo dňa 30.03.2012, spisová značka 6 Cdo 103/2011 zo dňa 30.04.2013 a spisová značka 9Co/93/2014\nzo dňa 21.04.2016 s tým že ide o judikatúru vo vzťahu k úvahe condicio sine qua non. Pre kauzalitu\nviacerých príčin v rámci posúdenia príčinnej súvislosti rozhodujúca vecná súvislosť príčiny a následku\na túto nemožno riešiť iba vo všeobecnej rovine. V závere žalobcovia 1/ až 4/ navrhovali, aby dovolací\nsúd v súlade s § 449 ods. 3 v spojení s § 451 ods. 1 a § 453 ods. 2 CSP rozhodol vo veci rozsudok tak,\nže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu mení, pričom prizná žalobcom celú istinu nároku 25 600 Eur s\npríslušenstvom a to úrokmi z omeškania od 05.11.2015 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. a súčasne žiadali\npriznať aj náhradu trov konania.\n19. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadril. Intervenient sa k dovolaniu žalobcov písomne\nnevyjadril.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali\nžalobcovia 1/ až 4/, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s\nust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalobcu\npodľa § 448 CSP zamietol.\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n21. Podľa § 421 ods. 1,písm.b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená .\n22. Najvyšší súd konštatuje, že žalobcom položené právne otázky v dovolacom konaní sú prípustné.\nPodľa poznatkov dovolacieho súdu neboli doteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené.\n\n23. Dovolací súd zistil, že žalobcovia v žalobe skutkovo odôvodňovali škodu tým, že v dôsledku\nnezákonného rozhodnutia, resp. stavby bez platného územného rozhodnutia, bola znížená hodnota ich\nrodinného domu, a tým im vznikla škoda. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že\nide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, keďže k jej realizácii dochádza až na základe\nstavebného povolenia; rozhodnutie o povolení stavby je teda rozhodnutím, na základe ktorého boli\nsplnené právne podmienky pre výstavbu susednej nehnuteľnosti a bez jeho existencie by stavebník\nnemohol stavbu postaviť. Toto rozhodnutie požíva vlastnosť prezumpcie správnosti individuálneho\nsprávneho aktu, a teda je potrebné na neho hľadieť ako na rozhodnutie zákonné, dokiaľ nebolo\nzákonným postupom zrušené alebo zmenené orgánom na to príslušným. Za tohto stavu potom škoda\ndeklarovaná žalobcami nemohla existovať v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným\núzemným rozhodnutím. Na územné rozhodnutie nadväzovalo platné stavebné povolenie. Bez zrušenia\ni stavebného povolenia ako správneho aktu spojeného s výstavbou nehnuteľnosti nemožno identifikovať\nsamostatnú príčinnú súvislosť medzi územným rozhodnutím, ktorého realizácia sa uskutočňovala\nstavebným povolením. Bez stavebného povolenia by nebolo možné stavbu legálne realizovať.\nStavebné povolenie je v príčinnej súvislosti s realizáciou stavby ako stavebnej konštrukcie.\n24. Odvolací súd v bode 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že : „ Odvolací súd v\nprvom rade udáva, že v prípade zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje,\naby nezákonné rozhodnutie alebo niektorý z iných zákonných titulov a vznik škody boli v logickom\nslede, t. j. aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody, v uplatnenom rozsahu, následkom\ntejto príčiny. Súdna prax sa zhoduje v tom, že nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti,\nči okolnosti nasvedčujúce jej existencii, ale pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody\nsa vyžaduje preukázanie kauzálnej súvislosti. Conditio sine qua non je, či by škodlivý následok\nnastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť\nza škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.\nAtribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo\n(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy,\nbezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť. Rozhodujúca je vecná súvislosť\npríčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach,\npričom zodpovednostný titul musí byť príčinou dôležitou, podstatnou, a teda značnou“.\n25. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v bode 38 napadnutého rozsudku správne uviedol, že :\n„Vzhľadom na skutočnosť, že stavba na pozemku susediaceho s parcelou žalobcov bola realizovaná\npráve na základe právoplatného stavebného povolenia a vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu správneho\norgánu nebola autoritatívne konštatovaná jeho nesprávnosť, či nezákonnosť ako predpoklad vzniku\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ. z., s poukazom na prezumpciu správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, treba toto rozhodnutie\npovažovať za zákonné...“.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej a intervenientovi, ktorí mali vo veci\nplný úspech, nepriznal proti žalobcom, ktorí úspech nemali, nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu\nsúdneho spisu vyplýva, že im žiadne trovy v konaní nevznikli.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia ako vlastníci rodinného domu sa od štátu domáhali náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcej v znížení hodnoty ich nehnuteľnosti výstavbou susedného domu, ktorý bol umiestnený v rozpore s odstupovými vzdialenosťami podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; územné rozhodnutie o umiestnení stavby správny súd zrušil ako nezákonné, stavebné povolenie však zrušené nebolo a stavba sa realizovala na jeho základe. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol pre nedostatok príčinnej súvislosti a nepreukázanie skutočnej škody, keďže znalecký posudok vyčíslil škodu ako rozdiel hodnoty za fiktívneho stavu umiestnenia stavby v súlade s predpismi a za súčasného stavu, teda škodu hypotetickú. Najvyšší súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, lebo položené právne otázky (vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným územným rozhodnutím a škodou) dosiaľ neboli v jeho praxi vyriešené, a dovolanie zamietol. Stotožnil sa s odvolacím súdom, že k realizácii stavby dochádza až na základe stavebného povolenia, ktoré požíva prezumpciu správnosti, kým nie je zrušené alebo zmenené; bez zrušenia stavebného povolenia nemožno identifikovať samostatnú príčinnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a súd o náhrade škody nemôže prejudiciálne skúmať zákonnosť právoplatného správneho aktu.", "pravna_veta": "Rozhodnutie o umiestnení stavby (územné rozhodnutie) je rozhodnutím, ktorým sa stavba priamo nerealizuje; k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia. Ak bola susedná stavba uskutočnená na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorého nesprávnosť alebo nezákonnosť nebola autoritatívne vyslovená príslušným orgánom, treba ho vzhľadom na prezumpciu správnosti individuálnych správnych aktov považovať za zákonné, a škoda spočívajúca v znížení hodnoty susednej nehnuteľnosti touto výstavbou preto nemôže byť v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti so zrušeným nezákonným územným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Bez zrušenia aj stavebného povolenia nemožno identifikovať samostatnú príčinnú súvislosť medzi územným rozhodnutím a škodou; súd rozhodujúci o náhrade škody nie je oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného správneho rozhodnutia.", "ustanovenia": ["§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 448 CSP", "§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.", "§ 187 ods. 2 CSP", "§ 209 ods. 2 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/5/2023", "guid": "3cbc076a-397a-4e95-8f45-e329e5a6c530:145805a0-8351-4752-a1f0-72714e386a5b", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zodpovednosť štátu za škodu", "nezákonné rozhodnutie", "príčinná súvislosť", "územné rozhodnutie", "stavebné povolenie", "prezumpcia správnosti správneho aktu", "skutočná škoda", "znehodnotenie nehnuteľnosti"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}